{"guid": "ussr:8e83b60c-1626-4725-aa08-de1755aeb63a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 170/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2017 z 19. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 170/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-07-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e83b60c-1626-4725-aa08-de1755aeb63a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2/text", "citacie_n": 18, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 170/2017-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej advokátom Tomášom Hermanom, Bočná 10, Košice, ktorou namietala porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 58 C 71/2009 a postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 443/2014, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 58 C 71/2009\nporušené boli.\n\n2. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 443/2014\nporušené boli.\n3. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 58 C 71/2009\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n4.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom\n\ntisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej v sume\n1 000 € (slovom tisíc eur) a Krajský súd v Bratislave v sume 500 € (slovom päťsto eur)\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é nahradiť\ntrovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri\ncentov) spoločne a nerozdielne na účet advokáta Mgr. Tomáša Hermana, Bočná 10, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. marca 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\nČeská republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní\n\n2\n\nvedenom pod sp. zn. 58 C 71/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 443/2014.\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 23. marca 2009 podala na okresnom súde\nnávrh na určenie príspevku na rozvedeného manžela proti\n(ďalej len „žalovaný“). Uvedené konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn.\n58 C 71/2009.\n3. Okresný súd podľa názoru sťažovateľky vykonával spravidla neúčelné a často\nformálne úkony, ktoré neviedli k prerokovaniu veci napriek tomu, že nejde o právne ani\nfaktický zložitý predmet sporu a vec patrí do štandardnej rozhodovacej praxe všeobecných\nsúdov. Sťažovateľka ako účastník namietaných konaní žiadnym spôsobom neprispela\nk celkovej dĺžke konania. Aj krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 443/2014\npostupoval bezdôvodne zdĺhavo a neefektívne, pričom výsledkom odvolacieho konania bolo\nzrušujúce uznesenie.\n4. Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutie o merite veci v danom konaní má vážny\nvplyv nielen na právnu istotu, ale aj na jej majetkovú sféru, keďže sa nepretržite stará\no svoju postihnutú dcéru. Okresný súd, ako aj krajský súd sú vzhľadom na povahu konania\npritom povinné klásť dôraz na rýchlosť konania a efektívnosť úkonov tak, aby bolo možné\nvčas o nároku sťažovateľky definitívne rozhodnúť.\n5. Sťažovateľka ďalej poukázala na konkrétny postup oboch všeobecných súdov\npoznačený zbytočnými prieťahmi, keď uviedla, že v čase medzi podaním návrhu na začatie\nkonania 23. marca 2009 a predvolaním na pojednávanie na 29. január 2010 (teda viac\nako 9 mesiacov) okresný súd nevykonal žiadny relevantný procesný úkon smerujúci\nk prerokovaniu veci bez zbytočných prieťahov. Prvé pojednávanie spojené s úkonmi\nokresného súdu smerujúcimi k prerokovaniu veci sa konalo až 29. novembra 2010, pričom\nbolo odročené na 19. január 2011 a následne bolo tiež odročené. Dňa 2. marca 2011\nsa konalo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. apríl 2011, keď bolo rozhodnuté\no priznaní príspevku na rozvedeného manžela. Rozsudok okresného súdu bol účastníkom\n\n3\n\nkonania doručený až 4. júla 2011. Odvolanie žalovaného bolo okresnému súdu doručené\n17. júla 2011, vyjadrenie sťažovateľky k tomuto odvolaniu bolo žalovanému doručené\n10. augusta 2011. Spis bol predložený krajskému súdu 7. októbra 2011. Krajský súd\nuznesením z 30. novembra 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Ďalšie úkony okresného súdu vykonané v roku 2012 nemožno podľa sťažovateľky\npovažovať za efektívne a smerujúce k účinnému a rýchlemu prerokovaniu veci.\nV roku 2012 nebolo uskutočnené žiadne pojednávanie. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo\naž 22. februára 2013, pričom bolo odročené na neurčito z dôvodu dočasného preloženia\nsudkyne na iný súd. Opatrením okresného súdu z 11. apríla 2013 bola vec pridelená sudkyni\na ďalším opatrením zo 16. mája 2013 bola vec pridelená sudcovi\n. Nasledujúce pojednávanie konané 27. novembra 2013 bolo\nbez uvedenia relevantného dôvodu odročené na 12. február 2014, na ktorom okresný súd\nvyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľky zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala\nsťažovateľka odvolanie, ktoré bolo spolu s vyjadrením žalovaného zaslané krajskému súdu\nna rozhodnutie 22. mája 2014. Spis bol krajskému súdu doručený 4. júna 2014. Krajský súd\nnásledne rozhodol o odvolaní až na základe urgencií účastníkov konania uznesením\nsp. zn. 2 Co 443/2014 z 18. novembra 2015, ktoré bolo okresnému súdu doručené\naž 20. januára 2016. Krajský súd rozhodol teda po uplynutí 17 mesiacov od doručenia\nodvolacieho spisu a svoje rozhodnutie okresnému súdu doručil až po 19 mesiacoch\nod prijatia spisu s odvolaním. Po vrátení veci okresnému súdu sa pojednávanie uskutočnilo\n28. septembra 2016 a ďalšie bolo nariadené na 23. január 2017, teda okresný súd opäť konal\ncelý rok neefektívne.\n6. Sťažovateľka je toho názoru, že predmetné konanie v spojení s odvolacím\nkonaním vzhľadom na jeho predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno hodnotiť\nako zložitú vec. Rovnako správanie sťažovateľky v celkom namietanom konaní nemožno\nhodnotiť ako správanie sťažujúce postup súdu.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n\n4\n\n„I. Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II, v konaní vedenom pod sp. zn.: 58C/71/2009\nporušené boli.\nII. Základné právo sťažovateľky,\n\n, na prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo\n\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní\nvedenom pod sp. zn.: 2Co/443/2014 porušené boli.\nIII. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 58C/71/2009\nprikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\nIV. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\nV. Sťažovateľke,\n\n, priznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 2.500,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nVI. Sťažovateľke,\n\n, priznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 2.500,- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nVII. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľke,\n\n, trovy právneho zastúpenia v sume\n\n312,34 €, ktoré sú povinní zaplatiť na účet jej právneho zástupcu - Tomáša HERMANA,\nadvokáta..., a to dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“\n8. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné\na zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju\nuznesením č. k. I. ÚS 170/2017-11 z 29. marca 2017 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1\na 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n\n5\n\n9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 31. marca 2017\npredsedníčku okresného súdu a predsedu krajského súdu, aby sa vyjadrili k otázke\nvhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ich vyzval, aby sa vyjadrili k sťažnosti.\n10. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV/173/2017\ndoručenom ústavnému súdu mailom 17. mája 2017 a poštou 23. mája 2017 uviedol, že\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci, a ďalej argumentoval:\n„V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/71/2009\nžalobkyňa\n\n, bytom\n\n, Česká republika, proti bývalému manželovi\n\n, bytom\n\n, Slovenská republika, sa žalobou podanou\n\ndňa 23. 03. 2009, domáha určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky. Súd prvej\ninštancie rozsudkom (v poradí prvým) č. k. 58C/71/2009-366 zo dňa 11. 04. 2011 žalobe\nvyhovel. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením (v poradí prvým)\nsp. zn. 2Co/401/2011 zo dňa 30. 11. 2011 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie; predsedajúcim sudcom bola\nvo veci nebola referujúcim sudcom\n\n,\n\n.\n\nSúd prvej inštancie rozsudkom (v poradí druhým) č. k. 58C/71/2009-528 zo dňa\n12. 02. 2014 žalobu zamietol.\nKrajský súd v Bratislave uznesením (rozhodnutím vo veci samej v poradí druhým)\nč. k. 2Co/443/2014-553 zo dňa 18. 11. 2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nopätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predsedom senátu a zároveň referujúcim\nsudcom bola\n\n.\n\nVec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Co/443/2014 bola\npredložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 04. 06. 2014. Do rozhodnutia\nodvolacieho súdu súd prvej inštancie neskúmal, z napadnutého rozsudku, ale ani z\npredchádzajúceho rozsudku nevyplýva, že by sa tak stalo, súd ktorého štátu (Českej\nrepubliky alebo Slovenskej republiky) má právomoc konať v predmetnej právnej veci a v\ntejto súvislosti podľa akého právneho predpisu Európskej únie; rovnako neskúmal, a teda\nani podrobne neodôvodnil, otázku rozhodného práva v prípade, že súd v Slovenskej\nrepublike má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Už len tieto právne skutočnosti\nodôvodnili zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods.