{"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. mája 1999, sp. zn. PL. ÚS 37/99, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "1999-05-25", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-2", "nazov": "čl. 35 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1/text", "citacie_n": 161, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 37/99\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana\nČiča a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra\nDobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej,\nJUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na\nverejnom zasadnutí 25. mája 1999 prerokoval návrh skupiny 34 poslancov Národnej\nrady Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Ladislavom Oroszom, CSc.,\nvo veci súladu ustanovenia § 35 ods. 1 v spojení s ustanovením § 36 ods. 2 písm. p)\na s ustanovením § 70 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych\npomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona\nč. 104/1999 Z. z. s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a 25. mája 1999 takto\nrozhodol:\nUstanovenie § 35 ods. 1 v spojení s ustanovením § 36 ods. 2 písm. p)\na s ustanovením § 70 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych\npomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n\n2\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona\nč. 104/1999 Z. z. n i e\n\nj e v súlade s čl. 35 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4,\n\ns čl. 20 ods. 1 druhou vetou a ods. 4 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 a s čl. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\n1.) Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol dňa 17. februára 1999 doručený\nnávrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania\npodľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 35 ods. 1 v spojení\ns § 36 ods. 2 písm. p) a § 70 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch\na zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení\nzákona Národnej rady č. 220/1996 Z. z. o reklame s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13\nods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa názoru skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej\nlen „skupina poslancov“) ustanovenia § 35 ods. 1 citovaného zákona v spojení\ns ustanoveniami § 36 ods. 2 písm. p) a § 70 ods. 1 citovaného zákona nie sú v súlade\ns ustanoveniami čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Citovaný\nzákon nadobudol účinnosť dňom 1. júna 1998.\nPodľa ustanovenia § 35 ods. 1 citovaného zákona: „Lekárenskú starostlivosť vo\nverejnej lekárni a v pobočke verejnej lekárne môže poskytovať len fyzická osoba na\nzáklade povolenia krajského úradu, ak spĺňa podmienky uvedené v § 3 a 6 a preukáže\nodbornú spôsobilosť diplomom o skončení vysokoškolského štúdia v študijnom\nodbore farmácia a diplomom o špecializácii v odbore lekárenstvo.“\n\n3\nPodľa ustanovenia § 36 ods. 2 písm. p) citovaného zákona: „Držiteľ povolenia\nna poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný zastaviť poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti, ak prestane spĺňať podmienky uvedené v § 3 ods. 3 a v § 6\nods. 1.“\nPodľa ustanovenia § 70 ods. 1 citovaného zákona: „Povolenie na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, na výrobu liekov a na\nveľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré boli vydané podľa\ndoterajších predpisov, zostávajú v platnosti, ak do 12 mesiacov od nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona držiteľ povolenia preukáže splnenie podmienok na vydanie\npovolenia ustanovených týmto zákonom; ak držiteľ povolenia v určenej lehote\nuvedené podmienky nesplní, povolenie stráca platnosť.“\nZ uvedeného vyplýva, že právnické osoby, ktoré boli držiteľmi povolenia na\nposkytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, nebudú môcť splniť\npodmienku uvedenú v ustanovení § 35 ods. 1 citovaného zákona, a teda budú povinní\nzastaviť poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Podľa dostupných údajov sa to bude\ndotýkať cca 600 lekární.\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 4 citovaného zákona právnická osoba môže\nzaobchádzať s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, ak si ustanoví najmenej jedného\nodborného zástupcu. Touto podmienkou sa dostatočne garantuje odborný výkon\nlekárenskej starostlivosti aj u právnických osôb, ktoré sú držiteľmi povolenia na\nposkytovanie lekárenskej starostlivosti.\nPodľa názoru navrhovateľov sa napadnutými ustanoveniami citovaného zákona\ndiskriminujú právnické osoby, ktoré doposiaľ poskytovali lekárenskú starostlivosť, na\núkor fyzických osôb poskytujúcich lekárenskú starostlivosť, t.j. zákonné obmedzenia\nzákladných práv a slobôd (v tomto prípade práva podnikať) neplatia rovnako pre\nvšetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, čo je v rozpore s čl. 13 ods. 3\nústavy.\n\n4\n\nAk malo byť podstatou a zmyslom ustanovení citovaného zákona zvýšenie\na garancia odbornej úrovne poskytovania lekárenskej starostlivosti, považujú\nnavrhovatelia za dostatočné uvedenie podmienky obsiahnutej v § 3 ods. 4 citovaného\nzákona, t.j. že si právnická osoba poskytujúca lekárenskú starostlivosť ustanoví, resp.\nuž má ustanoveného najmenej jedného odborného zástupcu.\nNapadnutými ustanoveniami citovaného zákona sa obmedzuje právo podnikať\nv oblasti poskytovania lekárenskej starostlivosti v rozpore s ich podstatou, zmyslom\na ustanoveným cieľom, čo je v rozpore s čl. 13 ods. 4 ústavy.\nPodľa\n\nnázoru\n\nnavrhovateľov\n\nposkytovanie\n\nlekárenskej\n\nstarostlivosti\n\nprávnickými osobami, ktoré sú držiteľmi povolenia, je svojou podstatou späté\ns výkonom vlastníckeho práva.\nK prevádzkovaniu lekární si totiž tieto právnické osoby museli nevyhnutne\nzaobstarať nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré bezprostredne alebo aspoň nepriamo\nsúvisia so zabezpečením riadneho chodu lekární.\nV tejto súvislosti vynaložili prevádzkovatelia lekární nemalé finančné\nprostriedky a tieto materiálne podmienky na výkon lekárenskej starostlivosti si museli\nnesporne zaobstarať aj fyzické osoby, ktoré sú prevádzkovateľmi lekární.\nAk sú právnické osoby, ktoré doposiaľ poskytovali lekárenskú starostlivosť,\npodľa napadnutých ustanovení citovaného zákona nútené zastaviť poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti, je zrejmé, že ich vlastnícke právo k nehnuteľným\na hnuteľným veciam, ktoré súvisia so zabezpečením riadneho chodu lekární,\nv porovnaní s vlastníckym právom k nehnuteľným a hnuteľným veciam súvisiacim so\nzabezpečovaním riadneho chodu lekární fyzických osôb poskytujúcich lekárenskú\nstarostlivosť nemá rovnaký zákonný obsah a ochranu, čo je v rozpore s čl. 20 ods. 1\nústavy.\n\n5\n\nNapadnutými ustanoveniami citovaného zákona dochádza u právnických osôb\nposkytujúcich doposiaľ lekárenskú starostlivosť k nútenému obmedzeniu vlastníckeho\npráva k nehnuteľným a hnuteľným veciam, ktoré súvisia so zabezpečením riadneho\nchodu lekární.\nNútené obmedzenie vlastníckeho práva k týmto veciam spočíva v tom, že\nnebudú môcť byť použité na účel, pre ktorý boli zakúpené. Na základe analýzy\ncitovaného zákona podľa názoru navrhovateľov nie je možné dospieť k záveru, že toto\nobmedzenie vlastníckeho práva je vykonané v nevyhnutnej miere a vo verejnom\nzáujme, čo je v rozpore s čl. 20 ods. 4 ústavy.\nPodľa príslušných ustanovení napadnutého zákona budú totiž právnické osoby,\nktoré doposiaľ poskytovali lekárenskú starostlivosť, nútené zastaviť lekárenskú\nčinnosť a nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré si zaobstarali v záujme zabezpečenia\nriadneho chodu lekární, sa pre nich stanú zbytočnými.\nVerejný záujem na takomto obmedzení vlastníckeho práva k uvedeným veciam\nv zákone nie je priamo vyjadrený a podľa názoru navrhovateľov ho z citovaného\nzákona nie je možné odvodiť ani nepriamo aj vzhľadom na argumenty uvedené vyššie.\nPodľa navrhovateľov k základným princípom právneho štátu nesporne patrí aj\nprincíp právnej istoty, ktorý okrem iného spočíva aj v záruke, že zákonodarca nebude\npristupovať k retroaktívnym právnym úpravám, na základe ktorých nebudú fyzickým\na právnickým osobám odňaté práva, ktoré nadobudli v dobrej viere a v súlade\ns platnými právnymi predpismi.