{"guid": "ussr:fd046554-daea-4ba1-8998-c1a5ded708d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.53.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 53/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 53/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. PL. ÚS 53/2015, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.53.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fd046554-daea-4ba1-8998-c1a5ded708d4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.53.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.53.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.53.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 53/2015-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. decembra 2015\npredbežne prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Jaromíra\nČižnára na začatie konania o súlade § 3 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou\nzákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii\na o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 19\nods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a takto\nrozhodol:\nNávrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. marca 2015\ndoručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Jaromíra Čižnára\n\n(ďalej aj „generálny prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade § 3 ods. 1\npísm. b) v časti vety za bodkočiarkou zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov v znení zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon č. 586/2003 Z. z.“ alebo „zákon o advokácii“), s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s čl. 8\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\nNavrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že Národná rada Slovenskej republiky (ďalej\naj „národná rada“ alebo „zákonodarca“) 18. októbra 2012 prijala zákon č. 335/2012 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony\n(ďalej len „zákon č. 335/2012 Z. z.“).\nNavrhovateľ poukázal na obsah dôvodovej správy, ktorá bola predložená s návrhom\nzákona č. 335/2012 Z. z. do národnej rady jeho predkladateľom – vládou Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „vláda“), podľa ktorej dôvodom na prijatie novej právnej úpravy bolo\nvytvorenie predpokladov na zefektívnenie poskytovania právnych služieb advokátmi pri\nzohľadnení požiadaviek aplikačnej praxe, ako aj praktických problémov spojených\ns aplikáciou zákona (zákon o advokácii). Okrem iných doplnení a zmien došlo zákonom\nč. 335/2012 Z. z. aj k predĺženiu praxe advokátskeho koncipienta z trojročnej na päťročnú,\npričom sa upravili podmienky na zápis do zoznamu advokátov a do zoznamu advokátskych\nkoncipientov. Národná rada sa pri prijatí, resp. schvaľovaní zákona č. 335/2012 Z. z. podľa\nnavrhovateľa neriadila ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4,\nčl. 19 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 ústavy a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru.\n\n2\n\nV čl. I v bode 3 zákona č. 335/2012 Z. z. sa do zákona o advokácii doplnilo\nustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) s textom „ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv\nv prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal\nvzdelanie v študijnom odbore právo“ (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“ alebo „napadnutá\nprávna úprava“).\nZískanie vysokoškolského vzdelania v obidvoch stupňoch v študijnom odbore právo\nsa tak stalo conditio sine qua non pre zápis osoby do zoznamu advokátov, pričom splniť túto\npodmienku musia aj osoby, ktoré už boli zapísané v zozname advokátskych koncipientov\ns úmyslom stať sa advokátom pred prijatím zákona č. 335/2012 Z. z.\nPodľa čl. X zákona č. 335/2012 Z. z. tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára\n2013, avšak „okrem čl. I bodov 3 a 41, čl. III, čl. IV bodov 1 a 2, čl. V bodov 1 a 2 a čl. VI,\nktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015“.\nAdvokátske\n\npovolanie\n\nje\n\nslobodným\n\npovolaním,\n\nktorého\n\nvýkon\n\nspočíva\n\nv zastupovaní fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej\nmoci a inými právnymi subjektmi, obhajobe v trestnom konaní, poskytovaní právnych rád,\nspisovaní listín o právnych úkonoch, spracúvaní právnych rozborov, správe majetku\nklientov a ďalších formách právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva\nsústavne a za odmenu. Výkon advokátskeho povolania nie je výkonom verejnej funkcie, ale\npodnikaním. Bez zápisu do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora,\nnie je možné stať sa advokátom. Na to, aby osoba mohla byť zapísaná do zoznamu\nadvokátov, je nevyhnutné splnenie viacerých podmienok, pričom jednou z nich je aj výkon\npraxe advokátskeho koncipienta a následné zloženie advokátskej skúšky.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 1. januára\n2015 mala advokátska komora povinnosť zapísať do zoznamu advokátov na základe\npísomnej žiadosti do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, „kto získal vysokoškolské\nvzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy\n\n3\n\nv Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní\ndruhého stupňa vydaného zahraničnou vysokou školou“.\nPodľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 1. januára\n2015 komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej\nobchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným,\nusadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú\nzapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto\n„získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej\nfakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní\ndruhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou“.\nZákon č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom do 1. januára 2015 teda na zápis do\nzoznamu advokátov a na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov nediferencoval\nvysokoškolské vzdelanie podľa stupňov a bolo potrebné získanie vysokoškolského\nvzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo.\nZákon č. 335/2012 Z. z. bol prijatý 18. októbra 2012 a nadobudol účinnosť 1. januára\n2013; v napadnutom ustanovení nadobudol účinnosť 1. januára 2015. Zákonodarca\nv čl. I v bode 57 zákona č. 335/2012 Z. z. prijal v § 82b ods. 2 prechodné ustanovenia\nk úpravám účinným od 1. januára 2013 a vo vzťahu k advokátskym koncipientom ustanovil,\nže\n\n„Advokátsky\n\nkoncipient\n\nzapísaný\n\ndo\n\nzoznamu\n\nadvokátskych\n\nkoncipientov\n\ndo 31. decembra 2012 vykoná prax advokátskeho koncipienta v trvaní podľa predpisu\núčinného do 31. decembra 2012“. Z uvedeného vyplýva, že všetky osoby, ktoré boli pred\nnadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2012 Z. z. zapísané v zozname advokátskych\nkoncipientov, vykonajú prax podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda prax trojročnú.