{"guid": "ussr:96a05a38-939c-483d-bc42-fa3e644b742e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.15.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 15/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/2017 z 11. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. januára 2017, sp. zn. I. ÚS 15/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.15.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/96a05a38-939c-483d-bc42-fa3e644b742e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.15.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.15.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.15.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 15/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\nzastúpenej\n\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Eva Mišíková, s. r. o., Laurinská 2, Bratislava, v mene\nktorej koná spoločníčka a konateľka JUDr. Eva Mišíková, pre namietané porušenie čl. 17\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky č. k. IV Pz 351/16/1000-7 z 27. októbra 2016 v spojení s uznesením\nKrajskej prokuratúry v Nitre č. k. Kv 45/15/4400-38 z 3. augusta 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\n\nporušenie čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\n\na čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej\nlen „generálny prokurátor“) č. k. IV Pz 351/16/1000-7 z 27. októbra 2016 (ďalej\naj „upovedomenie generálneho prokurátora“) v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry\nv Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kv 45/15/4400-38 z 3. augusta 2016 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie krajskej prokuratúry“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Ministerstva\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nPrezídia\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nNárodnej\n\nkriminálnej\n\nagentúry Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ (ďalej len „policajt“)\nČVS: PPZ-231/NKA-PZ-ZA-2015 zo 16. marca 2015 bolo podľa § 199 ods. 1 a 2 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) rozhodnuté o začatí trestného stíhania vo veci pre zločin krivej výpovede\na krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 a 3 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 140 písm. c)\nTrestného zákona. Ďalším uznesením policajta ČVS: PPZ-231/NKA-PZ-ZA-2015 z 13. júla\n2016 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie aj sťažovateľke pre\nzločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 a 3 písm. b) Trestného zákona\ns poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 21\nods. 1 písm. a) Trestného zákona. Krajská prokuratúra uznesením č. k. Kv 45/15/4400-38\nz 3. augusta 2016 rozhodla podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku o zamietnutí\nsťažnosti aj sťažovateľky voči uzneseniu policajta ČVS: PPZ-231/NKA-PZ-ZA-2015\nz 13. júla 2016. Generálny prokurátor upovedomením č. k. IV Pz 351/16/1000-7\nz 27. októbra 2016 nevyhovel návrhu sťažovateľky podanému podľa § 363 a nasl. Trestného\nporiadku. Sťažovateľka podala sťažnosť na ústavnom súde.\n3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti koncentruje svoju argumentáciu do niekoľkých\nrovín.\n3.1 V prvej rovine svojej argumentácie sťažovateľka tvrdí, že „Generálny\nprokurátor v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 351/16/1000-7, ktorým nevyhovel môjmu\nnávrhu na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, sa dopustil zásadného\n\n2\n\npochybenia, keď v odôvodnení písomného upovedomenia na strane 4) uviedol:\nPoznamenávam tiež, že vyslovenie prípadného porušenia Ústavy Slovenskej republiky, resp.\npráv vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, nie je v právomoci generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nv konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.“.\n3.2 Ďalej konštatuje, že „... generálny prokurátor sa v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV Pz 351/16/1000-7, ako aj prokurátor krajskej prokuratúry pri rozhodovaní o mojej\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, vôbec nevysporiadali so zásadnými\na podstatnými námietkami a argumentmi, ktoré som uviedla prostredníctvom svojej\nobhajkyne v oboch podaniach, a ktorými som namietala správnosť a zákonnosť uznesenia\no vznesení obvinenia a správnosť a zákonnosť právoplatného rozhodnutia prokurátora\no zamietnutí mojej sťažnosti. Primárne som namietala, že konanie, ktoré predchádzalo\nvydaniu uznesenia o vznesení obvinenia vykazuje známky nezákonnosti, nakoľko došlo\nk porušeniu môjho práva na obhajobu a to z týchto dôvodov.“.\n3.3 Sťažovateľka poukázala predovšetkým na to, že «... vyšetrovateľ od 16.03.2015\naž do 13.07.2016, t. j. rok aj štyri mesiace viedol trestné stíhanie len „vo veci“, hoci\nnajneskôr 16.04.2015... mal zjavne a nezameniteľne identifikovanú nielen moju osobu, ale\ni ďalšie osoby, ktoré sme mali byť páchateľmi skutku, pre ktorý začal 16.03.2015 trestné\nstíhanie. Napriek tomu nepostupoval podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku a nevzniesol\nmne, ale ani ďalším nezameniteľne identifikovaným osobám obvinenie. Zákonný postup\nvyšetrovateľa mal byť taký, že hneď ako mal z dôkaznej situácie preukázané, ktoré osoby sú\npodozrivé zo spáchania skutku, pre ktorý začal trestné stíhanie, mal im okamžite vzniesť\nobvinenie, aby mohli riadne uplatňovať právo na obhajobu.». Následne vo vzťahu\nk postupu policajta prízvukovala tú skutočnosť, «... že napriek tomu, že ako páchateľka som\nzjavne a jednoznačne bola identifikovaná, mi zámerne nevzniesol obvinenie ihneď potom,\nako zistil, že som dôvodne podozrivá zo skutku, pre ktorý začal trestné stíhanie a počas rok\na štyri mesiace trvajúceho trestného stíhania „vo veci“, získaval ďalšie dôkazy a to\nporušením Trestného poriadku v ustanovení § 206 odsek 1 Trestného poriadku, čím mi\nodňal možnosť uplatniť právo na obhajobu. V tomto smere opakovane v tomto trestnom\n\n3\n\nkonaní poukazujem v súlade s ustálenou judikatúrou na to, že je neprípustné viesť trestné\nstíhanie iba „vo veci“ so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľné známym\npáchateľom, bez toho, aby okamžite nasledovalo vznesenie obvinenia tejto osobe (o. i.\nRozhodnutie č. 19. uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2016).». V ďalšom\nsťažovateľka akcentovala, že „Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že ako\npodozrivá osoba som síce bola materiálne obvinená, ale formálne nie, čím sa mi zabránilo\nuplatňovať moje procesné práva ako obvinenej, ako napr. vyjadrovať sa k výsluchu svedkov\na k ďalším dôkazom, podávať opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania,\nnazerať do spisu, zvoliť si obhajcu a jeho prostredníctvom uplatňovať aj právo na svoju\nobhajobu.