{"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 151/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1/text", "citacie_n": 320, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 151/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka a sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n, obaja zastúpení JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou, Magurská 3,\nKošice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Košiciach\n\nsp. zn. 4 Co 71/2013 z 25. februára 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Co 71/2013 z 25. februára 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Co 71/2013 z 25. februára 2015\nz r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\na\n\npriznáva náhradu trov konania\n\nv sume 296,44 € (dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Krajský súd\nv Košiciach p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátky JUDr. Andrey Tkáčovej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)\nč. k. I. ÚS 151/2016-11 z 9. marca 2016 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť\na\n\n(ďalej len ,,sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich\n\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen ,,ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový protokol“) rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Co 71/2013 z 25. februára 2015 (ďalej len ,,krajský\nsúd“ a ,,rozsudok krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovatelia boli\nv procesnom postavení žalovaných v 1. a 2. rade účastníkmi občianskeho súdneho konania,\nv ktorom sa žalobcovia v 1. až 3. rade ako dedičia po nebohom poručiteľovi domáhali\nurčenia, že nimi označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Okresný súd\nKošice II rozsudkom sp. zn. 41 C 175/2010 z 28. novembra 2012 (ďalej len ,,okresný súd“\na ,,rozsudok okresného súdu“) rozhodol tak, že označené nehnuteľnosti (pozemky, stavba)\npatria do dedičstva po nebohom\n\n,\n\n. Okresný súd\n\nrozsudok odôvodnil tým, že hoci poručiteľ ešte 29. marca 2007 previedol kúpnou zmluvou\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam na P. L., následne na základe sledu kúpnych zmlúv\n(1. júna 2007 z P. L. na R. K., 30. júna 2008 z R. K. na P. R. a 14. novembra 2008 z P. R.\n\n2\n\nna sťažovateľov) bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech\nsťažovateľov, avšak vzhľadom na vykonané dokazovanie (znalecký posudok, výsluchy\nznalca a svedkov) súd uzavrel, že poručiteľ konal pri podpise kúpnej zmluvy\nz 29. marca 2007 v takej psychickej poruche, v dôsledku ktorej nebol na tento úkon\nspôsobilým. Podľa záverov konajúceho okresného súdu poručiteľ pre podstatne oslabené\na znížené vôľové vlastnosti (v dôsledku alkoholickej demencie a porúch vedomia) nebol\nschopný predvídať následky svojho konania a bol presvedčený, že predáva ním vytvorené\nobrazy, v dôsledku čoho je kúpna zmluva z 29. marca 2007 absolútne neplatná. V situácii,\nkeď P. L. vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam z dôvodu absolútne neplatného\nprávneho úkonu nenadobudol, nemohol potom toto právo účinne previesť na ďalšieho\nkupujúceho a na základe následne uzavretých kúpnych zmlúv vlastnícke právo k nim\nnemohlo byť prevedené ani na žalovaných. Na odvolanie sťažovateľov o veci rozhodoval\nkrajský súd, ktorý rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou rozsudok okresného súdu ako\nvecne správny potvrdil.\n3. Sťažovatelia v sťažnosti predkladajú ústavnému súdu polemiku s právnymi\nzávermi krajského súdu, pričom v podstatnom uviedli:\n,,Odvolací súd... nebral do úvahy tú skutočnosť, že súd prvého stupňa riešil otázku\nplatnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na § 37 a 38 ods. 2 OSP a dospel\nk záveru, že žaloba je opodstatnená...\nKonanie súdu považujeme za odmietnutie spravodlivosti a máme za to, že súd\nodoprel žalobcovi (správne žalovaným, resp. sťažovateľom, pozn. ústavného súdu) jeho\nzákonné právo na spravodlivý proces, ktoré je garantované zákonom a to OSP a ústavou\na dohovorom...\nSúd prvého stupňa počas celého konania nezistil, že P.L., R.K. a P.R. nie sú\núčastníkmi konania, hoci o ich právach a povinnostiach konal a rozhodol, keď určil, že\nprevody majetku medzi nimi... sú právne irelevantné, nakoľko vlastnícke právo\nk predmetným nehnuteľnostiam kupujúci P.L. z dôvodu absolútne neplatného právneho\núkonu nenadobudol, a teda nemohol toto právo účinne previesť na ďalšieho kupujúceho.\nNakoľko bola zamietnutá určovacia žaloba vo veci určenia neplatnosti právneho\núkonu proti P.L. a R.K. (na okresnom súde pod sp. zn. 45 C 114/2007, pozn. ústavného\n\n3\n\nsúdu) t.j. kúpna zmluva medzi nebohým J.S. a P.L. je platná a účinná, namietane aktívnu\na pasívnu legitimáciu navrhovateľov.\nTakisto bola platne uzavretá aj kúpna zmluva medzi P.R. a sťažovateľmi.\nSťažovatelia nadobudli spornú nehnuteľnosť v dobrej viere a od jej vlastníka, preto máme\nza to, že navrhovaný výrok rozsudku je nevykonateľný.