{"guid": "ussr:59afed27-d888-451f-9b99-6d5a85a3f06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. PLz. ÚS 2/2016, ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma zjednocujúce stanovisko"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o zjednocovaní právnych názorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PLz.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/59afed27-d888-451f-9b99-6d5a85a3f06c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPLz. ÚS 2/2016-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2016 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľudmily\nGajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,\nLadislava Orosza a Rudolfa Tkáčika podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vo veci zjednotenia odchylných\nprávnych\n\nnázorov\n\nsenátov\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nvyslovených\n\nv rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 154/2014 z 21. októbra 2014, sp. zn. II. ÚS 671/2014\nz 18. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 725/2014 z 10. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 3/2015\nz 23. apríla 2015, sp. zn. III. ÚS 437/2013 z 19. novembra 2013 a sp. zn. III. ÚS 687/2014\nz 10. februára 2015 a v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 733/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn.\nI. ÚS 589/2014 z 1. októbra 2014, sp. zn. I. ÚS 168/2016 zo 16. marca 2016, sp. zn.\nII. ÚS 658/2014 z 9. októbra 2014 a sp. zn. II. ÚS 270/2016 z 23. marca 2016 prijal toto\nstanovisko:\nÚstavný súd Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj tým fyzickým\n\nosobám alebo právnickým osobám, ktorým exekučný súd neodôvodnenou nečinnosťou\nbráni stať sa účastníkom exekučného konania.\nOdôvodnenie:\nI.\nCharakteristika sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 2678/2016\nÚstavnému súdu bola 10. marca 2016 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľky, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústava“) a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej aj ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra v konaní\nvedenom pod sp. zn. Er 6114/2000, predmetom ktorého je vymoženie pohľadávky v sume\n459,16 € s prísl. od povinných v 1. až vo 4. rade v prospech sťažovateľky ako oprávnenej,\nktorú nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15. decembra 2010\nod obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n. Napriek\n\ntomu, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. Er 6114/2000-18 z 19. júna 2012 rozhodol,\nže pripúšťa, aby sťažovateľka vstúpila do exekučného konania na miesto doterajšieho\noprávneného, predmetné uznesenie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Keďže táto\nskutočnosť sťažovateľke znemožňuje uplatňovanie jej\n\n„práv účastníka konania\n\nv exekučnom konaní“, ich ochrany sa domáhala prostredníctvom sťažnosti podanej\npredsedovi tohto súdu, ktorý jej listom sp. zn. Spr 1972-1978/2014 z 10. júna 2014 oznámil,\nže po oboznámení sa s obsahom na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu nariadil, aby vyšší\nsúdny úradník urýchlene konal.\nSťažovateľka tvrdí, že ani po uplynutí viac ako 56 mesiacov od podania návrhov\nna zmenu účastníka konania nebolo o týchto exekučnými súdmi právoplatné rozhodnuté,\nv dôsledku čoho sa nachádza v stave právnej neistoty, ktorý jej znemožňuje uplatňovanie jej\n„práv v exekučnom konaní“.\n\n2\n\nNa podporu svojich argumentov sťažovateľka poukazuje na nálezy ústavného súdu\nvydané v konaniach o jej predchádzajúcich sťažnostiach vedených pod sp. zn.\nII. ÚS 154/2014, II. ÚS 671/2014, II. ÚS 725/2014 a sp. zn. II. ÚS 3/2015, ktorými vyslovil\nporušenie označených práv sťažovateľky exekučnými súdmi v skutkovo a právne\nidentických exekučných konaniach, a zároveň prikázal exekučným súdom konať bez\nzbytočných prieťahov.\nSťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že Okresný súd Nitra\nv konaní vedenom pod sp. zn. Er 6114/2000 porušil základné právo sťažovateľky podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby exekučným súdom prikázal\nvo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej finančné zadosťučinenie, ako aj\nnáhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nV súvislosti s predbežným prerokovaním veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2678/2016\nIII. senát pri prieskume procesných podmienok konania, medzi ktoré patrí aj oprávnenie\n(spôsobilosť) fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako účastníka exekučného konania\npodať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti orgánu verejnej moci, ktorým je exekučný\nsúd, zistil, že jednotlivé senáty ústavného súdu sa splnením uvedenej podmienky viackrát\nzaoberali, avšak z analýzy doterajšej judikatúry vyplýva, že svoje rozhodnutia v skutkovo\na právne identických veciach založili na odchylných právnych názoroch, ktoré možno\nrozdeliť do dvoch skupín:\nPrvú skupinu tvoria rozhodnutia – nálezy sp. zn. II. ÚS 154/2014 z 21. októbra\n2014, sp. zn. II. ÚS 671/2014 z 18. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 725/2014 z 10. marca 2015\na sp. zn. II. ÚS 3/2015 z 23. apríla 2015, na ktoré v sťažnosti poukazuje aj sťažovateľka,\na ktorými II. senát ústavného súdu meritórne preskúmal opodstatnenosť jej tvrdení,\nže v exekučných konaniach dochádza k zbytočným prieťahom, hoci exekučné súdy\ndo podania sťažností ústavnému súdu právoplatne nerozhodli o návrhu súdneho exekútora\nna zmenu účastníka na strane oprávneného z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorej\nvymoženie je predmetom exekučných konaní.\n3\n\nTo, že uvedenú procesnú podmienku konania považoval II. senát za splnenú, možno\nvyvodiť z tej časti nálezov, v ktorej otázku, či v konkrétnom exekučnom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, posudzoval v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) podľa troch základných kritérií,\nktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka\nsúdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).\nVo vzťahu k splneniu druhej podmienky pritom II. senát v náleze sp. zn.\nII. ÚS 154/2014 z 21. októbra 2014 uviedol:\n„Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietanom\nkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej\nťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetných konaniach\nk zbytočným prieťahom. Sťažovateľka sa domáha vstupu do exekučného konania namiesto\nsúčasného oprávneného, ktorý jej postúpil pohľadávku na základe zmluvy o postúpení\npohľadávky. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky nebolo príčinou namietanej\ndĺžky konania.“\nK nálezu sp. zn. II. ÚS 154/2014 z 21. októbra 2014 pripojil odlišné stanovisko\nsudca Ladislav Orosz, v ktorom uviedol:\n«Sťažnosť sťažovateľky prijal II. senát ústavného súdu na ďalšie konanie uznesením\nsp. zn. II. ÚS 154/2014 z 24. apríla 2014 v inom zložení (bez mojej účasti), ako rozhodoval\nvo veci samej, pričom podľa môjho názoru ju mal už pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou vzhľadom na skutočnosť,\nže sťažovateľka v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebola účastníčkou napadnutého\nkonania, a teda v tomto konaní ani nemohli byť porušené jej ústavou garantované práva.\nV súvislosti s týmto právnym názorom poukazujem na ustálenú judikatúru ústavného súdu,\npodľa ktorej „Z čl. 127 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že sťažovateľ musí namietať\nporušenie svojich základných práv a zároveň v spojitosti s konkrétnym konaním pred\nvšeobecným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci, čo prichádza do úvahy iba\nza predpokladu, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom tohto konania,\n\n4\n\nteda konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05,\nIII. ÚS 464/2010, III. ÚS 281/2012, IV. ÚS 295/2013).“.\n„Za uvedených okolností mal II. senát ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nrešpektovať citovanú ustálenú judikatúru a sťažnosť odmietnuť. Ak tak neurobil, nemohol\nsom súhlasiť s výrokom a ani odôvodnením nálezu II. ÚS 154/2014 a považoval som\nza potrebné svoj postoj vyjadriť a odôvodniť aj v odlišnom stanovisku.\nNad rámec už uvedeného poukazujem aj na skutočnosť, že II. senát ústavného súdu\no v podstate identickej sťažnosti sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojich ústavou\ngarantovaných práv postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.\nEr 168/2005 pri predbežnom prerokovaní rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 658/2014-12\nz 9. októbra 2014 tak, že ju odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou,\na to s odôvodnením, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka nebola\núčastníčkou napadnutého konania. Poznamenávam, že vo veci vedenej pod sp. zn.\nII. ÚS 658/2014 som pôsobil ako sudca spravodajca.»\nRovnako ako II. senát rozhodol aj III. senát v nálezoch sp. zn. III. ÚS 437/2013\nz 19. novembra 2013 a sp. zn. III. ÚS 687/2014 z 10. februára 2015, pričom žiaden z jeho\nčlenov odlišné stanovisko k týmto nálezom nepripojil.