{"guid": "ussr:e25d3864-ab57-4033-bbc4-cb650676e6ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2016 z 19. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. PL. ÚS 1/2016, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o obnove konania pred ústavným súdom"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "nazov": "čl. 133 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-75a.odsek-2", "nazov": "čl. 75a ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-75a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-75a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-133", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-75a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e25d3864-ab57-4033-bbc4-cb650676e6ef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.1.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 1/2016-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2016 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa (sudca\nspravodajca), Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika prerokoval návrh JUDr. Štefana\nHarabina, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom\nJUDr. Bohumilom Novákom, Advokátska kancelária, Horná 27, Banská Bystrica,\nna obnovu disciplinárneho konania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011, za účasti ministra spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, a takto\nrozhodol:\nNávrh JUDr. Štefana Harabina na obnovu konania o d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. júna 2015\ndoručený (na poštovú prepravu odovzdaný 26. júna 2015) návrh JUDr. Štefana Harabina\n(ďalej aj „navrhovateľ“), sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“), na obnovu disciplinárneho konania vo veci vedenej na ústavnom súde pod\n\nsp. zn. PL. ÚS 92/2011, v ktorej bol navrhovateľ v pozícii predsedu najvyššieho súdu\nuznesením č. k. PL. ÚS 92/2011-173 z 29. júna 2011 uznaný vinným zo závažného\ndisciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o sudcoch“) a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5\npísm. b) zákona o sudcoch.\n2. V úvode svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že:\n«Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) v rozsudku z 20. novembra 2012\nŠtefan Harabin proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 58688/2011), konštatoval porušenie\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor“)\nuznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, ako súdu disciplinárneho\npre sťažovateľa vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod\nsp. zn. PL. ÚS 92/2011.\nV označenom rozsudku Súd okrem iného tiež pripomenul, že v prípade porušenia\nčlánku 6 Dohovoru, by sa mal sťažovateľ v rozsahu ako je to možné dostať do situácie\nv akej by bol, ak by požiadavky Dohovoru boli rešpektované. Ďalej Súd navrhol, že\nnajvhodnejšou formou nápravy by mala byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané pred\nsúdom spĺňajúcim požiadavku nestrannosti v zmysle článku 6 Dohovoru.»\n2.1 Navrhovateľ ďalej uvádza, že vo veci vedenej na ústavnom súde pod\nsp. zn. PL. ÚS 92/2011 už v minulosti podal návrh na obnovu konania, avšak jeho návrh bol\nzamietnutý, pričom zastáva názor, že ani v tomto konaní nerozhodovali nestranní sudcovia:\n„Návrh na obnovu konania vo veci vedenej na Ústavnom súde pod sp. zn.\nPL. ÚS 92/2011, ktorý podal navrhovateľ 21. februára 2013 Ústavný súd na neverejnom\nzasadnutí pléna 29. októbra 2013 predbežne prerokoval. Rozhodol tak, že návrh na obnovu\nkonania vedený pod sp. zn. PL. ÚS 6/2013-61 sa zamieta.\nJe viac ako zrejmé, že základnú požiadavku - nestrannosť súdu a sudcu, sudcovia\ndisciplinárneho súdu nespĺňali, pretože o návrhu na obnovu pôvodného konania,\nrozhodovali aj sudcovia Ústavného súdu, ktorí boli namietaní a vylúčení v iných konaniach\npred Ústavným súdom týkajúcich sa navrhovateľa.“\n\n2\n\n2.2 Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že právnym základom jeho nového návrhu na\nobnovu konania je novela Ústavy Slovenskej republiky č. 161/2014, ktorá je účinná od\n1. septembra 2014 a ktorá je konkretizovaná „zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení\na dopĺňa aj zákon č. 38/1993 Z. z.