{"guid": "ussr:1c36ada2-91c6-4ccd-adcc-98f117f279b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.41.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 41/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 41/2014 z 16. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. marca 2016, sp. zn. PL. ÚS 41/2014, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.41.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-03-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1c36ada2-91c6-4ccd-adcc-98f117f279b3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.41.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.41.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.41.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 41/2014-101\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 16. marca 2016 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa (sudca\nspravodajca),\n\nMarianny\n\nMochnáčovej,\n\nLadislava\n\nOrosza\n\na\n\nRudolfa\n\nTkáčika\n\nprerokoval prijatý návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpenej Dr. h. c. Ing. Jánom Figeľom, PhD., poslancom Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, na začatie konania o súlade\n- § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2013 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa\nprípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1 a čl. 20\nÚstavy Slovenskej republiky,\n- § 117b a § 140a ods. 1 písm. b) v časti „stavieb uvedených v § 117b“ zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nzákona č. 219/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých\nopatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, s čl. 1\nods. 1, čl. 20 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takto\n\nrozhodol:\nKonanie o návrhu skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\nzastavuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. júna 2014\ndoručený návrh 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina\nposlancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania o súlade\n- § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 175/1999 Z. z.“)\nv znení zákona č. 219/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z.\no niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 219/2013 Z. z.“), s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\n- § 117b a § 140a ods. 1 písm. b) v časti „stavieb uvedených v § 117b“ zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nzákona č. 219/2013 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 71 ods. 2 ústavy (spolu ďalej aj\n„napadnuté ustanovenia“).\n2. Skupina poslancov zároveň navrhla, aby ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 ústavy\nv spojení s § 38 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pozastavil\núčinnosť napadnutých ustanovení.\n\n2\n\n3. Skupina poslancov v úvode svojho návrhu uviedla, že účelom zákona č. 219/2013\nZ. z. bolo nanovo definovať inštitút významnej investície a ustanoviť nové podmienky\núzemného a stavebného konania pre takto vymedzené významné investície.\n3.1 Pôvodné znenie zákona č. 175/1999 Z. z. sa podľa skupiny poslancov opieralo\npredovšetkým o čl. 20 ústavy, podľa ktorého vo všeobecnosti má vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu (odsek 1 druhá veta), avšak ak ide o verejný\nzáujem, môže zákon upraviť obsah a ochranu vlastníckeho práva i odlišne. Vo verejnom\nzáujme môže zákon ustanoviť majetok, ktorý môže byť len vo vlastníctve štátu, obce alebo\nurčených osôb (odsek 2), vo verejnom záujme môže zákon umožniť obmedzenie\nvlastníckeho práva aj možnosť vyvlastnenia, a to vždy za primeranú náhradu (odsek 4).\nObmedzenie vlastníckeho práva k majetku nadobudnutému v súlade s právnym poriadkom,\niným spôsobom a z iných dôvodov ústava neumožňuje.\n3.2 Pre akýkoľvek zákonný zásah štátu do vlastníckeho práva je preto podľa skupiny\nposlancov rozhodujúci právny pojem verejného záujmu. Ústava tento pojem nedefinuje.\nSkupina poslancov na tomto mieste odkázala na judikatúru ústavného súdu a doplnila, že\nústavný súd sa k pojmu verejného záujmu viackrát vyslovil. Vo výroku uznesenia sp. zn. PL.\nÚS 11/95 sa k tomuto pojmu uvádza (citácia uvedená skupinou poslancov): „Pojem\nverejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu\nalebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť je možné dosiahnuť\nprostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak\nverejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, podmienku verejného\nzáujmu možno považovať za splnenú.“\n3.3 Pôvodné znenie zákona č. 175/1999 Z. z. rešpektovalo podľa mienky skupiny\nposlancov takýto výklad verejného záujmu ako ústavného dôvodu pre zákonné obmedzenie\nvlastníckeho práva. Na to, aby sa mohol využiť štandardný zákonný postup predovšetkým\npri vyvlastňovaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, pôvodné\nznenie zákona č. 175/1999 Z. z. podľa názoru skupiny poslancov „objektivizuje“ verejný\nzáujem v prípade novo zavedeného inštitútu významných investícií. Zákon vtedy podľa\n\n3\n\npresvedčenia skupiny poslancov stanovil jasné a pomerne presné kritériá. Skupina\nposlancov zároveň uvádza, že významnou investíciou mohla byť len taká investícia, ktorá\nbola stavbou určenou na výrobu a zároveň spĺňala tri podmienky. Po prvé (i), finančné\nprostriedky potrebné na jej uskutočnenie museli byť v sume najmenej 1 miliardy Sk\ninvestičných nákladov, po druhé (ii), plánovaný objem výroby alebo zamestnanosť boli\nz hľadiska národohospodárskeho významné a po tretie (iii), vláda Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“) o investícii, ktorá spĺňala všetky tieto podmienky, rozhodla, že jej\nuskutočnenie je vo verejnom záujme.