{"guid": "ussr:9db14587-9e3c-425f-adb0-3c97bb2b01cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/99 z 7. 7. 1999", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 1999, sp. zn. PL. ÚS 52/99, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1999-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-124", "nazov": "čl. 124 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "nazov": "čl. 141 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-2", "nazov": "čl. 141 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 124", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 124", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 124", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-124", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-141", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9db14587-9e3c-425f-adb0-3c97bb2b01cb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1/text", "citacie_n": 85, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 52/99-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v pléne zloženom z predsedu\nJána Mazáka a sudcov Juraja Babjaka, Eduarda Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra\nDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Jána Klučku, Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka\na Daniela Švábyho o návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky na vyslovenie nesúladu čl. I bodu 3 v rozsahu, v akom sa vzťahuje na\nsudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov Slovenskej\nrepubliky, a čl. II zákona č. 57/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých\nústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení\nniektorých ďalších zákonov, t. j. na vyslovenie nesúladu § 29b zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných\nčiniteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v rozsahu, v akom sa\nvzťahuje na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov\nSlovenskej republiky, a § 19b zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb.\no platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov,\ns čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 124 a čl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky na\nneverejnom zasadnutí 4. júla 2000 takto\nrozhodol:\n\nNávrhu\n\nskupiny\n\n34\n\nposlancov\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nNávrh na začatie konania a stanovisko k návrhu\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. júla\n1999 doručené podanie 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovatelia“), zastúpených poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Petrom\nBrňákom, bytom\n\n, označené ako „Návrh na začatie konania\n\no súlade čl. I. bodu 3, a to § 29b zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 57/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov,\nv rozsahu, v akom sa vzťahuje na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky\na ostatných sudcov Slovenskej republiky a čl. II., t. j. § 19b zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov\nv znení neskorších predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky“.\nÚstavný súd návrh navrhovateľov predbežne prerokoval na svojom neverejnom\nzasadnutí 7. júla 1999 a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti\nupravené v § 20 ods. 1 a § 37 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a že neexistujú žiadne dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25\nods. 2 citovaného zákona, ho prijal na ďalšie konanie.\n\n2\n\nNavrhovatelia vo svojom návrhu uviedli: „Zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky z 22. marca 1999 č. 57/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých\nústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v čl. I. bodu 3,\na to v § 29b a v čl. II., a to v § 19b, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej\nnárodnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov\nv znení neskorších predpisov ustanovil, že okrem iných ústavných činiteľov aj sudcom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a ostatným sudcom Slovenskej republiky patrí\nod 1. apríla 1999 do 31. decembra 1999 plat vo výške určenej v roku 1998 podľa § 2\na 27, pričom pri úprave ich platov sa v tomto období nebude postupovať podľa § 27\ncitovaného zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej\nrepubliky, a vo vzťahu k ostatným sudcom aj podľa § 4 a 19 citovaného zákona\no platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov a pri úprave ich platov sa\nv uvedenom čase nebude postupovať podľa § 19 tohoto zákona. Zároveň pre sudcov\nÚstavného súdu Slovenskej republiky ustanovil v ods. 3 a 4 § 29b paušálne náhrady\na náhradu pri zahraničných pracovných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie\nv uvedenom čase vo výške určenej v roku 1998. Týmto spôsobom bol sudcom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a ostatným sudcom dočasne znížený ich\nzákonný plat, prípadne ďalšie zákonné finančné náhrady.\nUstanovenie čl. I. bodu 3, a to § 29b zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 57/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších\nzákonov, v rozsahu, v akom sa vzťahuje na sudcov Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a ostatných sudcov Slovenskej republiky a čl. II., t. j. § 19b zákona\nSlovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných\nčakateľov v znení neskorších predpisov, sú v rozpore s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 124\na čl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n3\n\nPodľa čl. 1 Ústavy je Slovenská republika demokratickým a právnym štátom.\nV kontexte predloženého návrhu Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 16/1995\nz 24. mája 1995 už konštatoval, že v právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti\na zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre\nústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú\na súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a prepojené len väzbami\nústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej rovnováhy vyplýva, že ani\nzákonodarca nemôže voľne disponovať jednotlivými zložkami moci v štáte. Aj\nzákonodarný orgán je viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava\nnepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratický charakter Slovenskej\nrepubliky tak, ako je to deklarované v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodobne vo svojom uznesení PL. ÚS 14/1994 konštatoval, že ústavná zásada\nrovnosti všetkých zložiek štátnej moci znamená, že tieto zložky nie sú vo vzťahu\nvzájomnej podriadenosti, aj keď to nevylučuje vzťahy ústavnej zodpovednosti.