{"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. mája 1995, sp. zn. PL. ÚS 16/95, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1995-05-24", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "nazov": "čl. 13 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1/text", "citacie_n": 2672, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 16/95\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a\nsudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Jána Drgonca, JUDr.\nJána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta,\nJUDr. Miloša Seemanna a JUDr. Tibora Šafárika, na ústnom pojednávaní dňa 24. mája\n1995 prerokoval návrh skupiny 40 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\nzastúpenej JUDr. Ing. Ivanom Šimkom, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, na\nzačatie konania o súlade zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 370/1994 Z. z. z\n21. decembra 1994 o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii\npodnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym predajom s čl. 2 ods.\n2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 2 a 4 a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nZákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 370/1994 Z. z. o zrušení rozhodnutí\nvlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových\núčastí štátu priamym predajom n i e j e v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 2 a\n4 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nOdôvodnenie\nSkupina 40 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpená poslancom\nIvanom Šimkom, podala 12. januára 1995 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na\nzačatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. a/ Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov (ďalej len zákon č. 38/1993 Z. z.). Navrhovateľ uvádza, že zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 370/1994 Z. z. o zrušení rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o\nprivatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu priamym\npredajom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a osobitne s jej čl. 2 ods. 2, čl. 12\nods. 1, čl. 13 ods. 2 a 4 a čl. 20 ods. 4.\nSkupina poslancov navrhla, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyniesol nález v\ntomto znení:\n„Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 370/1994 Z. z. o zrušení rozhodnutí\nvlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a majetkových\núčastí štátu priamym predajom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a osobitne s\njej čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 2 a 4 a čl. 20 ods. 4.\nDňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobúda\nnález platnosť, čím zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 370/1994 Z. z. o zrušení\nrozhodnutí vlády Slovenskej republiky o privatizácii podnikov, časti majetku podnikov a\nmajetkových účastí štátu priamym predajom stráca účinnosť v celom svojom rozsahu. Ak\nNárodná rada Slovenskej republiky neuvedie tento zákon do súladu s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, stráca zákon po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu platnosť.“\nSvoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, „že zákon č. 370/1994 Z. z. je predovšetkým\nv rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je každý oprávnený\nvlastniť majetok, pričom vlastnícke právo možno obmedziť len v nevyhnutnej miere a vo\n\n2\n\nverejnom záujme. Vyvlastnenie možno vykonať len za primeranú náhradu. Všetky tieto\npodmienky musia byť v každom individuálnom prípade splnené súčasne. Zákon č. 370/1994\nZ. z. tieto ústavné podmienky nespĺňa. Podľa názoru skupiny poslancov, skutočnosť, že\nnapadnutý zákon je v rozpore s čl. 20 ods. 4 ústavy, potvrdzujú aj ustanovenia čl. 13 ods. 2\na 4 ústavy, s ktorými citovaný zákon taktiež nie je v súlade. Podľa čl. 13 ods. 2 medze\nzákladných práv a slobôd možno zákonom upraviť iba za podmienok ustanovených ústavou,\nv tomto prípade citovaným čl. 20 ods. 4, čo znamená, že zákon by musel byť vydaný vo\nverejnom záujme. Existencia verejného záujmu na zrušení už nadobudnutého vlastníckeho\npráva alebo iného majetkového práva však nebola preukázaná a zákon ju ani nedeklaruje.\nSkupina poslancov ďalej uvádza, že neplatnosť privatizačných rozhodnutí možno dosiahnuť\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka len súdnou cestou, umožňujúcou individuálne\nposúdenie každého prípadu. Zákon č. 370/1994 Z. z. takéto posúdenie neumožňuje, ruší\nvšetky rozhodnutia bez ohľadu na to, či zodpovedajú právnemu poriadku alebo nie. Zákon\nje v rozpore aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nktorý bol uverejnený pod č. 209/1992 Zb. Podľa čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky\nmedzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli riadne vyhlásené, majú prednosť pred jej zákonmi. Dodatkový\nprotokol k citovanému dohovoru v čl. 1 zakazuje zbaviť kohokoľvek majetku s výnimkou\nverejného záujmu.