{"guid": "ussr:523549d3-269d-426a-97f3-3816dcf845f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/96 z 4. 3. 1998", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. marca 1998, sp. zn. PL. ÚS 11/96, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1998-03-04", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/523549d3-269d-426a-97f3-3816dcf845f2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.11.1996.1/text", "citacie_n": 42, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 11/96\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a\nzo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr.\nŠtefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí\n25. februára 1998 prerokoval návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpenej poslancom RNDr. Gabrielom Palackom, proti Národnej rade\nSlovenskej republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Jánom Cuperom, vo veci súladu čl. I\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 3,\nčl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. II citovaného zákona s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a 3. marca 1998\ntakto\nrozhodol:\n1. Článok I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov,\n\nvylučujúci z uplatňovania citovaného zákona „právnickú osobu zriadenú zákonom“, n i e\nj e v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Článok II zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov,\nn i e j e v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n3. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. októbra\n1996 doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovateľ“) na vyslovenie nesúladu čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n292/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v\nznení neskorších predpisov s čl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 prvá\nveta Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. II citovaného zákona s čl. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Vzhľadom na to, že návrh spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti návrhu\nna začatie konania o súlade zákona s ústavou v zmysle čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ústavný súd ho po predbežnom prerokovaní 12. novembra\n1996 prijal na ďalšie konanie. Národná rada Slovenskej republiky svoje písomné stanovisko\nk návrhu zaslala 31. januára 1997. Obe strany konania o súlade právnych predpisov\nvyhlásili, že trvajú na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 25. februára 1998. Národnú\nradu Slovenskej republiky na ňom zastupoval JUDr. Ján Cuper, poslanec a navrhovateľa\nRNDr. Gabriel Palacka, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Zástupcovia oboch\nstrán na ústnom pojednávaní úvodom vyhlásili, že zotrvávajú na svojich stanoviskách\nobsiahnutých v písomných materiáloch (návrhu navrhovateľa, resp. písomnom stanovisku\nNárodnej rady Slovenskej republiky) a v priebehu ústneho pojednávania tieto stanoviská\nviackrát potvrdili a spresnili. Tam, kde to ústavný súd považoval za vhodné a účelné, na\nústne vyjadrenia strán výslovne poukázal na príslušných miestach tohoto odôvodnenia. V\nprvej časti odôvodnenia tohoto nálezu (I.) ústavný súd reprodukuje podstatné časti návrhu\n\n2\n\nskupiny poslancov, ako aj písomného stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k\nnemu. V druhej časti odôvodnenia sú zhrnuté podstatné argumenty navrhovateľa, spolu s\nich právnym rozborom a s dôvodmi, ktoré ústavný súd viedli k rozhodnutiu o súlade, resp.\nnesúlade čl. I a II zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. s\noznačenými článkami Ústavy Slovenskej republiky.\nI.\n1. Obsah návrhu na začatie konania o súlade čl. I a II zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991\nZb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej\nrepubliky\nNavrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že: „Zákon NR SR č. 292/96 zo 16. 10.\n1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení\nneskorších predpisov zmenou § 67, odsek 3 novelizovaného zákona odňal veriteľom\nmožnosť uplatniť konkurz voči dlžníkom, ktorými sú\n1. štátne rozpočtové organizácie,\n2. štátne príspevkové organizácie,\n3. obce,\n4. právnické osoby zriadené zákonom,\n5. štátny podnik, prípadne jeho právny nástupca, alebo akciová spoločnosť uvedené\nv zákone NR SR č. 192/1996 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii\nstrategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.\nZákon NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991\nZb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov zároveň v čl. II ustanovil súdom\npovinnosť zastaviť konkurzné konanie voči uvedeným dlžníkom, ak do nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o vyhlásení konkurzu.\n\n3\n\nZákon NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991\nZb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov zvýšil ochranu vlastníctva štátu a\nvlastníctva ďalších, osobitne chránených subjektov oproti vlastníctvu iných, nechránených\nsubjektov, umožnil zneužívať vlastníctvo štátu a štátom osobitne vybraných a chránených\nvlastníkov na ujmu práv iných, štátom nechránených vlastníkov, obmedzil slobodu\nhospodárskej súťaže, obmedzil právo iných, štátom nechránených vlastníkov domáhať sa\nsvojich práv na súde a porušil jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp\nprávnej istoty.\nPodľa Čl. 20 odsek 1, druhá veta Ústavy Slovenskej republiky má vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Zákon NR SR č. 292/96 zo 16. 10.\n1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení\nneskorších predpisov vytvára nerovnaké podmienky ochrany vlastníckeho práva. Na jednej\nstrane tí vlastníci - veritelia, ktorí majú pohľadávky voči subjektom - dlžníkom\nhospodáriacim s majetkom štátu alebo voči iným chráneným subjektom dlžníkom, nebudú\nmôcť svoje pohľadávky uspokojiť v konkurze. Na druhej strane, ak sa v roli veriteľov\nvyskytnú subjekty hospodáriace s majetkom štátu, či iné chránené subjekty, tieto budú môcť\nuplatňovať svoje pohľadávky voči nechráneným subjektom v plnom rozsahu. Takto zákon\nzvýšil ochranu vlastníctva vybraných subjektov oproti vlastníctvu iných, štátom\nnechránených subjektov, čím porušil ústavne garantovanú rovnosť ochrany vlastníctva.\nPodľa Čl. 20 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje a nemožno\nho zneužiť na ujmu práv iných, alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými\nzákonom. Prijatím zákona NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov však boli vytvorené\npodmienky pre zneužitie štátneho či iného osobitne chráneného vlastníctva na úkor\nvlastníctva osobitným zákonom nechráneného, teda najmä na úkor vlastníctva súkromného.\nPredmetný zákon totiž umožní prax, aby štátna právnická osoba, či iný osobitne chránený\nsubjekt spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť svojho obchodného partnera tým, že mu\nnebude platiť za dodávku tovaru, či služieb, pričom tento obchodný partner nemôže uplatniť\nkonkurz. Ak však tomu istému partnerovi štátna právnická osoba, či iný osobitne chránený\n\n4\n\nsubjekt dodáva napríklad elektrickú energiu, či plyn a tento partner v dôsledku druhotnej\nplatobnej neschopnosti nemôže platiť, bude môcť štátna právnická osoba, či iný osobitne\nchránený subjekt pokojne voči svojmu partnerovi konkurz uplatniť.\nPodľa Čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať svojho\npráva zákonom ustanoveným spôsobom na nezávislom súde. Podľa Čl. 13 odsek 3 Ústavy\nSlovenskej republiky zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Zákonom ustanovené sú aj podmienky na\npodaní návrhu na konkurz. Právo podať návrh na konkurz však nebude mať každý, ale iba\nten, kto neuplatní svoje právo voči osobitne chránenému subjektu. Obmedzenie práva na\nsúdnu ochranu zakotvené zákonom NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov neplatí\npre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, ale len pre prípady, v ktorých sú\nosobitne chránené subjekty s výsadným postavením.\nPodľa Čl. 55 odsek 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky je štát povinný chrániť a\npodporovať hospodársku súťaž. Medzi princípy trhovej ekonomiky patrí rovnosť účastníkov\nhospodárskej súťaže.