{"guid": "ussr:284d6baf-01a1-4dde-b16c-64356246cfe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2017 z 22. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 152/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.152.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/284d6baf-01a1-4dde-b16c-64356246cfe2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.152.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.152.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.152.2017.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 152/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátska kancelária, Sibírska 4, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 So 87/2015 z 27. júla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. októbra 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\nna spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 So 87/2015 z 27. júla 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sd 92/2014\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) o opravnom prostriedku podanom\nsťažovateľom podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),\npreskúmal rozhodnutia Sociálnej poisťovne – ústredia (ďalej len „Sociálna poisťovňa“)\nč. 550 612 6725 0 z 23. októbra 2014 a 28. októbra 2014, ktorými bolo rozhodnuté,\nže sťažovateľovi k 12. júnu 2013 nevznikol nárok na starobný dôchodok, pretože sťažovateľ\n„... nedovŕšil dôchodkový vek (62 rokov) ako to ukladá § 65 ods. 1, 2, zákona\nč. 461/2003 Z. z. a nesplnil ani zákonné podmienky na nárok na nižší dôchodkový vek\n(od 58 rokov veku života)“. Sociálna poisťovňa tak rozhodla na základe žiadostí\nsťažovateľa, ktorými si opakovane uplatnil nárok na priznanie starobného dôchodku\nk 12. júnu 2013 už vo veku 58 rokov s tým, aby sa mu na účely priznania tohto nároku už\nv tomto veku zohľadnilo, že ako profesionálny vojak odpracoval pred 1. januárom 2000\npotrebný počet rokov v službe zaradenej do I. (II.) kategórie funkcií, pričom takáto vojenská\nslužba vykonávaná v tomto období sa v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“)\npovažovala za výkon zamestnania zaradeného do I. (II.) pracovnej kategórie na účely\npriznania\n\nstarobného\n\ndôchodku\n\nuž\n\npri\n\ndosiahnutí\n\n58\n\nrokov\n\nfyzického\n\nveku\n\nžiadateľa v zmysle § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. Krajský súd rozsudkom\nsp. zn. 5 Sd 92/2014 z 24. apríla 2015 ako vecne správne potvrdil obidve opravným\nprostriedkom sťažovateľa napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pričom toto\nrozhodnutie krajského súdu bolo potvrdené aj v odvolacom konaní rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 10 So 87/2015 z 27. júla 2016.\n3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta, že tak rozsudok\nkrajského súdu, ako aj rozsudok najvyššieho súdu „... vychádzajú z nesprávneho právneho\nposúdenia veci“, pretože tieto vo veci konajúce súdy, rovnako ako pred nimi aj Sociálna\npoisťovňa, mu nesprávne započítali všetky ním odslúžené roky v armáde ako\n\n2\n\nprofesionálneho vojaka, ako aj odpracované roky v civilnom zamestnaní, pričom v tejto\nsúvislosti sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa od neho\npre zohľadnenie nižšieho veku ako 62 rokov pre priznanie starobného dôchodku v zmysle\n§ 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. „vyžaduje“, aby vykonával službu v ozbrojených silách\naž k 31. decembru 1999, v dôsledku čoho sa sťažovateľ „... nie vlastnou vinou ocitol\nv konflikte mocenských záujmov štátu...“, pretože výkon služby v ozbrojených silách\nv tomto, resp. do tohto obdobia nezávisel od jeho vôle, keďže „... po prevrate a páde režimu\nv roku 1989 v ČSSR bola rozpustená vojenská útočná formácia...“, a sťažovateľ bol spolu\ns ďalšími k 31. augustu 1990 nútene prepustený zo služobného pomeru profesionálneho\nvojaka. V uvedených súvislostiach sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež uviedol:\n„Pokiaľ Sociálna poisťovňa odmieta sťažovateľovi zohľadniť dobu poistenia\nv obidvoch systémoch a odmieta zohľadniť životnú situáciu, v ktorej sa v 61 rokoch ocitol,\nje to v zmysle Ústavy SR znevýhodňovanie jeho osoby voči iným osobám. Takýmto konaním\nSociálnej poisťovne dochádza tiež k jeho diskriminácii oproti poberateľom starobných\ndôchodkov...\nSťažovateľ usudzuje, že nárok na starobný dôchodok z preferovaných pracovných\nkategórií mu vznikol a vznikol mu nárok aj na odchod do starobného dôchodku v zníženom\nfyzickom veku.