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že právnickým osobám, ktoré doposiaľ\nposkytovali lekárenskú starostlivosť, bude v dôsledku aplikácie napadnutých\nustanovení citovaného zákona od 1. júna 1999 fakticky i právne odňaté právo\nposkytovať lekárenskú starostlivosť vzhľadom na to, že nebudú v stave splniť novú\n\n6\npodmienku uvedenú v § 35 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorej môže lekárenskú\nstarostlivosť poskytovať len fyzická osoba.\nTáto skutočnosť podľa názoru navrhovateľov je v rozpore s princípom právnej\nistoty, a teda aj v rozpore s čl. 1 ústavy.\nNa základe vyššie uvedených skutočností skupina poslancov navrhla vyniesť\ntento nález: „Ustanovenia § 35 ods. 1, § 36 ods. 2 písm. p) a § 70 ods. 1 zákona\nč. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\na o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z.\no reklame nie sú v súlade s článkami 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy,\nčl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 ústavy.“\nVzhľadom na dikciu § 70 ods. 1 citovaného zákona považovala skupina\nposlancov tento návrh za naliehavý.\nSkupinu poslancov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zastupoval\nposlanec JUDr. Ladislav Orosz, CSc.\nPlénum Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa\n11. marca 1999 prijalo návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podaný\nskupinou 34 poslancov na ďalšie konanie.\n2.) Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky listom zo dňa 11. marca\n1999 v zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona\nč. 293/1995 Z. z. vyžiadal stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky ako\núčastníka konania z dôvodu, že je orgánom, ktorý vydal všeobecne záväzný predpis.\n\n7\nListom zo dňa 13. mája 1999 predseda Národnej rady Slovenskej republiky\nJozef Migaš oznámil, že Národná rada Slovenskej republiky k predmetným zákonom\nprijala stanovisko hlasovaním o ich schválení. Ďalšie osobitné stanovisko\nk uvedenému návrhu Národná rada Slovenskej republiky nezaujíma. Vzhľadom na\nvyššie uvedené netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci a neurčuje ani\nzástupcu Národnej rady Slovenskej republiky pre toto konanie.\nNa ústnom pojednávaní pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zástupca\nNárodnej rady Slovenskej republiky nezúčastnil.\n3.) Zástupca skupiny poslancov JUDr. Ladislav Orosz, CSc., upresnil na\nústnom zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky dôvody návrhu.\nZdôraznil, že verejný záujem na obmedzení základných práv a slobôd v čase prijatia\ncitovaného zákona nebol daný. Poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 citovaného\nzákona, podľa ktorého držiteľ povolenia je povinný viesť verejnú lekáreň osobne.\nUpozornil, že zámer predkladateľa zákona sa nestotožňoval s prijatou právnou\nnormou, pretože aj dôvodová správa k zákonu obsahovala návrh, aby v záujme právnej\nistoty bol zachovaný doterajší stav prevádzkovateľov lekární. V tejto súvislosti\nupozornil, že podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona zaobchádzanie s liekmi\na zdravotníckymi pomôckami zahŕňa nielen prevádzkovanie lekární, ale aj výrobu\nliekov a veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok. Tieto činnosti ale\nposudzovaný zákon umožňuje vykonávať nielen fyzickým, ale aj právnickým osobám.\nPráve túto skutočnosť považuje skupina poslancov za narušenie princípu právnej istoty\na obmedzenie základných práv a slobôd, ktoré sú vyjadrené v čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky. V tejto súvislosti právny zástupca pripomenul, že do siete\nlekární patria popri verejných lekárňach aj nemocničné lekárne, kde je držiteľom\npovolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti právnická osoba sui generis.\nV týchto lekárňach v zmysle posudzovaného zákona naďalej môže byť majiteľom aj\nprávnická osoba. V nemocničných lekárňach teda zostal zachovaný rovnaký právny\nrežim, aký bol vo verejných lekárňach do prijatia zákona č. 140/1998 Z. z.\n\n8\nPodľa názoru zástupcu skupiny poslancov odňatím licencie sa účelovo\nzaobstaraný majetok, resp. jeho podstatná časť stáva neupotrebiteľnou. Časť lekárne je\núčelovo viazaná na výkon lekárenskej činnosti, ide najmä o technické zariadenia, ale aj\nzásoby liekov, software, chemikálie a iné. Ide o veci, ktoré je možné odpredať len\núzkemu okruhu záujemcov – lekárnikom.\n4.) Ústavnému súdu predložili svoje stanovisko Slovenská lekárenská komora,\nŠtátny ústav pre kontrolu liečiv, Asociácia distribútorov liekov a zdravotných\npomôcok v Slovenskej republike, Asociácia farmaceutických výrobcov Slovenskej\nrepubliky, Taliansko-Slovenská obchodná komora, Spišská katolícka charita, firma\nPharmedia, spol. s r.o., Košice, Grémium majiteľov lekární, odborní pracovníci lekární\nvo vlastníctve právnických osôb,\npodnikateľov\n\na\n\nroľníkov,\n\nÚstav\n\nÚnia živnostníkov,\nzdravotníckych\n\ninformácií\n\na\n\nštatistiky,\n\nProtimonopolný úrad a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Predložené\nstanoviská tak umožnili ústavnému súdu širší pohľad na realizačnú stránku právneho\nproblému v praxi.\nII.\n1.) Ústavný súd pokladá v tejto časti nálezu za potrebné, pre posúdenie právnej\nproblematiky zdravotnej starostlivosti a v rámci nej lekárenskej starostlivosti, začať\ngenézou právnych noriem, ktoré túto oblasť regulovali a regulujú.\nOblasť zdravotnej starostlivosti v čase neslobody bola upravená zákonom\nč. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.\nTransformáciu tejto časti právneho poriadku započal zákon Slovenskej národnej\nrady č. 196/1990 Zb. o zmenách v pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky\nv sociálnom zabezpečení a o zmenách niektorých ďalších predpisov.\n\n9\nZákon č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti\nzdravotníctva, novelizoval niektoré ustanovenia zákona o starostlivosti o zdravie ľudu\na zaviedol celkom nový právny režim zdravotníckych zariadení. V ustanovení § 11\nods. 4 citovaného zákona sa uvádza: „Zdravotnícke služby možno poskytovať aj\nv neštátnych\n\nzdravotníckych\n\nzariadeniach\n\n(§ 77a).\n\nPodmienky\n\nposkytovania\n\nzdravotníckych služieb v neštátnych zdravotníckych zariadeniach a iných štátnych\nzdravotníckych zariadeniach ustanoví osobitný zákon.“\nPodľa ustanovenia § 35 zákona č. 419/1991 Zb. „zariadeniami liečebnopreventívnej starostlivosti sú: a) obvodné zdravotnícke zariadenia,\nb) polikliniky,\nc) nemocnice,\nd) nemocnice s poliklinikou,\ne) odborné liečebné ústavy,\nf) zariadenia lekárenskej služby,\ng) osobitné detské zariadenia“.\nPodľa ustanovenia § 77a ods. 1 citovaného zákona: „Liečebno-preventívna\nstarostlivosť sa môže poskytovať aj v neštátnych zdravotníckych zariadeniach,\nktorými sú najmä charitatívne zdravotnícke zariadenia, cirkevné zdravotnícke\nzariadenia, súkromné zdravotnícke zariadenia a iné zdravotnícke zariadenia a v iných\nštátnych a zdravotníckych zariadeniach, ktorými sú najmä univerzitné a fakultné\nzdravotnícke zariadenia.“\nPodľa ustanovenia § 77a ods. 2 citovaného zákona: „Do vydania osobitného\nzákona podľa § 11 ods. 4 môžu neštátne zdravotnícke zariadenia uvedené v odseku 1\nposkytovať liečebno-preventívnu starostlivosť na základe povolenia ministerstva\nzdravotníctva a za podmienok ním určených.“\n\n10\nNa základe tohto zákonného splnomocnenia\n\nMinisterstvo zdravotníctva\n\nSlovenskej republiky vydalo Zásady poskytovania zdravotníckej starostlivosti\nv neštátnych zdravotníckych zariadeniach (ďalej len „Zásady“).\nPodľa čl. 1 Zásad: „Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti podľa týchto\nzásad nesmie obmedziť rozsah a dostupnosť bezplatných zdravotníckych služieb\nposkytovaných zariadeniami štátnej zdravotníckej správy. Neštátnymi zdravotníckymi\nzariadeniami sú najmä charitatívne zdravotnícke zariadenia, cirkevné zdravotnícke\nzariadenia, súkromné zdravotnícke zariadenia a iné zdravotnícke zariadenia.