\nKeďže hospodárstvo Slovenskej republiky sa podľa Čl. 55 odsek 1 Ústavy\nSlovenskej republiky zakladá na princípoch trhovej ekonomiky, je štát povinný prijímať\ntaké zákony, ktoré rovnosť účastníkov hospodárskej súťaže potvrdzujú a upevňujú. To je\npodpora a ochrana hospodárskej súťaže v zákonodarnej činnosti štátu. Zákon NR SR č.\n292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a\nvyrovnaní v znení neskorších predpisov však zvýšením ochrany vlastníctva štátu a\nvlastníctva ďalších osobitne chránených subjektov oproti vlastníctvu iných, nechránených\nsubjektov umožnil zneužívať vlastníctvo štátu a vlastníctvo štátom osobitne vybraných a\nchránených vlastníkov na ujmu práv štátom nechránených vlastníkov čím obmedzil slobodu\nhospodárskej súťaže. Možno povedať, že predmetná právna úprava pôsobí priamo proti\nochrane a podpore slobodnej hospodárskej súťaže a je prejavom štátneho dirigizmu.\n\n5\n\nPodľa Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právnym štátom.\nJedným zo základných atribútov právneho štátu je právna istota. Zastavenie už začatých\nkonaní o konkurze podľa Čl. II zákona NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov ex offo,\nje zásahom do práva na súdnu ochranu so spätnou platnosťou a možno povedať, že je\nuzákonením právnej neistoty.“\nNa základe týchto argumentov navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd prijal nález,\npodľa ktorého:\n„1. Ustanovenie zákona NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v čl. I. v\nnovoformulovanom znení § 67 ods. 3 cit. „Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na\ndlžníka, ktorým je štátna rozpočtová organizácia“ nie je v súlade s Čl. 13 odsek 3, Čl. 20\nodsek 1, Čl. 20 odsek 3, Čl. 46 odsek 1 a Čl. 55 odsek 2, prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n2. Ustanovenie zákona NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v čl. I. v\nnovoformulovanom znení § 67 ods. 3 cit. „Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na\ndlžníka, ktorým je... štátna príspevková organizácia“ nie je v súlade s Čl. 13 odsek 3, Čl. 20\nodsek 1, Čl. 20 odsek 3, Čl. 46 odsek 1 a Čl. 55 odsek 2, prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n3. Ustanovenie zákona NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v čl. I. v\nnovoformulovanom znení § 67 ods. 3 cit. „Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na\ndlžníka, ktorým je... právnická osoba zriadená zákonom“ nie je v súlade s Čl. 13 odsek 3,\nČl. 20 odsek 1, Čl. 20 odsek 3, Čl. 46 odsek 1 a Čl. 55 odsek 2, prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n4. Ustanovenie zákona NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v čl. I. v\nnovoformulovanom znení § 67 ods. 3 cit. „Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na\ndlžníka, ktorým je... štátny podnik alebo akciová spoločnosť uvedené v osobitnom zákone“\n\n6\n\nnie je v súlade s Čl. 13 odsek 3, Čl. 20 odsek 1, Čl. 20 odsek 3, Čl. 46 odsek 1 a Čl. 55\nodsek 2, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky.\n5. Ustanovenie zákona NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v čl. I. v\nnovoformulovanom znení § 67 ods. 3 cit. „Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na\ndlžníka, ktorým je... právny nástupca štátneho podniku podľa osobitného zákona“ nie je v\nsúlade s Čl. 13 odsek 3, Čl. 20 odsek 1, Čl. 20 odsek 3, Čl. 46 odsek 1 a Čl. 55 odsek 2, prvá\nveta Ústavy Slovenskej republiky.\n6. Ustanovenie čl. II zákona NR SR č. 292/96 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov nie je\nv súlade s Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\n2. Písomné stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu navrhovateľa\nNárodná rada Slovenskej republiky vo svojom písomnom stanovisku k návrhu\nskupiny poslancov 31. januára 1997 uviedla, že: „V bode 1, 2, 3 návrhu skupina poslancov\nNR SR navrhuje vysloviť nesúlad ustanovenia § 67 ods. 3 v znení: „Ustanovenia tohto\nzákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna\npríspevková organizácia,6a) obec,6b) právnická osoba zriadená zákonom,6c)“ s článkami\nÚstavy SR citovanými v poslaneckom návrhu.\nVyňatie štátnej rozpočtovej organizácie, štátnej príspevkovej organizácie, obce a\nprávnickej osoby zriadenej zákonom (napr. sociálna poisťovňa, Slovenská televízia) z\naplikácie ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní sa uskutočnilo zákonom NR SR č.\n374/1994 Z. z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej\nrepubliky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodom takéhoto\npostupu predkladateľa bolo zabezpečenie fungovania organizácií, obcí a právnických osôb,\nktoré zabezpečujú základné funkcie štátu.\nV bode 4 a 5 návrhu skupina poslancov NR SR navrhuje vysloviť nesúlad\nustanovenia § 67 ods. 3 tohto znenia: „ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka,\n\n7\n\nktorým je štátny podnik alebo akciová spoločnosť uvedená v osobitnom zákone 6d) a právny\nnástupca štátneho podniku podľa osobitného zákona.6e)“.\nÚčelom predloženia tejto novely zákonnej úpravy konkurzného a vyrovnacieho\nkonania bol výsostný záujem štátu nepripustiť zánik strategicky dôležitých štátnych\npodnikov a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2 a § 3 zákona NR SR č.\n192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych\npodnikov a akciových spoločností a právneho nástupcu štátneho podniku podľa § 5 zákona\nNR SR č. 192/1995 Z. z.\nV bode 6 návrhu skupina poslancov NR SR navrhuje vysloviť nesúlad čl. II zákona\nNR SR č. 292/1996 Z. z. s čl. 1 Ústavy SR, ktorý deklaruje, že Slovenská republika je\nzvrchovaným, demokratickým a právnym štátom.\nUstanovenie čl. II zákona NR SR č. 292/1996 Z. z. slúži na ochranu strategicky\ndôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v prípadoch, ak proti týmto\nsubjektom bol vyhlásený konkurz. Toto ustanovenie nemá vplyv na priebeh a ukončenie\ndohodovacieho konania a vyrovnacieho konania voči uvedeným strategicky dôležitým\nštátnym podnikom a akciovým spoločnostiam.“\nII.\nA.\nNavrhovateľ namietal, že ustanovenie čl. I zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 292/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze\na vyrovnaní v znení neskorších predpisov (s výnimkou obcí) (ďalej len „zákon č. 292/1996\nZ. z.“), sa dostalo do nesúladu s čl. 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že: „Podľa článku 20 odsek 1, druhá veta má\nvlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Zákon NR SR č.\n292/1996 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a\n\n8\n\nvyrovnaní vytvára nerovnaké podmienky ochrany vlastníckeho práva. Na jednej strane tí\nvlastníci, veritelia, ktorí majú pohľadávky voči subjektom - dlžníkom hospodáriacim\ns majetkom štátu alebo voči iným chráneným subjektom - dlžníkom nebudú môcť svoje\npohľadávky uspokojiť v konkurze. Na druhej strane, ak sa v roli veriteľov vyskytnú\nsubjekty hospodáriace s majetkom štátu, či iné chránené subjekty, tieto budú môcť\nuplatňovať svoje pohľadávky voči nechráneným subjektom v plnom rozsahu. Takto zákon\nzvýšil ochranu vlastníctva vybraných subjektov oproti vlastníctvu iných, štátom\nnechránených subjektov, čím porušil ústavne garantovanú rovnosť ochrany vlastníctva“.\nPredmetom úpravy čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky je vlastnícke právo a jeho\nochrana, ďalej práva a povinnosti vlastníkov, medze využívania vlastníckeho práva\na napokon podmienky vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva (odsek 1\naž 4 čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky). Berúc do úvahy výslovný odkaz ústavodarcu na\nzákon, pokiaľ ide o jeho obsah a ochranu v čl. 20 ods. 1 ústavy, vlastnícke právo možno\ncharakterizovať ako najvýznamnejšie vecné právo absolútnej povahy pôsobiace všeobecne\nvoči všetkým ostatným subjektom. Znakom priamosti svojho panstva nad vecou sa toto\nvecné právo odlišuje od práv záväzkových, resp. obligačných. Zákonnú transformáciu\nustanovenia čl. 20 ods. 1 ústavy predstavuje Občiansky zákonník, § 123 ktorého poskytuje\nzákonnú definíciu vlastníckeho práva. Článok 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má „rovnakú zákonnú\nochranu“. Účelom tohoto ustanovenia je garantovať, aby sa vlastníckemu právu všetkých\nvlastníkov poskytla zákonom rovnaká ochrana, a to bez ohľadu na povahu alebo charakter\njednotlivých vlastníkov.