{"guid": "ussr:4e277eac-222a-48e2-931b-7e9f8125f4ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.16.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2017 z 19. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 16/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.16.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-07-19", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4e277eac-222a-48e2-931b-7e9f8125f4ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.16.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.16.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.16.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 16/2017-34\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana\nĽalíka o sťažnosti spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava, zastúpenej\nSEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., v mene ktorej koná advokát JUDr. František\nSedlačko, PhD., LL.M., Štefánikova 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nTrenčín\n\nč. k. 40 R 2/2014-1109\n\nz 3. októbra 2016 takto\nrozhodol:\nSťažnosti spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., ktorou namietala porušenia svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nz 3. októbra 2016, n e v y h o v u j e .\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nTrenčín\n\nč. k. 40 R 2/2014-1109\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 16/2017-15 z 11. januára 2017 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko,\na. s. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len ,,okresný súd“)\nč. k. 40 R 2/2014-1109 z 3. októbra 2016 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).\nTýmto uznesením okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka\nv reštrukturalizácii (ďalej len ,,dlžník“). Druhým výrokom napadnutého\nuznesenia okresný súd rozhodol tak, že reštrukturalizácia dlžníka povolená uznesením\nokresného súdu z 19. mája 2014 sa k 27. máju 2014 končí. Napadnutému uzneseniu\nokresného súdu predchádzalo jeho uznesenie č. k. 40 R 2/2014-360 z 23. decembra 2014,\nktoré bolo následne zrušené nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 367/2015 z 20. apríla\n2016, teda v jej veci už bola zo strany ústavného súdu vykonaná revízia.\n2. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodňuje tým, že prihlásila «do reštrukturalizácie\nsvoju zabezpečenú pohľadávku z titulu zmluvy o úvere vo výške 196 127,09 €. Správca\npoprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky\na vymáhateľnosti, existencie a poradia zabezpečovacieho práva. Popretie pohľadávky\nsprávca odôvodnil spornosťou trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky,\npričom označil výšku prihlásenej pohľadávky a právny dôvod nároku na úroky z omeškania\nza objektívne nepreskúmateľné v zákonnej lehote. Popretá pohľadávka sťažovateľa bola\nnásledne\n\npredmetom\n\nincidenčného\n\nkonania\n\n2\n\ns procesných\n\núspechom\n\nsťažovateľa.\n\nV reštrukturalizácii dlžníka boli bez výnimky popreté pohľadávky všetkých významných\nveriteľov, ktorí majú s dlžníkom spory z minulosti a u ktorých bol predpoklad, že by\nreštrukturalizáciu dlžníka nemuseli v konečnom dôsledku podporiť. Popretím pohľadávok\nnajväčších veriteľov bol zjavne účelovo zabezpečený ,,hladký“ priebeh reštrukturalizácie\ndlžníka, čomu nasvedčujú aj okolnosti, za ktorých bol prijatý reštrukturalizačný plán\ndlžníka...\nDňa 3.12.2014 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov. Prítomní boli aj traja\nzabezpečení veritelia...\nPostupom reštrukturalizačného správcu, ktorý zabezpečeným veriteľom neumožnil\nhlasovať, boli týmto veriteľom odňaté hlasovacie práva, čo bezprecedentným spôsobom\nzasiahlo do ich postavenia v reštrukturalizácii dlžníka. Podotýkame, že zabezpečení\nveritelia, ktorým nebolo umožnené vykonávať hlasovacie práva, disponovali spolu\npohľadávkami vo výške 1 171 657,48 €, čo výrazne presahovalo nadpolovičnú väčšinu\nhlasov na schvaľovacej schôdzi veriteľov, Reštrukturalizácia tak bola uskutočnená bez\naktívnej účasti väčšiny veriteľov dlžníka...\nUznesením Okresného súdu... zo dňa 3.10.2016, č. k. 40R/2/2014-1109, však bol\nreštrukturalizačný plán dlžníka bez ďalšieho opätovne potvrdený a reštrukturalizácia\ndlžníka skončená...\nOkresný súd... pritom v napadnutom uznesení rozhodol v rozpore s dotknutým\nnálezom Ústavného súdu SR, keďže:\n- namietané nedostatky ad absurdum odstránil len formálne, konštatovaním\no domnelom splnení predpokladov na zamietnutie reštrukturalizačného plánu v zmysle\n§ 154 ods. 1 ZKR (v znení účinnom do 28.4.2015);\n(správne má byť potvrdenie, nie zamietnutie reštrukturalizačného plánu, pozn.)\n- existenciu spoločného záujmu veriteľov na prijatí reštrukturalizačného plánu\nodôvodnil neakceptovateľným záverom, že v reštrukturalizácii nemožno zohľadniť\nindividuálny (egoistický) záujem jedného veriteľa na úkor kolektívneho uspokojenia\nvšetkých veriteľov (str. 15 napadnutého uznesenia). V čom sa javí konanie sťažovateľa\n(a zrejme aj ostatných popretých veriteľov nesúhlasiacich s reštrukturalizačným plánom)\nako egoistické, a akým spôsobom má minoritná skupina veriteľov súhlasiacich\n\n3\n\ns reštrukturalizačným plánom predstavovať kolektívny záujem všetkých veriteľov, Okresný\nsúd... neuviedol.\nOkrem toho, Okresný súd... zavádzajúco prezentoval podstatnú informáciu\no právoplatnom skončení incidenčného sporu o určenie popretej pohľadávky sťažovateľa.\nZmätočne uviedol, že „v incidenčnom konaní súd doposiaľ neprávoplatne rozhodol o určení\npohľadávky veriteľa a v časti zabezpečenia pohľadávky návrh zamietol, pričom rozsudok\nsúdu prvého stupňa potvrdil i odvolací súd“ (str. 11 napadnutého uznesenia). Je totiž\nzrejmé, že ak odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vec je právoplatne\nskončená (!)...\nZdôrazňujeme, že právoplatné skončenie incidenčného konania o určenie popretej\npohľadávky sťažovateľa bolo pre rozhodnutie Okresného súdu...významné...».\n3. Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v tom, že zo strany okresného súdu\nbola opakovane vykonaná nesprávna interpretácia relevantných procesnoprávnych noriem\n(§ 154 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 146 ods. 5 tohto zákona v znení\núčinnom do 28. apríla 2015 (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej označených práv\nnapadnutým uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu\nna ďalšie konanie. Súčasne žiada priznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n4. Okresný súd sa k sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril v prípise\nsp. zn. Spr 105/2017 z 3. februára 2017 (doručenom ústavnému súdu 13. februára 2017),\nv ktorom predseda okresného súdu okrem iného uviedol:\n„Z obsahu doručenej sťažnosti v podstate vyplýva, že sťažovateľ namieta nesprávnu\ninterpretáciu a aplikáciu procesno-právnej normy, ktorá je nezlučiteľná s Ústavou SR do\ntakej miery, že došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu.\nPrevzatím extrémne nesprávneho výkladu dotknutého zákonného ustanovenia o hlasovaní\nna schvaľovacej schôdzi veriteľov, ako aj nesprávnou aplikáciou § 154 ods. 1 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii... založil Okresný súd... neodvrátiteľný stav\nusporiadania záväzkov dlžníka spôsobom, ktorý rozporuje majoritná časť veriteľov.\n\n4\n\nReštrukturalizačný plán preto nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov, ako to\nvyžaduje zákon o konkurze a reštrukturalizácii.\nMám za to, že v uznesení Okresného súdu... č. k. 40R/2/2014-1109 z 03.10.2016\nkonajúci súd procesné predpisy dostatočne vyložil a aplikoval, uviedol akými úvahami sa\nspravoval pri svojom rozhodovaní vo veci, pričom jeho interpretácia a aplikácia právnej\nnormy nepopiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Konajúca sudkyňa sa podľa môjho\nnázoru podrobne zaoberala každým z dôvodov na zamietnutie reštrukturalizačného plánu\ndlžníka..., pričom nezistil dôvody na jeho zamietnutie v zmysle § 154 ods. 1 tohto zákona.\nV rozhodnutí sa súd zaoberal aj spoločným záujmom veriteľov s úmyslom dosiahnuť\nspravodlivé usporiadanie vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom. Na základe uvedeného\nodkazujem na zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu, pričom mám za to, že v súlade\nso závermi Nálezu Ústavného súdu č. k. L ÚS 367/2015-25 zo dňa 20.04.2016..., v ďalšom\nkonaní súd vychádzal z vysloveného právneho názoru ústavného súdu a v rozhodnutí\npodrobne uviedol ako sa vysporiadal s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodov\nna zamietnutie plánu.\nĎalej je potrebné sa vyjadriť k tvrdeniam sťažovateľa, ktorými odôvodňuje rozpor\nnapadnutého rozhodnutia Okresného súdu... č. k. 40R/2/2014-1109 z 03.10.2016 s Nálezom\nÚstavného súdu č. k. I. ÚS 367/2015-25 zo dňa 20.04.2016...