{"guid": "ussr:1c902f62-d42e-4944-8f0c-85d246f34a10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/98 z 4. 2. 1998", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 1998, sp. zn. PL. ÚS 2/98, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1998-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1c902f62-d42e-4944-8f0c-85d246f34a10", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 2/98\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana\nČiča a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra\nDobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej,\nJUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na\nverejnom zasadnutí 15. apríla 1999 prerokoval návrh skupiny 34 poslancov Národnej\nrady Slovenskej republiky, bez prítomnosti ich zástupcu, proti Národnej rade\nSlovenskej republiky, bez prítomnosti jej zástupcu, na začatie konania podľa čl. 125\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu § 5 ods. 1, 2 a 3 a § 11\nods. 2 zákona č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch a zákona, ktorým sa mení\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej\nštátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\ns Ústavou Slovenskej republiky a 15. apríla 1999 takto\nrozhodol:\nNávrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie\nnesúladu § 5 ods. 1, 2 a 3 a § 11 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z.z. o vojenských\nobvodoch a zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústavný súd“) bol\n\n21. januára 1998 doručený návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým navrhli, aby ústavný súd začal konanie\npodľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov.\nNavrhovateľ v návrhu namietal nesúlad § 5 ods. 1, 2 a 3 a § 11 ods. 2 zákona\nč. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákona, ktorým sa mení zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 281/1997 Z. z.“) s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nÚstavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí pléna 4. februára 1998 a po zistení, že spĺňa všetky náležitosti ustanovené v\n§ 20 ods. 1 a v § 37 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa tento zákon a že nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 tohto zákona, ho prijal na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ v návrhu uviedol, že: „Zákon č. 281/1997 Z. z. vychádza\nz koncepcie, podľa ktorej vojenský obvod možno zriadiť len so súhlasom obcí (§ 3\nods. 1) a v takto zriadenom vojenskom obvode nehnuteľností a práva k nim môžu byť\niba vo vlastníctve štátu (§ 5). V prípade vojenských obvodov vznikajúcich podľa tohto\nzákona proti tejto koncepcii nemožno nič namietať. Jej narušením sú však prechodné\nustanovenia, podľa ktorých sa vojenské obvody zriadené podľa doterajších predpisov\npovažujú za vojenské obvody zriadené podľa tohto zákona bez ohľadu na skutočnosť,\n\n2\n\nže k ich zriadeniu došlo bez súhlasu príslušných obcí. Tým sa vytvára nerovnovážny\na, z hľadiska právneho postavenia obcí aj ich obyvateľov, nerovnoprávny stav. Obce\na ich\n\nobyvatelia vo vojenských obvodoch zriadených pred dňom nadobudnutia\n\núčinnosti zákona č. 281/1997 Z. z. prídu o svoje postavenie a o svoje práva,\npredovšetkým o vlastnícke práva bez svojho súhlasu. Prechodné ustanovenie § 11 ods.\n2, ktoré upravuje povinné vyvlastnenie územia vojenských obvodov zriadených podľa\npredchádzajúcich predpisov, ktoré je vo vlastníctve obcí, je takto v rozpore s článkom\n12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nStav, ktorý vznikol zriaďovaním vojenských obvodov podľa zákona\nč. 169/1949 Zb. bez súhlasu príslušných obcí, nie je už možné zmeniť. Potreba obrany\nštátu si vyžaduje, aby jestvujúce vojenské obvody zostali zachované. Z ústavnej\nochrany základných práv a slobôd však vyplýva i potreba zachovať jestvujúce\nvlastníctvo obcí k nehnuteľnému majetku na tomto území, keďže ide o ústavou\nchránené právo, a zákon v týchto prípadoch už nevyžaduje súhlas obcí tak, ako je to\npri novovznikajúcich vojenských obvodoch.\nPodľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona\nč. 147/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. apríla 1996\nč. PL. ÚS 30/95, uverejneného pod č. 130/1996 Z. z., vlastníctvom obcí sú aj\npozemky, ktoré patrili obciam pred účinnosťou zákona č. 169/1949 Zb. a nachádzajú\nsa vo vojenských obvodoch. Záujem štátu na svojej obrane je zaručený odsekom 5\ncitovaného ustanovenia, podľa ktorého obce sú povinné zachovávať účelové určenie\nuvedeného majetku na obranu štátu. Tento právny stav umožňuje štátu i obciam\nrealizovať práva, a to právo štátu zabezpečovať svoju obranu i právo obcí využívať\nsvoje vlastníctvo.\nAk by záujem obrany štátu nebolo možné dosiahnuť inak, dovoľuje náš právny\nporiadok uplatniť inštitút vyvlastnenia z dôvodov verejného záujmu podľa § 108 ods.\n1, ods. 2 písm. i) Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Pri\nvyvlastňovaní však treba splniť podmienky uvedené najmä v § 110 citovaného zákona,\n\n3\n\npredovšetkým dodržať nevyhnutný rozsah vyvlastnenia. Naproti tomu zákon\nč. 281/1997 Z. z. utvára mechanizmus povinného prevodu majetku obcí na území\njestvujúcich vojenských obvodov do vlastníctva štátu vo výmere 8 586,1541 ha za\nvyvlastňovaciu cenu takmer 1,5 mld Sk. Zákon pri tom neberie do úvahy nález\nÚstavného súdu SR č. PL. ÚS 37/95, v ktorého odôvodnení sa uvádza, že súčasná\nvýška náhrady za vyvlastnené pozemky „nezohľadňuje princíp spravodlivosti za\nstrpenie trvalého odňatia vlastníckeho práva ..., pretože (výšku náhrady) ustanovuje\nstatickým spôsobom, t. j. bez ohľadu na pohyb cien pozemkov na trhu“. Z toho\nvyplýva, že už teraz, ale najmä do roku 2012 by mal zákon rátať so značne vyššími\nnákladmi.\nZákon č. 147/1995 Z. z. pôvodne ukladal obciam ako vlastníkom nehnuteľného\nmajetku na území jestvujúcich vojenských obvodov povinnosť uzavrieť zámenné\nzmluvy, t. j. povinnosť vymeniť príslušné pozemky za iné pozemky. Ústavný súd\nSlovenskej republiky v náleze z 2. apríla 1996 č. PL. ÚS 40/95 vyslovil, že uloženie\ntakého obmedzenia nie je v súlade s ústavnou ochranou vlastníckeho práva všetkých\nvlastníkov, t. j. že predmetné ustanovenia zákona nie sú v súlade s čl. 12 ods. 1, čl. 13\nods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPovinnosť uzavrieť zámenné zmluvy však bola vo svojich dôsledkoch podstatne\nmenším zásahom do vlastníckeho práva obcí ako generálne vyvlastnenie viac ako\n8 a pol tisíc hektárov pôdy. Ak podľa citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky bol uvedený zásah do vlastníctva v rozpore s Ústavou SR, potom to tým\nviac platí i o väčšom zásahu do ústavou chránených vlastníckych práv v zákone\nč. 281/1997 Z. z.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze ďalej uviedol, že\n„vlastnícke právo obcí k majetku uvedenému v § 16 ods. 2 zákona č. 147/1995 Z. z.\nnemá rovnaký zákonný obsah ako vlastnícke právo iných vlastníkov, čo nie\n\nje\n\nv súlade s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ... Vlastníkovi sa poskytuje\nochrana jeho vlastníckeho práva k veci, ktorú nadobudol v súlade s podmienkami\n\n4\n\nupravenými v príslušných všeobecne záväzných predpisoch ... Všeobecne záväzný\nprávny predpis musí byť vnútorne zladený, jeho jednotlivé časti .. nemôžu samy seba\nvyvracať v dôsledku vzájomných rozporov ... Vyvlastnenie ... sa uskutočňuje iba na\nzáklade súčasného splnenia viacerých podmienok upravených v Ústave SR,\nObčianskom zákonníku a v Stavebnom zákone“. Zákon č. 281/1997 Z. z. vo svojej\nkoncepcii generálneho vyvlastnenia nehnuteľností na území jestvujúcich vojenských\nobvodoch uvedeným požiadavkám nezodpovedá.