\nDruhú skupinu tvoria rozhodnutia – uznesenia, ktoré vychádzajú z právneho názoru\no nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľky podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nz dôvodu, že nie je účastníčkou exekučných konaní, keďže exekučné súdy do podania\nsťažností ústavnému súdu právoplatne nerozhodli o návrhu súdneho exekútora na zmenu\núčastníka na strane oprávneného z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorej vymoženie\nje predmetom exekučných konaní.\nAko príklad možno uviesť uznesenie sp. zn. I. ÚS 733/2013 z 11. decembra 2013,\nktorým ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľky ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, čo odôvodnil takto:\n\n5\n\n„6. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť\nnemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá síce namieta porušenie základných práv\nalebo slobôd iných osôb, avšak nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia\nnenamietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri\npredbežnom\n\nprerokovaní\n\nodmieta\n\nako\n\npodané\n\nosobami\n\nzjavne\n\nneoprávnenými\n\n(III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95). O návrhu podanom zjavne neoprávnenou\nosobou možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou\nsťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným\npreto možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).\n7. Podľa § 92 ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších zmien ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy\nspájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ\nalebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli,\nnavrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto\npráva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže,\nže po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten,\nkto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho\nmiesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania\nzostávajú zachované.\n8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh\na zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 16 Er 3108/2000 zistil, že sťažovateľka\nv predmetnom súdnom konaní vedenom okresným súdom dosiaľ nemá postavenie účastníka\nkonania, lebo okresný súd do podania tejto sťažnosti o jej návrhu na zámenu účastníkov\nkonania nerozhodol. Teda osobou oprávnenou v exekučnom konaní je ešte stále Slovenská\nsporiteľňa, a. s, Bratislava, a preto sťažovateľka nie je osobou oprávnenou na podanie\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09).\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Navyše, z oznámenia predsedu\n6\n\nokresného súdu zo 16. septembra 2013 inter alia vyplýva, že takýto návrh na zámenu\noprávneného, podaný či už zo strany oprávneného alebo sťažovateľky, okresnému súdu\ndoteraz doručený ani nebol. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že je síce pravdou,\nže sťažovateľka k sťažnosti priložila aj jej podania z 23. mája 2011 a 15. októbra 2012,\nna základe ktorých mal byť podaný návrh na zmenu účastníka konania, z ktorých ale nijako\nnevyplýva, že tieto podania aj boli riadne doručené okresnému súdu.“\nK podobným záverom dospel I. senát ústavného súdu aj v uzneseniach sp. zn.\nI. ÚS 589/2014 z 1. októbra 2014 a sp. zn. I. ÚS 168/2016 zo 16. marca 2016 a II. senát\nv uzneseniach sp. zn. II. ÚS 658/2014 z 9. októbra 2014 a sp. zn. II. ÚS 270/2016\nz 23. marca 2016.\nNa základe týchto skutočností III. senát ústavného súdu predbežné prerokovanie vecí\nvedených pod sp. zn. Rvp 1912/2016 a sp. zn. Rvp 2678/2016 odročil na neurčito s tým,\nže sudkyňa spravodajkyňa predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných\nprávnych názorov podľa § 6 zákona o ústavnom súde v tejto otázke.\nIII.\nJednou z primárnych úloh ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti podľa čl. 124 ústavy je chrániť ústavné princípy, v prvom rade generálny princíp\nprávneho štátu vyvoditeľný z čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp\nprávnej istoty.\nV tejto súvislosti už ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006\nvyslovil, že: „Ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola\nprávoplatne vyriešená podstatne odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne\nvyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty\nv zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a môže tým porušiť aj právo účastníka\nsúdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\n\n7\n\nV náleze sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. decembra 2007 zasa ústavný súd judikoval, že:\n„Ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd majú charakter ústavných princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky\norgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy a listiny. Tieto ustanovenia ústavy sú\nvždy implicitnou súčasťou rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky, t. j. aj jeho\nrozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných ústavou a listinou\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy...“\nZákonným naplnením princípu právnej istoty v rámci civilného konania je inštitút\nprávoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť. Snaha\npresadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného\nv občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho\nrozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú také\npochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom\nprocese.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd každý má právo, aby\njeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa\nmohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nKonanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb upravujú ustanovenia\n§ 49 až § 59 zákona o ústavom súde.\nPodľa § 51 ods. 1 (osobitné ustanovenia) zákona o ústavnom súde účastníci konania\nsú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.\n\n8\n\nPodľa § 21 ods. 1 (všeobecné ustanovenia) zákona o ústavnom súde účastníkmi\nkonania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých\nto ustanovuje tento zákon.\nPodľa § 25 ods. 2\n\n(všeobecné ustanovenia) zákona o ústavnom súde návrhy\n\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZákonnú úpravu účastníctva v exekučnom konaní upravuje § 37 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov\ntakto:\n„(1) Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej\nčasti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách\nexekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.\n(2) Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,\núčastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného\nkonania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym\nrozhodnutím.\n(3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo\nv prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať\nexekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu\npodľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo\nprechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania\npovinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.\nOznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv\nalebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný\nsúdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd\n9\n\nrozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi,\noprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi,\nna ktorého právo alebo povinnosť prešla.\n(4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde\npo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie\nna základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia\nsúdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.\n(5) Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní\ns pôvodnými účastníkmi.“\nV súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd už v náleze sp. zn.\nIV. ÚS 296/2011 zo 6. októbra 2011 vychádzajúc z princípov právneho štátu deklaroval\nrovnosť účastníkov exekučného konania, keď uviedol:\n„K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií\nuplatňovania a ochrany základných práv a slobôd svojich občanov. Ak je na uplatnenie\nalebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní\ndostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania\na ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné\npožiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd.\nÚstavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa\ntakéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých\nzákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov.\nÚstavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu\nverejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom\nprocese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci\nbez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi\nzisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto\n10\n\nrozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych\npostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.“\nIV.\n1. Vymedzenie spornej otázky\nNavrhované znenie zjednocujúceho stanoviska má zodpovedať na otázku, či má\nsťažovateľka postavenie účastníka konania podľa § 51 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nV tejto otázke nebol medzi rôznymi senátmi ústavného súdu rozpor, pretože tieto senáty\nkonali so sťažovateľkou ako účastníčkou konania pred ústavným súdom.