“. Záverom svojej argumentácie sťažovateľka uviedla: «Trvám na argumentácii,\nže nezákonný postup vyšetrovateľa z vyššie uvedených dôvodov, sa následne preniesol aj na\ndôkazy získané v prípravnom konaní od prvého výsluchu svedka\n\ndo dňa\n\nvznesenia obvinenia 13.07.2016, bez možnosti napraviť túto nezákonnosť. Tento postup\nvyšetrovateľa má za následok, že všetky dôkazy získané po prvom výsluchu svedka\n, vykonané v čase ďalšieho trestného stíhania „vo veci“ do vznesenia obvinenia, sú\nnezákonné (a nielen z tohto dôvodu, ale aj z dôvodu, ktorý uvediem v ďalšej časti tohto\nnávrhu), lebo boli vykonané v rozpore s Trestným poriadkom, pričom nezákonné dôkazy sa\nv spise nesmú ani nachádzať, lebo by mohli neprocesným spôsobom cieleným smerom\novplyvňovať orgány činné v trestnom konaní, vrátane súdu. V tomto smere poukazujem na\nustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k trestnému stíhaniu „vo veci“, ale predovšetkým\nna Rozhodnutie č. 19, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2016 - Stanoviská\na rozhodnutia vo veciach trestných. Procesné nepoužiteľné sú preto výsluchy svedkov\n,\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\n, ako aj vykonané rekognície. Tieto však len\n\npotvrdzujú, že vyšetrovateľ v čase trestného stíhania „vo veci“, po výsluchu svedka\n, ma nepochybne považoval za podozrivú osobu, lebo inak by nemohol vložiť moje\nfotografie do opoznávajúceho fotoalbumu a napriek tomu mi nevzniesol obvinenie, čím\ndošlo k porušeniu môjho práva na obhajobu.» K uvedenému ešte podotkla, že „Ak sa\ngenerálny prokurátor rozhodujúci o návrhu na postup podľa § 363 a nasl. Trestného\nporiadku a prokurátor krajskej prokuratúry nijakým spôsobom nevysporiadali s\n\n4\n\nnepochybne preukázanou procesnou nepoužiteľnosťou dôkazov na vznesenie obvinenia, je\nich konanie v tejto trestnej veci a rozhodnutie arbitrárne, nedôvodné a teda nezákonné.“.\n3.4 V konfrontácii s podrobným rozborom skutkových okolností trestnej veci\nsťažovateľka zhodnotila, že «... neexistuje žiadny procesne použiteľný dôkaz, ktorý by\nsvedčil o tom, že som zosnovala a riadila spáchanie trestného činu a požiadala\na\n\n, aby za nejakú peňažnú čiastku presvedčili\n\npodľa môjho pokynu vypovedal v trestnej veci môjho brata\n\n, aby\nv jeho\n\nprospech. K tomu ešte dodávam, že zo skutku, ktorý je mi kladený za vinu v uznesení\no vznesení obvinenia, vyšetrovateľ ani po roku a štyroch mesiacoch vedenia trestného\nstíhania „vo veci“, pri porušovaní práva na moju obhajobu nebol schopný zistiť ani len\npribližné ohraničenie časového rozpätia obdobia, v ktorom som mala skutok spáchať\n(v presne nezistenom období pred dňom 14.05.2014), nezistil výšku peňažnej sumy, ktorú\nsom mala sľúbiť a poskytnúť za účelom jej odovzdania\n\n(bližšie nezistenú\n\npeňažnú čiastku), nezistil deň, miesto a osobu, ktorú mala vyhľadať za účelom, aby ukázala\nobvineným\n\nmiesto pobytu\n\n.».\n\n3.5 Zhodnotením všetkých uvedených skutočností sťažovateľka zhodnotila konanie\n„generálneho prokurátora a jeho upovedomenie v zastúpení námestníka generálneho\nprokurátora pre trestný úsek, sp. zn. IV Pz 351/16/1000-7 zo dňa 27.10.2016, nedôvodné,\narbitrárne a nezákonné“.\n4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým ústavný súd\nrozhodne, že:\n„Postupom a upovedomením generálneho prokurátora SR zo dňa 27.10.2016\nv konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 351/16/1000-7 a uznesením prokurátora Krajskej\nprokuratúry Nitra sp. zn. Kv 45/15/4400-38 z 03.08.2016 a konaním, ktoré predchádzalo\nich vydaniu, boli\n1. porušené základné práva\n- na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\ngarantovaného čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo podľa čl. 17\n\n5\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, garantovaného čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,\ngarantovaného čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie prokurátora Krajskej\nprokuratúry Nitra sp. zn. Kv 45/15/4400-38 z 03.08.2016 a vec mu vracia na ďalšie\nkonanie.\n4.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\n\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnávrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\n\n6\n\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k\nporušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS\n66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS\n66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci\na ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo\nk pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci\nsvojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého\nporušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n8. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 8 ods. 2 listiny) nikoho nemožno stíhať\nalebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (vrátane čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má\nprávo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol\nobhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je\nobvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:... b) mať primeraný čas a možnosti\nna obhajobu, c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu...\n9. Z upovedomenia generálneho prokurátora č. k. IV Pz 351/16/1000-7\nz 27. októbra 2016 vyplýva, že «Na základe návrhu podaného oprávnenou osobou\n\n7\n\na v zákonom ustanovenej lehote bol preskúmaný spisový materiál týkajúci sa predmetnej\ntrestnej veci a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:\nUznesením vyšetrovateľa PZ pod sp. zn. ČVS: PPZ-231/NKA-PZ-ZA-2015 zo dňa\n16. marca 2015 bolo podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie\nza zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného\nzákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.\nUznesením vyšetrovateľa PZ pod sp. zn. ČVS: PPZ-231/NKA-PZ-ZA-2015 zo dňa\n13. júla 2016 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie\nza zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b)\nTrestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona spáchaného vo forme\núčastníctva ako organizátor podľa § 21 ods. 1 pism. a) Trestného zákona. Týmto uznesením\nbolo vznesené obvinenie aj ďalším osobám -\n\n,\n\nza zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného\nzákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona spáchaného vo forme účastníctva\nako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a\n\nza zločin\n\nkrivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona\ns poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.