\nPri rešpektovaní zásady ochrany dobrej viery a zásady ochrany slobodnej vôle treba\nvychádzať z predpokladu, že právne úkony sú platné. Rozhodnutie odvolacieho súdu\nzásadným spôsobom porušilo práva a oprávnené záujmy žalovaných ako dobromyseľných\nnadobúdateľov a vlastníkov nehnuteľností... Odvolací súd sa vôbec nezoberal tým, aký\ndosah bude mať konanie žalobcov na žalovaných, ktorí na obstaranie prostriedkov na kúpu\nnehnuteľností uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere, úver splácajú, nehnuteľnosti\nvýznamne zhodnotili investíciami a teraz rozhodnutím súdu sa dostali do patovej situácie...\nKonanie súdu považujeme za odmietnutie spravodlivosti...“\n4. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že ich označené\npráva boli porušené rozsudkom krajského súdu, a zároveň žiadajú, aby ústavný súd tento\nrozsudok zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a žiadajú priznať aj náhradu\ntrov konania.\nII.\n5. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval krajský súd, aby sa\nk prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.\nPredseda krajského súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 11. apríla 2016\nv podstatnom uviedol:\n«Krajský súd v dôvodoch rozsudku sa stotožnil s dôvodmi preskúmavaného rozsudku\na v podrobnostiach na ne odkázal.\nPri citácii § 460 Občianskeho zákonníka poukázal aj na právnu úpravu dedičského\npráva a ingerenciu štátu pri nadobúdaní dedičstva...\nVysvetlil aj svoju úvahu o tom, že vyhovením žalobe, t. j. určenie že právny\npredchodca žalobcov bol ku dňu smrti vlastníkom označených nehnuteľností, nie je určené,\n\n4\n\nkto je ich súčasným vlastníkom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 3Cdo 154/2010 a sp. zn.\n3 Cdo 29/2010...\nZávery odvolacieho súdu sú založené na vzácne zhodnej judikatúre Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva\npo poručiteľovi (napr. sp. zn. 2 Dco 45/2008, sp. zn. 2 Cdo 172/2006, sp. zn.\n4 Cdo 247/2011).\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu obsahuje nielen podrobné\nvysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, ale aj podrobné\nprávne posúdenie veci.\nSťažnosť sťažovateľov si dovoľujeme označiť za neopodstatnenú.»\nPredseda krajského súdu vo vyjadrení zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie.\n6. Sťažovatelia zastúpení advokátkou vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n29. marca 2016 uviedli, že súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania\nv tejto veci.\n7. Po rozhodnutí o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd výzvami\nupovedomil o podanej sťažnosti aj\n\n,\n\na\n\n,\n\nktorí boli v procesnom postavení žalobcov v 1. až 3. rade účastníkmi konania, ktoré bolo\nskončené napadnutým právoplatným rozsudkom krajského súdu. Upovedomené osoby sa\nk výzve ústavného súdu k prijatej sťažnosti do dňa konania senátu nevyjadrili.\n8. Keďže účastníci konania oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, a ústavný\nsúd dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,\nboli splnené podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n5\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a sťažnosť bola prejednaná a rozhodnutá\nna neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu.\n9. Po podrobnom posúdení sťažnosti, rozsudku krajského súdu a vyjadrenia\nk sťažnosti dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť\nsťažovateľov je dôvodná.\nIII.\n10. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nGenerálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho\npredpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou\nprávnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je\nv konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo platí aj pri\ninterpretácii právnych noriem z oblasti občianskeho (vlastníckeho) práva.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n12. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\npre porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\n\n7\n\nodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n13. Podstatnou sťažnostnou námietkou, ktorá bola určujúca pre prijatie sťažnosti\nna ďalšie konanie, bola argumentácia sťažovateľov, že nadobudli sporné nehnuteľnosti\nv dobrej viere od ich predchádzajúceho vlastníka. Rozsudok krajského súdu podľa ich\nnázoru nerešpektuje zásadu ochrany dobrej viery a zásadu ochrany slobodnej vôle,\nzásadným spôsobom porušuje práva a oprávnené záujmy sťažovateľov ako dobromyseľných\nnadobúdateľov a vlastníkov nehnuteľností. Krajský súd ako odvolací súd sa vôbec\nnezoberal tým, aký dosah bude mať konanie žalobcov na sťažovateľov, ktorí na obstaranie\nprostriedkov na kúpu nehnuteľností uzavreli zmluvu o úvere, úver splácajú a nehnuteľnosti\nzhodnotili investíciami.\n14. Z dôvodu posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého rozsudku krajského súdu sa\nústavný súd oboznámil s jeho písomným odôvodnením a v podstatnom uviedol:\n,,Predmetom konania je žalobcami uplatnený nárok na určenie, že ich právny\npredchodca bol ku dňu smrti vlastníkom nimi označených nehnuteľností...