\nZákonná ochrana vlastníckeho práva môže mať rôzne formy a vlastník sa jej môže\ndomáhať rôznym spôsobom, napríklad pred orgánom štátnej správy (§ 5 Občianskeho\nzákonníka), prípadne svojpomocne (§ 6 Občianskeho zákonníka). Jej zavŕšenie však\nnesporne predstavuje súdna ochrana vlastníckeho práva, základ ktorej tvorí § 4 Občianskeho\nzákonníka. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno podľa Občianskeho zákonníka (§ 126)\nuplatňovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žalobou na vydanie veci (actio\nreivindicatia) a zapieracou žalobou (actio negatoria), pričom tieto žaloby na ochranu\n\n9\n\nvlastníckeho práva sú žalobami na plnenie. Každá z nich však poskytuje ochranu proti\ninému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Medzi vlastnícke žaloby možno zaradiť aj\nžalobu o určenie vlastníckeho práva, pri ktorej sa však podľa § 80 Občianskeho súdneho\nporiadku požaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žaloba na určenie\nvlastníckeho práva prichádza do úvahy vtedy, keď sa vlastníckemu právu a vlastníkovi\nnemôže poskytnúť ochrana inou žalobou.\nV súlade s čl. 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky by mal mať každý\nvlastník k dispozícii uvedené druhy zákonnej ochrany vlastníckeho práva, prístup ku ktorým\nby sa mal súčasne uskutočňovať na nediskriminačnom základe. Z uvedeného vyplýva, že\nžiaden zákon by konkrétnemu vlastníkovi alebo skupine vlastníkov nemal obmedziť alebo\ndokonca odňať niektorý zo spomenutých zákonných spôsobov ochrany vlastníckeho práva\nbez toho, aby sa neocitol v nesúlade s ústavnou zásadou rovnosti zákonnej ochrany všetkých\nvlastníkov. V prípade takejto zákonnej úpravy by totiž vlastnícke právo všetkých vlastníkov\nuž nemalo rovnakú zákonnú, t. j. zákonom upravenú a poskytovanú ochranu.\nV tejto súvislosti ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že čl. I zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. sa vôbec nedotkol (nezmenil,\nnezrušil) žiadneho z existujúcich zákonných spôsobov ochrany vlastníckeho práva tak, ako\nsú\n\nupravené\n\nv\n\npríslušných\n\nustanoveniach\n\nObčianskeho\n\nzákonníka\n\n(pokiaľ\n\nide\n\no ich hmotnoprávne aspekty), tak aj procesných prostriedkov na zabezpečenie ochrany\nvlastníckeho práva podľa Občianskeho súdneho poriadku. Aj po zverejnení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. a po nadobudnutí jeho účinnosti (16.\n10. 1996) zostali existujúce zákonné prostriedky ochrany vlastníckeho práva v zmysle čl. 20\nods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky nedotknuté.\nPodľa uvedenej argumentácie navrhovateľa je však za ďalší zo zákonných spôsobov\nochrany vlastníckeho práva potrebné považovať aj konkurzné konanie, nakoľko v dôsledku\ntoho, že niektorí veritelia budú môcť voči dlžníkom konkurzné konanie pred súdom\nuplatňovať, ale niektorí veritelia voči niektorým dlžníkom budú mať takúto možnosť\nobmedzenú: „zákon zvýšil ochranu vlastníctva vybraných subjektov oproti vlastníctvu\n\n10\n\niných, štátom nechránených subjektov, čím porušil ústavne garantovanú rovnosť ochrany\nvlastníctva“. Aj vo svojom ústnom vystúpení zástupca navrhovateľa uviedol, že „práve\nvyňatím istých subjektov zo zákona o konkurze a vyrovnaní, títo majú svoje vlastnícke\nprávo chránené viac ako iné, čiže nie z pohľadu veriteľa ako ochranu práva veriteľa\ndomáhať sa nápravy, ale z hľadiska dlžníka sú títo dlžníci, ak sú vyňatí zo zákona o\nkonkurze a vyrovnaní chránení viac ako iní dlžníci. A to... nie je v súlade s čl. 20 ods. 1\ndruhá veta Ústavy Slovenskej republiky“.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu konkurzné konanie nemožno považovať za\nďalší zo zákonných (zákonom upravených) prostriedkov na ochranu vlastníckeho práva v\nzmysle čl. 20 ods. 1 ústavy, a to z viacerých dôvodov. Zákonodarca predovšetkým zveril\nprávo domáhať sa ochrany vlastníckeho práva samotnému vlastníkovi za predpokladu, že\njeho vlastnícke právo je určitým spôsobom ohrozované alebo porušované inou osobou.\nZákon o konkurze a vyrovnaní však nepredpokladá (a preto ani neupravuje) žiadne\n„ohrozenie“ vlastníckeho práva ani veriteľov a ani dlžníkov, nakoľko v súvislosti\ns konkurzným konaním ani nemožno vôbec hovoriť o žiadnych zásahoch (zasahovaní)\ntretích subjektov, ktoré by výkon vlastníckych práv k ich hnuteľnému alebo nehnuteľnému\nmajetku ohrozovali alebo porušovali. Dôvodom pre podanie návrhu na začatie konkurzného\nkonania preto nie je ochrana vlastníckeho práva ani veriteľa a ani dlžníka, prípadne tretej\nstrany, ale neplnenie záväzkových (obligačných) právnych vzťahov majetkovej povahy zo\nstrany dlžníka (úpadcu). Hoci konkurzné konanie možno považovať za ďalší zo zákonných\nspôsobov vymáhania záväzkových majetkových (finančných) pohľadávok, ktoré veriteľom\nvznikli v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností ďalšou zo strán záväzkového\nprávneho vzťahu majetkovej povahy, nemožno ho považovať aj za ďalší zo zákonných\nspôsobov ochrany vlastníckeho práva.\nZatiaľ, čo základom uplatňovania rôznych zákonných spôsobov ochrany vlastníckeho\npráva je snaha vlastníka o odstránenie namietaného porušenia vlastníckeho práva (rôznym\nspôsobom a pred rôznymi orgánmi), základom uplatňovania konkurzného konania\nveriteľom je neplnenie záväzkov dlžníka (úpadcu) v oblasti záväzkových (obligačných)\nvzťahov majetkovej povahy (§ 1 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní). Z uvedeného\n\n11\n\ndôvodu ústavný súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na vyslovenie nesúladu čl. I zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. s čl. 20 ods. 1 ústavy.\nB.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že ustanovenie čl. I zákona č. 292/1996 Z. z. sa ocitlo v\nnesúlade aj s čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko: „Podľa čl. 20 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv\niných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Prijatím zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, však boli\nvytvorené podmienky pre zneužitie štátneho či iného osobitne chráneného vlastníctva na\núkor vlastníctva osobitným zákonom nechráneného, najmä na úkor vlastníctva súkromného.\nPredmetný zákon totiž umožní prax, aby štátna právnická osoba či iný osobitne chránený\nsubjekt spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť svojho obchodného partnera tým, že mu\nnebude platiť za dodávku tovaru, či služieb, pričom tento obchodný partner nemôže uplatniť\nkonkurz. Ak však tomu istému partnerovi štátna právnická osoba či iný osobitne chránený\nsubjekt dodáva napríklad elektrickú energiu či plyn a tento partner v dôsledku druhotnej\nplatobnej neschopnosti nemôže platiť, bude môcť štátna právnická osoba či iný osobitne\nchránený subjekt pokojne voči svojmu partnerovi konkurz uplatniť“.\nNavrhovateľ v tejto časti svojho návrhu dôvodil tým, že v dôsledku uplatňovania čl. I\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. boli „vytvorené podmienky\npre zneužitie štátneho či iného osobitne chráneného vlastníctva na úkor vlastníctva\nosobitným zákonom nechráneného“. V zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa\npreto podľa názoru navrhovateľa vytvorili podmienky na zneužitie štátneho vlastníctva\nalebo iného osobitne chráneného vlastníctva (vlastníctva subjektov uvedených v citovanom\nustanovení zákona č. 292/1996 Z. z.) na „ujmu práv iných“, t. j. na ujmu tých vlastníkov,\nvlastníctvo ktorých nie je osobitným zákonom chránené, „teda najmä na úkor vlastníctva\nsúkromného“. K zneužitiu takéhoto vlastníctva na ujmu práv iných podľa navrhovateľa\nmôže dôjsť v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov „privilegovaných“ vlastníkov za\n\n12\n\ndodávky tovaru alebo služieb s následnou platobnou neschopnosťou „neprivilegovaného“\núčastníka zmluvného vzťahu, ktorý nepožíva osobitnú ochranu zákona o konkurze a\nvyrovnaní.