\nZdravotnícku starostlivosť v neštátnych zdravotníckych zariadeniach sú oprávnení na\nzáklade povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky poskytovať\nv rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim odbornej spôsobilosti lekári, farmaceuti,\nklinickí psychológovia, ďalší zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským\nvzdelaním, strední a nižší zdravotnícki pracovníci. V neštátnych zdravotníckych\nzariadeniach sa môže poskytovať iba taká zdravotnícka starostlivosť, na ktorú je\nzariadenie personálne a vecne vybavené a spĺňa zdravotno-hygienické požiadavky na\nprevádzku“.\nPodľa čl. 2 Zásad: „Prevádzkovať neštátne zdravotnícke zariadenia môžu\nfyzické alebo právnické osoby na základe vydaného povolenia v súlade s týmito\nZásadami.“\nZ hľadiska posúdenia právnej sily uvádzané Zásady nie sú všeobecne záväznou\nnormou, ale len internou reguláciou spoločenských vzťahov v tejto oblasti. Ústavný\nsúd pokladá za dôležité sa o ich existencii zmieniť, keďže na ich základe ministerstvo\nzdravotníctva vydávalo aj dnes platné licencie, ktoré oprávňovali subjekty\nk vykonávaniu lekárenských služieb. Aj keď ich právna forma je napriek zákonnému\nzmocneniu diskutabilná, prostredníctvom nich došlo k nastoleniu a ovplyvneniu\nprávneho stavu do jeho dnešnej podoby. Zásady nie sú prameňom práva. Sú interným\ndokumentom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na základe ktorého\ndošlo k úprave ešte dnes platných právnych vzťahov.\n\n11\n\nPodľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti: „Ministerstvo zdravotníctva ako\nústredný orgán štátnej správy na úseku zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti\nodborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.“\nV intenciách tohto zákonného zmocnenia vydalo Ministerstvo zdravotníctva\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nMetodický\n\npokyn\n\nč.\n\n11\n\no postupe\n\npri\n\nzriaďovaní\n\na prevádzkovaní verejných lekární. Túto formu právnej úpravy štatutového postavenia\nlekární, určenia postupu pri ich zriaďovaní a prevádzkovaní možno považovať za\nneštandardnú. Napriek tomu je potrebné citovať z tohto dokumentu s cieľom vyjasniť\nprávne postavenie verejných lekární v systéme zdravotnej starostlivosti vychádzajúcej\nz práva zakotveného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky.\nVerejné lekárne podľa Metodického pokynu č. 11 Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzabezpečujú\n\nzásobovanie\n\nobyvateľstva\n\nliečivami,\n\nzdravotníckymi pomôckami a zdravotníckymi potrebami. Lekárne môžu prevádzkovať\nfyzické a právnické osoby, ktoré splnili podmienky ustanovené zákonom č. 277/1994\nZ. z. o zdravotnej starostlivosti a ktorým okresný úrad príslušný podľa sídla neštátnej\nlekárne\n\nvydal\n\nsvojím\n\nrozhodnutím\n\npovolenie\n\nna\n\nposkytovanie\n\nlekárenskej\n\nstarostlivosti.\nV súlade s týmto pokynom žiadateľ o vydanie povolenia na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni okrem iného musí určiť vedúceho\npracovníka zodpovedného za poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Zodpovedný\nvedúci pracovník a jeho zástupca musí mať kvalifikačnú atestáciu prvého stupňa\nlekárenstva.\nV ďalšej časti upravuje metodický pokyn obsahové náležitosti žiadosti\no povolenie a predpisuje podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o vydanie licencie.\nTieto podmienky sa vzťahujú rovnako na právnické a fyzické osoby, ktoré sa\n\n12\nuchádzajú o vydanie povolenia. K žiadosti sa vyjadruje príslušná regionálna komora\nSlovenskej lekárnickej komory.\nDňa 1. januára 1995 nadobudol účinnosť zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej\nstarostlivosti.\n\nÚstavný súd cituje najdôležitejšie ustanovenia, na základe ktorých\n\nanalyzoval právny skutkový stav vo veci. Ustanovenie § 2 citovaného zákona upravuje\n„Zdravotnú starostlivosť.\n(1) Zdravotná starostlivosť je starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia\nľudí. Poskytuje sa v zdraví aj v chorobe, v materstve a pri iných stavoch\nvyžadujúcich zdravotnú pomoc.\n(2) Zdravotná starostlivosť zahŕňa všetku ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane\nkúpeľnej\n\nstarostlivosti,\n\nzávodnej\n\npreventívnej\n\nstarostlivosti,\n\nlekárenskej\n\nstarostlivosti a lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej ošetrujúcim lekárom.“\nPodľa ustanovenia § 4 zákona o zdravotnej starostlivosti každý má právo na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane liečiv, zdravotníckych pomôcok\na zdravotníckych potrieb.\nUstanovenie\n\n§ 22\n\ncitovaného\n\nzákona\n\nupravuje\n\nposkytovanie\n\nliečiv,\n\nzdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb. Podľa tohto ustanovenia: „Ak\nchorému neboli poskytnuté potrebné liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke\npotreby priamo pri výkone zdravotnej starostlivosti, vydá mu ich na lekársky predpis\nlekáreň alebo iné zariadenie na to určené. Obstarávanie, uchovávanie, kontrolu,\nprípravu, výdaj a predaj liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb\nustanoví osobitný zákon. Lekárenská starostlivosť pre potreby zdravotníckych\nzariadení ústavnej starostlivosti je súčasťou činnosti týchto zariadení. Ostatnú\nlekárenskú starostlivosť zabezpečujú štátne a neštátne lekárne.“\nPodľa ustanovenia § 24 citovaného zákona: „Zdravotníckymi zariadeniami sú:\na) ambulancie,\nb) zdravotné strediská,\n\n13\nc) špecializované zariadenia ambulantnej starostlivosti,\nd) polikliniky,\ne) nemocnice a fakultné nemocnice,\nf) špecializované zariadenia ústavnej starostlivosti,\ng) lekárne, výdajne zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb,\nh) zariadenia na výchovu, výučbu a ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov\na na prípravu iných odborných pracovníkov na výkon práce v zdravotníctve,\ni) kontrolné a referenčné zdravotnícke zariadenia,\nj) zdravotnícke vedeckovýskumné a vývojové pracoviská,\nk) kúpeľné liečebne.“\nNeštátne zdravotnícke zariadenia sú kvalifikované v ustanovení § 28 citovaného\nzákona nasledovne: „Neštátnym zdravotníckym zariadením sa rozumie také\nzdravotnícke zariadenie, ktorého prevádzkovateľom nie je štát. Takéto zariadenie\nmôže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti (ďalej len „prevádzkovateľ“). Neštátne\nzdravotnícke zariadenie je súčasťou siete zdravotníckych zariadení.“\nO povolení k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti ustanovuje § 31 ods. 4 a 5\nnasledovné podmienky: „Ak je prevádzkovateľom neštátneho zdravotníckeho\nzariadenia fyzická osoba, musí mať odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho\npovolania podľa osobitných predpisov (vyhláška MZ SSR č. 79/1981 Zb.\no zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve),\nmusí byť plne spôsobilá na právne úkony a bezúhonná. Za bezúhonného na účely tohto\nzákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo\nza trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti.“\n„Ak je prevádzkovateľom neštátneho zdravotníckeho zariadenia fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho\n\n14\npovolania alebo nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, je povinná určiť\na zamestnávať odborného zástupcu, ktorý tieto predpoklady spĺňa.“\nPostavenie zdravotníckych a iných odborných pracovníkov je v slovenskom\nprávnom poriadku upravené len podzákonnou právnou úpravou. Ustanovenie § 4\nvyhlášky č. 79/1981 Zb. charakterizuje farmaceutov ako osoby, ktoré „vykonávajú\nčinnosť vyžadujúcu vysokoškolské farmaceutické vzdelanie, zaoberajú sa najmä\nprípravou a výrobou liečiv, ich kontrolou, plánovitým zabezpečovaním a\ndispenzáciou, sú odbornými poradcami lekárov v oblasti liečiv a vybraných\nzdravotníckych potrieb a v oblasti účelnej farmakoterapie, uplatňujú sa na špeciálnych\npracoviskách a v laboratóriách zdravotníckych zariadení a kontrolných a výskumných\nústavoch v zdravotníctve a zúčastňujú sa na zdravotnej výchove obyvateľstva.“\nTransformáciou zdravotníctva sa zaoberala na svojom zasadnutí aj vláda\nSlovenskej republiky. Uznesenie č. 541 z 15. júla 1997 vlády Slovenskej republiky\ndokumentuje verejný záujem na úprave danej právnej problematiky a obsahuje návrh\nopatrení na pokračovanie a prehĺbenie procesu ekonomickej a sociálnej transformácie\nv tejto oblasti.