\nPo uplynutí tejto praxe majú tieto osoby právny nárok na vykonanie advokátskej skúšky\na po jej zložení na zapísanie do zoznamu advokátov, teda nárok na to, aby sa stali\nadvokátmi.\n\n4\n\nPokiaľ ide o splnenie ostatných podmienok na zápis do zoznamu advokátov, ktoré\nboli zákonom č. 335/2012 Z. z. dotknuté, prechodné ustanovenia vo vzťahu k nim\nzákonodarca neprijal. Na splnenie ostatných podmienok vrátane podmienky vzdelania sa\nteda vzťahuje nová právna úprava zakotvená zákonom č. 335/2012 Z. z. V čase podania\ntohto návrhu bolo podľa informácie uverejnenej na webovom sídle Slovenskej advokátskej\nkomory v zozname advokátskych koncipientov zapísaných celkovo 2 294 osôb.\nPrávna úprava účinná do 1. januára 2015 umožňovala, aby do zoznamu advokátskych\nkoncipientov a advokátov boli – pri splnení ďalších podmienok – zapísané osoby, ktoré\nzískali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Medzi týmito\nosobami sú aj osoby, ktoré síce získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom\nodbore právo, avšak vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa získali v inom, príbuznom\nštudijnom odbore. Takýmto osobám tak právna úprava prijatá zákonom č. 335/2012 Z. z.\nsíce umožňuje dokončiť prax advokátskeho koncipienta podľa predchádzajúcej právnej\núpravy (trojročnú namiesto päťročnej) a umožňuje im vykonať advokátsku skúšku, avšak\nv napadnutom ustanovení im bráni, aby boli v prípade úspešného zloženia advokátskej\nskúšky zapísané do zoznamu advokátov, pretože už nespĺňajú zákonom požadovanú\npodmienku vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo v obidvoch stupňoch.\nNavrhovateľ považuje namietanú právnu úpravu za rozpornú s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 ústavy a s čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, pretože je podľa\nneho v rozpore s princípom právnej istoty ako imanentnej súčasti materiálneho právneho\nštátu, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu legálne nadobudnutých práv a legitímnych\nočakávaní, porušuje princíp zákazu retroaktivity právnych noriem a neprípustným\nspôsobom zasahuje do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života, ako aj práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň.\nNavrhovateľ v súvislosti so svojím konštatovaním, podľa ktorého je presadzovanie\nkoncepcie materiálneho právneho štátu základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1\nústavy, vo vzťahu k právnemu štátu poukázal aj na doterajšiu judikatúru ústavného súdu vo\nveci sp. zn. I. ÚS 17/99, PL. ÚS 32/95, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 22/96. Navrhovateľ taktiež\n5\n\npoukázal na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa princípu právnej istoty (vec sp. zn.\nPL. ÚS 15/98, PL. ÚS 3/00, I. ÚS 30/99, PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 16/06, PL. ÚS 12/05) a na\nsúvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), napr.\nrozhodnutia vo veciach Sunday Times v Spojené kráľovstvo z 26. 4. 1979, Silver a i. v.\nSpojené kráľovstvo z 25. 3. 1983, Miragall Escolano a i. v. Španielsko z 25. 1. 2000,\nNevmeržitskij v. Ukrajina z 5. 4. 2005.\nPodľa názoru navrhovateľa by zákonodarca „mal za každých okolností v procese\nprijímania zákonov, a zvlášť pri prijímaní ich novelizácií, zohľadňovať doterajší právny\nstav a všetky jeho zmeny vykonávať uvážene a len v takej miere, ktorá je nevyhnutná\nna dosiahnutie vytýčeného cieľa regulácie spoločenských vzťahov v kontexte s legitímnym\nverejným záujmom. Ak prostredníctvom novelizácie zákona dôjde k jeho zásadnej koncepčnej zmene, tak posudzovanie jej ústavnej akceptovateľnosti z hľadiska materiálneho\nchápania právneho štátu nevyhnutne musí zahŕňať aj atribút rešpektovania legitímnych\nočakávaní.“.\nV tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa\nzákazu\n\nretroaktivity\n\nprávny\n\nnoriem\n\n(PL. ÚS 16/95,\n\nPL. ÚS 36/95,\n\nPL. ÚS 10/04,\n\nPL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 6/04) rozlišujúcu tzv. pravú retroaktivitu (napr.\nPL. ÚS 28/00, PL. ÚS 37/99) a nepravú retroaktivitu (napr. PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00).\nK otázke prelomenia zásady zákazu retroaktivity v prospech slobodnej právnej úpravy\nzo strany zákonodarcu navrhovateľ poukázal na právny názor vyslovený vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 38/99, podľa ktorého „ako z pohľadu pravej, tak aj nepravej retroaktivity právnych\nnoriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by neskoršia právna\núprava už nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale (a pro futuro) len zlepšovať“. Vo vzťahu\nvýnimočnosti uplatnenia retroaktívnych ustanovení na úpravu nových právnych stavov\nnavrhovateľ poukázal na právne názory vyslovené v rozhodnutiach ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 3/00, PL. ÚS 28/00 a sp. zn. PL. ÚS 25/05.\nNavrhovateľ následne uviedol: „Namietaná právna úprava odníma osobám, ktoré sa\nstali advokátskymi koncipientmi pred jej prijatím, legálne nadobudnuté právo a legitímne\n6\n\nočakávanie v súlade s dovtedy platným právnym stavom, že po splnení dovtedy platných\na účinných podmienok sa stanú advokátmi. Zastávam názor, že ide o zásah do týchto práv\nvo forme pravej retroaktivity, ktorá je v právnom štáte, aj s odkazom na ustálenú judikatúru\nústavného súdu, neprijateľná.\nNespochybniteľným legálne nadobudnutým právom osoby, ktorá bola pred\nnadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2012 Z. z. zapísaná v zozname advokátskych\nkoncipientov (na zápis do ktorého splnila zákonné podmienky), je jej právo vykonať prax\nadvokátskeho koncipienta a po jej vykonaní právo zúčastniť sa advokátskej skúšky. Toto\nprávo jej priznáva aj nová právna úprava. Rovnako nespochybniteľným legálne\nnadobudnutým právom takejto osoby je po zložení advokátskej skúšky byť zapísaný\ndo zoznamu advokátov a stať sa tak advokátom.\nNamietaná právna úprava však právo byť zapísaný do zoznamu advokátov odňala\nosobám, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie v prvom stupni v inom študijnom odbore než\nv študijnom odbore právo, hoci následne v druhom stupni už toto vzdelanie získali\nv požadovanom študijnom odbore. Toto právo tak bolo týmto osobám odobraté so spätnou\núčinnosťou a zákonodarca teda retroaktívne zasiahol do ich právneho postavenia.