\nV tom istom duchu je koncipované aj ustanovenie § 1 (účel zákona) zákona\no platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky kde je\nuvedené, že účelom tohoto zákona je upraviť platy, funkčné príplatky, paušálne\nnáhrady a náhrady ďalších výdavkov ústavných činiteľov Slovenskej republiky tak,\naby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci a rovnosť jej jednotlivých zložiek.\nZ takéhoto chápania rámca jednej z mocí v štáte – súdnej moci – sa vymyká\npostup vlády a parlamentu, keď vláda navrhla a parlament schválil zákon č. 57/1999\nZ. z., na základe ktorého bol sudcom znížený zákonný plat na rok 1999. Neobstojí,\npodľa nášho názoru, tvrdenie, že v danom prípade išlo iba o dočasné zmrazenie\nvalorizácie platov sudcov, pretože zákonný mechanizmus nárastu platov sudcov pevne\nviazaný na predchádzajúci kalendárny rok resp. na kalendárny polrok sa stáva reálnou\nsúčasťou zákonného platu sudcov, ktorý nárast ak je účelovo dočasne zabrzdený\nnapriek tomu, že reálne existuje, v konečnom dôsledku znamená zníženie zákonného\nplatu sudcov. Platy sudcov nemožno ani mechanicky porovnávať s platmi poslancov,\n\n4\n\nčlenov vlády, pretože nemôžu podnikať a ani nedostávajú príplatok za to, že\nnepodnikajú. Naviac sudcovia ostatných súdov nemajú ani nárok na paušálne náhrady\na plat takého sudcu je jediným zdrojom príjmu.\nPodľa nášho názoru, znížením zákonného platu sudcov na rok 1999 spornými\nustanoveniami nového § 29b a čl. II. citovaného zákona, vznikol nesúlad tiež s čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zákonodarca prekročil medze ústavnej\núpravy súdnej moci, ktorej je bližší pôvodný zámer zákonodarcu vyjadrený v § 1,\ni v celkom zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej\nrepubliky. Medze ústavnej úpravy súdnej moci boli, podľa nášho názoru, relatívne\nnaplnené v citovanom zákone, ale sporná časť časovo ohraničenej novely tieto medze\nprekračuje, a to vo vzťahu nielen k zníženiu zákonného platu, ale tiež účelovému\nspôsobu dočasných zmrazovaní, či iných manipulácií s platmi sudcov do budúcnosti.\nÚstavná úprava súdnej moci je zakotvená v samostatnej siedmej hlave, pričom\ntak pri Ústavnom súde Slovenskej republiky ako aj pri súdoch Slovenskej republiky je\ndominantná práve ich nezávislosť. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 141 ods. 1 a 2 ústavy súdnictvo\nv Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy, pričom tento výkon sa\nna všetkých stupňoch realizuje oddelene od iných štátnych orgánov.\nJedným z predpokladov a záruk sudcovskej nezávislosti je ich platové\nohodnotenie. Toto ohodnotenie by malo spočívať na úmernej dostatočnosti vo vzťahu\nk predstaviteľom ostatných mocí v štáte a na jasnom, nespochybniteľnom a stabilnom\nsudcovskom platovom systéme založenom na objektívnych kritériach, ktoré by mali\nbyť vymedzené zákonom. Schválením sporných zákonných ustanovení v zákone\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 57/1999 Z. z. bol, podľa nášho názoru,\nneústavným spôsobom dočasne znížený zákonný plat sudcov, čo vytvára reálny\npriestor aj na možné ohrozenie nezávislosti sudcov napr. politickou mocou. Dočasné\nzníženie zákonného platu sudcom je, podľa nášho názoru, zásahom do ich nezávislosti.\n\n5\n\nPretože k zníženiu zákonného platu sudcov dochádza v čase od 1. apríla 1999\ndo 31. decembra 1999 v súlade s ustanovením § 26 zákona č. 38/1993 Z. z.\nnavrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky považoval túto vec za naliehavú\na vybavil ju prednostne.\nZ uvedených dôvodov navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky\npovažoval túto vec za naliehavú, vybavil ju v súlade s § 26 zákona č. 38/1993 Z. z.\nprednostne, aby návrh po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a po jeho\nuskutočnení vyniesol tento nález: Ustanovenie čl. I. bodu 3, a to § 29b zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 57/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch\nniektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\na o doplnení niektorých ďalších zákonov, v rozsahu, v akom sa vzťahuje na sudcov\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov Slovenskej republiky\na čl. II., t. j. § 19b zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových\npomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov, nie je v súlade\ns čl. 1, s čl. 2 ods. 2, čl. 124 a čl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\nPredseda ústavného súdu sa 12. júla 1999 obrátil na Národnú radu Slovenskej\nrepubliky so žiadosťou o písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľov podľa § 29\nods. 5 zákona o ústavnom súde. Z písomného stanoviska Národnej rady Slovenskej\nrepubliky k návrhu skupiny poslancov o. i. vyplynulo: „Z návrhu skupiny poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“) z 29. júna 1999\nvyplýva požiadavka, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nrozhodol nálezom o tom, že ustanovenia\na) § 29b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.\no platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení\nzákona č. 57/1999 Z. z.,\nb) § 19b zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových\npomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona č. 57/1999 Z. z.\n\n6\n\nnie sú v súlade čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 124 a čl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) v rozsahu, v akom sa vzťahujú na sudcov Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudcovia ústavného súdu“) a na ostatných\nsudcov Slovenskej republiky (ďalej len „ostatní sudcovia“).\nUstanovenia § 29b a 19b zákona č. 57/1999 Z. z. sú v súlade s čl. 36 písm. a)\nústavy.\nPrávo na odmenu za vykonanú prácu, deklarované citovaným ustanovením, je\nvoči sudcom ústavného súdu a ostatných sudcom, ktorých sa týka návrh skupiny\nposlancov, upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.\nv znení neskorších predpisov.