\n3.4 Skupina poslancov kontinuálne nadviazala myšlienkou, že zákon č. 219/2013\nZ. z. do takto vymedzenej zákonnej konštrukcie umožňujúcej v prípade presne\ndefinovaných významných investícií obmedziť obsah vlastníckeho práva na základe\nverejného záujmu zasiahol dvojakým spôsobom. Zaviedol novú definíciu významnej\ninvestície a ustanovil špecifickú príslušnosť pre stavebné konanie pri stavbách, ktoré\nzodpovedajú novej definícii významnej investície.\n3.5 Podľa skupiny poslancov zákon č. 219/2013 Z. z. pôvodné vymedzenie\nvýznamných investícií v § 1 ods. 2 rozšíril v odseku 3 o novú kategóriu významných\ninvestícií, ktoré nemusia napĺňať kritériá „objektivizujúce“ verejný záujem (po novom 100\nmiliónov eur investičných nákladov, národohospodársky význam alebo 300 nových\npracovných miest), ale stačí, ak s takto vymedzenou investíciou stavba „technicky,\ntechnologicky alebo logisticky súvisí“ a jej uskutočnenie je „nevyhnutné na zabezpečenie\nprevádzkovania činnosti“ významnej investície vymedzenej podľa upravenej pôvodnej\nkoncepcie. I takéto stavby potom môže vláda podľa § 1 ods. 3 písm. b) nového znenia\nzákona č. 175/1999 Z. z. vyhlásiť za významnú investíciu.\n3.6 Zákon č. 219/2013 Z. z. ďalej podľa názoru skupiny poslancov osobitným\nspôsobom vymedzil pôsobnosť pre stavebné konanie významných investícií v zákone\nč. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Táto osobitná úprava vyníma podľa skupiny\nposlancov územné a stavebné konanie zo všeobecného režimu preneseného výkonu miestnej\n\n4\n\nštátnej správy, odníma tak územné a stavebné konanie pre takéto prípady obciam, na území\nktorých sa tieto investície uskutočňujú, a určuje pôsobnosť okresnému úradu v sídle kraja.\n4. V ďalšej časti návrhu skupiny poslancov sú uvedené bližšie dôvody namietaného\nnesúladu napadnutých ustanovení, pričom navrhovatelia rozvíjajú svoju argumentáciu\na uvádzajú, že nová zákonná definícia významnej investície umožňuje vláde rozhodnúť\nprakticky o každej investícii, ktorá „technicky, technologicky alebo logisticky“ súvisí s inou\nvýznamnou investíciou vymedzenou podľa pôvodnej zákonnej koncepcie, že ide\no významnú investíciu, teda o investíciu vo verejnom záujme. Vláda v takomto prípade\npodľa skupiny poslancov nie je viazaná žiadnymi ďalšími kritériami a nemusí skúmať, či\núčel zamýšľaný obmedzením vlastníckeho práva nie je možné dosiahnuť prostriedkami,\nktoré zasahujú do ústavou chráneného vlastníckeho práva miernejšie. Takto vymedzená\nkategória významných investícií zakladá podľa presvedčenia skupiny poslancov možnosť,\naby vláda o tom, čo je vo verejnom záujme, rozhodovala paušálne, bez jasných kritérií a bez\ntoho, aby skúmala, či verejný záujem nie je možné dosiahnuť aj inak.\n4.1 Nové ustanovenie osobitnej pôsobnosti pre územné a stavebné konanie v prípade\nkonania o významných investíciách podľa ustáleného názoru skupiny poslancov znamená,\nže sa v prípade významných investícií obci neumožní využiť jej ústavnú pôsobnosť\nustanovenú v čl. 71 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má obec pri prenesenom výkone štátnej\nsprávy možnosť vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenia,\na to i v prípadoch menších a štandardných investícií, pokiaľ „technicky, technologicky\nalebo logisticky súvisia“ s nejakou významnou investíciou určenou podľa upravenej\npôvodnej koncepcie a vláda o nich rozhodne, že sú to investície vo verejnom záujme bez\njasných kritérií, a teda len podľa svojej vôle, a uplatní sa osobitný postup. V praxi to\npovedie podľa obáv skupiny poslancov k tomu, že všeobecne záväzné pravidlá pre územný\na stavebný rozvoj obce pre niektoré stavby, ktoré si podľa nového znenia § 1 ustanoveného\nzákonom č. 219/2013 Z. z. vyberie vláda, platiť nebudú, a pre ostatné stavby platiť budú.\n4.2 Podľa novej definície zavedenej zákonom č. 219/2013 Z. z. môže podľa názoru\nskupiny poslancov vláda vyhlásiť za významnú investíciu prakticky akúkoľvek stavbu\npodľa § 1 ods. 3 nového znenia pôvodného zákona č. 175/1999 Z. z., stačí, ak pôjde\n\n5\n\no stavbu, s ktorou sa bude počítať, že po jej dokončení bude v nejakom obchodnom,\ntechnickom alebo obdobnom vzťahu k nejakej významnej investícii určenej podľa § 1 ods. 2\nzákona č. 219/2013 Z. z. Týmto bolo vláde podľa názoru skupiny poslancov udelené\noprávnenie svojím vyhlásením podľa § 1 ods. 3 zákona č. 219/2013 Z. z. rozhodnúť o tom,\nže stavba je vo verejnom záujme, bez jasných kritérií, ktoré sa týkajú dotknutej stavby.\nPrávne tak postačuje podľa záverov skupiny poslancov veľmi vágne vymedzená súvislosť\ns inou významnou investíciou (technologická, technická alebo logistická). Zákon pritom\npodľa skupiny poslancov neumožňuje takéto rozhodnutie vlády preskúmať, pretože o túto\nsúvislosť pôjde až po dokončení stavby, teda oveľa neskôr, ako dôjde k zásahu do\nvlastníckych a samosprávnych práv chránených ústavou v čl. 20 a čl. 71 ods. 2 ústavy.\nPrvok nepredvídateľnosti pri rozhodovaní o významných investíciách podľa zákona\nč. 219/2013 Z. z. je podľa názoru skupiny poslancov v rozpore aj so zásadami\ndemokratického právneho štátu, podľa ktorých by konanie štátnych orgánov malo vyplývať\nzo zákona tak, aby každý mohol vopred vedieť, ako v ktorých prípadoch bude štát konať.\nNová úprava § 1 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorú zaviedol zákon č. 219/2013 Z. z.