\nZ obsahu citovaného uznesenia vyplýva úloha č. 8. Tá obsahuje imperatív\nzastaviť a postupne znížiť počet distributérov liečiv a lekární s termínom 2. polrok\n1997.\nPosledným zákonom v oblasti transformácie zdravotníctva, ktorý upravuje\nproblematiku liekov a lekárenskú službu, je zákon č. 140/1998 Z. z. z 3. apríla 1998\no liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júna 1998\na je predmetom tohto konania podľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa ustanovenia § 3 tohto zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu na\nzáklade povolenia zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami. Právnická\n\n15\nosoba môže zaobchádzať s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, ak si ustanoví\nnajmenej jedného odborného zástupcu.\nPodľa ustanovenia § 8 citovaného zákona ministerstvo zdravotníctva rozhoduje\no povoleniach na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, ak ide\no výrobu liekov, veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok a poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti v nemocničných lekárňach. Krajský úrad poskytuje\npovolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, v ich\npobočkách a vo výdajniach zdravotníckych pomôcok.\nRozsah lekárenskej starostlivosti upravuje ustanovenie § 34 ods. 2 citovaného\nzákona tak, že: „Lekárenská starostlivosť sa v rozsahu ustanovenom týmto zákonom\nposkytuje\na) v nemocničných lekárňach,\nb) vo verejných lekárňach vrátane ich pobočiek,\nc) vo výdajniach zdravotníckych pomôcok,\nd) vo verejných lekárňach zriadených ako výučbové základne.“\nNemocničná lekáreň v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 citovaného zákona je\nneoddeliteľnou\n\nsúčasťou\n\nzdravotníckeho\n\nzariadenia\n\nposkytujúceho\n\nústavnú\n\nstarostlivosť. Je určená na prípravu a výdaj liekov a zdravotníckych pomôcok\noddeleniam tohto zdravotníckeho zariadenia na základe objednávky.\nVerejná lekáreň v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 citovaného zákona poskytuje\nlekárenskú starostlivosť verejnosti vrátane individuálnej prípravy liekov.\nUstanovením § 35 zákona č. 140/1998 Z. z. boli stanovené osobitné podmienky\nposkytovania lekárenskej starostlivosti. „Lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni\na v pobočke verejnej lekárne môže poskytovať len fyzická osoba na základe\npovolenia krajského úradu, ak spĺňa podmienky uvedené v § 3 a 6 a preukáže odbornú\n\n16\nspôsobilosť diplomom o skončení vysokoškolského štúdia v študijnom odbore\nfarmácia a diplomom o špecializácii v odbore lekárenstvo.\nNaproti tomu lekárenskú starostlivosť v nemocničnej lekárni môže poskytovať\nzdravotnícke zariadenie na základe povolenia ministerstva zdravotníctva, ak preukáže,\nže zamestnáva odborného zástupcu, ktorý odbornú spôsobilosť preukázal dokladom\no skončení vysokoškolského štúdia v študijnom odbore farmácia a diplomom\no špecializácii a nadstavbovej špecializácii podľa osobitného predpisu.“\nUstanovenie § 36 ods. 2 písm. p) posudzovaného zákona stanovilo povinnosť\nzastaviť poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ak držiteľ povolenia na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti prestane spĺňať podmienky uvedené v § 3 ods. 3 a v § 6\nods. 1 zákona.\nPodľa ustanovenia § 70 zákona č. 140/1998 Z. z.: „Povolenia na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, na výrobu liekov a na\nveľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré\n\nboli vydané podľa\n\ndoterajších predpisov, zostávajú v platnosti, ak do 12 mesiacov od nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona držiteľ povolenia preukáže splnenie podmienok na vydanie\npovolenia ustanovených týmto zákonom; ak držiteľ povolenia v určenej lehote\nuvedené podmienky nesplní, povolenie stráca platnosť.“\nPosudzovaný zákon po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 70 citovaného\nzákona, t.j. 1. júna 1999, týmto stanovil, že fyzické osoby - nefarmaceuti a právnické\nosoby vo verejných lekárňach budú povinné podľa ustanovenia § 36 ods. 2 písm. p)\nzastaviť poskytovanie lekárenskej starostlivosti z dôvodu, že prestanú spĺňať\npodmienky uvedené v § 3 ods. 3 a v § 6 ods. 1 citovaného zákona.\nV tejto nadväznosti ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona umožňuje, ak\nďalej nie je ustanovené inak, fyzickej osobe zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi\npomôckami, ak dosiahla vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná,\n\n17\nodborne spôsobilá a zdravotne spôsobilá. Fyzická osoba, ktorá nemá odbornú\nspôsobilosť, môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, ak si\nustanoví najmenej jednu kvalifikovanú osobu zodpovednú za vykonávanie odborných\nčinností povoleného druhu a rozsahu zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi\npomôckami (ďalej len „odborný zástupca“) s výnimkou poskytovania lekárenskej\nstarostlivosti vo verejnej lekárni.\nPosudzovanou zákonnou úpravou zákonodarca upravil na základe ustanovenia\n§ 3 ods. 3 citovaného zákona odbornú spôsobilosť na nakladanie s liekmi\ndiferencovane pre všetky zákonom vymenované činnosti, zvlášť pre verejné lekárne.\nZákon stanovil osobitné podmienky poskytovania lekárenskej starostlivosti vo\nverejných lekárňach ustanovením § 35 ods. 1 citovaného zákona. Nesplnenie týchto\npodmienok má za následok zastavenie poskytovania lekárenskej starostlivosti\nv zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 písm. p) citovaného zákona.\nV priebehu konania o súlade zákona č. 140/1998 Z. z. s uvedenými článkami\nÚstavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prijala zákonnú\núpravu, zákon č. 104/1999 Z. z., ktorého cieľom je prechodne riešiť stav poskytovania\nlekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach. Na základe tejto právnej úpravy sa\nustanovenie § 70 posudzovaného zákona upravuje tak, že držitelia povolení môžu\nv lehote do 14 mesiacov preukázať splnenie podmienok zákona bez sankcie straty\nplatnosti nadobudnutého povolenia na prevádzkovanie verejnej lekárne.\nV rámci Európskej únie v oblasti farmácie platia: direktíva Rady (85/432/EEC)\nzo 16. septembra 1985 o koordinácii nariadení zakotvených zákonom, predpisom\nalebo správnym aktom ohľadne určitých aktivít v oblasti farmaceutiky a direktíva\nRady (85/433/EEC) zo 16. septembra 1985 týkajúce sa vzájomného uznávania\ndiplomov, certifikátov a iných úradných dokumentov o kvalifikácii vo farmaceutike,\nzahŕňajúce opatrenia na podporu efektívneho výkonu práva podnikania týkajúceho sa\nurčitých aktivít v oblasti farmaceutiky.\n\n18\nSmernice sa týkajú prípravy farmaceutov, vzájomného uznávania diplomov,\nslobodného výkonu povolania v členských štátoch. Stanovujú, aké diplomy\na certifikáty\n\nsa\n\nuznávajú\n\nv jednotlivých\n\nčlenských\n\nkrajinách.\n\nPojednávajú\n\no predpokladoch k vydaniu povolenia na výkon povolania. Neupravujú však otázky\nvlastníckych vzťahov v lekárňach ani pre fyzické či právnické osoby.\nBiela kniha Komisie Európskych spoločenstiev, ktorá sa dotýka prípravy\nasociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu\núnie, v časti: „medicínske výrobky pre humánne použitie“ v petite legislatívy v prvej\na druhej etape (str. 45-50) tiež neobsahuje opatrenia, ktoré by smerovali k úprave\nvlastníckych vzťahov v lekárenskej starostlivosti.\nZ obsahu noriem Európskej únie v oblasti farmácie a medicínskych výrobkov\npre humánne použitie vyplýva, že verejný záujem na novej právnej úprave postavenia\nverejných lekární nemožno zdôvodniť ani približovaním vnútroštátnej právnej úpravy\nk právu Európskej únie. Z legislatívy Európskej únie vyplýva, že táto smeruje\nk voľnému pohybu pracovníkov, k unifikácii právneho postavenia farmaceutov\ntýkajúcej sa ich registrácie, vydávania licencií a podobne. Z preskúmaných smerníc\npreto nevychádza potreba upravovať vlastníctvo fyzických alebo právnických osôb vo\nvzťahu k verejným lekárňam.