{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2/text", "citacie_n": 273, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 155/2017-75\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej prerokoval sťažnosť spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Lukášom Garčárom, Advokátska\nkancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III\nsp. zn. 45 Cpr 4/2013 z 22. mája 2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2 CoPr 16/2014 z 20. mája 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn. 7\n\nCdo\n\npod sp. zn. l. ÚS 155/2017),\n\n54/2016\nako\n\naj\n\nz\n\n28.\n\nseptembra\n\nrozsudkom\n\n2016\n\nKrajského\n\n(pôvodne\n\nsúdu\n\nv\n\nvedené\n\nBratislave\n\nsp. zn. 2 CoPr 1/2015 z 20. mája 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 1282/2015 z 30. novembra 2016 (pôvodne vedené\npod sp. zn. III. ÚS 384/2017) a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti\n\n, na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 CoPr 16/2014 z 20. mája 2015 a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 CoPr 1/2015 z 20. mája 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 CoPr 16/2014 z 20. mája 2015\na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 CoPr 1/2015 z 20. mája 2015 z r u š u j e\na veci v r a c i a\n\nKrajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 54/2016\nz 28. septembra\n\n2016\n\na\n\nuznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 2 Cdo 1282/2015 z 30. novembra 2016 z r u š u j e .\n4. Krajský súd v Bratislave j e\n\np o v i n n ý uhradiť spoločnosti\n\n, trovy konania v sume 624,68 € (slovom šesťstodvadsaťštyri eur\na šesťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Lukáša Garčára, Advokátska\nkancelária agner & partners, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 155/2017-22 z 22. marca 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. l\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\n\n2\n\nzaručeného v čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 45 Cpr 4/2013 z 22. mája 2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 2 CoPr 16/2014 z 20. mája 2015 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 54/2016 z 28. septembra\n2016.\n2. Uznesením č. k. III. ÚS 384/2017-23 z 12. júna 2017 ústavný súd prijal podľa § 25\nods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie aj sťažnosť sťažovateľky vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. l\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. l dohovoru\naj rozsudkom krajského súdu č. k. 2 CoPr 1/2015-202 z 20. mája 2015 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 1282/2015 z 30. novembra 2016.\n3. Plénum ústavného súdu uznesením č. k. PLs. ÚS 15/2017-8 zo 14. júna 2017\nrozhodlo o spojení vecí vedených ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 155/2017\na sp. zn. III. ÚS\n\n384/2017\n\nna\n\nspoločné\n\nkonanie,\n\nktoré\n\nbude\n\nďalej\n\nvedené\n\npod sp. zn. I. ÚS 155/2017.\nII.\n4. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka ako zamestnávateľ\njednostranne\n\nukončila\n\npracovný\n\npomer\n\nso\n\nsvojimi\n\nzamestnancami\n\nvýpoveďou\n\nz 28. júna 2013 z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. l písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z.\nZákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Zamestnanci\nsa žalobou podanou okresnému súdu 28. októbra 2013, resp. 30. októbra 2013, domáhali\nvyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a priznania náhrady\nmzdy, pričom ich nosná argumentácia spočívala v tvrdení, že sťažovateľkou daná výpoveď\nbola podpísaná osobou, ktorá nebola oprávnená konať v jej mene. Okresný súd\nnapadnutými rozsudkami obom žalobám zamestnancov vyhovel a rozhodol, že výpoveď\ndaná zamestnancom sťažovateľkou je neplatná, pracovný pomer trvá a súčasne priznal\n\n3\n\nzamestnancom náhradu mzdy. Proti rozsudkom súdu prvého stupňa podala sťažovateľka\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutými rozsudkami zhodne tak, že oba\nrozsudky okresného súdu vo výroku o neplatnosti výpovede ako vecne správne potvrdil\na vo výroku o náhrade mzdy ich zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie\na opätovné rozhodnutie. Dovolanie sťažovateľky proti potvrdzujúcim výrokom rozsudkov\nkrajského súdu najvyšší súd napadnutými uzneseniami odmietol, keďže podľa jeho názoru\ndovolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo prípustné.