\nObvinená podala sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, ktorým jej bolo\nvznesené obvinenie, do zápisnice o výsluchu obvinenej zo dňa 13. júla 2016, pričom pri\nvýsluchu využila svoje právo a odoprela vypovedať. Obvinená svoju sťažnosť následne\nodôvodnila písomným odôvodnením, ktoré ste podali v jej zastúpení dňa 18. júla 2016.\nProkurátor krajskej prokuratúry uznesením pod sp. zn. Kv 45/15/4400-38 zo dňa\n3. augusta 2016 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvinenej proti\nuzneseniu vyšetrovateľa PZ, ktorým jej bolo vznesené obvinenie, zamietol.\nPri preskúmavaní spisového materiálu z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu\nobvinenej bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, ktoré ste vo vzťahu k uzneseniu\nvyšetrovateľa PZ a uzneseniu prokurátora krajskej prokuratúry namietali. Vo vzťahu\nk namietaným uzneseniam, a ani vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa PZ a prokurátora\nkrajskej prokuratúry, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa\n§ 363 ods. 1 Trestného poriadku v spojitosti s § 366 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.\n\n8\n\nPokiaľ ide o Vaše námietky k uzneseniu vyšetrovateľa PZ podľa § 206\nods. 1 Trestného poriadku, po jeho preskúmaní uvádzam, že ho považujem za zákonné,\npodložené dovtedy zákonným spôsobom vykonanými dôkazmi, ktorých obsah dostatočne\nodôvodňuje záver, že vznesenie obvinenia\n\nza trestný čin, pre ktorý sa vedie\n\ntrestné konanie, je dôvodné. Vyšetrovateľ PZ v namietanom uznesení rozsiahlo a podrobne\npopisuje jednotlivé úkony dokazovania a ich obsah, pričom ich, v súlade s § 176\nods. 2 Trestného poriadku, v kontexte skutkových zistení aj riadne vyhodnotil. Vyšetrovateľ\nPZ v žiadnom prípade neodôvodňuje tieto svoje úvahy iba na základe obsahu výpovedí\nspoluobvinených (ich výpovedí v procesnom postavení svedka). Obsah výpovede\nobvineného\n\nv procesnom postavení svedka predstavoval základ smeru\n\nvyšetrovania, nakoľko popísal priebeh skutku a uviedol mená osôb, ktoré mali naň vplyv,\npričom jeho výpoveď bolo potrebné vyšetrovaním verifikovať, k čomu došlo neskôr jednak\nvýpoveďami viacerých svedkov, vo vzťahu k obvinenej osobitne svedkov\n,\n\nči\n\n,\n\n, ale aj obsahom iných\n\nzabezpečených a vykonaných dôkazov.\nPo preskúmaní vyšetrovacieho spisu a oboznámení sa s obsahom úkonov\nrealizovaných vyšetrovateľom PZ som dospel k záveru, že vyšetrovateľ PZ v období\nod začatia trestného stíhania až po vznesenie obvinenia plynulé vykonával úkony\ndokazovania smerujúce k objasneniu skutočnosti dôležitých pre toto trestné konanie\na k zabezpečeniu dôkazov dostatočne odôvodňujúcich záver, ktorá osoba mala trestný čin,\npre ktorý sa trestné konanie vedie, spáchať. V tejto súvislosti neboli preskúmaním spisového\nmateriálu zistené prieťahy v prípravnom konaní. Vyšetrovateľ PZ v tomto období realizoval\nviaceré výsluchy svedkov, obsah výpovedí ktorých odôvodňoval vznesenie obvinenia\n(pričom nejde len o výsluchy spoluobvinených v procesnom postavení svedka)\na bezprostredne pred vznesením obvinenia vykonal konfrontácie medzí svedkami\na rekognície. Na základe obsahu všetkých týchto vykonaných dôkazov a ich vyhodnotením\nbolo následne možné postupovať podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku.\nVo svojej sťažnosti, ktorú ste podali proti napadnutému uzneseniu, a o ktorej\nrozhodoval prokurátor krajskej prokuratúry, ste uvádzali v podstate rovnaké dôvody, akými\nste odôvodnili návrh obvinenej na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. S týmito\nsa prokurátor krajskej prokuratúry dôsledne vysporiadal a svoje dôvody na zamietnutie\n\n9\n\nsťažnosti obvinenej riadne v uznesení vyargumentoval. S jeho odôvodnením sa v plnom\nrozsahu stotožňujem.\nPreskúmaním spisového materiálu bolo súčasne zistené, že prokurátor krajskej\nprokuratúry podal dňa 14. júla 2016 sudcovi prípravné konanie Okresného súdu Nitra\nnávrh na vzatie obvinenej do väzby, a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku. Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra (ďalej len „sudkyňa pre\nprípravné konanie“) uznesením zo dňa 15. júla 2016 podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku\nrozhodla, že obvinenú\n\nneberie do väzby, ale podľa § 80 ods. 1 písm. c)\n\nTrestného poriadku väzbu nahradila dohľadom probačného a mediačného úradníka,\npričom súčasne uložila obvinenej primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 82 ods. 1\npísm. h), j) a k) Trestného poriadku a § 80 ods. 2 Trestného poriadku. Sudkyňa pre\nprípravné konanie v odôvodnení uznesenia vo vzťahu k skúmaniu materiálnych podmienok\nväzby u obvinenej a v tej súvislosti k dôvodnosti vznesenia obvinenia uviedla, že „zistené\nskutočností nasvedčujú dôvodnosti podozrenia, že skutok spáchala obvinená“, pričom v\nďalšej častí odôvodnenia uznesenia uvádza, že „existuje dôvodné podozrenie, že mala\npôsobiť v trestnej veci svojho brata\n\n, prostredníctvom ďalších\n\nosôb(...)“.\nProti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie ste podali sťažnosť (rovnako tak\nsťažnosť podal prokurátor krajskej prokuratúry), o ktorej Krajský súd v Nitre rozhodol tak,\nže ju zamietol (rovnako aj sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry). Krajský súd v Nitre\nzopakoval vo vzťahu k dôvodnosti vznesenia obvinenia úvahy, ktorými sa spravovala pri\nodôvodňovaní svojho uznesenia sudkyňa pre prípravné konanie.\nV rámci skúmania materiálnych podmienok väzby sa tak sudkyňa pre prípravné\nkonanie, ako aj senát Krajského súdu v Nitre, zaoberali aj dôvodnosťou trestného stíhania\nvo vzťahu k skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a znakom konkrétneho trestného činu,\nktorý napĺňa, ako aj existenciou dôvodov na podozrenie, že tento skutok spáchala obvinená.\nV obidvoch prípadoch rozhodovania sa súdy s materiálnymi podmienkami väzby\nu obvinenej vyrovnali tak, že na základe dôkazov vykonaných v čase ich rozhodovania\npotvrdili dôvodnosť obvinenia za zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346\nods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona\n\n10\n\nspáchaného vo forme účastníctva ako organizátor podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona.\nMožnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušiť právoplatné\nrozhodnutie v prípravnom konaní je mimoriadnym opravným prostriedkom. Pri jeho\naplikácii sa musí dôsledne dbať na záujem na zákonnosti rozhodnutia a postupu konania,\nktorý môže v určitých situáciách prevažovať aj nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti\nprávoplatného rozhodnutia. Uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku totiž\nznamená predlžovanie konania a prelomenie princípu nezmeniteľnosti rozhodnutia, ktoré už\nnadobudlo právoplatnosť. Generálny prokurátor Slovenskej republiky rešpektuje zásady\nvo všeobecnosti výslovne platné pre tento druh mimoriadneho opravného prostriedku. Preto\nje jeho využitie adekvátne len v prípade existencie zákonných dôvodov. Také dôvody\nv prípade napadnutého rozhodnutia zistené neboli.\nPoznamenávam tiež, že vyslovenie prípadného porušenia Ústavy Slovenskej\nrepubliky, resp. práv vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, nie je v právomocí generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky v konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Vás podľa § 365 ods. 1 Trestného\nporiadku upovedomujem, že zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nebolí\nzistené dôvody ha zrušenie napadnutých uznesení vyšetrovateľa PZ a prokurátora krajskej\nprokuratúry.».\n10. Z uznesenia krajskej prokuratúry č. k. Kv 45/15/4400-38 z 3. augusta 2016\nvyplýva, že «Na základe oboch týchto riadne (§ 62 odsek 1 Trestného poriadku) a včas\npodaných sťažností som preto dôkladne preskúmal k veci sa vzťahujúci vyšetrovací spis\nPPZ NKA NPZJ Nitra ČVS: PPZ-231/NKA-PZ-ZA-2015, pričom mám za to, že vyšetrovateľ\npostupoval správne a ním vydané uznesenie je zákonné a aj dôvodné.\nPodľa § 186 odsek 1 Trestného poriadku boli obe sťažnosti podané oprávnenou\nosobou. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre ako nadriadený orgán podľa § 190\nodsek 2 písmeno a/ Trestného poriadku príslušný o sťažnostiach rozhodnúť podľa § 192\nodsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal\n\n11\n\nsprávnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obaja sťažovatelia podali\nsťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.\nPreskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu ako aj samotného\nuznesenia som taktiež zistil, že napadnuté uznesenie spĺňa aj po formálnej stránke všetky\nnáležitosti, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 176 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku.\nV tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázať na doposiaľ ustálenú,\nrešpektovanú a zaužívanú právnu prax, v zmysle ktorej pri vznesení obvinenia konkrétnej\nosobe musia zistené skutočnosti „dostatočne“ nasvedčovať jednak záveru, že bol spáchaný\ntrestný čin a jednak záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba, pričom výraz\n„dostatočne“ nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota, ale stačí dostatočne odôvodnená\npravdepodobnosť. V kontexte uvedených skutočností je preto potrebné konštatovať, že\nsťažnosťou napadnuté uznesenie vyšetrovateľa bolo vydané na podklade a po vyhodnotení\nviacerých relevantných dôkazných prostriedkov získaných v priebehu vyšetrovania,\nz ktorých vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že predmetný skutok sa nielenže stal, ale aj\nzáver, že uvedeného konania sa dopustil obvinený\n\n, ktorého konanie napĺňa\n\nvšetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa\n§ 346 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno c/\nTrestného zákona a ktorého na spáchanie predmetného skutku naviedli obvinení\nspoločne s\n\n, pričom ich účasť na tejto trestnej činnosti a samotnú\n\nkrivú výpoveď obvineného\n\nzorganizovala a riadila obvinená\n\n.\nKonkrétne je potrebné poukázať najmä na listinné dôkazy a doklady získané\nz trestnej veci vedenej proti obvinenému\n\nna PPZ NKA NPZJ Nitra\n\npod ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013 a tiež výpovede svedkov\na\n\n,\n\n. Najmä však poukazujem na výpoveď obvineného\n\n, ktorý v rámci svojho výsluchu podrobne popísal, na základe akých okolností\na z akých dôvodov lživo vypovedal v rámci svojej svedeckej výpovede v trestnej veci\nobvineného\n\n, pričom v kontexte aj s ďalšími vyššie uvedenými dôkazmi\n\nje zrejmé, že na túto lživú výpoveď bol obvinený\na\nobvinení\n\n. Obvinený\na\n\nnavedený priamo obvinenými\njednoznačne potvrdil, že\n\nmu za uvedenie nepravdivých skutočností v jeho\n\n12\n\nsvedeckej výpovedi vopred vyplatili ''odmenu\" vo výške 200,- € s tým, že následne pri\nsvojom výsluchu v trestnej veci obvineného\ninštrukcií od obvinených\n\na spol., vypovedal podľa\na\n\n, pričom ním uvádzané\n\nskutočnosti v rámci tejto svedeckej výpovede zo dňa 14.05.2014 sa nezakladali na pravde\na jeho výpoveď bola motivovaná v snahe pomôcť vtom čase obvinenému\n.\nHoci obvinený\n\npriamo nevypovedal k trestnej činnosti obvinenej\n\n, tak z ďalších vykonaných dôkazov (výpovedí svedkov\n,\n\n,\n\na tiež prvotných svedeckých výpovedí\n\n)\n\nje zrejmé, že organizátorom celej tejto protiprávnej činnosti bola práve obvinená\n, ktorá navyše ako jediná z týchto osôb mala aj nespochybniteľný motív k takémuto\nkonaniu, cieľom ktorého bolo nezákonným spôsobom v podobe úplatného vybavenia\nnepravdivých svedeckých výpovedí, pomôcť svojmu bratovi\n\nv jeho\n\ntrestnej veci vedenej na PPZ NKA NPZJ Nitra pod ČVS. PPZ-609/NKA- PZ-ZA-2013.\nTaktiež svedok\n\nv rámci svojej výpovede podrobne popísal okolnosti\n\na dôvody, pre ktoré v inkriminovanom období odviezol obvinených\ndo obce\n\nza obvineným\n\na návšteva\n\na\n\ns tým, že predmetná cesta\n\nbola vykonaná na podnet a na základe inštrukcií obvinenej\n\n.\nVyššie uvedené dôkazy po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich súhrne v zmysle\nustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku dostatočným spôsobom odôvodňujú záver, že\nsa predmetný skutok sa stal a že sa tohto skutku dopustili práve obvinení\n,\na\n\na\n\n,\n\na to tým spôsobom, že obvinení\n\nna základe inštrukcií od obvinenej\n\nnaviedli obvineného\n\nna krivú výpoveď v trestnej veci obvineného\n(ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013), pričom konanie obvineného\n\nnapĺňa\n\nvšetky obligatórne znaky zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1,\nodsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno c/ Trestného zákona\ns tým, že obvinená\n\nsa predmetného konania dopustila ako organizátor\n\npodľa § 21 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a obvinení\nako návodcovia podľa § 21 odsek 1 písmeno b/Trestného zákona.\n\n13\n\na\n\nPráve na základe týchto dôkazov možno konštatovať, že vyšetrovateľ PPZ NKA NPZJ\nNitra postupoval správne, nakoľko predmetné dôkazy dostatočným spôsobom zakladali\ndôvodné podozrenie, že obvinená\n\na spol. sa dopustili predmetného konania\n\ntak, ako to je opísané v samotnej skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia.\nS poukazom na práve uvedené dôkazy preto považujem tvrdenia obvinených\na\n\n, ktorými pri svojich výpovediach zo dňa13.07.2016 odôvodňovali\n\nsvoje sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, za účelové a subjektívne, motivované\nsnahou o zbavenie sa trestnej zodpovednosti za nimi spáchanú trestnú činnosť.\nČo sa týka argumentácie obvinenej\n\nv rámci písomného zdôvodnenia\n\njej sťažnosti, tak v tejto súvislosti sa nestotožňujem s konštatovaním obhajoby, že všetky\nvyšetrovacie úkony zrealizované odo dňa začatia trestného stíhania (16.03.2015) až do\nmomentu vydania uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 13.07.2016 sú nezákonné\na nepoužiteľné, nakoľko z dôvodu preverenia tvrdení\n\n(vypočutého v tom\n\nčase v procesnom postavení svedka) bolo potrebné vykonať ďalšie vyšetrovacie úkony, po\nzrealizovaní ktorých boli tieto tvrdenia verifikované a až následne bolo možné za splnenia\npodmienok uvedených v ustanovení § 206 odsek 1 Trestného poriadku vzniesť obvinenie\n,\n\n,\n\na\n\nza vyššie\n\nuvedený trestný čin. Taktiež čo sa týka tvrdenia obhajoby ohľadom absencie skutočností\nodôvodňujúcich tvrdenie, že výpoveď\n\nzo dňa 14.05.2014 v procesnom\n\npostavení svedka, mala podstatný význam pre rozhodnutie v trestnej veci vedenej na PPZ\nNKA NPZJ v Nitre pod ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013 proti obvinenému\na spol., tak aj toto tvrdenie považujem za účelové a najmä nedôvodné, nakoľko\nv prípade absencie ďalších usvedčujúcich dôkazov by vyšetrovateľ realizujúci trestnú vec\nobvineného\n\nmusel práve na podklade výpovede svedka\n\n, trestné stíhanie proti obvinenému\n\nzastaviť a to minimálne\n\nv časti týkajúcej sa skutku, ohľadom ktorého vypovedal svedok\n\n. V kontexte týchto\n\nskutočností preto považujem samotnú výpoveď\n\nzo dňa 14.05.2014\n\nuskutočnenú v trestnej veci vedenej na PPZ NKA NPZJ Nitra pod ČVS: PPZ-609/NKA-PZZA-2013, pri ktorej uvádzal nepravdivé a dokonca celkom vymyslené skutočnosti ohľadom\nfiktívnej dopravnej nehody za výpoveď, ktorá podstatným spôsobom mohla ovplyvniť\nrozhodnutie vyšetrovateľa v trestnej veci obvineného\n\n14\n\n.\n\nNa margo argumentácie obvinenej\n\ntýkajúcej sa postupu\n\nvyšetrovateľa, ktorý nevyhovel jej žiadosti podľa § 69 odsek 1 Trestného poriadku\na neumožnil jej nahliadnuť v čase plynutia lehoty zadržania do vyšetrovacieho spisu, tak\nvo vzťahu k tejto argumentácii, ktorá je aj predmetom žiadosti JUDr. Evy Mišíkovej,\nobhajkyne obvinenej\n\n, o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podanej dňa\n\n13.07.2016, bude obvinená spolu s jej obhajkyňou JUDr. Evou Mišíkovou písomne\nvyrozumená osobitným listom.\nPodľa § 206 odsek 1 veta prvá Trestného poriadku, ak je na podklade trestného\noznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený\nzáver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení\nobvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.\nPodľa § 201 odsek 4 Trestného poriadku policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na\nto, či svedčia v prospech alebo neprospech obvineného; pritom postupuje podľa odseku\n3. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený.\nOdopretie výpovede sa nesmie použiť ako dôkaz proti obvinenému.\nPodľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní, medzi ktoré\npatrí v zmysle § 10 odsek 1 Trestného poriadku aj vyšetrovateľ, postupujú tak, aby bol\nzistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu\nnevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinností. Orgány činné\nv trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti\nobvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a oboch smeroch vykonávajú\ndôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.\nObhajoba oboch obvinených\nresp. spoluobvinenými\n\na\na\n\na prípadne nimi,\nnavrhované dôkazy, ak\n\nnebudú celkom bezvýznamné, budú sa musieť preskúmať a overiť. Vznesenie obvinenia\nkonkrétnej osobe ešte neznamená jej odsúdenie resp. uznanie za vinnú. V ďalšom konaní\nbude preto povinnosťou vyšetrovateľa dôsledne sa zaoberať obranou nielen obvinených\na\n\n, ale aj obvinených\n\na\n\na túto starostlivo preveriť. Až po takto doplnenom vyšetrovaní a po úplnom\nzadokumentovaní všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre posúdenie celého\nprípadu, budú vyhodnotené všetky relevantné dôkazy po starostlivom zvážení všetkých\n\n15\n\nokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v\ntrestnom konaní alebo niektorá zo strán (§ 2 odsek 12 Trestného poriadku).\nPodľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie\nje prípustná, bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne\nvzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť alebo ak\nnie je dôvodná.\nS poukazom na skutočnosť, že všetky napadnuteľné výroky uznesenia o vznesení\nobvinenia sú správne a nedošlo k porušeniu procesných ustanovení v konaní, ktoré vydaniu\nuznesenia predchádzalo možno jednoznačne konštatovať, že sťažnosti obvinenej\na obvineného\n\nnie sú dôvodné a preto som ich podfa § 193 odsek\n\n1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.».\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy,\nv danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne vymedzených. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Inými slovami, ústavný súd\npredstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú (III. ÚS 149/04).\n12. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) je teda právo účastníka konania na také\nodôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tejto ochrany (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06, I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).\n\n16\n\n13. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n14. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálneho prokurátora\nč. k. IV Pz 351/16/1000-7 z 27. októbra 2016 (v spojení aj s dôvodmi vyplývajúcimi\nz uznesenia krajskej prokuratúry č. k. Kv 45/15/4400-38 z 3. augusta 2016) ústavný súd\nkonštatuje, že generálny prokurátor konal v medziach svojej právomoci a v súlade\npredovšetkým s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona, ktoré\ninterpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne\nakceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní\nktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľkou namietaným porušením\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36\nods. 1 listiny), čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Inými slovami, generálny prokurátor vzal\nna vedomie podstatu argumentov sťažovateľky vyjadrených v návrhu na postup podľa § 363\na nasl. Trestného poriadku, pričom zároveň predstavil svoje argumenty, ktoré ho viedli\nk záveru o jej trestnoprávnej zodpovednosti. Závery, ku