\nVychádzajúc z uvedeného za kľúčové v tomto prípade treba považovať zodpovedanie\notázky, či sťažovateľka má právo podať ústavnú sťažnosť podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety\nústavy, v zmysle ktorej „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom“. Podstatnou skutočnosťou pre určenie, či sťažovateľka toto právo\nmá, je pritom podľa samotného čl. 48 ods. 2 ústavy zistenie, či sa v konaní pred súdom\nprerokúva „jej vec“.\nPodľa čl. 51 ústavy sa možno ústavných práv zakotvených v určitých článkoch\nústavy domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Medzi takéto\npráva patrí aj právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. Hoci čl. 48 ústavy\nnie je v čl. 51 výslovne uvedený, vychádzajúc zo vzájomnej súvislosti čl. 46 a čl. 48 ústavy\nmožno konštatovať, že rovnako ako pri čl. 46 ústavy je aj v tomto prípade predpokladom\npre uplatnenie práva procesnoprávne zakotvenie postavenia subjektu, ktorá sa domáha\nvstupu do súdneho konania na základe prevodu či prechodu práv v priebehu tohto konania\n(žalobca, resp. oprávnený v exekučnom konaní). Subjekt bez akéhokoľvek vzťahu\nku konaniu totiž zjavne právom podať sťažnosť podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nedisponuje,\nna druhej strane však treba preskúmať, či musí ísť nevyhnutne o účastníka konania.\n\n11\n\n2. Zmena účastníka konania v civilnom sporovom konaní\nPodľa doterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý\nbude účinný do 30. júna 2016, rozhodnutie o zmene účastníka konania závisí priamo\naj od subjektu vstupujúceho do konania na strane žalobcu. To je zvýraznené tým, že sa vždy\nvyžaduje aj súhlas dotknutého subjektu so vstupom do konania (čo vyplýva z postavenia\ndominus litis v súdnom konaní). Ak teda žalobca v konaní podal návrh na zmenu účastníka\nkonania, ide o vec, ktorá je aj v dispozícii subjektu vstupujúceho do konania. Podmienkou\npre procesné uznanie postavenia tohto subjektu je tak podanie návrhu na zmenu účastníka\nkonania zo strany žalobcu.\nOkrem toho je však postavenie subjektu vstupujúceho do konania procesne uznávané\naj tým, že má právo proti uzneseniu o zmene účastníka podať aj odvolanie, ak so vstupom\ndo konania nesúhlasil (R 28/2000, pozri aj Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny\nporiadok. Komentár. I. diel. 2. vydanie. C. H. Beck, 2012. s. 325).\nProcesné predpisy upravujúce civilné sporové konanie teda uznávajú procesné práva\nsubjektu vstupujúceho do konania na strane žalobcu na základe zmeny účastníkov konania.\nTomu nebráni ani skutočnosť, že subjekt vstupujúci do konania na strane žalobcu nie je až\ndo právoplatnosti rozhodnutia účastníkom konania (SJ 48/2004, pozri aj Števček,\nM. Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. I. diel. 2. vydanie. C. H. Beck,\n2012. s. 325).\nNa druhej strane subjekt, ktorý do konania vstupuje na strane žalovaného návrhom\nna zmenu účastníka konania, nedisponuje a nie je ani oprávnený na podanie odvolania proti\nrozhodnutiu o zmene účastníka, čo vyplýva zo zásady, že okruh účastníkov konania určuje\nvýlučne žalobca.\n3. Zmena účastníka konania v exekučnom konaní\nPokiaľ ide o exekučné konanie, otázka zmeny účastníka konania je upravená v § 37\nods. 3 Exekučného poriadku.\n12\n\nPredmetné zákonné ustanovenie v znení účinnom do 31. augusta 2005 ustanovovalo,\nže „Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech\niného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len\nak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).“.\nZároveň platí, že podľa prechodných a záverečných ustanovení k zmenám účinným\nod 1. septembra 2005 sa na konanie začaté do 31. augusta 2005 naďalej použijú ustanovenia\n§ 37 ods. 3 v znení účinnom do uvedeného dátumu ustanovenia (§ 238 Exekučného\nporiadku). V praxi sa preto doteraz možno stretnúť s konaniami, v ktorých sa použijú\nustanovenia § 37 ods. 3 v už uvedenom znení. Ako príklad rozhodovania v zmysle týchto\nustanovení uvádzame uznesenia Krajského súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn.\n25 CoE 41/2007 z 30. novembra 2007. Z rozhodnutia vyberáme:\n«Odvolací súd zdôraznil, že na exekučné konanie začaté pred 1. septembrom 2005 sa\nvzťahuje právna úprava platná do 31. augusta 2005 s tým, že (o. i.) sa ustanovenia § 37\nods. 4 a 5 použijú aj na toto konanie (§ 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).