\n\n6\n\n2 O. s. p.). Zároveň odvolací súd uložil súdu prvej inštancie pre ďalšie konanie, súc pritom\nviazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.), vyriešiť a podrobne odôvodniť\notázku právomoci súdu v predmetnej veci konať a až po jej vyriešení vo veci rozhodnúť. V\nprípade, že právomoc bude mať súd v Českej republike, nadväzne na to rozhodne podľa\n(konkrétneho) predpisu Európskej únie. V prípade, že právomoc bude mať súd v Slovenskej\nrepublike, opätovne nadväzne na právny predpis Európskej únie určí rozhodné právo a\npodľa neho ďalej bude vo veci samej konať a rozhodne. V prípade, že ním bude právo\nSlovenskej republiky, potom bude dôsledne postupovať podľa Zákona o rodine (zákon č.\n36/2005 Z. z.; § 72, § 75 a nasl., zásady z nich vyplývajúce, vrátane posúdenia správania\núčastníkov konania v súlade/v rozpore s dobrými mravmi), ale aj úlohy vyplývajúce z\nuznesenia odvolacieho súdu v poradí prvého. V konaní tiež vykoná, doplní aj také\ndokazovanie, ktoré síce účastníci nenavrhli, ale pre rozhodnutie zostane nevyhnutné (§ 120\nods. 1 O. s. p.); uložil mu opätovne rozhodnúť v novom rozhodnutí aj o náhrade trov\nkonania pred súdom prvej inštancie, ale aj pred odvolacím súdom (§ 224 ods. 1,3, § 142 a\nnasl. O. s. p.).\nV podrobnostiach ďalej predsedníčka senátu\n\nodkázala\n\nna uznesenie odvolacieho súdu č. k. 2Co/443/2014-553 zo dňa zo 18. 11. 2015. V danom\nštádiu odvolacieho konania nadväzne na podrobnosti uvádzané v uznesení odvolacieho\nsúdu uviedla, že už išlo o vec právne a skutkovo náročnú. Posúdenie otázky právomoci,\npríslušnosti súdu, rozhodné právo, ktoré bolo nevyhnutné uskutočniť pred začatím konania\nvo veci samej, pred rozhodnutím vo veci samej, hlboko presahovalo rámec odvolacieho\nkonania. Je notorietou, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nebol (a aj po 1. 7. 2016)\nnie je prípustný riadny opravný prostriedok. Ak by odvolací súd tieto otázky posúdil sám,\nnahradil by konanie pred súdom prvej inštancie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tým by\nodňal stranám sporu právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;\npredovšetkým možnosť strán sporu v riadnom opravnom konaní realizovať práva, ale aj\npovinnosti, uložené im procesným predpisom. V tomto smere potom ústavné právo strán\nsporu, teda aj sťažovateľky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\n\n7\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, musí ustúpiť\nprávu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právu na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nuviedla, že nepovažuje za dostatočné správanie strán sporu\n(osobitne žalobkyne – sťažovateľky pred Ústavným súdom Slovenskej republiky), keď túto\notázku (príslušnosti, právomoci súdu, rozhodného práva) neuvádzala už v žalobe, ale ani\nv priebehu celého súdneho konania.\nVo vzťahu k plynulosti súdneho konania predsedníčka senátu uviedla, že v senáte\n2Co pôsobí od roku 2011, ktorý vybavoval a vybavuje všetku agendu patriacu do\npôsobnosti senátov občianskoprávneho kolégia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti\npovažovala za potrebné uviesť, že od roku 2012 popri bežnom (vysokom) nápade\nobčianskoprávnych vecí do senátu 2Co (ale aj do ostatných senátov občianskoprávneho\nkolégia) napadalo len od jednej spoločnosti (\n\n) veľmi veľa vecí na\n\nrozhodnutie o námietke zaujatosti (pred vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo napadnuté\nodvolaním), ale aj na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniam a rozsudkom. Ustanovenie §\n16 ods. 1 O. s. p. ukladalo nadriadenému súdu rozhodnúť o námietke zaujatosti do 10 dní\nod predloženia veci; okrem toho popri bežnom nápade vecí od februára 2014 napadalo do\ntohto senátu (a aj iným senátom občianskoprávneho kolégia) na rozhodnutie o odvolaní\nproti uzneseniam a rozsudkom vo vzťahu k tomu istému žalovanému: Slovenská republika –\nNárodná banka Slovenska. Senát, ale aj všetky ostatné senáty občianskoprávneho kolégia\nKrajského súdu v Bratislave, nestíhal vybavovať priebežný mesačný nápad, nieto ešte popri\ntom veci napadnuté skôr; podľa názoru predsedníčky senátu len tým sa predĺžil primeraný\nčas na prípravu senátu odvolacieho súdu na rozhodnutie a samotné rozhodnutie (aj)\nv sťažnosťou napadnutej veci. Vzhľadom na uvedené mala\n\nza to, že\n\nrozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Co/443/2014\nv mesiaci november 2015 bolo zapríčinené výlučne len objektívnymi dôvodmi.\nPredsedníčka senátu ďalej zdôraznila, že konanie vedené na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 2Co/443/2014 sa právoplatne skončilo v mesiaci január 2016.\nTým bol odstránený stav právnej neistoty a k porušeniu práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov po tomto období už nedochádzalo. Žiadnym spôsobom\n\n8\n\nsťažovateľka nepreukázala, ale ani nevysvetlila, prečo po takú dlhú dobu od skončenia\npredmetného odvolacieho konania nevyjadrila svoju nespokojnosť s dĺžkou konania\npred Krajským súdom v Bratislave (a contrario v tomto období bola spokojná s dĺžkou\nkonania pred Krajským súdom v Bratislave), a čo konkrétne ju viedlo až v mesiaci\nmarec 2017 namietať prieťahy. Inými slovami, po právoplatnom skončení konania\nvedeného pod sp. zn. 2Co/443/2014 už nie je možné údajné prieťahy v ňom reparovať (vo\nveci samej bolo opätovne rozhodnuté rozsudkom v mesiaci marec 2017). Napokon z obsahu\nspisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom (v poradí tretím) č. k.