{"guid": "ussr:76bf43dc-ca75-4788-b915-4895fd997b32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.153.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2017 z 22. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 153/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.153.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "nazov": "čl. 7 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/76bf43dc-ca75-4788-b915-4895fd997b32", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.153.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.153.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.153.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 153/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2017\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\nPoľská republika, zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, J. M.\nGeromettu 146/1, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 2\nods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso/37/2015 z 22. júna 2016 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 21 Scud/1/2014 z 22. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n25. októbra 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 2 ods. 2 , čl. 7 ods. 2 a čl. 46 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžso 37/2015 z 22. júna 2016\n(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 Scud 1/2014 z 22. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“).\n\n2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka\nČadca, rozhodnutím č. 46534-1/2013-CA z 8. októbra 2013 rozhodla, že sťažovateľke\nnevzniklo v období od 1. augusta 2012 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu podala\nsťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala nesprávnu aplikáciu čl. 11 ods. 2 písm. a)\nnariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) európskeho parlamentu a Rady\nč. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej len „základné nariadenie“). O podanom\nodvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 53009-2/2013-BA\nzo 16. decembra 2013 tak, že odvolanie sťažovateľky zamietla (ďalej len „rozhodnutie\nústredia Sociálnej poisťovne“). Žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu sa sťažovateľka na krajskom súde domáhala zrušenia tohto rozhodnutia. Krajský súd\nžalobu sťažovateľky napadnutým rozsudkom zamietol, pričom v rámci odôvodnenia\nzdôraznil, že aplikovať relevantný čl. 11 ods. 1 základného nariadenia v spojitosti\ns nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie“) je možné v situácii, keď osoba vykonáva činnosť\nzamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby v dvoch členských štátoch, avšak\nz vykonaného dokazovania táto skutočnosť preukázaná nebola. Keďže sťažovateľka sa\nnestotožnila s predostretou argumentáciou krajského súdu, podala proti jeho rozsudku\nodvolanie, ktorému najvyšší súd nevyhovel a sťažnosťou napadnutým rozsudkom rozsudok\nkrajského súdu potvrdil.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že rozsudkom krajského súdu\na rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené jej základné práva garantované ústavou.\nKonkrétne, porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nvidí predovšetkým v tom, že v napadnutom rozsudku „... absentuje odkaz na právne\npredpisy, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, nezaoberá sa právnym zdôvodnením\nsvojho rozhodnutia a v rámci odôvodnenia sa vôbec nezaoberá rozsiahlymi námietkami\nsťažovateľky uvedenými v odvolaní. Sťažovateľka pokladá len samotné konštatovanie\no bezpredmetnosti námietok a ich nespôsobilosti spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia,\nv nadväznosti na konštatovanie, že s právnymi námietkami odvolateľov (aj sťažovateľky) sa\n\n2\n\nsúd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, za nedostatočné, zakladajúce\narbitrárnosť rozhodnutia“.\n4. Zároveň sa podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd a ani krajský súd\nkvalifikovane nevysporiadali so záznamom č. 34103-2/2013-CA o vykonaní kontroly\nzameranej na prevenciu reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej\nrepubliky, ktorý sťažovateľka považuje za nosný dôkaz v predmetných konaniach. V týchto\nintenciách sťažovateľka ďalej uvádza: „... tak ako prvostupňový správny orgán (Sociálna\npoisťovňa, pobočka Čadca), v rámci odvolacieho konania aj druhostupňový správny orgán\n(Sociálna poisťovňa Ústredie), ako aj konajúci prvostupňový správny súd (Krajský\nsúd Žilina)\n\npovažovali\n\notázku\n\nreálneho\n\nvýkonu\n\nčinnosti\n\nsťažovateľky\n\nako\n\nzamestnanca podstatnú pre vydanie rozhodnutia o vzniku/nevzniku poistenia v zmysle\nZákona o SP podľa slovenskej legislatívy, napriek tomu, že táto otázka bola v zmysle\nvyššie uvedeného vyriešená už v rámci konania o kontrole, ktorej výsledkom bol záznam\nč. 34103-2/2013-CA..., vôbec na túto skutočnosť pri vydaní svojich rozhodnutí\nnereflektovali. Rovnako aj Najvyšší súd, aj napriek ďalším dôkazom predloženým\nv správnom ako aj súdnom konaní... zásadne polemizoval o reálnosti vykonávania práce\nsťažovateľky ako zamestnanca a už vyriešenú prejudiciálnu otázku podstatnú pre vydanie\nústavnou sťažnosťou napádaného rozhodnutia odignoroval.