{"guid": "ussr:cd2e2cdc-9d2b-472f-ac78-0a14569f5601", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.22.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/95 z 26. 9. 1995", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. septembra 1995, sp. zn. PL. ÚS 22/95, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.22.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1995-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-109", "nazov": "čl. 109 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-109", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-111", "nazov": "čl. 111 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-111", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-112", "nazov": "čl. 112 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-112", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-114", "nazov": "čl. 114 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-114", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-115", "nazov": "čl. 115 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-115", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-116", "nazov": "čl. 116 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-118", "nazov": "čl. 118 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-118", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-119", "nazov": "čl. 119 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-119", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-120.odsek-1", "nazov": "čl. 120 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-121", "nazov": "čl. 121 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-121", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2", "nazov": "čl. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-71.odsek-2", "nazov": "čl. 71 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-71.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-82.odsek-4", "nazov": "čl. 82 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-82.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-85", "nazov": "čl. 85 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 109", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 109", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 109", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 111", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 111", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 111", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 112", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 112", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 112", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 114", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 114", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 114", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 115", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 115", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 115", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 116", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 116", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 116", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 118", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 118", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 118", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 119", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 119", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 119", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 120 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 120 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 120 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 121", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 121", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 121", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 71 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 71 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 71 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 82 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 82 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 82 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 85", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 85", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 85", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-109", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-111", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-112", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-114", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-115", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-116", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-118", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-119", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-120", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-121", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-71", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-82", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-85", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cd2e2cdc-9d2b-472f-ac78-0a14569f5601", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.22.1995.