\n5. Sťažovateľka v ústavných sťažnostiach argumentuje, že okresný súd, ako\naj krajský súd vec nesprávne právne posúdili, keď nevzali do úvahy možnosť subsidiárneho\npoužitia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“) v intenciách § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého\nna posúdenie pracovnoprávnych vzťahov v prípadoch, ktoré explicitne Zákonník práce\nneupravuje, má byť aplikovaný práve Občiansky zákonník, a zároveň že konajúce súdy\nsvoje rozhodnutia v tomto smere náležite neodôvodnili, v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia\narbitrárne. Nedostatočné odôvodnenie rozsudkov bolo napokon aj dovolacím dôvodom,\nktoré sťažovateľka vníma ako prekážku účastníka konať pred súdom podľa § 237 písm. f)\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „OSP“).\n6. Sťažovateľka v tejto súvislosti v podstatnom uviedla:\n„... Oba súdy totiž aplikovali právnu normu v rozpore so základnými princípmi\npracovného práva, najmä v rozpore s princípom subsidiarity Občianskeho zákonníka\nvo vzťahu k Zákonníku práce, v rozpore so zaužívanou aplikačnou praxou, ako aj v rozpore\ns významom a účelom inštitútu zmluvného splnomocnenia, pričom v dôsledku tejto aplikácie\nsúd prvej inštancie a následne aj odvolací súd nesprávne právne posúdili otázku zastúpenia\nzamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch...\nKeďže zastúpenie zamestnávateľa na základe plnomocenstva v pracovnoprávnych\nvzťahoch (resp. vo všeobecnosti zastúpenie účastníkov pracovnoprávnych vzťahov) nie je\nšpeciálne upravené v prvej časti Zákonníka práce a zároveň ani žiadne ustanovenie prvej\n(ale ani osobitnej) časti Zákonníka práce nevylučuje inštitút zastúpenia na základe\n\n4\n\nplnomocenstva v pracovnoprávnych vzťahoch a ani neobsahuje v tomto smere žiadnu\ndoložku neplatnosti, Sťažovateľ zastáva názor, že na zastúpenie na základe plnomocenstva\nv pracovnoprávnych vzťahoch sa subsidiárne vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka o zastúpení na základe plnomocenstva...\nOdvolací súd (rovnako ako súd prvého stupňa) však existenciu subsidiárnej právnej\núpravy zastúpenia splnomocneným zástupcom v Občianskom zákonníku... odignoroval\na argumentačne sa s ňou vôbec nevysporiadal, hoci sa jedná o otázku zásadného významu\npre rozhodnutie vo veci samej, pričom napadnutým rozsudkom fakticky contra legem poprel\nzákonný princíp subsidiarity Občianskeho zákonníka v pracovnoprávnych vzťahoch.\nSo zastúpením zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch totiž priamo súvisí otázka\nprípustnosti zastúpenia zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch podľa § 31\nObčianskeho zákonníka, t.j. osobou odlišnou od osôb, ktoré sú oprávnené konať\nza zamestnávateľa podľa § 9 ods. 1, 2 Zákonníka práce...\nOdvolací súd nevyslovil žiaden právny názor ku skutočnosti, prečo bolo zastúpenie\nzamestnávateľa splnomocneným zástupcom, na základe dohody o plnomocenstve do roku\n2002 možné a prečo od roku 2002, po nadobudnutí účinnosti aktuálneho Zákonníka práce,\nby to už možné nemalo byť. Pritom práve kvôli vypusteniu duplicitných ustanovení,\nv predpisoch pracovného a občianskeho práva, vrátane ustanovení o zastúpení, bola\nzakotvená subsidiarita Občianskeho zákonníka k Zákonníku práce. Aj z uvedeného teda\nvyplýva úplne racionálny, logický a právne konformný záver, že na zastúpenie\nzamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch sa vzťahuje princíp subsidiarity Občianskeho\nzákonníka k Zákonníku práce...\nOdvolací súd v rozsudku odvolacieho súdu (a rovnako aj súd prvého stupňa\nv rozsudku súdu prvého stupňa) nesprávne právne posúdil neplatnosť skončenia\npracovného pomeru žalobcu u žalovaného na základe výpovede danej žalovaným žalobcovi\ndňa 28. 06. 2013, a to v súvislosti nesprávnym posúdením (resp. ignorovaním) princípu\nsubsidiarity Občianskeho zákonníka vo vzťahu k inštitútom, ktoré nie sú upravené v prvej\nčasti\n\nZákonníka\n\npráce,\n\nkonkrétne\n\nk\n\ninštitútu\n\nzastúpenia\n\nzamestnávateľa\n\npracovnoprávnych vzťahoch splnomocneným zástupcom na základe dohody o plnej moci.