“.\n5. Namietané porušenie čl. 7 ods. 2 ústavy odôvodnila sťažovateľka v podstatnom\ntakto: „krajský súd ako prvostupňový a rovnako aj Najvyšší súd ako súd odvolací odmietol\naplikovať v danej veci nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nz 29. apríla 2004 a jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a čl. 14-16,\nnapriek tomu, že mali byť v zmysle čl. 288 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nv súvislosti s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii uplatnené, a to z dôvodu, že sťažovateľka\nvykonáva samostatne zárobkovú činnosť v Poľsku a činnosť ako zamestnanec v Slovenskej\nrepublike, pričom zároveň konštatoval, že v správnom konaní nebolo preukázané, že by\n\n3\n\nreálne, fakticky sťažovateľka vykonávala činnosť zamestnanca..., ktorého sídlo bolo\nna území Slovenskej republiky.“\n6. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka sumarizuje, že nesprávna aplikácia\nprávnych noriem zo strany konajúcich súdov má za následok aj porušenie čl. 2 ods. 2\nústavy.\n7. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že\nrozsudkom najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu boli porušené jej\nzákladné práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, napadnuté\nrozhodnutia zrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal jej trovy konania.\n8. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný\nsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\n\n4\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK namietanému porušeniu označených článkov ústavy rozsudkom krajského\nsúdu\n11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka\nnamieta porušenie označených základných práv a slobôd rozsudkom krajského súdu,\npoukazuje na to, že v zmysle už uvedeného ustanovenia § 127 ods. 1 disponuje ústavný súd\npri ochrane poskytovanej fyzickým alebo právnickým osobám len subsidiárnou\nprávomocou. Zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu nastupuje až vtedy, keď ochranu základných práv a slobôd nemôžu sťažovateľovi\nposkytnúť všeobecné súdy (I. ÚS 269/06). Ak sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa môže ochrany základných práv alebo slobôd domôcť využitím\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred všeobecnými súdmi, ústavný súd takúto\nsťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci (IV. ÚS 115/07).\n12. Vzhľadom na už uvedený princíp subsidiárnej právomoci ústavného súdu tak\nústavný súd nedisponuje právomocou preskúmavať rozsudok krajského súdu, pretože jeho\nrozhodnutie mohlo byť (a v tomto prípade aj bolo) preskúmané najvyšší súdom, a to\nna základe riadneho opravného prostriedku (odvolania). Z tohto dôvodu bolo potrebné\nsťažnosť v časti vo vzťahu k rozsudku krajského súdu odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie. Ústavný súd sa tak v ďalšom priebehu predbežného\nprerokovania sťažnosti venoval len časti sťažnosti smerujúcej proti rozsudku najvyššieho\nsúdu.\n\nK namietanému porušeniu označených článkov ústavy rozsudkom najvyššieho\nsúdu\n\n5\n\n13. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zvyšnej časti sťažnosti zistil, že\nsťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem porušenia práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\nnamieta tiež porušenie jej práv podľa čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 ústavy.\n14. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy\nmôže Slovenská republika medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená\nspôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti\nsvojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPrevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom\nalebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\n15. Ústavný súd konštatuje, že úvodné články ústavy vrátane tých, ktoré vo svojej\nsťažnosti sťažovateľka označila, majú charakter základných, všeobecných ustanovení, tak\nako to vyplýva aj zo samotného názvu prvého oddielu prvej hlavy ústavy. Ústavné normy,\nktoré sú obsiahnuté v tejto časti ústavy, síce môžu poskytovať východisko pri výklade\nzákladných práv a slobôd, avšak samy osebe