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.22.1995.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.22.1995.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 22/95\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a\nsudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Jána Drgonca, JUDr.\nJána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta,\nJUDr. Miloša Seemanna a JUDr. Tibora Šafárika vo veci navrhovateľa skupiny 30\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpeného Ing. Romanom Vavríkom,\nproti Národnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Vojtechom Tkáčom a JUDr.\nVladislavom Dzúrikom, o vyslovenie nesúladu § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a\nosobitne s jej článkami 1, 2, 71 ods. 2, 82 ods. 4, 85, 109, 111, 112, 114, 115, 116, 118, 119,\n120 ods. 1 a 121 na verejnom zasadnutí 26. septembra 1995 takto\nrozhodol:\nNávrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie\nnesúladu § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov s čl. 1, 2, čl. 71 ods. 2, čl. 82 ods. 4, čl. 85, 109, 111, 112, 114, 115,\n116, 118, 119, čl. 120 ods. 1 a čl. 121 Ústavy Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nÚstavný súd Slovenskej republiky dostal 17. mája 1995 návrh skupiny 30 poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky zastúpených Ing. Romanom Vavríkom, na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. V\nnávrhu sa namieta nesúlad § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o\norganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon SNR č. 347/1990 Zb. v znení\nneskorších predpisov“) s Ústavou Slovenskej republiky a osobitne jej článkami 1, 2, 71 ods.\n2, 82 ods. 4, 85, 109, 111, 112, 114, 115, 116, 118, 119, 120 ods. 1 a 121.\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v pléne tento návrh\npredbežne prerokoval a po zistení, že spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, návrh\n1. júna 1995 prijal na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ tvrdí, že zastupovanie ministra štátnym tajomníkom ex lege v čase jeho\nneprítomnosti alebo aj v iných prípadoch na základe poverenia ministra „v rozsahu jeho\npráv a povinností“ sa vzťahuje aj na ústavou vymedzené právomoci ministra ako člena\nvlády Slovenskej republiky, pretože: „rozsah práv a povinností ministra je daný súhrnom\npráv a povinností, ktoré mu vyplývajú z postavenia člena vlády Slovenskej republiky\n(ústavného činiteľa) a právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z jeho postavenia ako\nvedúceho\n\nosobitného\n\nústredného\n\norgánu\n\nštátnej\n\nsprávy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ministerstva).“ Pokiaľ totiž: „rozsah práv a povinností ministra ako člena vlády a ústavného\nčiniteľa možno, vzhľadom na skutočnosť, že sa uvedeným zaoberá výlučne Ústava\nSlovenskej republiky, zmeniť iba ústavným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky,\nrozsah práv a povinností ministra ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy\n(ministerstva) možno zmeniť aj obyčajným zákonom (čl. 86 písm. f) ústavy)“. Vychádzajúc\nz uvedenej argumentácie navrhovateľ dospel k názoru, že „ak Národná rada Slovenskej\nrepubliky zmocnila bežným zákonom štátnych tajomníkov, aby v čase neprítomnosti alebo z\nich poverenia zastupovali ministrov (ako členov vlády a ústavných činiteľov a tiež ako\n\n2\n\nvedúcich ústredných orgánov štátnej správy - ministerstiev)... v rozsahu ich práv a\npovinností“ (ktorý je však daný tak ústavnou ako aj zákonnou úpravou) a urobila tak bez\ntoho, aby povedala, že toto zmocnenie sa „nevzťahuje na práva a povinnosti ministrov ako\nčlenov vlády“, preniesla celý rozsah práv a povinností ústavných činiteľov na štátnych\núradníkov, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Štátni tajomníci nie sú členmi\nvlády, na ich menovanie a odvolávanie nemá národná rada priamy vplyv, neskladajú\npredpísaný ústavný sľub, nemajú ústavnú zodpovednosť voči Národnej rade Slovenskej\nrepubliky a nespĺňajú tiež viaceré ďalšie kritériá, ktorých splnenie spája Ústava Slovenskej\nrepubliky s členstvom vo vláde Slovenskej republiky. Skupina poslancov preto zastáva\nnázor, že novoformulovaný § 2 ods. 2 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších\npredpisov sa dostal do rozporu s demokratickým princípom Ústavy Slovenskej republiky a s\nprincípom zodpovednosti výkonnej moci voči moci zákonodarnej, ktoré sú súčasťou\nčlánkov 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež aj s článkami 71 ods. 2, 82 ods. 4, 85, 109,\n111, 112, 114, 115, 116, 118, 119, 120 ods. 1 a 121 Ústavy Slovenskej republiky.\nSkupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhla, aby ústavný súd\nSlovenskej republiky po vykonaní dokazovania vyniesol nález, ktorým by vyhlásil, že\nustanovenie § 2 ods. 2 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nie je v\nsúlade s označenými článkami Ústavy Slovenskej republiky.\nPredseda Národnej rady Slovenskej republiky vo vyjadrení z 20. júna 1995 (č. j.\n786/1995-Sekr.) k návrhu skupiny poslancov uviedol: „Pred schválením návrhu zákona NR\nSR č. 74/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov vo veci, ktorá je v súčasnosti predmetom konania na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky, prebiehala vo výboroch i na schôdzi Národnej rady Slovenskej\nrepubliky rozsiahla rozprava. Po opätovnom prerokovaní cit. zákona, ktorý vrátil prezident\nSlovenskej republiky aj s pripomienkou k § 2 ods. 2 týkajúcou sa postavenia štátnych\ntajomníkov, bolo toto ustanovenie znovu predmetom rozpravy v Národnej rade Slovenskej\nrepubliky a v jej orgánoch.“ Ďalej konštatoval: „Stanovisko k citovanému zákonu i\nkonkrétne ustanovenie § 2 ods. 2 Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním a\n\n3\n\nprijatím uznesenia, ktorým zákon i po jeho opätovnom prerokovaní 6. apríla 1995 znovu\nschválila.“\nPrílohy listu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky obsahovali návrh zákona s\ndôvodovou správou, rozhodnutie prezidenta o vrátení citovaného zákona na opätovné\nprerokovanie, ako aj stenografické záznamy zo schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky\nz prerokovania návrhu zákona a z opätovného prerokovania vráteného zákona.\nNa verejnom pojednávaní pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky, konanom 26.\nseptembra 1995, zástupca skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing.\nRoman Vavrík zopakoval tvrdenia navrhovateľa o nesúlade § 2 ods. 2 zákona SNR č.\n347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Žiadal, aby na základe písomného návrhu\nskupiny poslancov a argumentov prednesených v priebehu ústneho pojednávania Ústavný\nsúd Slovenskej republiky vyhovel návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky a vyhlásil ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona za nesúladné s označenými\nčlánkami Ústavy Slovenskej republiky.\nZástupca Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. Vojtech Tkáč zdôraznil, že\nsamotný predmet úpravy zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov\nvylučuje možnosť nesúladu jeho ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky a účelom\nustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona je „zabezpečiť funkčnosť príslušného\nministerstva, najmä v čase neprítomnosti príslušného ministra“. Na otázku Ústavného súdu\nSlovenskej republiky týkajúcu sa vymedzenia vzájomného vzťahu § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2\nzákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov zástupca odporcu uviedol:\n„Súčasný systémový vzťah, systémová väzba medzi § 2 ods. 2 a § 2 ods. 1 je v tomto smere\nveľmi jasná a stotožňujem sa s tým, že vlastne § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 veľmi úzko vzájomne\nsúvisia, čiže osvedčujem teda svoj postoj, že ide o vymedzenie kompetencií ministra a\nštátneho tajomníka do vnútra ministerstva. Nevzťahujem túto pôsobnosť a jeho kompetencie\nštátneho tajomníka vo väzbe na jeho postavenie vo vláde Slovenskej republiky. Štátny\ntajomník ministerstva v súčasnosti má právo sa zúčastňovať rokovania vlády, má právo\npredkladať návrhy, má právo ovplyvňovať hlasovaním ministrov program vlády, má právo\n\n4\n\nsťahovať body z rokovania, má právo zaujať stanovisko, ale nemá právo hlasovať vo vláde,\npretože takéto právo prislúcha podľa Ústavy Slovenskej republiky len ministrovi.\nVyslovujem svoj názor, a mám ho odkonzultovaný aj v iných odborných kruhoch a\npotvrdzujem aj reálie, že je priama väzba medzi § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 do vnútra\nministerstva, resp. zastupovania ministra za ministerstvo navonok, okrem práva hlasovať vo\nvláde.“\nZástupca odporcu navrhol, aby ústavný súd zamietol návrh skupiny poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky.\nPodľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky ústava v piatej až ôsmej hlave\n(ako aj v druhom oddiele tretej hlavy) upravuje:\na) spôsob kreovania (vytvárania) štátnych orgánov Slovenskej republiky a spôsob\nustanovovania do funkcií jednotlivých ústavných činiteľov v nich pôsobiacich,\nb) ústavné kompetencie príslušných štátnych orgánov Slovenskej republiky,\nc) ústavné kompetencie ústavných činiteľov pôsobiacich v jednotlivých štátnych\norgánoch Slovenskej republiky.