\n1. K tvrdeniu sťažovateľa o extrémne nesprávnom výklade zákonného ustanovenia\no hlasovaní na schvaľovacej schôdzi veriteľov:\nPrávo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu len v rozsahu nepopretej\npohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o zabezpečeného alebo\nnezabezpečeného veriteľa. Zákon umožňuje hlasovať zabezpečenému veriteľovi aj v\nprípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím\nprávom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu\na vymáhateľnosti, t. j. čo do základu pohľadávky (viď tretia veta ustanovenia §146 ods. 5\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii na každé jedno euro zistenej sumy zistenej\npohľadávky má účastník plánu jeden hlas). Na základe uvedeného právneho názoru\nveritelia, ktorých zabezpečené pohľadávky boli popreté čo do výšky a dôvodu, nemali právo\nhlasovať na schvaľovacej schôdzi. Tento záver súdu jednoznačne vyplýva z ustanovenia\n§ 126 ods. 3 vety tretej zákona o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom od\n\n5\n\n01.01.2011), podľa ktorej právo hlasovať má každý veriteľ, ktorého pohľadávka je zistená\nčo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ide o všeobecnú právnu úpravu schôdze\nveriteľov, ktorá sa aplikuje aj na schvaľovaciu schôdzu, ak nie je v § 146 alebo § 148 tohto\nzákona stanovené inak. Ak by sa pripustilo hlasovanie aj tomu zabezpečenému veriteľovi,\nktorý by mal popretý právny dôvod alebo vymáhateľnosť pohľadávky, mohla by si\nktorákoľvek osoba prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú aj keby veriteľom vôbec nebola\na mohla by rozhodovať o schválení plánu (Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. Zákon\no konkurze a reštrukturalizácii, komentár k § 146. Beckova edícia komentované zákony,\nstrana 931).\n2. K tvrdeniu sťažovateľa, že namietané nedostatky súd ad absurdum odstránil len\nformálne,\n\nkonštatovaním\n\no\n\ndomnelom\n\nsplnení\n\npredpokladov\n\nna\n\nzamietnutie\n\nreštrukturalizačného plánu v zmysle § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\n(v znení účinnom do 28.04.2015).\nSúd sa podrobne zaoberal každým z dôvodov na zamietnutie reštrukturalizačného\nplánu dlžníka..., pričom svoj právny názor a spôsob ako k nemu dospel zdôvodnil\nv rozhodnutí. K predpokladom na zamietnutie reštrukturalizačného plánu je potrebné\nprízvukovať, že zamietnutie reštrukturalizačného plánu za splnenia podmienky podľa § 154\nods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. podstatné porušenie ustanovení\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu,\nhlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, je možné len v prípade, že\nporušenie ustanovení tohto zákona malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov\nplánu. Sťažovateľovi (aj všetkým veriteľom, ktorí podali súdu námietky proti schváleniu\nreštrukturalizačného plánu) bolo umožnené, aby sa vyjadril aký konkrétny nepriaznivý\ndopad má na neho schválenie plánu. Za účelom poskytnutia možnosti vyjadriť sa k veci\ns poukazom na právo všetkých účastníkov konania na spravodlivé súdne konanie, bola\nposkytnutá sťažovateľovi (aj všetkým veriteľom, ktorí podali súdu námietky proti schváleniu\nreštrukturalizačného plánu) možnosť k veci sa vyjadriť pred konajúcim súdom na výsluchu,\nktorého konanie bolo zverejnené v obchodnom vestníku a na ktoré boli písomne predvolaní\nspolu s dlžníkom a správcom. Sťažovateľ žiaden konkrétny nepriaznivý dopad (vplyv), ktorý\nmá na neho schválenie plánu neozrejmil, pričom konajúci súd žiaden nepriaznivý dopad\n\n6\n\n(vplyv), vzhľadom na porovnanie miery uspokojenia v konkurze a na základe\nreštrukturalizačného plánu v prospech reštrukturalizácie, nezistil.\n3. K tvrdeniu sťažovateľa, že existenciu spoločného záujmu veriteľa na prijatie\nreštrukturalizačného\n\nplánu\n\nsúd\n\nodôvodnil\n\nneakceptovateľným\n\nzáverom,\n\nže\n\nv reštrukturalizácii nemožno zohľadniť individuálny (egoistický) záujem jedného veriteľa na\núkor kolektívneho uspokojenia všetkých veriteľov (strana 15 napadnutého uznesenia)...\nKonajúci súd sa podrobne zaoberal spoločným záujmom veriteľov s úmyslom\ndosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom, pričom svoj\nprávny názor a spôsob ako k nemu dospel zdôvodnil v rozhodnutí. V rozhodnutí súd okrem\niného uviedol, že spoločným záujmom veriteľov je (musí byť) maximalizácia uspokojenia\npohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov\ns dlžníkom. Predložený reštrukturalizačný posudok je potom v súlade so spoločným\nzáujmom všetkých veriteľov, keď vo všetkých vytvorených skupinách poskytuje vyššiu mieru\nuspokojenia ako v prípade konkurzu, a to v čo najväčšom rozsahu a v čo najkratšom čase.\npri ekonomickej udržateľnosti plánu. Sťažovateľ poukazoval na mylné deklarovanie vyššej\nmiery uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii ako v konkurze, pričom svoje tvrdenia\nnijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol jedinú konkrétnu skutočnosť, z ktorej by\nvyplývala dôvodnosť takejto námietky. Svoju argumentáciu nezdôvodnil a nepredložil jediný\ndôkaz ani neuviedol relevantnú konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala správnosť\núdajov v reštrukturalizačnom pláne. Sťažovateľ nepredložil (ani v čase rozhodovania súdu\npo uplynutí 2 rokov od schválenia plánu) žiaden znalecký posudok, či odborné vyjadrenie.\nV snahe dospieť k záveru, aký je spoločný záujem všetkých veriteľov a dosiahnuť\nspravodlivé usporiadanie vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom bolo umožnené sťažovateľovi\n(aj všetkým veriteľom, ktorí podali súdu námietky proti schváleniu reštrukturalizačného\nplánu), aby vyjadril aký konkrétny záujem má v predmetnej reštrukturalizácii, v čom vidí\nnespravodlivosť uspokojenia svojich pohľadávok v reštrukturalizácii oproti ostatným\nveriteľom a aký konkrétny nepriaznivý dopad má na neho schválenie plánu. Za účelom\nposkytnutia možnosti vyjadriť sa k veci s poukazom na právo všetkých účastníkov konania\nna spravodlivé súdne konanie, bola poskytnutá sťažovateľovi (aj všetkým veriteľom, ktorí\npodali súdu námietky proti schváleniu reštrukturalizačného plánu) možnosť k veci sa\n\n7\n\nvyjadriť pred konajúcim súdom na výsluchu, ktorého konanie bolo zverejnené v obchodnom\nvestníku a na ktoré boli písomne predvolaní spolu s dlžníkom a správcom.\nIndividuálny (egoistický) záujem sťažovateľa (ktorý však ani na žiadosť súdu\nv konaní neprezentoval a nekonkretizoval), možno vidieť (a tento záver súd uviedol na\nstrane 16 napadnutého rozhodnutia) v jeho správaní, teda v snahe zamedziť schváleniu\nreštrukturalizačného plánu dlžníka, pričom ako vyplýva z Rozsudku Okresného súdu... č. k.\n37Cbi/95/2014-283 zo dňa 27.02.2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu... č. k.\n16CoKR/30/2015-362 zo dňa 17.06.2016 o určení pohľadávky je sťažovateľ minoritným\nnezabezpečeným veriteľom. Táto skutočnosť má potom logický dopad aj na posúdenie miery\nuspokojenia tohto veriteľa v konkurze, nakoľko nie je pravdepodobné, že by si tento veriteľ\nsvoju pohľadávku prihlásil inak ako nezabezpečenú, opačný postup by bol totiž účelový\n(vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia v incidenčnom konaní).\nAko z reštrukturalizačného plánu vyplýva miera uspokojenia nezabezpečených\nveriteľov je v prípade konkurzu nulové. Ak teda sťažovateľ trvá na zamietnutí plánu, celkom\nexplicitne tým dáva najavo, že nechce byť uspokojený vôbec, a že rovnaký osud budú mať aj\nvšetci ostatní nezabezpečení veritelia. Jeho záujem v konkurze sa potom javí ako úplne\nnelogický, v rozpore so spoločným záujmom ostatných nezabezpečených veriteľov.\nV súvislosti s názorom, že ak má byť spoločný záujem veriteľov nadradeným\nzáujmom všetkých veriteľov, jeho vyjadrenie v reštrukturalizačnom pláne musí byť logickým\nvyústením väčšinového konsenzu veriteľov dlžníka, súd v tomto prípade v rozhodnutí\npoukázal na skutočnosť, že v dôsledku prebiehajúcich incidenčných konaní nie je možné\njednoznačne určiť okruh skutočných veriteľov a výšku ich zistených pohľadávok, preto počet\nhlasov, ktoré by vyjadrovali väčšinu, nie je možné jednoznačne určiť. Nakoľko dospel\nk záveru, že popieranie veriteľov nebolo správcom vykonané účelovo a zákonodarca\nneustanovil v zákonných ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii dôvod pre\nzamietnutie plánu skutočnosť, že o pláne nehlasovala väčšina prihlásených veriteľov,\nktorým nezaniklo právo byť účastníkom konania, nemožno bez ďalšieho zamietnuť plán\nz dôvodu, že o ňom nehlasovala väčšina veriteľov dlžníka (nakoľko táto väčšina nie je\nv čase rozhodovania o pláne jednoznačne ustálená). Súčasne je potrebné poukázať na\nskupinu veriteľov podriadených pohľadávok, ktorá podľa názoru konajúceho súdu nemá\n\n8\n\nprávo hlasovať na schôdzi veriteľov, a je potom diskutabilné, ako je potrebné na týchto\nveriteľov nazerať pri určovaní celku a väčšiny veriteľov.