nemajú charakter základných práv a slobôd,\nktoré sú uvedené v čl. 14 a nasl. ústavy. Ústavný súd tak na základe už uvedeného\nkonštatuje, že nemá dostatok právomoci rozhodnúť o porušení ústavnej normy obsiahnutej\nv čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 ústavy v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Z uvedeného dôvodu\nbolo nutné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu aj\nv tejto časti, a ústavný súd sa tak v ďalšom priebehu predbežného prerokovania sťažnosti\nvenoval len tej časti sťažnosti smerujúcej proti rozsudku najvyššieho súdu, v ktorej\nsťažovateľka napáda porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\n17. Podstatu ústavnej sťažnosti tvorí sťažovateľkin nesúhlas s napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým vyčíta nesprávnu\ninterpretáciu relevantných právnych predpisov a ňou označených dôkazov v takom rozsahu,\nže možno z jej pohľadu hovoriť a arbitrárnosti rozhodnutí všeobecných súdov.\n\n18. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy je umožniť každému reálny prístup\nk súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.\nII. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze\nzasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti (obdobne napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia\nzákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti\n\núčinkov\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na aplikácie\n\ns ústavou\n\nalebo\n\nzáväznou\n\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam zákonného\npredpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n\n19. Podľa zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj taký návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. V zmysle judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu)\nnemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\n\n7\n\nsťažovateľ vo svojej sťažnosti, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnamietaným rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa\nnamietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 56/03, II. ÚS 101/03, I. ÚS 229/07).\n20. Ústavný súd k námietke sťažovateľky týkajúcej sa ňou tvrdenému nesprávnemu\nvyhodnoteniu záznamu o vykonaní kontroly uvádza, že tento záznam je len jedným\nz dôkazov, na základe ktorých všeobecné súdy vo veci rozhodli. Skutočnosť, že v rámci\nkonania o kontrole zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov bol\nzo strany kontrolujúceho subjektu vyhotovený záznam o kontrole, v žiadnom prípade\nnezakladá prekážku rozsúdenej veci a neuberá právomoc všeobecným súdom posudzovať\notázku, či v okolnostiach daného prípadu došlo alebo nedošlo k reálnemu výkonu závislej\npráce. Tvrdenie sťažovateľky, že najvyšší súd pochybil, keď „zásadne polemizoval\no reálnosti vykonávania práce sťažovateľky ako zamestnanca a už vyriešenú prejudiciálnu\notázku podstatnú pre vydanie ústavnou sťažnosťou napádaného rozhodnutia odignoroval“,\nje tak nesprávne. Súdnym prieskumom, vykonávaním dôkazov a ich následným\nvyhodnocovaním v súlade s procesnými normami vo vzťahu k nastolenej otázke nemohlo\nzo strany všeobecných súdov dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľky. Nie je\nnamieste ani tvrdenie, že súd odignoroval sťažovateľkou označený záznam ako dôkaz,\nnaopak, najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku s odkazom na rozsudok krajského súdu\njasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo tento záznam nie je pre posúdenie veci rozhodný,\nktoré iné dôkazy považuje za relevantné a aké závery pri aplikácií konkrétnych právnych\npredpisov z nich vyvodzuje. Nie je úlohou ústavného súdu opätovne vyhodnocovať dôkazy,\nprípadne prehodnocovať skutkový stav, ako to požaduje sťažovateľka vo svojej sťažnosti.\n21. Neobstojí ani námietka sťažovateľky, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu\nje „nedostatočné, zakladajúce arbitrárnosť rozhodnutia“, keďže sa najvyšší súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie správnosti postupu\nkrajského súdu s tým, že sa „nevysporiadal so všetkými jej námietkami v podanom\n\n8\n\nodvolaní“. Ústavný súd k tomu v prvom rade uvádza, že Občiansky súdny poriadok (platný\na účinný v čase napádaného konania) v ustanovení § 219 ods. 2 výslovne umožňoval\nodvolaciemu súdu obmedziť sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.\nPokiaľ teda najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku využil takúto procesnú ekonómiu\na v podstatnom len odkázal na rozsudok krajského súdu, to samo osebe nie je možné\npovažovať za porušenie práva na súdnu ochranu. V danom prípade dokonca najvyšší súd\nkonal nad rámec procesného minima, keď v podstatnom napokon opakovane zhrnul dôvody\na právne argumenty, pre ktoré nevyhovel odvolaniu sťažovateľky.