\nZ hľadiska posúdenia pasívnej legitimácie žalovaných v konaní o určenie vlastníctva\n(za aké treba považovať aj určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva) sa za pasívne\nlegitimované považujú osoby, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako spoluvlastníci.\nTakáto pasívna legitimácia je odlišná od posúdenej legitimácie v konaní o určenie\nneplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti. V situácii, keď žalobcovia neoznačili ako\nžalovaných P.L., R.K. a P.R., prvostupňový súd preto správne ako s účastníkmi konania\nnekonal s týmito osobami... Žalobcami požadované určenie sa totiž vzťahuje ku dňu smrti\nporučiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na preskúmavané\nrozhodnutie súdu. Možno doplniť, že vyhovením žalobe na určenie, že právny predchodca\nbol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností, nie je určené, kto je ich súčasným vlastníkom.\nPokiaľ preto po smrti poručiteľa nastali právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok\nspája vznik vlastníctva niekoho iného, v tomto konaní nemôžu mať právny význam\n(por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2010 sp. zn.\n3 Cdo 154/2010, zo dňa 11. augusta 2011 sp. zn. 3 Cdo 29/2010). Z pohľadu koherencie\n\n8\n\njudikatórnej praxe a regulatívnej idei spravodlivého rozhodovania odvolací súd považuje za\npotrebné upozorniť, že napadnutým rozsudkom nebolo deklarované, že žalobcovia sú\nvlastníkmi označených nehnuteľností alebo že žalovaní ich vlastníkmi nie sú. Žalobcovia\nna základe požadovaného určenia (ktorému bolo napadnutým rozsudkom vyhovené) môžu\nžiadať o prejednanie týchto nehnuteľností v dedičskom konaní po neb.\n\n.\n\nPrávne hodnotenie vlastníckeho titulu žalovaných môže byť potom právne významné až\nv eventuálnom neskoršom konaní o určenie vlastníckeho práva ak, vzhľadom na (možný)\nnásledný duplicitný zápis v katastri nehnuteľností, bude medzi žalovanými a dedičmi\nneb.\n\n, vedené.\nŽalovaní nedôvodne namietali, že súd bol viazaný rozhodnutím okresného súdu\n\nv konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vedenom pod sp. zn. 45 C 114/2007. Z obsahu\nspisu a z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd žalobu\no určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní sp. zn. 45C 114/2007 zamietol pre nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení... bolo preto vylúčené, aby\nsúd takýto návrh preskúmal aj po vecnej stránke...\nDôvodom vyhovenia žaloby bol záver okresného súdu, že právny predchodca\nžalobcov – nebohý J.S., bol v čase smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností označených\nv petite žaloby, pretože kúpna zmluva, ktorú uzavrel dňa 29.3.2007 s P.L., je absolútne\nneplatná, keďže pri jej uzatváraní poručiteľ konal v takej psychickej poruche, v dôsledku\nktorej nebol na tento úkon spôsobilý, pretože mal podstatne oslabené a znížené vôľové\nvlastnosti a nebol schopný predvídať následky svojho konania...\nZ odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Na tomto závere nemôže zmeniť nič ani zrejmá chyba\nv písaní, pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku poukazoval na ustanovenia § 37 a § 38\nods. 2 O. s. p., keďže vyčerpávajúco cituje všetky relevantné predpisy i ustanovenia § 37\na § 38 Občianskeho zákonníka...\nNapadnuté rozhodnutie netrpí ani nedostatkom riadneho odôvodnenia... Súd prvého\nstupňa uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom\nopísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania\na citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje\n\n9\n\nprávne závery. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere,\nže kúpna zmluva je absolútne neplatná a dostatočne sa vysporiadal s námietkami\nžalovaných...\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.“\n15. Rozhodujúca otázka ústavnoprávneho významu spočívala v posúdení rozsudku\nkrajského súdu z hľadiska jeho možnej kolízie s označenými právami sťažovateľov, a to\nnajmä\n\nz\n\nhľadiska\n\nmožného\n\ndobromyseľného\n\nnadobudnutia\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk nehnuteľnostiam od nevlastníka. Skutočnosť, že prvotná kúpna zmluva, ktorou poručiteľ\npreviedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na P. L. ešte 29. marca 2007, je absolútne\nneplatným právnym úkonom, pritom nie je sporná, skutkové zistenia všeobecných súdov sú\nv tomto smere jasné, zrozumiteľné a riadne odôvodnené, a rovnaké závery sa týkajú aj ich\nprávneho posúdenia, čo napokon nerozporujú ani sťažovatelia.\n16. Krajský súd z uvedenej právne významnej skutočnosti vyvodil záver, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Sťažovatelia tomuto záveru vytýkajú\nabsenciu ochrany nimi nadobudnutého vlastníctva nehnuteľností, tvrdia, že konali v dobrej\nviere (dobromyseľne) a rozsudok krajského súdu nezohľadňuje nespravodlivé dopady, ktoré\nv ich právnej sfére vyvolá.