“, keďže:\n«Ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z. (zo 4. júna 2014, ktorým sa mení a dopĺňa\nÚstava Slovenskej republiky) sporné znenie čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky „Proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok“ sa doplnilo o „to neplatí\nak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike\npovinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie\nústavného sudu“.\nDôvodová správa k tomuto článku Ústavy Slovenskej republiky uvádza:\n„Rešpektujúc rozhodnutia medzinárodných súdnych organizácii, najmä Európskeho súdu\npre ľudské práva sa vytvárajú ústavné predpoklady umožnenia obnovy konania pred\nÚstavným súdom Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika zaviazaná k tomuto\nkroku“.\nZákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 38/1993 Z. z.\no konaní pre Ústavným súdom bol menený novým obsahom „štvrtej časti“ a nadpisom\n„Preskúmanie rozhodnutia Ústavného súdu“»\n2.3 Navrhovateľ zachovanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania odvodzuje\nod nadobudnutia účinnosti zákona „č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon\nč. 38/1993 Z. z.“, teda od 1. januára 2015:\n«Podľa ods. 5(...) ustanovenia § 75 „Návrh na obnovu konania pred Ústavným\nsúdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu\nmedzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu\nkonania pred Ústavným súdom mohol byť uplatnený“.»\n2.4 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a „na podklade vyjadreného\nz dôvodov uvedených už v návrhu na obnovu konania z 18. februára 2013, ktorý bol\n\n3\n\nzamietnutý Ústavným súdom 29. októbra 2013 v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 6/2013-61\nopierajúc sa aj o právne konštatácie v rozhodnutí Súdu z 25. júna 2015 Štefan Harabin\nproti Slovenskej republike (sťažnosť č. 33800/2014)“, navrhovateľ žiada, aby ústavný súd\nprijal nasledujúce „uznesenie“:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky obnovu konania vedeného na Ústavnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 povoľuje a uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 29. júna 2011 pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011-173 zrušuje.“\n3. Účastníkom konania o obnove konania je ex lege [§ 75 ods. 4 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „zákon o ústavnom súde“)] v okolnostiach danej veci aj minister spravodlivosti\nSlovenskej republiky, ktorý využil svoje právo nevyjadriť sa k podanému návrhu.\n4. Na základe svojich oznámení o možnej predpojatosti boli z rozhodovania v tejto\nveci vylúčení sudcovia ústavného súdu Sergej Kohut a Ladislav Orosz.\nII.\n5. Ústavnému súdu bol 18. novembra 2010 doručený návrh vtedajšej ministerky\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) na začatie\ndisciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\naj „ústava“) s poukazom na § 74e ods. 2 prvú vetu a § 32 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nproti vtedajšiemu predsedovi najvyššieho súdu JUDr. Štefanovi Harbinovi. Vec bola vedená\npod sp. zn. PL. ÚS 92/2011.\n5.1 Vo veci bolo vznesených 7 námietok zaujatostí. Plénum ústavného súdu\nuznesením č. k. PL. ÚS 92/2011-94 z 10. mája 2011 v záujme funkčnosti svojho\nrozhodovania, odvolávajúc sa aj na hodnotu sľubu ústavného sudcu, uno actu, uvedeným\nuznesením nevylúčilo týchto sudcov z rozhodovania.\n\n4\n\n5.2 Plénum ústavného súdu uznesením č. k. PL. ÚS 92/2011-173 z 29. júna 2011\no návrhu ministerky spravodlivosti takto rozhodlo:\n„1. Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa § 129\nods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov j e v i n n ý\nzo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s poukazom na § 74e ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov spočívajúceho v pokračovaní\nv porušovaní povinností súdneho funkcionára napriek výzve na jeho odstránenie alebo\ntakom porušovaní povinností súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť\na chod súdnictva, na tom skutkovom základe, že porušil povinnosti vykonávať svoju funkciu\npredsedu súdu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy\nsúdov vyplývajúce z § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z § 14 ods. 2 písm. a)\nv spojení s § 35d ods. 7 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že opakovane\nako kontrolovaný subjekt neumožnil v dňoch 29. júla 2010, 2., 3. a 4. augusta 2010\naudítorskej skupine Ministerstva financií Slovenskej republiky vykonať na Najvyššom súde\nSlovenskej republiky vládny audit zameraný na „overenie a hodnotenie hospodárnosti,\nefektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami, efektívnosti\na účinnosti finančného riadenia a ďalších skutočností ustanovených osobitnými predpismi\na nakladania s majetkom štátu, vrátane overenia splnenia prijatých opatrení na nápravu\nnedostatkov zistených vládnym auditom č. MF/008382/2009-1431.\n2. Za konanie uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia sa JUDr. Štefanovi Harabinovi\nukladá disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.\no sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, a to zníženie funkčného platu o 70 % na obdobie jedného roka.“\n\n5\n\n6. Navrhovateľ podal proti uzneseniu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 92/2011-173\nz 29. júna 2011 sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), pričom\nESĽP z množstva jeho námietok uznal za opodstatnenú námietku na nestrannosť ústavného\nsúdu, a to v civilnej časti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“, v citáciách aj „Dohovor“), keď rozsudkom č. 58688/11\nz 20. 11. 2012 rozhodol, že:\n„1. Vyhlasuje sťažnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru týkajúcu sa sťažovateľovho\npráva na spravodlivé prerokovanie veci pred nestranným súdom za prijateľnú a zvyšok\nsťažnosti za neprijateľný;\n2. Rozhoduje, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru v tom, že\no disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom;\n3. Rozhoduje, že nie je nevyhnutné samostatne preskúmavať zvyšné námietky\nsťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru;\n4. Rozhoduje,\n(a) že žalovaný štát je povinný vyplatiť sťažovateľovi v lehote troch mesiacov odo\ndňa, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru\nnasledujúce čiastky:\n(i) 3 000 EUR (tritisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorou môže byť zaťažená\nz titulu nemajetkovej ujmy;\n(ii) 500 EUR (päťsto eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrubená\nsťažovateľovi z titulu nákladov a výdavkov;\n(b) že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným\nsumám pripočítané úrok z omeškania vo výške zodpovedajúcej minimálnej úrokovej sadzbe\nEurópskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá;\n5. Zamieta zvyšok sťažovateľovho nároku na spravodlivé zadosťučinenie.“\n6.1 Európsky súd pre ľudské práva v odôvodnení svojho rozsudku č. 58688/11 okrem\niného uviedol, že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 nemohol\nuplatniť doktrínu nevyhnutnosti v istom zmysle preventívne, bez individuálnejšieho\nskúmania nestrannosti jednotlivých sudcov, a naznačil, aj s vedomosťou o limitovaných\nmožnostiach obnovy pred ústavným súdom, že vhodné je vec vrátiť právne do\n\n6\n\nvýchodiskového stavu. Európsky súd pre ľudské práva sa v bode č. 177 a č. 178 uvedeného\nrozsudku vyjadril k právnej možnosti riešenia zisteného porušenia čl. 6 dohovoru takto:\n„177. Súd ďalej pripomína, že rozsudok, v ktorom konštatuje porušenie Dohovoru\nalebo jeho protokolov ukladá žalovanému štátu právnu povinnosť nielen vyplatiť dotknutým\nosobám sumy priznané ako spravodlivé zadosťučinenie, ale aj zvoliť všeobecné a/alebo, ak\nje to nevyhnutné, individuálne opatrenia, ktoré musia byť prijaté v jeho vnútroštátnom\nprávnom poriadku za účelom skončenia porušenia konštatovaného Súdom a uskutočniť\nakúkoľvek možnú nápravu k jeho dôsledkom takým spôsobom, aby bola v takom rozsahu,\nv akom je to možné, obnovená situácia existujúca pred zisteným porušením (pozri Lungoci\nproti Rumunsku, č. 62710/00, ods. 55, 26. január 2006, spolu s ďalšími odkazmi).