\nPodstatnou otázkou pre konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky bolo, či ústavou vymedzené právomoci jednotlivých ústavných\nčiniteľov títo vykonávajú osobne, a ak áno, či Ústava Slovenskej republiky ukladá\nústavným činiteľom osobné vykonávanie aj iných ako ústavou vymedzených právomocí.\nKeďže Ústava Slovenskej republiky neobsahuje všeobecné ustanovenie spoločné pre\nvšetkých ústavných činiteľov, zodpovedaniu týchto otázok predchádzala analýza\nkonkrétnych ustanovení Ústavy Slovenskej republiky upravujúcich právomoci ústavných\nčiniteľov a následne vymedzenie ústavnej zásady spoločnej pre všetky kategórie ústavných\nčiniteľov Slovenskej republiky.\nÚstava Slovenskej republiky v príslušných článkoch piatej až ôsmej hlavy (ako aj v\ndruhom oddiele tretej hlavy) upravuje spôsob, ktorým sa jednotliví ústavní činitelia\nSlovenskej republiky ujímajú svojich funkcií. Prezident Slovenskej republiky je podľa čl.\n\n5\n\n101 ods. 2 ústavy volený a po svojom zvolení skladá sľub (čl. 104 ods. 1 a 2). Predsedu a\nostatných členov vlády Slovenskej republiky vymenúva prezident Slovenskej republiky a\ntíto po svojom vymenovaní skladajú sľub (čl. 110 až 112). Sudcov ústavného súdu\nvymenúva prezident Slovenskej republiky a predsedu a podpredsedu vymenúva z radov\nsudcov tohto súdu tiež prezident Slovenskej republiky (čl. 134, 135). Sudcov, predsedu a\npodpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky volí Národná rada Slovenskej\nrepubliky (čl. 145). Generálneho prokurátora Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva\nprezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 150).\nPredsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky volí a\nodvoláva Národná rada Slovenskej republiky (čl. 61). Z uvedeného vyplýva, že spôsob\nustanovovania do funkcií jednotlivých ústavných činiteľov Slovenskej republiky upravuje\npriamo Ústava Slovenskej republiky. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky\n(prípadne aj iným všeobecne záväzným právnym predpisom) nie je možné upraviť spôsob\nustanovovania do funkcií ústavných činiteľov Slovenskej republiky.\nZatiaľ čo pre všetkých ústavných činiteľov je spoločný ústavný základ ustanovovania\ndo ich funkcií (vymenovanie, voľba), existuje odlišná situácia, pokiaľ ide o ústavné\nvymedzenie ich právomocí. Hoci Ústava Slovenskej republiky upravuje ústavný základ\nustanovovania do funkcií všetkých uvedených ústavných činiteľov, neurčuje všetkým z nich\n(prostredníctvom osobitných ustanovení) aj konkrétne právomoci.\nV niektorých prípadoch Ústava Slovenskej republiky upravuje len spôsob\nustanovenia ústavných činiteľov do funkcií bez toho, že by súčasne vymedzovala rozsah ich\nústavných právomocí. Tento spôsob ústavnej úpravy je typický pre predsedu Najvyššieho\nkontrolného úradu Slovenskej republiky (čl. 61), predsedu a podpredsedu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (čl. 135), sudcov všeobecných súdov a predsedu a podpredsedov\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (čl. 145) a generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (čl. 150).\n\n6\n\nHoci ústavní činitelia Slovenskej republiky sú ustanovovaní do svojich funkcií na\nzáklade ústavy, rozsah ich právomocí určuje iný všeobecne záväzný právny predpis, teda\nzákon, s ktorým Ústava Slovenskej republiky počíta.\nÚstava Slovenskej republiky tvorí základ kreovania jednotlivých štátnych orgánov\nSlovenskej republiky, ako aj ustanovovania do funkcií jednotlivých ústavných činiteľov\nSlovenskej republiky pôsobiacich v jednotlivých štátnych orgánoch Slovenskej republiky.\nÚstava vymedzuje aj ústavné právomoci jednotlivých štátnych orgánov Slovenskej\nrepubliky.\nÚstava Slovenskej republiky u niektorých ústavných činiteľov určuje len spôsob ich\nustanovovania do funkcií bez priameho ústavného vymedzenia ich právomocí. Ústava\nvymedzuje ústavné právomoci jednotlivých ústavných činiteľov len u: poslancov Národnej\nrady Slovenskej republiky a predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky\n(čl. 78 ods. 1, čl. 79, čl. 80 ods. 1, čl. 82 ods. 4, čl. 83 ods. 1 a 2, čl. 87 ods. 1), prezidenta\nSlovenskej republiky (čl. 102 písm. a) až r), čl. 130 ods. 1 písm. b), predsedu vlády a členov\nvlády Slovenskej republiky (čl. 111, 118, 119, 120 ods. 2).\nČlenovia vlády Slovenskej republiky (ministri) patria medzi tých ústavných činiteľov\nSlovenskej republiky, právomoci ktorých sú (spolu s prezidentom, poslancami Národnej\nrady Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom) určené priamo v Ústave Slovenskej\nrepubliky. Pre konanie o súlade právnych predpisov bolo preto treba preskúmať tie články\nÚstavy Slovenskej republiky, ktoré upravujú ich právomoci, najmä, či sa týmto ústavným\nčiniteľom ukladá povinnosť vykonávať svoje ústavné právomoci priamo a osobne (ad\npersonam) alebo Ústava Slovenskej republiky umožňuje, aby ich vykonával niekto iný.\nVýkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky inou osobou ústava\n(čl. 73 ods. 2) vylučuje. Citovaný článok ústavy jednoznačne potvrdzuje, že poslanci\n„vykonávajú mandát osobne“. Neexistuje preto ústavou určená možnosť upraviť\nuplatňovanie mandátu poslanca, a tým aj výkon jeho ústavných právomocí inou osobou ako\nsamotným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.\n\n7\n\nPredsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia Národnej\nrady. Ústava Slovenskej republiky u osoby predsedu Národnej rady „netrvá“ na osobnom\nvýkone jeho ústavných právomocí, pretože umožňuje ich výkon aj prostredníctvom\npodpredsedu(-ov) Národnej rady. Možnosť výkonu ústavou vymedzených právomocí\npredsedu Národnej rady Slovenskej republiky iným ústavným činiteľom Slovenskej\nrepubliky teda existuje, ale podmienky takéhoto výkonu upravuje priamo Ústava Slovenskej\nrepubliky.\nÚstavné právomoci prezidenta Slovenskej republiky vymedzuje čl. 102 písm. a) až r)\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy. Na rozdiel od ústavnej\núpravy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky žiadne ustanovenie Ústavy\nSlovenskej republiky výslovne neurčuje, že prezident Slovenskej republiky musí svoje\nústavné právomoci vykonávať osobne. Ústava Slovenskej republiky však presne upravuje\ntie druhy právomocí, ktoré prezident Slovenskej republiky môže preniesť na iný štátny\norgán, prípadne ústavných činiteľov alebo ktoré za neho vykonáva ex constitutione iný\nštátny orgán Slovenskej republiky, ak sú splnené ústavou určené podmienky. Ich určením\nÚstava Slovenskej republiky súčasne vylučuje, aby prezident Slovenskej republiky všetky\nďalšie ústavné právomoci mohol vykonávať inak, ako osobne. K preneseniu ďalších\nprávomocí Ústava Slovenskej republiky neposkytuje prezidentovi republiky ústavné\nsplnomocnenie na ich výkon iným štátnym orgánom alebo ústavným činiteľom.\nÚstava Slovenskej republiky v druhom oddiele šiestej hlavy (čl. 108 až 123) upravuje\npostavenie a právomoci vlády Slovenskej republiky, vrátane vymedzenia ústavných\nprávomocí predsedu vlády, podpredsedov vlády a ministrov. Podobne ako v prípade\nprezidenta Slovenskej republiky, ani v druhom oddiele šiestej hlavy nie je osobitný článok,\nktorý by výslovne určoval, že predseda vlády a jej členovia sú povinní svoje ústavné\nprávomoci vykonávať osobne. Žiadne ustanovenie druhého oddielu šiestej hlavy Ústavy\nSlovenskej republiky však neumožňuje prenesenie výkonu ústavných právomocí členov\nvlády na ďalší štátny orgán, prípadne iného ústavného činiteľa Slovenskej republiky. Druhý\noddiel šiestej hlavy Ústavy Slovenskej republiky neobsahuje príslušnú ústavnú normu, ktorá\nby umožňovala výkon buď všetkých alebo aspoň niektorých ústavných právomocí členov\n\n8\n\nvlády Slovenskej republiky inými osobami. Ústava Slovenskej republiky teda neumožňuje,\naby ústavné právomoci členov vlády Slovenskej republiky mohli vykonávať aj iné osoby\nodlišné od jednotlivých členov vlády (ministrov).\nÚstava Slovenskej republiky zabezpečuje osobný výkon ústavných právomocí\nústavných činiteľov Slovenskej republiky dvoma spôsobmi. Jeden z nich (typický pre\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky) jednoznačne predpokladá, že poslanci majú\npovinnosť svoj mandát vykonávať osobne, a to bez ohľadu na rozsah ústavných právomocí,\nktorý im podľa Ústavy Slovenskej republiky prináleží. Druhý spôsob je typický pre\nprezidenta, členov vlády a generálneho prokurátora. V týchto prípadoch Ústava Slovenskej\nrepubliky výslovne neprikazuje, aby svoje ústavné právomoci vykonávali osobne, ale\nsúčasne určuje, ktoré ústavné právomoci a za akých podmienok môžu vykonávať aj iné\nštátne orgány alebo ústavní činitelia Slovenskej republiky.\nV prípade, ak by Ústava Slovenskej republiky vo svojej šiestej hlave označenej ako\n„Výkonná moc“ „generálne predpokladala“, že ústavné právomoci jednotlivých ústavných\nčiniteľov v nej upravené, je zákonom Národnej rady Slovenskej republiky možné preniesť\nna iné osoby, musela by byť takejto situácii prispôsobená aj dikcia (znenie) príslušných\nčlánkov šiestej hlavy ústavy.\nÚstava Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2) teda nielenže určuje spôsob ustanovovania\ndo funkcií jednotlivých ústavných činiteľov Slovenskej republiky a rozsah ich ústavných\nprávomocí, ale aj presne určuje, ktorí ústavní činitelia sú tieto ústavné právomoci povinní\nvykonávať. Sú to tí, ktorým boli ich ústavné funkcie zverené spôsobom určeným Ústavou\nSlovenskej republiky (voľba, vymenovanie). Tam, kde ústavodarca netrval na osobnom\nvýkone ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov takto ustanovených do\nsvojich funkcií, v príslušných článkoch ústavy to aj presne vymedzil, a to jednak\nprostredníctvom podmienok prechodu (postúpenia ústavných právomocí) tak i rozsahu\nústavných právomocí.