\nKonštrukcia generálneho vyvlastnenia nehnuteľného majetku vo vlastníctve\nobcí na území jestvujúcich vojenských obvodov vytvorená § 11 ods. 2 v spojitosti\ns § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 281/1997 preto podľa názoru navrhovateľ nie je\nv súlade s článkom 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.“\nVychádzajúc z uvedenej argumentácie navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd\nprijal takýto nález: „Ustanovenia § 5 ods. 1, 2 a 3 a § 11 ods. 2 zákona č. 281/1997\nZ. z. o vojenských obvodoch a zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n i e s ú v súlade s čl.\n12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.\nNa požiadanie predsedu ústavného súdu zo 6. februára 1998 svoje stanovisko\nk návrhu zaslala 31. marca 1998 Národná rada Slovenskej republiky. V ňom uviedla:\n„Ústava Slovenskej republiky v čl. 4 ustanovuje, že nerastné bohatstvo, podzemné\nvody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.\nV čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa prenecháva zákonu ustanoviť, ktorý\nďalší majetok nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti a verejného záujmu\nmôže byť iba vo vlastníctve štátu alebo iných subjektov.\n\n5\n\nV odseku 4 tohto istého článku ústavodarca predpokladá možnosť vyvlastnenia\nalebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere a vo verejnom\nzáujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\nZ uvedeného vyplýva, že ani ústavodarca neuvažoval o absolútnej\nnedotknuteľnosti vlastníckeho práva, najmä ak ide o vážny verejný záujem, ktorým\nzabezpečovanie potrieb obrany štátu nepochybne je.\nVzhľadom na tieto skutočnosti nemožno deklaráciu obsiahnutú v § 5 ods. 1\na ods. 3 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch ... o vlastníckom práve štátu\nk nehnuteľnostiam a vodám a právam k nim na území vojenských obvodov považovať\nza generálne vyvlastnenie a za nesúlad s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky\nuvádzanými navrhovateľmi. Z dikcie § 5 ods. 2 citovaného zákona totiž vyplýva, že ak\nnehnuteľnosti a práva k nim na území vojenského obvodu nie sú vo vlastníctve štátu,\nMinisterstvo obrany Slovenskej republiky je povinné zabezpečiť ich majetkovoprávne\nvyrovnanie.\nPlnenie uvedenej povinnosti Ministerstvom obrany Slovenskej republiky\nvyjadrené v § 5 ods. 2 a v § 11 ods. 2 slovami „majetkovoprávne vyrovnanie“ (nie\nzastaralé\n\n„vysporiadanie“,\n\n„usporiadanie“,\n\n„vyporiadanie“\n\na\n\npod.)\n\nzaväzuje\n\nk rešpektovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich prevod\nvlastníckych práv k nehnuteľnostiam, najmä Občianskeho zákonníka, stavebného\nzákona, zákona o obrane a k rešpektovaniu postupu podľa nich, teda k uplatneniu\npriority konsenzuálneho riešenia prevodu vlastníckeho práva pred vyvlastnením alebo\niným núteným obmedzením vlastníckeho práva.\nDeklarácia vlastníctva štátu k nehnuteľnostiam a k vodám na území vojenských\nobvodov má svoje opodstatnenie vo všeobecnosti z hľadiska potrieb prípravy štátu na\nobranu, osobitne z hľadiska účelu ich užívania a povahy nehnuteľností tvoriacich\nvojenské obvody, resp. majetku obcí, ktoré tvoria časti vojenských obvodov\ns osobitným zreteľom na skutočnosť zakotvenú v § 2 ods. 3 zákona Národnej rady\n\n6\n\nSlovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní\nSlovenskej republiky, podľa ktorého vojenský obvod zriadený podľa zákona o\nvojenských obvodoch (č. 169/1949 Zb.) nie je súčasťou obce ani vyššieho územného\ncelku.\nNa základe uvedených skutočností možno prísť k záveru, že návrh na začatie\nkonania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je výsledkom navrhovateľovho\nvýkladu pojmu „majetkovoprávne vyrovnanie“ (§ 5 ods. 2, § 11 ods. 2), pod ktorým\nnavrhovateľ chápe výlučne len nútené obmedzenie vlastníckeho práva bez toho, že by\nbral do úvahy zákonom uloženú povinnosť procesného a materiálneho riešenia\nvlastníckych vzťahov a že ustanovenia § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 11 ods. 2 zákona č.