\nv odseku 3, podľa skupiny poslancov vláde umožňuje, aby sa rozhodovala podľa\nekonomického účelu v prospech alebo neprospech iných súkromnovlastníckych subjektov,\nbez jednoznačne určených kritérií pre toto rozhodovanie. Táto zákonná konštrukcia je podľa\nnázoru skupiny poslancov v rozpore s čl. 1 ods.1 ústavy, podľa ktorého je Slovenská\nrepublika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n4.3 Pokračujúc vo svojom návrhu, skupina poslancov konštatuje, že ustanovenie čl. I\nbodu 2 v § 1 ods. 3, ako aj ustanovenia čl. II bodov 1 a 2 zákona č. 219/2013 Z. z. svojím\núčelom a celou svojou právnou konštrukciou prekračujú rámec vymedzenia verejného\nzáujmu, na základe ktorého možno podľa čl. 20 ústavy zasahovať do ústavou chráneného\nvlastníckeho práva, a ustanovenia čl. II bodov 1 a 2 zákona č. 219/2013 Z. z. navyše\nznemožňujú plné uplatnenie ústavného výkonu pôsobností obce pri zabezpečovaní\npreneseného výkonu štátnej správy v oblasti územného a stavebného konania podľa čl. 71\nods. 2 ústavy a umožňujú vláde konať subjektívne, nepredvídateľne, v rozpore so zásadou\nprávneho štátu chránenou v čl. 1 ods. 1 ústavy.\n\n6\n\n4.4 Z týchto dôvodov dospela skupina poslancov k právnemu názoru, že ustanovenie\n§ 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2013 Z. z.\nnie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ústavy a ustanovenia § 117b a slová „stavieb uvedených\nv § 117b“ v § 140a ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 219/2013 Z. z. nie sú v súlade\ns čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 71 ods. 2 ústavy.\n5. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti skupina poslancov navrhla tento\nvýrok nálezu ústavného súdu:\n«1. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach\ntýkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 219/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých\nopatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nie je\nv súlade s čl. 1 ods. 1 a s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Ustanovenia § 117b a slová „stavieb uvedených v § 117b“ v § 140a ods. 1 písm.\nb) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení zákona č. 219/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z.\no niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, s čl. 20 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.»\nII.\nPrijatie návrhu na ďalšie konanie\n6. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2014 uznesením č. k.\nPL. ÚS 41/2014-16 (ďalej aj „uznesenie o prijatí“) prijal návrh skupiny poslancov na ďalšie\n\n7\n\nkonanie a zároveň nevyhovel návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti\nnapadnutých ustanovení.\nIII.\nĎalší postup ústavného súdu\n7. V súlade s § 39 ods. 1 zákona o ústavnom súde si ústavný súd vyžiadal písomné\nstanovisko od Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“ alebo\n„odporca“), keďže ide o orgán verejnej moci, ktorý vydal napadnutý všeobecne záväzný\nprávny predpis. Ústavný súd si ďalej v súlade s § 39 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nvyžiadal písomné stanovisko vlády, ktorá je v konaní o súlade právnych predpisov podľa\n§ 37 ods. 2 zákona o ústavnom súde vedľajším účastníkom.\nListom č. PREDS-173/2015 doručeným ústavnému súdu 22. júna 2015 sa\nk podanému návrhu skupiny poslancov vyjadril odporca prostredníctvom predsedu národnej\nrady. Podľa odporcu zákonom č. 219/2013 Z. z. došlo k zmene len „technických“\npodmienok, ktoré musí stavba spĺňať, bez akéhokoľvek zásahu do vymedzenia kompetencií\nvlády pri rozhodovaní o tom, či je stavba vo verejnom záujme. Ďalej odporca uviedol, že\nsamotné vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou ešte automaticky nie je spojené\nso začatím vyvlastňovacieho konania podľa štvrtej časti stavebného zákona (§ 108  § 116).\nTo, či sú naplnené podmienky vyvlastnenia ustanovené v stavebnom zákone (§ 110),\nposudzuje až príslušný stavebný úrad v rámci vyvlastňovacieho konania. Odporca\nkonštatoval, že obsahom novelizácie stavebného zákona bolo rozšírenie predmetu úpravy\n§ 117b stavebného zákona, ktorý ustanovuje pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja ako\nstavebného úradu v prípade taxatívne ustanovených územných konaní a stavebných konaní.\nRozborom citovaného ustanovenia stavebného zákona je podľa odporcu možné dospieť\nk záveru, že pôsobnosť prvostupňového stavebného úradu je zverená obvodnému úradu\nv sídle kraja najmä v prípadoch tzv. líniových stavieb (stavby diaľnice a rýchlostnej cesty),\nresp. stavieb, ktoré nezriedka zasahujú do územného obvodu dvoch alebo viacerých\nstavebných úradov, akými môžu byť nepochybne aj stavby považované za významnú\ninvestíciu. Podľa názoru odporcu obec postavením účastníka stavebného konania má právo\npodaním stanovísk, vyjadrení či námietok vstupovať do citovaných konaní a týmto\n\n8\n\nspôsobom obhajovať svoje záujmy chránené osobitnými predpismi. Rovnako má obec\nv rámci postavenia účastníka konania možnosť využiť opravné prostriedky a obrátiť sa na\ndruhostupňový orgán, ktorým je v tomto prípade Ministerstvo dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na základe uvedeného odporca navrhol\nnevyhovieť návrhu skupiny poslancov. Odporca zároveň v súlade s § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným\nsúdom.\nListom č. 39425/2015/21 doručeným ústavnému súdu 15. mája 2015 sa k podanému\nnávrhu skupiny poslancov vyjadrila vláda, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky. Vláda považuje napadnuté ustanovenia za súladné s ustanoveniami\nústavy. Podľa vyjadrenia vlády nová definícia pojmu „významná investícia“ spĺňa\npodmienky jasných a presných kritérií, na základe ktorých je možný zásah do ústavou\nchráneného vlastníckeho práva vo verejnom záujme. Čo sa týka verejného záujmu, vláda\nuvádza, že významná investícia predstavuje významný celospoločenský sociálny\na ekonomický vplyv najmä s regionálnymi vplyvmi v oblasti, kde sa má významná\ninvestícia uskutočniť. Vláda ďalej uviedla, že napadnuté ustanovenia splnomocňujú na\nprenesený výkon štátnej správy v dotknutých oblastiach okresný úrad v sídle kraja (resp.