\n17. Otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka\nna základe dobrej viery nadobúdateľa dlhodobo rezonuje v právnej teórii aj právnej (súdnej)\npraxi, pričom ústavný súd konštatuje, že názory na túto otázku sa vyvíjali rôznym spôsobom\ntak v tunajšom právnom prostredí a rovnako napr. v Českej republike, kde platila obdobná\nprávna úprava. Na jednej strane sa vyskytovali názory o nemožnosti nadobudnutia\nvlastníckeho práva od nevlastníka (m. m. I. ÚS 50/2010), na strane druhej sa objavovali aj\nnázory, že súdy majú chrániť vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnutej od nevlastníka,\na to na základe dobrej viery nadobúdateľov vychádzajúcej najmä (ale nielen) z katastrálnej\nevidencie, ako dôsledok aplikácie princípu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv\n\n10\n\na majetku (m. m. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2219/2012,\nIV. ÚS 402/15, III. ÚS 415/15).\n18. Ústavný súd sa recentne vyjadril k tejto otázke v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015\nzo 16. marca 2016, kde konštatoval:\n«14. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej\nviery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť – ako to\nkonštatovali všeobecné súdy – že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum\nauctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto\nsmere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení\notázky „nemo plus iuris“ (I. US 50/2010) o nove interpretačne závery či vývoj sociálnej\nreality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou\nv určitý – jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi\nz verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný organ\nverejnej moci [kataster nehnuteľnosti, súd a pod.].\n15. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným\nz kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.\nNadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť\nposkytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým\nsvojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj\naj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak\nvšeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.\n16. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť\nna rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostavajú\ndo vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty – princíp ochrany dobrej viery ďalšieho\nnadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom\nprávnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo\nplus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného\nviac práv, než koľko sám ma). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch\nzákladných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné\n\n11\n\nzvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne\nokolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko ma niesť nedbalý vlastník než\nnadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec\nopustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom\nsprávnom (katastrálnom) konaní.\n17. K rovnakým záverom došla aj naša predvojnová judikatúra či neskoršia\njurisprudencia (rozhodnutie č. 10750 – „poctivé nadobudnutie nahradzuje len nedostatok\nvlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej zmluvy..“, či rozhodnutie\nč. 9836 alebo Luby, Š. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Výber z diela a myšlienok.\nBratislava : Iura edition, 1998, s. 449), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. 1153\ntalianskeho Codice civile, maďarský občiansky zákonník, 5. Kniha, 2. časť, titul V, kapitola\nIX, čl. 5:39, alebo komentár k čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014,\ns. 366, či k § 367 rakúskeho občianskeho práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo\nTégl, P.: Niektoré teoretické problémy nadobúdania od neoprávneného, Právní rozhledy\nč. 10/2009, s. 344, či „Spôsob, akým vec opustila sféru vplyvu vlastníka, ako kritérium\ndôležité pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od neoprávneného“, Právní rozhledy\nč. 4/2016, s. 120n. a pod), preto ústavný súd nevidí dôvod sa k nim opäť neprihlásiť\na prevziať ich tak, že ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľnosti evidovaných v katastri\nnehnuteľnosti konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu, mal by požívať ústavnú\nochranu.\n18. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný sud Českej republiky (napr.\nIII. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul\nsvoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia\nvlastníckeho\n\npráva\n\ndobromyseľným\n\nnadobúdateľom,\n\nktorému\n\ntreba\n\nposkytnúť\n\nústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nevidovaným v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci\naj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva je dobra viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy\npovinne dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už\nzistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.