ktorým generálny prokurátor\ndospel, sa ústavnému súdu nejavia ako svojvoľné a v štádiu prípravného konania\nneudržateľné, v dôsledku čoho ich teda nie je možné považovať za arbitrárne. V tejto\nsúvislosti ústavný súd akcentuje, že mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej podstate\nskutočností, na podklade ktorých bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť sťažovateľky,\nani hodnotiť a „vážiť“ jednotlivé argumenty s cieľom skúmať ich primeranosť/dôvodnosť,\nresp. to, či sú/nie sú postačujúce na záver o trestnoprávnej zodpovednosti, vrátane\nprípadných doporučení smerujúcich k ďalšiemu postupu vo veci. Úlohou ústavného súdu\nako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti je skúmať iba ústavné kautely postupu orgánov\nverejnej moci a z nich vyplývajúce závery vyjadrené v jednotlivých individuálnych\n\n17\n\nprávnych aktoch z pohľadu toho, či neprekračujú rámec ich ústavnej udržateľnosti\nv konfrontácii so skutkovými a právnymi okolnosťami tej-ktorej veci. Inými slovami,\núlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je\nposudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu alebo iného\norgánu verejnej moci z hľadiska formálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“\n(IV. ÚS 325/08), ale posúdenie jeho ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.\n15. Ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom,\nktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie je\nv poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež\npoukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v.\nUnited Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“; napríklad v prípade Delcourt, resp.\nMonnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade\nnechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom\nvnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu\n(I. ÚS 26/2014). Taktiež nie je možné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd, ako aj ktorýkoľvek iný orgán verejnej moci nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09). Ústavný súd teda uzatvára, že\ngenerálny prokurátor vo svojom upovedomení č. k. IV Pz 351/16/1000-7 z 27. októbra 2016\n(v spojení\n\naj\n\ns dôvodmi\n\nvyplývajúcimi\n\nz\n\nuznesenia\n\nkrajskej\n\nprokuratúry\n\nč. k. Kv 45/15/4400-38 z 3. augusta 2016) s dostatočnou jasnosťou vyjadril dôvody, na\nktorých založil svoje rozhodnutie (Hadjianastassiou v. Grécko), pričom ani judikatúra ESĽP\nnevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998). Túto povinnosť si generálny prokurátor podľa názoru ústavného súdu\nv dostatočnej miere zastal.\n\n18\n\n16. Záverom ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva,\nže súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny) je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv\npríslušné orgány prokuratúry, a to aj postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku,\npričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom\nustanoveným postupom sa takýmto podnetom/návrhom zaoberať a o jeho vybavení\ndotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby\npríslušné orgány prokuratúry jej podnetu/návrhu vyhoveli (I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03\na III. ÚS 133/06).\n17. Ústavný súd poukazuje aj na to, že už v obdobných prípadoch opakovane\nzdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa\nv rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd\nmôžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé\npochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia\nznamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli\nodstránené v jeho priebehu (III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05,\nIV. ÚS 197/08, I. ÚS 314/09). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou\nako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej\nprávomoci\n\nochranu\n\nzákladných\n\npráv\n\na slobôd\n\nvrátane\n\nrešpektovania\n\nzáväzkov\n\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto\npovinnosť majú napr. všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (III. ÚS 79/02),\nprípadne iné orgány verejnej moci na to určené.\n18. Ústavný súd teda v okolnostiach danej veci konštatuje, že trestná vec\nsťažovateľky sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. prípravnom\nkonaní, keď o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti jej trestného stíhania meritórne\nzatiaľ všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna\núprava trestného konania umožňuje sťažovateľke ako obvinenej a prípadne aj v ďalšom\nštádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanej právne účinným\n\n19\n\nspôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných ústavou vrátane ňou\noznačeného práva na inú právnu ochranu, k porušeniu ktorého malo dôjsť aj v dôsledku\npostupu generálneho prokurátora v predmetnej trestnej veci. Procesné záruky zabezpečujúce\nzákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne\nochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy\nprvého oddielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy\n(preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie\na konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.\n19. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované\npredovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť\nnemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami\nvyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou Trestný poriadok nepochybne je.\nNavyše je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je\nskončené (v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, pozn.) a postavenie sťažovateľky ako\nstrany trestného konania jej už v rámci prípravného konania dáva postavenie a tomu\nkorešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných\nokolností a skutočností im za vinu kladených.\n20. Zhodne s predostretou názorovou líniou ústavného súdu postupuje aj\nÚstavný súd Českej republiky, čoho dôkazom je aj jedno z jeho ostatných uznesení\nsp. zn. I. ÚS 2149/2016 zo 16. augusta 2016:\n„6. Ústavní soud v prvé řadě připomíná, že jak ve své judikatuře opakovaně\nzdůrazňuje, při svém rozhodování vychází ze zásady subsidiarity řízení o ústavní stížnosti,\njež je třeba vnímat jako řízení mimořádné. Ústavní soud uplatňuje zásadu zdrženlivosti\na minimalizace zásahů do rozhodovací činnosti jiných orgánů veřejné moci především tam,\nkde dosud nebylo meritorně rozhodnuto. Tak i zasahování do rozhodování orgánů činných\nv trestním řízení ve fázi přípravného řízení Ústavní soud považuje, s výjimkou situací zcela\nmimořádných\n\n(např.