\nTo znamená, že v tomto prípade bolo potrebné aplikovať daný predpis v pôvodnom\nznení, v zmysle ktorého ,,Proti inému než tomu. kto je v rozhodnutí označený ako povinný\nalebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno\nvykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť alebo právo\nz exekučného titulu (§ 41).“\nAk má dôjsť k zmene na strane oprávneného, musí s tým súhlasiť ten, kto má na jeho\nmiesto vstúpiť. Platí princíp dispozičnej suverenity tohto subjektu. Preto, aj keď dôjde\nk prevodu práva na inú osobu podľa hmotného práva, vždy musí pristúpiť procesný úkon\ntejto osoby, ak chce byť účastníkom exekučného konania.\nPri tejto právnej úprave musí byť daný procesný súhlas toho, na ktorého právo\nprešlo. Vyplýva to zo znenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, lebo účastníci oznamujú\nuskutočnenie prevodu alebo prechodu práv a povinností; také oznámenie ale musí zároveň\nobsahovať pozitívny procesný úkon osoby, ktorá má vstúpiť do exekučného konania\nnamiesto pôvodného oprávneného. Svedčí o tom aj skutočnosť, že návrh na pripustenie\nzmeny účastníkov je exekútor povinný predložiť súdu na rozhodnutie o pripustení alebo\nnepripustení zmeny.»\n\n13\n\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že v konaniach začatých do 31. augusta 2005 má\nsubjekt vstupujúci do konania na mieste oprávneného totožné procesné postavenie ako\nsubjekt vstupujúci do civilného sporového konania na strane žalobcu. Po podaní návrhu\nna zmenu účastníka konania tak aj tento subjekt týmto návrhom disponuje a má právo proti\nrozhodnutiu podať za určitých podmienok aj odvolanie (ak chýba jeho súhlas). Na tom tiež\nnič nemení skutočnosť, že až do právoplatnosti rozhodnutia o zmene účastníka nie je tento\nsubjekt účastníkom konania.\nObdobne možno uzavrieť, že subjekt vstupujúci do konania na strane povinného má\ntotožné procesné postavenia so subjektom vstupujúcim do civilného sporového konania na\nstrane žalovaného, t. j. s návrhom nedisponuje a nemá právo proti rozhodnutiu podať\nodvolanie.\nCitované znenie ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom\nod 1. septembra 2005 tak zveruje formálne podanie samotného návrhu na zmenu účastníka\nkonania súdnemu exekútorovi, čo však nič nemení na fakte, že aj v exekučných konaniach\nzačatých po 1. auguste 2005 sa uplatňuje už zdôraznená dispozičná zásada, ktorá ovláda\ncivilné súdne konania (okrem konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu). Aj v týchto\nkonaniach je tak na legitimovaný na podanie podnetu na zmenu účastníkov konania\nsúdnemu exekútorovi v zásade len oprávnený. Po podaní takého návrhu potom s týmto\nnávrhom disponuje aj subjekt, ktorý má do konania na strane oprávneného vstúpiť, keďže sa\npre tento vstup vyžaduje jeho súhlas. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že pri rozhodovaní\no zmene účastníka konania v exekučnom konaní sa podľa § 9a Exekučného poriadku\npoužijú subsidiárne aj ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), ktorý\nnadobúda účinnosť 1. júla 2016 (rovnaký záver je uvedený aj v odbornej literatúre Števček,\nM., Ficová, S. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 1. Vydanie. C. H. Beck, 2011. s. 85).\nNa rozdiel od civilného sporového konania však platí, že ak v exekučnom konaní o zmene\núčastníka konania rozhodne sudca, odvolanie nie je prípustné.\n\n14\n\n4. Záver\nZ už uvedeného vyplýva, že príslušné procesnoprávne predpisy a s ním spojená\nsúdna prax reflektujú osobitné postavenie subjektu vstupujúceho do konania na strane\nžalobcu/oprávneného a priznávajú mu osobitné procesné postavenie. Subjekt, ktorý tvrdí,\nže naňho prešli alebo boli prevedené práva, o ktorých sa rozhoduje v konaní pred súdom,\nmá záujem na tom, aby do tohto konania vstúpil, a realizoval tak s tým spojené procesné\npráva, ktoré sú chránené aj ďalšími článkami ústavy (čl. 46 a čl. 50 ústavy) a zakotvené\nv normách obyčajného práva (OSP, CSP, Exekučný poriadok). Uvedené platí aj napriek\ntomu, že podľa súčasnej právnej úpravy môže podať návrh na zmenu účastníka konania len\núčastník konania (doterajší žalobca/oprávnený), resp. v exekučnom konaní formálne\nexekútor. Dôležitou skutočnosťou však je, že pre vstup do konania na strane\nžalobcu/oprávneného sa vždy vyžaduje súhlas vstupujúceho subjektu, teda zmena\núčastníka konania je aj v jeho dispozícii. Nie je pritom rozhodujúce, či je tento\núčastníkom konania, a podstatné nie je ani to, či súd o tomto návrhu rozhodne kladne. Až\ndo právoplatnosti súdneho rozhodnutia o zmene účastníka konania totiž dotknutý subjekt\nzostáva v predmetnej otázke v stave právnej neistoty, rovnako ako účastníci konania. Tento\nstav neistoty pritom môže odstrániť svojím rozhodnutím len súd. Z týchto dôvodov možno\nkonštatovať, že pri rozhodovaní o zmene účastníka konania ide o aj „vec“ subjektu, ktorý\nmá vstúpiť do súdneho konania na strane žalobcu či oprávneného v exekučnom konaní.