{"guid": "ussr:ace16ec5-2da0-4f42-871c-d0f3fc7744e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.144.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 144/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 144/2017 z 22. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 144/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.144.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ace16ec5-2da0-4f42-871c-d0f3fc7744e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.144.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.144.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.144.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 144/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV s. r. o., Brečtanova 1,\nBratislava, zastúpenej advokátom a konateľom Mgr. Branislavom Kolarovičom, A|K|K|\nL advokáti s. r. o., Miletičova 5B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 5/2015\nz 30. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV s. r. o.\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV s. r. o., Brečtanova 1, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26\nods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa\n\nčl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sž 5/2015 z 30. novembra 2016 (ďalej len\n„rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva:\n«... Rada pre vysielanie a retransmisiu SR („Rada“) oznámila sťažovateľke začatie\nsprávneho konania č. 299-PLO/O-4179/2013, oznámením vo veci možného porušenia\npovinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len\n„Zákon o vysielaní“) v súvislosti s tým, že na programovej službe\n\nodvysielal\n\nupútavky na program\n. ... Dňa 05.11.2013 Rada rozhodnutím\nč. RP/086/2013, uložila sťažovateľke sankciu – pokutu vo výške 15.000,- EUR za porušenie\npovinnosti podľa ustanovenia § 20 ods. 4 Zákona o vysielaní („Prvé rozhodnutie\nRady“). ... 25.02.2015 Najvyšší súd... rozsudkom sp.zn.: 6Sž/28/2013 Prvé rozhodnutie\nRady zrušil a vrátil vec Rade na ďalšie konanie... 12.05.2015 Rada rozhodnutím č.\nRP/22/2015, uložila sťažovateľke sankciu – pokutu vo výške 15.000,- EUR za porušenie\npovinnosti podľa ustanovenia § 20 ods. 4 Zákona o vysielaní („rozhodnutie Rady“)...\n30.11.2016 Najvyšší súd... rozsudkom sp. zn.: 3Sž/5/2015 rozhodnutie Rady zmenil v časti\nvýšky uloženej sankcie a v ostatnej časti potvrdil („rozhodnutie najvyššieho súdu“). ...\nSťažovateľka tvrdí, že k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom najvyššieho\nsúdu v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady tým, že\nnajvyšší súd: (i) nedostatočne sa vysporiadal s odvolacím dôvodom sťažovateľky ohľadne\nneexistencie proporcionality zásahu do slobody prejavu sťažovateľky; (ii) uzavrel, že došlo\nk splneniu podmienok predpokladaných ústavou na obmedzenie slobody prejavu\nsťažovateľky. Sťažovateľka namieta, že obmedzenie slobody prejavu bez existencie ústavou\naprobovaných dôvodov, je možné považovať za vážny zásah do práva na slobodu prejavu\nsťažovateľky. Sťažovateľka si dovoľuje uviesť, že zásah do jej slobodného prejavu v podobe\nrozhodnutia Rady (a rozhodnutia najvyššieho súdu) len vtedy, ak by (i) ohrozil niektorý z\nchránených záujmov podľa článku 26 ods. 4 Ústavy SR alebo článku 10 ods. 2 Dohovoru,\nna základe ktorých je možné obmedziť slobodu prejavu; a zároveň ak by (ii) bolo takéto\n2\n\nobmedzenie proporcionálne k sledovanému legitímnemu cieľu (nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti). Väčšinu základných práv možno obmedziť v akomkoľvek verejnom záujme.\nSloboda prejavu sa neradí do takto spojenej väčšiny. Slobodu prejavu je možné obmedziť\nlen v takom druhu verejných záujmov, ktoré sa výslovne uvádzajú v čl. 26 ods. 4 ústavy. To\nznamená, že obmedzenie slobody prejavu je zákonné a prípustné len vtedy, keď sa splní\nformálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Sťažovateľka\nuvádza, že síce bol zásah do jej slobody prejavu vykonaný na základe zákona (§ 20 ods. 4\nZákona o vysielaní), tento zásah sledoval legitímny cieľ ochrany mravnosti, avšak nebol\nproporcionálny\n\n(nevyhnutný\n\nv\n\ndemokratickej\n\nspoločnosti).