\nÚstavný sud sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo\n\n12\n\npodobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie\ncelej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv platnom znení).»\n19. Uprednostnenie princípu právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov pred\nochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov sa zjavne pod vplyvom uvedených\njudikatórnych záverov postupne prejavuje aj v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\nAko príklad možno uviesť rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 Co 811/2014\nz 18. novembra 2015, ktorý bol ako ústavne konformný posúdený aj ústavným súdom\nv uznesení sp. zn. I. ÚS 489/2016 zo 17. augusta 2016. V uvedenej veci bolo predmetom\nkonania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech pôvodných vlastníkov, ktorí\nuzavreli absolútne neplatnú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti. Všeobecné súdy však žalobu právoplatne zamietli, keď poskytli ochranu\ndobromyseľným nadobúdateľom, do ktorých vlastníctva sa nehnuteľnosti dostali na základe\nsledu prevodných zmlúv, a to po dôslednom posúdení ich dobrej viery na základe\nkonkrétnych skutkových zistení.\n20. Pokiaľ ide o ústavnoprávne posúdenie sťažnosti sťažovateľov, ústavný súd síce\nvidí rozdiel medzi konaním o určenie vlastníctva a konaním o určenie, že nehnuteľnosti\npatria do dedičstva po poručiteľovi, v obidvoch prípadoch však ide o obdobné určovacie\nžaloby, v ktorých podľa názoru ústavného súdu musia byť uvedené princípy ochrany\ndobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa chránené rovnakým spôsobom. Inak povedané,\núvahy krajského súdu podporené staršími judikatórnymi závermi najvyššieho súdu\n(sp. zn. 3 Cdo 154/2010, sp. zn. 3 Cdo 29/2010) vo svetle preferovaného princípu ochrany\ndobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa neobstoja. Ak má totiž mať určovacia žaloba\nokrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť\nrozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný\nv katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria\ndo dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav\nprávnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa\ntáto otázka následne riešila. Navyše, aj rozhodnutie o takomto určení musí deklarovať\n\n13\n\nexistenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 OSP (teraz\n§ 217 ods. 1 CSP). Pokiaľ taký právny vzťah už neexistuje, nemôže mať ani návrh\nna určenie, že veci patria do dedičstva po zomrelom poručiteľovi, úspech.\n21. Presne takýto prístup však možno vytýkať v napadnutom rozsudku krajského\nsúdu. Tento totiž zjavne nepredstavuje ,,konečnú stanicu“ v spore o vlastníctvo\nk predmetným nehnuteľnostiam, keďže tieto následne majú byť prejednané v dedičskom\nkonaní, a podľa úvah krajského súdu právne hodnotenie vlastníckeho titulu sťažovateľov\nmôže byť relevantné až v eventuálnom neskoršom konaní o určenie vlastníckeho práva.\n22. Ústavný súd však konštatuje, že takéto úvahy okrem zjavného predlžovania stavu\nprávnej neistoty sťažovateľov, ako aj právnych nástupcov poručiteľa, ktoré sú spojené\ns ,,rozmnožovaním sporov“, nekorešpondujú s princípmi materiálneho právneho štátu,\nv ktorom je ústavnou právomocou a zároveň povinnosťou súdov občianskoprávne spory\nrozhodovať (čl. 142 ods. 1 ústavy), a nie presúvať ich rozhodnutie na ďalšie eventuálne\nspory.\n23. Ústavný súd preto nevidí žiaden rozumný dôvod, prečo by sa otázka dobrej viery\nsťažovateľov, ktorí tvrdia, že nadobudli predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne, nemohla\n(nemala) skúmať v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi,\na to cez splnenie procesnej podmienky, ktorou je naliehavý právny záujem na určení.\nUvedené platí zvlášť za situácie, že sťažovatelia tento argument v konaní efektívne uplatnili.\n24. V napadnutom rozsudku krajského súdu však absentuje akékoľvek vyváženie\nkolidujúcich práv žalobcov ako právnych nástupcov pôvodného vlastníka (poručiteľa)\na sťažovateľov, ktorí o sebe tvrdia, že sú dobromyseľnými nadobúdateľmi, ktorým má byť\nposkytnutá súdna ochrana ich vlastníckeho práva. Ústavný súd preto zotrvávajúc\nna názoroch uvedených v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavou predpokladaným dôsledkom vyhovenia\nsťažnosti je zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd preto druhým výrokom tohto\n\n14\n\nnálezu zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2\nústavy, § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom tento opätovne rozhodne\no odvolaní sťažovateľov. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný vysloveným právnym\nnázorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde) a jeho povinnosťou bude\nústavne konformným spôsobom vysporiadať sa s možným nadobudnutím vlastníckeho\npráva k predmetným nehnuteľnostiam sťažovateľmi na základe ich dobrej viery. Ústavnému\nsúdu totiž pre nedostatok právomoci neprislúcha zaujať konečné stanovisko k nastoleným\nprávnym otázkam súvisiacim s predmetom súdnej ochrany, ktoré síce spočívajú v rovine\npodústavného práva, nepochybne však majú aj ústavnoprávne súvislosti.