\nNamietanú právnu úpravu prijal bez toho, aby k nej prijal tiež zodpovedajúce prechodné\nustanovenie, ktoré by zaručovalo rešpektovanie princípu právnej istoty s ohľadom na\nochranu legálne nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní osôb, ktoré sa v čase pred\nprijatím tejto právnej úpravy stali advokátskymi koncipientmi vo viere, že po splnení v tom\nčase platných zákonných podmienok sa stanú advokátmi. Namietaná právna úprava je teda\nv rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy aj z dôvodu, že v súvislosti s jej prijatím nebolo\nprijaté aj prechodné ustanovenie, ktoré by jej retroaktívnu pôsobnosť vylúčilo.“ V tejto\nsúvislosti navrhovateľ poukázal na závery uvedené v rozhodnutí vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 25/05 týkajúce sa intertemporality právnej úpravy.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti\nlegislatívnej zmeny, ktorá má charakter nepravej retroaktivity, treba zároveň brať do úvahy,\nči v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu dôjde prijatím novej právnej úpravy\nzároveň aj k výraznému zhoršeniu doterajšej právnej pozície dotknutých osôb (či už\nfyzických alebo právnických), pretože v takomto prípade je nová právna úprava minimálne\n7\n\nv napätí s princípom ochrany legitímnych očakávaní. Podľa názoru navrhovateľa „nové\npodmienky založené lex posterior musia byť reálne splniteľné aj pri rešpektovaní práva,\nktoré je nevyhnutné zahrnúť do plnenia nových predpokladov. Splnenie podmienky na zápis\ndo zoznamu advokátov prijatej namietanou právnou úpravou prakticky znamená, že osoba,\nktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo (a často aj\núspešne zloženú rigoróznu skúšku), sa musí prihlásiť na štúdium v prvom stupni v študijnom\nodbore právo, úspešne absolvovať prijímacie konanie, následne nastúpiť do prvého ročníka\nbakalárskeho štúdia, štúdium v troch ročníkoch úspešne absolvovať, napísať a obhájiť\nbakalársku prácu a zložiť štátnu skúšku bakalárskeho štúdia. Právna úprava prijatá\nzákonom č. 335/2012 Z. z. ale umožní týmto osobám, po absolvovaní praxe advokátskeho\nkoncipienta, vykonanie advokátskej skúšky, teda v praxi nastane absurdná situácia, kedy\nštudentom prvého ročníka bakalárskeho štúdia v študijnom odbore právo bude osoba, ktorá\nmá nielenže už ukončené vzdelanie v druhom stupni v tomto študijnom odbore a ktorej bol\npriznaný akademický titul Mgr., ale ako advokátsky koncipient zastupuje klientov v\nzákonom stanovenom rozsahu napr. v trestnom konaní (§ 36 ods. 2 Trestného poriadku),\npričom už má zloženú advokátsku skúšku.\nSplnenie tejto podmienky je nielenže nerealizovateľné, ale aj nezmyselné. Na to, aby\nosoby, ktoré získali vzdelanie v prvom stupni inom študijnom odbore než právo\n(v príbuznom študijnom odbore), mohli nastúpiť na druhý stupeň (magisterského) štúdia\nv študijnom odbore právo, museli splniť určité podmienky. Tieto sú upravené aktmi dekana\nkonkrétnej právnickej fakulty v súlade so štatútom tej ktorej vysokej školy, a to na základe\nzákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov. Spravidla ide o úspešné absolvovanie prijímacieho konania,\nale aj vykonanie doplňujúcich alebo rozdielových skúšok na to, aby im vzdelanie získané\nv prvom stupni mohlo byť uznané ako vzdelanie dostatočné.“.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na obsah dôvodovej správy k zákonu č. 335/2012 Z. z.,\nv ktorej predkladateľ návrhu tohto zákona (vláda) v bode 3 uviedol: „Kvalitné\nvysokoškolské vzdelanie je nevyhnutným predpokladom zápisu do zoznamu advokátov\nvedeného komorou. V mnohých prípadoch adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského\nštúdia v ľubovoľnom študijnom odbore a následne už len dokončia druhý stupeň v odbore\n8\n\nprávo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská\nadvokátska komora nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani\nposúdenia jeho kvality.“\nZ odôvodnenia zmeny podmienky vzdelania potrebnej na zápis do zoznamu\nadvokátov podľa navrhovateľa vyplýva, že druhý stupeň vzdelania v študijnom odbore\nprávo je už len „dokončením vzdelania v druhom stupni“, ktoré trvá dva, resp. tri roky\nv závislosti od formy štúdia, pričom podľa aktuálnych študijných programov relevantných\nprávnických fakúlt sú obsahom magisterského štúdia výučba trestného práva, občianskeho\npráva,\n\nobchodného\n\npráva,\n\nmedzinárodného\n\npráva,\n\neurópskeho\n\npráva\n\na\n\niných\n\npozitívnoprávnych disciplín verejného a súkromného práva a štúdium končí úspešným\nabsolvovaním záverečných štátnych skúšok a obhajobou diplomovej práce. Z uvedeného\nvyplýva, že v žiadnom prípade nejde o „už len dokončenie“ druhého stupňa štúdia.\nNavrhovateľ uviedol, že rešpektuje právo zákonodarcu prijať na základe skutočností\nvyplývajúcich z aplikačnej praxe zmenu podmienok vzťahujúcich sa na výkon konkrétnej\nčinnosti či povolania (aj sprísnenie týchto podmienok), avšak vždy je podľa neho\nnevyhnutné prihliadať na to, či zmena alebo sprísnenie podmienok znamená zásah\ndo existujúcich právnych vzťahov, akým spôsobom a v akom rozsahu.\nNamietaná právna úprava podľa navrhovateľa neobsahuje také závažné dôvody,\nktoré by takýto zásah ústavne konformným spôsobom legitimovali. V tejto súvislosti\nnavrhovateľ ďalej uviedol: „Právna úprava § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z.\npred prijatím zákona č. 335/2012 Z. z. a nadobudnutím jeho účinnosti, ktorá ako podmienku\nvzdelania potrebnú pre zápis do zoznamu advokátov vyžadovala vysokoškolské vzdelanie\ndruhého stupňa v študijnom odbore právo, platila v nezmenenej podobe takmer 10 rokov.\nAj predchádzajúca právna úprava - zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb.\no advokácii, až do jeho zrušenia zákonom č. 586/2003 Z. z., rovnako v § 3 ods. 1 písm. b)\nvyžadovala ako podmienku na zápis do zoznamu advokátov získanie vysokoškolského\nvzdelania na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike\n(do 30. novembra 1999), resp. získanie vysokoškolského vzdelania v magisterskom štúdiu\n9\n\nv študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike\n(od 1. decembra 1999). Viacstupňové vysokoškolské štúdium pritom bolo zavedené už\nzákonom č. 317/1999 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 192/1990 Zb. o vysokých školách\n(§ 18a). Už od roku 1999 teda existovalo prvostupňové aj druhostupňové vysokoškolské\nvzdelanie, pričom aj v tom čase bolo možné nastúpiť na druhostupňové - magisterské štúdium v inom (hoci príbuznom) odbore, než osoba získala vzdelanie prvostupňové.