\n178. V prípade porušenia článku 6 Dohovoru, by sa mal sťažovateľ v rozsahu,\nv akom je to možné, dostať do situácie v akej by bol, ak by požiadavky tohto článku boli\nrešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch podobných predmetnému by mala\nbyť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom spĺňajúcim požiadavku\nnestrannosti v zmysle článku 6. Súd poznamenáva v tomto ohľade, že ústava ani zákon\no ústavnom súde z roku 1993 výslovne neposkytujú možnosť obnovy konania pred ústavným\nsúdom. Zákon o ústavnom súde však umožňuje ústavnému súdu aplikovať, ak je to vhodné,\nObčiansky súdny poriadok a Trestný poriadok, ktoré poskytujú možnosť obnovy konania, ak\nSúd v rozsudku dospeje k záveru, že rozhodnutie súdu alebo konanie, ktoré mu\npredchádzalo, bolo v rozpore so základnými ľudskými právami alebo slobodami účastníka\nkonania (pozri Vojtěchová proti Slovenskej republike, č. 59102/08, ods. 23 a 27,\n25. september 2012, a odsek 60 vyššie).“\n6.2 Rozsudok ESĽP č. 58688/11  Harabin proti Slovenskej republike  sa stal\nkonečným 20. februára 2013.\n7. Návrhom doručeným ústavnému súdu 21. februára 2013 JUDr. Štefan Harabin\npožiadal o obnovu konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011.\nKonanie o tomto návrhu bolo na ústavnom súde vedené pod sp. zn. PL. ÚS 6/2013. Niektorí\nsudcovia ústavného súdu (z vlastnej iniciatívy, resp. po výzve predsedníčky ústavného\n\n7\n\nsúdu) vyjadrili svoj pomer k navrhovateľovi, pričom niektorí z nich poukázali na to, že\nmôžu vzniknúť len objektívne pochybnosti o ich nestrannosti.\n7.1 Uznesením ústavného súdu č. k. PL. ÚS 6/2013-31 z 11. septembra 2013 boli\nsudcovia ústavného súdu Sergej Kohut a Ladislav Orosz vylúčení, sudcovia Ľudmila\nGajdošíková, Ján Luby (t. č. už emeritný sudca ústavného súdu, pozn.) a Lajos Mészáros\nneboli vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde\npod sp. zn. PL. ÚS 6/2013. Námietka voči (už zosnulému, pozn.) sudcovi ústavného súdu\nJurajovi Horváthovi bola uvedeným uznesením procesne zamietnutá.\n7.2 Ústavný súd svojím uznesením č. k. PL. ÚS 6/2013-61 z 29. októbra 2013 návrh\nna obnovu konania zamietol. Z disentov možno odvodiť, že o veci panovali dva právne\nnázory, a to rešpekt ku kategorickému (vtedajšiemu) zneniu čl. 133 ústavy, ktorý\nnepripúšťal opravné, teda ani mimoriadne opravné prostriedky k akémukoľvek rozhodnutiu\nústavného súdu, na jednej strane a na druhej strane názor o nutnosti obnovy cez veľkorysú\notvorenosť k medzinárodnému právu.\n8. Proti uzneseniu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 6/2013-61 z 29. októbra 2013 podal\nJUDr. Štefan Harabin sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý svojím\nrozhodnutím č. 33800/14 z 2. 6. 2015 uvedenú sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú s tým, že\nrozsah čl. 6 dohovoru rationae materiae nepokrýva obnovu konania, majúc na vedomí, že\nVýbor ministrov Rady Európy sleduje výkon pôvodného rozsudku č. 58688/11\nz 20. 11. 2012.\nIII.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n\n8\n\n10. Dňa 4. júna 2014 bolo ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, doplnené pôvodné znenie čl. 133 ústavy, ktoré po\nnadobudnutí účinnosti dňa 1. septembra 2014 znie takto:\n„Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí,\nak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike\npovinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie\nústavného súdu.“\n11. Zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov bola novelizovaná jeho ŠTVRTÁ ČASŤ s nadpisom\nPRESKÚMANIE ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU, v ktorej sa zaviedla „Obnova\nkonania pred Ústavným súdom“. Táto novela zákona o ústavnom súde nadobudla účinnosť\n1. januára 2015.\n«Podľa § 75 ods. 1 zákona o ústavnom súde právoplatné rozhodnutie ústavného súdu\nmožno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania\npred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného\nna uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len\n,,orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní\npred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Ustanovenie\n§ 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.