\n58C/71/2009-667 zo dňa 13. 03. 2017 tak, že opätovne žalobu žalobkyne – sťažovateľky\nzamietol; v spise sa doteraz doručenky preukazujúce doručenie rozsudku súdu prvej\ninštancie nenachádzajú.\nSo zreteľom na skutočnosť, že odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozsudku súdu\nprvej inštancie uznesením sp. zn. 2Co/443/2014 zo dňa 18. 11. 2015, bol odstránený stav\nprávnej neistoty, k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov už nedochádzalo, čím skončilo aj možné porušovanie práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote. V tejto súvislosti predsedníčka senátu odkázala na ustálenú\nprax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia vo veciach vedených\npod sp. zn. I. ÚS 161/02, I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, I. ÚS 235/03,\nIV. ÚS 215/07, IV. ÚS 263/08, III. ÚS 24/04, III. ÚS 224/05, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 235/05,\nIV. ÚS 43/04, I. ÚS 6/03, I. ÚS 116/02, I. ÚS 86/02, II. ÚS 73/05, IV. 287/09, I. ÚS 155/07,\nI. ÚS 154/03), z ktorej vyplýva, že podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel spravidla nie je\nmožné dosiahnuť po právoplatnom skončení konania. Ústavný súd SR poskytuje ochranu\ntomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď\nporušenie namietaného práva ešte trvalo a mohlo k nemu dochádzať.\nZ vyššie uvedených dôvodov predsedníčka senátu\n\nzastávala\n\nnázor, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/443/2014 práva\nsťažovateľky neporušil a jej sťažnosť je neopodstatnená.\nNa podporu správnosti uvedených skutočností je potrebné zdôrazniť, že ústavná\nsťažnosť podaná sťažovateľkou v súčasnosti nie je spôsobilým ochranným prostriedkom\npred porušovaním práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva\n\n9\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, nakoľko k porušovaniu namietaných\nzákladných práv postupom odvolacieho súdu v čase podania ústavnej sťažnosti\n(ku dňu 16. 03. 2017) nedochádzalo, keďže odvolací súd v dávnom časovom horizonte\n(16 mesiacov) pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľky už rozhodol o odvolaní\nžalobkyne – sťažovateľky.“\n11. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr. 2061/2017\ndoručenom ústavnému súdu 30. mája 2017 uviedla:\n„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že pokiaľ sťažovateľka\nvytýka súdu nekonanie od prijatia návrhu do vytýčenia prvého pojednávania, teda v období\nod 23. 03. 2009 do 18. 12. 2009, musím konštatovať, že podľa spisu nedošlo k žiadnemu\núkonu zo strany súdu v uvedenom období. Následne však pôvodná zákonná sudkyňa vo veci\nkonala, pojednávania spočiatku boli odročované a to z dôvodu pokusu o mimosúdnu\ndohodu (16. 04. 2010), z dôvodu žiadosti zástupcu žalobkyne (28. 05. 2010) ako i z dôvodu\nPN zákonného sudcu (10. 09. 2010). Následne po troch meritórnych pojednávaniach\nv priebehu šiestich mesiacov bol vyhlásený vo veci rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom\nzrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V priebehu ďalšieho\nkonania zo spisu vyplýva, že napriek zmene v obsadení senátu 58C sa vo veci plynule ďalej\nkonalo, dňa 13. 03. 2017 bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol expedovaný stranám sporu.\nOznamujem Vám, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím\ns jeho upustením.“\n12. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniam predsedu\nkrajského súdu a predsedníčky okresného súdu doručenom ústavnému súdu 20. júna 2017\nuviedol:\n«Sťažovateľka považuje vyjadrenia porušovateľov za arbitrárne, príliš všeobecné\na absentujúce konkrétne vyjadrenia ku skutočnostiam, ktoré boli detailne obsiahnuté\nv ústavnej sťažnosti sťažovateľky.\nOkresný súd Bratislava II vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 05. 2017 priznal, že\nv období od 23. 03. 2009 do 18. 12. 2009 nevykonal žiaden úkon. V ďalšom texte vyjadrenia\nporušovateľa absentuje argumentácia týkajúca sa úkonov súdu vytýkaných v sťažnosti\n\n10\n\nsťažovateľky. Sťažovateľka trvá na tom (uvedené tvrdenie je možné objektivizovať analýzou\núkonov Okresného súdu Bratislava II, ako súdu prvej inštancie), že Okresný súd\nBratislava II opakovane nevykonával efektívne úkony smerujúce k včasnému prejednaniu\nveci bez zbytočných prieťahov tak, ako to predpokladá Ústava SR.