“\nNavrhovateľ ďalej poukazuje na narušenie ústavného princípu deľby moci medzi\njednotlivé ústavné orgány a tvrdí, že „Národná rada Slovenskej republiky zákonom\nč. 370/1994 Z. z. nahradila rozhodnutia vlády i rozhodnutia súdov. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nahradzovanie rozhodovacej činnosti vlády a\nsúdov zákonom Národnej rady Slovenskej republiky nemá žiadnu oporu v ústave, ani v\ninom ústavnom zákone.“\nDruhý účastník konania Národná rada Slovenskej republiky, zastúpená predsedom,\nzaslala písomné vyjadrenie k podanému návrhu, v ktorom uvádza, že Národná rada\n\n3\n\nSlovenskej republiky k napadnutému zákonu zaujala stanovisko uznesením o jeho\nschválení, ktoré bolo prijaté v súlade s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd vykonal dôkazy potrebné na zistenie stavu veci (§ 31 zákona č. 38/1993\nZ. z.). Vyžiadal si:\na/ od navrhovateľa dôvodovú správu k zákonu č. 370/1994 Z. z.,\nb/ od Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky prehľad uzavretých\nzmlúv o priamom predaji majetku a akcií uzavretých v období od 6. septembra 1994 do 30.\ndecembra 1994,\nc/ od niektorých právnických a fyzických osôb, ktoré nadobudli vlastníctvo k\nnehnuteľnostiam a k akciám, na základe uzavretých kúpnych zmlúv s Fondom národného\nmajetku Slovenskej republiky, overené listy vlastníctva z katastrálnych úradov a výpisy z\núčtov majiteľov cenných papierov zo Strediska cenných papierov Slovenskej republiky,\na. s., Bratislava.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 370/1994 Z. z. sa zrušujú rozhodnutia o privatizácii\npodnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu a o následnej privatizácii akcií\npriamym predajom vopred určeným záujemcom, vydané vládou Slovenskej republiky podľa\n§ 10 ods. 1 a 8 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v\nznení neskorších predpisov od 6. septembra 1994 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, t. j. do 30. decembra 1994. Na základe zrušenia rozhodnutí o privatizácii podnikov,\nčasti majetku podnikov a majetkových účastí štátu podľa odseku 1 stávajú sa neplatnými\nvšetky zmluvy o predaji podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu\nuzatvorené na základe rozhodnutí o privatizácii uvedených v odseku 1 a všetky ďalšie\nprávne úkony na ne nadväzne vykonané (§ 1 ods. 2 zákona č. 370/1994 Z. z.).\nPovinnosťou ústavného súdu bolo konať o petite návrhu, t. j. o tom, či prijatím\nzákona č. 370/1994 Z. z. bol narušený ústavný princíp deľby moci, či citovaný zákon je\nvyvlastňovacím zákonom, a v tejto spojitosti podporne skúmať, či nejde o retroaktívny\nzákon, a nakoniec, či zákon je v súlade s medzinárodnými zmluvami.\n\n4\n\nZa prioritné v tejto kauze treba považovať dodržiavanie ústavného princípu deľby\nmoci v štáte, vzájomný vzťah orgánov štátnej moci a ich kompetencie.\nV ústavnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy\norgánov štátu, ako aj právnických a fyzických osôb, vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre\nústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu\nmoc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami\nústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej rovnováhy vyplýva, že ani zákonodarca\nnemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte. Aj zákonodarný orgán je\nbez akýchkoľvek pochybností viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava\nnepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky\ntak, ako je to deklarované v čl. 1 ústavy.\nŠtátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a\nspôsobom, ktorý stanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy). Podľa čl. 86 ústavy do pôsobnosti\nzákonodarnej moci, ktorej predstaviteľkou je Národná rada Slovenskej republiky, patrí\nuznášať sa na ústave, ústavných zákonoch a ostatných zákonoch a kontrolovať ako sa\ndodržiavajú, rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať\nčinnosť vlády a rokovať o dôvere vláde Slovenskej republiky a jej členom, rokovať o\nzákladných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky, ako\naj o ďalších otázkach vymenovaných v citovanom článku ústavy.\nPodľa Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky je jediným\nústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky (čl. 72). Jej ústavodarná a\nzákonodarná iniciatíva je upravená nasledovne:\n1/ Ústava Slovenskej republiky výslovne uvádza (čl. 3 ods. 2, čl. 7, čl. 99 ods. 1)\notázky, ktoré majú byť upravené výlučne ústavným zákonom. Článok 84 ods. 3 ústavy v\ntejto súvislosti dodáva, že „na prijatie ústavy, zmenu ústavy a ústavného zákona je potrebný\nsúhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov“.