\nPodľa § 75 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred ústavným\nsúdom podľa čl. 133 ústavy musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania\npodľa § 20 ods. 1 a 2 obsahovať\na) označenie rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje,\nb) označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.\n\n9\n\nPodľa § 75 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred ústavným\nsúdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v odseku 1 účastníkom konania\npred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie rozhodol.\nPodľa § 75 ods. 4 zákona o ústavnom súde účastníkmi konania o návrhu na obnovu\nkonania sú tiež účastníci konania pred ústavným súdom, ktorého obnova je navrhovaná,\nktorí nie sú navrhovateľmi; tí, ktorí boli v tomto konaní vedľajšími účastníkmi, sú nimi aj\nv konaní o návrhu na obnovu konania.\nPodľa § 75 ods. 5 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred ústavným\nsúdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu\nmedzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu\nkonania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.\nPodľa § 75a ods. 1 zákona o ústavnom súde o návrhu na obnovu konania, ktorý\nsmeruje proti rozhodnutiu pléna ústavného súdu, rozhoduje plénum ústavného súdu.\nPodľa § 75b ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia\norgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne\nneopodstatnený uznesením odmietne.\nPodľa § 75b ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia\norgánu\n\nmedzinárodnej\n\norganizácie\n\nvyplýva\n\npovinnosť\n\nopätovného\n\npreskúmania\n\nnapadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, svojím nálezom obnovu konania povolí\na napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie\nrozhodnutia ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho názoru\nvysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné na\ndosiahnutie účelu obnovy konania.\n\n10\n\nPodľa § 75b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak na základe návrhu na obnovu\nkonania ústavný súd obnovu konania povolí, znovu prerokuje pôvodný návrh na začatie\nkonania podľa príslušných ustanovení tohto zákona, pričom vychádza z právneho názoru\nvysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie.»\n12. Navrhovateľ žiada obnovu konania sp. zn. PL. ÚS 92/2011 na základe čl. 133\nústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. h) a § 75 a nasl. zákona o ústavnom súde. Tento návrh\nnie je prvý návrh JUDr. Štefana Harabina na obnovu disciplinárneho konania. Uznesením\nsp. zn. PL. ÚS 6/2013 ústavný súd prvý návrh na obnovu zamietol. Podstatou návrhu na\nobnovu konania je vzhľadom na rozsudok ESĽP č. 58688/11 z 20. 11. 2012 opäť rozhodnúť\no návrhu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011, ako i o zaujatosti\nsudcov, ktorí rozhodovali o disciplinárnom previnení navrhovateľa.\n13. Navrhovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v zmysle\n§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Návrh obsahuje všeobecné náležitosti podľa § 20\nods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde. Pokiaľ ide o osobitné náležitosti v zmysle § 75 ods. 2\nzákona o ústavnom súde, navrhovateľ bol účastníkom konania pred ústavným súdom, v jeho\nprospech rozhodol orgán medzinárodnej organizácie a navrhovateľ riadne označil\nvnútroštátne aj medzinárodné rozhodnutie. Tieto zákonné podmienky teda riadne splnil.\n(Možno dodať, že v predmetnej veci ide o obnovu jednostupňového konania ústavného\nsúdu, a preto nie je potrebné zaoberať sa prípadnou kolíziou s možnosťou obnovy podľa\nprocesných kódexov.)\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\n14. Ústavný súd konštatuje, že prerokúvaný návrh na obnovu konania nie je\nprípustný, pretože sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.\n\n11\n\n15. Ústavný súd vníma citlivosť veci jednak vzhľadom na skutočnosť, že ide\no fixáciu viny z disciplinárneho odsúdenia v „objektívnom práve“ tvorenom aktmi aplikácie\npráva u navrhovateľa, ktorý je sudcom najvyššieho súdu, a taktiež vzhľadom na rozsudok\nESĽP č. 58688/11 z 20. 