\nPráve všeobecný súd prejednávajúci právnu vec je zodpovedný za včasnosť\nrozhodnutia a účinnosť úkonov, ktorými má aj účastníkov konania viesť k tomu, aby vec\nbolo možné spoľahlivo a čo najrýchlejšie rozhodnúť. O to viac, ak ide o určenie príspevku\nna rozvedeného manžela, ako v prípade sťažovateľky, ktorá sa navyše nepretržite stará\no svoju zdravotne postihnutú dcéru a na promptné rozhodnutie súdu je odkázaná.\nOd podania návrhu doručenému Okresnému súdu Bratislava II dňa 23. 03. 2009\npo deň podania ústavnej sťažnosti uplynulo takmer 8 rokov, čo je v kontexte čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd neúnosný stav.\nKrajský súd v Bratislave v majoritnej časti vyjadrenia hodnotí otázky, ktoré nesúvisia\nso\n\nsťažnosťou\n\nsťažovateľky,\n\npričom\n\nsa\n\nakceptovateľným\n\nspôsobom\n\nk\n\nobdobiu\n\nod 04. 06. 2014 do 20. 01. 2016 nevyjadril. Sťažovateľka má za to, že Krajský súd\nv Bratislave spôsobil neodôvodnené prieťahy, ak rozhodol až po sedemnástich mesiacoch\npo doručení odvolacieho spisu a svoje rozhodnutie doručil súdu prvej inštancie až\npo devätnástich mesiacoch od prijatia spisu.\nKrajský súd v Bratislave vo svojom vyjadrení tvrdenia sťažovateľky o prieťahoch\nv konaní 2Co/443/2014 uspokojivým spôsobom nevysvetlil a pokiaľ ide o tvrdenia\nporušovateľa, že „... sťažovateľka nepreukázala, ale ani nevysvetlila, prečo po takú dlhú\ndobu od skončenia predmetného odvolacieho konania nevyjadrila svoju nespokojnosť\ns dĺžkou konania pred Krajským súdom v Bratislave (a contrario v tomto období bola\nspokojná s dĺžkou konania pred Krajským súdom v Bratislave...“ sťažovateľka poukazuje\nna to, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18. 11. 2015 rozhodol až na základe\nurgencií účastníkov konania (čo je opäť možné verifikovať podaniami v súdnom spise), teda\nje evidentné, že s dĺžkou konania sťažovateľka spokojná nebola. K tejto skutočnosti sa\nporušovateľ nijakým spôsobom nevyjadril.\nSťažovateľka sa nestotožňuje ani s tvrdením porušovateľa o tom, že prieťahy\nnamietané v predmetnom konaní nie |e možné po právoplatnom skončení konania vedeného\n\n11\n\npod sp. zn. 2Co/443/2014 zreparovať a to z dôvodu, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia\nzáveru, že jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn.: 2Co/443/2014 boli porušené\na domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2.500,- €. Uvedené\nje jednoznačne možné aj po právoplatnosti vyššie uvedeného odvolacieho konania\npovažovať za reparáciu ústavných práv sťažovateľky porušených neodôvodnenými\nprieťahmi, a teda sťažnosť je opodstatnená. Rovnako, ako je možné aj s odstupom času\nmožné vysloviť, že došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľky postupom odvolacieho\nsúdu.\nSťažovateľka sa vzhľadom na uvedené nestotožňuje s argumentáciou porušovateľov\nuvedenou v ich vyjadreniach a v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach, ktoré sú obsahom\npodanej sťažnosti.\nZároveň sťažovateľka Ústavnému súdu SR oznamuje, že súhlasí s tým, aby\npodľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\nÚstavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, t. j.\nsťažovateľka netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom SR.»\n13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n\n12\n\n15. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva\nupraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu, ako aj postupom krajského súdu v jej právnej veci.\n16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje,\nže súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom\n\n13\n\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).\n19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľky.\n20. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na celkový priebeh namietaného konania\nvedeného okresným súdom ako súdom prvej inštancie a krajským súdom ako odvolacím\nsúdom, ktorý opakovane konal a rozhodoval o riadnych opravných prostriedkoch\nvyužívaných obidvoma procesnými stranami, zohľadňujúc judikatúru ESĽP (rozsudok\nvo veci Kiš v. Slovenská republika z 13. 10. 2009 o sťažnosti vedenej pod č. 3673/05;\nrozsudok vo veci Gajdoš v. Slovenská republika z 26. 6. 2009 o sťažnosti vedenej\npod č. 19304/04, rozsudok Frigo vs. Slovenská republika z 8. 10. 2013 o sťažnosti vedenej\npod č. 16111/11), ako aj vlastnú rozhodovaciu činnosť (napr. III. ÚS 43/2015,\nI. ÚS 123/2015), je vec potrebné hodnotiť v súvislosti s posudzovaním zbytočných\nprieťahov v konaní ako jeden celok.\n21. Predmetom konania pred okresným súdom je určenie príspevku na výživu\nrozvedeného manžela, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalobkyne\nproti bývalému manželovi – žalovanému. Ústavný súd konštatuje, že ide o spor, ktorý patrí\ndo štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených\nsťažovateľkou, okresným súdom, krajským súdom, ako aj vyplývajúcich z predloženého\nsúdneho spisu možno vyvodiť určitú právnu zložitosť posudzovaného konania vyplývajúcu\n\n14\n\nz potreby posúdenia otázky právomoci súdu (či je daná právomoc súdu Slovenskej\nrepubliky alebo Českej republiky) a rozhodného práva v súvislosti s tou okolnosťou,\nže sťažovateľka v čase podania návrhu, ako aj po celú dobu konania žije v Českej republike.