\n\n2a.) Namietnutý nesúlad ustanovenia § 35 ods. 1, ustanovenia § 36 ods. 2 písm. p)\na ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z. s čl. 35 ods. 1\nv spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky\nPodľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“): „Každý\nmá právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“\n\n19\nPodľa čl. 13 ods. 3 ústavy: „Zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd\nmusia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.“\nPodľa čl. 13 ods. 4 ústavy: „Pri obmedzovaní ústavných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený\ncieľ.“\nPodľa čl. 51 ústavy: „Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38\naž 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto\nustanovenia vykonávajú.“\nNavrhovateľ podľa názoru ústavného súdu správne považuje za neústavnú\na v rozpore s citovanými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky skutočnosť, že\nv zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z. lekárenskú starostlivosť vo\nverejných lekárňach môže poskytovať na základe povolenia krajského úradu len\nfyzická osoba.\nV tejto súvislosti tiež správne považuje za neústavné ustanovenie § 70 ods. 1\nposudzovaného zákona a ustanovenie § 36 ods. 2 písm. p) citovaného zákona, podľa\nktorého držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ktorý nebude\nfyzickou osobou (farmaceut, právnické osoby, ako aj fyzické osoby nefarmaceuti\nnebudú môcť splniť podmienky citovaného zákona), bude povinný zastaviť\nposkytovanie lekárenskej starostlivosti v lehote do 12 mesiacov (t.j. do 31. mája\n1999).\nZa uvádzaných okolností sa napadnutými ustanoveniami posudzovaného\nzákona diskriminujú právnické osoby - podnikatelia, ktorí doposiaľ boli oprávnení\nposkytovať lekárenskú starostlivosť, na úkor fyzických osôb poskytujúcich lekárenskú\nstarostlivosť. Teda zákonné obmedzenia základných práv a slobôd, konkrétne sa\nviažuce k právu podnikať zaručené čl. 35 ods. 1 ústavy, neplatia rovnako pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, čo je v nesúlade s čl. 13 ods. 3 ústavy.\n\n20\n\nČlánok 35 ods. 2 ústavy nevymedzuje rozdiel medzi podmienkami\na obmedzeniami, konštatuje len, že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia\nvýkonu určitých povolaní alebo činností. Ústava v čl. 13 ods. 3 a 4 ustanovuje\nokolnosti, za ktorých možno základné práva a slobody zákonom obmedziť,\na konštatuje, že sa pri tom musí prihliadať, na aký cieľ sa môžu obmedzenia použiť.\nNijaké ustanovenie ústavy však neupravuje okolnosti, zameranie ani cieľ podmienok,\nza ktorých možno základné právo alebo slobodu a konkrétne slobodu podnikania\nvykonávať.\nJudikatúra ústavného súdu je v oblasti základných práv, ako aj práva podnikať\nrozsiahla. Ústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 9/93 (uverejnenom pod č. 4/93\nZbierky nálezov a uznesení) posudzoval požiadavku predložiť lustračné osvedčenie\nako podmienku, nie ako obmedzenie. Za obmedzenie základných práv a slobôd\nnemožno považovať napr. rozdelenie živností na voľné, viazané a koncesované, ani\nurčenie predpokladov na ich vykonávanie, ani požiadavku mať povolenie vo forme\nživnostenského listu. Živnostenský zákon rovnako ako osobitné zákony upravujúce\nvýkon tzv. slobodných povolaní neobmedzuje základné práva a slobody, ale upravuje\npodmienky, za ktorých možno určitú činnosť vykonávať.\nÚstavný súd už vyslovil vo veci II. ÚS 70/97 (uverejnenej pod č. 12/98 Zbierky\nnálezov a uznesení) právny názor, že „právo podnikať je ústavnou zárukou slobody\nvýkonu hospodárskej činnosti. Základom trhového hospodárstva a s ním spätej\nhospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania sa na trhu\npre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou\nzaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom\nhospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky na trhu.“\nVo veci PL. ÚS 7/96 (uverejnenej pod č. 2/97 Zbierky nálezov a uznesení)\nústavný súd v súvislosti s právom podnikať uviedol, že právo podnikať je ústavnou\n\n21\nzárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa zváženia. Toto právo je priznané\nkaždej osobe. Prostredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať\nhospodársku činnosť tam, kde existuje ekonomická konkurencia, ako aj tam, kde\nekonomická konkurencia neexistuje. Súčasťou tejto poskytnutej záruky nie je ochrana\npodnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti.\nO otázke práva podnikať ústavný súd vo veci II. ÚS 70/97 (uverejnenej\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 201/1998, čiastka 76) doplnil svoj\nnázor tak, že uviedol: „Súčasťou takto poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa\npred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti ani záruka, že podnikateľ\nbude mať úspech vo svojej činnosti.\nÚstavný súd vo veci PL. ÚS 13/97 (uverejnenej pod č. 5/98 Zbierky nálezov\na uznesení a v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 221/1998, čiastka 84)\nuviedol, že pre vymedzenie práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je\ndôležitá otázka vzájomných účinkov čl. 51 a čl. 2 ods. 3 ústavy vo vzťahu k čl. 35\nods. 1 ústavy.\nUž v jednom zo svojich prvých rozhodnutí ústavný súd vo veci PL. ÚS 9/93\n(uverejnenej pod č. 4/1994 Zbierky nálezov a uznesení) vyslovil názor, že „podľa\nčlánku 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 4 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť\nrovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.“\nÚstavný súd s poukazom na vyššie citovanú judikatúru neakceptoval\nargumentáciu, že posudzovanou právnou úpravou sa sledoval cieľ - zvýšiť garanciu\nodbornej úrovne poskytovania lekárenskej starostlivosti. Na dosiahnutie tohto cieľa\nmožno považovať za dostatočné splnenie podmienky uvedenej v ustanovení § 3 ods. 4\ncitovaného zákona, teda že si právnická osoba poskytujúca lekárenskú starostlivosť\nustanoví najmenej jedného odborného zástupcu.\n\n22\nFyzické osoby nefarmaceuti a právnické osoby totiž nadobudli spôsobilosť na\nposkytovanie lekárenskej starostlivosti za účinnosti zákona č. 277/1994 Z. z.\no zdravotnej starostlivosti pod podmienkou splnenia a rešpektovania ustanovenia § 31\nods. 5 citovaného zákona. Teda v prípade, že nespĺňali odbornú spôsobilosť na výkon\nzdravotníckeho povolania, boli obidve skupiny povinné určiť a zamestnávať\nodborného zástupcu.\nZákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov, o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 220/1996 Z. z. o reklame v ustanovení § 3 ods. 1 poskytol fyzickým osobám\ni právnickým osobám\n\noprávnenie na základe povolenia zaobchádzať s liekmi\n\na so zdravotníckymi pomôckami.\nCitovaný zákon však ustanovením § 8 ods. 1 ustanovil dvojaký právny režim\npre poskytovanie povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi\npomôckami. Rozhodovanie o povolení na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi\npomôckami v nemocničných lekárňach zveril ministerstvu zdravotníctva, kým\nrozhodovanie o povolení na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami\nvo verejných lekárňach a v pobočkách verejných lekární zveril krajskému úradu.\nZo znenia ustanovenia § 34 ods. 2 posudzovaného zákona tiež vyplýva, že\nlekárenská starostlivosť sa v rozsahu ustanovenom týmto zákonom poskytuje:\na) v nemocničných lekárňach,\nb) vo verejných lekárňach vrátane ich pobočiek ...\nV ustanovení § 35 citovaného zákona sú právne definované podmienky\nposkytovania lekárenskej starostlivosti. Aj tento postup bol bez bližšej špecifikácie\nstanovený osobitne pre verejné a pre nemocničné lekárne. Vo verejných lekárňach\na v ich pobočkách môže poskytovať lekárenskú starostlivosť len fyzická osoba na\nzáklade povolenia krajského úradu za predpokladu, že spĺňa odbornú spôsobilosť\n\n23\n(ktorú preukáže diplomom o skončení vysokoškolského štúdia v študijnom odbore\nfarmácia, diplomom o špecializácii v odbore lekárenstvo) a požiadavky uvedené\nv ustanovení § 3 a § 6 citovaného zákona (teda má príslušné povolenia na\nzaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami a je materiálne, priestorovo\na personálne vybavená na požadovaný druh a rozsah činnosti). Lekárenskú\nstarostlivosť v nemocničnej lekárni podľa ustanovenia § 35 ods. 2 citovaného zákona\nmôže poskytovať zdravotnícke zariadenie na základe povolenia ministerstva\nzdravotníctva, ak preukáže, že zamestnáva odborného zástupcu, ktorý odbornú\nspôsobilosť preukázal dokladom o skončení vysokoškolského štúdia v študijnom\nodbore farmácia a diplomom o špecializácii a nadstavbovej špecializácii podľa\nosobitného predpisu.