11. 2012. Takto sústredene pristupoval ústavný súd k veci už\nv konaní sp. zn. PL. ÚS 6/2013.\n16. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu o prvom návrhu\nJUDr. Štefana Harabina na obnovu konania absentovala v zákone o ústavnom súde\nvýslovná právna úprava obnovy konania pred ústavným súdom, ústavný súd v konaní\nsp. zn. PL. ÚS 6/2013 rozhodoval tým spôsobom, že nerozlišoval (i) konanie o prijatí\nnávrhu na obnovu konania a (ii) konanie o povolení obnovy. Vychádzal pritom zároveň\ni zo skutočnosti, že špecificky v konaní o povolení obnovy konania sa značne prelínajú\nkritériá obidvoch konaní.\nVychádzajúc z uvedeného, sudca spravodajca v konaní sp. zn. PL. ÚS 6/2013\npredložil plénu ústavného súdu návrh meritórneho rozhodnutia, pričom, ako vyplýva\nz odôvodnenia uznesenia č. k. PL. ÚS 6/2013-61 z 29. októbra 2013 (s. 8), sudca\nspravodajca po uvedení východísk právnych záverov navrhol, aby plénum ústavného súdu\nrozhodlo tak, že:\n„1. Obnovu konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.\nPL. ÚS 92/2011 povoľuje.\n2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 92/2011 z 29. júna\n2011 zrušuje.“\nNávrh na povolenie obnovy konania bol však zamietnutý. Tieto skutočnosti\nznamenajú, že ústavný súd vtedy meritórne rozhodoval o samotnom povolení obnovy\nkonania, nielen o tom, či môže rozhodovať o povolení obnovy konania – teda či prijme\nnávrh na obnovu konania na ďalšie konanie. Tento záver v istom zmysle naznačujú aj\ndisenty k tomuto zamietaciemu uzneseniu. Z týchto dôvodov možno hovoriť o meritórnom\nrozhodnutí ústavného súdu v zmysle schopnosti založiť účinky res iudicata.\n\n12\n\n17. Na rozdiel od prvého návrhu JUDr. Štefana Harabina (ktorý ústavným súdom\nnebol predbežne prerokovaný, ale ústavný súd hneď pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu\no obnove konania), v prípade druhého návrhu JUDr. Štefana Harabina na obnovu konania\nústavný súd už najprv pristúpil k predbežnému prerokovaniu tohto návrhu.\nTento odlišný postup ústavného súdu pri rozhodovaní o druhom návrhu na obnovu\nkonania bol odôvodnený zmenenou právnou úpravou, t. j. výslovným zakotvením právnej\núpravy obnovy konania pred ústavným súdom do zákona o ústavnom súde.\nOd účinnosti tejto novej právnej úpravy ústavný súd postupuje v senátnych veciach\ntak, že návrh na obnovu konania najprv predbežne prerokuje a až následne meritórne\nrozhoduje, či sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania (napr. uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 347/2015 z 30. júna 2015 ústavný súd prijal návrh na obnovu konania na ďalšie\nkonanie a následne nálezom sp. zn. III. ÚS 347/2015 z 27. októbra 2015 v tejto veci\nrozhodol tak, že obnovu konania povoľuje a zároveň zrušil príslušné rozhodnutie, ktoré bolo\nvýrokom o povolení obnovy konania dotknuté; obdobne ústavný súd uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 650/2015 zo 16. decembra 2015 prijal návrh na obnovu konania na ďalšie konanie\na následne nálezom sp. zn. III. ÚS 650/2015 z 24. februára 2016 v tejto veci rozhodol tak,\nže obnovu konania povoľuje a zároveň zrušil príslušné rozhodnutie, ktoré bolo výrokom\no povolení obnovy konania dotknuté).\n18. V druhom návrhu na obnovu konania navrhovateľ argumentuje novou právnou\núpravou. Nová právna úprava však neobsahuje osobitné intertemporálne ustanovenie, ktoré\nby umožňovalo jej retroaktívnu aplikáciu na prípady, o ktorých už ústavný súd pred\nnadobudnutím jej účinnosti rozhodol. Inak povedané, nová právna úprava mieri do\nbudúcnosti a jej zmyslom nie je zavedenie akéhosi rehabilitačného konania, ktoré spätne\nuchopí minulé právne deje, teda nejde o konanie podobné tým, aké poznáme z obdobia\nkrátko po dobe neslobody. Norma v § 75 ods. 5 zákona o ústavnom súde nesmeruje na\nnormatívny právny akt – novelu, zákon č. 353/2014 Z. z., ale na externú skutočnosť\ntýkajúcu sa medzinárodného rozhodnutia.