\nČlánok 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky upravuje priame obmedzenie\nvlastníckeho práva tým, že zakazuje jeho zneužívanie na „ujmu práv iných alebo v rozpore\nso všeobecnými záujmami chránenými zákonom“. Ústavný zákaz zneužitia vlastníckeho\npráva vo svojej podstate preto možno považovať za pojmové (imanentné) obmedzenie\nvlastníckeho práva. Ústavodarca mal v citovanom ustanovení na zreteli vlastnícke právo\nkaždého vlastníka k jeho hnuteľnému alebo nehnuteľnému majetku a jeho využívanie\nspôsobom nesúladným s ústavným zákazom jeho zneužitia.\nKeďže (ako už bolo uvedené) čl. I zákona č. 292/1996 Z. z. sa v žiadnom rozsahu a\nžiadnym spôsobom vôbec nedotkol ktoréhokoľvek zo zákonných spôsobov ochrany\nvlastníckeho práva, nemôže prirodzene vytvárať ani zákonné podmienky jeho zneužitia „na\nujmu práv iných“. Argumentácia navrhovateľa v tejto časti jeho návrhu bola aj z tohoto\ndôvodu vnútorne protirečivá, nakoľko ako argumenty na podporu svojich tvrdení o\nmožnosti zneužitia štátneho alebo iného osobitne chráneného vlastníctva, neuvádzal žiadny\nzo spôsobov využívania vlastníckeho práva (ako vecného práva), ale uvádzal príklady z\noblasti záväzkových, resp. obligačných vzťahov. Je bežné, že vlastníci rôznych druhov\nmajetkov (štátneho, obecného, súkromného) sú popri svojom vlastníctve k hnuteľným a\nnehnuteľným veciam pravidelne aj stranami záväzkových (obligačných) vzťahov, a to bez\nohľadu na to, či ide o „privilegovaných“ alebo „neprivilegovaných“ vlastníkov. Neplnenie\nzáväzkov zo záväzkových vzťahov (a v dôsledku toho aj možný vznik druhotnej platobnej\nneschopnosti „neprivilegovaných“ subjektov) však podľa právneho názoru ústavného súdu\nnemožno kvalifikovať ako zneužitie vlastníckeho práva „privilegovaných“ subjektov na\núkor práv iných. Neplnenie povinností vyplývajúcich zo záväzkových (obligačných)\nprávnych vzťahov nemožno preto hodnotiť ako zneužitie vecného (vlastníckeho) práva tak,\nako to tvrdil navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel návrhu navrhovateľa\nna vyslovenie nesúladu čl. I zákona č. 292/1996 Z. z. s čl. 20 ods. 3 ústavy.\n\n13\n\nC.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n292/1996 Z. z.: „obmedzil právo iných štátom nechránených vlastníkov domáhať sa svojich\npráv na súde“, nakoľko: „Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže\ndomáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde. Podľa čl. 13\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Zákonom\nustanovené sú aj podmienky na podaní návrhu na konkurz. Právo podať návrh na konkurz\nvšak nebude mať každý, ale iba ten, kto neuplatní svoje právo voči osobitne chránenému\nsubjektu. Obmedzenie práva na súdnu ochranu zakotvené zákonom Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 292/1996 zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, neplatí pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, ale len pre prípady, v ktorých sú osobitne\nchránené subjekty s výsadným postavením“.\nÚvodom tejto časti ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o\nuplatňovanie zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní podľa kritéria „ratione\npersonae“ od nadobudnutia svojej účinnosti (t. j. od 1. 10. 1991) sa na všetkých dlžníkov a v\nplnom rozsahu vzťahoval len do 1. júna 1993, kedy nadobudol účinnosť prvý zákon, ktorým\nbol zákon o konkurze a vyrovnaní zmenený a doplnený (zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 122/1993 Z. z.). Týmto zákonom sa čiastočne vylúčili z uplatňovania\nkonkurzného zákona dlžníci hospodáriaci na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde (v čase\nod 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka), ako aj tí dlžníci z oblasti dopravy\na spojov, ktorí majú pre štát zásadný strategický hospodársky význam. Túto skutočnosť\npotvrdil aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1994 Z. z., ktorým bol\n(s účinnosťou od 28. júna 1994) z uplatnenia zákona o konkurze a vyrovnaní vylúčený Fond\nnárodného majetku a nakladanie s jeho majetkom ako dlžníka. Uvedený zákonný stav trval\ndo 1. januára 1995, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 374/1994 Z. z., ktorým sa z uplatnenia zákona o konkurze a vyrovnaní vylúčili štátne\nrozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, obce a právnické osoby zriadené\n\n14\n\nzákonom. Tento zoznam subjektov, voči ktorým je uplatnenie zákona o konkurze a\nvyrovnaní vylúčené, napokon doplnil zákon č. 292/1996 Z. z. o štátne podniky alebo\nakciové spoločnosti uvedené v osobitnom zákone a o právnych nástupcov štátnych\npodnikov podľa osobitného zákona (poznámky k týmto ustanoveniam v tejto súvislosti\nodkazujú na § 2, 3 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o\nzabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a\nakciových spoločností).\nZ uvedeného vyplýva, že zákonodarca v rôznej podobe a v rôznom rozsahu priebežne\nobmedzoval „plné“ uplatňovanie zákona o konkurze a vyrovnaní na všetkých dlžníkov bez\nrozdielu, v dôsledku čoho ich veriteľom súčasne obmedzoval možnosť, aby sa uspokojenia\nsvojich pohľadávok voči takýmto dlžníkom (úpadcom) domáhali prostredníctvom\nkonkurzného konania pred súdom. V dôsledku uvedeného u veriteľov dochádzalo k\nobmedzeniu ich práva na súdnu ochranu, t. j. domáhať sa zákonom stanoveným postupom\nsvojho práva (práva veriteľa k svojej finančnej pohľadávke) na súde prostredníctvom\nkonkurzného konania voči zákonom stanoveným dlžníkom (úpadcom).\nÚstavný súd v tejto súvislosti zistil, že nejde len o špecifikum slovenskej právnej\núpravy, nakoľko väčší či menší počet subjektov vylúčených z uplatňovania konkurzných\nzákonov obsahujú aj vnútroštátne právne úpravy konkurzného konania napríklad USA,\nVeľkej Británie, Rakúska, Francúzska, Talianska.\nPre úplnosť treba dodať, že samotný navrhovateľ neuviedol žiadne osobitné dôvody,\npre ktoré toto ustanovenie zákona nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Namietal len, že v dôsledku neho vzniká stav ústavou nepredvídaného (a preto aj\nnedovoleného) nerovnakého zákonného obmedzenia práva na súdnu ochranu, keďže toto\n„neplatí pre všetky prípady, ktoré spĺňajú stanovené podmienky, ale len na prípady, v\nktorých sú osobitne chránené subjekty s výsadným postavením“. V dôsledku toho sa\nuvedené ustanovenie podľa jeho názoru dostalo do nesúladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 13\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n15\n\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nústavodarca nekoncipoval ako absolútne právo (právo absolútnej povahy), z uplatňovania\nktorého nie sú dovolené žiadne obmedzenia. Základná otázka, na ktorú bolo potrebné\nzodpovedať, bola tá, či obmedzenie práva veriteľov na súdnu ochranu podľa čl. I zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. možno považovať za súladné\ns Ústavou Slovenskej republiky a ak áno, za akých podmienok.\nVychádzajúc z účelu konkurzného konania (§ 1 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 zákona)\nzákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ustanovením svojho § 67 ods. 3\nvylučuje, aby majetok v tomto článku uvedených subjektov bol v konkurznom konaní\nspeňažený a použitý na primeranú úhradu pohľadávok veriteľov. V uvedenom smere\npredstavuje § 67 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní špecifickú zákonnú záruku\n„nedotknuteľnosti“ majetku dlžníkov v ňom uvedených, ktorú zákonodarca konštruoval tak,\nže pre prípad, keď sa tieto subjekty ocitli v postavení dlžníka, ustanovenia zákona o\nkonkurze a vyrovnaní sa na nich nevzťahujú. Národná rada Slovenskej republiky nutnosť\ntakejto právnej úpravy zdôvodnila predovšetkým poukazom na povahu a účel, na ktorý\nmajetok subjektov uvedených v § 67 ods. 3 slúži. Vo vyžiadanom stanovisku k návrhu\nskupiny poslancov Národná rada Slovenskej republiky o. i. uviedla, že: „Dôvodom takéhoto\npostupu predkladateľa bolo zabezpečenie fungovania organizácií, obcí a právnických osôb,\nktoré zabezpečujú základné funkcie štátu“ a tiež: „nepripustenie zániku strategicky\ndôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu alebo\nFondu národného majetku, ktoré sú taxatívne vypočítané v §§ 2 a 3 zákona č. 192/1995 Z.\nz.“.