\nS konštatovaním skupiny poslancov, že platy sudcov ústavného súdu\na ostatných sudcov sa znížili, sa nemožno stotožniť. Pre obdobie od 1. apríla 1999 do\n31. decembra 1999 zostávajú platy sudcov ústavného súdu a ostatných sudcov na\núrovni platov roku 1998 (rovnako, ako ostávajú na rovnakej úrovni aj platy ostatných\nzamestnancov v rozpočtovej sfére).\nNezmenil sa ani systém určovania platov. Bola iba pozastavená valorizácia\nplatov v súlade s návrhom vlády Slovenskej republiky riešiť problémy ekonomiky.\nUstanovenia, ktoré sú predmetom podania návrhu na ústavný súd, nie sú\nv rozpore s čl. 1 a 2 ods. 2 ústavy.\nNavrhovateľom použitá argumentácia nálezom ústavného súdu Pl. ÚS 16/1995\nnie je pre tento prípad adekvátna a nemožno ju aplikovať na dočasné pozastavenie\nvalorizácie platov ústavných činiteľov, pretože toto sa vzťahuje podľa citovanej\nnovely na všetkých ústavných činiteľov.\n\n7\n\nPredmetnými ustanoveniami zákona č. 57/1999 Z. z. neboli porušené ani\nustanovenia čl. 124 a čl. 141 ods. 1 a 2 ústavy, t. j. nezávislosť ústavného súdu\na nezávislosť a nestrannosť súdov.\nVecná problematika, ktorá je upravená v čl. I § 29b a v čl. II zákona č. 57/1999\nZ. z. sa bezprostredne nedotýka činnosti súdov a neovplyvňuje nezávislosť\na nestrannosť rozhodovania v prerokúvaných konaniach.\nNaviac možno zrejme konštatovať, že neexistuje žiadny vzťah medzi\nsudcovskou nezávislosťou a poskytovaným platom (paušálnymi náhradami a inými\nmzdovými nárokmi) všetkým sudcov. Akúkoľvek generálnu zmenu platu, paušálnych\nnáhrad alebo iných mzdových nárokov všetkých sudcov, preto nemožno posudzovať\nako snahu o odstránenie sudcovskej nezávislosti ako takej.\nÚstavne chránená sudcovská nezávislosť sa totiž vzťahuje na jednotlivé\nprerokúvané prípady konkrétne určeným sudcom, zatiaľ čo každá zmena platu\n(paušálnych náhrad iných mzdových nárokov) sudcov sa dotýka všetkých sudcov (bez\nrozdielu na tom na akom prípade pracujú) a teda súdnej moci ako celku.\nSystém odmeňovania sudcov ústavného súdu\n\na ostatných sudcov\n\nje\n\nv Slovenskej republike upravený príslušnými zákonmi a poslednou novelou zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. nebol zmenený.\nÚpravy vykonané zákonom č. 57/1999 Z. z. majú naviac len dočasný charakter\na vyplývajú z reštrikčných opatrení v celom štátnom rozpočte.\nNávrh skupiny poslancov pritom opomína aj ustanovenie čl. 51 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 36 ústavy\nmožno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n\n8\n\nPlatové pomery ústavných činiteľov vrátane sudcov ústavného súdu a ostatných\nsudcov sú upravené zákonom a v zmysle tohto zákona sa platové náležitosti aj\nposkytujú.\nVzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby ústavný súd nevyhovel petitu\npodania skupiny 34 poslancov vo veci nesúladu čl. I § 29b zákona č. 57/1999 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.\no platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov a čl. II, t. j. § 19b zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991\nZb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov\ns čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 124 a čl. 141 ods. 1 a 2 ústavy.“\nV konaní o návrhu navrhovateľov ústavný súd zobral do úvahy skutočnosť, že\ndočasné uplatňovanie napadnutých ustanovení zákona č. 57/1999 Z. z. (len do\n31. decembra 1999) nepredstavuje zákonnú prekážku ďalšieho konania ústavného\nsúdu podľa § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde, prípadne podľa jeho ďalších\nustanovení.\nNakoľko obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania\npodľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd návrh navrhovateľov\nprejednal a rozhodol o ňom na neverejnom zasadnutí.\n\nII.\nÚstavná a zákonná úprava nezávislosti súdov a sudcov v Slovenskej republike\n1. Nezávislosť súdov a nezávislosť sudcov sú v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky ústavné zásady zaručené systémom ich ústavných a zákonných záruk.\nPokiaľ ide o nezávislosť súdnej moci (nezávislosť súdov), čl. 141 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uvádza: „V Slovenskej republike\n\n9\n\nvykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy“, pričom osobitné ústavné\nustanovenie hovorí aj o nezávislosti sudcov. Je ním čl. 144 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí:\n„Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom“. Pokiaľ ide\no ústavný súd, čl. 124 ústavy uvádza: „Ústavný súd Slovenskej republiky je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti“. Hoci v prípade sudcov Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky ústava osobitne nedeklaruje ich nezávislosť pri\nrozhodovaní, jej čl. 134 ods. 4 obsahujúci text sľubu sudcu ústavného súdu uvádza, že\nsudca sľubuje na svoju česť a svedomie, že sa „bude spravovať ústavou a ústavnými\nzákonmi a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne“.\nCitované ustanovenia ústavy potvrdzujú existenciu súdnej moci ako ďalšej\nzložky štátnej moci pôsobiacej popri moci zákonodarnej a moci výkonnej (siedma\nhlava ústavy – Súdna moc), takže základom nezávislosti súdnej moci je rozdelenie\nmoci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Nezávislosť súdov na iných zložkách štátnej\nmoci predstavuje súčasne určujúci rys súdnej moci, ktorým sa podmieňuje riadny\nvýkon jej funkcií. Predpokladá však existenciu ústavných a iných záruk, ktoré chránia\nsúdy a sudcov pred tlakmi a ovplyvňovaním inými zložkami štátnej moci, ale aj pred\novplyvňovaním „zvnútra“ samotnej súdnej sústavy. Ústavné zásady nezávislosti súdov\na sudcov nie je však možné oddeľovať, nakoľko nezávislosť súdnej moci je\npredpokladom nezávislosti sudcov, takže (v tomto smere) treba nezávislosť súdnej\nmoci považovať za základný predpoklad nezávislosti samotných sudcov. Nezávislé\nsúdnictvo preto nemôže existovať bez nezávislých sudcov. V opačnom smere možno\nsudcovskú nezávislosť označiť za pojmový znak súdnej moci. Účelom nezávislosti\nsúdov je zabezpečiť im také postavenie, ktoré zodpovedá ich úlohe v právnom štáte,\na to ako vo vzťahu k ďalším orgánom štátu (v horizontálnej úrovni vzťahov), tak aj vo\nvzťahu k subjektom podliehajúcim ich jurisdikcii. Všeobecne možno pojem\nnezávislosť súdov charakterizovať tak, že zahŕňa ich rozhodovanie bez akýchkoľvek\nprávnych a faktických vplyvov na výkon ich právomocí, ako aj na proces ich\nrozhodovania a nezávislosť sudcov ako ich nepodriadenosť pri výkone svojich funkcií\nkomukoľvek inému. Nezávislosť súdnictva a nezávislosť sudcov sú preto späté\ns plnením tých úloh, ktoré im v právnom štáte zveruje ústava. V tomto smere ako\n\n10\n\nnezávislosť súdov, tak ani nezávislosť sudcov nemôže byť nikdy nezávislosťou\nabsolútnou a „samoúčelnou“, nakoľko sa poskytuje funkčne pre potreby riadneho\nvýkonu súdnictva. V dôsledku toho ju ani nemožno považovať za nejakú „výsadu“\nsúdnej moci, ale (a naopak) za nevyhnutný predpoklad naplnenia jej zodpovednosti za\nnestranné a spravodlivé súdne rozhodnutia. Túto skutočnosť ostatne potvrdzuje čl. 141\nods. 1 ústavy, v ktorom sa uvádza, že nezávislé a nestranné súdy „vykonávajú\nsúdnictvo“, a čl. 144 ods. 1 ústavy uvádza, že sudcovia sú nezávislí „pri rozhodovaní“,\nresp. čl. 135 ods. 4 ústavy stanovuje, že sudcovia ústavného súdu sa zaväzujú\nnezávisle a nestranne „rozhodovať“.