{"guid": "ussr:2cbd7346-48b3-4f06-8ae0-0d0baecce9e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.145.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2017 z 22. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 145/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.145.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2cbd7346-48b3-4f06-8ae0-0d0baecce9e3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.145.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.145.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.145.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 145/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Michalom Mandzákom, Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.,\nZámocká 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26\nods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 10 ods. 1 a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III a jeho opatrením z 13. januára 2017 vo veci vedenej pod sp. zn. 3 T 147/2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru opatrením Okresného súdu\nBratislava III (ďalej len „okresný súd“) z 13. januára 2017 vo veci vedenej pod sp. zn.\n3 T 147/2014, ktorým bolo sťažovateľovi zakázané vykonať zvukový prenos z hlavného\npojednávania konaného 13. januára 2017 (ďalej aj „zákaz vykonať zvukový prenos“),\na opatrením okresného súdu z toho istého dňa, ktorým bola zmenená pojednávacia\nmiestnosť pre vykonanie hlavného pojednávania nariadeného na 13. január 2017 (ďalej aj\n„zmena pojednávacej miestnosti“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd pod sp. zn. 3 T 147/2014 vedie proti\nsťažovateľovi trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania podľa\n§ 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona. V označenej trestnej veci sa konalo 13. januára\n2017 hlavné pojednávanie, pred ktorým mala konajúca sudkyňa vydať opatrenie na zmenu\npojednávacej miestnosti a na pojednávaní aj opatrenie zakazujúce sťažovateľovi vykonať\nzvukový prenos. Sťažovateľ s poukazom na § 255 ods. 5 Trestného poriadku tvrdí, že pre\npostup vo veci konajúcej sudkyne, ktorým zakázala vyhotovenie zvukového prenosu,\nneexistoval žiaden zákonný dôvod, pričom svojvoľne malo dôjsť aj k zmene pojednávacej\nmiestnosti, pre ktorú bol k dispozícii nižší počet miest pre verejnosť, a to „napriek tomu, že\npojednávacia miestnosť s väčším počtom miest pre verejnosť (kde bolo pôvodne hlavné\npojednávanie nariadené) bola v tom čase neobsadená a v tejto väčšej pojednávacej\nmiestnosti sa malo pôvodne konať hlavné pojednávanie (uvedené je preukázané i zápisnicou\nz predchádzajúceho hlavného pojednávania)“. Podľa názoru sťažovateľa išlo v danom\nprípade o účelovú zmenu pojednávacej miestnosti.\n3. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv zaručených čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy\na čl. 10 dohovoru sťažovateľ cituje z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 26/02 z 10. júna\n2002, z ktorého má vyplývať, že rozhodovacia právomoc predsedu senátu je pri vedení\npojednávania obmedzená na súdnu sieň a časovo vymedzená priebehom súdneho\npojednávania. Obsiahlo cituje aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 34/12\nz 13. novembra 2012, v zmysle ktorého ak okresný súd na verejnom súdnom pojednávaní\n„podmienil použitie zvukového záznamu vyhotoveného sťažovateľom privolením súdu, ako\n2\n\naj neudelením súhlasu na použitie zvukového záznamu z verejného súdneho pojednávania\nv označenej veci, zasiahol do výkonu základného práva sťažovateľa na informácie\nzaručeného čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy. Tento postup okresného súdu prekračuje zákonom\nustanovené možnosti obmedzenia základného práva na informácie, t. j. nie je vhodným ani\nprimeraným opatrením na základe Občianskeho súdneho poriadku ani na základe zákona\no sudcoch a prísediacich.“. Nadväzne na to poukazuje na znenie § 36 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom\na kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd\na vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „Spravovací poriadok pre súdy“)\na § 249 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého má byť verejnosti poskytnutá v čo\nnajširšej miere možnosť sledovať prejednanie veci, aby sa čo najúčinnejšie prejavilo\nvýchovné pôsobenie trestného stíhania na verejnosť.\n4. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru sťažovateľ uvádza, že v dôsledku nezabezpečenia väčšej pojednávacej\nmiestnosti, resp. jej účelovej zmene sa prítomná verejnosť, o ktorej predpokladanej účasti\nbol podľa sťažovateľa okresný súd informovaný, nemohla nariadeného pojednávania\nzúčastniť. Pritom považuje za podstatné, že „prítomná početná verejnosť bola opatrením\nsamosudkyne vykázaná z pojednávacej miestnosti práve z dôvodu nižšieho počtu miest pre\nverejnosť a nemohla byť prítomná na nariadenom hlavnom pojednávaní a dôsledkom\nzákazu zvukového prenosu nemohla toto pojednávanie sledovať“. K namietanému porušeniu\noznačených práv malo dôjsť tiež tým, že tieto opatrenia neboli zákonnou sudkyňou\nodôvodnené, „ak neberieme do úvahy lakonické konštatovanie, že o tom rozhoduje zákonná\nsudkyňa“.\n5. Návrh na vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd do právoplatného\nrozhodnutia vo veci samej okresnému súdu prikázal vykonávať hlavné pojednávanie\nv pojednávacej miestnosti s najväčším počtom miest na sedenie, sťažovateľ odôvodňuje\ntým, že na ďalšie hlavné pojednávanie, ktoré sa má konať 2. mája 2017, bude ako svedok\npredvolaný predseda vlády JUDr. Róbert Fico, v dôsledku čoho možno očakávať zvýšený\nzáujem verejnosti o účasť na tomto súdnom pojednávaní.\n3\n\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že jeho\nzákladné právo „na slobodné vyhľadávanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy...\na čl. 10 ods. 1 Dohovoru... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“ opatreniami samosudkyne okresného súdu\nvykonanými 13. januára 2017, ktorými sťažovateľovi zakázala vykonať zvukový prenos\nz hlavného pojednávania a svojvoľne zmenila pojednávaciu miestnosť, bolo porušené, zrušil\nzákaz okresného súdu vykonávať zvukový prenos z hlavného pojednávania a zakázal mu\nnariadiť vykonanie hlavného pojednávania vo veci vedenej pod sp. zn. 3 T 147/2014\ndo pojednávacej miestnosti, ktorá má nižší počet miest pre verejnosť ako pojednávacia\nmiestnosť s najväčším počtom miest pre verejnosť na okresnom súde, a sťažovateľovi\npriznal náhradu trov konania, ktorú v sťažnosti konkrétne nevyčíslil.\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy ustanoví podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov zákon.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n4\n\n11. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá\nprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti\nalebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene\nmôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný\nsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.\n12. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n13. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, pričom jeho úloha sa vymedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré\nmu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, III. ÚS 268/05). K iným dôvodom, ktoré môžu\nzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\n\n5\n\nalebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s\nkonkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy\na práva podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru\n14. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n15. Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať\na rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha\npovoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na\npovolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo\nzahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez\nzasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby\nvyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\n17. Ústavný súd už konštatoval (II. ÚS 7/00, II. ÚS 26/02), že v rámci čl. 26 ústavy\nexistujú dve skupiny správaní a činností, a to tie, ktoré vyžadujú povolenie (pričom toto\ntvorí podmienku ich vykonávania), a tie, ktoré možno vykonávať bez povolenia štátneho\norgánu. Za predpokladu, že nastanú okolnosti, ktoré sú uvedené v čl. 26 ods. 4 ústavy\n(ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti), ich však\nmožno obmedziť zákonom.\n18. Osobný rozsah základného práva na informácie je daný slovom každý. Právo\nvyhľadávať a prijímať informácie treba pritom chápať ako konanie smerujúce k získaniu,\nprijímaniu a spracovaniu informácie. Realizácia tohto práva súvisí s uplatnením všeobecnej\npovinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti, postupoch,\n6\n\nkonaniach, rozhodovacích procesoch a rozhodnutiach jednotlivým fyzickým osobám alebo\nhromadným informačným prostriedkom.\n19. Podľa právneho názoru ústavného súdu vysloveného napr. v rozhodnutiach\nvo veciach vedených pod sp. zn. II. ÚS 28/96 a sp. zn. II. ÚS 7/00 sloboda prejavu a právo\nprijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa zaručuje každému jednotlivcovi ako\njeho základné právo. Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey\na informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať informáciu do svojej\ndispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže\nv súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať.\n20. Právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie teda chráni možnosť\nzískať informácie nielen pasívnym správaním, ale aj aktívnym správaním oprávnenej osoby.\n21. Z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy má\ntri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne\nsamostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či\nv oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa\nnachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak,\naby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná.\nZískanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi\ntechnickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj\nzvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je\nakýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším\nsubjektom (mutatis mutandis I. ÚS 57/00).\n22. Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa\nrozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach\nuplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového,\nzvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96).\n\n7\n\n23. Obmedzenie práva zaručeného podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy zákonom je možné,\nak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4\nústavy). Základným predpokladom ústavnosti obmedzenia práva na informácie je to, aby\nbolo obmedzenie uložené zákonom. Termínom „zákon“ sa podľa judikatúry ústavného súdu\nrozumie neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom\nprávnej sily (II. ÚS 28/96).\n24. Zákonmi, ktoré upravujú právo na informácie v súvislosti s možnosťami\na spôsobmi ich získavania, sú vzhľadom na daný prípad zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Trestný poriadok“) a zákon č. 385/2000\nZ. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“).\n25. Podľa § 253 ods. 4 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,\nz priebehu hlavného pojednávania môžu fyzické osoby a právnické osoby vyhotovovať\nzvukový záznam a so súhlasom predsedu senátu aj zvukový prenos. Zvukový záznam\na zvukový prenos z hlavného pojednávania nemožno vyhotovovať pri výsluchu agenta\nalebo ak sa preberajú okolnosti tvoriace utajovanú skutočnosť.\n26. Podľa § 253 ods. 5 Trestného poriadku predseda senátu môže vyhotovovanie\nzvukových záznamov zakázať,\na) ak by to rušilo priebeh hlavného pojednávania,\nb) ak sa na hlavnom pojednávaní preberajú okolnosti tvoriace tajomstvo chránené\nosobitným zákonom,\nc) ak by zvukovým záznamom z priebehu hlavného pojednávania mohla byť\nohrozená mravnosť, verejný poriadok alebo dôležitý záujem strán alebo svedkov, alebo\nd) pri výsluchu ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého\ntotožnosť je utajená.\n\n8\n\n27. Podľa § 253 ods. 6 Trestného poriadku zvukový prenos z hlavného pojednávania\npredseda senátu nepovolí z dôvodov uvedených v odseku 5. To neplatí o vyhlasovaní\nvýroku rozsudku.\n28. Podľa § 253 ods. 7 Trestného poriadku vyhotovovanie obrazových záznamov\nalebo obrazovo-zvukových záznamov z hlavného pojednávania nie je prípustné.\n29. Podľa právneho názoru ústavného súdu zákon týmito ustanoveniami vymedzuje\nhranice sudcovského (predseda senátu, samosudca) rozhodovania o opatreniach potrebných\nna usmernenie správania prítomných osôb (teda nielen účastníkov konania), o vedení\npojednávania so zreteľom na jeho dôstojný a nerušený priebeh, ako aj o vhodnosti opatrení\nna zabezpečenie splnenia účelu pojednávania.\n30. Podľa § 34 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich sudca, ktorý vedie súdne\npojednávanie, rozhoduje o tom, či je možné v priebehu pojednávania uskutočňovať\nobrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy. Ustanovenie citovaného\nzákona sa teda týka použitia videotechniky a v oblasti audiotechniky sa týka iba prenosov\nna diaľku (rozhlas, televízia), nie magnetofónových záznamov, pokiaľ súčasne nie sú\ndiaľkovo reprodukované.