\n4. K tvrdeniu sťažovateľa o skutočnosti, že súd v rozhodnutí zavádzajúco prezentoval\npodstatné informácie o právoplatnom skončení incidenčného sporu o určenie popretej\npohľadávky sťažovateľa (zmätočne uviedol, že v incidenčnom konaní súd doposiaľ\nneprávoplatne rozhodol o určení pohľadávky veriteľa a v časti zabezpečenia pohľadávky\nnávrh zamietol, pričom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil i odvolací súd).\nNapadnuté uznesenie Okresného súdu... č. k. 40R/2/2014-1109 bolo súdom vydané\ndňa 03.10.2016. Potvrdzujúci Rozsudok Krajského súdu... č. k. 16CoKR/30/2015-362 zo\ndňa 17.06.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2016. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ\nsúd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že bolo v incidenčnom spore dosiaľ neprávoplatne\nrozhodnuté, je toto konštatovanie pravdivé, nakoľko právoplatnosť nadobudlo potvrdzujúce\nrozhodnutie Krajského súdu... č. k. 16CoKR/30/2015-362 až po vydaní napadnutého\nrozhodnutia dňa 13.10.2016 (desať dní po vydaní napadnutého rozhodnutia dňa\n03.10.2016).“\n5. Sťažovateľka na základe výzvy ústavného súdu zaujala k vyjadreniu okresného\nsúdu prostredníctvom právneho zástupcu svoje stanovisko v podaní z 2. marca 2017,\nv ktorom uviedla:\n«Vyjadrenie Okresného súdu...má domnelo spochybniť dôvodnosť ústavnej sťažnosti,\npodanej proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 3.10.2016 č.k. 40R/2/2014-1109 o potvrdení\nreštrukturalizačného plánu dlžníka... Podľa názoru Okresného súdu... je sporné uznesenie v\ncelom rozsahu zákonné a správne, keďže reštrukturalizácia dlžníka predstavuje výhodnejší\nspôsob usporiadania vzťahov medzi dlžníkom a jeho veriteľmi. Sťažovateľ má mať, podľa\nOkresného súdu Trenčín, individuálny (egoistický) záujem na vyhlásení konkurzu, a to\nv neprospech ostatných veriteľov.\nTvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení Okresného súdu... v celom rozsahu\nodmietame, pričom poukazujeme na ich nepresnosť, neúplnosť a argumentačnú účelovosť.\nOkresný súd... namieta, že sťažovateľ neuviedol žiaden konkrétny nepriaznivý vplyv,\nresp. následok, ktorý v jeho sfére vyvolalo potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka.\nSúčasne však opomenul zohľadniť, že:\n\n9\n\na) reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona\nč. 7/2005 Z.z... (ďalej len „ZKR“). Zo znenia reštrukturalizačného plánu nie je možné\nnijakým spôsobom abstrahovať záver o udržateľnosti reštrukturalizácie. Plán neobsahuje\nžiadne konkrétne údaje ani informácie o podnikateľskej činnosti dlžníka, finančnom pláne\nna obdobie splácania jednotlivých záväzkov, rozsah uzatvorených kontraktov, zoznam\nzmluvných partnerov, očakávané obraty a výnosy z podnikateľskej činnosti v budúcich\nobdobiach, ako aj zhodnotenie očakávaných ekonomických výsledkov podnikateľskej\nčinnosti;\nb) z plánu nie je vôbec zrejmé, čo a s akým výsledkom mieni dlžník v rámci svojej\nďalšej podnikateľskej činnosti vykonávať. Reštrukturalizácia sa tak javí iba ako formálne\nuskutočnená s jediným cieľom poprieť a následne ukrátiť pohľadávky jednotlivých veriteľov\nv prospech dlžníka. Je neakceptovateľné, aby dlžník uskutočnil reštrukturalizáciu vlastných\nzáväzkov iba na základe všeobecných ekonomických pravidiel, ktoré majú domnelo\npredstavovať individuálne pravidlá aplikované dlžníkom na svoju podnikateľskú činnosť.\nReštrukturalizačný súd musí v danom smere vykonávať prísnu a reálnu revíziu východísk\nreštrukturalizácie, pričom sa nemôže obmedziť len na bezobsažné konštatovanie\no „výhodnosti reštrukturalizácie pred konkurzom“. Reštrukturalizácia totiž musí byť reálne\nuskutočniteľná, a nie iba dlžníkom formálne deklarovaná;\nc) majoritná časť veriteľov sa k reštrukturalizačného plánu nemohla vôbec vyjadriť,\nnemohla ovplyvniť jeho obsah a nemohla vykonávať svoje hlasovacie a iné práva\nv reštrukturalizácii.\nSkúmanie zákonných podmienok pre potvrdenie reštrukturalizačného plánu je\nnormatívnou povinnosťou súdu. Súd túto povinnosť nemôže prenášať na veriteľov, ani\nodvodzovať rozsah prieskumnej činnosti súdu od rozsahu podaných námietok proti plánu\n(§ 153 ods. 1 ZKR). Podotýkame, že Okresný súd... reštrukturalizačný plán dlžníka zjavne\nvôbec neskúmal, a to z hľadiska jeho udržateľnosti v praxi, ani z hľadiska reálneho splnenia\nobligatórnych obsahových náležitostí plánu. Inak by identifikoval nasledujúce nedostatky:\n- z analýzy predpokladov zachovania prevádzky podniku dlžníka (bod 1.7.1 opisnej\nčasti reštrukturalizačného plánu) nemožno určiť, akým spôsobom bude dlžník zabezpečovať\nprevádzku svojho podniku. Dlžník iba formálne konštatuje, že bude pokračovať v prevádzke,\nbude si starostlivo vyberať zmluvných partnerov a bude povinný dosahovať zisk\n\n10\n\nz podnikateľskej činnosti na plnenie záväzkov z plánu. S akými obchodnými partnermi bude\nobchodovať a akú výšku zisku možno očakávať však dlžník neuvádza. ZKR pritom vyžaduje,\naby plán obsahoval podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku\npodniku alebo aspoň jeho časti. Z reštrukturalizačného plánu musí vyplývať, či dlžník má\npotrebné prostriedky na vykonanie podnikateľskej činnosti, či má uzatvorené zmluvy na\nbudúce plnenia (zákazky) a pod. (ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.\nKomentár C.H.BECK. Bratislava 2012, s. 905);\n- opatrenia na splnenie predpokladov zachovania prevádzky podniku dlžníka (bod\n1.7.2 opisnej časti reštrukturalizačného plánu) sú výlučne všeobecné. Ide o exemplifikatívny\nvýpočet možných opatrení (zníženie nákladov prevádzky podniku, eliminácia nesplácania\nďalších záväzkov, zrušenie výkonu neefektívnych prác, zlepšenie organizácie práce a pod.)\nbez ich individualizácie na konkrétne podmienky podnikania dlžníka. Z plánu tak nie je\nzrejmé ako dlžník dosiahne vymedzený účel (ktorý nie je definovaný), ktoré konkrétne\npracovné pozície zruší, ako posilní organizáciu práce, či a ktoré prevádzkové náklady\nobmedzí a aké prevádzkové náklady vôbec v skutočnosti má. Zároveň konštatovanie o tom,\nže dlžník bude pokračovať v podnikateľskej činnosti a bude uzatvárať zmluvy s obchodnými\npartnermi neposkytuje reálny obraz o ďalšom podnikaní dlžníka. To vyvoláva relevantné\npochybnosti o skutočnej motivácii dlžníka pri reštrukturalizácii;\n- 1.8.2 opisnej časti reštrukturalizačného plánu vymedzuje, že uskutočniteľnosť\nreštrukturalizácie je primárne podmienená dosahovaním plánovaných parametrov tržieb za\nsúčasnej prísnej kontroly nákladov. Parametre tržieb však plán neobsahuje (!);\n- v bode 1.10.1 opisnej časti reštrukturalizačného plánu dlžník odkazuje pri skúmaní\npredpokladov väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov na finančnú a obchodnú situáciu,\nktorú údajne analyzoval v predchádzajúcom texte plánu. Finančný či obchodný plán dlžníka\nvšak v reštrukturalizačnom pláne absentuje. Navyše, dlžník sa pri posudzovaní miery\nmožného uspokojenia v konkurze odvoláva na predpokladaný výťažok, ktorý uvádza len\nodhadom. Porovnanie uspokojenia veriteľov pritom musí byť v opisnej časti plánu\nkonkretizované a zdôvodnené vždy tak, aby bol každý veriteľ schopný si tieto prepočty\noveriť a skontrolovať, či skutočne zodpovedajú realite (POSPÍŠIL, B. a kol: Zákon o\nkonkurze a reštrukturalizácii. Komentár Wolters Kluwer. Bratislava 2016, s. 741). Ak teda\n\n11\n\ndlžník uvádza len odhad, musí minimálne uviesť mechanizmus, na základe ktorého dospel\nk odhadovanej sume, čo rovnako neuviedol...\nJe zrejmé, že v reštrukturalizačnom pláne dlžníka absentujú podstatné náležitosti\nv zmysle § 135 ZKR. Ak teda Okresný súd... potvrdil takýto reštrukturalizačný plán,\nevidentne nevykonal náležitú zákonnú prieskumnú činnosť v rozsahu, v akom mu to ukladá\nZKR. Je pritom irelevantné, či a v akom rozsahu veritelia nedostatky plánu namietali.\nOkresný súd... vo svojom vyjadrení označil údajnú existenciu individuálneho\n(egoistického) záujmu sťažovateľa na vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Okresný súd...\nvšak opomína podstatnú skutočnosť, a to, že reštrukturalizácia dlžníka bola realizovaná bez\núčasti majoritných veriteľov (\n\n, SKODA & SKODA, s.r.o.\n\na sťažovateľ), ktorí disponovali spolu pohľadávkami vo výške 1.171.657,48 EUR, čo\nvýrazne presahovalo nadpolovičnú väčšinu hlasov na schvaľovacej schôdzi veriteľov.\nReštrukturalizačný plán bol pritom prijatý veriteľmi, ktorých hlasovacie práva\npredstavovali\n\niba\n\n39.047\n\nhlasov\n\n(bez\n\nveriteľov\n\npodriadených\n\npohľadávok).\n\nReštrukturalizácia tak bola uskutočnená bez aktívnej účasti väčšiny veriteľov dlžníka,\nktorých podiel na celkovom objeme pohľadávok predstavoval 97 % (!).