\n281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch ... sú v súlade s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl.\n20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zákonom o vojenských obvodoch,\nnapriek zakotveniu výlučnosti vlastníctva štátu k nehnuteľnostiam a vodám a právam\nk nim na území vojenských obvodov, nie je negovaná sloboda a rovnosť v dôstojnosti\ni v právach a s ohľadom na čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a neodňateľnosť,\nnescudziteľnosť a nezrušiteľnosť základných práv a slobôd ľudí a nie je spochybnený\nani spôsob obmedzovania základných práv podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, pretože rešpektuje rozsah, účel, spôsob i materiálne predpoklady\nprípadného obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“.\nNa základe výzvy ústavného súdu z 9. februára 1998 minister obrany\nSlovenskej republiky prípisom z 10. marca 1998 č. 15164 zaujal stanovisko k návrhu\nnavrhovateľa o nesúlade namietaných ustanovení § 5 ods. 1, 2 a 3 a § 11 ods. 2 zákona\nč. 281/1997 Z.z. s označenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky. Text\nstanoviska ministra obrany bol rovnakého znenia ako text stanoviska Národnej rady\nSlovenskej republiky. Preto ústavný súd nepovažuje za potrebné osobitne uvádzať\njeho časti v tomto rozhodnutí.\nNa výzvu predsedu ústavného súdu z 9. februára 1999 odpovedal zástupca\nskupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Šimko listom zo 17.\n\n7\n\nfebruára 1999, že považuje za potrebné, aby sa v konaní o vyslovení nesúladu\nnamietaných ustanovení zákona č. 281/1997 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky\nuskutočnilo verejné ústne pojednávanie.\nListom zo 16. marca 1999 oznámil zástupca navrhovateľa Ivan Šimko\npredsedovi ústavného súdu, že sa nemôže zúčastniť ústneho pojednávania vytýčeného\nna 24. marec 1999, pretože v tomto termíne bude Národná rada Slovenskej republiky\nprejednávať návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Preto predsedu ústavného\nsúdu požiadal o určenie neskoršieho termínu ústneho pojednávania v danej veci.\nPredseda ústavného súdu vyhovejúc uvedenej žiadosti zástupcu navrhovateľa\nurčil nový termín ústneho pojednávania vo veci PL. ÚS 2/98 na deň 15. apríla 1999.\nII.\nNavrhovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že ustanovenia § 5 ods. 1, 2 a 3\na § 11 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z.z. nie sú v súlade s čl. 11 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl.\n20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nRozdielne názory navrhovateľa (skupiny poslancov NR SR) a Národnej rady\nSlovenskej republiky, ktorá napadnutý zákon prijala, na spôsob získavania\nnehnuteľností a práv k nim, ako aj práv k vodám na území vojenského obvodu do\nvýlučného vlastníctva štátu, ako aj na majetkovoprávne vyrovnanie s tým spojené\npredpokladali\n\nvyporiadať\n\nsa\n\nz aspektu\n\nnapadnutých\n\nustanovení\n\nzákona\n\nč. 281/1997 Z.z. s nasledujúcimi skutočnosťami:\n-\n\nči možno zákonnou úpravou rozhodnúť o tom, že určité veci, v danom\nprípade nehnuteľnosti a práva k nim, ako aj práva k vodám na území\nvojenského obvodu, môžu byť iba vo výlučnom vlastníctve štátu,\n\n-\n\nči možno zákonnou právnou úpravou rozhodnúť o tom, že nehnuteľnosti\na práva k nim, ako aj práva k vodám na území vojenského obvodu, ktoré nie\nsú vo vlastníctve štátu, má ministerstvo obrany povinne zabezpečiť ich\n\n8\n\nmajetkovoprávne vyporiadanie za účelom ich prechodu do trvalého\nvlastníctva štátu, pričom sa uvedené práva stanú nescudziteľné,\n-\n\nči uvedená právna úprava (§ 5 ods. 1, 2 a 3 a § 11 ods. 2 citovaného zákona)\nje v súlade s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n\nPodstata sporu medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. Národnou radou\nSlovenskej republiky, spočíva v rozdielnom chápaní ústavného mechanizmu\nvytvárania okruhu tzv. výlučného vlastníctva štátu k určitým veciam. Podľa čl. 4\nÚstavy Slovenskej republiky: „Nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé\nzdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky“.