“\n\n5\n\nv\n\n7. V súvislosti s napádanými uzneseniami najvyššieho súdu sťažovateľka vo svojich\nsťažnostiach uviedla, že dovolací súd nesprávne vyhodnotil neprípustnosť dovolania,\npretože za odňatie možnosti konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP] sa v zmysle\nrozhodovacej praxe najvyššieho súdu považuje aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Uznesenie dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania\npreto nie je z pohľadu sťažovateľky ústavne akceptovateľné.\nZároveň sťažovateľka namietala, že dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania\npodľa Občianskeho súdneho poriadku v znení, ktoré nebolo účinné, a to už ani v čase\npodania dovolania.\n8. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že v sťažnostiach označenými rozsudkami okresného súdu, rozsudkami krajského\nsúdu a uzneseniami najvyššieho súdu bolo porušené základné právo na súdnu ochranu\npodľa v čl. 46 ods. l ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. l\ndohovoru, zrušil napádané rozhodnutia všeobecných súdov, vrátil im vec na nové konanie\na opätovné rozhodnutie a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.\nIII.\n9. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za okresný súd písomne vyjadrila\nzákonná sudkyňa a jeho predseda listom sp. zn. Spr. 151/2017 zo 17. mája 2017,\nza krajský súd jeho predseda listami sp. zn. l SprV/225/2017 z 29. mája 2017 a 6. júla 2017,\nza najvyšší súd jeho predsedníčka listami sp. zn. KP 3/2017-33 a Cpj 18/2017\nz 18. mája 2017 a 18. júla 2017 a k vhodnosti ústneho prejednania veci sa právny zástupca\nsťažovateľky vyjadril listami z 12. mája 2017 a 26. júna 2017.\n10. Predseda okresného súdu vyjadril súhlas s rozhodnutím o prijatej sťažnosti\nbez nariadenia ústneho pojednávania.\n11. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení stručne zhrnul odôvodnenie\nrozsudku a uviedol, že odvolací súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s právne\nrelevantnou\n\nargumentáciou\n\nsťažovateľky,\n\n6\n\nrozsudok\n\npovažuje\n\nza\n\npreskúmateľný,\n\nsťažovateľke súd neodňal možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ale aj plniť\nprocesným predpisom mu uložené povinnosti. Krajský súd netrvá na ústnom prerokovaní\nveci pred ústavným súdom.\n12. Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení súhlasila s upustením\nod ústneho pojednávania a zároveň uviedla:\n«V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že v danom prípade dovolací súd posudzoval\nprípustnosť dovolania podľa znenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré už viac ako\n10 mesiacov v čase podania dovolania nebolo účinné, treba prisvedčiť sťažovateľke,\nže skutočne v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia dovolacieho súdu je uvedené,\nže prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 OSP v znení účinnom\ndo 1. januára 2015. Napriek uvedenému najvyšší súd zastáva názor, podľa ktorého samotná\ntáto chyba (ku ktorej samozrejme nemalo prísť) nemala v danej veci za následok porušenie\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR ani práva\nsťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a možno ju označiť za chybu čisto „formálnu“.\nA to preto, lebo zákonom č. 353/2014 Z. z. z 27. novembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. januára 2015 „Doterajší text §\n237 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2...“\nZ toho je zrejmé, že obsahové vymedzenie procesnej vady konania spočívajúcej\nv odňatí možnosti konať pred súdom účastníkovi konania postupom súdu podľa § 237\npísm. f/ O. s. p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014) a § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\n(v znení účinnom od l. januára 2015) ostalo nezmenené a vplyv na rozhodnutie dovolacieho\nsúdu malo objektívne preukázanie (ne)existencie tejto procesnej vady...\nPokiaľ sťažovateľka po výpočte nedostatkov, ku ktorým podľa jej názoru došlo\nkonaním a rozhodovaním súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu najvyššiemu súdu vytýka,\nže neodstránil ňou tvrdené nedostatky, je potrebné uviesť, že dovolací súd vždy prednostne\nskúma, či je dovolanie prípustné; opodstatnenosť dovolania z hľadiska správnosti alebo\nnesprávnosti právnych záverov súdov môže skúmať až po zistení, že dovolanie je prípustné.