\nSpomenuté ústavné zásady plne potvrdzuje príslušná zákonná úprava činnosti\nsúdov a sudcov, a to ako všeobecných súdov, tak aj ústavného súdu. Ustanovenie § 5\nods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov\nuvádza: „Sudcovia sú pri výkone svojich funkcií nezávislí a sú viazaní jedine\nzákonom. Sú povinní vykladať právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia\na svedomia, sú povinní rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez prieťahov iba na\nzáklade skutočností zistených v súlade so zákonom“. Pokiaľ ide o sudcov ústavného\nsúdu, ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o ústavnom súde uvádza: „Sudcovia sú pri\nrozhodovaní nezávislí a sú viazaní ústavou a ústavnými zákonmi“.\n2. Súdnu nezávislosť a sudcovskú nezávislosť (ako ústavné zásady) nie je však\nmožné posudzovať bez systému ich faktických a právnych záruk. V tejto súvislosti je\nužitočné zdôrazniť, že presadenie nezávislosti súdov a nezávislosti sudcov vyžaduje\nv praxi zodpovedajúce právne zakotvenie mechanizmu či systému inštitútov\na garancií, ktoré ich zaručia. Tie mechanizmy, inštitúty a právne garancie, ktoré\nzaručujú nezávislosť súdov a sudcov, treba (a v tomto smere) považovať za kľúčovú\npodmienku súdnej a sudcovskej nezávislosti. Zaužíval sa pre ne termín záruky\nsudcovskej, resp. súdnej nezávislosti, takže je nevyhnutné, aby boli v právnom\nporiadku každého štátu zabezpečené príslušnou právnou úpravou. Pod zárukami, resp.\nsystémom záruk sudcovskej a súdnej nezávislosti je potom možné rozumieť súhrn\nfaktických a právnych prostriedkov pôsobiacich v smere ich presadenia, zabezpečenia\n\n11\n\na rešpektovania, pričom hlavný význam má ich celkový rozsah a úroveň, ako aj stupeň\nich praktickej vynútiteľnosti. Ich základné delenie je (z hľadiska druhu právnej\núpravy) na ústavné a zákonné záruky nezávislosti súdov a sudcov, pričom ich obsah\na kvalita sa v jednotlivých štátoch prirodzene odlišujú. Odlišný je aj počet ústavných\na zákonných záruk, hoci je nepochybné, že úlohe, ktorú zohráva nezávislé súdnictvo,\nby v právnom štáte zodpovedala predovšetkým ústavná úprava garancií takejto\nnezávislosti. Každý štát vo svojej ústave upravuje tie záruky, ktoré považuje za\nnajdôležitejšie, takže ústavy jednotlivých štátov sa v tomto smere odlišujú. Súdna\nnezávislosť a sudcovská nezávislosť bez súbežnej existencie a uplatňovania ich\nprávnych záruk by boli bezbranné a predstavovalo by len prázdny pojem bez\nakéhokoľvek významu. Reálna nezávislosť súdov a nezávislosť sudcov sa preto\nv praxi posudzujú a aj uplatňujú práve na základe a prostredníctvom takýchto záruk,\ntakže tieto treba považovať za ich nedeliteľnú súčasť. Aj útoky smerujúce voči\nsudcovskej a súdnej nezávislosti smerujú prioritne (a najčastejšie) práve voči jej\nzárukám. Z tohto dôvodu nie je vylúčená možnosť, aby na základe existencie\na rešpektovania určitých záruk nezávislosti sudcov bolo možné posudzovať, či súdy,\nktoré rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, možno považovať za\nnezávislé súdy. Súdnu moc vykonávajú nezávislé súdy prostredníctvom nezávislých\nsudcov a narušenie nezávislosti sudcov (napríklad nerešpektovaním ústavných alebo\nzákonných garancií takejto ich nezávislosti) má (môže mať) priamy vplyv na\nhodnotenie samotného súdu ako nezávislého súdneho orgánu. V tejto súvislosti je\nužitočné uviesť, že ako súdna nezávislosť a sudcovská nezávislosť ako ústavné zásady,\ntak ani systém ich právnych záruk nie sú samoúčelné, ale slúžia pre praktické potreby\nvýkonu súdnictva. Vychádzajúc z uvedeného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde..., pričom neexistuje rozdiel medzi nezávislým súdom podľa čl. 141 ods. 1 ústavy\na nezávislým súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Súdnu a sudcovskú nezávislosť je\npreto (a z tohto dôvodu) možné považovať za prirodzený „komponent“ základného\npráva na súdnu ochranu.\n\n12\n\n3. Bolo už uvedené, že k ohrozeniu či narušeniu nezávislosti súdu môže dôjsť aj\nnerešpektovaním buď ústavných, alebo zákonných záruk sudcovskej nezávislosti,\ntakže priamym dôsledkom ich porušení je potom porušenie nezávislosti samotného\nsúdu. Takýto výklad vzťahu (a vzájomného prepojenia sudcovskej a súdnej\nnezávislosti) potvrdzuje judikatúra štrasburských orgánov, t. j. Európskej komisie pre\nľudské práva (ďalej len „Komisia“) a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„Súd“), pri výklade pojmu nezávislý súd („independent tribunal“) z čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).\nPodstatou prístupu k výkladu tohto pojmu je v judikatúre uvedených orgánov práve\nvzájomná spätosť (podmienenosť) nezávislosti súdu a nezávislosti jeho sudcov,\nv dôsledku čoho je nezávislosť súdu možné posudzovať prostredníctvom a na základe\nrešpektovania jednotlivých záruk nezávislosti sudcov (a to bez ohľadu, či sú tieto\nz hľadiska vnútroštátneho práva zmluvných strán Dohovoru považované za ústavné\nalebo zákonné). Takto súd napríklad v prípadoch Langborger (rozsudok z 22. 6. 1989),\nBelilos (rozsudok z 28. 9. 1995), Procola (rozsudok z 22. 11. 1995) uviedol: „Aby\nbolo možné posúdiť, či je súd nezávislý, treba zohľadniť inter alia spôsob menovania\njeho členov, ich funkčné obdobie, existenciu garancií (záruk) voči vonkajšiemu\nzasahovaniu, ako aj otázku, či sú tu znaky nezávislosti“. Ďalšie prvky nezávislosti\nsúdu v naznačenom smere poskytli napríklad rozsudky súdu vo veci Campbell a Fell\n(rozsudok z 28. 6. 1984), Sramek (rozsudok z 22. 10. 