\nv súčasnosti obvodný úrad v sídle kraja), čo nie je v rozpore s ústavou, naopak, ústava\npotrebu takéhoto splnomocnenia priamo predpokladá. Podľa vlády ak obec nie je\nstavebným úradom, má podľa § 34 stavebného zákona postavenie účastníka konania, a teda\nmôže v územnom konaní chrániť svoje záujmy a práva. Vláda sa teda s podaným návrhom\nskupiny poslancov nestotožnila a navrhla, aby ústavný súd vo svojom náleze vyslovil, že\nnapadnuté ustanovenia sú v súlade s ustanoveniami ústavy. Vláda zároveň v súlade s § 30\nods. 2 zákona o ústavnom súde vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred\nústavným súdom.\n7.1 V súlade s § 39 ods. 2 zákona o ústavnom súde si ústavný súd vyžiadal písomné\nstanovisko predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\na generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nk podanému návrhu skupiny poslancov.\n\n9\n\nListom č. 1 GÚp 14/15/1000-7 doručeným ústavnému súdu 19. mája 2015 sa\nk podanému návrhu skupiny poslancov vyjadril generálny prokurátor. Podľa generálneho\nprokurátora nie je možné v prospech napadnutých ustanovení uviesť žiaden relevantný\ndôvod zásahu štátu do vlastníckych práv osôb. Legitimita dosiahnutého cieľa, ktorý navyše\nv napadnutých ustanoveniach nie je ničím deklarovaný (zrejme vyplýva z pôvodnej právnej\núpravy  zabezpečenie výstavby významných investícií), je iba vládou určený, má byť\ndosiahnutá na podklade hrubého zásahu do základných ľudských práv a slobôd.\nNeopomenuteľnou je podľa generálneho prokurátora i skutočnosť, že takýto zásah štátu má\nbyť vykonaný v podstate administratívnym rozhodnutím bez správnej úvahy a následne i za\nporušenia práva na súdnu ochranu. Pri podrobení napadnutých ustanovení testu\nproporcionality nie je v žiadnom prípade podľa generálneho prokurátora možné\nvyšpecifikovať prevažujúci verejný záujem na zásah štátu do základných ľudských práv\na slobôd.\nĎalej podľa generálneho prokurátora je v napadnutých ustanoveniach verejný záujem\ndaný mimo zisťovacieho konania a mimo pôvodných zákonných kritérií pre významnú\ninvestíciu (preinvestovaný objem finančných prostriedkov, vytvorenie pracovných miest).\nZákonodarca pri verejnom záujme považoval za postačujúce, že stavba technicky,\ntechnologicky alebo logicky súvisí a jej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie\nprevádzkovania činnosti významnej investície. V tejto súvislosti však nie je podľa mienky\ngenerálneho prokurátora zrejmé, ktorá autorita rozhoduje o technickej súvislosti,\ntechnologickej súvislosti alebo logickej súvislosti. Ide o pojmy, ktoré v žiadnom prípade\nzákon nevymedzuje. Vymedziť ich môže akýkoľvek subjekt majúci záujem na výstavbe\nnehnuteľnosti v neprospech vlastníkov nehnuteľností, na ktorých má záujem. Takouto\nprávnou úpravou zákonodarca v rozpore s čl. 20 ods. 4 ústavy rozšíril dôvody zbavenia\nmajetku, a to v akomkoľvek časovom období. Vytvoril rozsiahly priestor právnej neistoty\nvlastníkov nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú nielen v blízkosti významných investícií.\nZ hľadiska čl. 71 ústavy je podľa generálneho prokurátora možné súhlasiť s názorom\nnavrhovateľov, že napadnuté ustanovenia tým, že osobitným spôsobom vynímajú územné\na stavebné konanie zo všeobecného režimu preneseného výkonu miestnej štátnej správy,\nodnímajú tak územné a stavebné konanie obciam, na ktorých sa takého investície\nuskutočňujú. Vo vzťahu k novovytvorenej príslušnosti okresného úradu v sídle kraja je\n\n10\n\nvylúčená možnosť uplatňovania poznatkov regionálneho charakteru či v oblasti životného\nprostredia, kultúrneho bohatstva, etnického a religiózneho cítenia obyvateľstva v dotknutej\nlokalite, ktoré majú taktiež vplyv na posudzovanie samotného verejného záujmu. Generálny\nprokurátor v tomto kontexte zastáva názor, že napadnuté ustanovenia nie sú v súlade s čl. 71\nods. 1 ústavy.\nS poukazom na všetky uvedené skutočnosti považuje generálny prokurátor návrh\nskupiny poslancov za dôvodný v celom rozsahu.\n7.2 V súlade s § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde si ústavný súd vyžiadal písomné\nstanovisko od podpredsedu vlády pre investície (ďalej len „podpredseda vlády“)\nk podanému návrhu skupiny poslancov. Listom č. 270/16918/2015/KPPVI doručeným\nústavnému súdu 5. mája 2015 sa k podanému návrhu skupiny poslancov vyjadril\npodpredseda vlády. Podpredseda vlády zastáva názor, že ak pôvodná investícia bola\nrealizovaná vo verejnom záujme, tak aj jej súvisiace dodatočné stavby, resp. investície\nspĺňajúce parametre definované v zákone, by mali byť realizované vo verejnom záujme.\nPodpredseda vlády ďalej nesúhlasí s názorom skupiny poslancov, ktorí predložili návrh na\nzačatie konania, podľa ktorého nemôže obec z pozície stavebného úradu alebo dotknutej\nosoby hájiť záujmy v zmysle § 126 stavebného zákona. Podpredseda vlády zastáva názor, že\nak obec nie je stavebným úradom, je podľa § 34 stavebného zákona účastníkom konania,\nktorý podáva v konaní vyjadrenia a námietky. Uvedenú zmenu v podobe zmeny príslušného\nstavebného úradu v prípade, ak sa konanie týka významnej investície, považuje\npodpredseda vlády za vhodnú a odôvodnenú.\n7.3 V súlade s § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 128 Občianskeho\nsúdneho poriadku si ústavný súd vyžiadal písomné stanovisko aj od Združenia miest a obcí\nSlovenska k podanému návrhu skupiny poslancov.\nK uvedenému ústavný súd poznamenáva, že predsedníčka najvyššieho súdu\na Združenie miest a obcí Slovenska sa v lehote stanovenej ústavným súdom k podanému\nnávrhu skupiny poslancov nevyjadrili a nezaslali ústavnému súdu žiadne stanovisko.