\nVšetci majoritní veritelia pritom vzniesli námietky proti reštrukturalizačnému plánu\ndlžníka. Záujem na zamietnutí reštrukturalizačného plánu preto nemožno vyvodiť z toho, že\nústavnú sťažnosť podal iba sťažovateľ (ako sa nesprávne domnieva Okresný súd...), ale\nv kontexte toho, že námietky proti reštrukturalizačnému plánu boli vznesené majoritnými\nveriteľmi s 97%-nou účasťou na celkovom objeme prihlásených pohľadávok.\nAbsurdne vyznieva aj tvrdenie, že výsledok incidenčného konania nemohol mať vplyv\nna sporné uznesenie. Zdôrazňujeme, že Okresný súd ..mal v čase vydania sporného\nuznesenia nepochybne vedomosť o skončení incidenčného konania o určení pohľadávky\nsťažovateľa. Sťažovateľ totiž v podaní označenom ako „opakovaná žiadosť veriteľa\no zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka“ zo dňa 10.8.2016 súdu oznámil, že došlo\nku skončeniu identifikovaného konania. Zároveň uviedol aj to, že ak by nebola jeho\npohľadávka účelovo popretá, mohol by ovplyvniť hlasovanie na schvaľovacej schôdzi\na reštrukturalizačný plán by nebol prijatý.\nV nadväznosti na uvedené skutočnosti sťažovateľ naďalej v celom rozsahu trvá na\nsvojej ústavnej sťažnosti.»\n\n12\n\n6. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania zhodne oznámili, že súhlasia\ns prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd na tomto základe podľa § 30\nods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n7. Po podrobnom posúdení sťažnosti, napadnutého uznesenia okresného súdu,\nvyjadrení okresného súdu a sťažovateľky a príslušných spisov okresného súdu sp. zn.\n40 R 2/2014 a sp. zn. 37 Cbi 95/2014 dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu\nk záveru, že sťažnosť sťažovateľky je nedôvodná.\nII.\n8. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo svojich nosných úvah\nvyslovených vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 367/2015 z 20. apríla 2016 v bodoch 9 až 17,\nako aj záverov o (ne)správnosti aplikácie (výkladu) príslušných ustanovení zákona\no konkurze a reštrukturalizácie, ktoré napáda opätovne sťažovateľka [okrem dôvodov\nuvedených v bode 25 uvedeného nálezu v písm. i) až iii) brojí najmä proti nesprávnemu\nprístupu okresného súdu, ktorý mal namietané nedostatky ad absurdum odstrániť podľa nej\nlen formálne].\n9. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci nevidí relevantný dôvod na\nopätovné\n\npodrobné\n\npomenovanie\n\njadra\n\nnastoleného\n\nproblému\n\n(ústavný\n\nsúd\n\nv predchádzajúcom náleze na to poukázal v bodoch 20 až 34, pozn.), pretože sú\nsťažovateľke a okresnému súdu dobre známe, a preto ich detailnejšie už nebude citovať aj\nv tomto náleze. Pri posudzovaní tejto sťažnosti sa ako nezávislý súdny orgán ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) predovšetkým zameral na to, či okresný súd viazaný vysloveným\nprávnym názorom ústavného súdu ústavne konformným, presvedčivým a hlavne\nspravodlivým (z pohľadu všetkých veriteľov) spôsobom sa vysporiadal s danosťou,\nprípadne absenciou zákonných dôvodov na zamietnutie plánu a interpretáciou právnych\n\n13\n\nnoriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie pri rešpektovaní materiálnej rovnosti\nvšetkých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (I. ÚS 311/2014).\n10. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu aj\nvo väzbe na citované východiská sa ústavný súd oboznámil aj so spisom okresného súdu\nsp. zn. 40 R 2/2014, a to predovšetkým úkonmi okresného súdu po doručení nálezu\nústavného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. mája 2016 (od č. l. 880 až do č. l. 1123)\na zistil tieto podstatné skutočnosti:\nDňa 8. júna 2016 (č. l. 880 v spise) – okresný súd dal pokyn na publikovanie nálezu\nústavného súdu v obchodnom vestníku – zverejnený 15. júna 2016), zaslanie jeho kópie\ndlžníkovi (prevzal 27. júna 2015), aby sa vyjadril k nezahrnutiu všetkého majetku do\nreštrukturalizačného\n\nplánu\n\n(v\n\nsúvislosti\n\ns porovnaním\n\nvýnosnosti\n\nkonkurzu\n\na reštrukturalizácie), k účelovosti podnetu na popretie pohľadávok veriteľov (osobitne ku\nkaždej pohľadávke) a k rozporu plánu so spoločným záujmom veriteľov, prípadne\nk ostatným dôvodom na zamietnutie plánu a taktiež túto požiadavku zaslal aj správcovi\n(prevzal výzvu 14. júna 2015), ktorého navyše požiadal, aby vysvetlil, akými úvahami sa\nriadil pri hodnotení oprávnenosti pohľadávok, či a aké vykonal vlastné šetrenie, resp. či\nvychádzal len z tvrdení dlžníka a existencie súdnych sporov, ku kritériám pre vytvorenie\nskupín a zaraďovaniu pohľadávok do týchto skupín. Súčasne ho vyzval, nech oznámi\na prípadne preukáže, že zo strany dlžníka je reštrukturalizačný plán plnený. Okrem toho\npredvolal sťažovateľku a veriteľa\n\n, na výsluch\n\n12. júna 2016 (zverejnil to tiež v obchodnom vestníku) a zisťoval stav konaní na Krajskom\nsúde v Trenčíne, okresnom súde, Okresnom súde Prievidza a na Okresnom súde Banská\nBystrica, ktoré súviseli so žalobami veriteľov o určenie popretých pohľadávok, či sú\nprávoplatne alebo aj neprávoplatne skončené (rozhodnutia a žaloby sú pripojené na č. l. 883\naž č. l. 896, č. l. 912 až č. l. 914, č. l. 932 až č. l. 948 a pod.).\nSprávca dlžníka doručil svoje vyjadrenie k veci okresnému súdu 24. júna 2016\n(v spise na č. l. 949 až č. l. 955 – k sťažovateľke a nálezu ústavného súdu je vyjadrenie\nsprávcu uvedené v časti I bodoch 1a, 2, 3 a tiež v časti II bodoch 1 až 3 a časti IV bodoch 1\naž 5).\nDlžník svoje vyjadrenie (č. l. 983 až č. l. 985) doručil okresnému súdu 6. júla 2016.\n\n14\n\nDňa 12. júla 2016 sa uskutočnil na okresnom súde výsluch správcu, dlžníka,\nprávneho zástupcu sťažovateľky a veriteľa (Sociálna poisťovňa).\nDňa 5. septembra 2016 doručila sťažovateľka okresnému súdu opakovanú žiadosť\no zamietnutie reštrukturalizačného plánu (č. l. 1081 až č. l. 1086).\n11. V písomnom odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd následne v reakcii\nna nález ústavného súdu v podstatnom uviedol tieto skutočnosti:\n„a) podstatné porušenie ustanovení ZKR o náležitostiach plánu, postupe pri príprave\nplánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý\nvplyv na niektorého z účastníkov plánu“ [argumentácia sťažovateľky k tomuto bodu je\npodrobne uvedená v bode 5 tohto nálezu jej vyjadrenia k stanovisku okresného súdu, pričom\nokresný súd iba zopakoval to, čo konštatoval už v predchádzajúcom uznesení na s. 8 a 9 –\nč. l. 363 a č. l. 364 – pozri uznesenie okresného súdu sp. zn. 40 R/2/2014 z 23. decembra\n2014, bod 21: znenie tohto bodu začínajúce vetou „Veriteľ Sociálna poisťovňa...“ je navlas\ntotožné so znením nového odôvodnenia uznesenia aj v bode 35 a pôvodným znením\nv uznesení okresného súdu z 23. decembra 2014 na s. 9, č. l. 364, druhý odsek, pozn.).\nV bode 22 okresný súd uvádza:\n„Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že boli dodržané\nustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii o náležitostiach plánu, vrátane jeho\npríloh a súčasne súd nezistil, ani žiaden z účastníkov plánu netvrdil žiadne konkrétne\nskutočnosti, pre ktoré by bolo možné ustáliť, že pri príprave plánu neboli dodržané pravidlá\nspolupráce medzi dlžníkom, správcom a veriteľským výborom; plán nebol schválený\nveriteľským výborom zákonným spôsobom; účastníkom nebolo umožnené nahliadať do\nplánu v súlade so zákonom; boli porušené pravidlá ohľadne žiadosti o zmenu plánu; plán\nbol opravovaný v rozpore so základnými pravidlami a súčasne, že by porušenie takéhoto\npravidla malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Súčasne by porušenie\nzákonných pravidiel týkajúcich sa plánu muselo mať podstatný charakter a muselo by mať\nza následok, že účastník plánu nemohol dosiahnuť pre seba lepšie postavenie na základe\nplánu, ako by dosiahol v prípade dodržania týchto pravidiel. Po podrobnom preštudovaní\nnámietok veriteľov i vyjadrení úpadcu a správcu súd dospel k záveru, že námietky veriteľov\n\n15\n\nv tomto smere nie sú dôvodné, pričom súd opätovne zdôrazňuje, že veritelia vo svojich\nnámietkach a podaniach smerujúcich proti schváleniu plánu neuvádzali a už vôbec\nnepreukazovali žiadne konkrétne tvrdenia, len všeobecne poukazovali na existenciu\ndôvodov na zamietnutie plánu dlžníka. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 40R/2/2014 a\nani pri výkone dohľadu súdu v zmysle § 131 zák. č. 7/2005 Z. z. súd nezistil, že by boli tak\npodstatným spôsobom porušené ustanovenia uvedeného zákona o náležitostiach plánu,\npostupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, že\nby to malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu.\nb) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných\nvýhod niektorému účastníkovi plánu.“\nV bode 23 okresný súd na začiatku zopakoval to, čo konštatoval už\nv predchádzajúcom uznesení na s. 9, č. l. 364 – pozri uznesenie okresného súdu sp. zn. 40 R\n2/2014 z 23. decembra 2014, pozn.), a potom uviedol:\n„Úlohou správcu v lehote na popieranie pohľadávok nie je vykonanie úplného\nskutkového dokazovania za účelom zistenia oprávnenosti veriteľom prihlásenej pohľadávky.