\n\nSťažovateľka\n\nuvádza,\n\nže aj informácie propagačného charakteru (vlastná propagácia programu vo forme\nupútaviek na vlastný program a textových informácií o vlastnom programe) predstavujú\nobsah televízneho vysielania, na ktorý sa vzťahuje ochrana práva na slobodu prejavu. Štát\nv tomto prípade v súlade so svojim primárnym záväzkom zabezpečil pluralitu médií na to,\naby aj táto informácia mohla byť vyhľadaná, rozšírené a spracovaná divákmi. Sťažovateľka\nargumentuje,\n\nže\n\nupútavky\n\nna\n\nv\n\nbudúcnosti\n\nvysielaný\n\nprogram\n\nsťažovateľky\n\nako aj oznámenia o programe v podobe textových informácií a ich obsah tak, ako boli\nzo strany sťažovateľky odvysielané, neboli a nie sú ani spôsobilé ohroziť mravnosť divákov,\nnakoľko po obsahovej stránke neobsahovali žiadne hodnotiace kritériá potrebné pre\nich klasifikáciu a označenie niektorým zo symbolov jednotného systému označovania. Hoci\nteda formálno-právne existovala zákonom (vyhláškou) stanovená povinnosť označovať\nvšetky zložky programovej služby grafickým symbolom, jej konkrétna aplikácia\na vynucovanie zo strany Rady už naráža na ústavnú limitačnú klauzulu. Existencia jedného\nz dôvodov limitačnej klauzuly sa následne musí skúmať nie len formálno-právne, ale najme\npo obsahovej stránke konkrétneho konania sťažovateľky, tzn. od samotného obsahu\nodvysielaných informácií. Nakoľko odvysielané informácie obsahovali len „neškodné\" časti\n(upútavky) na neskôr vysielaný program a len textové informácie o názve a čase vysielania\nprogramu, z hľadiska obsahu ani nemohli vzbudiť uvažovanie o tom, že ohrozujú mravnosť.\nHoci sťažovateľka podrobne tento dôvod popísala vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu\nRady, Najvyšší súd sa k otázke proporcionality zásahu do slobody prejavu nijakým\nspôsobom v rozhodnutí najvyššieho súdu nevyjadril a neuviedol žiadne odôvodnenie, prečo\npovažoval zásah do slobody prejavu sťažovateľky aj za proporcionálny. Rozhodnutie\n3\n\nnajvyššieho súdu je tak zjavne nedostatočne odôvodnené, nakoľko neodpovedá na závažný\nodvolací dôvod sťažovateľky, ktorá nepoprela, že by mohol zo strany Rady existovať\nlegitímny cieľ na obmedzenie slobody prejavu, avšak obmedzenie slobody prejavu nebolo\nv prejednávanej veci proporcionálne. Proporcionalita zásahu do základného práva\nsťažovateľky musí byť odvodená z nevyhnutnej potreby takéhoto zásahu v demokratickej\nspoločnosti. Test proporcionality je klasicky založený na nasledujúcich troch krokoch.\nPrvým krokom (A) je test dostatočne dôležitého cieľa (test of legitimate aim/effect), teda test\nvhodnosti (Geeignetheit) – či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý\nna ospravedlnenie zásahu; a test racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu –\nči daným prostriedkom (obmedzením slobody prejavu) je možné dosiahnuť akceptovateľný\ncieľ (ochranu mravnosti). Druhým krokom (B) je test nevyhnutnosti (test potrebnosti\npoužitia daného prostriedku-zásahu (Erforderlichkeit, test of necessity, test of subsidiarity)\n– teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah. Napokon tretím krokom (C) je test\nproporcionality v užšom slova zmysle (Angemessenheit, test of proporcionality in the strict\nsense, proporcionate effect), ktorý zahŕňa jednak (C1) praktickú konkordanciu (praktickú\nsúladnosť), t. j. test zachovania maxima z obidvoch základných práv, a jednak (C2)\ntzv. Alexyho vážiacu formulu, vážiaci vzorec (porov. Alexy, R.: Balancing, constitutional\nreview, and representation, I.CON, Volume 3, Number 4, 2005. s 572 a nasl., zvlášť s. 575;\nKosar, D.: Kolize základních práv v judikature Ústavního soudu ČR, Jurisprudence 1/2008,\ns. 3 a nasl.). Príkladom praktickej súladnosti môže byť situácia, keď obec namiesto toho,\naby zakázala zhromaždenie z dôvodu, že na danom mieste sa v tom istom čase koná iné\nzhromaždenie, umožní napr. za asistencie polície konanie oboch. ... (A) Už pri skúmaní\nprvého kroku testu proporcionality je potrebné konštatovať, že obmedzujúci zásah\n(rozhodnutie najvyššieho súdu) síce môže spĺňať kritérium vhodnosti (dostatočne dôležitého\ncieľa), nakoľko zrejme smeruje k ochrane mravnosti mládeže, avšak už nespĺňa