1984), v súlade s ktorými:\n„neodvolateľnosť (irremovability) sudcov orgánmi výkonnej moci počas ich\nfunkčného obdobia treba vo všeobecnosti považovať za nevyhnutný dôsledok ich\nnezávislosti a ako taká je zahrnutá medzi garancie čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. V prípadoch\nEngel a iní (rozsudok z 8. 6. 1976), Campbell a Fell (rozsudok z 28. 6. 1984) bolo za\nsúčasť nezávislosti súdov označené vylúčenie možností ukladať sudcom inštrukcie pri\nvýkone ich funkcií na základe príslušnej právnej úpravy. Pre úplnosť je potrebné\nspomenúť, že na viaceré z týchto garancií nezávislosti súdu podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru sa odvolala aj Komisia v prípade sťažnosti I. L. voči Slovenskej republike\n(sťažnosť 26138/95). Z citovanej judikatúry ako Komisie, tak aj Súdu možno preto\nusúdiť, že pre potreby konania o porušení čl. 6 ods. 1 Dohovoru je nezávislosť sudcov\npovažovaná za integrálnu súčasť nezávislého súdu. V praxi to znamená, že narušenie\n\n13\n\nniektorej zo záruk nezávislosti sudcu môže mať za následok (znamená) porušenie\nnezávislosti súdu, a tým aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pre úplnosť je potrebné spomenúť,\nže citovaná judikatúra štrasburských orgánov prirodzene nepredstavuje vyčerpávajúci\na medzinárodne záväzný katalóg garancií nezávislosti súdov a sudcov, nakoľko je len\nvýsledkom\n\nrozhodovania\n\nvyvolaného\n\nskutkovými\n\na\n\nprávnymi\n\nokolnosťami\n\njednotlivých prípadov.\n4. Právne garancie sudcovskej a súdnej nezávislosti zvyčajne netvoria ucelený\nsystém, ale v jednotlivých štátoch sú súčasťou právnych predpisov rôzneho druhu\n(ústava, zákon). V zásade ich možno rozdeliť na garancie zabezpečujúce\ninštitucionálnu nezávislosť súdnictva ako celku, jednotlivých súdov a aj sudcov\n(v smere ich nepodriadenosti žiadnej inej zložke štátnej moci), ďalej tzv. procesné\nzáruky nezávislosti sudcov vyplývajúce priamo z procesných predpisov, akými sú\nzásady verejnosti súdneho konania, ústnosti, priamosti voľného hodnotenia dôkazov\na napokon\n\ntzv.\n\nosobné\n\nzáruky\n\nsudcovskej\n\nnezávislosti\n\n(nezosaditeľnosť,\n\nnepreložiteľnosť počas funkčného obdobia), spôsob ich ustanovovania do funkcií,\nnezlučiteľnosť funkcie sudcu s inými funkciami, dĺžka funkčného obdobia,\nodmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov zodpovedajúce povahe a významu\nich činnosti, trestnoprávna imunita sudcov a i.\n\nIII.\nPrávne garancie nezávislosti sudcov prostredníctvom ich platových pomerov\npodľa ústavných a zákonných úprav štátov a podľa medzinárodných\ndokumentov\nBolo už spomenuté, že nezávislosť súdov, sudcov všeobecných súdov,\nústavného súdu a sudcov ústavného súdu možno v Slovenskej republike považovať za\nústavné zásady. Pokiaľ ide o garancie súdnej a sudcovskej nezávislosti, tieto sú\nupravené ako na úrovni ústavnej, tak aj zákonnej úpravy (ústavné a zákonné garancie),\n\n14\n\npričom tieto sa ešte vzájomne odlišujú vo vzťahu k sudcom všeobecných súdov\na sudcom ústavného súdu. V Ústave Slovenskej republiky sú upravené ústavné\ngarancie v prípadoch menovania sudcov všeobecných súdov bez časového\nobmedzenia, resp. menovania sudcov ústavného súdu na dobu určitú (čl. 145 ods. 1,\nresp. čl. 134 ods. 2 ústavy), ďalej odvolania sudcov iba z dôvodov uvedených v ústave\n(čl. 147 ods. 1 a 2, pokiaľ ide o sudcov všeobecných súdov, a čl. 138 ods. 2 a 3, pokiaľ\nide o sudcov ústavného súdu), nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu s inými\nčinnosťami (v prípade sudcov ústavného súdu ide o ústavnú garanciu ich nezávislosti\npodľa čl. 137 ods. 2 ústavy, zatiaľ čo v prípade sudcov všeobecných súdov ide len\no zákonnú úpravu tejto garancie ich nezávislosti v zmysle § 52 ods. 4 zákona o súdoch\na sudcoch), trestnoprávna imunita sudcov (zatiaľ čo v prípade sudcov ústavného súdu\nmožno hovoriť o ústavnej garancii ich nezávislosti podľa čl. 136 ods. 2 ústavy,\nv prípade sudcov všeobecných súdov ide len o zákonnú garanciu podľa § 55 ods. 1\nzákona o súdoch a sudcoch). Pokiaľ ide o platové pomery ako sudcov všeobecných\nsúdov, tak aj sudcov ústavného súdu (ako ďalšiu garanciu ich nezávislosti), tieto\nnetvoria súčasť ich ústavných, ale zákonných garancií. Pokiaľ ide o sudcov\nvšeobecných súdov, § 5 ods. 3 zákona o súdoch a sudcoch uvádza: „Štát zabezpečuje\nnezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením“, pričom jeho § 52 ods. 5 uvádza:\n„Platové pomery sudcov ustanoví osobitný zákon“, a pokiaľ ide o sudcov ústavného\nsúdu, § 17 zákona o ústavnom súde uvádza: „Mesačný plat, funkčné príplatky\na ostatné požitky sudcov ustanoví Národná rada Slovenskej republiky osobitným\nzákonom“.\n1. Platové pomery sudcov všeobecných súdov zákon o súdoch a sudcoch preto\nstanovuje ako jednu z garancií ich nezávislosti. V tejto súvislosti možno uviesť, že\nzaradením tejto garancie medzi zákonné garancie sudcovskej nezávislosti sa slovenská\nprávna úprava v zásade neodlišuje od prevažujúceho prístupu ďalších štátov\nk posudzovaniu tejto garancie ako zákonnej, a nie ústavnej. Ústavná úprava tejto\ngarancie sudcovskej nezávislosti je preto skôr výnimočná.\n\n15\n\nV rámci štátov Európskej únie obsahuje ústavnú garanciu poskytovania platov\nsudcom a jeho výšky iba Ústava Írskej republiky. Podľa jej čl. 35 ods. 5: „Pokiaľ\nsudca zastáva úrad, nesmie byť jeho odmena znížená.“\nÚstavnú garanciu platových pomerov sudcov (v špecifických prípadoch)\nupravuje aj Ústava Spolkovej republiky Nemecko. Podľa čl. 97 ods. 2 poslednej vety:\n„Pri zmene organizácie súdov alebo ich obvodov môžu byť sudcovia preložení na iný\nsúd alebo prepustení z výkonu funkcie, ale iba pri ponechaní plného platu.“\nZa ústavnú garanciu možno označiť aj čl. 88 ods. 2 gréckej ústavy, podľa\nktorého: „Príjmy sudcov zodpovedajú ich funkcii.“\nV skupine štátov strednej a východnej Európy obsahuje ústavné garancie\nplatových pomerov sudcov iba Ústava Poľskej republiky, čl. 178 ods. 2 ktorej znie:\n„Sudcovia musia mať zabezpečené primerané podmienky na prácu a odmenu\nzodpovedajúcu vážnosti funkcie a rozsahu ich povinností.“ Totožné znenie má aj jej\nčl. 195 ods. 2 s platnosťou pre ústavných sudcov. Podľa čl. 180 ods. 5 poľskej ústavy:\n„Pri zmene organizácie súdneho systému alebo obvodov súdov môže byť sudca\npreložený na iný súd alebo penzionovaný len pri zachovaní plného platu.