\nV lehote na popieranie pohľadávok, ktorá je 30 dní a ktorú na rozdiel od konkurzu nie je\nmožné predĺžiť, to ani nie je objektívne možné. Úlohou správcu nie je zistenie pohľadávky\n(zistenie pohľadávky je až právnym následkom nepopretia pohľadávky), ale zistenie, či tu\nneexistujú faktické alebo právne skutočnosti, ktoré robia pohľadávku spornou. Rovnako\nnepatrí do právomoci správcu obrátiť sa na súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou\nvýkladu implementovanej a harmonizovanej právnej úpravy. Nie je oprávnením správcu,\nale jeho zákonnou povinnosťou spornú pohľadávku poprieť. Naopak, porušenie tejto\npovinnosti môže zakladať sekundárne právne povinnosti zodpovednostného charakteru.\nSprávca v konaní poprel viaceré pohľadávky.\n24. Popretý veriteľ\n\nje najväčším nepodmieneným\n\na nepodriadeným prihláseným veriteľom. Celková výška pohľadávok veriteľa predstavuje\ncca 47,81 % z celkovej prihlásenej sumy prihlásených pohľadávok všetkých veriteľov (vo\nvýške 3.563.121,78 EUR). Zo spisu vyplýva, že dlžník sa preukázateľne kvalifikovane\na aktívne bránil a bráni proti veriteľom uplatneným pohľadávkam, a to v období dávno pred\nzačatím reštrukturalizačného konania, je preto nelogické tvrdiť, že správca popretím takejto\n\n16\n\npohľadávky postupoval účelovo. Na Okresnom súde Prievidza sa vedú spory o určenie\nneplatnosti zmlúv o pôžičke: sp. zn. 12C/17/2012 (konanie o určenie neplatnosti zmluvy\no pôžičke zo dňa 05.09.2008 na sumu 132.775,67 Eur, v ktorom bolo doposiaľ\nneprávoplatne rozhodnuté, že zmluva je neplatná v časti príslušenstva a platná v časti\nistiny; sp. zn. 15C/18/2012 (konanie o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa\n12.08.2008 na sumu 165.969,59 Eur, v ktorom bolo doposiaľ neprávoplatne rozhodnuté, že\nzmluva je neplatná; sp. zn. 10C/17/2012 (konanie o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo\ndňa 12.08.2008 na sumu 232.357,43 Eur, v tejto veci súd doposiaľ nerozhodol).\n25. Dlžník (resp. tretie subjekty: TECHNOL, s.r.o.) viedol v minulosti, resp. vedie\ns veriteľom Sberbank Slovensko, a.s. súdny spor. Dlžník sa tak aktívne bránil proti\nveriteľovi uplatnenej pohľadávky v období dávno pred tým, než veriteľ inicioval konkurzné\nkonanie voči dlžníkovi, je preto nelogické tvrdiť, že správca popretím takejto pohľadávky\npostupoval účelovo. Z odôvodnenia popretia predmetnej pohľadávky správcom v zozname\npohľadávok vyplýva, že správca nepoprel pohľadávku veriteľa výlučne z dôvodov\nuvádzaných dlžníkom. Veriteľ nepreukázal viacero relevantných skutočností, pričom\nzabezpečenie zabezpečovacím právom podľa právneho názoru správcu vôbec nevzniklo.\nCelková výška pohľadávky (spolu s príslušenstvom) veriteľa Sberbank Slovensko, a.s.\npredstavuje len cca 5.5 % z celkovej prihlásenej sumy prihlásených pohľadávok všetkých\nveriteľov (vo výške 3.563.121,78 Eur), tento veriteľ je v predmetnom reštrukturalizačnom\nkonaní s poukazom na výšku pohľadávky minoritným veriteľom. V incidenčnom konaní súd\ndoposiaľ neprávoplatne rozhodol o určení pohľadávky veriteľa a v časti zabezpečenia\npohľadávky návrh zamietol, pričom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil i odvolací súd.\n26. Rovnako popretie pohľadávok Daňového úradu Trenčín súd nepovažuje za\núčelové. Konkrétne pohľadávka správcu dane na zaplatenie dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 216.600,01 Eur, ktorej právnym dôvodom\nbolo podané daňové priznanie samotného dlžníka (na ktorú výslovne poukazoval ÚS SR),\nako vyplýva zo zoznamu pohľadávok bola popretá primáme z dôvodu spornosti jej trvania\n(t.j. existencie v uplatnenej výške), nie z dôvodu spornosti jej vzniku s poukazom na rozpor\nvnútroštátnej právnej úpravy, a to zákona o DPH s európskou smernicou o DPH, ktorý\nkonštatoval aj súdny dvor európskej únie v rozhodnutí KOVOZBER proti Daňový úrad\nKošice vo veci C-120/15. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že postupy daňových úradov\n\n17\n\npokiaľ ide o vyčísľovanie a započítavanie úrokov z omeškania z vyplácaných vyplácaných\nnadmerných odpočtov DPH boli nesprávne. V prípade iných pohľadávok predstavujúcich\nsankčný postih Daňového úradu (pokuta, sankčné úroky), bol podľa zoznamu pohľadávok\nsporný aj právny dôvod ich vzniku. V incidenčnom konaní súd doposiaľ neprávoplatne\nrozhodol o určení pohľadávky veriteľa...\nc) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd\nnahradil ich súhlas svojím rozhodnutím\n31. Správca každému prítomnému veriteľovi na schvaľovacej schôdzi priznal\nhlasovacie práva v súlade s § 146 ods. 5, tretia veta ZKR tak, že na každé jedno euro\nzistenej sumy zistenej pohľadávky priznal správca prítomnému účastníkovi plánu jeden\nhlas, ako vyplýva aj zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze. Nakoľko na schvaľovacej\nschôdzi bol prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať, schvaľovacia schôdza bola\nuznášaniaschopná.\n32. Podľa názoru súdu právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu\nlen v rozsahu nepopretej pohľadávky a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná\no zabezpečeného\n\nalebo\n\nnezabezpečeného\n\nveriteľa.\n\nZákon\n\numožňuje\n\nhlasovať\n\nzabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do\nzabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená\nčo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j. čo do základu pohľadávky (viď tretia veta\nustanovenia §146 ods. 5 ZKR na každé jedno euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má\núčastník plánu jeden hlas). Na základe uvedeného právneho názoru veritelia, ktorých\nzabezpečené pohľadávky boli popreté čo do výšky a dôvodu, nemali právo hlasovať na\nschvaľovacej schôdzi. Tento záver súdu jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 126 ods. 3\nvety tretej (v znení účinnom od 01.01.2011), podľa ktorej právo hlasovať má každý veriteľ,\nktorého pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ide o všeobecnú\nprávnu úpravu schôdze veriteľov, ktorá sa aplikuje aj na schvaľovaciu schôdzu, ak nie je\nv § 146 alebo § 148 stanovené inak. Ak by sa pripustilo hlasovanie aj tomu zabezpečenému\nveriteľovi, ktorý by mal popretý právny dôvod alebo vymáhateľnosť pohľadávky, mohla by\nsi ktorákoľvek osoba prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú aj keby veriteľom vôbec nebola\na mohla by rozhodovať o schválení plánu. (Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD, Zákon\n\n18\n\no konkurze a reštrukturalizácii, komentár k § 146, Hečkova edícia komentované zákony,\nstrana 931).\n33. Na základe uvedeného právneho názoru veritelia, ktorí uplatnili odôvodnené\nnámietky proti prijatiu plánu - veriteľ Sberbank Slovensko, a.s., veriteľ SKODA & SKODA\ns.r.o. a veriteľ\n\na ktorých zabezpečené pohľadávky boli popreté\n\nčo do výšky a dôvodu, nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi...\n36. Reštrukturalizačný plán bol prijatý vo všetkých skupinách, ako aj nadpolovičnou\nväčšinou hlasov prítomných veriteľov.\nd) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov\n37. Pri posudzovaní plánu súd musí definovať spoločný záujem všetkých veriteľov,\nnájsť spravodlivú rovnováhu medzi právnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Každý\núčastník plánu mal možnosť v procese schvaľovania plánu (prostredníctvom veriteľského\nvýboru, na schôdzi veriteľov, priamo súdu písomne, resp. na výsluchu dňa 12.07.2016\npredniesť svoj záujem v predmetnej reštrukturalizácii, v čom vidí nespravodlivosť\nuspokojenia svojich pohľadávok v reštrukturalizácii oproti ostatným veriteľom a aký\nkonkrétny nepriaznivý dopad má schválenie plánu na neho. Okrem veriteľov Sberbank\nSlovensko, a.s. (a to až pri výsluchu dňa 12.07.2016),\na Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, žiaden z veriteľov nenamietal rozpor plánu so\nspoločným záujmom veriteľov (veriteľ ŠKODA & ŠKODA s.r.o. namietal neumožnenie\nhlasovať zabezpečeným veriteľom s poukazom na § 146 ods. 5 ZKR, zohľadnenie hlasov\npodriadených veriteľov na účely zistenia, či bol reštrukturalizačný plán prijatý alebo nie).\n38. V žiadnom z podaní veriteľov Sberbank Slovensko, a.s.,\n\n-\n\n. a Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave nie sú uvádzané žiadne konkrétne\ntvrdenia dôvodov pre ktoré, je plán v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,\nv čom konkrétne vidia nespravodlivosť uspokojenia svojich pohľadávok v reštrukturalizácii\noproti ostatným veriteľom a aký konkrétny nepriaznivý dopad má schválenie plánu na nich.