kritérium\nracionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu, nakoľko realizovaná sloboda prejavu\nmravnosť neohrozila z dôvodu, že neobsahovala žiaden mravnosť ohrozujúci obsah, preto\nnevedie ani nemôže viesť k dosiahnutiu akceptovateľného cieľa, ktorým má byť ochrana\nmravnosti mládeže. Na tomto mieste je nevyhnutné konštatovať, že legitímny cieľ (ochrana\nmravnosti mládeže) je potrebné vnímať celoplošne v rámci prijímania všetkých informácií\nzo strany všetkých zdrojov, ktoré sú mládeži prístupné. Obmedzujúci zásah v tomto prípade\n4\n\nsmeruje len voči nepatrnej časti celej masy mládeži dostupných informácií a informačných\nzdrojov. (B) Aj pri skúmaní druhého kroku testu proporcionality je možné skonštatovať,\nže test nevyhnutnosti zásahu v tomto prípade nie je splnený. S odkazom na predchádzajúci\nodsek sťažovateľka konštatuje, že nie je vôbec nevyhnutné obmedzovať slobodu prejavu\npovinnosťou označovania takých častí programovej služby, ktoré s ohľadom na ich obsah\nnie sú nijakým spôsobom spôsobilé ohrozovať mravnosť mládeže. Obsah upútaviek\na textových informácií neobsahoval žiadne z kritérií podľa vyhlášky ustanovujúcej jednotný\nsystém označovania programov a ich sprístupnením mládeži nebola mládež nijako ohrozená\nna mravnosti. V takomto prípade nemôže byť zásah do slobody prejavu sťažovateľky\nvnímaný ako proporcionálny. (C.1) Konkordancia v prejednávanej veci nie je prítomná,\nnakoľko proti sebe nestoja dve rovnocenné práva, ktoré by bolo potrebné vyvažovať.\nNa jednej strane je tu základné právo sťažovateľky na slobodu prejavu a na druhej strane\ntu nestojí samostatné právo, ale len „mocenský\" záujem štátu na určovaní čo je mravné\na čo nie. Hoci dochádza k stretu dvoch záujmov, nedochádza k priamemu stretu dvoch\nsamostatných práv a je možné konštatovať, že právo sťažovateľky môže bez ďalšieho\nexistovať v plnom rozsahu popri mocenskom záujme na ochrane mravnosti, ktorý sa však\nmôže prejavovať iba v rovine primárnej a veľmi obmedzene v rovine sekundárnej čo však\nnie je predmetom prejednávanej veci. Pri aplikácii tretieho kroku testu proporcionality\nje tiež vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému stavu nevyhnutné konštatovať, že dosiahnuť\nochranu mravnosti bez obmedzujúceho zásahu do slobody prejavu, a teda zachovať\nčo možno najviac z oboch práv, resp. záujmov je možné veľmi jednoducho zabezpečiť\nprostredníctvom uplatňovania požiadavky (zákonnej povinnosti) označovania len takých\nčastí programovej služby (upútaviek a textových informácií), ktoré z hľadiska ich obsahu\nuž budú obsahovať také informácie, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť a teda ich\noznačenie jednotným systémom označovania bude napĺňať tento cieľ. Vážiaca formula\npracuje s trojstupňovou stupnicou hodnôt: „nízka\", „stredná\" a „podstatná\". Intenzita\nzásahu do jedného základného práva sa pomeruje s mierou uspokojiteľnosti druhého práva\nv kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia nadobúdajú jednu z hodnôt „nízka“, „stredná“ a „podstatná“. V prejednávanej veci nie je úplne možné pomeriavať\nintenzitu zásahu a mieru uspokojiteľnosti, nakoľko proti sebe nestoja rovnocenné práva.\nS ohľadom na skutkový stav veci je možné konštatovať, že intenzita zásahu do práva\n5\n\nsťažovateľky bola podstatná, pretože išlo o obmedzenie slobody prejavu spôsobilé vyvolať\nodradzujúci „chilling effect“ od uplatňovania slobody prejavu v budúcnosti, ktoré bolo\nzároveň spojené so značným finančným postihom vo forme pokuty. Miera uspokojiteľnosti\npráva štátu na ochranu mravnosti vyplýva najmä z možných dopadov (dôsledkov), ktoré bol\nobmedzujúci zásah spôsobilý vyvolať vo vzťahu k naplneniu legitímneho cieľa. Možné\ndopady (dôsledky) obmedzujúceho zásahu na zvýšenie (posilnenie) miery ochrany\nmravnosti mládeže boli mizivé a nepodstatné, nakoľko predmetné upútavky a textové\ninformácie neobsahovali žiadny mravnosť ohrozujúci obsah tzn., že miera uspokojiteľnosti\nbola nízka. Z uvedeného vyplýva, že podstatný zásah prevažuje nízku uspokojiteľnosť, a\npreto bolo nutné dať prednosť slobode prejavu. Z uvedených skutočností jednoznačne\nvyplýva, že obmedzenie slobody prejavu na základe rozhodnutia najvyššieho súdu