\n\n9\n\nÚstava Slovenskej republiky preto neupravuje spôsob výkonu a rozsah ústavných\nprávomocí jednotlivých ústavných činiteľov izolovane a odtrhnute od procesu ich\nustanovovania do funkcií. Nevyhnutnou podmienkou začatia výkonu ústavných právomocí\nvšetkých ústavných činiteľov Slovenskej republiky je ich ustanovenie do funkcie ústavou\npredpísaným spôsobom. Táto spojitosť (logická prepojenosť) je typická pre všetkých\nústavných činiteľov Slovenskej republiky. Osoba, ktorá nebola ustanovená do svojej\nfunkcie ústavou predpísaným spôsobom, preto ani nie je oprávnená vykonávať ústavou\nvymedzené právomoci. Túto podmienku, podľa Ústavy Slovenskej republiky, treba\nrešpektovať vo vzťahu k všetkým ústavným právomociam jednotlivých ústavných činiteľov\n(pokiaľ ústava výslovne nestanovuje inak) a po dobu celého funkčného obdobia\njednotlivých ústavných činiteľov, pretože v Ústave Slovenskej republiky nie sú žiadne\nďalšie ustanovenia, ktoré by dovoľovali, aby tento ústavný režim zmenil zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky. Tak ako nie je možné zákonom Národnej rady Slovenskej\nrepubliky upraviť režim ustanovovania do funkcií jednotlivých ústavných činiteľov\nSlovenskej republiky, tak nie je ani možné, aby ich ústavné právomoci boli prenesené na iné\nosoby (pokiaľ to Ústava Slovenskej republiky výslovne neumožňuje).\nAj v prípadoch, keď Ústava Slovenskej republiky umožňuje výkon právomocí\njednotlivých ústavných činiteľov inými subjektami, zveruje ich výkon len iným ústavným\nčiniteľom, právomoci ktorých vymedzuje ústava, prípadne štátnemu orgánu, spôsob\nustanovenia ktorého a rozsah právomocí ktorého je tiež predmetom ústavnej úpravy\n(predseda Národnej rady Slovenskej republiky - podpredsedovia Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, prezident republiky - vláda Slovenskej republiky, resp. ministri (členovia vlády)\nSlovenskej republiky).\nUskutočnená právna, pojmová a systémová analýza jednotlivých hláv Ústavy\nSlovenskej republiky jednoznačne potvrdzuje, že výkon „ad personam“ sa vzťahuje výlučne\nna ústavou vymedzené právomoci jednotlivých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.\nVýkon iných ako ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov zveruje Ústava\nSlovenskej republiky príslušným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré môžu\n(ale tiež nemusia) potvrdiť výkon iných ako ústavných právomocí jednotlivých ústavných\n\n10\n\nčiniteľov „ad personam“. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zveruje výkon\niných ako ústavných právomocí ústavného činiteľa inému subjektu, odlišnému od\nsamotného ústavného činiteľa, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože pre\nvýkon iných ako ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov Ústava Slovenskej\nrepubliky neustanovuje povinnosť ich osobného výkonu, keďže sa touto otázkou ani\nnezaoberá.\nSkupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom návrhu namietala,\nže ustanovenie § 2 ods. 2 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nie je v\nsúlade s „... Ústavou Slovenskej republiky a osobitne s jej článkami 1, 2, 71 ods. 2, 82 ods.\n4, 85, 109, 111, 112, 114, 115, 116, 118, 119, 120 ods. 1 a 121“, pretože: „ak Národná rada\nSlovenskej republiky zmocnila bežným zákonom štátnych tajomníkov, aby v čase\nneprítomnosti alebo z ich poverenia zastupovali ministrov (ako členov vlády a ústavných\nčiniteľov a tiež ako vedúcich ústredných orgánov štátnej správy - ministerstiev)... v rozsahu\nich práv a povinností“ (ktorý je však daný tak ústavnou, ako aj zákonnou úpravou) a urobila\ntak bez toho, aby povedala, že toto zmocnenie sa „nevzťahuje na práva a povinnosti\nministrov ako členov vlády“, preniesla celý rozsah práv a povinností ústavných činiteľov na\nštátnych úradníkov, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky“.\nZákladom návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bolo\ntvrdenie, že § 2 ods. 2 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov zveruje\nštátnym tajomníkom oprávnenie zastupovať ministrov nielen v rozsahu ich právomocí ako\nvedúcich ústredných orgánov štátnej správy, ale aj v rozsahu ich ústavných právomocí ako\nčlenov vlády Slovenskej republiky a z tohoto dôvodu sa citovaný zákon dostal do nesúladu s\nviacerými článkami Ústavy Slovenskej republiky.\nZákon SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov predstavuje zákonnú\ntransformáciu čl. 122 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa ústredné orgány\nštátnej správy a miestne orgány štátnej správy zriaďujú zákonom. Ustanovenie § 1\nspomenutého zákona uvádza: „V Slovenskej republike pôsobia tieto ústredné orgány štátnej\nsprávy, na čele ktorých je člen vlády Slovenskej republiky“. Citované ustanovenie zákona\n\n11\n\nSNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov určuje, že členovia vlády Slovenskej\nrepubliky (ministri) stoja tiež na čele ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky. Oprávnenie na výkon tejto funkcie získavajú ako ústavní činitelia Slovenskej\nrepubliky vymenovaní prezidentom republiky a poverení riadením ministerstiev. Ústava\nSlovenskej republiky sa ustanovením čl. 111 „obmedzuje“ na to, že prezidentovi Slovenskej\nrepubliky poskytuje právomoc poverovať členov vlády riadením jednotlivých ministerstiev.