“\nÚstavnú garanciu platov sudcov obsahujú aj ústavy štátov Izrael, USA,\nArgentíny, Mexika a Južnej Afriky. Podľa izraelskej ústavy kapitoly 2 sekcie 10 –\nBasic Law – Súdnictvo:\n„a) Sudcom počas výkonu ich funkcie alebo po jeho ukončení alebo tým, ktorí\nich prežili, budú platy a iné náhrady vyplácané podľa zákona alebo rozhodnutia\nKnessetu alebo rozhodnutia Výboru Knessetu, uskutočnenom v jeho mene.\nb) Nemožno prijať rozhodnutie o znížení platov sudcov.“\nPodľa Ústavy USA – čl. III sekcia 1:\n\n16\n\n„Sudcovia Najvyššieho súdu, ako aj nižších súdov, vykonávajú svoj úrad\nnáležite (during good Behaviour) a musia v uvedenom čase dostať za svoje služby\nodmenu, ktorá počas zotrvania v úrade nesmie byť znížená.“\n\nSekcia 110 argentínskej ústavy upravuje:\n„Sudcovia Najvyššieho súdu a sudcovia nižších súdov štátu vykonávajú svoj\núrad náležite a za svoje služby dostanú odmenu stanovenú zákonom, ktorá nesmie byť\npočas výkonu úradu žiadnym spôsobom znížená.“\nPre sudcov najvyššieho a ďalších súdov upravuje ústavné platové garancie\nÚstava Mexika v čl. 94 nasledovne:\n„Odmena, ktorú za svoje služby dostávajú sudcovia Najvyššieho súdu, sudcovia\n(okresných a obvodných súdov) územných súdov, nesmie byť znížená počas trvania ich\núradu.“\nPodľa sekcie 176 ods. 3 Ústavy Argentíny:\n„Platy, náhrady a príspevky sudcov nesmú byť znížené.“\nV ďalších prípadoch však ústavy odkazujú na zákonnú úpravu platov sudcov.\nTakúto úpravu obsahujú napríklad nasledovné ústavy:\nÚstava Belgicka – čl. 154: „Platy členov sudcovského stavu stanoví zákon.“\nÚstava Dánska – § 61: „Výkon sudcovskej moci sa riadi výhradne zákonom.“\nÚstava Luxemburska – čl. 92: „Platy členov sudcovského stavu upravuje\nzákon.“\nÚstava Grécka – čl. 88 ods. 2: „Záležitosti súvisiace s ich (sudcov)\npovyšovaním, odmeňovaním a všeobecným postavením upravujú osobitné predpisy.“\nÚstava Indie – čl. 125: „Sudcom Najvyššieho súdu budú vyplácané odmeny\nstanovené Parlamentom v zákone,...“.\n\n17\n\n2. Nakoľko súčasné medzinárodné právo neobsahuje záväzné medzinárodné\npravidlo, ktoré by stanovovalo, akým spôsobom, resp. prostriedkami majú štáty\ngarantovať sudcovskú a súdnu nezávislosť, jediný medzinárodne uznávaný „štandard“\nv tejto oblasti poskytujú iba medzinárodné dokumenty právne nezáväznej povahy.\nPrvým z nich sú Základné princípy nezávislosti súdnictva prijaté 7. kongresom OSN\no prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s previnilcami konanom v Miláne od\n26. augusta do 6. septembra 1985 a potvrdené rezolúciami VZ OSN č. 40/32\nz 29. novembra 1985 a 40/146 z 13. decembra 1985. Pokiaľ ide o nezávislosť\nsúdnictva, základný princíp č. 1 uvádza: „Nezávislosť súdnictva musí byť zaručená\nštátom a zakotvená v ústave alebo v zákone krajiny“, pričom „Je povinnosťou každého\nčlenského štátu poskytnúť primerané prostriedky umožňujúce súdnictvu správny\nvýkon jeho funkcií (princíp č. 7). Pokiaľ ide o náležitosti platového ohodnotenia\nsudcov, princíp č. 11 uvádza: „Funkčné obdobie sudcov, ich nezávislosť, bezpečnosť,\nprimerané odmeňovanie, pracovné podmienky, dôchodok a dôchodkový vek musia\nbyť zaručené zákonom“.\nDruhým významným medzinárodným dokumentom nezáväznej povahy je\nOdporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (94) 12 z 13. októbra 1994\no nezávislosti, účinnosti a úlohe sudcov. Podobne ako v prípade Základných princípov\naj Odporúčanie Výboru ministrov v rámci Princípu I (Všeobecné zásady nezávislosti\nsudcov) uvádza: „Nezávislosť sudcov by mala byť garantovaná v súlade s Dohovorom\na ústavnými zásadami, napríklad zaradením osobitných ustanovení do ústav alebo\niných právnych predpisov alebo prenesením ustanovení tohto odporúčania do\nvnútroštátnych právnych poriadkov“. Berúc do úvahy právne tradície každého štátu\ntakéto pravidlá by mali upravovať aj „dĺžku funkčného obdobia sudcov a ich\nodmeňovanie by malo byť garantované zákonom“. Pokiaľ ide o platové ohodnotenie\nsudcov, Odporúčanie Výboru ministrov v rámci svojho Princípu III (Primerané\npracovné podmienky sudcov) uvádza, že primerané podmienky by mali sudcom\numožniť pracovať účinne, pričom „... postavenie a odmeňovanie sudcov by malo byť\númerné dôstojnosti ich profesie a rozsahu zodpovednosti“.\n\n18\n\nNapokon Európska charta o štatúte sudcov prijatá účastníkmi multilatelárnej\nschôdzky o štatúte sudcov v Európe organizovanej 8. – 10. júla 1999 Radou Európy na\nmargo platov sudcov uvádza: „Sudcovia vykonávajúci funkciu ako profesionáli majú\nnárok na odmenu, úroveň ktorej je pevne stanovená tak, aby ich chránila od tlakov\nzameraných na ovplyvnenie ich rozhodnutí a všeobecnejšie konanie v ich jurisdikcii,\na teda narušenie ich nestrannosti a nezávislosti“.\nVšetky citované medzinárodné dokumenty považujú platové ohodnotenie\nsudcov za neoddeliteľnú súčasť sudcovskej a/alebo súdnej nezávislosti, ktoré by malo\nbyť upravené zákonom. Pokiaľ však ide o jeho výšku či rozsah, uvádzajú len, že by\nmalo zodpovedať dôstojnosti ich profesie a rozsahu zodpovednosti, avšak bez\nakejkoľvek ujmy na oprávneniach štátov pri výbere vhodných prostriedkov na\ndosiahnutie tohto stavu.\nPlatové pomery sudcov všeobecných súdov a sudcov ústavného súdu sú preto\nako podľa vnútroštátnych právnych úprav jednotlivých štátov, tak aj podľa\nmedzinárodných dokumentov považované za jednu z právnych garancií ich sudcovskej\na/alebo súdnej nezávislosti, hoci druhy takejto právnej úpravy (ústavná alebo zákonná)\nsa v jednotlivých štátoch odlišujú. Odlišuje sa aj spôsob úpravy výšky (úrovne)\nplatových pomerov sudcov ústavného súdu a sudcov všeobecných súdov. Ústavné\núpravy tejto otázky v jednotlivých štátoch však potvrdzujú, že záväzky, ktoré štát\npreberá pri zabezpečovaní platových pomerov svojich sudcov, tvoria pravidelne\npredmet osobitnej ústavnej úpravy a neodvodzujú sa len výkladom všeobecne\nformulovaných ústavných zásad súdnej nezávislosti. Ústavné úpravy tejto otázky\nsúčasne potvrdzujú, že štáty majú pri zabezpečení sudcovskej a/alebo súdnej\nnezávislosti prostredníctvom platového ohodnotenia sudcov v zásade dve možnosti.\nTou prvou je vylúčenie akéhokoľvek prepojenia (resp. podmienenia) platových\npomerov sudcov s celkovou ekonomickou situáciou, resp. momentálnym stavom\nekonomiky v konkrétnom štáte prostredníctvom ústavného príkazu neznižovania\ndosiahnutého platu (odmeny) sudcov po dobu výkonu ich funkcií. Príkladmi takejto\núpravy sú ústavy Írskej republiky, Izraelu, USA, Argentíny, Mexika. Nakoľko ústavná\n\n19\n\núprava takýchto štátov koncipuje platové pomery sudcov ako súčasť ich sudcovskej\na/alebo súdnej nezávislosti, porušenie takéhoto ústavného príkazu (znížením ich platov\nprostredníctvom zákonnej normy alebo iným spôsobom) znamená súčasne narušenie\njednej zo záruk ich nezávislosti.