\n\n5\n\n2/ Celá druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky a príkladmo čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods.\n2, čl. 9 ods. 5, čl. 56, čl. 59, čl. 63, čl. 92 ods. 2, čl. 128 ods. 1, čl. 140, čl. 143 ods. 2, čl. 151\na ďalšie články Ústavy Slovenskej republiky zasa určujú, ktoré otázky majú alebo môžu byť\nvýlučne predmetom „obyčajných“ zákonov.\n3/ Zákony, ktoré schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky, vytvárajú takto\nnevyhnutný rámec pre úpravu napríklad:\na/ garancií základných ľudských práv a slobôd (druhá hlava),\nb/ ochrany hospodárskej súťaže, bankovníctva, štátneho rozpočtu, daní a poplatkov (tretia\nhlava, prvý oddiel),\nc/ územnej samosprávy a miestnej štátnej správy (štvrtá hlava),\nd/ rokovania národnej rady a jej výborov (piata hlava, prvý oddiel),\ne/ utvorenia a fungovania najvyššieho kontrolného úradu (tretia hlava, druhý oddiel),\nf/ spôsobu výkonu referenda (piata hlava, druhý oddiel),\ng/ rozhodovania vlády o udelení amnestie vo veciach priestupkov a o zriaďovaní ústredných\na miestnych orgánov štátnej správy (šiesta hlava, prvý oddiel),\nh/ organizácie ústavného súdu, konania pred ním a postavenia jeho sudcov (siedma hlava,\nprvý oddiel),\ni/ sústavy súdov, ich pôsobností, organizácie a konania pred nimi (siedma hlava, druhý\noddiel),\nj/ organizácie prokuratúry, práva a povinnosti prokurátorov (ôsma hlava).\nZ postavenia Národnej rady Slovenskej republiky, ako zákonodarného orgánu,\nvyplýva, že môže formou zákona upraviť i ďalšie otázky, ak to uzná za potrebné, avšak len\nv rozsahu a spôsobom, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a to aj otázky,\nktoré ústava zveruje do rozhodovacej, či inej právomoci jednotlivých zložiek štátnej moci\nSlovenskej republiky. Ak to zákonodarca považuje za účelné, zveruje príslušnej zložke\nštátnej moci právomoc vydávať aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, pri splnení\nústavou určených podmienok. V tejto súvislosti treba uviesť napríklad čl. 120 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého vláda na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vydávať nariadenia.\n\n6\n\nVláda Slovenskej republiky a súdy Slovenskej republiky majú základ výkonu svojej\nrozhodovacej činnosti v ústave (čl. 119 a čl. 142). Ich kompetenciu podrobnejšie upravujú\nzákony Národnej rady Slovenskej republiky.\nRozhodnutia príslušných orgánov štátnej moci sú aplikáciou alebo realizáciou\nústavných a iných zákonov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky pre túto ich činnosť\nschválila. Vláda rozhoduje uznesením (čl. 18 ods. 2 ústavy) a súdy rozhodujú v merite veci\nrozsudkami. Uznesenia vlády i rozhodnutia všeobecných súdov sú realizáciou ústavnej i\nzákonnej právomoci rozhodovať o veciach, ktoré im zveruje ústava (čl. 119 a čl. 142\nústavy).\nOtázka, ktorú treba v tejto súvislosti zodpovedať je, či Ústava Slovenskej republiky\numožňuje Národnej rade Slovenskej republiky kontrolovať a prípadne zákonom zrušovať\nuznesenia vlády alebo rozsudky súdov.\nČlánok 86 písm. a/ ústavy zveruje do právomoci Národnej rady Slovenskej republiky\nokrem iného aj kontrolu ako sa dodržiavajú ústavné a ostatné zákony. Národná rada\nSlovenskej republiky má však právomoc kontrolovať dodržiavanie týchto zákonov\npríslušnými štátnymi alebo samosprávnymi orgánmi Slovenskej republiky, podľa\ncitovaného článku len v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to jedine\nspôsobom a v takom rozsahu, ako to národnej rade ústava umožňuje.\nZ ústavnoprávnej úpravy vzájomných vzťahov zákonodarnej a výkonnej moci\nvyplýva zodpovednosť vlády a jej členov za výkon svojej funkcie národnej rade (čl. 114\nods. 1 prvá veta a čl. 116 ods. 1 ústavy). Tieto ustanovenia majú všeobecný charakter.\nKontrolu činnosti vlády a jej jednotlivého člena nie je možné obmedzovať len na takú\nkontrolu, dôsledkom ktorej je vyslovenie nedôvery. V súlade s čl. 86 písm. a/ ústavy\nNárodná rada Slovenskej republiky vykonáva kontrolu činnosti vlády aj iným spôsobom,\nprípadne aj s pomocou svojich orgánov (čl. 80 ods. 1, čl. 92 ods. 1 ústavy), a to len v rámci\nústavného oprávnenia (čl. 86 písm. g/ Ústavy Slovenskej republiky). Ústava žiadnu inú\nkontrolu činnosti vlády Národnou radou Slovenskej republiky neupravuje.\n\n7\n\nSúčasťou týchto kontrolných právomocí nie je zrušovanie uznesení vlády zákonom\nnárodnej rady. K takémuto záveru nie je možné dospieť ani systematickým ani gramatickým\na ani logickým výkladom príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky.\nPre riadne zabezpečovanie úloh, ktoré vyplývajú vláde z jej postavenia najvyššieho\norgánu výkonnej moci, Ústava Slovenskej republiky jej dáva právomoc, aby samostatne\nrozhodovala v konkrétne vymedzenom okruhu vecí (čl. 119 ústavy) a zveruje jej tiež\nprávomoc, aby na vykonanie zákona a v jeho medziach vydávala vládne nariadenia (čl. 120\nústavy).\nRozhodovaciu právomoc v oblasti privatizácie zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o\nzápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, zveril vláde Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. rozhodnutie o privatizácii priamym\npredajom mimo verejnej obchodnej súťaže alebo verejnej dražby vydáva vláda na návrh\nministerstva. Rozhodnutie o spôsobe privatizácie sa môže týkať aj časti majetku riešeného\nnávrhom privatizačného projektu (§ 10 ods. 8 citovaného zákona). Orgán, príslušný na\nvydanie rozhodnutia o privatizácii, môže jeho vydanie zmeniť (nie zrušiť) iba v prípadoch,\nkeď po vydaní rozhodnutia vyjdú dodatočne najavo závažné skutočnosti, ktoré neboli\nznáme v čase vydania rozhodnutia a mali by na pôvodné rozhodnutie o privatizácii\npodstatný vplyv. Takto možno postupovať iba do prechodu majetku na Fond národného\nmajetku Slovenskej republiky. Rozhodnutia opierajúce sa o § 10 ods. 1 a § 8 zákona č.\n60/1994 Z. z. sú praktickou aplikáciou tohto zákona vládou Slovenskej republiky. Výkon\nkontrolnej činnosti Národnou radou Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde Slovenskej\nrepubliky môže uskutočňovať len prostriedkami a spôsobom určeným v Ústave Slovenskej\nrepubliky. Ústava Slovenskej republiky neupravuje zrušenie uznesenia vlády Slovenskej\nrepubliky Národnou radou Slovenskej republiky ako jeden z následkov kontroly podľa čl.\n86 písm. a/ a g/. Takéto oprávnenie Národnej rady Slovenskej republiky sa nevyskytuje ani\n\n8\n\nv ďalších ustanoveniach Ústavy Slovenskej republiky. Na tomto základe ústavný súd\nvyslovil právny názor, že ustanovenie § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 370/1994 Z. z. nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nZrušenie uznesenia vlády Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky takto\nnerešpektuje ústavnú zásadu deľby moci, ktorá je založená na vzájomnej vyváženosti\njednotlivých druhov moci, aby sa tým zabránilo zneužitiu ktorejkoľvek z nich.\nRozhodovanie o privatizácii štátneho majetku priamym predajom vopred určeným\nzáujemcom patrí medzi zásadné opatrenia vlády na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej\npolitiky vlády Slovenskej republiky. Keďže vláda rozhoduje aj o otázke, ktoré odvetvia\nštátneho hospodárstva budú vôbec privatizované a v akom rozsahu, takéto rozhodnutie patrí\ndo kategórie zásadných opatrení vlády na zabezpečenie tejto politiky Slovenskej republiky.\nPreto Národná rada Slovenskej republiky nemôže zákonom zrušovať konkrétne rozhodnutie\nvlády o spôsobe privatizácie - aplikačné individuálne právne akty.\nÚstava Slovenskej republiky vo svojom čl. 142 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 jednoznačne\nvymedzuje vzťah súdov k ostatným zložkám štátnej moci Slovenskej republiky tak, že\n„súdnictvo Slovenskej republiky vykonávajú nezávislé a nestranné súdy“. Ústava\nSlovenskej republiky nemá žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo zasahovať do\nrozhodovacej činnosti súdov inou zložkou štátnej moci. Ústavný súd tento názor judikoval\nuž aj vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. PL. ÚS 14/95, keď vyslovil, že „otázky zverené\nplatným právnym poriadkom (zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky) do\nrozhodovacej činnosti súdu nemôžu byť vyriešené iným orgánom a iným spôsobom ako\nkonaním pred všeobecným súdom a rozsudkom súdu v konkrétnej občianskoprávnej a\ntrestnoprávnej veci“.\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 86 písm. a/ síce zveruje Národnej rade Slovenskej\nrepubliky právomoc „kontrolovať dodržiavanie zákonov“, avšak aplikácia zákonov v\nrozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky nemôže byť najmä z aspektu nezávislosti\nsúdov a sudcov predmetom takejto kontrolnej činnosti. Rešpektovanie ústavných zásad\ndeľby moci a rovnosti jednotlivých zložiek štátnej moci neumožňuje Národnej rade\n\n9\n\nSlovenskej republiky zákonom nahradzovať konanie a rozhodnutie všeobecných súdov v\nobčianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.\nZ tohto vzťahu Národnej rady Slovenskej republiky a orgánov súdnej moci v\nsúvislosti s prijatým zákonom č. 370/1994 Z. z., najmä s jeho § 1 ods. 2, jednoznačne\nvyplýva, že o neplatnosti právnych úkonov rozhodujú výlučne všeobecné súdy, a to podľa\npodmienok a kritérií, ktoré ustanovuje zákon (konkrétne ustanovenie § 39 Občianskeho\nzákonníka). To platí najmä o právnych úkonoch, ktoré boli uzavreté za podmienok\nustanovených v právnych predpisoch platných v čase vzniku príslušného právneho úkonu.