\nZákonodarca na túto zmenu nijako nereflektoval, a aj prijatím novej právnej úpravy v roku\n2003 ponechal ako podmienku vzdelania vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa\nv študijnom odbore právo. Za toto obdobie boli do zoznamu advokátov nepochybne\nzapísané aj osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore\nprávo, ale vzdelanie prvého stupňa získali v inom študijnom odbore. Niet ale dôvodu\ndomnievať sa, že im je absencia prvostupňového vzdelania v odbore právo na ujmu\nzodpovedného a riadneho výkonu advokátskeho povolania. Vzhľadom na uvedené zastávam\nnázor, že ani z tohto hľadiska neexistuje legitímny dôvod na spätný zásah do práv osôb už\nvykonávajúcich prax advokátskych koncipientov, a teda ani dôvod na to, aby sa právna\núprava prijatá zákonom č. 335/2012 Z. z. nemala vzťahovať iba na osoby, ktoré túto prax\nzačnú vykonávať až po nadobudnutí jej účinnosti.“\nNavrhovateľ\n\nnapadnuté\n\nustanovenie\n\npovažuje\n\nza\n\nneprimeraný,\n\nnedôvodný\n\na neprípustný zásah do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života garantovaného čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 8 dohovoru.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že kategorickým imperatívom\npri posudzovaní zásahov štátu do ústavou garantovaných práv je hľadanie spravodlivej\nrovnováhy medzi potrebami verejného, resp. všeobecného záujmu a ochranou fyzických\nosôb. Pri posudzovaní otázky zásahov štátu do práv garantovaných čl. 19 ods. 2 ústavy\na čl. 8 dohovoru, vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu, ako aj z rozhodovacej činnosti\nESĽP, je potrebné podľa neho predovšetkým skúmať, či daný skutkový stav možno ratione\nmateriae považovať za súčasť práva na súkromie, pritom ESĽP už mnohokrát konštatoval,\nže „súkromný život“ je široký pojem nevhodný na vyčerpávajúcu definíciu (napr. Peck\nv. Spojené kráľovstvo z 28. 1. 2003, Sidabras a Džiautas v. Litva z 27. 7. 2004) a nemožno\n10\n\nz neho vylúčiť ani činnosti odbornej a obchodnej povahy, resp. profesionálne aktivity\n(Niemietz v. Nemecko zo 16. 12. 1992).\nPodľa navrhovateľa z hľadiska hodnotenia zásahov štátu do práva na súkromie\nzaručeného čl. 19 ústavy a čl. 8 dohovoru s prihliadnutím na ustanovenie čl. 8 ods. 2\ndohovoru je potrebné tento zásah podrobiť testu ústavnosti, a teda posúdiť ho z hľadiska\nlegality zásahu, jeho legitímnosti a proporcionality (v tejto súvislosti poukázal na závery\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 117/07 a rozhodnutia ESĽP vo veci Vitiello\nv. Taliansko z 23. 6. 2006).\nNavrhovateľ v rámci popisu jednotlivých krokov testu racionality poukázal na\njudikatúru ESĽP (právne závery zdôrazňujúce potrebu kvality relevantnej právnej úpravy\nuvedené v rozhodnutí ESĽP vo veci Sallinen a i. v. Fínsko z 27. 12. 2005, ako aj právne\nzávery spočívajúce v kritike prílišnej všeobecnosti právnej úpravy vo vzťahu\nku konkrétnym prostriedkom zásahu štátu do práv chránených dohovorom uvedené\nv rozhodnutí tohto súdu vo veciach Klass a i. v. Nemecko zo 6. 9. 1978, Silver a i. v.\nSpojené kráľovstvo z 25. 3. 1983, Malone v. Spojené kráľovstvo z 2. 8. 1984, právne závery\ntýkajúce sa potreby rešpektovania princípu proporcionality uvedené vo veci Peck v. Spojené\nkráľovstvo z 28. 1. 2003), ale taktiež judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 274/05,\nIII. ÚS 80/08, I. ÚS 13/00).\nPodľa názoru navrhovateľa zákonodarca prijal namietanú právnu úpravu zákonom\nzodpovedajúcim spôsobom, táto právna úprava je dostatočne konkrétna, jasná\na zrozumiteľná. Zákonodarca odôvodnil potrebu jej prijatia cieľom, ktorý možno považovať\nza legitímny z dôvodu úpravy podmienok pre prístup k profesii, ktorá je súčasťou riadneho\nvýkonu spravodlivosti. Napriek uvedenému podľa názoru navrhovateľa prijatá právna\núprava nespĺňa kritérium proporcionality zásahu z dôvodu, že jej prijatie a aplikácia nie sú\nnevyhnutné aj vo vzťahu k osobám, ktoré už vykonávajú prax advokátskeho koncipienta\nv dobrej viere (v legitímnom očakávaní), že po jej ukončení im bude umožnené zúčastniť sa\nadvokátskej skúšky a po jej úspešnom zložení stať sa advokátom. Podľa jeho názoru ide\no povolanie, ktoré si tieto osoby zvolili, venovali príprave naň množstvo času\n11\n\na prostriedkov, tejto príprave prispôsobili celý svoj rodinný a sociálny život, zásah\nzákonodarcu do ich súkromného života prijatím napadnutého ustanovenia mení ich životné\nsmerovanie nielen v profesionálnej oblasti sféry ich života. V danom prípade mal podľa\nnavrhovateľa zákonodarca možnosť zvoliť iný spôsob naplnenia cieľa sledovaného právnou\núpravou tak, že by prijal zodpovedajúce prechodné ustanovenia, ktoré by vylučovali jej\nspätnú pôsobnosť na osoby, ktoré tým stratili možnosť stať sa advokátmi, resp. túto\nmožnosť dostanú opäť až po splnení absurdných a ťažko realizovateľných podmienok.\nTakýto zásah do súkromného života nie je možné v žiadnom prípade považovať\nza proporcionálny.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na argumentáciu uvedenú v rozsudku ESĽP\nvo veci Bigaeva v. Grécko z 28. 5. 2009, v ktorom sa tento súd zaoberal práve podmienkami\nvýkonu advokácie v Grécku, pričom dospel k záveru o porušení čl. 8 dohovoru\nsťažovateľky, ktorej vnútroštátne orgány povolili realizovať koncipientsku prax, hoci bolo\nzrejmé, že po jej absolvovaní nebude mať právo na zápis do zoznamu advokátov vedeného\nadvokátskou komorou.\nNa základe uvedeného je navrhovateľ toho názoru, že zásah zákonodarcu do práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\ngarantovaného čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru spôsobom ustanoveným v namietanej\nprávnej úprave nespĺňa limity ústavnosti.\nNapadnuté ustanovenie je podľa navrhovateľa zároveň v rozpore s čl. 35 ods. 1\nústavy, ktorý garantuje právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo\npodnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že\npodľa neho nemožno za ústavne konformnú považovať právnu úpravu, ktorá pre realizáciu\npráva vyplývajúceho z čl. 35 ods. 1 ústavy ustanovuje objektívne nesplniteľnú podmienku,\nktorá je podľa neho zakotvená práve v napadnutom ustanovení v spojitosti s absenciou\nzodpovedajúceho prechodného ustanovenia.