\n22. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu\nsťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní\nk zbytočným prieťahom.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu, ako aj krajského súdu v napadnutom konaní.\n24. Zo sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že namietané súdne konanie začalo\npodaním žaloby na okresnom súde 23. marca 2009 a dosiaľ boli okresným súdom vo veci\nvydané tri meritórne rozhodnutia. Prvý rozsudok z 11. apríla 2011, ktorým bol žalovaný\nzaviazaný prispievať sťažovateľke sumou 200 € mesačne, ako aj zaplatiť zročné výživné,\nbol uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Co 401/2011 zrušený a vec vrátená na ďalšie\nkonanie z dôvodu, že okresný súd dostatočne nevyhodnotil zistený skutkový stav veci.\nV poradí druhým rozsudkom okresného súdu z 12. februára 2014 bol návrh sťažovateľky\nzamietnutý. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 443/2014 z 18. novembra 2015 opakovane\nzrušil uvedený rozsudok okresného súdu, ale tentoraz z dôvodu odstránenia závažného\npochybenia, keď okresný súd dosiaľ neskúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej\nrepubliky, a ak áno, podľa právneho poriadku ktorého štátu je v danej právnej veci potrebné\npostupovať. Spis bol okresnému súdu po odvolacom konaní vrátený 20. januára 2016\na po preskúmaní a určení danosti právomoci súdov Slovenskej republiky vo veci konať\na následného doplnenia dokazovania bol vo veci 13. marca 2017 vyhlásený v poradí tretí\nrozsudok, ktorým okresný súd návrh sťažovateľky opätovne zamietol. Sťažovateľka podala\nproti predmetnému rozhodnutiu odvolanie 16. mája 2017.\n\n15\n\n25. Z predloženého súdneho spisu ústavný súd identifikoval obdobie úplnej\nnečinnosti okresného súdu, a to od 23. marca 2009, keď bola podaná žaloba,\ndo 29. januára 2010, keď sa malo uskutočniť prvé pojednávanie vo veci, ktoré sa z dôvodu\nnedoručenia predvolania procesným stranám nekonalo. Prvé pojednávanie vo veci prebehlo\naž 16. apríla 2010 a bolo odročené z dôvodu uzatvorenia možnej dohody medzi sporovými\nstranami, rovnako ako pojednávanie konané 28. mája 2010. Ďalšie obdobie nečinnosti\nokresného\n\nsúdu\n\ntrvalo\n\nod\n\n22.\n\nfebruára\n\n2013,\n\nkeď\n\nsa\n\nkonalo\n\npojednávanie,\n\ndo 16. septembra 2013, keď sa malo konať ďalšie pojednávanie, ktoré bolo na žiadosť\nžalovaného zrušené a nový termín bol nariadený na 27. november 2013. V poradí druhé\nodvolacie konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 2 Co 443/2014 trvalo\nod 4. júna 2014, keď bol spis krajskému súdu predložený, do 20. januára 2016, keď bol\nokresnému súdu spisový materiál vrátený, teda takmer 20 mesiacov.\n26. Ústavný súd ďalej konštatuje, že vo svojej predchádzajúcej judikatúre už\nmnohokrát poukázal aj na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená\nčinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n27. Za neefektívnu činnosť krajského súdu ústavný súd považuje najmä jeho\nuznesenie sp. zn. 2 Co 443/2014 z 18. novembra 2015, v ktorom ako najzávažnejšie\npochybenie okresného súdu a dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie krajský súd\nuviedol nepreskúmanie otázky právomoci súdu Slovenskej republiky v danej právnej veci,\nako aj otázku aplikácie rozhodného práva napriek tomu, že v predchádzajúcom uznesení\nkrajského súdu sp. zn. 2 Co 401/2011 z 30. novembra 2011 uvedený nedostatok za tých\nistých okolností okresnému súdu nevytkol, čím spôsobil zbytočné prieťahy v namietanom\nkonaní.\n\n16\n\n28. V súvislosti s argumentáciou predsedu krajského súdu k sťažnosti, ako aj\npredsedníčky senátu krajského súdu, ktorý vo veci rozhodoval, v ktorej poukázali na vysoký\nnápad vecí na rozhodovanie, ústavný súd konštatuje, že tieto argumenty ospravedlňujúce\nnečinnosť krajského nemohol akceptovať a v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju\npredchádzajúcu štandardnú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej\nnadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,\nže Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie\nsvojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n29. K ďalšej námietke uvedenej v predmetnom stanovisku, v zmysle ktorej už\nnedochádza k porušovaniu označených práv sťažovateľky, pretože krajský súd rozhodol\nvo veci uznesením sp. zn. 2 Co 443/2014 z 18. novembra 2015, a teda právna neistota\nsťažovateľky bola odstránená, ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľky nie je\ndosiaľ právoplatne skončená, keďže všetky dosiaľ vydané meritórne rozhodnutia okresného\nsúdu boli v odvolacom konaní zrušené a proti poslednému rozhodnutiu bol opakovane\npodaný riadny opravný prostriedok.