\nZákladom argumentácie odporcu bolo preto zvýraznenie „verejnoprospešného“\núčelu, na ktorý majetok subjektov uvedených v § 67 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní\npodľa jeho názoru slúži. Ak totiž takýto majetok slúži na zabezpečenie „fungovania štátnej\nsprávy a verejnoprávnych inštitúcií“, resp. „zabezpečenie fungovania obcí a právnických\nosôb, ktoré zabezpečujú základné funkcie štátu“, zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších\npredpisov vylučuje, aby majetok niektorého zo subjektov uvedených v § 67 ods. 3 bol v\nkonkurznom konaní speňažený, t. j. predaný do rúk iného vlastníka, nakoľko jeho nový\n\n16\n\nvlastník by už prirodzene nemusel byť viazaný záväzkom využívať majetok na účely, na\nktoré ho využíval predošlý vlastník. Analýza subjektov uvedených v § 67 ods. 3 ukazuje, že\ntakýmto účelom nemusí slúžiť výlučne majetok vo vlastníctve štátu, ale aj vo vlastníctve\nobcí alebo určených právnických osôb.\nBerúc do úvahy túto argumentáciu Národnej rady Slovenskej republiky ústavný súd\npredovšetkým zisťoval, či Ústava Slovenskej republiky pozná (rozoznáva) taký majetok,\nktorý slúži potrebám verejného záujmu a v prípade, že tomu tak je, či opatrenia, ktorými sa\nzabezpečuje jeho využívanie pre potreby verejného záujmu, môžu slúžiť ako dôvod pre\nobmedzenie základných práv alebo slobôd fyzických alebo právnických osôb. Podľa čl. 20\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu\nvlastníckeho práva možno siahnuť vtedy, ak je to „vo verejnom záujme“. Verejný záujem, t.\nj. využívanie majetku na „verejnoprospešné“ ciele je podľa uvedeného ustanovenia\ndôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva (ako jedného zo základných práv)\nprostredníctvom jeho vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia. Verejný záujem\nzákonodarca definuje dvojakým spôsobom. Raz je to prostredníctvom stavebného zákona (§\n108 ods. 2 písm. a) až n)), kedy uvádza, že ak sa takýto verejný záujem na vyvlastnení\npreukáže vo vyvlastňovacom konaní tak: „pozemky, stavby a práva k nim potrebné na\nuskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme... možno vyvlastniť alebo\nvlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť...“. V tomto prípade závisí od\ntakto zisteného rozsahu „verejného záujmu“, koľko a akých pozemkov, stavieb, prípadne\npráv k nim bude potrebné vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nim obmedziť.\nDruhý typ právnej úpravy predpokladá čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nurčujúci, že zákon konkrétne ustanoví, ktorý ďalší majetok, okrem majetku uvedeného v čl.\n4 ústavy nevyhnutný na zabezpečovanie... verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve\nštátu, obce alebo určených právnických osôb.\nVerejný záujem (buď zistený vo vyvlastňovacom konaní alebo priamo deklarovaný\nzákonom) je podľa Ústavy Slovenskej republiky dôvodom pre obmedzenie základného\npráva vlastniť majetok podľa jej čl. 20 ods. 1. V rozsahu, v akom je verejný záujem\n\n17\n\ndefinovaný a v dobe, počas ktorej sa verejný záujem pri využívaní majetku uplatňuje, slúži\nako ústavou predpokladaný dôvod obmedzenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu môže byť využívanie majetku pre potreby\nverejného záujmu dôvodom na obmedzenie nielen vlastníckeho práva, ale aj tých ďalších\nzákladných práv alebo slobôd, uplatňovaním ktorých by takýto majetok prestal slúžiť (buď\núplne alebo čiastočne) potrebám verejného záujmu. Ak je totiž verejný záujem ústavným\ndôvodom pre obmedzenie jedného zo základných práv (t. j. základné právo ako právo\nindividuálneho subjektu sa „podrobilo“ celospoločenskému záujmu) v situácii, keď sa\ncelospoločenský záujem uplatnil, nie je už možné, aby nad ním už „prevládol“ iný\nindividuálny záujem predstavovaný uplatnením niektorého z ďalších základných práv alebo\nslobôd. Verejný záujem na využívaní majetku nemôže na jednej strane slúžiť ako dôvod pre\nobmedzenie základného práva vlastniť majetok, avšak a súčasne byť „podriadený“ ďalším\nzákladným právam alebo slobodám.\nO rozsahu majetku určeného pre potreby verejného záujmu sa rozhoduje vo\nvyvlastňovacom konaní podľa stavebného zákona alebo o ňom rozhoduje zákonodarca.\nTakto určený rozsah majetku, ktorý bude slúžiť potrebám verejného záujmu, nemôže\nzávisieť (byť podmienený) uplatňovaním takých základných práv alebo slobôd, v dôsledku\nktorých by sa jeho rozsah mohol zmenšiť či dokonca určitý majetok celkom vylúčiť z\nužívania pre potreby verejného záujmu.\nAby k takejto situácii nedošlo, je zákonodarca, prípadne iný orgán štátu oprávnený\nprijímať také legislatívne či iné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby majetok už slúžiaci\npotrebám verejného záujmu im zostal slúžiť aj naďalej, a to až do doby, pokiaľ verejný\nzáujem nebude definovaný inak a iným spôsobom. Opatrenia (legislatívne alebo iné) na\nzabezpečenie využívania majetku pre potreby verejného záujmu môžu byť rôzne. Môže ísť\nnapríklad o taký právny režim nakladania s týmto majetkom, ktorý samotný vylučuje, aby\nsa tento vôbec stal (mohol stať) súčasťou konkurznej podstaty dlžníka, prípadne o vydanie\ntakého právneho predpisu, ktorým sa takýto majetok podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\n18\n\nrepubliky ustanoví do výlučného vlastníctva štátu, obce alebo určenej právnickej osoby. Z\nuvedeného hľadiska ústavný súd jednak preskúmal, či existujúca právna úprava potvrdzuje,\nže ten majetok, ktorý majú v správe alebo vlastníctve subjekty uvedené v čl. I zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. slúži pre potreby verejného záujmu a\ntiež či zákonodarca prijal také opatrenia, ktorými by zabezpečil, aby takýto majetok\nnemohol byť podrobený konkurznému konaniu.\n\n1. Navrhovateľ uviedol, že v nesúlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa\nocitlo ustanovenie čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. v tej\nčasti, v ktorej z uplatnenia zákona o konkurze a vyrovnaní vylučuje „štátne rozpočtové\norganizácie a štátne príspevkové organizácie“. Zákonné definície štátnych rozpočtových a\nštátnych príspevkových organizácií podáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.\n303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona č. 386/1996 Z. z., ktorý ich\nkvalifikuje ako „právnické osoby štátu alebo obce“ (§ 21 ods. 1 - rozpočtová organizácia, §\n21 ods. 2 - príspevkové organizácie), ktoré sa zriaďujú: „na plnenie úloh štátu alebo obce, a\nto na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú\nna základe osobitného predpisu alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo\nčiastočne financované zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce“ (§ 22 ods. 1 zákona).\nŠtátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie spravujú hnuteľný a nehnuteľný\nmajetok štátu podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 374/1996 Z. z. V § 1 ods. 1 písm. a)\ncitovaného zákona sa uvádza, že správu majetku štátu vo vlastníctve Slovenskej republiky\n(majetok štátu) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére vykonávajú „štátne\nrozpočtové a príspevkové organizácie zriadené zákonom alebo na základe zákona alebo\nrozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy“. Pod správou majetku štátu zákon vo\nsvojom § 3 ods. 1 rozumie: „...súhrn oprávnení a povinností k tej časti majetku štátu, ktorý\nmu štát zveril“, pričom: „Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie\núloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona,\nudržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať,\n\n19\n\naby nedošlo k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu“ (§ 3 ods. 2 zákona o\nspráve majetku štátu).\nZ uvedeného je zrejmé, že majetok štátu v správe štátnych rozpočtových\na príspevkových organizácií je zákonom určený na využívanie na verejnoprospešné\na nepodnikateľské úlohy (§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 278/1993 Z. z.) a tiež v súlade s verejnoprospešnými činnosťami alebo verejnými\nfunkciami, na výkon ktorých boli takéto organizácie zriadené a ktoré sú uvedené v ich\nzriaďovacích listinách (§ 20 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993\nZ. z.).