nebolo\nproporcionálne, čím sa stalo nezákonné. Tým, že najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Rady,\nktorá mala interpretovať a aplikovať § 20 ods. 4 Zákona o vysielaní v spojení s právom\nna slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy a čl. 10 ods. 1 Dohovoru a ústavnou\nlimitáciou v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy a čl. 10 ods. 2 Dohovoru, avšak tieto interpretovala\na aplikovala spôsobom, ktorý nezodpovedá ústavným požiadavkám na ochranu slobody\nprejavu sťažovateľky v zmysle čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy a čl. 10 ods. 1 Dohovoru, porušil\nsťažovateľkine právo na slobodu prejavu a základné právo slobodne rozširovať informácie\npodľa čl. 26 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 26 ods. 4 Ústavy a právo na slobodu prejavu podľa\nčl. 10 ods. 1 v spojení s čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Na záver si sťažovateľka dovoľuje v celom\nrozsahu poukázať aj na závery Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 307/2014-45, ktorý\nsa precízne vysporiadal s úlohou orgánov štátu (Rady a všeobecných súdov) vo vzťahu\nk posudzovaniu slobody prejavu a zásahov štátu, a ktorý je aplikovateľnou judikatúrou\nvo veci posudzovania ustanovení Zákona o vysielaní vo vzťahu k právu masmédií\nna slobodu prejavu.»\n3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti MAC TV, s. r. o... podľa článku 26 ods. 1 a ods. 2\na článku 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 a článku 10 ods. 1\na ods. 2 v spojení s článkom 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\n6\n\nslobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn..:\n3Sžo/5/2015 zo dňa 30.11.2016, porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn..:\n3Sžo/5/2015 zo dňa 30.11.2016 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti MAC TV,\ns. r. o... trovy právneho zastúpenia...“\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\n7. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\n7\n\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu\na základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby\ntento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia\nalebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,\nIV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n8. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 26\nods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení\ns čl. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu.\n9. K porušeniu označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd sa nedostatočne\nsa vysporiadal\n\ns\n\nodvolacím\n\ndôvodom\n\nsťažovateľky\n\ntýkajúcim\n\nsa\n\nneexistencie\n\nproporcionality zásahu do jej slobody prejavu a uzavrel, že došlo k splneniu podmienok\npredpokladaných ústavou na obmedzenie slobody prejavu sťažovateľky.\n10. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n11. Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať\na rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha\npovoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa nemôže viazať\nna povolenie štátu.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\n8\n\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n14. Podľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha\nich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n16. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo\nzahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby\n\nvyžadovali\n\nudeľovanie\n\npovolení\n\nrozhlasovým,\n\ntelevíznym\n\nalebo\n\nfilmovým\n\nspoločnostiam.\n17. Podľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti\naj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo\nsankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti,\n\núzemnej\n\ncelistvosti\n\nalebo\n\nverejnej\n\nbezpečnosti,\n\nna predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu\npovesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority\na nestrannosti súdnej moci.\n18. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n19. Rozhodnutím Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada“) č.