\n\npokud\n\nje\n\nsoučasně\n\ndotčena\n\nosobní\n\nsvoboda\n\njednotlivce),\n\nza nepřípustné, případně nežádoucí [srov. nález sp. zn. III. ÚS 62/95 ze dne 30. 11. 1995\n(N 78/4 SbNU 243) či usnesení sp. zn. IV. ÚS 316/99 ze dne 6. 9. 1999,\n\n20\n\nsp. zn. I. ÚS 486/01 ze dne 11. 12. 2001, sp. zn. IV. ÚS 213/03 ze dne 21. 11. 2003,\nsp. zn. IV. ÚS 262/03 ze dne 30. 6. 2003 a další]. Kasační intervence tak má své místo\npouze v případech zjevného porušení kogentních ustanovení podústavního práva, kdy se\npostup orgánů činných v trestním řízení zcela vymyká ústavnímu, resp. zákonnému\nprocesněprávnímu rámci, a jím založené vady, případně jejich důsledky, nelze v soustavě\norgánů činných v trestním řízení, zejména obecných soudů, již nikterak odstranit (srov.\nkupř. usnesení sp. zn. III. ÚS 674/05 ze dne 25. 1. 2006). Jinak řečeno, svůj zásah shledává\nÚstavní soud důvodným toliko v situaci materiálního (obsahového) a na první pohled\nzřejmého odepření spravedlnosti (denegatio iustitiae).\n8. Pokud jde konkrétně o usnesení, kterým se podle § 160 odst. 1 Trestního řádu\nrozhoduje o zahájení trestního stíhání, Ústavní soud ve své judikatuře opakovaně\nkonstatoval, že toto usnesení je úkonem se závažnými důsledky pro osobu obviněného\na k jeho vydání smí dojít jedině v zákonných mezích (čl. 2 odst. 3 Ústavy České republiky,\nčl. 2 odst. 2 Listiny). Nicméně toto rozhodnutí má ve své podstatě toliko předběžný\ncharakter a jeho smyslem ve vztahu k obviněnému je oznámení, že je stíhán pro určitý\nskutek, což je podmínkou dalších procesních úkonů v trestním řízení [usnesení\nsp. zn. II. ÚS 1465/13 ze dne 6. 6. 2013 či usnesení sp. zn. III. ÚS 693/06 ze dne 7. 12. 2006\n(U 14/43 SbNU 655)]. Zdrženlivost v zásazích proti usnesení o zahájení trestního stíhání\nÚstavní soud prolomil jen za naprosto mimořádných okolností, pro něž je charakteristická\nexistence zjevné libovůle v rozhodování. I tehdy však Ústavní soud setrval na stanovisku, že\nmu nepřísluší jakkoli přezkoumávat rozhodnutí o zahájení trestního stíhání po věcné\nstránce, neboť to náleží do pravomoci orgánů činných v trestním řízení. Důvodnost obvinění\na zákonnost trestního stíhání je totiž předmětem celého trestního řízení, a proto je\npříslušnými orgány z úřední povinnosti zkoumána po celou dobu trestního řízení. Ústavní\nsoud je v této souvislosti povolán zabývat se otázkou ochrany základních práv a svobod\nzásadně až po jeho ukončení, po vyčerpání všech procesních prostředků k ochraně práv\npodle trestního řádu.\n10. Pokud jde o stížnostní námitku nedůvodnosti a neopodstatněnosti trestního\nstíhání, Ústavní soud konstatuje, že na počátku trestního stíhání není možné z logiky věci\ndosáhnout naprosté jistoty o spáchání trestného činu; k zahájení trestního stíhání tedy\npostačí vyšší stupeň pravděpodobnosti nasvědčující tomu, že obviněný spáchal skutek\n\n21\n\nzpůsobem popsaným ve skutkové větě usnesení o zahájení trestního stíhání. Odtud se pak\nodvíjí také adekvátní úroveň obsahové preciznosti jednotlivých náležitostí rozhodnutí. Při\nrozhodování o zahájení trestního stíhání, s ohledem na důkazní situaci, není možno\npožadovat po orgánech činných v trestním řízení, aby v usnesení o zahájení trestního stíhání\nbyl obsažen zcela vyčerpávající popis. Trestná činnost nemusí být v tomto stadiu spolehlivě\nprokázána a posléze ve skutkové větě popsána natolik spolehlivě, jako je tomu například\nu obžaloby (srov. např. usnesení sp. zn. III. ÚS 2652/14 ze dne 16. 6. 2015 či usnesení\nsp. zn. IV. ÚS 1986/15 ze dne 22. 9. 2015). Z hlediska ústavních garancí základních práv je\npodstatná především identifikace skutku tak, aby nemohl být zaměněn s jiným (§ 160\nodst. 1 věta druhá trestního řádu), tedy aby byl obviněný co nejpřesněji seznámen s tím,\nco je mu kladeno za vinu. Ústavněprávní roviny přitom nedosahuje spor o větší či menší\nmíru úplnosti popisu skutku, resp. výstižnosti jeho určení, stejně jako opodstatněnosti\nzávěru o důvodnosti trestního stíhání.“\n21. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa názoru generálneho prokurátora\no tom, že generálny prokurátor nie je oprávnený v postupe podľa § 363 Trestného poriadku\nvyslovovať porušenie základných práv a slobôd (pozri bod 3.1, pozn.), nevzhliadol\nna rozdiel od sťažovateľky „zásadné pochybenie“, keďže z obsahu tohto vyjadrenia\nnevyplýva skutočnosť/záver, ktorý pravidelne judikuje aj ústavný súd, podľa ktorého všetky\norgány verejnej moci sú povinné vo svojom postupe a rozhodovacej činnosti zohľadňovať\nhľadisko základných práv a slobôd a vyvarovať sa postupu priečiaceho sa základným\nprávam a slobodám.\n22. Vo vzťahu k ďalšej námietke sťažovateľky týkajúcej sa účelovosti postupu\norgánov činných v trestnom konaní, keď aj napriek tomu, že disponovali „dostatočnými\npoznatkami“ o páchateľoch trestného činu vrátane osoby sťažovateľky, týmto/tejto\nnevzniesli obvinenie, postupujúc podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ale najprv a po istý\nčas vo veci postupovali podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku (bližšie pozri bod 3.3,\npozn.), ústavný súd predostiera, že vznesenie obvinenia je dôležitým procesným úkonom,\npretože týmto úkonom sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny skutok,\nktorý je trestným činom, a súčasne sa určuje aj jej procesné postavenie v trestnom konaní\n\n22\n\nako obvineného. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor\nna dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia\npostupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve dokazovaním.\nPre vznesenie obvinenia je ale potrebné, aby sa odôvodnil záver, že trestný čin spáchala\nurčitá osoba, pričom ako to vyplýva aj z komentovaného znenia dohovoru: „Skutečnosti,\nkteré vyvolaly podežření, nemusejí být téhož stupně jako ty, které jsou nutné k odůvodnění\nodsoudzení nebo byť jen ke vznesení obvinění [viz Murray proti Spojenému království,\nrozsudek velkého senátu, 28.10.1994, č. 14310/88, § 55, srov. též Khodorkovskiy proti\nRusku, rozsudek, 31.5.2011, č. 5829/04, § 189] /... skutečnosti, na nichž se podezření\nzakládá, však nemohou být stejné úrovně jako skutečnosti potřebné k odůvodnění\nodsoudzení, nebo i k podáni obžaloby, čož je předmětem až další fáze trestního řízení\n[Krejčíř proti České republice, rozsudek, 26.3.2009, č. 39298/04 a 8723/05, § 75] (Kmec,\nJ., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář.\nPraha: C.H.Beck, 2012.).“\n23. Dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu predpokladá existenciu faktov\nalebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili urobiť úsudok o tom, že\nkonkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých\nokolností každého konkrétneho prípadu (Fox, Cambell a Hartley c. Veľká Británia z 30. 