\n25. V časti namietajúcej porušenie práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu nebolo sťažnosti vyhovené, pretože vec bude opätovne riešiť\nkrajský sud, ktorý posúdi opodstatnenosť ochrany vlastníckeho práva sťažovateľov\nv prebiehajúcom spore podľa už uvedených zásad a princípov vzťahujúcich sa aj\nna predmetný spor. Ústavný súd pripomína, že jeho kompetencia overovať súlad\nrozhodnutia všeobecného sudu s ústavou je obmedzená a že nie je jeho úlohou tieto súdy\nnahradzovať v takej otázke, akou je skúmanie dobrej viery nadobúdateľov nehnuteľností,\no ktorých má v prvom rade rozhodovať všeobecný súd.\n26. Ústavný súd však nepredpisuje, k akým zisteniam ma krajský súd po vrátení veci\nna ďalšie konanie dospieť po náležitom preskúmaní dobrej viery sťažovateľov, súc viazaný\nprávnym názorom vysloveným v tomto náleze, len ho zaväzuje, že dobrú vieru\nsťažovateľov skúmať musí a rovnako na ňu musí aj pri meritórnom rozhodnutí prihliadnuť\n(m. m. I. ÚS 549/2015).\nIV.\n27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov.\nS poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb im bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom\n\n15\n\nv sume 296,44 € (2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,\nsťažnosť na ústavný súd, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,39 €), ktorú je\nkrajský súd povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Andrey Tkáčovej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "dedenie, dedičstvo-vysporiadanie", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "vlastníctvo-vysporiadanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "majetok-majetkové právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/71/2013", "guid": "7e1efb53-d4f2-4f3f-b4c5-6fa4e47f9cbc:80b06ec6-7f2b-4ffe-8235-6b26a5e57611", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a2517b7-b831-4c72-8abc-b226a7311b35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.489.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 489/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 489/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.489.2016.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "27f6ab07-6cc8-4393-8be5-fc925eb301b9:e0dfd4f3-e3bd-4234-ad0a-64212f787e21", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Co/811/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/811/2014 z 18. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/27f6ab07-6cc8-4393-8be5-fc925eb301b9:e0dfd4f3-e3bd-4234-ad0a-64212f787e21"}, {"guid": "887d3380-848b-4388-8d4a-b01ad57b7acf:5f595198-fd78-4cdb-9596-df08eb4cc6cc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3511209175.1", "spisova_znacka": "4Co/71/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/71/2013 z 21. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-08-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3511209175.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86131dc5-e32b-4a53-b0d7-34a14a82ea58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.615.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 615/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 615/2024 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.615.2024.1"}, {"guid": "ussr:068bf808-ff48-4460-a385-4a21f7636614", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.609.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 609/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 609/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.609.2024.1"}, {"guid": "ussr:cb52c31c-be8c-4042-8f72-0801ee105ecf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.578.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.578.2023.1"}, {"guid": "ussr:a0e8cf56-092e-417f-99d7-618697e14864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.193.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.193.2024.1"}, {"guid": "ussr:9b4ffa2c-9c4f-4ee1-81a1-1b926e69d0fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.151.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 151/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.151.2024.1"}, {"guid": "ussr:f8cf7e07-7bec-4118-b9cd-f85b40d04472", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.612.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 612/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 612/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.612.2023.1"}, {"guid": "ussr:78025386-db5b-471e-a5c9-f01a3fcda3f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.468.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.468.2023.1"}, {"guid": "ussr:4de95a58-0313-4e3c-885d-a222d53229fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.431.