\nAk národná rada zákonom vyhlasuje určité právne úkony urobené pred jeho účinnosťou za\nneplatné, osobuje si právomoc, ktorá prislúcha súdom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka\nneplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho\nobchádza alebo sa prieči dobrým mravom. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym\núkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi\ndôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný. Pritom zákonom sa tu myslí nielen\nObčiansky zákonník, ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu zákona. Ak sa\nprávny predpis nižšej právnej sily (napr. vyhláška) dostane do rozporu so zákonom, to samo\nosebe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Tento úkon však nesmie obchádzať\nzákon alebo sa priečiť dobrým mravom. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon najmä\nvtedy, ak je porušené spoločenské určenie vzťahu, o ktorý ide. Zmluvy sa zásadne musia\ndodržiavať (pacta sunt servanda). Od zmluvy o priamom predaji majetku štátu, ktorú treba\nposudzovať výlučne podľa predpisov súkromného práva, t. j. Občianskeho zákonníka a\nObchodného zákonníka, možno odstúpiť len vtedy (platí to aj pre zrušenie zmluvy), ak je to\nuvedené v zákone alebo dohodnuté účastníkmi zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka\na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Zákon č. 370/1994 Z. z. vyhlásil za neplatné zmluvy z\ntoho dôvodu, že zanikol predpoklad ich uzavretia, že boli zrušené rozhodnutia vlády o\nprivatizácii podnikov. Žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy\nodstúpiť verejnoprávnym aktom - na základe zákona, čo platí aj pre zrušenie zmluvy.\nRozhodnutie vlády v jednotlivých prípadoch bolo iba vyslovením súhlasu so spôsobom\nprivatizovania majetku štátu, a to priamym predajom, čo sa potom realizovalo uzavretím\nzmluvy o priamom predaji medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a\n\n10\n\nvopred určeným záujemcom. Zrušenie rozhodnutí vlády nemôže byť dôvodom na\nneplatnosť zmluvy v jednotlivých prípadoch.\nZmluva o priamom predaji majetku štátu určitému subjektu je súkromnoprávny úkon.\nOchranu pred neplatnými právnymi úkonmi v celom rozsahu poskytujú výlučne všeobecné\nsúdy Slovenskej republiky. Právomoc súdov, určenú v § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku, nemožno vylúčiť alebo suplovať zákonnými právnymi úpravami inak, než tak, že\nby zákon rozhodovanie o neplatnosti právnych úkonov odňal z právomoci súdov. Ústavný\nsúd vyslovil právny názor, že zákon č. 370/1994 Z. z. ústavne neprípustným spôsobom\nnahradil právomoc všeobecných súdov (čl. 141 ods. 2 a čl. 142 ods. 1 ústavy) bez toho, aby\nsa zmenila ústava a Občiansky súdny poriadok, a preto ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 zákona\nč. 370/1994 Z. z. nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nPokiaľ by sa podľa privatizačných rozhodnutí, ktoré vydala vláda v čase od 6.\nseptembra 1994 do účinnosti zákona č. 370/1994 Z. z., (t. j. 30. decembra 1994), čo i len v\njednom prípade uskutočnil účinný prevod majetku štátu na slovenské alebo zahraničné\nprávnické alebo fyzické osoby, tak boli splnené podmienky § 19 ods. 3 zákona č. 92/1991\nZb. v znení neskorších predpisov (t. j. podmienky na vklad vlastníctva do katastra\nnehnuteľností, resp. na registráciu kúpy akcií v Stredisku cenných papierov, a. s., v\nBratislave). Zákon, ktorý so spätnou účinnosťou ruší platnosť rozhodnutí všetkých zmlúv o\npredaji podnikov, časti majetku podnikov a majetkových účastí štátu, ktoré boli urobené na\nich základe a tiež aj všetkých ďalších právnych úkonov na ne nadväzne vykonateľných, je\nv rozpore aj s čl. 141 ods. 2 a článkom 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákonom\nboli vlastníci zbavení majetku, ktorý nadobudli nielen „bona fide“ a riadne na základe\nrozhodnutí vlády vydaných podľa platného zákona, ale aj na základe uzavretých zmlúv.\nZákonom č. 370/1994 Z. z. bol preto porušený aj čl. 12 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd z písomného oznámenia Fondu národného majetku Slovenskej\nrepubliky z 31. marca 1995 zistil, že k takýmto právoplatným právnym úkonom už došlo v\nmesiaci októbri a novembri 1994 v piatich prípadoch (AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA,\nspol. s r. o., Púchov, Korum-PO, spol. s r. o., Prešov, D.M.F., spol. s r. o., Michalovce,\n\n11\n\nTESAL, spol. s r. o., Stropkov, INEKON, spol. s r. o., Praha). Článok 29 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok a že vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok\na jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala\nprávna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi,\nnemôže obmedziť alebo zrušiť bez právneho dôvodu.