\nNastolené závery pritom nie sú ani v zásadnom rozpore ani s judikatúrou ústavného\nsúdu, o ktorú sa opieral názor, že sťažovateľka v konkrétnom prípade nemá aktívnu\nlegitimáciu na podanie ústavnej sťažnosti. Vychádzame pritom z rozhodnutia sp. zn.\nI. ÚS 56/98, ktoré sa na strane 6 návrhu uznesenia na zjednotenie právnych názorov\npredkladá na podporu záveru o neodôvodnenosti ústavnej sťažnosti sťažovateľky. V tomto\nrozhodnutí ústavný súd konštatoval, že „ústavnú sťažnosť nemôže podať fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorá síce namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb,\navšak nie svojich“. V prípade sťažovateľky však ide o jej práva, ako sme to už konštatovali,\npričom prieťahmi týkajúcimi sa rozhodnutia o zmene účastníka sú tieto práva jednoznačne\ndotknuté.\n\n15\n\nHoci tento výklad smeruje k určitému oddeleniu procesného rozhodovania o zmene\núčastníka konania od konania vo veci samej ako celku, je to však spôsobené práve\nosobitným\n\npostavením\n\nsubjektu,\n\nktorý\n\nchce\n\ndo\n\nkonania\n\nvstúpiť\n\nna\n\nstrane\n\nžalobcu/oprávneného. Ak by totiž tomuto subjektu práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy neboli\npriznané, favorizovalo by sa tým nazeranie na rozhodnutie o zmene účastníka konania len\nako na súčasť konania vo veci samej, v ktorom môžu podať ústavnú sťažnosť len doterajší\núčastníci konania, a došlo by k situácii, kedy by obrana práv subjektu, ktorý chce\ndo konania vstúpiť ako žalobca či oprávnený, bola závislá len od postupu účastníkov\nkonania, nie od neho samého. Uvedený prístup by však podľa nášho názoru nebol správny,\nkeďže už v štádiu rozhodovania o zmene účastníkov konania je postavenie subjektu\nvstupujúceho do konania na strane žalobcu/oprávneného priamo dotknuté, pričom podľa\npríslušných procesných noriem subjekt vstupujúci do konania návrhom na zmenu účastníka\ndisponuje. Inak povedané, podľa nášho názoru dispozičnej zásade podľa noriem\nprocesného práva zodpovedá aktívna legitimácia na podanie ústavnej sťažnosti podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy. Takýto výklad by bol podľa nášho názoru aj v súlade s judikatúrou\nústavného súdu, v zmysle ktorej v pochybnostiach treba vykladať právne normy v prospech\nrealizácie ústavou garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06).\nV.\nPodľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného\nuž v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie\nodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných\nprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného\nsúdu.\nPlénum\n\nústavného\n\nsúdu\n\npo\n\npreskúmaní\n\nprávnych\n\nnázorov\n\nvyslovených\n\nv rozhodnutiach uvedených v II. časti tohto uznesenia dospelo k záveru, že k otázke\npredloženej III. senátom v doterajšej judikatúre ústavného súdu reálne existujú odchylné\nprávne názory, ktoré treba zjednotiť postupom podľa § 6 zákona o ústavnom súde.\n\n16\n\nPo diskusii v pléne ústavného súdu sudkyňa spravodajkyňa, ktorá je členkou\nIII. senátu, predložila na hlasovanie návrh stanoviska na zjednotenie odchylných právnych\nnázorov senátov ústavného súdu v znení:\n,,Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj tým fyzickým\nosobám alebo právnickým osobám, ktorým exekučný súd neodôvodnenou nečinnosťou\nbráni stať sa účastníkom exekučného konania.“\nPlénum ústavného súdu predložený návrh stanoviska schválilo a v tomto znení\nho uviedlo aj vo výroku tohto uznesenia. Senáty ústavného súdu budú v zmysle § 6\nposlednej vety zákona o ústavnom súde pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach\nviazané týmto uznesením ústavného súdu.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko\nsudca Milan Ľalík.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["zjednotenie právnych názorov"], "ustanovenia": ["§ 6 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6f7e5730-b210-4604-8dc5-29559fea6fde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.270.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 270/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 270/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.270.2016.1"}, {"guid": "ussr:2ac63919-a347-41a1-be53-21d48e7a2c25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.168.