\n39. Predložený reštrukturalizačný plán podľa názoru súdu nie je v podstatnom\nrozpore so spoločným záujmom veriteľov, práve naopak, prijatý plán je v záujme veriteľov,\nnakoľko z neho jednoznačne vyplýva vyššie uspokojenie ich pohľadávok ako by dosiahli\nv prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Pojem spoločný záujem veriteľov možno\nvymedziť ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je\n\n19\n\npritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia\núpadku. Nie je sporné, že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má\nlikvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je\nzachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho\nrozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu (§ 109 ods. 3\npísm. c) a d) ZKR). Je samozrejmé, že dôsledkom úspešnej reštrukturalizácie právnickej\nosoby je jej ďalšia existencia, na rozdiel od konkurzu, kde zrušením konkurzu dochádza ex\noffo aj k zrušeniu obchodnej spoločnosti (§ 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a jej\nnáslednému výmazu z obchodného registra, a teda k jej právnemu zániku. Požiadavka\nuprednostnenia reštrukturalizácie sa dá vyvodiť aj priamo z textu ZKR, ktorý preferuje\nriešenie ekonomických problémov dlžníka reštrukturalizáciou pred konkurzom napr.\nv ustanovení § 16 ods. 2 ZKR, keď umožňuje prerušiť konkurzné konanie, ak dlžník\npreukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku.\n40. Spoločným záujmom veriteľov je (musí byť maximalizácia uspokojenia\npohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov\ns dlžníkom. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabrániť individuálnemu uplatňovaniu\na výkonu práva jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.\nDosiahnutie spravodlivého usporiadania sporných vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom nie\nje možné inak, ako rozhodnutím súdu v konaní o určenie takýchto pohľadávok. Predložený\nreštrukturalizačný posudok je podľa názoru súdu v súlade so spoločným záujmom všetkých\nveriteľov, keď vo všetkých vytvorených skupinách poskytuje vyššiu mieru uspokojenia ako\nv prípade konkurzu, a to v čo najväčšom rozsahu a v čo najkratšom čase, pri ekonomickej\nudržateľnosti plánu.\n41. K tvrdeniu veriteľa Sberbank Slovensko, a.s. o mylnom deklarovaní vyššej miery\nuspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii ako v konkurze a veriteľa Sociálna poisťovňa, so\nsídlom v Bratislave, že uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii sa oproti konkurzu nejaví\nako výhodnejšia je potrebné uviesť, že veritelia svoje tvrdenia nijakým spôsobom\nneodôvodnili, neuviedli jedinú konkrétnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala dôvodnosť\ntakýchto námietok. Veritelia svoju argumentáciu nezdôvodnili a nepredložili jediný dôkaz\nani neuviedli relevantnú konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala správnosť údajov\nv reštrukturalizačnom pláne. Veritelia nepredložili (ani po uplynutí 2 rokov od schválenia\n\n20\n\nplánu) žiaden znalecký posudok, či odborné vyjadrenie. V reštrukturalizačnom konaní,\nktoré je zložito štruktúrovaným právnym procesom, je príslušný všeobecný súd zaťažený\npovinnosťou zisťovať a odhaliť to, čo sa skrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem\nveriteľov (nemožno vylúčiť ani rozdielny obsah tohto pojmu v rôznych reštrukturalizáciách\nrôznych dlžníkov v závislosti od individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých\n(skupín) veriteľov. Spoločný záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom\na neúplnom) uspokojení veriteľov v reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje\ns individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa,\nktorý si do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku (zabezpečenú či nezabezpečenú) je\ndosiahnuť, pokiaľ možno, najvyššiu mieru jej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má\nsvoj právny dôvod, na základe ktorého tento od dlžníka požaduje, aby tento plnil korelujúci\nzáväzok, a individuálny veriteľ spravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť\nv akomkoľvek rozsahu ukrátený pri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia\niného/-ých veriteľa/-ov dlžníka. To je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý\nnezohľadňuje zmysel a účel reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie\nindividuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich\nkolektívneho uspokojenia...\n43. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale\naj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završuje\nrozhodovaním o potvrdení alebo zamietnutí plánu Ústavný súd pritom už vo svojej\nrozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní\nochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr.\nIII. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho\nrozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010). Samozrejme, platí, že obsah\npojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. Nájsť\nspravodlivú\n\nrovnováhu\n\nmedzi\n\noprávnenými\n\nzáujmami\n\njednotlivých\n\nveriteľov\n\nv reštrukturalizácii nie je jednoduché. To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto\núlohu rezignovať a aprobovať riešenie, ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo\nvzťahu k jednému veriteľovi, prípadne viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným\nveriteľom (pohľadávok rôznej výšky a rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje\nčrty spravodlivého.\n\n21\n\n44. Ak má byť spoločný záujem veriteľov nadradeným záujmom všetkých veriteľov,\njeho vyjadrenie v reštrukturalizačnom pláne musí byť logickým vyústením väčšinového\nkonsenzu veriteľov dlžníka. V tomto prípade v dôsledku prebiehajúcich incidenčných konaní\nvšak nie je možné jednoznačne určiť okruh skutočných veriteľov a výšku ich zistených\npohľadávok, preto počet hlasov, ktoré by vyjadrovali väčšinu, nie je možné jednoznačne\nurčiť. Nakoľko súd dospel k záveru, že popieranie veriteľov nebolo správcom vykonané\núčelovo a zákonodarca neustanovil v zákonných ustanoveniach ZKR dôvod pre zamietnutie\nplánu skutočnosť, že o pláne nehlasovala väčšina prihlásených veriteľov, ktorým nezaniklo\nprávo byť účastníkom konania, nemožno bez ďalšieho zamietnuť plán z dôvodu, že o ňom\nnehlasovala väčšina veriteľov dlžníka (nakoľko táto väčšina nie je v čase rozhodovania\no pláne jednoznačne ustálená). Súčasne je potrebné poukázať na skupinu veriteľov\npodriadených pohľadávok, ktorá podľa názoru súdu nemá právo hlasovať na schôdzi\nveriteľov, a je potom diskutabilné, ako je potrebné na týchto veriteľov nazerať pri určovaní\ncelku a väčšiny veriteľov.\n45. V súvislosti s povinnosťou súdu nájsť spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými\nzáujmami jednotlivých veriteľov v reštukturalizácii súd uvádza, že podľa jeho názoru, je\npotvrdenie reštrukturalizačného plánu spravodlivé pre všetkých veriteľov, ktorí budú\nv rámci reštrukturalizácie uspokojení vo väčšom rozsahu ako v konkurze. Tu súd opätovne\npoukazuje na skutočnosť, že závery a údaje uvedené v reštrukturalizačnom pláne neboli\nžiadnym relevantným spôsobom spochybnené. Súčasne žiaden z veriteľov súdu\nnešpecifikoval svoj záujem v predmetnej reštrukturalizácii, v čom vidí nespravodlivosť\nuspokojenia svojich pohľadávok v reštrukturalizácii oproti ostatným veriteľom a aký\nkonkrétny nepriaznivý dopad má schválenie plánu na neho.\n46. Ako vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/95/2014-283 zo dňa\n27.02.2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 37Cbi/95/2014-283 zo dňa\n17.06.2016 o určení pohľadávky, ktoré bez vyznačenia právoplatnosti predložil sám veriteľ\nSberbank Slovensko, a.s. vyplýva, že veriteľ Sberbank Slovensko, a.s. je minoritným\nnezabezpečeným veriteľom. Táto skutočnosť má potom logický dopad aj na posúdenie miery\nuspokojenia tohto veriteľa v konkurze, nakoľko nie je pravdepodobné, že by si tento veriteľ\nsvoju pohľadávku prihlásil inak ako nezabezpečenú, opačný postup by bol totiž účelový\n(vzhľadom\n\nna\n\nvyššie\n\nuvedené\n\nrozhodnutia\n\n22\n\nv\n\nincidenčnom\n\nkonaní).\n\nAko\n\nz reštrukturalizačného plánu vyplýva miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov je\nv prípade konkurzu nulové. Ak teda tento nezabezpečený veriteľ trvá na zamietnutí plánu,\ncelkom explicitne tým dáva najavo, že nechce byť uspokojený vôbec, a že rovnaký osud\nbudú mať aj všetci ostatní nezabezpečení veritelia. Jeho záujem v konkurze sa potom súdu\njaví ako úplne nelogický, v rozpore so spoločným záujmom ostatných nezabezpečených\nveriteľov.\n47. Po preštudovaní celého obsahu reštrukturalizačného spisu sp. zn. 40R/2/2014\nsúd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky a keďže nezistil žiadne\ndôvody na jeho zamietnutie v zmysle § 154 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. (pričom test každého\nz dôvodov na zamietnutie plánu stanovených v ustanovení § 154 ods. 1 ZKR súd vykonal\na zdôvodnil vyššie), reštrukturalizačný plán dlžníka..., ktorý bol prijatý schvaľovacou\nschôdzou dňa 03.12.2014 vo všetkých skupinách ako aj nadpolovičnou väčšinou hlasov\nprítomných veriteľov, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, potvrdil.