\n... Vylúčenie doby vojenskej základnej služby a trvania služobného pomeru vojaka\nz povolania pre nárok na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa oprela o ustanovenie § 21\nods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., pričom Sociálnej poisťovni ušlo zo zreteľa, že sťažovateľ\nnevykonával vojenskú službu vojaka z povolania v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Z toho dôvodu nemôžeme\nakceptovať nesprávny záver Sociálnej poisťovne, že obdobie výkonu vojenskej základnej\nslužby, či služby vojaka z povolania v ČSĽA nemožno považovať za obdobie dôchodkového\npoistenia (pozri ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).\nPodľa prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z., sa za obdobie\ndôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho\nvojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt,\nprofesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový\n\n3\n\ndôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu a preto nie je možné pre sťažovateľa stanoviť iné, menej výhodné podmienky\npre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok.“\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1/ Slovenská republika, zastúpená Najvyšším súdom SR, v konaní vedenom\nna Najvyššom súde SR, pod čís. k.: 10So/87/2015, porušila právo sťažovateľa:\n... upravené v čl. 46., ods. 1., Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1., Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, je v rozpore so zákonom, najmä s právom sťažovateľa na spravodlivý\nsúdny proces a právom na súdnu ochranu.\n2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR čís. k.: 10So/87/2015\nz 27.07.2016 a zároveň prikazuje Najvyššiemu súdu SR, aby vo veci ďalej konal a aby\nrozhodol.\n3/ Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,\nktoré je Najvyšší súd SR povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4/ Najvyšší súd SR je povinný nahradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., o organizácii Ústavného súdu\nSR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia vo výške\n303,16 € a to všetko na bežný účet advokáta JUDr. Mariána ĎURINU...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom najvyššieho súdu ústavný\nsúd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n\n5\n\n8. Najvyšší súd svoj rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:\n„Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť\ndôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku\ndopĺňa ďalšie dôvody. Poukazuje pritom na ustálenú súdnu prax NS SR v rozhodnutiach\nnapr. sp. zn. 7So/71/2012 zo dňa 29.05.2013; sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 alebo\nsp. zn. 9So/88/2011 zo dňa 25.04.2012.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku\nna starobný dôchodok z hľadiska, či navrhovateľ ku dňu 12.06.2013 spĺňa podmienky\ndovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik\nnároku na starobný dôchodok v zmysle § 65 zákona o sociálnom poistení resp. v zmysle\n§ 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 písm. d) zákona\no sociálnom zabezpečení a § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení.\nPodľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcie ekonomiky\na finančného manažmentu, odbor financovania a účtovníctvo zo dňa 12.10.2012 totižto\nvyplýva, že navrhovateľ bol zamestnancom v zamestnaní zaradenom v I. kategórii funkcií\nv období od 01.09.1973 do 21.09.1986 a od 30.11.1989 do 30.8.1990, t. j. spolu 5 044 dní,\nt. j. 13 rokov a 299 dní a v zamestnaní zaradenom do II. kategórii funkcií od 22.09.1986\ndo 29.11.1989, kde získal 1 165 dní, t. j. 3 roky a 70 dní.\nZ citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení\nvyplýva, že navrhovateľovi by mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku\n58 rokov, ak by vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií aspoň 20 rokov.\nPredpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1\npísm. c) zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 58 rokov je však nielen\nsplnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom\nv § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií, v rozsahu aspoň 16 rokov,\nale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo\ndo 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nesplnil.\nZ uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ\nku dňu 12.06.2013 nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa\n\n6\n\n§ 65 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 zákona\no sociálnom zabezpečení resp. podľa § 21 ods. 1 tohto zákona.\nRozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom, a preto\nrozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil\npodľa § 250ja ods. 3 vety druhej v spojení s § 219 O.s.p. a § 492 odsek 1, odsek 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení od 01.07.2016.