\nTakýto prístup najvyššieho súdu zodpovedá tomu. že právo na súdnu ochranu\n\n7\n\nsa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej;\nto platí aj pre dovolacie konanie (I. ÚS 4/2011).\nNajvyšší súd, ktorý v danom prípade dospel k záveru, že dovolanie sťažovateľky nie\nje procesné prípustné, nepristúpil (nemohol pristúpiť) k posudzovaniu vecnej správnosti\nrozsudku odvolacieho súdu, resp. opodstatnenosti dovolacej argumentácie sťažovateľky\ntýkajúcej sa napadnutého rozhodnutia vo veci samej. K argumentácii sťažovateľky najvyšší\nsúd uvádza, že v predmetnej veci vzhľadom na to, že jej dovolanie nebolo procesné\nprípustné, nemohol „zjednávať nápravu“ ani „odstraňovať nedostatky“, lebo inak\nby porušil základné právo na súdnu ochranu účastníka stojaceho na opačnej procesnej\nstrane (II. ÚS 172/03).\nNajvyššiemu súdu, ktorý sa riadil ustanoveniami zákona upravujúcimi prípustnosť\ndovolania a podmienok, za ktorých možno uskutočniť meritórny dovolací prieskum,\nsťažovateľka nedôvodne vytýka, že v dovolacom konaní nepostupoval podľa jej predstáv...\nZ dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd zastáva názor, že sťažovateľka neopodstatnene\nnamieta, že konaním a rozhodnutím najvyššieho súdu boli porušené jej základné práva.»\n13. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasila s tým, aby\nústavný súd v predmetnom konaní o jej ústavných sťažnostiach upustil od ústneho\npojednávania.\n14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv a práv\nzaručených v ústave a dohovore.\n\n8\n\nIV.\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n17. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujú, že každý má právo\nna to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky\nalebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli\nvyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho\nveci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci\n(IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06).\n18. Z pohľadu ústavnoprávneho treba určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna\naplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie označených\nzákladných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady,\nv ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou noriem tohto\npráva, prípadne konkurenciou interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\n\n9\n\nústavných princípov, a napokon za také možno považovať prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva (I. ÚS 255/2010).\n19. Ústavný súd ďalej konštatuje, že orgánom verejnej moci a predovšetkým\nvšeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácií zákonných ustanovení prílišný\nformalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je\nabsolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť,\nak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý\nz ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno\nopomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého\nzákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.\n20. Pri preskúmaní skutkového stavu a posúdenia právneho stavu dospel ústavný súd\nk záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná, pretože postupom všeobecných súdov z dôvodu\nústavne nekonformnej interpretácii a aplikácii § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 31\nObčianskeho zákonníka (teda podústavného práva) došlo k porušeniu sťažovateľkou\noznačených základných práv.\n21. Podstatou ústavnej sťažnosti je interpretácia zásadnej právnej otázky,\nči pre pracovnoprávne vzťahy je prípustná aplikácia inštitútu splnomocnenia na základe\nsubsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka.\n22. Čo sa týka napádaných rozsudkov okresného súdu, ktoré sťažovateľka taktiež\npožadovala zrušiť a vrátiť vec na prvostupňové konanie, ústavný súd tejto časti sťažnosti\nnevyhovel (bod 5 nálezu) odvolávajúc sa na svoju subsidiárnu právomoc vyjadrenú\nv čl. 127 ods. l ústavy, v dôsledku ktorej nie je v jeho kompetencii zasahovať do právomoci\nkrajského súdu, ktorý napádané rozhodnutia okresného súdu vecne opätovne preskúma\ns tým, že bude viazaný názorom ústavného súdu.