\n\n12\n\nNavrhovateľ poukázal na to, že rozhodnutie fyzickej osoby stať sa advokátom je\njedným zo spôsobov realizácie práva na slobodný výkon povolania a prípravu naň\nzakotveného v čl. 35 ods. 1 ústavy, pričom na základe zápisu do zoznamu advokátskych\nkoncipientov tejto fyzickej osobe vzniklo nespochybniteľné právo pripravovať sa na výkon\ntohto povolania a právo po uplynutí doby praxe zúčastniť sa advokátskej skúšky a byť\nzapísaný do zoznamu advokátov. Zákonodarca podľa navrhovateľa takémuto advokátskemu\nkoncipientovi nemôže neskôr odňať jeho zákonom priznané právo s tým, že to, čo mu\ngarantoval v čase zápisu, už neplatí, ak nesplní ďalšie podmienky. Navrhovateľ v tejto\nsúvislosti poukázal plne na závery ESĽP uvedené vo veci Bigaeva v. Grécko, ktorý sa\nv odôvodnení v súvislosti s porušením práva na súkromie dotkol aj slobodnej voľby\npovolania a prípravy naň.\nPodľa navrhovateľa na základe uvedeného zásah zákonodarcu do práva na slobodnú\nvoľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\nčinnosť garantovaného čl. 35 ods. 1 ústavy spôsobom ustanoveným v napadnutom\nustanovení nespĺňa limity ústavnosti.\nVzhľadom na uvedené navrhovateľ konštatoval, že napadnuté ustanovenie je\nv rozpore s ústavou a dohovorom, ako aj s judikatúrou ústavného súdu a ESĽP tým, že\nnerešpektuje\n\nzákladné\n\nprincípy\n\nmateriálneho\n\nprávneho\n\nštátu\n\na\n\nneprípustným\n\na neodôvodneným spôsobom zasahuje do práva na súkromie a práva na slobodnú voľbu\npovolania a prípravu naň.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n13\n\nPodľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o návrhoch podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) a b) ústavy v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou\nvšetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. e) ústavy začne ústavný súd konanie, ak podá návrh\ngenerálny prokurátor.\nPodľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie,\nak návrh podá generálny prokurátor.\nPodľa § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie\nkonania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nAko z citovaného § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, návrh na začatie\nkonania podaný ústavnému súdu musí obsahovať odôvodnenie, ktoré musí spĺňať\ndostatočné ústavno-právne požiadavky (m. m. PL. ÚS 9/2012).\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy so veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\n\n14\n\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa napadnutého ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii v znení\nzákona č. 335/2015 Z. z. „Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť\ndo dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého\nstupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike\nalebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný\nzahraničnou vysokou školou; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom\nstupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie\nv študijnom odbore právo...“.\nZo znenia napadnutého ustanovenia vyplýva, že dotknutá osoba – advokátsky\nkoncipient musí preukázať pri podaní žiadosti o zápis do zoznamu advokátov okrem iných\npodmienok aj získanie vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo v oboch\nstupňoch.\nProtiústavnosť napadnutého ustanovenia podľa navrhovateľa spočíva v tom, že\ntakáto právna úprava nerešpektuje legitímne očakávania advokátskych koncipientov\nzapísaných v zozname advokátskych koncipientov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie\nprvého stupňa v inom študijnom odbore ako študijný odbor právo pred prijatím tohto\nzákona, pretože im bráni, aby po vykonaní praxe advokátskeho koncipienta a úspešnom\nvykonaní advokátskej skúšky boli zapísaní do zoznamu advokátov.\nNamietaná právna úprava podľa navrhovateľa odníma osobám, ktoré sa stali\nadvokátskymi koncipientmi pred jej prijatím, legálne nadobudnuté právo a legitímne\nočakávanie po vykonaní praxe advokátskeho koncipienta a úspešnom vykonaní advokátskej\nskúšky byť zapísaný do zoznamu advokátov v súlade s dovtedy platným právom, t. j. podľa\nnavrhovateľa ide o zásah vo forme pravej retroaktivity, ktorá je v právnom štáte aj\ns odkazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu neprijateľná.\n\n15\n\nNamietaná právna úprava je podľa navrhovateľa v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy, pretože v súvislosti s jej prijatím neboli prijaté aj prechodné ustanovenia, ktoré by\njej retroaktívnu pôsobnosť vylúčili. Vzhľadom na uvedené podľa navrhovateľa prijatá\nprávna úprava (napadnuté ustanovenie) nespĺňa kritérium proporcionality zásahu z dôvodu,\nže jej prijatie a aplikácia nie sú nevyhnutné aj vo vzťahu k osobám, ktoré už vykonávajú\nprax advokátskeho koncipienta v dobrej viere (legitímnom očakávaní) a nespĺňajú\npodmienku ustanovenú v napadnutom ustanovení, že po ukončení praxe a úspešnom zložení\nadvokátskej skúšky budú zapísané do zoznamu advokátov, t. j. bude im umožnený výkon\nadvokácie.\nPredmetom skúmania ústavného súdu vymedzeným podaným návrhom je teda\n(ne)súladnosť napadnutého ustanovenia, podľa ktorého podmienkou zapísania do zoznamu\nadvokátov, t. j. plnohodnotného výkonu advokácie je absolvovanie vysokoškolského\nvzdelania v oboch stupňoch v študijnom odbore právo.\nNapadnuté ustanovenie v princípe zostruje podmienky vzdelania advokátskych\nkoncipientov pre ich zápis do Slovenskej advokátskej komory a stalo sa súčasťou platného\nprávneho poriadku od 1. januára 2013 po nadobudnutí účinnosti zákona č. 335/2012 Z. z.,\navšak účinnosť samotného napadnutého ustanovenia bola zákonodarcom posunutá až na\n1. január 2015.\nÚstavný súd nepochybuje o tom, že napadnuté ustanovenie obmedzuje možnosť\nvýkonu advokácie, t. j. ustanovuje podmienku, resp. predpoklad pre zápis do zoznamu\nadvokátov, bez ktorého fyzická osoba nemôže nadobudnúť oprávnenie vykonávať\nadvokáciu. Napadnuté obmedzenie teda obmedzuje prístup k určitej profesionálnej realizácii\nosôb, ktorá spadá pod ochranu čl. 19 a čl. 35 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 8 ods. 1 dohovoru, t. j.\nmá vplyv alebo zasahuje do realizácie práv vyplývajúcich z uvedených článkov ústavy\na dohovoru.\nPre posúdenie ústavnej konformity napadnutého ustanovenia ústavný súd stabilne\nvyužíva ako základnú interpretačnú metódu pri výklade ústavnosti zásahu do ľudských práv\n16\n\ntest proporcionality spočívajúci v skúmaní troch kritérií: 1. kritéria vhodnosti (skúmanie\notázky existencie dostatočne dôležitého cieľa a racionálnej väzby medzi napadnutým\nustanovením a cieľom, t. j. obmedzenie práva musí byť spôsobilé dosiahnuť určitý\nlegitímny cieľ), 2. kritéria potrebnosti (skúmanie, či neexistuje iný prostriedok rovnakej\núčinnosti, ktorý by dané právo obmedzoval menej) a 3. kritéria proporcionality v užšom\nslova zmysle (skúmanie rovnováhy medzi kolidujúcimi hodnotami, t. j. dotknutými\nzákladnými právami či verejným záujmom).