{"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 90/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "nazov": "čl. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-3", "nazov": "čl. 35 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o rasovej diskriminácii čl. 5 písm. e", "nazov": "Dohovor o rasovej diskriminácii čl. 5 písm. e", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o rasovej diskriminácii čl. 5 písm. e", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o rasovej diskriminácii čl. 6", "nazov": "Dohovor o rasovej diskriminácii čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o rasovej diskriminácii čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 2 ods. 2", "nazov": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 6 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1/text", "citacie_n": 119, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 90/2015-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou\n, vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného čl. 19\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov konania\nzaručeného čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného čl. 8 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rovnosť pred zákonom\nbez rozlišovania podľa rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu\npri používaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv zaručeného čl. 5 písm. e)\nMedzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a práva\nna účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie zaručeného čl. 6\nMedzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Co 165/2012-434 z 18. júna 2013 a takto\n\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov konania zaručené čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný\nprostriedok nápravy zaručené čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Co 165/2012-434\nz 18. júna 2013 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Co 165/2012-434 z 18. júna 2013\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov)\nna účet jej právnej zástupkyne, advokátky\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2013\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\npráva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného čl. 8 dohovoru, práva\n\n2\n\nna účinný prostriedok nápravy zaručeného čl. 13 dohovoru, zákazu diskriminácie\nzaručeného čl. 14 dohovoru, práva na rovnosť pred zákonom bez rozlišovania podľa rasy,\nfarby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu pri používaní práva na prácu zaručeného\nčl. 5 písm. e) Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie\n(ďalej len „dohovor o odstránení diskriminácie“) a práva na účinnú ochranu pred všetkými\nčinmi rasovej diskriminácie zaručeného čl. 6 dohovoru o odstránení diskriminácie postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 165/2012-434\nz 18. júna 2013.\nSťažovateľka bola účastníčkou výberového konania vyhláseného mestom\n(ďalej len „mesto“ alebo „žalovaný“),\nv ktorom sa uchádzala o jedno z troch pracovných miest terénneho sociálneho pracovníka.\nVo výberovom konaní sa súčasne obsadzovalo aj jedno pracovné miesto asistenta\nsociálneho pracovníka. Pracovné miesta boli financované z prostriedkov poskytnutých\nFondom sociálneho rozvoja. Po vyhodnotení všetkých uchádzačov o pracovné miesto\nsociálneho pracovníka sťažovateľka skončila na štvrtom mieste.\nSťažovateľka sa žalobou podanou 26. augusta 2011 proti mestu podľa zákona\nč. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane\npred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) domáhala určenia,\nže došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, písomného ospravedlnenia\na zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 5 000 €. V priebehu konania žalobný petit čiastočne\nkorigovala.\nOkresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) po vykonanom dokazovaní\nrozsudkom č. k. 11 C 137/2011-390 z 18. apríla 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom\nč. k. 11 C 137/2011-406 z 25. apríla 2012 žalobu sťažovateľky zamietol. Podľa jeho názoru\nbolo sťažovateľkinou „povinnosťou v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 antidiskriminačného\nzákona prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť,\nže došlo k priamej, resp. nepriamej diskriminácii jej osoby a zároveň mala na preukázanie\ntýchto skutočností predložiť dôkazy... V konaní však neprodukovala žiadne relevantné\n3\n\ndôkazy svedčiace o tom, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a teda\nk diskriminácii jej osoby z dôvodu etnicity. Len jej subjektívny názor, že bola nevhodnými\notázkami komisie týkajúcimi sa jej zdravotného stavu a schopnosti riešiť konflikty\ndiskriminovaná,\n\nnie\n\nje\n\ndôvodom,\n\nktorý\n\nby\n\numožňoval\n\nsúdu\n\nprijať\n\nzáver,\n\nže k diskriminačnému postupu výberovej komisie, resp. žalovaného, skutočne došlo. Súdu\npripadá logické, že sa komisia pýtala na zdravotný stav žalobkyne vzhľadom k tomu, že táto\nsa uchádzala o pracovnú pozíciu, ktorej podstatou je práca v teréne a výberového konania\nsa zúčastnila s francúzskou barlou a preverenie schopnosti riešiť konflikty bolo nutné\nna zistenie jedného z kritérií na túto pracovnú pozíciu. Navyše, ako vyplýva i zo svedeckých\nvýpovedí svedkyne\n\na\n\n, otázky obdobného charakteru boli kladené\n\ni ostatným uchádzačom. Žalobkyňa očakávala, že vzhľadom na maximálne dosiahnuté\nvzdelanie, dĺžku praxe, absolvovanie odborných tréningov, ale i príslušnosť k rómskemu\netniku a ovládanie rómskeho jazyka bude vo výberovom konaní úspešná. Kritériá\nvýberového konania však boli postavené v zmysle pokynu FSR tak, že bolo uvedené\naké minimálne vzdelanie a v akom odbore má byť uchádzačmi dosiahnuté, takže nebolo\nmožné niekoho z tohto dôvodu favorizovať, postaviť magisterský titul nad bakalársky...\nVýhody boli uvedené iba demonštratívne a to skúsenosti v oblasti terénnej soc. práce,\nprípadne práce v komunitách ohrozených alebo postihnutých sociálnym vylúčením,\npričom skúsenosti neboli limitované dĺžkou praxe v tejto oblasti a osobný záujem doplniť si\nvzdelanie. Výhody mohli byť použité iba v prípade porovnateľných výsledkov uchádzačov\na k takejto situácii nedošlo... “.\nOkresný súd bol toho názoru, že sťažovateľka\n\n„očakávala preferenčné\n\nzaobchádzanie z dôvodu jej etnického pôvodu vzhľadom k tomu, že bola Rómka a ovládala\nrómsky jazyk. Tieto skutočnosti mohli byť pri výbere rozhodujúce, avšak iba v prípade, že\nby došlo k rovnosti bodov u jednotlivých uchádzačov, resp. k dosiahnutiu porovnateľných\nvýsledkov, čo však nebol prípad žalobkyne.“.\nPrvostupňový rozsudok napadla sťažovateľka odvolaním, v ktorom argumentovala,\nže v prvostupňovej fáze konania v otázke porušenia zásady rovnakého zaobchádzania\n„dôkazné bremeno uniesla. Na základe predložených listín, svojou... výpoveďou\na výpoveďami\n\nsvedkov/kýň\n\npreukázala,\n4\n\nže s ňou\n\nnebolo\n\nv porovnateľnej\n\nsituácii\n\nzaobchádzané rovnako ako s... uchádzačkami, ktoré boli žalovaným prijaté na pracovnú\npozíciu... Súčasne tvrdila, že pohnútkou (motívom) diskriminačného konania zo strany\nžalovaného bola jej etnická príslušnosť. Prijatie uchádzačiek s nižšou kvalifikáciou, kratšou\nodbornou praxou, neovládajúcich rómsky jazyk, od ktorých sa odlišovala etnickou\npríslušnosťou,\n\nako aj výroky\n\nčlenov\n\nvýberovej\n\nkomisie\n\na ostatných\n\nprítomných\n\nna výberovom konaní na prvý pohľad vyvolali dojem, že k odlišnému zaobchádzaniu došlo\npráve zo zakázaného diskriminačného dôvodu, a to etnickej príslušnosti žalobkyne... Závery\nsúdu prvého stupňa, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania neobstoja.\nRozsudok je zmätočný, nezrozumiteľný a z jeho odôvodnenia nevyplýva žiaden logický vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\nzávermi na strane druhej.“.\nPodľa sťažovateľky okresný súd ňou navrhnuté dôkazy vykonal, „ale vykonané\ndokazovanie nesprávne vyhodnotil...“. Taktiež „nedostatočne na daný prípad aplikoval\nplatné právne predpisy, konkrétne... ust. § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona“.