8.\n1990). V naznačených súvislostiach, vychádzajúc z konkrétnych okolností sťažovateľkinej\ntrestnej veci, je teda ústavný súd toho názoru, že ňou požadovaný postup nie je možné\npoužiť paušálne. Ústavnému súdu je známy aj najvyšším súdom vyslovený názor, na ktorý\nsťažovateľka nielen poukazuje, ale ho presadzuje, avšak aj tento je determinovaný\nskutkovými okolnosťami veci. Z uznesenia policajta ČVS: PPZ-231/NKA-PZ-ZA-2015\nz 13. júla 2016 je zrejmé, že po začatí trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1\nTrestného poriadku vykonal viacero vyšetrovacích úkonov, a to „V rámci trestného konania\nboli vypočutí ako svedkovia\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\na\n\nkonfrontácia medzi svedkami\n\n,\n. Bola vykonaná\n\n. Boli vykonané rekongnície podľa\n\nfotografií, taktiež previerka výpovede na mieste s osobou\n\n. Bolo vykonané\n\nznalecké skúmanie z odboru elektrotechnika. Bola zabezpečená kopia časti vyšetrovacieho\n\n23\n\nspisu vedeného pod ČVS .PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013.“. Z uvedeného prehľadu, ako aj\nzo skutočnosti, že niektorým osobám bolo vznesené obvinenie pre spáchanie predmetného\ntrestného činu formou účastníctva na trestnom čine, vyplýva, že bolo (i) potrebné skutkový\nstav veci preveriť do tej miery, aby bolo možné nielen precizovať, ale aj ustáliť konanie\njednotlivých obvinených na skutkovom deji sa podieľajúcich, (ii) preveriť, ustáliť\na zhodnotiť mieru ich pričinenia a (iii) preveriť dôvodnosť podozrenia z trestnej činnosti\njednotlivých obvinených. Práve na tento účel vo všeobecnosti slúži inštitút začatia trestného\nstíhania vo veci, keď je možné procesne prípustným spôsobom predovšetkým nielen\nverifikovať, ale ustáliť skutkový stav veci tak, aby bolo možné o ňom rozhodnúť aspoň\nv rovine vyššej miery pravdepodobnosti, ktorá nie je vždy zrejmá, napr. po podaní trestného\noznámenia alebo spáchania trestného činu. Práve v tomto naznačenom smere postupovala aj\nkrajská prokuratúra, keď tvrdila, že «... pri vznesení obvinenia konkrétnej osobe musia\nzistené skutočnosti „dostatočne“ nasvedčovať jednak záveru, že bol spáchaný trestný čin\na jednak záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba, pričom výraz „dostatočne“\nnasvedčuje, že sa nevyžaduje istota, ale stačí dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť.\nV kontexte uvedených skutočností je preto potrebné konštatovať, že sťažnosťou napadnuté\nuznesenie vyšetrovateľa bolo vydané na podklade a po vyhodnotení viacerých relevantných\ndôkazných prostriedkov získaných v priebehu vyšetrovania...».\n24. Taktiež nie je možné súhlasiť s názorom sťažovateľky, že došlo k odopretiu jej\npráva na obhajobu za situácie, keď bola vypočúvaná ako svedok, teda v procesnom\npostavení svedka, aj keď bola podľa jej názoru „podozrivá“ zo spáchania trestného činu.\nInštitút osoby podozrivej zo spáchania trestného činu a jej vypočúvanie v tomto procesnom\npostavení Trestný poriadok pozná len v súvislosti s postupom podľa § 85 a nasl. Trestného\nporiadku. Neobstojí ani námietka sťažovateľky o nezákonnosti vykonaných dôkazov v čase\npred vznesením obvinenia jej osobe, keďže po vznesení obvinenia sa sťažovateľka (i)\nvypočúva v inom procesnom postavení, (ii) to platí aj pre ostatných spoluobvinených, (iii)\nmá právo uplatniť práva, ktoré nemohla uplatniť v procesnom postavení svedka, (iv)\nvýpovede ostatných svedkov vypočutých pred vznesením obvinenia je potrebné\nzopakovať/svedkov opätovne prepočuť postupom podľa § 130 Trestného poriadku, k čomu\nmá sťažovateľka taktiež právo byť prítomná, vrátane jej obhajcu a (v) nakoniec dôkazy\n\n24\n\nzadovážené vo veci pred vznesením obvinenia nie sú/nemali by byť súčasťou ani originálu\nvyšetrovacieho spisu zasielaného spolu s návrhom na konečné opatrenie vecne a mieste\npríslušnej prokuratúry. Tieto sa zakladajú (rozumej aj odkladajú, pozn.) medzi ostatný\nspisový materiál konceptu vyšetrovacieho spisu, ktorý zostáva v dispozičnej moci orgánu\nčinného v trestnom konaní, ktorý viedol vyšetrovanie v prípravnom konaní.\n25. S poukazom na už uvedené skutočnosti ústavný súd odmieta sťažovateľkou\npodanú sťažnosť pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy,\nčl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) dohovoru podľa § 25\nods. 2 zákona\n\no ústavnom\n\nsúde\n\nz dôvodu\n\nzjavnej neopodstatnenosti.\n\nVzhľadom\n\nna odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou\nnámietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľky na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie\nporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. januára 2017\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "rozhodnutie-odôvodnenie", "generálny prokurátor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:5e425ad9-c4e7-4e09-954b-e50fdf1f53a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 314/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e425ad9-c4e7-4e09-954b-e50fdf1f53a3"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:93008638-21fe-4be9-97ff-49e5e714261c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/07 z 12. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-12", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:93008638-21fe-4be9-97ff-49e5e714261c"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:187d9fe6-1e00-4217-99fb-dfc3eb2bcca6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/03 z 19. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-19", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:187d9fe6-1e00-4217-99fb-dfc3eb2bcca6"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c8f7444-8bf4-473e-b36c-9532444dcf28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.98.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 98/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.98.2024.1"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:6b9bd7f2-fa7d-4ad9-a52d-88bdb177bb33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.519.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 519/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 519/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.519.2020.1"}, {"guid": "ussr:10a6c47f-59d7-486f-b6eb-1e13b5e1d9f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.25.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 25/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/2019 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.25.2019.1"}, {"guid": "ussr:6fcac708-cb82-46e1-b5bc-8cb32f54fe2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.299.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.299.2018.1"}]}