\n31. Z uvádzaných zákonných ustanovení (hlavne § 253 ods. 4 Trestného poriadku\na § 34 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich) je zrejmé, že uskutočnenie zvukového\nprenosu hlavného pojednávania (na rozdiel od jeho zvukového záznamu) podlieha\nobmedzeniam, v zmysle ktorých ho možno vykonať len s povolením (súhlasom) vo veci\nkonajúceho sudcu (resp. predsedu senátu), pričom § 253 ods. 5 Trestného poriadku\nustanovuje okruh dôvodov, pre ktoré predseda senátu prenos z hlavného pojednávania\nv zmysle § 253 ods. 6 Trestného poriadku nepovolí. Uvedené zákonné limity pre\nuskutočnenie akéhokoľvek (nielen zvukového) prenosu z hlavného pojednávania podľa\nnázoru ústavného súdu zodpovedajú ústavou definovaným dôvodom, pre ktoré môže byť\nzákladné právo na šírenie informácií zaručené čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy obmedzené a jeho\núčel ústavný súd vidí nielen v ochrane verejného poriadku na nariadenom pojednávaní, ale\n9\n\nnapríklad aj v ochrane záujmu na spravodlivom výsledku súdneho konania, keďže môže byť\nprostriedkom zabraňujúcim ovplyvnenie svedkov, ktorí ešte neboli súdom vypočutí.\n32. Z ústavným súdom vyžiadanej zápisnice okresného súdu o priebehu hlavného\npojednávania konaného 13. januára 2017 vo veci vedenej pod sp. zn. 3 T 147/2014 bolo\nzistené, že konajúca samosudkyňa vydala v jeho priebehu uznesenie, ktorým podľa § 253\nods. 6 s poukazom na § 253 ods. 5 písm. c) Trestného poriadku zvukový prenos nepovolila.\nZ uvedenej zápisnice ďalej vyplýva, že konajúca samosudkyňa upozornila prítomných\nv pojednávacej miestnosti, že v zmysle § 253 ods. 7 Trestného poriadku vyhotovenie\nobrazových a obrazovo-zvukových záznamov z hlavného pojednávania je neprípustné\na zároveň v zmysle § 41 ods. 8 Spravovacieho poriadku pre súdy je zákaz používania\nmobilných telefónov. Z priebehu uvedeného hlavného pojednávania tak, ako je tento\nzachytený v označenej zápisnici, ďalej vyplýva, že sťažovateľovi boli samostatnými\nuzneseniami uložené dve poriadkové pokuty a pre opakované nerešpektovanie výziev\nkonajúcej samosudkyne, ako aj v priebehu pojednávania vydaných uznesení upravujúcich\nvedenie konania samosudkyňa nechala sťažovateľa vyviesť z pojednávacej miestnosti\nprostredníctvom príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.\n33. Ústavný súd konštatuje, že pri vydaní prvého zo sťažovateľom napádaných\nrozhodnutí, ktorým nebol povolený zvukový prenos, konajúca samosudkyňa aplikovala\nkonkrétne označené ustanovenia Trestného poriadku s poukazom na konkrétne označený\ndôvod nepovolenia sťažovateľom žiadaného zvukového prenosu vyplývajúci z § 253 ods. 5\npísm. c) Trestného poriadku (ktorým malo byť ohrozenie mravnosti, verejného poriadku\nalebo dôležitého záujmu strán a svedkov). Vzhľadom na uvádzaný priebeh hlavného\npojednávania ústavný súd dospel k názoru, že verejný poriadok, za ktorého udržanie počas\nuskutočňovaného pojednávania je konajúci predseda senátu (samosudca) zodpovedný,\nčo vyplýva z § 253 ods. 3, 5 písm. c), 9 a 11 a § 254 Trestného poriadku, odôvodňuje aj\nprijatie rozhodnutia, ktorým zvukový prenos z hlavného pojednávania nebol povolený. Pre\nzáver o nedostatku relevantných dôvodov na vyslovenie porušenia sťažovateľom\noznačených práv je podľa názoru ústavného súdu potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť,\nže o priebehu všetkých hlavných pojednávaní sa v zmysle § 61a Trestného poriadku\n10\n\núčinného od 1. marca 2015 vyhotovuje zvukový záznam, ktorý je súčasťou súdneho spisu.\nSťažovateľovi tak aj napriek nepovoleniu zvukového prenosu na hlavnom pojednávaní\nkonanom 13. januára 2017 nepochybne zostáva právo vyžiadať si vyhotovenie kópie\nzvukového záznamu z pojednávania, a týmto spôsobom realizovať aj svoje základné právo\nna informácie zaručené čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj jemu obdobné právo zaručeného\nčl. 10 ods. 1 dohovoru. Obmedzenie označených práv sťažovateľa na hlavnom pojednávaní\nnepovolením zvukového prenosu tak podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach danej\nveci intenzitou svojho zásahu nespôsobilo ústavne neakceptovateľný zásah do ich obsahu\na s poukazom na samosudkyňou uvádzané zákonné dôvody ho ústavný súd hodnotí ako\nústavne udržateľné.\n34. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie označených práv zaručených čl. 26 ods. 1\na 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru opatrením, ktorým malo dôjsť k zmene pojednávacej\nmiestnosti na miestnosť s nižšou kapacitou, v dôsledku čoho bol do pojednávacej miestnosti\npovolený vstup len 12 osobám z prítomnej verejnosti (zápisnica o hlavnom pojednávaní\nuvádza 16 osôb, pozn.), ústavný súd zastáva názor, že týmto opatrením sudcu by mohli byť\nako nositelia označených práv obmedzené predovšetkým osoby, ktorým nebol vstup\ndo pojednávacej miestnosti z kapacitných dôvodov umožnený, nie však osoby, ktorým bol\ntento vstup povolený, a už vôbec nie sťažovateľ, ktorý sa pojednávania zúčastnil.