\n48.O skončení reštrukturalizácie súd rozhodol podľa § 153 ods. 1 zák. č. 7/2005\nZ. z...“\n12. Po oboznámení sa s citovaným písomným odôvodnením napadnutého uznesenia\nokresného súdu možno konštatovať, že okresný súd svoje rozhodnutie nepochybne\nobsiahlejšie a aj konkrétnejšie odôvodnil, ako to bolo predtým v roku 2014, a preto jeho\nodôvodnenie ústavný súd považuje z ústavnoprávneho hľadiska za dostačujúce. Ústavný\nsúd sa teda nestotožňuje s vyjadrením sťažovateľky, ktorá tvrdí, že odôvodnenie bolo opäť\nvšeobecné a príliš formalistické.\n13. Je síce pravdou, že u niektorých veriteľov (aj sťažovateľky) popretých\npohľadávok bol tento stav závislý od výsledku incidenčných konaní a okresný súd mal\npoznatky v čase rozhodovania, že sťažovateľka sa v konaní vedenom pred okresným súdom\npod sp. zn. 37 Cbi/95/2014 domáhala žalobou z 26. augusta 2014 o určenie popretej\npohľadávky podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii proti dlžníkovi, že\npohľadávka vo výške 196 127,09 € (istina a úroky z omeškania) vyplývajúca zo zmluvy\no úvere z 12. apríla 2007, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného vedenej okresným\nsúdom pod sp. zn. 40 R 2/2014, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 118, je v celom\n\n23\n\nrozsahu oprávnená a zistená ako vymáhateľná pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím\nprávom, ale správca (povedal to neskôr aj okresný súd a krajský súd, pozn.) dôvodne poprel\nzabezpečovacie práva k tejto pohľadávke. K tomu je potrebné uviesť, že správca vo svojom\nvyjadrení z 23. júna 2016 na s. 2 tiež uviedol, že „celková výška pohľadávka (spolu\ns príslušenstvom) veriteľa predstavuje len cca 5,5 % z celkovej prihlásenej sumy\nprihlásených pohľadávok všetkých veriteľov (vo výške 3.563.121,79 Eur). Sberbank\nSlovensko, a. s. je v predmetnom reštrukturalizačnom konaní s poukazom na výšku\npohľadávky minoritným veriteľom“. To znamená, že sťažovateľka nebola sama majoritným\nveriteľom a nie je jasné ani to, že s pohľadávkami ďalších veriteľov\n\n–\n\na Daňového úradu Trenčín, ktoré boli správcom popreté, to predstavovalo spolu\naž 97 % z celkových pohľadávok [incidenčné konania (č. l. 170 v spise) – prvý veriteľ podal\nžaloby, ktoré sú vedené pod sp. zn. 36 Cbi/93/2014, sp. zn. 36 Cbi/94/2014 a sp. zn.\n37 Cbi/93/2014 a Daňový úrad žalobu, ktorá je vedená pod sp. zn. 36 Cbi/95/2014. Tieto\nkonania nie sú stále právoplatne skončené a ústavný súd nemôže prejudikovať výsledok\ntýchto konaní].\n14. Na pojednávaní konanom 13. februára 2015 (č. l. 199) vzniesol právny zástupca\nsťažovateľky námietku, že žalovaný okrem svojich tvrdení „nepredložil žiadne listinné\ndôkazy, ktorými by preukázal existenciu svojej akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi...“\nV tejto súvislosti sťažovateľka na pojednávaní ako dôkaz predložila okresnému súdu\nrozsudok okresného súdu sp. zn. 12 Cb/4/2013 zo 16. októbra 2014, ktorým bol zamietnutá\nžaloba správcu konkurznej podstaty úpadcu o určenie neplatnosti dražby a určenie\nvlastníckeho práva (právoplatný 3. januára 2015 – č. l. 206 v spise, pozn.).\n15. Prvým výrokom v rozsudkom sp. zn. 37 Cbi/95/2014 z 27. februára 2015 okresný\nsúd určil, že žalobca (sťažovateľka, pozn.) je veriteľom inej vymáhanej pohľadávky proti\nžalovanému\n\nvo\n\nvýške\n\n196 127,09\n\n€\n\nz titulu\n\nzmluvy\n\no úvere\n\nprihlásenej\n\ndo\n\nreštrukturalizačného konania, a druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol\npredovšetkým z dôvodu, že správca dôvodne poprel zabezpečovacie právo. Proti rozsudku\npodali odvolania žalovaný 10. apríla 2015 (proti výroku I – č. l. 289 až č. l. 293) a žalobca\n28. apríla 2015 (proti výroku II – č. l. 318 až č. l. 321).\n\n24\n\n16. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 16 CoKR/30/2015 zo 17. júna 2016 napadnutý\nrozsudok okresného súdu sp. zn. 37 Cbi/95/2014 z 27. februára 2015 v celom rozsahu\npotvrdil ako vecne správny a bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 29. júla 2016\n– pozri doručenku v spise na č. l. 367, a žalovanému, ktorý neprevzal zásielku na adrese\n,\n\n, bol rozsudok po\n\nneúspešnom doručení 27. júla 2016 a opakovane 28. júla 2016 vrátený z pošty 17. augusta\n2016. Po zisťovaní trvalého pobytu žalovaného v registri obyvateľov (č. l. 369) okresný súd\ndal pokyn 16. septembra 2016 na doručenie rozsudku žalovanému, ktorý ho prevzal až\n13. októbra 2016 (pozri doručenku pripojenú k č. l. 370), keď rozsudok nadobudol aj\nprávoplatnosť.\n17. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n„... súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy\nvyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu\nvyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia určil, že\nžalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 13.761,16 eur\nz leasingovej zmluvy č. 130796 prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na\nOkresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2014 prihláškou č. 1 zo dňa 23.06.2014 zapísanej\nv zozname pohľadávok pod č. 156. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\na ani pre zrušenie napadnutého rozsudku neboli v právnej veci splnené podmienky...\nSúd prvého stupňa vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu veci správne po\nprávnej stránke posúdil, že žalovaný platne pristúpil k záväzku vyplývajúceho zo zmluvy\no úvere uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNOL s.r.o.. Žalovaný v konaní\ntvrdil, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil zanikla. Toto svoje tvrdenie súdu prvého\nstupňa nepreukázal. Neuniesol tým dôkazné bremeno svojich tvrdení...\nZ vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané platné uzatvorenie\nzmluvy o úvere medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNOL s.r.o.. Rovnako mal\nz predloženého Dodatku č. 1 k zmluve o úvere preukázané platné pristúpenie k záväzku\nz uvedenej zmluvy o úvere zo strany žalovaného. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi\nkonania sporné ani neboli. Nebolo sporné a žiadna zo zúčastnených strán ani\n\n25\n\nnespochybnila uznanie záväzku, ktoré bolo uskutočnené aj zo strany žalovaného vo forme\nnotárskej zápisnice zo dňa 07.09.2009, v rámci ktorej žalovaný výslovne vyhlásil, že uznáva\nsvoj záväzok zo zmluvy o úvere vo výške 260.792,57 eur, pričom išlo o výšku vyčíslenej\núverovej pohľadávky ku dňu 04.09.2009. Uvedenou zmluvou ako aj vyhlásením žalovaného\nv notárskej zápisnici, žalobca dostatočne preukázal existenciu do reštrukturalizácie\nprihlásenej pohľadávky v časti istiny. Ak žalovaný chcel byť v konaní úspešný, musel\nv konaní preukázať zánik tejto pohľadávky a to splnením resp. iným spôsobom. Žalovaný\nv konaní tvrdil, že jeho pohľadávka voči žalobcovi (v celom rozsahu) zanikla z dôvodu\nzapočítania postúpenej pohľadávky zo strany spoločnosti TECHNOL, s.r.o.. K tomuto\nspôsobu zániku súd uvádza, že žalovaný zánik jeho pohľadávky týmto spôsobom nijak\nnepreukázal. Nepreukázal, že by na neho bola postúpená pohľadávka dlžníka spoločnosti\nTECHNOL, s.r.o., rovnako nepreukázal ani uskutočnenie započítacieho prejavu. Žalovaný\nv uvedenom prípade všetko iba tvrdil, nič nepreukázal. Samotná zmluva medzi dlžníkom\nTECHNOL, s.r.o. a žalobcom obsahovala výslovný zákon (správne má byť zákaz, pozn.\nústavného súdu) jednostranného započítania pohľadávok dlžníka, spoločnosti TECHNOL,\ns.r.o. voči žalobcovi. Toto ustanovenie bolo zakotvené v článku 11 bod 11.2.4 Dodatku č. 1,\nktorého súčasťou bola aj dohoda medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca\npristúpil k záväzku dlžníka, spoločnosti TECHNOL, s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že o tomto\nzákaze žalovaný vedel, napriek tomu mala byť na neho postúpená pohľadávku dlžníka\nTECHNOL, s.r.o., ktorý týmto dohodu účastníkov obchádzajúcim spôsobom mal započítať\nna pohľadávku žalobcu voči nemu. Súd postúpenie pohľadávky v určitej konkrétnej výške zo\nstrany spoločnosti TECHNOL, s. r.o. na žalovaného, v konaní preukázané nemal. Avšak aj\nkeby bola uvedená žalovaným tvrdená skutočnosť preukázaná, súd poukazuje na § 265\nObchodného zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým\nobchodným stykom, nepožíva právnu ochranu. Preto aj uplatnenie práva v podobe\nzapočítania zo strany žalovaného, v prípade jeho preukázania v konaní, by konajúci súd\nnahliadal na toto započítanie uvedeným spôsobom. Žalovaný poukazoval na neplatnosť\ndojednania o vylúčení započítania pohľadávok, súd k uvedenému poukazuje na zásadu\nzmluvnej voľnosti, v zmysle ktorej uvedené ustanovenie nie je v rozpore a umožňuje\núčastníkom si vzájomné právne vzťahy upraviť odlišne od zákonnej úpravy. V uvedenej\nčasti, a to y časti istiny, preto súd mal preukázanú dôvodnosť podanej žaloby, a naopak,\n\n26\n\nnemal preukázanú dôvodnosť popretia v