\n23. Keďže v zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010,\nII. ÚS 91/2011) a v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok\n\n10\n\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54) dvojmesačná lehota na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd z hľadiska ústavnej\nudržateľnosti preskúmal následne rozsudky krajského súdu, proti ktorým bola zákonná\ndvojmesačná lehota v intenciách uvedeného zachovaná.\n24. Krajský súd v rámci svojho odôvodnenia napadnutých rozsudkov okrem iného\nuviedol:\n„Zákonník práce v ustanovení § 9 ods. 1, 2 upravuje jasne, presne, nezameniteľne,\nspôsobom, ktorý nezvádza k rôznym výkladom, kto všetko môže v pracovnoprávnych\nvzťahoch robiť právne úkony za zamestnávateľa; medzi tam uvádzané osoby nepochybne\nnepatrí fyzická osoba, ktorá v čase rozviazania pracovného pomeru nebola ani v jednom\nz tam uvedených pozícií. Zostalo nepochybné, že\n\nnebol štatutárnym\n\norgánom odporcu (v prejednávanej veci v postavení zamestnávateľa odporcu, ani iným\nzamestnancom odporcu). Opačný výklad, aký zvolil odporca a spočívajúci v tom,\nže v pracovnoprávnych vzťahoch v postavení zamestnávateľa sa mohol dať zastúpiť podľa\nObčianskeho zákonníka\n\n, je v rozpore so zmyslom a účelom\n\nZákonníka práce (predovšetkým čl. 2 veta tretia, čl. 5 Zákonníka práce). Je notorietou,\nže Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom\nzávislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne\npracovnoprávne vzťahy; v prípade, ak Zákonník práce v prvej časti (obsahujúcej všeobecné\nustanovenia) neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy všeobecné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka. Ako je uvedené vyššie, Zákonník práce v kogentnom ustanovení\n§ 9 ods. 1, 2 jasne, presne stanovuje, kto (len) za zamestnávateľa môže v pracovnoprávnych\nvzťahoch robiť právne úkony, a tak už nemožno použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka. Od ustanovenia § 9 ods. 1, 2 Zákonníka práce sa teda nemožno odchýliť,\nk inému záveru nemožno dospieť ani výkladom; už vôbec ho nie je možné zmeniť\njednostranným, dvojstranným právnym úkonom. Ak teda v mene odporcu ako\nzamestnávateľa rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer\n\n11\n\n(hoci aj\n\nna základe platného plnomocestva), rozviazanie pracovného pomeru je neplatné. Iná otázka\nby bola v prípade, ak by sa dal odporca zastúpiť\n\nvo vzťahu k tretej\n\nosobe, inej ako k svojmu zamestnancovi, o čo ale nejde v prejednávanej veci. Zostali potom\nirelevantné už všetky ďalšie dôvody odvolateľa, a tak sa nimi už odvolací súd nezaoberal.“\n25. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,\nvzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 (individuálne pracovnoprávne vzťahy\nv súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické\nosoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy) všeobecné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka.\n26. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne\núkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho\norgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť\nprávne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci\njeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene\nzamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.\nPodľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších\nsvojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho\nmene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného\nzamestnanca.\n27. Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenia rozsudkov krajského súdu nedostatočne\na nepresvedčivo zdôvodnili vylúčenie občianskoprávneho inštitútu splnomocnenia\nna pracovnoprávne vzťahy. Z pohľadu terminológie totiž nemožno pojmovo spájať\nči stotožňovať poverenie so zastúpením (splnomocnením), ide o odlišné právne inštitúty,\ns rozdielnymi potenciálnymi právnymi následkami, ktoré sú upravené inými kódexmi\nsúkromného práva. Poverenie podľa § 9 Zákonníka práce sa viaže iba na osobu\nzamestnanca zamestnávateľa, pričom jeho zodpovednosť sa riadi normami pracovného\npráva s výraznou ochranou funkciou. Zastúpenie ako občianskoprávny inštitút umožňuje,\naby za zamestnávateľa mohli robiť právne úkony aj iné osoby než jeho vlastní zamestnanci,\n\n12\n\npričom vzájomné vzťahy medzi