\nZákonodarcom ustanovená podmienka vzdelania v napadnutom ustanovení je\nodôvodnená verejným záujmom na riadnom výkone spravodlivosti. Intenzita tohto\nverejného záujmu a jeho povaha spočívajúca v záujme poskytnutia účinnej ochrany práv\na právom chránených záujmov tretích osôb prostredníctvom advokátov pri realizácii práva\nna súdnu a inú právnu ochranu môže podľa ústavného súdu legitimovať paušálne\nobmedzenie prístupu k výkonu advokácie. Pri skúmaní zákonodarcom zvoleného\nprostriedku obmedzenia základného práva na súkromie a základného práva na slobodnú\nvoľbu povolania z pohľadu šetrnosti tohto prostriedku vo vzťahu k označeným základným\nprávam je potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť, že voľba povolania je\nvýsledkom aktivity iniciovanej slobodným rozhodnutím jednotlivca, t. j. sám jednotlivec\nv tomto prípade rozhoduje o tom, či sa v záujme dosiahnutia možnosti výkonu advokácie\nje/nie je ochotný podriadiť zákonodarcom ustanoveným obmedzeniam, ktoré sú podľa\nústavného súdu s ohľadom na ich legitímny cieľ úplne akceptovateľné. Navrhovateľ\nnapokon sám vo svojom návrhu splnenie kritéria vhodnosti a kritéria potrebnosti pri\nnapadnutom ustanovení nijako nerozporoval, ba, naopak, konštatoval ich splnenie.\nV súlade s uvedeným ústavný súd poukazuje napr. na argumentáciu navrhovateľa\nuvedenú na strane 11 jeho návrhu: „Samozrejme, je právom zákonodarcu prijať na základe\nskutočností vyplývajúcich z aplikačnej praxe zmenu podmienok vzťahujúcich sa na výkon\nkonkrétnej činnosti či povolania. Je jeho právom tieto podmienky sprísňovať. Vždy je však\nnevyhnutné prihliadať na to, či zmena alebo sprísnenie podmienok znamená zásah do\nexistujúcich právnych vzťahov, akým spôsobom a v akom rozsahu.“, resp. na strane 14\nnávrhu: „Zákonodarca prijal namietanú právnu úpravu zákonom zodpovedajúcim\n17\n\nspôsobom, táto právna úprava je dostatočne konkrétna, jasná a zrozumiteľná. Zákonodarca\nodôvodnil potrebu jej prijatia cieľom, ktorý možno považovať za legitímny z dôvodu úpravy\npodmienok pre prístup k profesii, ktorá je súčasťou riadneho výkonu spravodlivosti.\nZastávam však názor, že prijatá právna úprava nespĺňa kritérium proporcionality zásahu\nz dôvodu, že jej prijatie a aplikácia nie sú nevyhnutné aj vo vzťahu k osobám, ktoré už\nvykonávajú prax advokátskeho koncipienta v dobrej viere (v legitímnom očakávaní), že po\njej ukončení im bude umožnené zúčastniť sa advokátskej skúšky a po jej úspešnom zložení\nstať sa advokátom.“\nAj podľa názoru ústavného súdu zavedením sprísnenej podmienky nadobudnutia\nvzdelania pre výkon advokácie napadnutým ustanovením zákonodarca nepochybne sleduje\nlegitímny cieľ a na sprísnenie podmienok odbornosti, resp. špecifikáciu druhu vzdelania\npotrebného pre výkon advokácie existujú objektívne dôvody, pre ktoré uvedené opatrenie\nzákonodarcu obmedzujúce označené základné práva možno považovať za primerané\na logické.\nNavrhovateľ namieta, že napadnuté ustanovenie podľa neho nespĺňa kritérium\nproporcionality, t. j. v podstate nenapáda myšlienku zavedenia vzdelanostnej podmienky\nvýkonu advokácie, ale spôsob vykonania tejto zmeny, pričom svojvôľa zákonodarcu má\npodľa neho spočívať v tom, že si neuvedomil všetky dopady tohto kroku.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sprísnenie podmienok odbornosti\nna výkon advokácie napadnutým ustanovením nepôsobí samoúčelne, ale má garantovať\nkvalitu poskytovaných služieb, a preto sa toto opatrenie zákonodarcu nejaví ako nadmerne\ntvrdé alebo neproporcionálne v porovnaní s dôležitosťou a vážnosťou konkurujúceho\nverejného záujmu na účinnej a kvalifikovanej ochrane práv a právom chránených záujmov\ntretích osôb, ktorými sú služby advokácie využívané.\nZ návrhu vyplýva, že podľa navrhovateľa v prijatom zákone č. 335/2012 Z. z.\nneústavne absentujú prechodné ustanovenia týkajúce sa splnenia podmienok vzdelania\nu advokátskych koncipientov v čase prijatia tohto zákona zapísaných v zozname\nadvokátskych koncipientov, ktoré by mali zabezpečovať ochranu legálne nadobudnutých\n18\n\nlegitímnych očakávaní týchto advokátskych koncipientov, t. j. namietaná protiústavnosť nie\nje\n\nspôsobená\n\npriamo\n\nnapadnutým\n\nustanovením,\n\nale\n\neventuálnym\n\nlegislatívnym\n\nopomenutím, ktoré je s týmto ustanovením previazané, a toto intertemporálne ustanovenie\nby malo zúžiť aplikáciu napadnutého ustanovenia na uvedených advokátskych\nkoncipientov.\nNavrhovateľ tvrdí, že podľa neho pri prijatí zákona č. 335/2012 Z. z. došlo „k jeho\nzásadnej koncepčnej zmene“ zákona o advokácii, a preto posudzovanie jeho ústavnej\nakceptovateľnosti z hľadiska materiálneho chápania právneho štátu nevyhnutne podľa neho\nmusí zahŕňať aj atribút rešpektovania legitímnych očakávaní.\nPodľa názoru ústavného súdu s ohľadom na obsah zmien prijatých zákonom\nč. 335/2012 Z. z. (zmeny týkajúce sa fungovania orgánov komory, sprehľadňujúce\ndisciplinárne konanie, rozširujúce právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujúce\npodmienky prezentácie advokátskeho povolania, meniace podmienky výkonu praxe\nadvokátskych koncipientov) nemožno konštatovať, že týmto zákonom došlo k zásadnej\nkoncepčnej zmene zákona o advokácii, keďže ním zákonodarca len precizuje niektoré\nustanovenia spôsobujúce problémy v aplikačnej praxi. Účel tejto novely zákona o advokácii\nnapokon predkladateľ definoval sám v dôvodovej správe k zákonu č. 335/2012 Z. z.,\nv ktorej v rámci všeobecnej časti uviedol: „Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje\nna niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú právnu úpravu tak, aby\nnedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu.“ Aj\nv prípade napadnutého ustanovenia ide len o precizovanie právnej úpravy, keďže cieľom\nzákonodarcu pri uvedenej zmene, ktorý možno vyvodiť jednak z historického vývinu\npodmienok výkonu advokácie, predovšetkým podmienky vzdelania, ale i z dôvodovej\nsprávy k tomuto zákonu, je zamedziť praxi obchádzať účel uvedeného zákona, ktorým je\nposkytovanie kvalifikovanej ochrany právam a právom chráneným záujmom pri realizácii\npráva na súdnu a inú právnu ochranu.