\nUplynutím doby 12 mesiacov od účinnosti zákona č. 140/1998 Z. z., t.j.\n1. júnom 1999, by v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 citovaného zákona stratili\nplatnosť povolenia, ktoré neboli vydané v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 citovaného\nzákona, a dotknutí držitelia povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti by boli\npovinní zastaviť poskytovanie lekárenskej starostlivosti tým, že by prestali spĺňať\npodmienky uvedené v ustanoveniach § 3 ods. 3 a § 6 ods. 1 citovaného zákona.\nVzhľadom na deň nadobudnutia účinnosti posudzovaného zákona by dňom\n1. júna 1999 lekárenskú starostlivosť vo verejných lekárňach mohli vykonávať len\nlekárnici - farmaceuti, fyzické osoby za podmienok stanovených ustanovením § 3\na § 6 lex specialis č. 140/1998 Z. z., ale v nemocničných lekárňach by mohli túto\nstarostlivosť vykonávať aj právnické osoby v zmysle zákona lex generalis č. 277/1994\nZ. z.\nZ vyššie uvedeného potom podľa ústavného súdu vyplýva, že na jeden druh\nposkytovania zdravotnej starostlivosti občanom by boli zákonom zavedené dva právne\nrežimy ich prevádzkovania, a to už od doby povoľovania licencií na výkon lekárenskej\nstarostlivosti.\n\n24\nVo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 3 zákona č. 140/1998 Z. z. pôsobí\nustanovenie § 35 ods. 1 tohto zákona zdanlivo ako lex specialis tým, že ustanovuje\nosobitné podmienky poskytovania lekárenskej starostlivosti. V skutočnosti sa však táto\núprava týka výlučne fyzických osôb (pre verejné lekárne a ich výdajne), pretože\no právnických osobách (možných vlastníkoch nemocničných lekární) sa zákon v tejto\nčasti vôbec nezmieňuje.\nBezpochyby možno konštatovať, že všeobecný a prioritný je verejný záujem\ndaný zdravím občana. Tento záujem je hlavným záujmom pre celú oblasť právnej\núpravy oblasti zdravotníctva. Podľa čl. 40 ústavy má každý právo na ochranu zdravia.\nNa základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú\nstarostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\nSúčasťou takto formulovanej zdravotnej starostlivosti je aj starostlivosť\nlekárenská, ktorá zabezpečuje pre občana poskytovanie liekov a iných zdravotníckych\npomôcok. Lekárenská starostlivosť predstavuje pokračovanie v reťazci zdravotnej\nstarostlivosti a nadväzuje na ďalšie oblasti výkonu tejto starostlivosti.\nPodľa ustanovenia § 36 ods. 1 citovaného zákona držiteľ povolenia na\nposkytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni je povinný viesť lekáreň\nosobne.\nZákonodarca posudzovanou právnou úpravou podľa názoru ústavného súdu\nv prípade verejných lekární a ich pobočiek ex lege odoprel možnosť poskytovať\nlekárenskú starostlivosť právnickými osobami a fyzickými osobami - nefarmaceutmi,\nhoci v nemocničných lekárňach túto možnosť pripustil, čím spôsobil nerovnosť\npodmienok nielen pre získanie, ale aj pre výkon tohto druhu zdravotnej starostlivosti\nuvedenými subjektmi.\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 35 ods. 1 zaručuje slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústavné\n\n25\nprávo na slobodnú voľbu povolania zahŕňa nielen slobodný výber, ale aj slobodný\nvýkon povolania. Ak povolanie možno vykonávať vo viacerých formách a všetky\nformy majú určitú spoločenskú vážnosť, slúžia na prospech občana, je voľba formy\nalebo prechod od jednej formy k druhej voľbou povolania. Ústavný súd konštatuje, že\nposudzovaná právna úprava porušila čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nČlánok 13 ods. 3 ústavy deklaruje zásadu, že zákonné obmedzenia základných\npráv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené\npodmienky. Táto ústavná zásada bola preskúmavaným zákonom porušená.\nPodľa čl. 51 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až\n42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno\n\nlen v medziach zákonov, ktoré tieto\n\nustanovenia vykonávajú.\nPodľa čl. 35 ods. 2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia\nvýkonu určitých povolaní alebo činností. Ústava tak zaručuje každému právo na\nslobodnú voľbu povolania, a to už od štádia prípravy naň, ako aj právo podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Pripúšťa však možnosti zákonom ustanoviť\npodmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností.\nCitovaný zákon č. 140/1998 Z. z. neupravil obmedzenia pre všetky skupiny\ndotknutých subjektov rovnako, preto nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným\nústavným textom. Citovaný zákon bez špecifikácie verejného záujmu zaviedol odlišný\nspôsob licencií a prevádzkovania lekárenskej starostlivosti a vlastníctva pre\nnemocničné lekárne na rozdiel od lekární verejných.\nPrávo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca.\nZároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého\nprvku trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok\nrozvoja trhovej ekonomiky zaručenej čl. 55 ods. 1 ústavy, podľa ktorého:\n\n26\n„Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky\norientovanej trhovej ekonomiky.“\nSlovenská republika právo podnikať a jeho podmienky upravila najmä\nObchodným zákonníkom a zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon).\nÚstavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil právne názory\ndotýkajúce sa statusového postavenia právnických osôb.\nÚstavný súd vyslovil právny názor, že ústava zaručuje právnickým osobám len\ntie práva, ktoré im výslovne priznáva. Právnickým osobám okrem toho poskytuje\nnepriamu ochranu cez ústavné princípy a ústavou určené povinnosti štátnych orgánov,\nktoré tieto musia plniť aj voči právnickým osobám (nález vo veci PL. ÚS 13/97\nuverejnený v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 5/98).\nV ústavnom práve nie je obvyklá úprava, v ktorej sa ústavné práva a slobody\nzaručujú aj právnickým osobám. Ústava Slovenskej republiky tiež neobsahuje\nvšeobecné ustanovenia o primeranom zaručení základných práv a slobôd právnickým\nosobám. Ústava výslovne upravuje niektoré základné práva a slobody aj, či dokonca\nlen právnickým osobám v čl. 20 ods. 2, čl. 24 ods. 3 a čl. 29 ods. 4. Popri základných\nprávach, ktoré zaručuje ústava, majú osoby aj ďalšie práva ustanovené zákonom, ktoré\nsa nechránia rovnakou intenzitou ako základné práva a slobody. Právnickým osobám\nvšak nemôžu patriť tie základné práva a slobody, ktoré sú svojou podstatou späté\nvýlučne s ľudskými bytosťami (napr. právo na život podľa čl. 15 ústavy alebo právo\nna ochranu pred mučením - čl. 16 ods. 2). Nárok právnických osôb na ďalšie práva\nzaručené ústavou preto treba hodnotiť podľa podstaty namietaného práva.\nÚstavný súd k predmetnej problematike zastáva právny názor, že pri\nobmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a\npríslušné obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Slobodu výkonu\n\n27\npovolania možno preto obmedziť v tej miere, v akej to rozumná úvaha o všeobecnom\nprospechu pripúšťa za\n\núčelnú. Ochrana základných práv sa preto obmedzuje na\n\nodmietnutie protiústavných, nadmerne zaťažujúcich úprav. Slobodu voľby povolania\nmožno obmedziť iba vtedy, ak si to nevyhnutne vyžaduje ochrana osobitne dôležitých\nhodnôt. Ak sa do slobody voľby povolania zasahuje, treba stanoviť subjektívne\na objektívne predpoklady tohto zasahovania. Ochrana slobody občana v oblasti zvlášť\ndôležitej pre modernú spoločnosť, spočívajúcej na deľbe práce, zaručuje jednotlivcovi\nprávo vykonávať činnosť, ktorú považuje za vhodnú pre svoje „povolanie“. Cieľom\nzákladného práva je ochrana - hospodársky dôležitej - práce, ktorá je ponímaná ako\n„povolanie“, t.j. vo vzťahu k osobnosti človeka, ktorá sa zamestnaním formuje\na zdokonaľuje tým, že sa v ňom jednotlivec venuje činnosti znamenajúcej preňho\nživotnú úlohu a poslanie a prostredníctvom ktorej prispieva k celospoločenskej\nproduktivite. Základné právo nadobúda väčší význam pre všetky sociálne vrstvy: práca\nako „povolanie“ má pre všetkých hodnotu, rovnakú vážnosť a dôstojnosť. Zásadne\nvoľné hospodársko-politické, sociálno-politické a profesionálno-politické posúdenie,\nktoré musí ostať v rukách zákonodarcu, treba spojiť s ochranou slobody, na ktorú\njednotliví občania majú aj vo vzťahu k zákonodarcovi ústavný nárok (Rozhodnutie\nSpolkového ústavného súdu /SRN/, tzv. „lekárenský rozsudok“ BVerfGe\n\n7, 377\n\nz 11. júna 1958 /1 BvR 596/56).