\nZískaním tohto poverenia sa členovia vlády Slovenskej republiky dostávajú na čelo\njednotlivých ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.\nRozsah právomocí členov vlády Slovenskej republiky ako vedúcich ústredných\norgánov štátnej správy však Ústava Slovenskej republiky neupravuje, ale takúto úpravu\nzveruje svojím článkom 122 zákonu Národnej rady Slovenskej republiky. Ako vyplýva z\nanalýzy uskutočnenej vyššie, Ústava Slovenskej republiky upravuje výlučne ústavné\nprávomoci ministrov ako členov vlády Slovenskej republiky, tzn. že upravuje ich ústavné\nprávomoci vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky, ktorej sú členmi, ale nie vo vzťahu k\nministerstvám ako ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky.\nZákonný rozsah právomoci člena vlády upravuje § 2 ods. 1 zákona SNR č. 347/1990\nZb. v znení neskorších predpisov, v ktorom sa uvádza, že ministerstvo riadi a za jeho\nčinnosť zodpovedá minister. Podstatou zákonnej právomoci povereného člena vlády\nSlovenskej republiky je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia riadenie ministerstva\nako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky členom vlády.\nPre úplnosť treba dodať, že nie každý člen vlády Slovenskej republiky po svojom\nvymenovaní získava súčasne aj uvedenú zákonnú právomoc, ale len ten (tí), ktorého\nprezident republiky podľa čl. 111 Ústavy Slovenskej republiky aj poveril riadením\nministerstva.\nOsobitnú zákonnú úroveň úpravy právomocí člena vlády ako vedúceho ústredného\norgánu štátnej správy Slovenskej republiky uznal i navrhovateľ, keď uviedol, že „vzhľadom\nna uvedené je možné rozlišovať medzi normami, ktoré upravujú postavenie (práva a\n\n12\n\npovinnosti) ministrov ako členov vlády a normami, ktoré upravujú postavenie (práva a\npovinnosti) ministrov ako vedúcich ústredných orgánov štátnej správy (ministerstiev)“.\nNavrhovateľ tiež uviedol: „Pokiaľ totiž rozsah práv a povinností ministra ako člena vlády a\nústavného činiteľa možno, vzhľadom na skutočnosť, že sa uvedeným zaoberá výlučne\nÚstava SR, zmeniť iba ústavným zákonom Národnej rady SR, rozsah práv a povinností\nministra ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy (ministerstva) možno zmeniť aj\nobyčajným zákonom (čl. 86 písm. f) ústavy)“, pričom Ústava Slovenskej republiky sa\n„podrobnejšie nezaoberá ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi, podobne ako sa\nnezaoberá postavením ministrov ako ich vedúcich funkcionárov (zriaďovanie ministerstiev\na ostatných ústredných orgánov štátnej správy ponecháva na zákon Národnej rady SR článok 86 písm. f) ústavy)“.\nUstanovenie § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z.\nuvádza: „Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností\nštátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho\nzastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátnych tajomníkov vymenúva a odvoláva\nvláda Slovenskej republiky na návrh príslušných ministrov. V odôvodnených prípadoch\nmôže vláda Slovenskej republiky určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci;\nminister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú“. Citované\nustanovenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky vytvára zákonnú možnosť\nzastupovať ministra jeho štátnym tajomníkom, a to jednak v dobe jeho neprítomnosti ex\nlege, ale aj v iných prípadoch na základe poverenia ministra. Toto zastupovanie platí „pre\nrozsah práv a povinností ministra“.\nSkupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky namietala nesúlad tohto\nustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z., pretože podľa ich\nnázoru je pod termínom „rozsah práv a povinností ministra“ potrebné chápať tak tie, ktoré\nmu patria ako členovi vlády Slovenskej republiky, ako aj tie, ktoré má ako vedúci\nústredného orgánu štátnej správy. Keďže ústavou vymedzené právomoci člen vlády\nvykonáva ad personam a ich výkon nemôže zákon zveriť iným osobám, nie je - podľa\n\n13\n\nnázoru navrhovateľa - uvedené ustanovenie zákona v súlade s Ústavou Slovenskej\nrepubliky.\nV konaní o súlade právnych predpisov sa Ústavný súd Slovenskej republiky pri\nvýklade obsahu § 2 ods. 2 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov riadil\nmetódou gramatického výkladu právnej normy, t. j. slovám, výrazom, termínom použitým v\ntexte právnej normy je potrebné rozumieť v tom zmysle, ktorý majú vo všeobecnom základe\nspisovného jazyka, ak nie sú relevantné dôvody preto, aby ako základ ich interpretácie bol\nprijatý iný, rozdielny význam ich obsahu.