\n22. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že najvyšší súd sa danou vecou\nriadne zaoberal, že príslušné právne normy interpretoval a aplikoval ústavne konformným\nspôsobom, rozviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, a svoje rozhodnutie\ntiež zrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom odôvodnil. Ústavný súd tak z týchto\ndôvodov dospel k záveru, že najvyšší súd nemohol porušiť právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\n23. Poslednou skutočnosťou, v ktorej sťažovateľka vidí porušenie svojho práva\nna súdnu ochranu, je to, že podľa názoru sťažovateľky „najvyšší súd ako súd odvolací\nodmietol aplikovať v danej veci nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady\nč. 883/2004 z 29. apríla 2004 a jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj\nnariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a\nčl. 14-16“. Najvyšší súd sa zaoberal aj touto otázkou a v odôvodnení svojho rozhodnutia\nk tomu uvádza: „Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj rozhodnutia žalovaného,\nnajvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že v konaní nebolo\npreukázané, že by žalobkyňa reálne fakticky vykonávala činnosť zamestnanca\nu zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o., ktorého sídlo je na území SR. Z uvedeného dôvodu,\npreto neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného\nnariadenia. Pre aplikáciu tohto článku základného nariadenia je potrebný reálny súbeh\nčinností žalobkyne ako SZČO na území Poľskej republiky a činnosti zamestnankyne na\n\n9\n\núzemí Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie základného nariadenia predpokladá\nexistujúci, skutočný súbeh dvoch činností, a to SZČO a zamestnanie vykonávané v dvoch\nodlišných členských štátoch, a iba táto skutočnosť zakladá postup podľa predmetného\nčlánku 13 ods. 3 základného nariadenia a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov\npríslušného členského štátu.“ Už z uvedenej časti odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu\nje teda zrejmé, že najvyšší súd neodmietol tento právny predpis a v ňom obsiahnuté právne\nnormy aplikovať bezdôvodne, ale pri ich výklade dospel k záveru, že v prípade\nsťažovateľky nebola naplnená hypotéza týchto právnych noriem, a teda nebola možná ani\nich aplikácia. Ústavný súd tak dospel k záveru, že ani táto argumentácia sťažovateľky nie je\nspôsobilá indikovať možné porušenie základného práva sťažovateľky garantovaného čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy.\n24. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že žiadnym sťažovateľkou namietaným\npostupom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu jej práva na súdnu ochranu v zmysle\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n25. Naostatok ústavný súd uvádza, že sťažovateľka v texte svojej sťažnosti namieta\ni porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), avšak v samotnom petite sťažnosti už porušenie práv garantovaných\ndohovorom nenamieta. I napriek tomu, že ústavný súd je viazaný petitom sťažnosti,\nz dôvodu presvedčivosti dopĺňa, že dôvody, v ktorých sťažovateľka vidí porušenie práva\npodľa dohovoru, sú zhodné s tými, ktoré uvádza vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy,\na keďže k porušeniu čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy nedošlo, nemohlo pre tie isté dôvody dôjsť ani\nk porušeniu práva garantovaného čl. 6 dohovoru.\n26. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci, resp.\npre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch\nsťažovateľky, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n10\n\nV Košiciach 22. marca 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:91f2e0d4-2264-4cfa-8050-00cdf958785c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 229/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91f2e0d4-2264-4cfa-8050-00cdf958785c"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "bea95378-a175-4a42-abf1-d10c180ebee4:81534239-4af4-408d-b12e-374f3d9937e8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200116.2", "spisova_znacka": "21Scud/1/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/1/2014 z 21. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200116.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:afb7cda4-fbc4-495e-b700-2f5715ccc0a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.502.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 502/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 502/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.502.2017.1"}]}