\nJe potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v zmysle čl. 40 ústavy každý má právo na\nochranu zdravia, na zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky za podmienok,\nktoré ustanoví zákon. Zdravie občana je spoločenská hodnota, ktorej ochranu treba\nchápať ako prioritu pri úprave spoločenských vzťahov zdravotnej a v nej aj\nlekárenskej starostlivosti.\nPri posudzovaní existencie verejného záujmu ústavný súd zohľadnil uznesenie\nvlády Slovenskej republiky k problematike poskytovania zdravotnej starostlivosti\na dôvodovú správu k ustanoveniam citovaného zákona. Dôvodová správa uviedla:\n„V záujme zblíženia našej legislatívy s legislatívou členských krajín Európskej únie sa\nustanovuje, že prevádzkovať lekárne sú oprávnené len osoby odborne spôsobilé,\n\n28\nspĺňajúce taxatívne vymedzené podmienky. Súčasne sa ustanovuje odborná\nspôsobilosť žiadateľov o poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajniach\nzdravotníckych pomôcok.“\nÚstavný súd konštatuje, že takto dokumentovaný verejný záujem sa nezhoduje\ns doloženými smernicami Európskej únie ani s tzv. „Bielou knihou“ dotýkajúcou sa\npreskúmavanej oblasti. V tomto konaní ústavný súd dospel k záveru, že ak právnická\nosoba, ktorá je vlastníkom verejnej lekárne, poskytuje lekárenskú starostlivosť\nprostredníctvom „odborného zástupcu“, je daná garancia odbornosti pri poskytovaní\ntohto druhu zdravotníckej starostlivosti, a tým je realizovaný aj verejný záujem\nv tomto spoločenskom vzťahu.\nNa základe uvedenej argumentácie ústavný súd konštatuje nesúlad ustanovenia\n§ 35 ods. 1, ustanovenia § 36 ods. 2 písm. p) a ustanovenia § 70 ods. 1 zákona\nč. 140/1998 Z. z. v znení novely s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n\n2b.) K námietke nesúladu ustanovení § 35 ods. 1, § 36 ods. 2 písm. p) a § 70 ods. 1\nzákona č. 140/1998 Z. z. s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 ústavy\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.“\nPodľa čl. 20 ods. 4 ústavy: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na\nzáklade zákona a za primeranú náhradu.“\nPodľa čl. 55 ústavy: „Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na\nprincípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovenská\nrepublika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.\n\n29\n\nPodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd: „Každá fyzická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.\nNikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok,\nktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.“\nRovnosť zákonného obsahu garantovaná čl. 20 ods. 1 ústavy sa vzťahuje na\noprávnenie vlastníka predmetu vlastníctvo držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky\na nakladať s ním.\nPod vlastníckym právom v subjektívnom zmysle chápeme všeobecné, priame\nprávne panstvo nad vecou, ktoré je vo verejnom alebo súkromnom záujme obmedzené\nprávnym poriadkom danej spoločnosti. Medzi jednotlivými oprávneniami vlastníka\nniet nijakej neprekročiteľnej hranice a ani sa nimi rozsah a obsah vlastníctva\nnevyčerpáva.\nVýkon vlastníckych práv teda znamená nielen majetok mať (vlastniť), ale s ním\nprávne relevantným spôsobom nakladať k účelu, na ktorý bol nadobudnutý.\nVlastníctvo je ekonomický pilier právneho štátu.\nÚstavný súd k otázke práva vlastniť majetok vyslovil názor vo viacerých\nrozhodnutiach. Vo veci PL. ÚS 33/95 (uverejnenej pod č. 11/95 Zbierky nálezov\na uznesení) vyslovil právny názor: „Ustanovenie čl. 20 ods. 1 ústavy nie je právnym\nzákladom oprávňujúcim osobu na pridelenie majetku od štátu. Článkom 20 ods. 1\nústavy sa ale vlastníkovi priznáva len ochrana majetku, ktorý nadobudol v súlade\ns platným právnym poriadkom.“\nPodľa názoru ústavného súdu doterajším vlastníkom lekární napadnuté\nustanovenia zákona č. 140/1998 Z. z. priznávajú rovnako ako iným vlastníkom\noprávnenie predmet vlastníctva držať a nakladať s ním, ale obmedzujú ich oprávnenie\nužívať a požívať jeho plody na základe časovej pôsobnosti ustanovenia § 70 ods. 1\n\n30\ncitovaného zákona, čiže realizovať úžitkovú hodnotu veci, a to vo vzťahu k účelu, pre\nktorý vlastníci lekární predmet vlastníctva nadobudli.\nV posudzovanej veci ústavný súd dospel k záveru, že ustanovenie § 35 ods. 1\nv spojení s § 36 ods. 2 písm. p) a ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z.\nznemožňujú reálnym vlastníkom lekární, aby ich vlastnícke právo užívať vlastníctvo\na požívať jeho plody malo v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy rovnaký zákonný obsah\na ochranu ako majetkové práva iných subjektov.\nÚstavný súd už predtým vyslovil právny názor: „Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy sa\nvyžaduje „rovnaký zákonný obsah“ vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. To\nznamená, že ústavou sa neustanovuje iba podmienka rovnosti práv vlastníkov\nz hľadiska obsahu ich práv, ale ustanovuje sa aj forma, ktorou sa vytvorí rovnosť\nobsahu vlastníckeho práva. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy sa vyžaduje „rovnaký zákonný\nobsah“, teda taký obsah, ktorý je vymedzený zákonom“ (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 7/96, s. 37, uverejnený pod č. 2/97 Zbierky\nnálezov a uznesení).\nUstanovenie § 70 ods. 1 posudzovaného zákona napriek jednoročnej lehote,\nktorú poskytuje a ktorá je nesplniteľnou podmienkou, zavádza pravú retroaktivitu,\npretože neuznáva oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi, ktoré vznikli\nza platnosti lex prior. Tým toto zákonné obmedzenie tiež vecne nespĺňa podmienky,\nktoré sú uvedené v čl. 13 ods. 4 ústavy. Zákonodarca v prípade verejných lekární\na pobočiek verejných lekární právnickým osobám ex lege odopiera možnosť\nposkytovania lekárenskej starostlivosti.\nÚstavný súd vo veci PL. ÚS 38/95 (uverejnenej pod č. 4/96 Zbierky nálezov\na uznesení)\n\nzaujal stanovisko,\n\npodľa\n\nktorého\n\nÚstava\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nneumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva\ndošlo priamo zákonom, ale iba na základe zákona.\n\n31\nNárodná rada Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný\norgán Slovenskej republiky nie je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky oprávnená\npriamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Článok 20 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky určuje, že k vyvlastneniu, prípadne k nútenému\nobmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť len na základe zákona. Takým\nzákonom v právnom poriadku Slovenskej republiky je zákon č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov.\nK vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva je možné\nsiahnuť len vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu.\nPodľa medzinárodného štandardu zaručeného na báze Dodatkového protokolu\nč. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd objektom ochrany nie sú\nlen hmotné statky, ale aj rôzne druhy licencií, ako aj dobrá povesť firmy.\nVo svojej rozhodovacej činnosti aj Európsky súd pre ľudské práva pripustil, že\ni licencie môžu byť predmetom držby. Poznamenal však, že štát udeľuje licenciu za\nurčitých okolností a môže jej udelenie odmietnuť alebo ju odňať, pokiaľ držiteľ neplní\npodmienky, za ktorých bola licencia udelená.\nK imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka\n(princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho\nje i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich\nustanovení.\nV ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto\nkonal, resp. postupoval na základe dôvery v platný právny predpis (jeho noriem),\nnemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho\npredpisu alebo niektorého jeho ustanovenia (PL. ÚS 36/95, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky uverejnený pod č. 3/96 Zbierky nálezov a uznesení).