\nZákon SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov vo svojom § 2 ods. 1\njednoznačne vymedzuje „zákonné“ právomoci ministra odlišné od jeho ústavných\nprávomocí ako člena vlády Slovenskej republiky. Tieto zákonné právomoci určujú jeho\npráva a povinnosti k ministerstvu ako ústrednému orgánu štátnej správy, zatiaľ čo jeho\nústavné právomoci určujú jeho práva a povinnosti voči vláde Slovenskej republiky ako\nnajvyššiemu orgánu výkonnej moci, ktorej je členom. Tento zákon obsahuje vymedzenie\nprávomocí ministra ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorá vylučuje, aby do\njej rozsahu boli zahrnuté aj tie, ktoré mu ako členovi vlády vyplývajú z Ústavy Slovenskej\nrepubliky. To potom znamená, že pod rozsahom práv a povinností ministra ako vedúceho\nústredného orgánu štátnej správy treba rozumieť tie, ktoré upravuje § 2 ods. 1 zákona SNR\nč. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože žiadnu inú zákonnú definíciu jeho\nprávomocí (a odlišnú od uvedenej v § 2 ods. 1) citovaný zákon neobsahuje.\nUstanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona umožňuje, aby štátni tajomníci\nministerstiev zastupovali ministrov v čase ich neprítomnosti ex lege a z poverenia ministra\n„aj v iných prípadoch“, a to v rozsahu práv a povinností ministra. Vychádzajúc z uvedenej\nanalýzy § 2 ods. 1 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov je pod\n„rozsahom práv a povinností ministra“ potrebné rozumieť tie, ktoré sú upravené v § 2 ods. 1\nuvedeného zákona. Je tomu tak preto, že tento zákon neobsahuje žiadnu inú zákonnú\ndefiníciu právomocí ministra ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy. Povedané\ninými slovami zákonná definícia právomoci ministra ako vedúceho ústredného orgánu\n\n14\n\nštátnej správy platí pre potreby uplatňovania celého zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení\nneskorších predpisov.\nUvedené konštatovanie sa preto v plnom rozsahu vzťahuje aj na ustanovenie § 2 ods.\n2, pretože zákon SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov pre vymedzenie\ntermínu „rozsah práv a povinností ministra“ (vo vzťahu k ich uplatňovaniu štátnym\ntajomníkom) neposkytuje osobitnú definíciu tohto termínu obsahovo odlišnú od tej, ktorú\nobsahuje ustanovenie § 2 ods. 1 citovaného zákona.\nPodľa § 2 ods. 1 a 2 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov je\nminister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy oprávnený riadiť ministerstvo, za\nčinnosť ktorého aj zodpovedá. Ide o jeho zákonom určenú právomoc, ktorá nie je\npredmetom úpravy Ústavy Slovenskej republiky. Neexistuje preto ani ústavná norma, ktorá\nby ministrovi prikazovala vykonávať túto právomoc osobne. Zákonom Národnej rady\nSlovenskej republiky je preto možné upraviť, aby výkon právomocí ministra ako vedúceho\nústredného orgánu štátnej správy vykonávali aj iné osoby (štátni tajomníci), v rozsahu a\nspôsobom ustanoveným príslušnou zákonnou úpravou.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v konaní o súlade § 2 ods. 2 zákona SNR č.\n347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky návrhu skupiny\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej Ing. Romanom Vavríkom, z\nuvedených dôvodov nevyhovel.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. septembra 1995\n\n15", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:62b3fe7c-bf01-4614-bb8a-1c67f4271d93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2026 z 9. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.2"}, {"guid": "ussr:e7b9153e-cc7e-49b6-a2ad-00faf4cf51a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.7.2026.1"}, {"guid": "ussr:eb464a4c-67ec-4fd1-a5ee-f7f7ecc6e8cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 15. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb464a4c-67ec-4fd1-a5ee-f7f7ecc6e8cf"}, {"guid": "ussr:f2e97137-09e8-4a5e-8e18-7536af8db17f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2e97137-09e8-4a5e-8e18-7536af8db17f"}, {"guid": "ussr:7a9d942e-01a4-4ac2-87fe-0837aad0ba70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 29/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/97 z 14. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-14", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a9d942e-01a4-4ac2-87fe-0837aad0ba70"}, {"guid": "053cd228-2830-4a9f-86f4-5e0ab185e263:9448e4d0-7106-4479-833a-78c77c4192ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200024.1", "spisova_znacka": "11Svp/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 11Svp/1/2024 z 16. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200024.1"}, {"guid": "a7bdefd7-f2d3-464f-8e92-8b5322fb58ea:d4841090-f835-4f07-b6ad-4fea5d44f10e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1016200969.1", "spisova_znacka": "5S/121/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/121/2016 z 4. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200969.1"}]}