\n\n11\n\n7.4 Následne ústavný súd listom zo 17. augusta 2015 zaslal doručené vyjadrenie\nodporcu, vedľajšieho účastníka, generálneho prokurátora a podpredsedu vlády skupine\nposlancov s tým, že ako navrhovatelia majú možnosť sa s týmito vyjadreniami oboznámiť\na zaujať k nim stanovisko. Skupina poslancov sa ku dňu prerokovania tohto uznesenia ani\nna opakovanú výzvu ústavného súdu z 21. októbra 2015 k vyjadreniam dožiadaných\norgánov verejnej moci nevyjadrila.\n8. Aj na tomto základe sa 17. februára 2016 konalo verejné ústne pojednávanie,\nna ktorom sa nezúčastnil zástupca skupiny poslancov a ani odporca či vláda. Ústavný súd\npreto verejné ústne pojednávanie odročil na 16. marec 2016, na ktorom rozhodol tak, ako to\nje uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to z ďalej uvedených dôvodov.\nIV.\nNapadnuté ustanovenia\n9. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. v znení zákona č. 219/2013 Z. z.\nvýznamnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý\nnespĺňa podmienky podľa odseku 2 písm. a) a b), ak\na) uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti\nvo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky\nsúvisí, a\nb) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.\nPodľa § 117b stavebného poriadku v znení zákona č. 219/2013 Z. z. ak ide\no uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je\nvýznamnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu\nvo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.\nUstanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa\nosobitného predpisu banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou\nčinnosťou. Obvodný úrad v sídle kraja prihliadne len na požiadavky účastníkov územného\n\n12\n\nkonania a stavebného konania, ktoré súvisia s výstavbou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo\nstavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného poriadku v znení zákona č. 219/2013 Z. z.\n(vrátane nenapadnutých častí, pozn.) dotknutým orgánom podľa tohto zákona je obec, ak\nnie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej\núzemí, okrem stavieb uvedených v § 117b.\nV.\nZávery\n10. Návrh skupiny poslancov akcentuje právnu úpravu napadnutých ustanovení\ns účinnosťou k 9. júnu 2014 (deň doručenia návrhu ústavnému súdu) v už citovanom znení.\n11. Dňa 7. júla 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2015\nZ. z.“), ktorým došlo k novelizácii § 1 ods. 3 zákon č. 175/1999 Z. z., pričom ku dňu\nprerokovania tohto uznesenia je účinné znenie § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. v znení\nzákona č. 154/2015 Z. z. nasledovné:\n„(3) Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať\na) podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie\nprevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky,\ntechnologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je\nvo verejnom záujme, alebo\nb) podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je\nnevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda\no nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“\n\n13\n\n11.1 Ako je možné vyčítať z obsahu novelizovaného § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999\nZ. z., zákonom č. 154/2015 Z. z. došlo k podstatnej obsahovej zmene napadnutého § 1\nods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. Túto kvalitatívnu zmenu § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z.\nmožno badať v dvoch rovinách:\n(i) Obe písmená [t. j. písm. a) aj písm. b)] napadnutého § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999\nZ. z. sú po novelizácii zákonom č. 154/2015 Z. z. odlišné v texte i obsahu oproti\nnapadnutému zneniu. Ústavný súd 17. decembra 2014 prijal návrh skupiny poslancov, ktorí\nvýslovne namietali neústavnosť § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. Teda návrhom neboli\nnamietané zvlášť jednotlivé písmená § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., ale bol namietaný\n§ 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. ako celok. Tento § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. sa\nvšak skladá z dvoch písmen – písm. a) a písm. b), ktoré niesli určitú obsahovú aj textuálnu\nkvalitu v čase prijatia návrhu skupiny poslancov na ďalšie konanie. Kvalita (obsahová\ni textuálna) sa zákonom č. 154/2015 Z. z. zmenila tak, že písm. b) § 1 ods. 3 zákona\nč. 175/1999 Z. z. nadobudlo úplne nové znenie, a tým aj význam, a písm. a) § 1 ods. 3\nzákona č. 175/1999 Z. z. po novelizácii zákonom č. 154/2015 Z. z. pozostáva z takmer\ntotožného znenia, ktoré bolo pôvodne (pred novelizáciou) rozložené do oboch písmen [t. j.\npísm. a) aj písm. b)] napadnutého § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. spred novelizácie.\n(ii) § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 175/1999 Z. z. po novelizácii zákonom č. 154/2015\nZ. z. síce pozostáva na prvý pohľad zo znenia, ktoré bolo pôvodne (pred novelizáciou)\nrozložené do oboch písmen [t. j. písm. a) aj písm. b)] napadnutého § 1 ods. 3 zákona\nč. 175/1999 Z. z. spred novelizácie, avšak aj v tomto smere došlo zákonom č. 154/2015\nZ. z. k podstatnej zmene. Kým podľa napadnutého znenia § 1 ods. 3 písm. a) a písm. b)\nzákona č. 175/1999 Z. z. (t. j. pred novelizáciou) bola významnou investíciou aj stavba,\nktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý NESPĹŇA podmienky podľa odseku 2\npísm. a) a b) zákona č. 175/1999 Z. z., po novelizácii zákonom č. 154/2015 Z. z. je\nvýznamnou investíciou podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 175/1999 Z. z. aj stavba, ktorej\nvýstavbu bude zabezpečovať práve podnik, ktorý je definovaný v § 1 ods. 2 zákona\nč. 175/1999 Z. z., čiže ktorý MUSÍ SPĹŇAŤ definičné znaky podniku podľa § 1 ods. 2 zákona č.