\n\n32\n\nÚstavná norma, podľa ktorej „zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd\nmusia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky,\nzaväzuje zákonodarcu na jej rešpektovanie pri prijímaní zákona“.\nÚstavný súd už vo veci I. ÚS 60/96 (uverejnenej pod č. 22/97 Zbierky nálezov\na uznesení) vyslovil názor, že vlastnícke právo nie je formálnym právom, ale práve\nnaopak, zaručuje možnosti reálneho výkonu so všetkými atribútmi.\nVo veci PL. ÚS 37/95 (uverejnenej pod č. 8/96 Zbierky nálezov a uznesení)\nústavný súd tiež vyslovil právny názor, že ústavný princíp rovnosti pri zachovávaní\nzákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci je\nspätý so zákonnými obmedzeniami toho práva, ktoré musia rovnako platiť pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ústavné podmienky (čl. 20 ods. 1 druhá veta v spojení s čl. 13\nods. 3 ústavy).\nPodľa názoru ústavného súdu, ak by právnická osoba stratila možnosť\nposkytovať lekárenskú starostlivosť na základe zmeny právnej úpravy vo verejných\nlekárňach a v pobočkách verejných lekární, znamenalo by to aj obmedzenie jej\nvlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru a v rozpore s verejným záujmom.\nPrincípom právneho štátu je právna istota, ktorá zahŕňa dôveru občana v právo\na navyše aj ochranu nadobudnutých práv, osobitne majetkových (vlastníckych) práv.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto ústavný súd konštatuje nesúlad ustanovenia\n§ 35 ods. 1, § 36 ods. 2 písm. p) a ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z.\nv znení novely s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 ústavy.\nPodľa čl. 132 Ústavy Slovenskej republiky strácajú ustanovenia, pri ktorých\nÚstavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\núčinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie označené ustanovenia\n\n33\nzákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona č. 104/1999 Z. z. do súladu s Ústavou\nSlovenskej republiky, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nVyhlásené v Košiciach 3. júna 1999\n\nJUDr. Milan Č i č\npredseda pléna\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\n34", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}, {"guid": "ussr:1413fd67-0e05-4e93-a81c-3d64db48e28e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 70/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 z 16. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-16", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1413fd67-0e05-4e93-a81c-3d64db48e28e"}, {"guid": "ussr:85d154b9-8d15-4cfd-956e-a401c9400220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/96 z 26. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}, {"guid": "ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "ussr:360acff4-53cd-4de7-85ed-d6142f3d6ce4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/93", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/93 z 14. 7. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-07-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:360acff4-53cd-4de7-85ed-d6142f3d6ce4"}, {"guid": "ussr:2ae6e730-6907-4c37-90cb-5033b84ad5db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.1993.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/93 z 26. 5. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-05-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:12f277a7-98bb-4299-b50e-1d63ffe88815", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.2"}, {"guid": "ussr:86c40ead-a704-4dae-9121-e12881217ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:e798d9c5-7aa2-48ce-9955-b36225ec82cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.649.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 649/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.649.2024.1"}, {"guid": "ussr:6b014070-82bd-4260-9665-7fe42781b115", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1"}, {"guid": "ussr:f9984b0e-9474-48e4-9512-13ec9aa70abf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2023 z 4. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1"}, {"guid": "ussr:0fd54ce9-5d5f-4709-bf01-c70ccbdcb6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5"}, {"guid": "ussr:55713a2c-993c-4f0b-9ac2-5329dce2e91b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.19.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2018 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.19.2018.1"}, {"guid": "ussr:2e5d36ac-2f10-4c93-b4b4-7e71efef2f53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.12.2022.1"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:aa4766d9-0163-436a-ac73-d5d0f5aef9ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2020 z 1. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2020.1"}, {"guid": "ussr:7132fd60-5f9c-4717-924c-aed2f86ca1aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.14.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2018 z 10. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.14.2018.1"}, {"guid": "ussr:98fc2a54-6a89-499d-afb6-c585c43e5109", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:7253e2af-2068-4c79-b295-b4ea7042210d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.6.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2019 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.6.2019.1"}, {"guid": "ussr:93a3d193-5a0e-4334-a699-80c2d2833b21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2020 z 4. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.2"}, {"guid": "ussr:6f8f91b8-f432-4592-84a4-3e764c1bb431", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.18.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2017 z 4. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.18.2017.1"}, {"guid": "ussr:eff8fe63-a278-4b14-802d-4d0941723569", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1"}, {"guid": "ussr:35177639-c424-4d4b-ad65-247f943efaf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.108.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.108.2020.1"}, {"guid": "ussr:bdda8075-d34d-4e9f-995a-b836f9e189f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.85.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 85/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 85/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.85.2020.1"}, {"guid": "ussr:95bd2f4f-5842-41b1-9d7c-ea389a63ab9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1"}, {"guid": "ussr:718890c1-f3f4-43d8-9b76-36332dbd9b96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1"}, {"guid": "ussr:20072843-a694-4013-9a23-f4c6fcb81a63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2016 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2016.1"}, {"guid": "ussr:9880f061-0e7e-44f7-a54a-090cbd1b2b0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.20.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.20.2018.1"}, {"guid": "ussr:1c9453a0-a5b5-4e7c-9b04-96addb73806c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.9.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2016 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.9.2016.1"}, {"guid": "ussr:176bd808-948c-4add-9885-e328578d5949", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2016 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2016.1"}, {"guid": "ussr:aece8c2c-f617-48d1-83a9-91735d504645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1"}, {"guid": "ussr:d5ee1849-f768-4094-a715-7a72733af3f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2017.1"}, {"guid": "ussr:db593e1f-3b89-4b1f-a31f-bd0f54acb213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db593e1f-3b89-4b1f-a31f-bd0f54acb213"}, {"guid": "ussr:8d244471-3b4d-4bbd-9432-1e69ef44c5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.3"}, {"guid": "ussr:f4d96007-992f-4f6a-be52-eb99db905bc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:d4c3a47d-8e41-4fd8-af42-6084b719c616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.38.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/2015 z 1. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.38.2015.1"}]}