\nDruhou možnosťou právnej úpravy platových pomerov sudcov je stanovenie\nich platov takým spôsobom, aby boli v určitej miere prepojené na celkový alebo\nmomentálny stav ekonomického prostredia štátu (resp. takých jeho určitých zložiek,\nktoré takýto stav ekonomického prostredia odrážajú – napr. platy pracovníkov\nv národnom hospodárstve). V dôsledku takéhoto prístupu k úprave platových pomerov\nmôže plat sudcov kolísať v závislosti od pohybu toho ekonomického kritéria, splnenie\nktorého je rozhodujúce pre stanovovanie platov sudcov. Takúto možnosť stanovenia\nplatov sudcov nevylučujú ani žiadne medzinárodne záväzné dokumenty, ktoré by\nštátom ukladali ako túto garanciu ich nezávislosti zabezpečiť jednoznačným\na medzinárodne požadovaným spôsobom.\nDo tejto skupiny možno preto zaradiť štáty, ktoré ústavným alebo zákonným\npríkazom nevylúčili znižovanie platov sudcov ústavného súdu a sudcov všeobecných\nsúdov počas ich funkčného obdobia. Absenciu takéhoto výslovného ústavného alebo\nzákonného príkazu možno (a v dôsledku toho) chápať tak, že v rámci ústavnej zásady\nsudcovskej\n\na/alebo\n\nsúdnej\n\nnezávislosti\n\nzákonodarca\n\nnevylúčil\n\nprepojenie\n\n(podmienenosť) platov sudcov všeobecných súdov a ústavného súdu s celkovým alebo\nmomentálnym stavom ekonomiky štátu. Na tejto skutočnosti nemenia nič ani také\nústavné ustanovenia, ktorými štáty garantujú platy sudcov „zodpovedajúce ich\nfunkcii“ (Grécko), resp. „vážnosti ich funkcie a rozsahu ich povinností“ (Poľsko) a i.\nNakoľko legitímnym dôvodom umožňujúcim prijímanie takýchto opatrení sú\nexistujúci stav a potreby ekonomiky štátov, za jeho prirodzenú a nevyhnutnú súčasť\ntreba preto považovať nielen jeho dočasnosť, ale aj primeranosť (proporcionalitu) za\núčelom dosiahnutia takého ekonomického cieľa, ktorý sa jeho prijatím sledoval.\nZ uvedeného dôvodu by sa neprimeraná doba jeho uplatňovania, ako aj spôsob\n\n20\n\na rozsah opatrenia neodrážajúce potreby ekonomiky štátu mohli dostať do nesúladu\ns ústavnými zásadami, vlastnými právnemu štátu, akými sú zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, zásada primeranosti (proporcionality), a to pokiaľ ide o rozsah\ntakýchto opatrení, tak aj o dobu nevyhnutnú pre ich legitímne použitie, zákaz\nnediskriminácie pri ich prijímaní a uplatňovaní a pod.\nIV.\nPlatové pomery sudcov všeobecných súdov a ústavného súdu\nv Slovenskej republike\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že Ústava Slovenskej\nrepubliky deklaruje nezávislosť ústavného súdu a všeobecných súdov vo svojom\nčl. 124, resp. čl. 141 ods. 1 a 2, avšak bez toho, že by vylučovala prepojenie platových\npomerov sudcov všeobecných súdov a ústavného súdu s ekonomickou situáciou v štáte\nprostredníctvom ústavného príkazu neznižovania dosiahnutých sudcovských platov\npočas výkonu ich funkcií. Ústava neobsahuje ani žiadnu inú ústavnú garanciu\nvzťahujúcu sa na platové pomery sudcov ústavného súdu a sudcov všeobecných\nsúdov. Ústavný súd na túto skutočnosť už poukázal predtým, keď vo veci\nPL. ÚS 14/94 uviedol: „Ústava Slovenskej republiky neobsahuje žiadne ustanovenie\ndotýkajúce sa platového ohodnotenia ústavných činiteľov, ktoré by (vo vzťahu\nk sudcom) konkretizovalo, aká úroveň ich platového ohodnotenia zodpovedá\nrešpektovaniu ústavnej zásady ich nezávislosti“.\nAbsencia ústavnej garancie týkajúcej sa platových pomerov sudcov (ako vo\nforme ústavného príkazu neznižovania platov sudcov po dobu výkonu ich funkcií, tak\naj vo forme akejkoľvek inej ústavnej garancie) potvrdzuje, že slovenský zákonodarca\npovažuje zabezpečenie platových pomerov sudcov za zákonnú, a nie ústavnú garanciu\nich nezávislosti, pričom ústava nevylučuje, aby takáto zákonná úprava nemohla\nreagovať na stav a potreby ekonomiky štátu. Takúto zákonnú úpravu predstavuje\njednak zákon č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov\n\n21\n\nv znení neskorších predpisov (pokiaľ ide o sudcov všeobecných súdov) a jednak zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch\nniektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (pokiaľ ide o sudcov\nvšeobecných súdov a ústavného súdu). Jej základom je použitie ekonomickej kategórie\npriemerný mesačný plat pracovníka národného hospodárstva (§ 2 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.) ako základu pre výpočet\npriemerného platu ako sudcu všeobecného súdu (§ 23 zákona), tak aj platu sudcu\nústavného súdu (§ 16 zákona) spojený s koeficientom prepočtu tohto platu na plat\nposlanca\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky.\n\nTento\n\n„základný“\n\nzákonný\n\nmechanizmus stanovovania platov sudcov všeobecných súdov a ústavného súdu je\ndoplnený tzv. valorizačným mechanizmom ich priebežnej úpravy podľa § 27 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z., resp. § 19 ods. 1 zákona\nč. 420/1991 Zb. Výsledkom použitia takéhoto zákonného mechanizmu úpravy\nplatových pomerov sudcov všeobecných súdov a ústavného súdu je ich „pohyblivý“\nplat spätý so zvyšovaním alebo znižovaním priemerného platu pracovníka v národnom\nhospodárstve za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka (§ 27 ods. 1 zákona\nč. 120/1993 Z. z.), resp. kalendárneho polroka (§ 19 ods. 2 zákona č. 420/1991 Zb.).\nNakoľko ústava nevylučuje prepojenie platových pomerov sudcov ústavného\nsúdu a všeobecných súdov so stavom ekonomiky ani prostredníctvom ústavného\npríkazu neznižovania platov sudcov po dobu výkonu ich funkcií a ani prostredníctvom\nžiadnej inej ústavnej garancie vzťahujúcej sa na platové pomery sudcov, nebolo možné\nposúdiť ako nesúladnú s ústavou takú právnu úpravu, ktorou bolo dočasne zastavené\nuplatňovanie jednej zo zložiek toho zákonného mechanizmu stanovovania platov\nsudcov, ktorým sa reaguje na stav ekonomiky Slovenskej republiky prostredníctvom\nurčenej ekonomickej kategórie.\nZ tohto dôvodu ústavný súd nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu\nčl. I bodu 3 v rozsahu, v akom sa vzťahuje na sudcov Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a ostatných sudcov Slovenskej republiky, a čl. II zákona č. 57/1999 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.