\nRP/22/2015 z 12. mája 2015 (ďalej len „rozhodnutie rady“) bola za porušenie povinnosti\nustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\n9\n\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov uložená\nsťažovateľke pokuta vo výške 15 000 €. O opravnom prostriedku sťažovateľky proti\nrozhodnutiu rady rozhodol napadnutým rozsudkom najvyšší súd tak, že rozhodnutie rady\nzmenil tak, že sťažovateľke uložil pokutu vo výške 10 000 € a vo zvyšnej časti rozhodnutie\nrady potvrdil.\n20. Ako z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, sťažovateľka\nv opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rady vo vzťahu k neexistencii proporcionality\nzásahu do slobody prejavu sťažovateľky rozhodnutím rady uviedla:\n„Zásah do jeho slobody prejavu bol síce vykonaný na základe zákona, avšak tento\nzásah nesledoval žiaden legitímny cieľ a nebol proporcionálny. Odporkyňa obmedzila\nprávo na slobodu prejavu navrhovateľa len na základe domnelej ochrany práv rodičov,\nprípadne iných vychovávateľov dieťaťa. Podľa jeho názoru, aj informácie propagačného\ncharakteru predstavujú obsah televízneho vysielania, na ktorý sa vzťahuje ochrana práva\nna slobodu prejavu. V dnešnej dobe majú všetci diváci neobmedzené možnosti získavania\ninformácií z rôznych informačných zdrojov, a teda navrhovateľ má právo rozširovať\ninformácie a divák má právo prijímať ich bez akéhokoľvek zásahu zo strany štátu. Zo\nskutkového stavu je zrejmé, že odporkyňou definovaný zásah do mravnosti divákov nebol\nspôsobilý svojou povahou aktivovať uvažovanie o zásahu do mravnosti divákov a už vôbec\nnie dostať sa do kolízie s konkrétnym verejným záujmom, ktorého ochrana by si vyžadovala\nintervenciu Štátu. Odvysielané informácie obsahovali len neškodné časti na neskôr\nvysielaný program alebo textové informácie o čase vysielania programu, pričom z hľadiska\nobsahu nemohli vzbudiť uvažovanie o ohrození morálnosti. Obmedzenie slobody prejavu\nnebolo podľa neho proporcionálne, pretože zásah nesmeroval k ochrane práv a slobôd\niných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrane verejného zdravia a mravnosti, a z\ntohto dôvodu nemohol byť zásah zákonný. V prípade, ak Štát nijakým spôsobom nezasahuje\ndo výchovy mládeže, ktorá sa odohráva v súkromí domova, nie je možné obmedzujúci zásah\npovažovať za nevyhnutný. V danom prípade proti sebe nestoja dve rovnocenné práva, ktoré\nby bolo potrebné vyvažovať. Obmedzenie slobody prejavu v danom prípade teda nebolo\nproporcionálne, čím sa stalo nezákonným.“\n\n10\n\n21. S týmito námietkami sťažovateľky sa najvyšší súd v napadnutom rozsudku\nvysporiadal takto:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s uvedenými námietkami vysporiadal\nvo viacerých svojich rozhodnutiach, predstavujúcich už ustálenú judikatúru v tomto smere.\nVo svojich rozhodnutiach súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý vo svojom náleze sp. zn. IV. ÚS 464/2010 uviedol: ... každý konflikt\nvo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) treba\nriešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09. PL. ÚS 22/06.\nm. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej\nmiere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému\nobmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody...“.\nZa „neoprávnené zasahovanie“ považuje Ústavný súd Slovenskej republiky\nvo svojom Náleze sp. zn. I. ÚS 13/2000: „také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej\núprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného\npráva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie\nustanoveného cieľa“.\nVšetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ\nuplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca\npopretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Každý konflikt vo vnútri\nsystému základných práv a slobôd je treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej\nrovnováhy.\nPokiaľ navrhovateľ v danej súvislosti dal do pozornosti Uznesenie rozšíreného\nsenátu Najvyššího správního soudu ČR sp. zn. 7As/57/2010-82 z 3.4.2012, najvyšší súd\nzastáva názor, že nie je možné vychádzať z právneho názoru súdu iného štátu. Sloboda\nprejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje\ndo základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných. Neprimeraný rozsah\nmôže spočívať najmä v zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nV takých prípadoch už je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné\nzasiahnuť do slobody prejavu. Sloboda prejavu teda nemá absolútny charakter.