\nJedna z garancií zabezpečenia využívania takéhoto majetku štátu pre potreby\nverejného záujmu, t. j. na verejnoprospešné a nepodnikateľské účely (a vo vzťahu\nk možnému uplatneniu zákona o konkurze a vyrovnaní voči nemu) spočíva v tom, že takýto\nmajetok je určený len do správy štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových\norganizácií. Keďže uvedené organizácie nemajú takýto majetok vo svojom vlastníctve, tento\nby sa podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní nemohol stať vôbec konkurznou\npodstatou dlžníka, ktorá by mohla byť speňažená v konkurznom konaní. Právny režim\nmajetku štátu, ktorý je v správe štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií\npreto vylučuje akékoľvek uplatňovanie zákona o konkurze a vyrovnaní voči jeho správcom.\nUvedenú skutočnosť vo svojom ústnom vystúpení pred ústavným súdom ostatne\nuznal aj samotný zástupca navrhovateľa, keď uviedol, že „všetky tieto organizácie, ktoré sú\nvymenované v § 67, môžu mať buď majetok štátu vo svojej správe alebo môžu mať svoj\nvlastný majetok. Súhlasím s tým, že nie je možné uplatniť konkurz na majetok štátu, ktorý\nmajú tieto organizácie vo svojej správe a ochranu, ako sa štát môže brániť tomu, aby\nnedošlo napríklad k likvidácii nemocnice a iných významných organizácií, vidím v čl. 20\nods. 2 ústavy“.\nK tomu, aby sa aj ten majetok štátu, ktorý majú v správe štátne rozpočtové a štátne\npríspevkové organizácie, mohol stať súčasťou konkurznej podstaty, by bola potrebná\n\n20\n\npredošlá zmena § 6 zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý vo svojom odseku 2 za súčasť\nkonkurznej podstaty jednoznačne určuje len „majetok, ktorý patril dlžníkovi v deň\nvyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu“. Navrhovateľ síce na jednej strane\nnamietal nesúlad čl. I zákona č. 292/1996 Z. z. aj v časti vynímajúcej z jeho uplatňovania\n„štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie“, avšak bez toho, že by súčasne\nnamietali aj nesúlad § 6 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ktorý stanovuje, že konkurznú podstatu môže tvoriť len majetok vo vlastníctve\ndlžníka.\nUvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na ten majetok štátu, ktorý majú (môžu\nmať) v správe iné subjekty, akými sú napríklad verejnoprávne inštitúcie, ktoré na základe\nzákona spravujú majetok štátu, prípadne iné právnické osoby, ktoré na základe zákona\nspravujú majetok štátu (§ 1 ods. 1 písm. c) a d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov). V rozsahu, v ktorom\nmajú tieto organizácie majetok štátu vo svojej správe, tento taktiež nie je „spôsobilý“ stať sa\nsúčasťou konkurznej podstaty. Uvedené však prirodzene nie je na ujmu uplatňovania\nzákona o konkurze a vyrovnaní voči ich vlastnému majetku, pokiaľ takýto majetok nie je z\npôsobenia zákona o konkurze a vyrovnaní vylúčený.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto nevyhovel návrhu navrhovateľa na\nvyslovenie nesúladu čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. v\nčasti vylučujúcej z uplatňovania zákona o konkurze a vyrovnaní „štátne rozpočtové a štátne\npríspevkové organizácie“ s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Navrhovateľ ďalej namietal, že v nesúlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky sa ocitlo ustanovenie čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996\nZ. z. aj v časti, ktorá z uplatnenia zákona o konkurze a vyrovnaní vylučuje „právnické osoby\nzriadené zákonom“. Ako príklady právnických osôb zriadených zákonom poznámka 6c k\ntomuto ustanoveniu uvádza Slovenskú televíziu zriadenú zákonom č. 254/1991 Zb. o\nSlovenskej televízii v znení neskorších predpisov a Sociálnu poisťovňu zriadenú zákonom\nč. 274/1994 Z. z. Okrem toho uvedená poznámka odkazuje aj na zákon č. 92/1991 Zb. o\n\n21\n\npodmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, hoci tento\npriamo nezriaďuje Fond národného majetku (tento bol zriadený podľa iného (osobitného)\nzákona, ktorým je zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov\nSlovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného\nmajetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o majetok štátu,\nktorý majú tieto právnické osoby vo svojej správe, platí o ňom to, čo už bolo uvedené\nvyššie.\nPrávnické osoby zriadené zákonom majú však nielen v správe štátny majetok, ale vo\nvlastníctve svoj vlastný majetok (§ 34 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb. v znení\nneskorších predpisov). Tento majetok by preto mohol tvoriť súčasť konkurznej podstaty\npodľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších\npredpisov, takže v prípade splnenia ďalších podmienok zákona o konkurze a vyrovnaní nič\nnebráni tomu, aby sa aj voči právnickej osobe zriadenej zákonom uplatnil zákon o konkurze\na vyrovnaní v plnom rozsahu. K obmedzeniu použitia zákona o konkurze a vyrovnaní voči\nvlastnému majetku právnickej osoby zriadenej zákonom by mohlo dôjsť vtedy, ak by\nzákonodarca v súlade s čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takýto majetok ustanovil\ndo jej výlučného vlastníctva. V prípade takejto zákonnej úpravy by voči vlastnému majetku\nprávnickej osoby zriadenej zákonom nebolo možné konkurzné konanie začať z dôvodu\nrešpektovania tej právnej úpravy, ktorá vylučuje akúkoľvek zmenu v osobe vlastníka\ntakéhoto majetku. Vylúčenie z uplatňovania (podrobenia) majetku štátu alebo majetku iných\nsubjektov takým konaniam, ktoré by mohli viesť k zmene v osobách ich výlučných\nvlastníkov ustanovených zákonom, potvrdzuje právna úprava Slovenskej republiky v iných\noblastiach. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku\nštátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v tejto súvislosti uvádza, že: „Podmienky\nprevodu majetku štátu ustanovené týmto zákonom sa nevzťahujú na majetok, ktorý podľa\nústavných alebo osobitných zákonov môže byť len vo vlastníctve štátu“. Aj § 134\nObčianskeho zákonníka (Vydržanie) vo svojom odseku 2 (a vo vzťahu k veciam) uvádza,\nže: „Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom\n\n22\n\nvlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených\nprávnických osôb“.\nK obmedzeniu použitia zákona o konkurze a vyrovnaní voči vlastnému majetku\nprávnickej osoby zriadenej zákonom by tiež mohlo dôjsť vtedy, ak by zákonodarca takýto\nmajetok úplne alebo čiastočne vyňal buď z konkurznej podstaty alebo z uplatňovania\nkonkurzného konania ako takého. Absencia takejto zákonnej úpravy však potvrdzuje, že\nneexistuje žiadna právna prekážka pre uplatňovanie zákona o konkurze a vyrovnaní voči\nprávnickej osobe zriadenej zákonom, a to pokiaľ ide o jej vlastný majetok, nakoľko žiaden\nprávny predpis takýto majetok z pôsobenia zákona o konkurze a vyrovnaní ani úplne a ani\nčiastočne nevyňal. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto rozhodol, že čl. I zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. vylučujúci z jeho uplatňovania\n„právnickú osobu zriadenú zákonom“ nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nV súvislosti s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky navrhovateľ namietal, že čl. I\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. sa dostal do nesúladu aj s čl.\n13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko „obmedzenie práva na súdnu ochranu\nzakotvené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. ...neplatí rovnako\npre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, ale len pre prípady, v ktorých sú\nosobitne chránené subjekty s výsadným postavením“. Nakoľko ústavný súd už uviedol, že k\nobmedzeniu práva na súdnu ochranu u veriteľov by mohlo dôjsť len vo vzťahu k takému\nmajetku právnických osôb zriadených zákonom, ktorý zákonodarca ustanovil do ich\nvlastníctva podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky alebo ho výslovne vylúčil z\nkonkurzného konania a nakoľko v danom prípade o takýto majetok právnických osôb nešlo,\nuvedené ustanovenie zákona o konkurze a vyrovnaní sa dostalo do nesúladu aj s čl. 13 ods.\n3 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zákonné obmedzenie základného práva neplatilo\nrovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňali ustanovené podmienky.\nD.