\n\n22\n\no platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, t. j. na vyslovenie\nnesúladu § 29b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.\no platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov v rozsahu, v akom sa vzťahuje na sudcov Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a ostatných sudcov Slovenskej republiky, a § 19b zákona\nSlovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných\nčakateľov v znení neskorších predpisov, s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 124 a čl. 141 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júla 2000\n\n23", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3be0baf5-fa79-4aa0-b4f9-c23e563fb564", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/94 z 27. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3be0baf5-fa79-4aa0-b4f9-c23e563fb564"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c7602148-12f3-4b5d-a0b4-fdfeac8d0449", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.338.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.338.2026.1"}, {"guid": "ussr:7e5ade4c-7982-4336-89d5-a8efed6474cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.2.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.2.2026.1"}, {"guid": "ussr:618762b6-a8d7-44d8-8c33-0f1ee5daf1f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.160.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 160/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 160/2024 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.160.2024.1"}, {"guid": "ussr:86c40ead-a704-4dae-9121-e12881217ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:6b014070-82bd-4260-9665-7fe42781b115", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1"}, {"guid": "ussr:74fe4fb2-3009-4cde-b861-0a3ac9771601", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.74.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2023 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.74.2023.1"}, {"guid": "ussr:2e5d36ac-2f10-4c93-b4b4-7e71efef2f53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.12.2022.1"}, {"guid": "ussr:38267ec4-66d1-49ee-b397-4f8dd08de35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.72.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 72/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.72.2023.2"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:c509f542-7f2a-40dd-8b88-cae7ae0648f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2"}, {"guid": "ussr:7e4dd13e-0a87-4096-a861-77e8a158c63b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.44.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.44.2023.2"}, {"guid": "ussr:1df1cc2f-9c9d-4f38-9416-d8b8d8286438", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2018 z 1. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2018.1"}, {"guid": "ussr:7e140031-3bf2-4344-b093-e76c60beac64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.12.2022.1"}, {"guid": "ussr:b0aeffd7-5133-4d55-bc33-c499829c8384", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2021 z 9. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1"}, {"guid": "ussr:c209a9d6-313f-47f8-8049-a578e1dc4efb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.450.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 450/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 450/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.450.2021.1"}, {"guid": "ussr:8c5f00e7-0208-41cf-88b8-32ebf75f8816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.621.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 621/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 621/2018 z 7. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.621.2018.1"}, {"guid": "ussr:ee8d24d2-72c3-4575-8233-e2c89a4011a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.224.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2020 z 6. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.224.2020.1"}, {"guid": "ussr:c3d120a3-c8d4-4ff3-9873-092a93e398d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2020 z 6. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3d120a3-c8d4-4ff3-9873-092a93e398d0"}, {"guid": "ussr:9ce4ac55-0d93-43b7-aeb1-2083263572b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.39.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 39/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.39.2021.2"}, {"guid": "ussr:98fc2a54-6a89-499d-afb6-c585c43e5109", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:8acdce87-ef72-45b1-bf39-0068e6f3d609", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.164.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 164/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 164/2017 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.164.2017.1"}, {"guid": "ussr:6e582424-1cbb-4b73-923c-624f33f0bebe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 396/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 396/2016 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1"}, {"guid": "ussr:718890c1-f3f4-43d8-9b76-36332dbd9b96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1"}, {"guid": "ussr:9880f061-0e7e-44f7-a54a-090cbd1b2b0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.20.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.20.2018.1"}, {"guid": "ussr:1963eda4-a6ca-42bd-9284-ec66cebc403f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.14.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.14.2018.1"}, {"guid": "ussr:176bd808-948c-4add-9885-e328578d5949", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2016 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2016.1"}, {"guid": "ussr:8d244471-3b4d-4bbd-9432-1e69ef44c5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3"}, {"guid": "ussr:f113ff90-d238-4e5f-a2c1-98d5e7d93edb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.298.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2015 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.298.2015.1"}, {"guid": "ussr:643aa216-a9f9-420d-91ba-cf377a95bb25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.27.2015.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 27/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 27/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.27.2015.2"}, {"guid": "ussr:58bcd7e4-1712-4ea5-98e0-1a1a8f2aa55f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2014 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2014.1"}]}