\n30. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu\nz hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu, ako aj\nkrajského súdu, zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je\nani po ôsmich rokoch právoplatne rozhodnuté, dospel k záveru, že v postupe okresného\nsúdu, ako aj krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto\nrozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 1 a 2 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\n\n17\n\n31. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nKeďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ako aj\nkrajského súdu, prikázal okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal\nbez zbytočných prieťahov.\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n33. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n34.\n\nSťažovateľka\n\nvo\n\nsvojej\n\nsťažnosti\n\npožadovala\n\nfinančné\n\nodškodnenie\n\nv sume 2 500 € od každého zo všeobecných súdov konajúcich v jej veci, ktoré\nodôvodňovala dlhoročnou právnou neistotou a z nej vyplývajúcou frustráciou, ako aj tou\nskutočnosťou, že doterajší priebeh konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas\npredmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil\nporušenie označených práv. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného\n\n18\n\nfinančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr. III. ÚS 339/07,\nIII. ÚS 46/08 a pod.) Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil\núvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie\nujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou,\nresp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti\npovažoval ústavný súd za odôvodnené priznať pre sťažovateľku celkovú sumu 1 500 €\nako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nFinančné zadosťučinenie ústavný súd priznal sťažovateľke vo vzťahu k okresnému súdu\nvo výške 1 000 € z dôvodu zohľadnenia miery zavinenia okresného súdu na prieťahoch\nv konaní v porovnaní s nižšou mierou zavinenia zo strany krajského súdu, vo vzťahu\nku ktorému priznal sťažovateľke sumu 500 €. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy\na § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.\n36. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal\nsťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu\njej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v celkovej\nsume 312,34 €.\n37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných\nustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n38. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia\na podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Ústavný\nsúd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 (stanovisko\n\n19\n\nk vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo\nžiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.\n39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinné\nspoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júla 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "58C/71/2009", "guid": "589c0d70-e2dc-4447-acf0-a4ed42c291ee:ecd608a2-8666-4d33-b7c1-e11947b53202", "vztah": "porusene"}, {"sz": "2Co/443/2014", "guid": "859542ca-3f2f-49a1-8e3d-ae0208a904e4:5a13cd16-db5f-4329-bc8b-3cf434aaf5b3", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8442eac8-1b37-49fa-978d-127e69bc5e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.123.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 123/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.123.2015.1"}, {"guid": "ussr:1a8ff7c3-fd9e-4454-8e87-d7bbcefec635", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2015 z 14. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a8ff7c3-fd9e-4454-8e87-d7bbcefec635"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:5f68c647-2460-45c4-8860-1a5883d14969", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f68c647-2460-45c4-8860-1a5883d14969"}, {"guid": "ussr:5ec5b8f5-151f-42e7-abca-f785c77c5e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ec5b8f5-151f-42e7-abca-f785c77c5e33"}, {"guid": "ussr:15472110-3aef-4d58-9e19-c4285cd97b19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/07 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15472110-3aef-4d58-9e19-c4285cd97b19"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:04b0cd5f-2443-4d18-99bf-a77095793008", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/07 z 12. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-12", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b0cd5f-2443-4d18-99bf-a77095793008"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:a00383e4-0b5e-4aed-924b-1c9a7c783970", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/05 z 27. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a00383e4-0b5e-4aed-924b-1c9a7c783970"}, {"guid": "ussr:b5906ee4-1901-4016-9bf4-aa675636499d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 224/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5906ee4-1901-4016-9bf4-aa675636499d"}, {"guid": "ussr:9931794d-7c35-4ef9-b88c-b43eb489229c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 73/05 z 4. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-04", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9931794d-7c35-4ef9-b88c-b43eb489229c"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:80a348c6-3df4-45b5-ad91-782233d04aa3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80a348c6-3df4-45b5-ad91-782233d04aa3"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:59fce79b-3062-4f27-85f5-5709a9608564", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59fce79b-3062-4f27-85f5-5709a9608564"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 86/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6dbf595d-9549-4f65-9062-096c5622710d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.116.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.116.2025.1"}, {"guid": "ussr:e0f41a18-2ffb-4e08-a0c2-735afddf15e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.125.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.125.2025.1"}, {"guid": "ussr:e02bd542-12e0-42e6-9d28-18ce706c830d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.532.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 532/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 532/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.532.2024.1"}, {"guid": "ussr:57068038-986d-4024-baca-f1a219de3a9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.26.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.26.2024.1"}, {"guid": "ussr:fda5006b-89e2-44eb-8035-75d800b56ce3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.380.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.380.2023.1"}, {"guid": "ussr:544c5977-9e80-4d4e-bd11-7bb80d836536", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.375.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 375/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.375.2023.1"}, {"guid": "ussr:32da8cf3-4cc9-4241-80d7-c434c5348a20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.15.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 15/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.15.2023.2"}, {"guid": "ussr:63d45755-2fb0-46d6-b98f-88601ec77878", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.155.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.155.2023.1"}, {"guid": "ussr:dec8707a-4183-4df2-b766-3a571f43d090", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.19.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.19.2023.1"}, {"guid": "ussr:18cb7e1f-2124-4a40-8359-4ca62ab66109", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.598.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 598/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 598/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.598.2022.1"}, {"guid": "ussr:f5227869-6e20-455d-a395-c154707cd026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.299.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.299.2021.1"}, {"guid": "ussr:8ee25f7d-122d-41b1-b51f-9103b27e7ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.511.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 511/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.511.2020.1"}, {"guid": "ussr:d630f451-c7dc-4e5c-ab9d-a23a5bcbea53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.512.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 512/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 512/2020 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.512.2020.1"}, {"guid": "ussr:68a5e63b-4c70-4b86-81ef-1b049e4e1ed4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2"}, {"guid": "ussr:4ae49a09-9ba6-47e1-88d9-cd22b257c901", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.81.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2019 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.81.2019.1"}, {"guid": "ussr:207c7bd4-1ecd-4ced-9e66-7082c98cf7df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.390.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 390/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.390.2019.1"}, {"guid": "ussr:5d9251e2-3ecc-4498-98fb-dbe980fa9f32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.225.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 225/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.225.2018.2"}, {"guid": "ussr:3f956f8a-ce1a-4962-9f22-2d115fd9f15b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.506.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 506/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 506/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.506.2017.2"}]}