\n175/1999 Z. z. Aby bol ústavný súd ešte plastickejší, rozoberie uvedené tvrdenia na drobné.\nZákon č. 175/1999 Z. z. (tak pred novelizáciou, ako aj po nej) definuje významnú investíciu\nv jeho odsekoch 2 a 3. V § 1 ods. 2 je významná investícia definovaná primárne (ústavný\n\n14\n\nsúd si ju pre tento účel dovolí nazvať „hlavná významná investícia“). Významná investícia,\nktorá súvisí (technicky, technologicky alebo logisticky) s hlavnou investíciou, je\nk dnešnému dňu definovaná v § 1 ods. 3 písm. a) [pred novelizáciou to bol § 1 ods. 3\npísm. a) a b) v napadnutom znení; ústavný súd si ju pre tento účel dovolí nazvať „súvisiaca\nvýznamná investícia“]. Kým pred novelizáciou výstavbu hlavnej významnej investície\nmohol (v zmysle nenapadnutého § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z.) zabezpečovať iba\npodnik „A“ (t. j. právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky za podmienok\n§ 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z.) a súvisiacu významnú investíciu mohol (v zmysle\nnapadnutého znenia § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z.) zabezpečovať podnik „non-A“ [t. j.\nprávnická osoba, so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá nespĺňa podmienky § 1\nods. 2 písm. a) a b) zákona č. 175/1999 Z. z.], po novelizácii § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999\nZ. z. zákonom č. 154/2015 Z. z. aj súvisiacu významnú investíciu [§ 1 ods. 3 písm. a)] môže\nzabezpečovať iba podnik „A“.\n11.2 Z týchto dôvodov ústavný súd zastáva názor, že definícia „súvisiacej významnej\ninvestície“ v § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. nadobudla novelizáciou zákonom\nč. 154/2015 Z. z. inú kvalitu, iný rozmer a obsah odlišný od znenia napadnutého skupinou\nposlancov.\n12. Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2014 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony (ďalej len „zákon č. 314/2014 Z. z.“), ktorým došlo k novelizácii § 117b\nstavebného zákona vypustením dovtedy účinnej poslednej vety znenia § 117b stavebného\nzákona, pričom ku dňu prerokovania tohto uznesenia je účinné znenie § 117b stavebného\nzákona v znení zákona č. 314/2014 Z. z. nasledovné:\n„Ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie\nstavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť\nstavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle\nkraja. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa\n\n15\n\nosobitného predpisu banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou\nčinnosťou.“\n12.1 Napadnuté znenie § 117b stavebného zákona upravovalo pred novelizáciou\nzákonom č. 314/2014 Z. z. dva okruhy problémov. Po prvé, určovalo orgán verejnej správy,\nktorý mal pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania,\nak išlo o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá\nje významnou investíciou (s výnimkou banskej stavby, banského diela alebo stavby\nsúvisiacej s banskou činnosťou). Po druhé, napadnuté znenie § 117b stavebného zákona\nurčovalo, že obvodný úrad v sídle kraja prihliadne len na požiadavky účastníkov územného\nkonania a stavebného konania, ktoré súvisia s výstavbou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo\nstavby, ktorá je významnou investíciou, teda neumožňovalo prihliadať na požiadavky iných\nsubjektov (napr. dotknutých orgánov a pod.). Skupina poslancov napadla celé znenie § 117b\nstavebného zákona, t. j. oba okruhy problematiky reglementovanej § 117b stavebného\nzákona.\n12.2 Novelizáciou § 117b stavebného zákona zákonom č. 314/2014 Z. z.\nzákonodarca vypustil poslednú vetu tohto ustanovenia (v znení: „Obvodný úrad v sídle\nkraja prihliadne len na požiadavky účastníkov územného konania a stavebného konania,\nktoré súvisia s výstavbou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo stavby, ktorá je významnou\ninvestíciou podľa osobitného predpisu“), čím umožnil obvodnému úradu v sídle kraja\nprihliadnuť aj na požiadavky iných subjektov vznesené počas stavebného konania, a teda\nvypustil celý druhý okruh problematiky v skupinou poslancov napadnutom § 117b\nstavebného zákona.\n12.3 Aj v tomto prípade je ústavný súd toho názoru, že kvalita (text a obsah) § 117b\nstavebného zákona sa po novelizácii zákonom č. 314/2014 Z. z. podstatne líši od znenia\na účelu pôvodného a skupinou poslancov napadnutého znenia § 117b stavebného zákona.\n12.4 Na poli obiter dicta sa však ústavný súd ešte pristaví pri aktuálne účinnom znení\n§ 117b stavebného zákona, a to v spojitosti s námietkami skupiny poslancov vznesených\n\n16\n\nv návrhu. Skupina poslancov vo svojej argumentácii uviedla, že „nové ustanovenie\nosobitnej pôsobnosti pre územné a stavebné konanie v prípade konania o významných\ninvestíciách znamená, že sa v prípade významných investícií obci neumožní využiť jej\nústavnú pôsobnosť ustanovenú v článku 71 ods. 2 ústavy“, čo by mohlo vzbudzovať\npochybnosti o tom, či skupina poslancov nebrojí samostatne aj proti novelizáciou zákonom\nč. 314/2014 Z. z. nedotknutej a k dnešnému dňu účinnej časti § 117b stavebného zákona a či\nby ústavný súd nemal zaujať k tejto námietke meritórne stanovisko.\n12.5 Slovenská republika sa ako demokratický právny štát prihlásila k myšlienke\ndecentralizácie správy časti verejných vecí na úroveň samosprávnu (územnú samosprávu).\nTomu korešponduje ústavná úprava územnej samosprávy, konkrétne čl. 64 až čl. 71 ústavy.\nZákladom územnej samosprávy je obec (čl. 64 ústavy). Obec je samostatný územný\nsamosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej\núzemí trvalý pobyt (čl. 64a ústavy). Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok\nustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými\nprostriedkami (čl. 65 ods. 1 ústavy). Obec financuje svoje potreby predovšetkým\nz vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú\npríjmom obce (čl. 65 ods. 2 ústavy). Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej\nsamosprávy možno obci ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7\nods. 5 (čl. 67 ods. 2 ústavy). Štát môže zasahovať do činnosti obce len spôsobom\nustanoveným zákonom (čl. 67 ods. 3 ústavy). Vo veciach územnej samosprávy a na\nzabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný\ncelok vydávať všeobecne záväzné nariadenia (čl. 68 ústavy).\n12.6 Ústavodarca však pri realizácii myšlienky decentralizácie správy časti verejných\nvecí išiel ďalej a upravil možnosť zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej\nsprávy na obec (čl. 71 ods. 1 ústavy), a to na účely efektívneho a hospodárneho výkonu tých\núloh štátnej správy, ktoré vzhľadom na svoju podstatu spadajú v zmysle príslušných\nzákonov pod štátnu správu. Pri výkone štátnej správy môže obec vydávať v rámci svojej\núzemnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne\n\n17\n\nzáväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje\nvláda. Podrobnosti ustanoví zákon (čl. 71 ods. 2 ústavy).\n12.7 Podrobnejšia úprava výkonu samosprávy obce je upravená predovšetkým\nv zákone Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Ten upravuje právomoci obce pri\nvýkone samosprávy (napr. § 4 zákona o obecnom zriadení), ale aj vzťah obce a štátu\nv rámci preneseného výkonu štátnej správy (napr. § 5 zákona o obecnom zriadení).\n12.8 Prvá veta § 5 ods. 1 a prvá veta § 5 ods. 2 zákona o obecnom zriadení\npojednávajúce o možnosti zákonom preniesť výkon niektorých úloh miestnej štátnej správy\nna obec takmer identicky kopírujú ústavný text čl. 71 ústavy.\n12.9 Tak z ústavného textu, ako aj z textu zákona o obecnom zriadení jednoznačne\nvyplýva, že pri prenesení výkonu niektorých úloh miestnej štátnej správy na obec\nprostredníctvom zákona ide o fakultatívnu možnosť zákonodarcu. Len zákonodarca\nrozhodne, či vôbec, v rámci ktorého odvetvia štátnej správy a v akom rozsahu prenesie\nzákonom výkon úloh miestnej štátnej správy na obec. Ústava obecnej samospráve\nnegarantuje, že k preneseniu výkonu miestnej štátnej správy zákonom dôjde, a ani\nnegarantuje, že pri zákonnom prenesení výkonu miestnej štátnej správy nemôže\nzákonodarca tento prenesený výkon následne derogovať a výkon štátnej správy ponechať\n(resp. právomoc prinavrátiť) orgánom miestnej štátnej správy. Preto nemožno námietku\nskupiny poslancov, podľa ktorej „sa v prípade významných investícií obci neumožní využiť\njej ústavnú pôsobnosť ustanovenú v článku 71 ods. 2 ústavy“, pokladať za dôvodnú, keďže\nčl. 71 ústavy negarantuje právo obce na prenesenie výkonu určených úloh miestnej štátnej\nsprávy napr. v oblasti stavebného konania o uskutočnení stavby, ktorá je významnou\ninvestíciou.\n12.10 Čo sa týka zákonnej úpravy príslušnosti stavebného úradu pre územné\na stavebné konanie pri stavbách, ktoré sú významnými investíciami podľa zákona\nč. 175/1999 Z. z., tak v čase prijatia zákona č. 175/1999 Z. z. (dňa 29. júna 1999) bol\n\n18\n\nstavebným úradom (aj pre významné investície) podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona\n(s účinnosťou od 1. 9. 1997 do 31. 12. 2002) okresný úrad. Následne, podľa právneho stavu\nplatného a účinného od 1. 1. 2003 do 31. 7. 2013 bola stavebným úradom (aj pre významné\ninvestície, s výnimkou diaľnic a ciest pre motorové vozidlá) obec (§ 117 a § 117b\nstavebného zákona). Na základe zákona č. 219/2013 Z. z. nadobudol § 117b stavebného\nzákona znenie napadnuté skupinou poslancov, podľa ktorého s účinnosťou od 1. 8. 2013 je\nstavebným úradom pre uskutočnenie stavby diaľnice, rýchlostnej cesty a stavby, ktorá je\nvýznamnou investíciou (okrem banskej stavby, banského diela alebo stavby súvisiacej\ns banskou činnosťou), obvodný úrad v sídle kraja. Z citovaného vyplýva, že príslušnosť\nstavebného úradu pre územné a stavebné konanie pri stavbách, ktoré sú významnými\ninvestíciami podľa zákona č. 175/1999 Z. z., bola striedavo v rukách štátnej správy, potom\nv rukách obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy a momentálne ide opäť o výkon\nštátnej správy. Celú túto históriu však prikrýval a prikrýva čl. 71 ústavy, ktorý bol súčasťou\nústavy už pri jej prijatí a nadobudnutí jej platnosti a účinnosti.\n12.11 Nemožno preto námietku skupiny poslancov, že ide o „nové ustanovenie\nosobitnej pôsobnosti pre územné a stavebné konanie v prípade konania o významných\ninvestíciách“ podľa § 117b stavebného zákona pokladať za dôvodnú, keďže nejde o „nové“\nustanovenie, ale zákonodarca sa prijatím tohto ustanovenia vrátil k právnemu stavu\nz obdobia prijatia samotného zákona č. 175/1999 Z. z., kedy príslušnosť stavebného úradu\npre územné a stavebné konanie pri stavbách, ktoré sú významnými investíciami podľa\nzákona č. 175/1999 Z. z., prináležala štátnej správe (vtedy okresnému úradu, dnes\nobvodnému úradu v sídle kraja), pričom aj v čase prijatia zákona č. 175/1999 Z. z.\na v čase platnosti a účinnosti právnej úpravy upravujúcej príslušnosť stavebného úradu pre\núzemné a stavebné konanie pri stavbách, ktoré sú významnými investíciami (t. j. v čase od\n29. 6. 1999 do 31. 12. 2002), bol v platnosti a účinnosti čl. 71 ústavy, ktorý upravoval\nmožnosť prenesenia výkonu úloh miestnej štátnej správy na obec.