\n\n23\n\nNavrhovateľ ďalej namietal, že v nesúlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky sa ocitlo ustanovenie čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996\nZ. z. v časti, v ktorej sa z uplatnenia zákona o konkurze a vyrovnaní vylučujú „štátne\npodniky alebo akciové spoločnosti uvedené v osobitnom zákone“, pričom poznámka 6d k\ntomuto ustanoveniu odkazuje na § 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych\npodnikov a akciových spoločností, ako aj „právny nástupca štátneho podniku podľa\nosobitného zákona“ (§ 5 zákona č. 192/1995 Z. z.).\nÚstavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní tejto časti návrhu zobral do úvahy\ntú skutočnosť, že zákonom č. 12/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb.\no konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (a s účinnosťou od 1. februára 1998)\nsa § 67 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov upravil tak, že z\nneho boli vyňaté štátne podniky alebo akciové spoločnosti uvedené v osobitnom zákone,\nako aj právni nástupcovia štátnych podnikov podľa osobitného zákona. Platné ustanovenie §\n67 ods. 3 zákona znie tak, že: „Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým\nje štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia,6a obec6b a právnická osoba\nzriadená zákonom6c“. Z uvedeného vyplýva, že v dobe konania ústavného súdu o návrhu\nnavrhovateľa už súčasť právneho poriadku netvorili tie ustanovenia § 67 ods. 3 zákona o\nkonkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktoré z jeho pôsobenia vynímali štátne\npodniky alebo akciové spoločnosti uvedené v osobitnom zákone, ako aj právnych nástupcov\nštátnych podnikov. Berúc do úvahy § 41a ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. 25. februára 1998 ústavný súd\nprocesným rozhodnutím o tejto časti návrhu konanie zastavil, nakoľko preskúmavaný\nprávny predpis stratil platnosť ešte pred vyhlásením nálezu ústavného súdu.\nE.\nV ďalšej časti svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že čl. I zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. sa ocitol v nesúlade aj s čl. 55 ods. 2 prvá veta\nÚstavy Slovenskej republiky. Keďže podľa názoru navrhovateľa sa hospodárstvo\n\n24\n\nSlovenskej republiky: „...zakladá na princípoch trhovej ekonomiky je štát povinný prijímať\ntaké zákony, ktoré rovnosť účastníkov hospodárskej súťaže potvrdzujú a upevňujú. To je\npodpora a ochrana hospodárskej súťaže v zákonodarnej činnosti štátu. Zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov však zvýšením ochrany\nvlastníctva štátu a vlastníctva ďalších osobitne chránených subjektov oproti vlastníctvu\niných nechránených subjektov umožnil zneužívať vlastníctvo štátu a vlastníctvo osobitne\nvybraných a chránených vlastníkov na ujmu práv štátom osobitne nechránených vlastníkov,\nčím obmedzil slobodu hospodárskej súťaže. Možno povedať, že predmetná právna úprava\npôsobí priamo proti ochrane a podpore slobodnej hospodárskej súťaže a je prejavom\nštátneho dirigizmu.“\nAko ústavný súd už uviedol vyššie, čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 292/1996 Z. z. sa nedotýka žiadnych prostriedkov zákonnej ochrany vlastníckeho práva\nžiadneho zo subjektov v ňom uvedených. V dôsledku uvedeného preto ani nemôže vytvárať\npodmienky na „zneužívanie vlastníctva štátu a ďalších osobitne chránených subjektov“.\nNakoľko navrhovateľ nesúlad tohoto ustanovenia zákona s čl. 55 ods. 2 prvá veta Ústavy\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nvideli\n\npráve\n\nv\n\nzákonnej\n\nmožnosti\n\nzneužitia\n\nvlastníctva\n\n„privilegovaných“ subjektov a keďže uvedené ustanovenie zákona sa ich vlastníckeho práva\n(vlastníctva) vôbec nedotýka, nemohlo sa z tohoto dôvodu ani dostať do nesúladu s čl. 55\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel návrhu\nnavrhovateľa na vyslovenie nesúladu čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n292/1996 Z. z. s čl. 55 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky.\nIII.\nNavrhovateľ v ďalšom namietal, že v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa\nocitol čl. II zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., podľa ktorého:\n„Začaté konkurzné konanie voči dlžníkom uvedeným v § 67 ods. 3 súd zastaví, ak do\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona nerozhodol o vyhlásení konkurzu“. V zdôvodnení tejto\nčasti návrhu navrhovateľ argumentoval tým, že: „Podľa čl. 1 Ústavy je Slovenská republika\n\n25\n\nprávnym štátom. Jedným zo základných atribútov právneho štátu je právna istota.\nZastavenie už začatých konaní o konkurze podľa čl. II zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 292/1996 Z. z. zo 16. 10. 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb.\no konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov ex offo, je zásahom do práva na súdnu\nochranu so spätnou platnosťou a možno povedať, že je uzákonením právnej neistoty“.\nHoci v zdôvodnení tejto časti návrhu navrhovateľ namietal ako porušenie práva na\nsúdnu ochranu, tak aj ústavnej zásady právnej istoty (ako imanentnej súčasti právneho štátu)\nnapokon namietali nesúlad čl. II zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z.\nz. len s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚvodom tejto časti odôvodnenia ústavný súd považoval za potrebné spresniť reálny\nrozsah praktického uplatnenia čl. II zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996\nZ. z. Hoci uvedeným ustanovením zákonodarca súdom prikázal zastaviť začaté konkurzné\nkonania voči všetkým dlžníkom uvedeným v § 67 ods. 3 zákona (za predpokladu, že do\nnadobudnutia jeho účinnosti, t. j. do 16. 10. 1996 sa nerozhodlo o vyhlásení konkurzu) bolo\npotrebné brať do úvahy tú skutočnosť, že už do uvedeného termínu (a na základe\npredchádzajúceho zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.) boli už z\nuplatňovania zákona o konkurze a vyrovnaní vylúčené štátne rozpočtové organizácie, štátne\npríspevkové organizácie, obce, ako aj právnické osoby zriadené zákonom. Vychádzajúc z\nuvedeného konkurzné konanie sa preto mohlo začať len voči tým subjektom, ktoré\nzákonodarca v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. ešte nezaradil\ndo novelizovaného § 67 ods. 3, t. j. voči štátnym podnikom alebo akciovým spoločnostiam\nuvedeným v osobitnom zákone a právnym nástupcom štátnych podnikov podľa osobitného\nzákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. a konkrétne jeho § 2, 3\na 5). Túto skutočnosť výslovne potvrdzuje aj písomné vyjadrenie Národnej rady Slovenskej\nrepubliky k návrhu navrhovateľa, v ktorom sa uvádza, že: „Ustanovenie čl. II zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z. slúži na ochranu strategicky\ndôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v prípadoch, ak proti týmto\nsubjektom bol vyhlásený konkurz. Toto ustanovenie nemá vplyv na priebeh a ukončenie\ndohodovacieho konania a vyrovnacieho konania voči uvedeným strategicky dôležitým\n\n26\n\nštátnym podnikom a akciovým spoločnostiam“. Ústavný súd považoval za potrebné\nzdôrazniť, že všetky právne úpravy, ktoré menili a doplňovali zákon č. 328/1991 Zb. o\nkonkurze a vyrovnaní (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z., č.\n159/1994 Z. z., ako aj zákon č. 374/1994 Z. z.), ktoré jednak zaviedli inštitút „výnimiek“ z\njeho uplatňovania a postupne rozširovali počet tých subjektov, ktoré jeho uplatňovaniu\nnepodliehajú, dodržiavali pravidlo, podľa ktorého obmedzenie počtu tých subjektov, voči\nktorým je možné uplatňovať zákon o konkurze a vyrovnaní, nastupovalo až odo dňa\núčinnosti príslušnej zákonnej úpravy a smerovalo vždy do budúcnosti (ex nunc). Žiadna z\ntýchto zákonných zmien preto všeobecným súdom neukladala povinnosť zastaviť\nkonkurzné konanie proti tomu dlžníkovi, voči ktorému (v okamihu podania konkurzného\nnávrhu a podľa vtedy platnej právnej úpravy) bolo takýto návrh možné podať. Jedinú\nvýnimku z tohoto pravidla predstavuje čl. II zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 292/1996 Z. z., ktorý súdom ukladá povinnosť zastaviť konkurzné konanie proti tým\ndlžníkom, voči ktorým mohli veritelia podľa platnej právnej úpravy podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu a voči ktorým títo veritelia návrh na vyhlásenie konkurzu aj uplatnili.