zastúpeným a zástupcom sa riadia normami občianskeho\npráva. Zastúpiť sa môže nechať zamestnanec aj zamestnávateľ, poverenie je len oprávnením\nzamestnávateľa (porovnaj Olšovská, A. Zastúpenie v pracovnom práve. In: Zastúpenie\nv súkromnom práve. Beckova edícia právne inštitúty. Praha : C. H. Beck, 2012). Rozdielne\nprávne následky poverenia a zastúpenia sú najmä v rozsahu potenciálnej náhrady škody,\nktorý ma poverený zamestnanec na rozdiel od splnomocneného zástupcu zákonom\nobmedzený. Okrem toho sa právna úprava poverenia podľa Zákonníka práce líši\nod zastúpenia podľa Občianskeho zákonníka aj v následkoch prekročenia právomocí\nvyplývajúcich zo splnomocnenia (porovnaj § 10 ods. 2 Zákonníka práce contra § 33 ods. 1\na 2 Občianskeho zákonníka). Označené základné rysy oboch inštitútov vedú k záveru, že ich\nnemožno vnímať ako zastupiteľné inštitúty (už vôbec nie ako totožné inštitúty), ale ako\nvzájomne sa doplňujúce právne prostriedky. Zastúpenie na základe plnej moci podľa\nObčianskeho zákonníka dopĺňa chýbajúcu úpravu Zákonníka práce a dotvára celkový\na komplexný právny rámec konania za zamestnávateľa (porovnaj Dolobáč, M.\nSplnomocnenie na pracovnoprávne úkony. In: Súkromné právo, 3/2017).\n28. V prospech uvedenej interpretácie svedčí i (historický) kontext vývoja právnej\núpravy. Predchádzajúci Zákonník práce z roku 1965 upravoval oba inštitúty ako poverenie\nzamestnanca, ako aj zastúpenie na základe splnomocnenia, a to taktiež s rozdielnymi\nprávnymi následkami, ako to je aj podľa platnej právnej úpravy. Pri prijatí nového\nZákonníka práce s účinnosťou od 1. apríla 2002 sa z jeho textu vylúčilo viacero inštitútov\n(vrátane zastúpenia), ktoré duplicitne upravoval Občiansky zákonník, avšak súčasne\nsa zaviedla subsidiárna pôsobnosť základného kódexu súkromného práva tak, aby tieto\ninštitúty mohli byť uplatňované naďalej. Nemožno rozumne predpokladať, že zákonodarca\nmal záujem na vylúčení inštitútu zastúpenia na základe splnomocnenia z pracovnoprávnych\nvzťahov (dôvodová správa sa k tomu nevyjadruje), naopak, aplikácia tohto inštitútu sa mala\nďalej opierať o (v tom čase širokú) subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka.\n29. Vylúčením možnosti zastúpenia v pracovnoprávnych vzťahoch prísnym\nformálnym výkladom ustanovenia § 9 Zákonníka práce ako domnelej komplexnej úpravy\nnahradzujúcej zastúpenie na základe plnej moci by bol odmietnutý základný inštitút\n\n13\n\nsúkromného práva. Splnomocnenie nachádza uplatnenie najmä tam, kde splnomocniteľ\nnemôže alebo nechce konať sám (alebo aj prostredníctvom vlastných zamestnancov),\na preto uskutočnenie právneho úkonu vo svojom mene prenecháva tretej osobe.\n30. Zároveň je žiaduce dodať, že aplikácia inštitútu zastúpenia na základe plnej moci\nv pracovnoprávnych vzťahoch žiadnym spôsobom nezasahuje do sociálnych práv\nzamestnancov, nevytvára zjavnú nerovnováhu a ani neohrozuje právne postavenie\nzamestnanca ako slabšej strany. Treba mať na pamäti, že Zákonník práce nechráni len\nsociálne práva zamestnanca (hoc to je jeho prioritná úloha), ale garantuje i práva\nzamestnávateľa, medzi ktoré rozhodne patri zmluvná sloboda vrátane slobody\njednostranného ukončenia zmluvného vzťahu na základe zákonom predpokladaných\ndôvodov.\n\nV\n\nokolnostiach\n\ndaného\n\nprípadu\n\nkonajúce\n\nsúdy\n\nprísnym\n\nformálnym\n\n(skôr formalistickým) zákazom uplatnenia inštitútu splnomocnenia v pracovnoprávnych\nvzťahoch de facto popreli toto právo zamestnávateľa bez toho, aby skúmali, či vôbec boli\nsplnené ďalšie zákonné podmienky.\n31. Napokon ústavný súd uvádza, že mu je známa aj judikatúra najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 4/2012 zo 16. augusta 2012, avšak ani odôvodnenie tohto rozhodnutia nie je\nz pohľadu ústavného súdu spôsobilé spochybniť uvedené právne relevantné úvahy.\n32. Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že krajský súd z dôvodu prísne\nformálnej (formalistickej) interpretácie právneho predpisu, ktorá vybočuje z ústavných\nmedzí a opomína skutočný účel relevantnej právnej normy, zasiahol do označených\nzákladných práv sťažovateľky (bod 1 výroku nálezu).\n33. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\n\n14\n\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak to je možné, prikázať, aby ten,\nkto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n34. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže\nvrátiť vec na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že napadnutými rozsudkami najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nzrušil rozsudky krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\nKrajskému súdu sa tak otvára možnosť opätovného posúdenia argumentácie všetkých\núčastníkov konania pod prizmou dôvodov tohto nálezu a ochrany ústavou zaručených\nzákladných práv [§ 56 ods. 2 a 3 písm. b) a ods. 6 zákona o ústavnom súde].\n35. Čo sa týka sťažovateľkou napadnutých dovolacích uznesení najvyššieho súdu,\nústavný súd z dôvodu dodržania právneho súladu v konaní vynesených rozhodnutí po sebe,\nuznesenia najvyššieho súdu zrušil, aby toto právoplatné rozhodnutie nebolo v logickom\nkonflikte s neprávoplatne skončeným konaním pred krajským súdom, ktorému sa predmetné\nveci vracajú na ďalšie konanie.\n36. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešnej sťažovateľky\n(bod 3 výroku nálezu). S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a § 11 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\nústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 624,68 €\n(za každú sťažnosť po 2 úkony právnej pomoci v roku 2017, t. j. prevzatie a príprava\nzastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti v sume 147,33 €, a 2 x paušálna náhrada hotových\nvýdavkov v sume 8,84 €). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky.\n\n15\n\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zastúpenie, zastupovanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zastúpenie, zastupovanie", "práca, pracovný pomer-výpoveď", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "plnomocenstvo, splnomocnenie-udelenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoPr/16/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "2CoPr/1/2015", "guid": "39f2f47d-9b64-4685-866c-ee87e2360e4b:3eb33baf-703d-40ad-b7cd-d1c5183560d7", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "7Cdo/54/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "2Cdo/1282/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "39f2f47d-9b64-4685-866c-ee87e2360e4b:3eb33baf-703d-40ad-b7cd-d1c5183560d7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8213209362.2", "spisova_znacka": "2CoPr/1/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoPr/1/2015 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8213209362.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:71b020f8-39fc-44e3-a524-ffe9544467ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.244.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 244/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 244/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.244.2026.2"}, {"guid": "ussr:f0d051ee-79b2-4d18-af87-81a10671f1b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.407.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.407.2026.1"}, {"guid": "ussr:7a3ddd53-b3d4-4692-b172-d9231566624a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.678.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 678/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2024 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.678.2024.1"}, {"guid": "ussr:1f39770c-d187-45a3-a97a-fe980ddc2db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.211.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2024 z 10. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.211.2024.1"}, {"guid": "ussr:739abe2f-959d-4408-8efb-e91e1f5a1590", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.34.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.34.2025.2"}, {"guid": "ussr:040edd87-0f68-483a-be54-6a4c53699e16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.672.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 672/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 672/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.672.2024.1"}, {"guid": "ussr:db662878-3e09-49cc-9aae-405a63074a80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.185.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2024 z 8. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.185.2024.2"}, {"guid": "ussr:e4f79f1c-7100-4179-b507-ae809e4a1913", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.36.