\nÚstavné predpoklady vymedzenia ďalšieho okruhu vecí, okrem tých, ktoré sú\nvymenované v citovanom ustanovení, sa nachádzajú v čl. 20 ods. 2 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého: „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem\nmajetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb\nspoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo\nvlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb“. Citované ustanovenie teda\nvychádza z ústavného princípu, že na splnenie uvedených cieľov, ktoré štát garantuje,\nje predovšetkým\n\nnevyhnutné verejnoprávne obmedzenie\n\nvlastníckeho práva\n\nniektorých subjektov. Ústavodarca ním vyjadril, že určitý majetok musí byť len vo\nvlastníctve štátu alebo iných subjektov vymenovaných v čl. 20 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, pričom všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona môže\nurčiť konkrétny okruh vecí, ktoré od určitého momentu prejdú pod status výlučného\nvlastníctva štátu, obce alebo určených právnických osôb.\nZ citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ústavodarca predpokladá\nexistenciu majetku nevyhnutného na zabezpečenie:\na) potrieb spoločnosti,\nb) rozvoja národného hospodárstva,\nc) verejného záujmu,\n\n9\n\nodlišného od toho, výslovne uvedeného v čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý\nmôže byť iba vo vlastníctve ním vymenovaných subjektov.\nAko ústavný súd už skôr konštatoval vo veci PL. ÚS 11/96 z 3. marca 1998:\n„Na to, aby sa však dosiahol ústavou predpokladaný „verejnoprospešný“ účel využitia\nurčitého majetku (zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva\na verejného záujmu), ústava predpokladá, aby zákonodarca „prikázal“ určitý majetok\nvýlučne do vlastníctva štátu, obce alebo určených právnických osôb. Iba zákonným\nustanovením určitého majetku výlučne do vlastníctva ústavou určených subjektov je\nmožné zabezpečiť ústavou predpokladaný účel jeho používania (použitia), t.j.\ngarantovať jeho použitie na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného\nhospodárstva\n\na\n\nverejného\n\nzáujmu.\n\nPodľa\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n„verejnoprospešné“ ciele (účely) užívania majetku je možné garantovať jedine\nprostredníctvom zákonodarcom určených subjektov vlastníckych vzťahov. Z toho\nnepochybne vyplýva, že podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky patrí do\nprávomoci zákonodarcu určiť, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb\nspoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môže byť iba vo\nvlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Samotná ústava však\nnestanovuje, ktorý majetok to má byť, určuje len účel, na ktorý má slúžiť“.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu už predtým vysloveného, napríklad vo\nveci PL. ÚS 11/96, môže byť využívanie majetku pre potreby verejného záujmu\ndôvodom na obmedzenie nielen vlastníckeho práva, ale aj tých ďalších základných\npráv alebo slobôd, uplatňovaním ktorých by takýto majetok prestal slúžiť (buď úplne\nalebo čiastočne) potrebám verejného záujmu. Ak je totiž verejný záujem ústavným\ndôvodom pre obmedzenie jedného zo základných práv (t.j. základné právo ako právo\nindividuálneho subjektu sa „podrobilo“ celospoločenskému záujmu) v situácii, keď sa\ncelospoločenský záujem uplatnil, nie je potom možné, aby nad ním už „prevládol“ iný\nindividuálny záujem predstavovaný uplatnením niektorého z ďalších základných práv\nalebo slobôd. Verejný záujem na využívaní majetku nemôže na jednej strane slúžiť\n\n10\n\nako dôvod pre obmedzenie základného práva vlastniť majetok, a na strane druhej byť\n„podriadený“ ďalším základným právam alebo slobodám.