\nPodľa názoru navrhovateľa sa čl. II zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996\nZ. z. dostal do nesúladu s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a osobitne so zásadou právnej\nistoty. Ústavný súd Slovenskej republiky už právnu istotu identifikoval ako nedielnu súčasť\nprávneho štátu, keď v prípade PL. ÚS 36/95 uviedol, že: „K imanentným znakom právneho\nštátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov\nv právny poriadok, súčasťou ktorého je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia\nprávnych predpisov, resp. ich ustanovení“.\nJe zrejmé, že v právnom štáte sú vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi založené na\nočakávaní, že dlžníci si budú plniť svoje povinnosti a tiež, že štát bude túto zásadu\npodporovať a poskytovať veriteľom primeranú právnu ochranu, vrátane konkurzného\nkonania pred súdmi. Ak sa preto veriteľ rozhodol voči dlžníkovi (úpadcovi) uplatniť pred\nsúdom konkurzné konanie a ako hmotnoprávne, tak aj procesné predpisy mu v takomto\nuplatňovaní jeho nároku nebránili (umožňovali ho), právna istota, ktorú v takomto prípade\nmohol a bol oprávnený očakávať, spočívala v tom, aby o takomto návrhu všeobecný súd\nnielen konal, ale aj rozhodol. Hoci zákonodarca v čl. II zákona Národnej rady Slovenskej\n\n27\n\nrepubliky č. 292/1996 Z. z. priamo zákonom nezastavil konkurzné konania, ale povinnosť\nich zastavenia uložil súdom (pokiaľ sa začali pred 16. októbrom 1996 a pokiaľ v nich ako\ndlžník vystupoval niektorý zo subjektov uvedených v § 67 ods. 3 zákona o konkurze a\nvyrovnaní), týmto ustanovením zasiahol do princípu právnej istoty veriteľov v takom\nrozsahu a takej intenzite, že došlo k jeho nesúladu s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd vyhovel tej časti návrhu navrhovateľa, v ktorej\npožadoval vyslovenie nesúladu čl. II zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n292/1996 Z. z. s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nAk ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví právny názor, že medzi právnymi\npredpismi uvedenými v čl. 125 ústavy je nesúlad, strácajú príslušné ustanovenia účinnosť.\nOrgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia\nústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi. Ak tak\nneurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia po šiestich mesiacoch od vyhlásenia\nrozhodnutia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú platnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nVyhlásené v Košiciach 4. marca 1998\n\n28", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bb368af8-dc08-47e4-a420-b2dbe2ad8686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.243.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.243.2026.1"}, {"guid": "ussr:0857e725-3c37-48fb-b1ea-e49248a594a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.184.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.184.2025.1"}, {"guid": "ussr:93a3d193-5a0e-4334-a699-80c2d2833b21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2020 z 4. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.2"}, {"guid": "ussr:20072843-a694-4013-9a23-f4c6fcb81a63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2016 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2016.1"}, {"guid": "ussr:b90beb05-d785-4b8a-9743-97d3532a417d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.20.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.20.2014.1"}, {"guid": "ussr:aece8c2c-f617-48d1-83a9-91735d504645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1"}, {"guid": "ussr:7fda6839-61fc-40e6-bec6-5d09b5757ec6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 25. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.1.2017.1"}, {"guid": "ussr:04f790d4-7c24-49b6-8abb-46ff34e6cbdb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.31.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 31/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 31/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.31.2015.1"}, {"guid": "ussr:360573f4-302e-450a-90ae-049ee0133c52", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 111/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 111/2011 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:360573f4-302e-450a-90ae-049ee0133c52"}, {"guid": "ussr:080ff8a7-8647-45b8-9b37-8142d6aec9bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 270/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 270/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:080ff8a7-8647-45b8-9b37-8142d6aec9bf"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:bf54f984-2530-4587-82ca-d38e24d8cfb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf54f984-2530-4587-82ca-d38e24d8cfb5"}, {"guid": "ussr:8a929fa8-7fdc-44d4-b537-25948ef9c11d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 112/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/02 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a929fa8-7fdc-44d4-b537-25948ef9c11d"}, {"guid": "ussr:5ee1675b-4147-4f84-8c69-565942493e2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/01 z 4. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ee1675b-4147-4f84-8c69-565942493e2e"}, {"guid": "ussr:edd16c78-ed00-463b-9a80-993bd50e912c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edd16c78-ed00-463b-9a80-993bd50e912c"}, {"guid": "ussr:011160be-4178-47c5-bed7-144d4d2e0c71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 59/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-20", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:011160be-4178-47c5-bed7-144d4d2e0c71"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:f984d9ec-f693-49ea-ab0d-dc1530de21e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.33.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:4ed27987-72c5-4f9b-8bcc-9178cd76b7ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.23.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/98 z 25. 8. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-08-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.23.1998.1"}, {"guid": "ussr:1c902f62-d42e-4944-8f0c-85d246f34a10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/98 z 4. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1"}, {"guid": "96dfcfdc-15a7-440f-8d65-f128381eb58c:8396929f-539a-4178-9508-2610e211fa3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014200109.1", "spisova_znacka": "4Sžo/65/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/2015 z 4. 5. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200109.1"}, {"guid": "43cd2713-5432-458b-80d1-c676facedb1e:702b5ca9-a578-43f6-ac4a-a132cf01b022", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3020200007.1", "spisova_znacka": "3Svk/5/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/5/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3020200007.1"}, {"guid": "b0588464-3826-4b21-8c28-3efeda625174:94d8d418-609c-469f-b773-6963ce1efff5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200171.2", "spisova_znacka": "8Sžrk/2/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžrk/2/2021 z 30. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200171.2"}, {"guid": "bcd8f7d7-58be-4572-9b5f-07b582759c42:d68773ad-1427-478d-ac0c-d431c1419039", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:1019200185.3", "spisova_znacka": "24S/179/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/179/2019 z 23. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:1019200185.3"}, {"guid": "90074291-5e70-4b21-a5b7-8ce888372aa3:1472869d-49fe-4de3-b3b1-317d7a8b87b5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7118201465.1", "spisova_znacka": "5Co/197/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/197/2019 z 2. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7118201465.1"}, {"guid": "4781a1a6-fbca-4f3b-bf18-e2549b86d5c7:8a393f9a-6fb1-49ba-9fd9-0c8b03c107e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6717212012.1", "spisova_znacka": "11Co/87/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/87/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6717212012.1"}, {"guid": "4781a1a6-fbca-4f3b-bf18-e2549b86d5c7:a85463f4-ae8c-4fa4-ab8e-8aa15c793eca", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6717212012.1", "spisova_znacka": "11Co/87/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/87/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6717212012.1"}]}