\nNa ústavnoprávne záruky práva vlastniť majetok a jeho ochranu nadväzuje\nustanovenie § 124 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetci vlastníci majú rovnaké\npráva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z citovanej právnej úpravy\nvyplýva, že všetci majú rovnakú možnosť nadobudnúť veci do vlastníctva (s výnimkou\ntých, ktoré sú uvedené v čl. 4 ústavy a v § 125 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a ďalej, že\nvlastnícke právo kohokoľvek má rovnakú právnu ochranu. Jedným z argumentov, ktorým\nskupina poslancov odôvodňuje svoj návrh, je aj nesúlad predmetného zákona s čl. 20 ods. 4\nústavy. Podľa tohto článku vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je\nmožné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za\nprimeranú náhradu. Na toto nadväzuje ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého je možné vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo\nobmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a\nza náhradu. V právnom poriadku Slovenskej republiky je takým zákonom, na ktorý\nodkazuje ústava i citované ustanovenie Občianskeho zákonníka, zákon č. 50/1976 Zb. o\núzemnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa tohto\nzákona sa za vyvlastnenie považuje jednostranný verejnoprávny zásah do vlastníckeho\npráva, výsledkom ktorého je úplné alebo čiastočné odňatie tohto práva príslušným orgánom\nštátnej správy, a to len vo verejnom záujme, ktorý je prípustný za podmienok ustanovených\nv § 110 a za primeranú náhradu.\nÚstavný súd na základe porovnania zákona č. 370/1994 Z. z. s právnym inštitútom\nvyvlastnenia, tak ako je upravený v čl. 20 ods. 4 ústavy, v § 128 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a v zákone č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, konštatuje, že\npredmetný zákon nemôže v žiadnom prípade považovať za vyvlastňovací zákon, za aký ho\n\n12\n\nnavrhovatelia podľa obsahu ich návrhu považujú. Vyvlastnenie je špecifický právny inštitút,\nktorý má verejnoprávnu subsidiárnu povahu. K vyvlastneniu dochádza výlučne iba vtedy,\nak nemožno jeho účel dosiahnuť dohodou. Je však potrebné, aby príslušný orgán štátnej\nsprávy vydal správny akt (vyvlastňovacie rozhodnutie). V prípade zákona č. 370/1994 Z. z.\nide o právny predpis, ktorý nespĺňa ústavné požiadavky vyvlastňovacieho zákona, na ktorý\nodkazuje čl. 20 ods. 4 ústavy a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nZákon č. 370/1994 Z. z. z legislatívno-formálnej stránky je normatívny právny akt,\navšak z hľadiska jeho predmetu, obsahu i účinkov ide o právny akt, ktorý sa v rozpore so\nvšeobecne uznávanou požiadavkou generality vzťahuje na určité vopred známe jednotlivé\nprivatizačné veci, čo princípy právneho štátu nepripúšťajú. Nerešpektuje najmä požiadavku\nprávnej istoty, dôvery v právo, resp. v platné právne predpisy a možnosť spoliehať sa na to,\nže štát poskytne občanom efektívnu ochranu ich práv v súlade s platnou právnou úpravou,\nže im nebude brániť v realizácii oprávnených subjektívnych práv.\nS inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania\nlegálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno\nodňať jeho, riadnym spôsobom nadobudnuté práva, na základe neskoršie vydaného\nprávneho predpisu. Zo širšieho hľadiska túto požiadavku treba chápať tak, že je neprípustné\nodňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred účinnosťou\nnového zákona. Táto požiadavka ako imanentná súčasť právnej istoty sa vzťahuje\npredovšetkým na základné práva a slobody, ktoré sú v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V\nkontexte s tým nie je možná jednostranná zmena alebo zrušenie súkromnoprávnej zmluvy,\nčo vyplýva nielen z jej podstaty, ako výsledku dohody zmluvných strán, ale i z podstaty\nuznávanej požiadavky zachovania riadne nadobudnutých práv.\nV nadväznosti na otázky súvisiace s vlastníctvom, sa ústavný súd zaoberal aj otázkou\nretroaktivity, so spätným pôsobením zákona č. 370/1994 Z. z. v ústavnom poriadku\nSlovenskej republiky. K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity\nprávnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a ich\n\n13\n\nprávnej istoty. Tým, že zákonodarca podľa § 1 ods. 2 zákona č. 370/1994 Z. z. vyslovil\nzrušenie rozhodnutí vlády o spôsobe privatizácie (§ 1 ods. 1 tohto zákona) a neplatnosť\nvšetkých uzatvorených zmlúv o predaji podnikov, časti majetku podnikov a majetkových\núčastí štátu, ako aj všetkých ďalších právnych úkonov na ne nadväzne vykonaných (§ 1 ods.\n2 tohto zákona), spätne postihol právne dovolené konanie. Zákon však môže vyhlásiť za\nneplatné iba také právne úkony, ktoré by sa uzavreli po jeho účinnosti. Ak sa však\npredmetný zákon vzťahuje na prevody nehnuteľností a akcií vykonané do jeho účinnosti a\nvyhlasuje ich za neplatné, je nepochybne retroaktívny a tým v rozpore s čl. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v konaní o súlade zákona č. 370/1994 Z. z. s\noznačenými článkami ústavy analyzoval aj ustanovenie čl. 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.), a to v súvislosti\ns čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu uplatnenia (možného uplatnenia) čl.\n11 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní o súlade právnych predpisov.\nObsahová analýza ustanovení čl. 1 Dodatkového protokolu a čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky potvrdzuje, že ústavná úroveň úpravy vyvlastnenia alebo núteného\nobmedzenia vlastníckeho práva, ako i podmienky uplatnenia týchto inštitútov, sú plne\nzlúčiteľné s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky preto nemá žiadny právny ani\npolitický dôvod nebrať túto skutočnosť do úvahy.\nZákladná otázka, na ktorú bolo potrebné v tejto súvislosti zodpovedať je to, akú\núlohu má zákon pri „zbavení majetku“ osoby, tak ako to predpokladá čl. 1 Dodatkového\nprotokolu. Úloha takéhoto zákona je podľa uvedeného článku\n1. v prípadoch verejného záujmu\n2. za podmienok, ktoré ustanovuje zákon\n3. upraviť „zbavenie majetku“ jeho oprávnených držiteľov.\n\n14\n\nAnalýza, tak doterajšej judikatúry Komisie pre ľudské práva, ako i Súdu pre ľudské\npráva, však v plnom rozsahu potvrdzuje, že príslušné zákonodarné akty upravujú výlučne\npodmienky, za ktorých je možno oprávneného vlastníka zbaviť jeho majetku, ale praktický\nvýkon týchto zákonných opatrení je zverený inému orgánu, odlišnému od samotného\nzákonodarného orgánu. Zákonná úprava podmienok „pozbavenia majetku“ preto vo svetle\ndoterajšej judikatúry štrasburských orgánov potvrdzuje úlohu zákona (a tým i príslušného\nzákonodarného zboru) tým (a jedine tým), že upraví podmienky pozbavenia majetku\noprávnených vlastníkov v rámci konkrétneho (určitého) právneho predpisu, t. j. zákona. Z\nuvedeného konštatovania nie je možné odvodiť záver, že prostredníctvom zákona,\nexistenciu ktorého predpokladá čl. 1 Dodatkového protokolu, možno konkrétneho vlastníka\n(vlastníkov) priamo zbaviť ich majetku.\nÚstavný súd Slovenskej republiky po zhrnutí výsledkov konania a dokazovania\ndospel k názoru, že návrh skupiny 40 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je\nprávne opodstatnený.\nNárodná rada Slovenskej republiky schválením zákona č. 370/1994 Z. z. konala nad\nrámec svojich ústavných kompetencií tak, že si atrahovala zo štátnej moci aj výsek, ktorý\nprislúcha výkonnej a súdnej moci. To odporuje čl. 2 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Toto právo, ako\nzákladné ľudské právo, je neodňateľné a nezrušiteľné. Napriek takejto kvalite tohto\nzákladného ľudského práva došlo zákonom č. 370/1994 Z. z. k zrušeniu a odňatiu\nvlastníckeho práva nadobudnutého platnými právnymi úkonmi. To odporuje čl. 12 ods. 1,\nčl. 13 ods. 2 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nCitovaný zákon odporuje aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nPodľa čl. 132 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím\nrozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 ústavy je nesúlad,\n\n15\n\nstrácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány,\nktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného\nsúdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi. Ak tak neurobia, také\npredpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia\nrozhodnutia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 132 ods. 2 ústavy a § 1 ods. 1 a\n§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z.).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný\nprostriedok.\n\nV Košiciach 24. mája 1995\n\n16", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e348f874-0256-4425-b26d-835d888fa3db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.443.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 443/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 443/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.443.2026.1"}, {"guid": "ussr:056387a2-947a-4f36-8f5d-7893aec99490", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.70.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.70.2025.2"}, {"guid": "ussr:a2cb1fcc-6da2-4e78-be0a-4b4ffe1bb2b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 634/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 634/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1"}, {"guid": "ussr:cccc393f-b1a4-4968-bf23-aba9abc41a7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.51.