\n\n11\n\nOdporkyňa v posudzovanej veci preukázala naplnenie kritérií legality a legitimity,\nnakoľko požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenie § 20 zakotvené v zákone č. 308/2000\nZ. z., vychádza z potreby ochrany záujmov chránených Ústavou SR. konkrétne ochrany\nmaloletých pred programovými vysielaniami a inými zložkami vysielania, ktoré by mohli\nnarušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú\npornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie.\nSúd nemôže súhlasiť s názorom navrhovateľa, podľa ktorého štát nijakým spôsobom\nnezasahuje do výchovy mládeže, ktorá sa odohráva v súkromí domova. Ochrana mládeže\nzasahujúca aj súkromie rodín je zabezpečovaná prostredníctvom viacerých právnych\npredpisov, napr. Trestným zákonom (§ 102 a nasl., § 208, § 211), Zákonom o rodine (§ 28\na nasl.), príslušnými zákonnými úpravami v sociálnej oblasti. Vydanie napadnutého\nrozhodnutia preto najvyšší súd nepovažuje za neoprávnené zasahovanie do práva\nnavrhovateľa na slobodu prejavu, pretože konanie navrhovateľa, porušujúce ustanovenia\nosobitného zákona, je spôsobilé ohroziť chránený záujem iných, v tomto prípade morálny\nvývoj maloletých.»\n22. Z citovaných častí odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé,\nže sťažovateľka v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rady považovala nedostatok\nproporcionality zásahu do slobody prejavu hlavne v tom, že zásah nesmeroval k ochrane\npráv iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrane verejného zdravia a mravnosti,\npričom s týmto tvrdením sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal.\n23. Ústavný súd uznáva, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre\naj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\n12\n\nso zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na\nspravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument\nprednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý\nje z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.\nrozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B). Aj podľa\njudikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 112/05).\n24. Ak sťažovateľka namieta skutočnosť, že najvyšší súd sa nevysporiadal\ns neexistenciou proporconality zásahu do slobody prejavu a túto skutočnosť odôvodňuje\ntým, že najvyšší súd nepodrobil rozhodnutie rady trojkrokovému testu proporcionality,\nktorý v sťažnosti podrobne popisuje, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd\nsa v napadnutom rozsudku vysporiadal s takými námietkami a dôvodmi sťažovateľky, ktoré\nboli obsiahnuté v jej opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rady. Pokiaľ sťažovateľka\nv opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rady neuviedla skutočnosti, ktoré teraz uvádza\nv sťažnosti smerujúcej proti rozsudku najvyššieho súdu, teda iné skutočnosti, pre ktoré\npovažuje zásah do jej práva na slobodu prejavu za neproporcionálny, týmito tvrdeniami\nnemôže v žiadnom prípade spochybňovať nedostatok odôvodnenia rozsudku najvyššieho\nsúdu.\n25. Citované rozhodnutie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok\nskutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým\nnajvyšší súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa\n13\n\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n26. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľky\npodľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2\nv spojení s čl. 1 dohovoru.\n27. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa\n§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "test proporcionality", "verejný záujem, spoločenský záujem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1289fc18-d65e-4577-bc34-a8fb94f08896", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.257.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.257.2021.1"}]}