\nNavrhovateľ napadnuté ustanovenie zákona č. 335/2012 Z. z. síce nepovažuje\nizolovane za protiústavné, avšak namieta, že v dôsledku neexistencie intertemporálnych\nustanovení zužujúcich možnosť jeho aplikácie na osoby zapísané v zozname advokátskych\n19\n\nkoncipientov pred prijatím uvedeného zákona môže napadnuté ustanovenie svojimi\nspätnými účinkami eventuálne spôsobiť vznik situácie, keď predsedníctvo Slovenskej\nadvokátskej komory zamietne žiadosť o zapísanie do zoznamu advokátov uvedených\nadvokátskych koncipientov len pre nesplnenie podmienky ustanovenej v § 3 písm. b)\nzákona č. 335/2012 Z. z., ktorá pri ich zapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov\nnebola zákonom požadovaná na zápis do zoznamu advokátov, t. j. zamietne žiadosť\nz dôvodu retroaktívneho pôsobenia napadnutého ustanovenia na dotknutú skupinu\nadvokátsky koncipientov.\nZ uvedeného je zrejmé, že v danom prípade prijatím napadnutého ustanovenia vzniká\nkolízia vychádzajúca na jednej strane z požiadavky dôsledného rešpektovania princípu\nprávnej istoty, resp. nadobudnutých práv a z nutnosti zmeny právneho poriadku reagujúceho\nna spoločenský vývoj na strane druhej.\nNa základe napadnutého ustanovenia advokátski koncipienti zapísaní v zozname\nadvokátskych koncipientov nespĺňajúci podmienku vysokoškolského vzdelania v odbore\nprávo v oboch stupňoch, ktorí do dvoch rokov od prijatia zákona splnili všetky zostávajúce\npodmienky ustanovené v § 3 ods. 1 zákona o advokácii a požiadali o zápis do zoznamu\nadvokátov, nadobudli legitímne právo na ich zápis do zoznamu advokátov.\nZo znenia napadnutého ustanovenia podľa ústavného súdu nevyplýva, že úmyslom\nzákonodarcu bolo vytvoriť navrhovateľom prezumovaný priestor pre spätné pôsobenie tejto\npodmienky, naopak, posunutie účinnosti napadnutého ustanovenia zákonodarcom až o dva\nroky odo dňa prijatia zákona č. 335/2012 Z. z. na 1. január 2015 skôr indikuje vytváranie\npriestoru pre realizáciu legitímne nadobudnutých práv a oprávnení dotknutých osôb až do\ndňa nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia zákona.\nOsoby zapísané v zozname advokátskych koncipientov v čase prijatia zákona\nč. 335/2012 Z. z., ktoré nespĺňajú podmienku nadobudnutia vzdelania v odbore právo\nv oboch stupňoch, ktoré nestihli v uvedenej dvojročnej lehote splniť podmienky ustanovené\nv § 3 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii (napr. objektívne nestihli vykonať trojročnú\nadvokátsku prax podľa zákona o advokácii v znení platnom do prijatia zákona č. 335/2012\n20\n\nZ. z.), sa po prijatí napadnutého ustanovenia nachádzajú v odlišnej právnej situácii. Uvedení\nadvokátski koncipienti v čase ich zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov nadobudli\nlegitímnu nádej, resp. očakávanie, že po splnení zákonných podmienok v tom čase platného\nzákona o advokácii nadobudnú právo byť zapísaní do zoznamu advokátov, avšak tu je\npotrebné poukázať na skutočnosť, že ich legitímna nádej je, ako už bolo uvedené, v istej\nmiere založená na konaní, ktoré má charakter obchádzania zákona. Aplikácia napadnutého\nustanovenia na uvedené prípady advokátskych koncipientov nedisponujúcich zákonom\npožadovaným vzdelaním, avšak zapísaných v zozname advokátskych koncipientov pred\nprijatím zákona č. 335/2012 Z. z., v dôsledku neexistencie, resp. nedostatku príslušných\nintertemporálnych ustanovení podľa navrhovateľa vedie k porušeniu označených práv.\nÚstavný súd už vyslovil, že „Legislatívne opomenutie je stav, keď zákonodarca\npozitívne upravujúc určitú oblasť spoločenských vzťahov opomenul niektoré významné\nprvky tejto právnej úpravy. Zákonodarca teda pri legislatívnom opomenutí reguluje určitú\noblasť nekompletne, fragmentárne, opomínajúc právny komponent, ktorý je želateľný z\nhľadiska integrity daného inštitútu, resp. ústavnosti. Ústavné súdy za určitých okolností\nriešia situáciu legislatívneho opomenutia buď derogáciou z pozície negatívneho\nzákonodarcu, alebo ústavne konformným výkladom. Všeobecný súd nesmie pri\nrozhodovaní odmietnuť spravodlivosť ani v prípade nepravej medzery v práve. Ústavný súd\nvšak v rámci abstraktnej kontroly môže konštatovať, že ide o legislatívne opomenutie,\na eventuálne ho riešiť derogačným apelom na zákonodarcu. Môže však taktiež, využijúc aj\nperspektívu všeobecného súdu aplikujúceho dané ustanovenia, vykonať záväzný ústavne\nkonformný výklad (PL. ÚS 23/05).“.\nÚstavný súd taktiež vo svojej judikatúre konštatoval, že zrušenie súvisiaceho\nustanovenia kvôli protiústavnosti legislatívneho opomenutia je právnym nástrojom\naplikovateľným len proti extrémnej nesúladnosti s ústavou (m. m. PL. ÚS 23/05).\nV danom prípade ale podľa názoru ústavného súdu o extrémny prípad opomenutia\nnejde, keďže konečným možným (nie však nevyhnutným) dôsledkom zistenej zmeny\nvo vzťahu k advokátskym koncipientom zapísaným v zozname advokátskych koncipientov\npred nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2012 Z. z. a nespĺňajúcich podmienku\n21\n\nvysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo v oboch stupňoch je rozhodnutie\npredsedníctva Slovenskej advokátskej komory podľa § 12 ods. 7 zákona o advokácii\no nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov pre nesplnenie podmienky ustanovenej\nv napadnutom ustanovení advokátskym koncipientom, ktorého obsahové náležitosti sú\nustanovené v § 11 ods. 3 zákona o advokácii a ktoré je preskúmateľné všeobecným súdom\nna základe žaloby podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (správne\nsúdnictvo). Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca v zákone o advokácii zabezpečil\nefektívne procesné záruky súdneho prieskumu splnenia podmienok výkonu advokácie,\nt. j. vstupu do uvedených profesijných služieb. Je pritom úlohou všeobecných súdov, aby pri\nvýklade a aplikovaní právnych predpisov pristupovali k takému právnemu výkladu, ktorý by\nbol ústavne konformný a ústretový nielen k základným právam a slobodám jednotlivcov, ale\ni k rešpektovaniu základných princípov právneho štátu.\nAj napriek tomu, že v platnej legislatíve nie je zákonodarcom osobitne upravené\nprávne postavenie advokátskych koncipientov, ktorí boli zapísaní v zozname advokátskych\nkoncipientov už pred prijatím zákona č. 335/2012 Z. z. a nespĺňajú podmienku uvedenú\nv napadnutom ustanovení, súčasná právna úprava v spojení so štandardnými metódami\nprávneho výkladu a rozsiahlou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 31/97, PL. ÚS 13/97,\nPL. ÚS 15/98, II. ÚS 10/99, I. ÚS 53/01, PL. ÚS 12/01, PL. ÚS 9/04, PL. ÚS 22/06,\nIII. ÚS 58/08, III. ÚS 273/08 PL. ÚS 110/2011 atď.), ako i všeobecných súdov, ktorá plne\nrešpektuje dôsledné uplatňovanie princípu zakotveného v čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý dáva\nrámec štátnym orgánom pre uplatňovanie moci im zverenej z hľadiska medzí, rozsahu\na spôsobu iba v zákonnom a ústavnom rámci, umožňuje taký výklad a aplikovateľnosť\nprávnych predpisov, ktorý zabezpečí ústavne konformnú ochranu právneho postavenia\ntýchto advokátskych koncipientov reštriktívnym výkladom napadnutého ustanovenia, ktorý\nna prípady advokátskych koncipientov zapísaných v zozname advokátskych koncipientov\nv čase prijatia zákona č. 335/2012 Z. z. nie je možné aplikovať s ohľadom na ochranu nimi\nnadobudnutých legitímnych očakávaní, t. j. s ohľadom na rešpektovanie základných zásad\nprávneho štátu, predovšetkým princípu právnej istoty.