“\n9. Keďže najvyšší súd sa vo svojom rozsudku v podstatnej časti stotožnil so závermi\nkrajského súdu, žiada sa na tomto mieste uviesť aspoň podstatnú časť tohto odôvodnenia\nkrajského súdu:\n„Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podľa § 21 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 100/1988 Zb. je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na starobný dôchodok\npri dovŕšení veku 58 rokov podmienka, že takýto žiadateľ bol zamestnaný najmenej 20\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) až 1). Túto podmienku navrhovateľ\nnesplnil. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. je podmienkou pre vznik\nnároku na starobný dôchodok pri dovŕšení 58 rokov podmienka, aby bol zamestnaný 16\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 16 rokov v službe I.\nkategórie funkcií. Zároveň podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. musí byť splnená\npodmienka, že zamestnanie v I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie\nfunkcií trvali k 31. decembru 1999. Ani túto zákonnú podmienku navrhovateľ nesplnil.\nZ potvrdenia\n\nMinisterstva\n\nobrany\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nsekcie\n\nekonomiky\n\na finančného manažmentu, odbor financovania a účtovníctvo zo dňa 12.10.2012 totižto\nvyplýva, že navrhovateľ bol zamestnancom v zamestnaní zaradenom v I. kategórii funkcií\nv období od 1.9.1973 do 21.9.1986 a od 30.11.1989 do 30.8.1990, t. j. spolu 5 044 dní,\nt. j. 13 rokov a 299 dní a v zamestnaní zaradenom do II. kategórii funkcií od 22.9.1986\ndo 29.11.1989, kde získal 1 165 dní, t. j. 3 roky a 70 dní.\nSúčasne nesplnil ani zákonnú podmienku upravenú v § 174 ods. 2 zákona\nč. 100/1988 Zb., lebo jeho zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórii funkcií netrvalo\nk 31. decembru 1999. Uvedené navrhovateľ ani nespochybňoval, argumentoval však tým,\nže túto podmienku nemohol z objektívnych dôvodov, aj s poukazom na celkovú situáciu\nv armáde Slovenskej republiky a nezamestnanosť, objektívne splniť.\n\n7\n\nKeďže navrhovateľ nezískal zamestnanie v 1. pracovnej kategórii v rozsahu najmenej\n16 rokov a súčasne nesplnil podmienku trvania zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo\nII. kategórie funkcií k 31.12.1999, nepochybila odporkyňa, ak preskúmavanými\nrozhodnutiami zamietla žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok od 12.6.2013 z dôvodu,\nže navrhovateľ nedovŕšil dôchodkový vek (62 rokov) ako to ukladá § 65 ods. 1, 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. a nesplnil ani zákonné podmienky na nárok na nižší dôchodkový vek\n(od 58 rokov veku života)...\n... Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa súvisiacim so stavom v armáde\na so skutočnosťou, že podmienku § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nemohol splniť\nz objektívnych dôvodov je potrebné uviesť, že ani súdu ani odporkyni zákonné ustanovenia\nneumožňujú odstrániť tzv. tvrdosť zákona.\nĎalšie námietky navrhovateľa súvisiace s nesprávnym výpočtom dôb zaradeným\ndo I. resp. II. pracovnej kategórie, keď I. kategória funkcií mala byť zle vypočítaná\nv neprospech navrhovateľa o dva mesiace a doby zaradenia do II. pracovnej kategórie majú\nbyť v menšom rozsahu ako to uviedla odporkyňa, tieto nemajú žiaden vplyv na konkrétne\nposúdenie otázky dovŕšenia dôchodkového veku a pokiaľ navrhovateľ predloží nové dôkazy\na potvrdenia, nič mu nebráni opätovne požiadať o starobný dôchodok a o započítanie\ntýchto dôb pre účely žiadosti o starobný dôchodok.“\n10. Z citovaného je zrejmé, že vo všeobecnosti je podľa § 65 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkovým vekom\nna priznanie nároku na starobný dôchodok 62 rokov, avšak zákon č. 100/1988 Zb. pripúšťa,\naby starobný dôchodok mohol byť priznaný aj osobe mladšej. Konkrétne v danom prípade\nsťažovateľ ako žiadateľ o priznanie nároku na starobný dôchodok dovŕšil vek 58 rokov,\npričom priznanie starobného dôchodku v tomto veku upravuje § 21 ods. 1 písm. d) a § 174\nods. 1 písm. c) označeného zákona. Tak, ako to konajúce súdy v odôvodneniach svojich\nrozhodnutí uviedli, predpokladom na to, aby bol sťažovateľovi priznaný starobný dôchodok\nuž v jeho 58 roku veku podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. je, aby bol\nzamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie\n(t. j. zamestnanie vykonávané sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne\nrizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich\n\n8\n\npôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, pozn.), uvedený v § 14 ods. 2\npísm. i) až l), pričom podľa § 14 ods. 4 označeného zákona sa za takéto zamestnanie\nI. pracovnej kategórie v období pred 1. januárom 2000 považuje okrem iného aj služba\nvojaka z povolania zaradená do I. kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok\npodľa piatej časti tohto zákona. Z dokazovania vykonaného pred všeobecnými súdmi\nvyplynulo, že keďže sťažovateľovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, obdobie\nvýkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. od 1. septembra 1973 do 31. augusta 1990,\npozn.) mu bolo „... pre nárok na starobný dôchodok zhodnotené“ (pozri stranu 4\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne z 28. októbra 2014, pozn.), pričom sťažovateľ ako\nprofesionálny vojak odslúžil v zamestnaní zaradenom v I. kategórii funkcii dobu 13 rokov\na 299 dní [zvyšné roky (3 roky a 70 dní) odslúžil v zamestnaní zaradenom v II. kategórii\nfunkcií ako profesionálny vojak a 3 roky a 123 dní odpracoval v civilnom zamestnaní\nII. pracovnej kategórie].