\nO rozsahu majetku určeného pre potreby verejného záujmu sa rozhoduje vo\nvyvlastňovacom konaní podľa stavebného zákona alebo o ňom rozhoduje zákonodarca\ntým, že prijme taký zákon, o akom sa zmieňuje čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Takto určený rozsah majetku, ktorý bude slúžiť potrebám verejného\nzáujmu, nemôže závisieť (byť podmienený) od uplatňovania takých základných práv\nalebo slobôd, v dôsledku ktorých by sa jeho rozsah mohol zmenšiť či dokonca určitý\nmajetok celkom vylúčiť z užívania pre potreby verejného záujmu.\nZ ustanovenia čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky možno tiež\nnepochybne odvodiť, že za oprávnené treba považovať opatrenia, ktorými\nzákonodarca zabezpečuje, aby majetok už slúžiaci niektorému z účelov uvedených\nv citovanom ustanovení ústavy (bez ohľadu na to, či je vo vlastníctve štátu, obce alebo\nurčených právnických osôb) zostal v ich vlastníctve naďalej, t.j., aby sa zabránilo jeho\nprechodu do vlastníctva iných subjektov.\nPrijatie takýchto zákonných úprav je vždy podmienené konkrétnou situáciou\nexistujúcou v určitom časovom období ohľadom majetku už slúžiaceho na verejné\núčely, ako aj rozsahom a „intenzitou“ verejných potrieb štátu. Je však prirodzene\nnutné, aby Národná rada Slovenskej republiky aj pri prijímaní takýchto zákonov\nrešpektovala Ústavu Slovenskej republiky vrátane základných práv a slobôd v nej\nupravených.\nZákonné úpravy, ktorými Národná rada Slovenskej republiky zabezpečuje\nďalšie „zotrvanie“ majetku slúžiaceho verejnoprospešným cieľom vo výlučnom\nvlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb, dotýkajúcich sa základných\npráv alebo slobôd, je možné kvalifikovať ako obmedzenia, cieľom ktorých je\ndosiahnutie účelu podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rozsah takto\n„postihnutých“ základných práv a slobôd, ako aj intenzita „zásahu“ do nich sú však\n\n11\n\nskutočnosti individuálne, závislé v konkrétnom prípade od povahy a charakteru tých\nopatrení, ktorými zákonodarca zabezpečuje, aby určitý majetok zostal naďalej vo\nvlastníctve toho subjektu, ktorý garantuje jeho využívanie na „verejnoprospešné“\núčely tak, ako sú uvedené v čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon č.\n281/1997 Z.z. je takým zákonom, vydanie (existenciu) ktorého predpokladá čl. 20 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky.\nNakoľko ústavný súd nezistil nesúlad medzi napadnutými ustanoveniami\nzákona č. 281/1997 Z.z. a označenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky,\nvzťahuje sa i naďalej na ne prezumpcia ústavnosti. To v konečnom dôsledku vylučuje\nopodstatnenosť navrhovateľovej námietky o nesúlade všeobecne záväzného právneho\npredpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily, t.j. Ústavou\nSlovenskej republiky, čo bolo predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nVyhlásené v Košiciach 21. apríla 1999\nJUDr. Milan Č i č\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n12\n\n13", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:523549d3-269d-426a-97f3-3816dcf845f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/96 z 4. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-04", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1"}, {"guid": "ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3"}, {"guid": "ussr:0da949f7-410e-4d9a-b963-eba13634e860", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.40.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.40.1995.1"}, {"guid": "ussr:54e5f9cc-9efa-4740-ba31-e2a44b894fa1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.30.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 30/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/95 z 2. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-02", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.30.1995.1"}], "citovane_v": []}