\n12.12 Napriek uvedenému však ústavný súd námietku skupiny poslancov („nové\nustanovenie osobitnej pôsobnosti pre územné a stavebné konanie v prípade konania\no významných investíciách znamená, že sa v prípade významných investícií obci neumožní\n\n19\n\nvyužiť jej ústavnú pôsobnosť ustanovenú v článku 71 ods. 2 ústavy“) nevnímal ako gro\n(jadro) ich návrhu, čo sa § 117b stavebného zákona týka, ale len ako doplnenie ich\nargumentácie tiahnucej sa naprieč celým návrhom, z ktorej vyplýva, že skupina poslancov\nvzniesla o. i. obavy, že na základe napadnutých ustanovení [najmä na základe § 117b\nv spojení s § 141a ods. 1 písm. b) stavebného zákona] stratí obec akékoľvek pozície\nv správnych konaniach súvisiacich s výstavbou stavieb, ktoré sú významnými investíciami\npodľa zákona č. 175/1999 Z. z. (skupina poslancov najmä zdôraznila, že v zmysle\nnapadnutých ustanovení môže dôjsť „k zásahu do vlastníckych a samosprávnych práv\nchránených ústavou v čl. 20 a čl. 71 ods. 2“ a „že všeobecne záväzné pravidlá pre územný\na stavebný rozvoj obce pre niektoré stavby, ktoré si podľa nového znenia § 1 ustanoveného\nzákonom č. 219/2013 Z. z. vyberie vláda, platiť nebudú, a pre ostatné stavby platiť budú“),\npričom však novelizáciou § 117b stavebného zákona zákonom č. 314/2014 Z. z. došlo\nku kvalitatívnej zmene tohto ustanovenia (a to aj z pohľadu jadra argumentácie skupiny\nposlancov, keďže zákonodarca vypustil poslednú vetu tohto, čím umožnil obvodnému úradu\nv sídle kraja prihliadnuť aj na požiadavky obce ako dotknutého orgánu vznesené počas\nstavebného konania). Ústavný súd preto nepristúpil (a to aj vzhľadom na nedôvodnosť\ncitovanej námietky skupiny poslancov – pozri body 12.5 až 12.11) k podrobnému\nmeritórnemu preskúmaniu novelizáciou zákonom č. 314/2014 Z. z. nedotknutej\na k dnešnému dňu účinnej časti § 117b stavebného zákona, ale rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia z dôvodov uvedených v bodoch 12 až 12.3.\n13. Dňa 17. októbra 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 254/2015 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane\na využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej\nprevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 254/2015“), ktorým došlo\nk novelizácii § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona spôsobom, keď sa slová „okrem\nstavieb uvedených v § 117b“ nahradili slovami „okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej\ncesty“, pričom ku dňu prerokovania tohto uznesenia je účinné znenie § 140a ods. 1 písm. b)\nstavebného zákona v znení zákona č. 254/2015 Z. z. nasledovné:\n\n20\n\n„Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je obec, ak nie je stavebným úradom podľa\ntohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice\nalebo rýchlostnej cesty.“\n13.1 Skupina poslancov vo svojom návrhu nenapadla celé znenie § 140a ods. 1\npísm. b) stavebného zákona, ale iba jeho časť v znení „stavieb uvedených v § 117b“. Novela\n§ 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona uskutočnená zákonom č. 254/2015 Z. z. vypustila\nskupinou poslancov napadnutú časť § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona v znení\n„stavieb uvedených v § 117b“ a nahradila ju slovným spojením „stavby diaľnice alebo\nrýchlostnej cesty“. A teda aj pri výstavbe významných investícií definovaných zákonom\nč. 175/1999 Z. z. má obec, ktorá nie je pri ich výstavbe podľa § 117b stavebného zákona\nstavebným úradom, podľa aktuálne účinného a platného znenia § 140a ods. 1 písm. b)\nstavebného zákona (t. j. po novele zákonom č. 254/2015 Z. z.) postavenie dotknutého\norgánu. Touto novelizáciou zákonom č. 254/2015 Z. z. zákonodarca materiálne vyhovel\nnámietkam skupiny poslancov a navyše vrátil znenie § 140a ods. 1 písm. b) stavebného\nzákona do stavu identického spred prijatia zákona č. 219/2013 Z. z., zmeny zavedené\nktorým skupina poslancov napáda.\n14. Podľa § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde ak preskúmavané právne predpisy\nstratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.\n14.1 Možno konštatovať, že napadnuté ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999\nZ. z., ako aj § 117b a § 140a ods. 1 písm. b) v časti „stavieb uvedených v § 117b“\nstavebného zákona boli novelizované a ich forma a obsah sú ku dňu prerokovávania tohto\nuznesenia zásadne odlišné od toho znenia, ktoré navrhovatelia podaným návrhom napadli\na ktoré ústavný súd svojím uznesením č. k. PL. ÚS 41/2014-16 zo 17. decembra 2014 prijal\nna ďalšie konanie.\n14.2 Z už citovaného ustanovenia § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde nepochybne\nvyplýva, že konanie vo vzťahu k napadnutým ustanoveniam musí byť zastavené. Rovnakým\nspôsobom (t. j. zastavením konania) ústavný súd už v minulosti postupoval v prípade\n\n21\n\nnovelizácie a kvalitatívnej zmeny napadnutých právnych noriem vo veciach sp. zn.\nPL. ÚS 5/2013 (exekvovateľnosť majetku Eximbanky), sp. zn. PL. ÚS 12/08 (rozšírenie\nkolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov) alebo sp. zn. PL. ÚS 15/05\n(bezúhonnosť pri výkone zdravotníckeho povolania).\n14.3 Na tomto základe ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.\n15. K tomuto rozhodnutiu\n\npripájajú odlišné\n\nstanovisko\n\nsudkyňa Ľudmila\n\nGajdošíková a sudca Ladislav Orosz.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. marca 2016\n\n22", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie-splnenie podmienok konania", "právny predpis-účinnosť", "návrh-zamietnutie", "súlad-súlad právnych predpisov", "stavba", "konanie-zastavenie", "obec-prenesený výkon štátnej správy"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2e7b5f64-6b25-48cf-b485-906297f54e98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/95 z 2. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1995.1"}], "citovane_v": []}