\n\n22\n\nZrušením napadnutého ustanovenia v súlade s navrhovateľom špecifikovaným\npetitom by sa znemožnilo dosiahnutie uvedeného legitímneho cieľa, opätovne by sa otvorila\nmožnosť pre obchádzanie účelu zákona, čo je zásah, ktorý nemožno odôvodniť tým, že\nv dôsledku prijatia napadnutého ustanovenia pravdepodobne dôjde k zásahu do označených\npráv určitej počtom obmedzenej skupiny advokátskych koncipientov, pretože neboli prijaté\nintertemporálne ustanovenia, ktoré by zúžili aplikáciu § 3 písm. b) zákona č. 335/2012 Z. z.\nÚstavný súd na základe už uvedeného pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde vyhodnotil návrh navrhovateľa na vyslovenie nesúladu\nnapadnutého ustanovenia ako zjavne neopodstatnený, a preto ho podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol.\nNad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že navrhovateľ v rámci petitu svojho\nnávrhu požiadal o vyslovenie nesúladu napadnutého ustanovenia s ním označenými\nprávami, avšak z odôvodnenia jeho návrhu je zrejmé, že zásah do označených práv podľa\nneho spočíval v neprijatí dôsledných intertemporálnych ustanovení. Podľa ústavného súdu\nz tohto dôvodu, t. j. z dôvodu nesúladu petitu s odôvodnením návrhu, bolo možné návrh\nnavrhovateľa pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietnuť aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, avšak ústavný súd\nk tomuto postupu s prihliadnutím na ním dodržiavaný princíp materiálnej ochrany\nústavnosti nepristúpil.\nK tomuto rozhodnutiu podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa pripája odlišné\nstanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "advokát, advokácia", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "prokurátor, prokuratúra", "výklad (interpretácia)", "návrh-zjavne neopodstatnený", "retroaktivita", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2012 z 21. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c"}, {"guid": "ussr:63bdbf21-5481-4fe1-9738-77737cab5e8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 273/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/08 z 10. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63bdbf21-5481-4fe1-9738-77737cab5e8d"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:e5e3b60f-f220-46e6-8dcb-a09ce5668700", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 58/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 58/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5e3b60f-f220-46e6-8dcb-a09ce5668700"}, {"guid": "ussr:54210a8a-8088-4cb2-989a-d9518f3966c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/08 z 27. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-27", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54210a8a-8088-4cb2-989a-d9518f3966c2"}, {"guid": "ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-30", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d"}, {"guid": "ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01 z 4. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}, {"guid": "ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 274/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033"}, {"guid": "ussr:ee62843c-bd12-4fca-bd04-62e43f4aae0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/05 z 7. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-07", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee62843c-bd12-4fca-bd04-62e43f4aae0f"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:92d796b5-3b44-42f2-857e-6c9223cd9a50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/05 z 7. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92d796b5-3b44-42f2-857e-6c9223cd9a50"}, {"guid": "ussr:eff00fb0-8ffe-4e5e-9217-365f907cffe8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/04 z 23. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-23", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eff00fb0-8ffe-4e5e-9217-365f907cffe8"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:edd16c78-ed00-463b-9a80-993bd50e912c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edd16c78-ed00-463b-9a80-993bd50e912c"}, {"guid": "ussr:b9aab553-f7c0-4213-90e5-e83c733a1b32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/01 z 28. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9aab553-f7c0-4213-90e5-e83c733a1b32"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}, {"guid": "ussr:38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/97 z 21. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-21", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1"}, {"guid": "ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/95 z 7. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:427a7902-7cbc-4306-94fe-096c80f8e31a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.357.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.357.2022.1"}, {"guid": "67157687-62a1-465f-9d92-26c096b843b1:5f7850ec-2bef-4424-9a06-b9fec5732e7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1115219798.1", "spisova_znacka": "6Sžk/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/16/2017 z 17. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1115219798.1"}, {"guid": "9b73fad0-289c-4369-b52f-6c1ec3fe479d:51133df2-1227-4703-a360-851ececd5cbe", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201652.2", "spisova_znacka": "BA-1S/244/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/244/2022 z 4. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201652.2"}, {"guid": "a8df489c-0f45-4dda-a918-e9945dd4b78d:f7fea111-ace4-484b-9826-a5fae5fc986b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8015200863.5", "spisova_znacka": "3S/35/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/35/2015 z 23. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8015200863.5"}, {"guid": "458145fe-7e40-402e-8b21-af030cfe0ad6:9f203d23-8ed4-42ce-a33e-2129085ad365", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1115219798.3", "spisova_znacka": "1S/230/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/230/2015 z 15. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1115219798.3"}]}