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.51.2025.2"}, {"guid": "ussr:46cb22bb-5497-47ee-a48a-71164c6db9c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1"}, {"guid": "ussr:caf06e5d-b102-4b51-becb-ba88a4b7e272", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf06e5d-b102-4b51-becb-ba88a4b7e272"}, {"guid": "ussr:6b014070-82bd-4260-9665-7fe42781b115", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.592.2024.1"}, {"guid": "ussr:f9984b0e-9474-48e4-9512-13ec9aa70abf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2023 z 4. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1"}, {"guid": "ussr:0fd54ce9-5d5f-4709-bf01-c70ccbdcb6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5"}, {"guid": "ussr:2e5d36ac-2f10-4c93-b4b4-7e71efef2f53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.12.2022.1"}, {"guid": "ussr:c88f177f-e7a5-41ae-8f61-925f3cb3cdc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.585.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.585.2023.1"}, {"guid": "ussr:870bbe53-4fbc-4a45-91d7-475c50b2c619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.541.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.541.2023.1"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:b974f52a-a812-49a3-a6a9-16bc745ed5bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.73.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 73/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 73/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.73.2023.2"}, {"guid": "ussr:db9cc9f8-75e4-4c11-82da-1d564de868a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.88.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.88.2023.2"}, {"guid": "ussr:d34f2575-b0e6-40f1-a727-6e021fcc7086", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 32/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 32/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2"}, {"guid": "ussr:793647da-c11b-47aa-81cc-127ae23e1aea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.537.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 537/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 537/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.537.2022.1"}, {"guid": "ussr:733ec6b6-4091-4924-8e73-d18c522e9556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.504.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 504/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 504/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.504.2022.2"}, {"guid": "ussr:3231a935-de3d-430d-b636-0cbfde2c6e53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.11.2022.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.11.2022.2"}, {"guid": "ussr:7e140031-3bf2-4344-b093-e76c60beac64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.12.2022.1"}, {"guid": "ussr:06bf601b-4c99-420c-b8b5-e0a35ec35e00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.123.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 123/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 123/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.123.2022.2"}, {"guid": "ussr:8bb6e658-766e-48ba-bc55-16a2dc03947f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.14.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2021 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.14.2021.1"}, {"guid": "ussr:fb26fe8b-66e3-49e9-8b6c-546b2f791046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.275.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2020 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.275.2020.1"}, {"guid": "ussr:a3f0a062-6b44-45a7-b559-b432aefa3acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.421.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2021 z 26. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.421.2021.1"}, {"guid": "ussr:093c56f5-932d-46ec-ba1a-1f79b0828178", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2021 z 7. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2"}, {"guid": "ussr:ffbdc81d-a1c1-4f1c-a054-e56c01a8137d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.227.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.227.2021.1"}, {"guid": "ussr:55abf6c3-9d4e-4ea3-b532-ffcdfe3f76a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.93.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.93.2021.2"}, {"guid": "ussr:bb2d2162-506c-4be8-bb46-07a05c27da8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.52.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 52/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 52/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.52.2021.2"}, {"guid": "ussr:2e1b89ac-0c9c-4869-b510-2f7519cb188e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.249.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2020 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.249.2020.1"}, {"guid": "ussr:fe9acd16-ddae-47b4-8d9c-a68adeb89acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.319.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.319.2020.1"}]}