tejto časti prihlásenej pohľadávky v časti popretia\nvýšky, právneho dôvodu zo strany správcu. V časti prihlásených úrokov z omeškania súd\nmal výšku úrokov preukázanú predloženou internou evidenciou žalobcu o správnosti ktorej\nsúd nemal dôvod pochybovať. Žalovaný k úrokom z omeškania vo svojom vyjadrení\npoukázal na to, že úrok z omeškania nie je možné si v reštrukturalizácii uplatniť. Poukázal\nna zákaz uspokojenia zmluvných a mimo zmluvných sankcií. Súd prvého stupňa v tejto\nsúvislosti poukázal na § 121 a nasl. ZoKR, ktoré upravuje prihlasovanie pohľadávok do\nreštrukturalizácie, ktoré žiadne obmedzenie ohľadom príslušenstva pohľadávky t. zn. úroku\nz omeškania do začatia reštrukturalizačného konania, neobsahuje. Samotné uspokojenie\nresp. čiastočné uspokojenie resp. jeho odpustenie je už vecou reštrukturalizačného plánu,\nnič ale nebráni veriteľovi príslušenstvo pohľadávky si do reštrukturalizácie prihlásiť, preto\naj v tejto časti mal súd za to, že bola pohľadávka žalobcu popretá nedôvodné, a preto vo\nvýroku vyslovil, že žalobca je jej veriteľom. Žalobca si prihlásil predmetnú pohľadávku ako\nzabezpečenú pohľadávku záložným právom a správca poprel aj zabezpečenie záložným\nprávom. S dôvodmi popretia sa súd prvého stupňa stotožnil. Poukázal na to, že samotným\npristúpením k záväzku zo strany žalovaného, nedošlo žiadnym spôsobom k zmene právneho\nvzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Obsah tohto právneho vzťahu sa nezmenil, nezmenilo\nsa ani zabezpečenie. Toto zabezpečenie sa nevzťahuje na pristupujúceho dlžníka.\nPristúpenie k záväzku má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodu s veriteľom\nzaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom\ndlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môže požadovať plnenie\nod ktoréhokoľvek z nich, t. zn. v uvedenom prípade žalovaný sa stal v podstate samostatným\ndlžníkom a žalobca ho mohol vyzvať na plnenie dlhu v celom rozsahu. Ak záväzok splní\nktorýkoľvek z dlžníkov, zanikne záväzok aj toho druhého dlžníka voči veriteľovi. Pristúpenie\nk záväzku nemá na existenciu zabezpečovacích prostriedkov pohľadávky žiaden vplyv,\npretože ním sa nemení právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Neznamená to\nautomaticky, že ak dlžník uzatvorí s veriteľom záložnú zmluvu, vzťahuje sa toto\nzabezpečenie aj na pristupujúceho dlžníka, ktorá nebol tohto zmluvného vzťahu účastný.\nK uvedenému súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 41CoKR/54/2011 s ktorým sa stotožňuje, a ktorý za rovnakých skutkových\nokolností dospel k rovnakému právnemu záveru. Z uvedeného dôvodu správca dôvodne\n\n27\n\npoprel zabezpečovacie právo preto, preto vzhľadom k uvedenému, žalobu v tejto časti\nzamietol. Vzhľadom k tomu, že z dôvodov vyššie uvedených súd prvého stupňa považoval\nprihlásenú pohľadávku, za pohľadávku nezabezpečenú, ďalej sa už nezaoberal prípadným\npremlčaním resp. nepremlčaním záložného práva resp. jeho zánikom z iných dôvodov...\nÚčelom incidenčného konania je, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodol súd\na nie správca. Súd v tomto konaní posudzuje, či správca poprel pohľadávku dôvodne.\nVýsledkom tohto konania je zistenie súdu, či pohľadávka je oprávnená alebo sporná. Z\ntohto dôvodu je aj ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že súd nezákonne menil\nrozhodnutie správcu, nedôvodná.\nOdvolaciu námietka žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvého\nstupňa správne ustálil, že pristúpenie k záväzku nemá žiaden vplyv na existenciu\nzabezpečovacích prostriedkov, právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom sa tým\nnemení. Správca dôvodne poprel zabezpečovacie právo a súd prvého stupňa v tejto časti\nsprávne žalobu zamietol.\nOdvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel\nk záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne\nposúdil.\nOdvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti\ndôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými\ntvrdeniami a dôkazmi uvedenými a navrhnutými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie\nnáležíte odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací\nsúd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.“\n18. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí okresného súdu (bod 11) aj krajského súdu\n(bod 17) je ústavný súd toho názoru, že aplikácia ustanovení § 146 ods. 5 a § 154 ods. 1\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je založená na ústavne nekonformnom výklade\ndotknutých ustanovení. Aj v prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní je nepochybne\nzáujmom účastníkov dosiahnutie spravodlivej ochrany svojich práv a oprávnených záujmov\na okresný súd primeraným a zrozumiteľným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľky\naj závery ústavného súdu. V tejto chvíli ústavný súd nevidí žiadny dôvod v súlade so\n\n28\n\nzásadou zdržanlivosti a sebaobmedzenia (m. m. PL. ÚS 3/09, I. ÚS 76/2011,\nPL. ÚS 95/2011, I. ÚS 316/2011) zasiahnuť do procesu reštrukturalizácie dlžníka. Navyše,\nokresný súd mal hodnotiť reštrukturalizačný plán len z formálneho hľadiska, nie aj\nz hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti, ako to namieta v časti I bod 5 sťažovateľka\nvo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu [k tomu pozri aj Komentár autorov\nBranislav Pospíšil, Jaroslav Macek, Martin Maliar, Vladimír Kitty, Zákon o konkurze\na reštrukturalizácii (druhé doplnené vydanie) Wolters Kluwer – § 154 tohto zákona –\nz dôvodovej správy na s. 807, pozn.)]. Všeobecný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\n(bod 11) dbal na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí\nrovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé, čo\nnie je v rozpore s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami\nspravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n19. Napadnutým uznesením okresného súdu po náleze ústavného súdu teda nedošlo\nk takej aplikácii práva a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá by bola nezlučiteľná\ns označenými právami sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nústavný súd sťažnosti sťažovateľky nevyhovel. Bolo tak už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky.\n20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy)\nV Košiciach 19. júla 2017\n\n29\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "interpretácia právnych noriem", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3790bc06-53e8-49e0-ab2f-948b73a71887", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1"}, {"guid": "ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "f4039814-00db-480c-a5c2-4403618aa003:63684122-3bf8-4652-9253-c4b4d296b543", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3114219499.1", "spisova_znacka": "16CoKR/30/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/30/2015 z 16. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3114219499.1"}, {"guid": "040b5292-f698-4976-9d95-85c9e2601e1b:912b4d85-f355-4576-ab7c-60199440a142", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111203993.1", "spisova_znacka": "41CoKR/54/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/54/2011 z 22. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-05-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111203993.1"}, {"guid": "c0def966-2c49-4e35-a897-900b8b16bf0b:d69b418e-6510-4670-bbc6-1eea6e007ed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cbi/94/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/94/2014 z 26. 7. 2017", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-07-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c0def966-2c49-4e35-a897-900b8b16bf0b:d69b418e-6510-4670-bbc6-1eea6e007ed2"}, {"guid": "df0e6917-68d9-4f15-9754-ff453bc60b33:2ad875dd-34c7-468d-8667-13e6915b6419", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cbi/93/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/93/2014 z 23. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/df0e6917-68d9-4f15-9754-ff453bc60b33:2ad875dd-34c7-468d-8667-13e6915b6419"}, {"guid": "d695ca1d-b0d9-4520-930f-c0894b46d13f:829337bb-9667-4bc0-9f3a-de961bf67aba", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Cbi/95/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/95/2014 z 27. 2. 2015", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d695ca1d-b0d9-4520-930f-c0894b46d13f:829337bb-9667-4bc0-9f3a-de961bf67aba"}, {"guid": "e07c15e0-d962-4fea-9108-c379a2de9b06:5feccb2f-6874-40e5-8b72-e54519e1b515", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/4/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cb/4/2013 z 8. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2014-04-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e07c15e0-d962-4fea-9108-c379a2de9b06:5feccb2f-6874-40e5-8b72-e54519e1b515"}], "citovane_v": []}