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 168/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2016 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.168.2016.1"}, {"guid": "ussr:da0548c3-aabf-415e-a319-f8b2cf3739ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/2015 z 23. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:92921b9e-790a-4308-b9c9-fde7e8b10421", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.671.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 671/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 671/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.671.2014.1"}, {"guid": "ussr:155e2cf6-f81a-44bd-a5e5-13893b6307b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.725.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 725/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 725/2014 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.725.2014.1"}, {"guid": "ussr:3bd0ece2-6f7d-4a5f-a4d5-3b5caaf8657d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.687.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 687/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 687/2014 z 10. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.687.2014.1"}, {"guid": "ussr:289855e3-291a-47c5-8d61-6433ef8683e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:289855e3-291a-47c5-8d61-6433ef8683e9"}, {"guid": "ussr:fa02d468-f093-48b8-a66e-95d3bff9729f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 658/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 658/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa02d468-f093-48b8-a66e-95d3bff9729f"}, {"guid": "ussr:c9677758-e1de-4320-8b33-3ca4e5b3da07", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 589/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 589/2014 z 1. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-01", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9677758-e1de-4320-8b33-3ca4e5b3da07"}, {"guid": "ussr:bfcde61a-cfc8-4f29-b18c-88d50dd0d636", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 733/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 733/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfcde61a-cfc8-4f29-b18c-88d50dd0d636"}, {"guid": "ussr:8740957b-e383-4fdc-a66f-6f1487710a77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 437/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 437/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8740957b-e383-4fdc-a66f-6f1487710a77"}, {"guid": "ussr:ba9938ea-b5eb-4aa5-b099-5e674bb34bb1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba9938ea-b5eb-4aa5-b099-5e674bb34bb1"}, {"guid": "ussr:d8b721c1-bc9b-47a2-8283-59dce653dec1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/2012 z 19. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8b721c1-bc9b-47a2-8283-59dce653dec1"}, {"guid": "ussr:529cc128-c862-47fb-a1d7-e515c9d610a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:529cc128-c862-47fb-a1d7-e515c9d610a8"}, {"guid": "ussr:5c3e1e6a-87df-4629-a4c4-5ddf77d9ab20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 464/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 464/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c3e1e6a-87df-4629-a4c4-5ddf77d9ab20"}, {"guid": "ussr:940636f4-9569-47f2-bb79-a574db1337b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:940636f4-9569-47f2-bb79-a574db1337b2"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "ussr:06425d25-1a90-4ef6-9d0a-1e93cb10ad1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/06 z 31. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-31", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06425d25-1a90-4ef6-9d0a-1e93cb10ad1f"}, {"guid": "ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:741b1dac-aa43-4f65-bf0a-a052dffe3ecb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 113/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:741b1dac-aa43-4f65-bf0a-a052dffe3ecb"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:c3126323-272b-4bee-912c-6a5b5ea0d684", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.56.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/98 z 3. 9. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-09-03", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.56.1998.1"}, {"guid": "ussr:5f655cc6-4ee4-4dcd-8bdd-c7b22fd2ef2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.43.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/98 z 3. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-03", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.43.1998.1"}, {"guid": "ussr:ebd1f8fa-1943-4248-ae01-05048db7bf01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 128/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1"}], "citovane_v": []}