\n19. Navrhovateľ sa teda obrátil na ústavný súd, ktorý už rozhodol o jeho veci. Zásada\nzákazu rozhodovať a konať vo veciach už raz rozhodnutých (res iudicata) vyplýva\n\n13\n\nz princípu právnej istoty, ktorý možno vyvodiť z princípu právneho štátu. Ide o procesný\ndôvod na vyslovenie neprípustnosti takého návrhu, ktorý sa týka veci, o ktorej ústavný súd\nrozhodoval meritórnym spôsobom. Zásadné je pritom vymedzenie kritérií, podľa ktorých je\nvec možné hodnotiť ako vec identickú. V prípade návrhu na obnovu konania je za tieto\nkritériá možné považovať (i) konanie, o obnovu ktorého ide, (ii) dôvod, pre ktorý má byť\nkonanie obnovené, (iii) rozhodnutia, ktoré môžu byť návrhom na obnovu konania dotknuté.\nV prípade predmetných návrhov na obnovu konania bola podmienka identity splnená\nvo všetkých uvedených kritériách:\n- obidvoma návrhmi sa navrhovateľ domáha obnovy konania vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 92/2011,\n- v obidvoch návrhoch na obnovu konania je dôvodom obnovy konania rozhodnutie\nESĽP vo veci Harabin proti Slovenskej republike č. 58688/11 z 20. 11. 2012,\n- v obidvoch návrhoch na obnovu konania navrhovateľ navrhuje zrušiť uznesenie\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 92/2011 z 29. júna 2011.\n20. Keďže v posudzovanom prípade ide o identické veci, pričom o predchádzajúcom\nnávrhu navrhovateľa na obnovu konania vo veci sp. zn. PL. ÚS 6/2013 ústavný súd\nrozhodol meritórne, sú v danom prípade splnené podmienky na odmietnutie druhého návrhu\nna obnovu konania z dôvodu prekážky res iudicata.\n21. Ústavný súd v predmetnej veci odmietnutím pre neprípustnosť z dôvodu res\niudicata akcentuje zhodnosť vecí, a predsa len aj istý meritórny komponent v prvom konaní\no obnove, a preto nepoužil výrok o nepovolení obnovy. Vzhľadom na skutočnosť, že nová\nprávna úprava nespadá na navrhovateľa, tak ide o úplne identický návrh.\nÚstavný súd pritom už aj v minulosti rozhodoval týmto spôsobom, keď uznesením\nsp. zn. PL. ÚS 40/2014 zo 17. decembra 2014 odmietol návrh verejnej ochrankyne práv ako\nneprípustný, pretože sa týkal veci, o ktorej už rozhodol uznesením sp. zn. PL. ÚS 5/2014\nz 5. marca 2014.\n22. Neprípustné návrhy môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej\n\n14\n\nústavný súd už rozhodol. Ústavný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa sa týka veci,\no ktorej už rozhodol uznesením sp. zn. PL. ÚS 6/2013, a preto ho podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nNa základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\n23. K tomuto uzneseniu sa podľa § 32 zákona o ústavnom súde pripájajú odlišné\nstanoviská sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Petra Brňáka a doplňujúce stanovisko\nsudcu Lajosa Mészárosa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania pred ústavným súdom - plénum", "konanie podľa § 75 zč.38/1993", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)"], "ustanovenia": ["čl. 133 ústavy v spojení s § 75a ods. 2 zákona o organizácii ÚS platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:185a72b6-f418-4158-83a4-47f726e67c31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.650.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 650/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 650/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.650.2015.2"}, {"guid": "ussr:b3a2004a-9640-4766-b940-7b5d6483406b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.347.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 347/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 347/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.347.2015.1"}, {"guid": "ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa"}, {"guid": "ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8"}, {"guid": "ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c22d03b-5479-4f8c-bd16-7593f7a3730a"}, {"guid": "ussr:f16f7baa-973b-40f5-a5b3-ec1776bdef55", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 92/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 92/2011 z 29. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-29", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f16f7baa-973b-40f5-a5b3-ec1776bdef55"}], "citovane_v": []}