\nS prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľ nepredložil žiaden dôkaz o opatrení, ktorým\nbola pôvodne určená pojednávacia miestnosť zmenená, ani o rozdielnosti kapacity miest pre\nverejnosť ním uvádzaných pojednávacích miestností, dospel ústavný súd k záveru\no absencii priamej príčinnej súvislosti medzi sťažovateľom tvrdeným opatrením okresného\nsúdu a obsahom označených práv, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia\nsťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto považuje v tejto časti sťažnosť za zjavne\nneopodstatnenú.\n\n11\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n35. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky\n36. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne... o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu.\n37. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu, ktorým sťažovateľovi nepovolil zvukový prenos z pojednávania\ntým, že okresný súd toto rozhodnutie neodôvodnil, ústavný súd uvádza, že súčasťou obsahu\npráva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\n38. Zároveň ústavný súd pripomína, že rozsah odôvodnenia uznesenia súdu sa vždy\nspravuje povahou veci a charakterom, resp. významom uznesenia. Niektoré uznesenia sa\nsvojím významom približujú významu rozsudku, preto musia mať aj náležitosti vyžadované\ntýmto ustanovením, keďže to vyžaduje povaha veci. Iné uznesenia, ktoré napríklad upravujú\nlen procesný postup pri vykonávaní dôkazov alebo ktorými sa pripravuje súdne konanie,\nstačí odôvodniť len stručne, ak odôvodnenie zákon vôbec vyžaduje. Procesnoprávne\npredpisy tiež ustanovujú aj okruh uznesení, ktoré netreba vôbec vyhotovovať (v zmysle\n§ 178 ods. 1 Trestného poriadku netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje\n12\n\npriebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo\npripravuje hlavné pojednávanie alebo zasadnutie súdu).\n39. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré je\nzachytené v zápisnici z hlavného pojednávania a z ktorého vyplýva, že bolo vydané na\nzáklade § 253 ods. 5 písm. c) a ods. 6 Trestného poriadku, čo súčasne ozrejmuje dôvod, pre\nktorý okresný súd sťažovateľom žiadaný zvukový prenos nepovolil, ústavný súd dospel\nk záveru, že toto uznesenie okresného súdu, ktoré je svojou povahou uznesením, ktorým sa\nupravuje len priebeh konania, je z hľadiska obsahu sťažovateľom namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavne udržateľné. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti zastáva názor, že nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia\nokresného súdu by bolo možné považovať za arbitrárnosť len za predpokladu, že by toto\nuznesenie bolo v zrejmom rozpore s platným právom. Okresný súd však v danom prípade\npostupoval v súlade s ním označenými ustanovenia Trestného poriadku.\n40. Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s postupom okresného súdu v jeho\ntrestnej veci, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého postupu a prijatých rozhodnutí okresného súdu a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\n41. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. Vzhľadom na uvedené bolo už bez právneho významu bližšie sa zaoberať\nostatnými návrhmi sťažovateľa formulovanými v sťažnosti, predovšetkým návrhom\nna vydanie dočasného opatrenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "záznam", "pojednávanie-hlavné", "rozhodnutie-procesnej povahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:8024505d-138f-49fc-a47f-8f8967db1ac6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 26/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/02 z 10. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8024505d-138f-49fc-a47f-8f8967db1ac6"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:c2cdb6c6-116f-455e-bd8e-cf81e9f0ddbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/00 z 26. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-26", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2cdb6c6-116f-455e-bd8e-cf81e9f0ddbb"}, {"guid": "ussr:192657d8-49b3-410b-ac68-d70178cedfbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/00 z 12. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:afb7cda4-fbc4-495e-b700-2f5715ccc0a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.502.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 502/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 502/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.502.2017.1"}]}