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.36.2023.2"}, {"guid": "ussr:222ffa6a-4011-45b6-a57a-7fab16c0da2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.216.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.216.2022.2"}, {"guid": "ussr:8ffa3b55-5b63-4b3a-95b4-0446534b1bd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.200.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.200.2022.1"}, {"guid": "ussr:5beb228e-e7a8-4691-bd11-be3c08a8fa67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.510.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2021 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.510.2021.1"}, {"guid": "ussr:4e0235a9-81ec-4c92-b896-b1615a8dff89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.363.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 363/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 363/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.363.2021.1"}, {"guid": "ussr:9c75404d-23e5-4069-8987-36d6d08e85d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.484.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2020 z 15. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.484.2020.1"}, {"guid": "ussr:e8334ccd-4583-4da2-bb6d-5f2fbbdb3e25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.185.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 185/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.185.2020.1"}, {"guid": "ussr:dde0a1c8-7a82-42c5-9ad8-5a9d9b48788c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.32.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 32/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 32/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.32.2020.1"}, {"guid": "ussr:bc3f57f9-66ca-470f-9f79-d868efc1924e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.465.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 465/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 465/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.465.2020.2"}, {"guid": "ussr:03d030e9-fc2a-4d00-9172-f8adaf2c023c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.264.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.264.2020.2"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:0bc0b22a-0131-42a3-a7bc-ca8ef6e607af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.261.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.261.2020.2"}, {"guid": "ussr:934d131e-06b5-4914-aece-8d248afc5743", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.342.2020.2"}, {"guid": "ussr:7423a5fc-dfc8-4366-bf2b-71512d41440b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.144.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2020 z 16. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.144.2020.2"}, {"guid": "ussr:4ad08f03-6829-4ca2-8e90-4209ad694335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2"}, {"guid": "ussr:a3397ef8-af4f-40f4-b07e-36aed1b8563e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.44.2020.2"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:51b1e92c-ac77-4f89-aefb-387cc8fc6727", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.457.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2019 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.457.2019.1"}, {"guid": "ussr:06daa691-0450-41bf-9a4c-8bff7118998d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.484.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.484.2019.1"}, {"guid": "ussr:18406505-a535-4136-b75d-9d811da60009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2"}, {"guid": "ussr:84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:da3bb341-5aea-4271-a536-3ffa034a73c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.231.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 231/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 231/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.231.2019.1"}, {"guid": "ussr:b26c3174-c849-4965-92cd-e87e3b734419", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.540.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 540/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 540/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.540.2018.1"}]}