\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nesplnil zákonnú požiadavku zamestnania\nminimálne 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie na to, aby mu mohol\nbyť priznaný starobný dôchodok už v 58 roku veku podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 100/1988 Zb. Obdobne pre priznanie starobného dôchodku podľa § 174 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 100/1988 Zb. už vo veku 58 rokov bolo predpokladom, aby bol zamestnanec\nzamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2\npísm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo aby bol\nzamestnaný 16 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b)\naž h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie\nfunkcií, pričom podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nevyhnutnou kumulatívnou\npodmienkou pre priznanie starobného dôchodku podľa tohto ustanovenia bolo, aby tieto\nuvedené zamestnania zamestnanec vykonával k 31. decembru 1999, ktorú sťažovateľ\npodľa zistenia všeobecných súdov nesplnil.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\n\n9\n\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n12. Uvedené závery najvyššieho súdu, ako aj závery krajského súdu, s ktorými sa\nnajvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, možno považovať za logické, ústavne udržateľné,\nneodporujúce aplikovanej právnej úprave a podľa ústavného súdu im nemožno vyčítať takú\nsvojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi primeraného\nfinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jeho\npráv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých častiach sťažnosti už\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-výsluhový", "dôchodok-starobný", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "f7cb69e6-05a3-4406-be82-9683ad3188ce:36d98eb1-f4c5-4823-83fb-460ce8030fe3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014201255.1", "spisova_znacka": "10So/87/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/87/2015 z 26. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201255.1"}, {"guid": "54953d0a-6944-4dc5-8338-8016bfec12aa:51bd2bfa-5569-4b91-a10c-1c030b9521f8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8014201255.3", "spisova_znacka": "5Sd/92/2014", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sd/92/2014 z 9. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201255.3"}], "citovane_v": [{"guid": "c6645619-eb56-4833-853c-7678f5592627:6c690473-2731-4045-86cd-4560069bdc75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1", "spisova_znacka": "7Sk/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/5/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1"}, {"guid": "c6645619-eb56-4833-853c-7678f5592627:89099cf2-9f39-4b81-a12b-d51cdc8549b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1", "spisova_znacka": "7Sk/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/5/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1"}, {"guid": "d89dd7e4-2a68-4957-b79a-439a694e3687:7f2b79f7-ef01-40c0-af49-2f0e917f4a94", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1", "spisova_znacka": "8Sa/113/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/113/2018 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1"}, {"guid": "d89dd7e4-2a68-4957-b79a-439a694e3687:324d1562-9f52-41db-ac7d-b48b271b46cd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1", "spisova_znacka": "8Sa/113/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/113/2018 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1"}, {"guid": "d89dd7e4-2a68-4957-b79a-439a694e3687:3f13fe58-39b7-4fde-8396-166871d35fee", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1", "spisova_znacka": "8Sa/113/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/113/2018 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1"}, {"guid": "d89dd7e4-2a68-4957-b79a-439a694e3687:f4a273cb-645a-49c8-9297-5857551c7cbf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1", "spisova_znacka": "8Sa/113/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/113/2018 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1"}]}