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.431.2023.1"}, {"guid": "ussr:fb78b1ba-fe24-4cb0-ad42-9e6f9b12c196", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.272.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 272/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.272.2023.1"}, {"guid": "ussr:7e3ef8c4-fbef-42d8-9600-c228485964f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.95.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.95.2023.1"}, {"guid": "ussr:23789771-96a9-40bf-b21d-bd0e708da56e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.487.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 487/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 487/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.487.2022.1"}, {"guid": "ussr:7d94e286-b055-431c-98f4-1c1e7e3363b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.368.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 368/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 368/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.368.2022.1"}, {"guid": "ussr:dbdf4eba-44aa-4dc1-bc0e-58329ddae5ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.199.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 199/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.199.2022.1"}, {"guid": "ussr:243dce65-e582-424b-9192-96c8e1e67ad3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.47.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2022 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.47.2022.1"}, {"guid": "ussr:00590261-87ab-4711-88c9-e604a1872304", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.484.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 484/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 484/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.484.2021.1"}, {"guid": "ussr:e5ba741d-06fb-4b77-af08-3febb710cb0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.558.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 558/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 558/2020 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.558.2020.1"}, {"guid": "ussr:b832ed01-d866-4cbe-bdd2-b08df5957de2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.372.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.372.2021.1"}, {"guid": "ussr:04096988-c47f-44a0-b438-f7d4b7ec399b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.35.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.35.2021.2"}, {"guid": "ussr:f0f083b2-c826-408b-9f55-384e36020138", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.515.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 515/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 515/2020 z 10. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.515.2020.1"}, {"guid": "ussr:df20e6eb-2785-49b7-b31f-f81794a81854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.59.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.59.2021.1"}, {"guid": "ussr:419b7a90-8e8c-4e9e-a2f9-e64f3e477f9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 510/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1"}, {"guid": "ussr:f8679ac4-6938-4f32-b856-d12df5a19dc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.281.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.281.2020.1"}, {"guid": "ussr:08959629-724d-4c14-8ecd-69af460ec612", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.188.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.188.2020.1"}, {"guid": "ussr:7db9f0a2-abc1-4cbe-91d8-b345293719ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.113.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 113/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 113/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.113.2019.1"}, {"guid": "ussr:3a915635-564d-497f-a21c-614234de713f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.282.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.282.2019.1"}, {"guid": "ussr:5d80bd25-4367-4237-affa-1cbbf03d3805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.206.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.206.2019.2"}, {"guid": "ussr:0b0688e5-4c37-419e-a67d-c136776f7916", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.163.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 163/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 163/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.163.2019.1"}, {"guid": "ussr:0595a7c2-01ab-453a-9ec6-b809a0aa74ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.505.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.505.2018.1"}, {"guid": "ussr:779f594a-7de0-4256-891e-510cefd39792", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.92.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.92.2018.2"}, {"guid": "ussr:29b70015-0cc3-4c35-8fc2-aadba9c4a933", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.367.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 367/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 367/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.367.2018.1"}]}