\nĎalej sťažovateľka v odvolaní namietala, že okresný súd mal „najprv skúmať,\nči žalobkyňa oznámila súdu skutočnosti podľa § 11 ods. 2 ADZ a následne by malo prejsť\ndôkazné bremeno na žalovaného, ktorý mal v konaní preukázať, že nediskriminoval.\nZ odôvodnenia rozsudku nie je v tomto smere úvaha súdu zrozumiteľne odôvodnená. Súd\nnavyše nad rámec platnej právnej úpravy vyžadoval, aby žalobkyňa preukazovala aj rasový\nmotív konania žalovaného.“.\nSťažovateľka v odvolaní taktiež tvrdila, že okresný súd sa nevysporiadal s jej\n„argumentáciou..., kedy z vykonaného dokazovania vznikli pochybnosti o nezávislosti člena\na členiek výberovej komisie a osôb prítomných v miestnosti. Súd sa dostatočne\nnevysporiadal so skutočnosťou, že úspešné uchádzačky mali vzťah k niektorým členom\nkomisie... Súd sa nezaoberal ani námietkami týkajúcimi sa prijatia inej uchádzačky\nvýberového konania na pracovnú pozíciu referentky sociálnych vecí, pričom žalovaný\nv konaní dostatočným spôsobom nezdôvodnil, prečo poskytol prácu a následne zamestnal\npráve túto uchádzačku, ktorá vo výberovom konaní neuspela.“.\n\n5\n\nPodľa sťažovateľky „prijaté uchádzačky o zamestnanie mali preukázateľne nižšie\nvzdelanie ako žalobkyňa, nemali absolvované žiadne tréningy, mali kratšiu prax v odbore\na tiež nemali výhody, ktoré na danú pracovnú pozíciu boli dané pokynom FSR,\na to ovládanie rómskeho jazyka a rómsky etnický pôvod“.\nV odvolaní sťažovateľka uznala, že „samotný neúspech uchádzača o zamestnanie\nje bežnou súčasťou života a ešte nemusí predstavovať diskrimináciu, avšak ak k tomu\npristúpia ďalšie neštandardné, podozrivé okolnosti, ako napr. nižšia kvalifikácia vybraného\nuchádzača, formálne pochybenia výberového konania, osobná predpojatosť členov\nvýberovej komisie, osobné vzťahy členov komisie s vybranými uchádzačkami a pod. tak ako\nto bolo v jej prípade, je viac než pravdepodobné, že výsledky takto vykonaného výberového\nkonania predstavujú zakrývanie diskriminácie žalobkyne na základe jej etnického pôvodu\nv prístupe k zamestnaniu“.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 6 Co 165/2012-434 z 18. júna 2013 napadnutý\nprvostupňový rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil. Zdôraznil, že „dôkazné\nbremeno žalobkyne spočívalo v tom, aby preukázala, že konaním žalovaného v porovnaní\ns inými (ostatnými) uchádzačmi výberového konania bola znevýhodnená práve z dôvodu\npríslušnosti k rómskemu etniku, a na druhej strane na žalovanom bolo, aby preukázal,\nže neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania teda, že pohnútka (motív) jeho konania\nnespočíval v tvrdenom diskriminačnom dôvode, ale v iných dôvodoch.\nV prejednávanej veci žalobkyňa v konaní nepreukázala, že bola konaním žalovaného\nznevýhodnená v porovnaní s inými (ostatnými) uchádzačmi výberového konania. Žalobkyňa\nsíce povinnosť tvrdenia splnila pokiaľ uviedla, že na rozdiel od ostatných uchádzačov\nvo výberovom konaní neuspela a tvrdila, že sa tak stalo z dôvodu jej diskriminácie,\na to príslušnosti k rómskemu etniku, tieto tvrdenia však v konaní nepreukázala. Žalovaný\nnaopak v konaní vyvrátil tvrdenia žalobkyne o jej diskriminácii z dôvodu príslušnosti\nk rómskemu etniku, nakoľko preukázal, že žalobkyňa v konaní neuspela z dôvodu,\nže skončila až na štvrtom mieste na obsadenie troch miest sociálneho pracovníka.“.\n\n6\n\nK podmienkam výberového konania krajský súd zdôraznil, že tieto „boli vopred\ndané, týkali sa všetkých uchádzačov rovnako, a ani počas ústneho pohovoru neboli zistené\nrozdiely vo vzťahu k uchádzačom, ktoré by boli motivované rasovým pôvodom“.\nNa námietku sťažovateľky o uprednostnení uchádzačiek s nižšou kvalifikáciou,\nkratšou odbornou praxou a neovládajúcich rómsky jazyk reagoval krajský súd zdôraznením,\nže „nešlo o jediné kritériá rozhodné pri výbere uchádzača. Žalovaný vysvetlil, podľa akých\nkritérií pri výberovom konaní postupoval, a preto odvolacie námietky v tomto smere nie sú\ndôvodné. Ovládanie rómskeho jazyka bolo výhodou len pri rovnakom počte bodov\nuchádzačov, čo nebol prípad žalobkyne.“.\nK sťažovateľkou namietanej netransparentnosti zloženia výberovej komisie\na vyhodnotenia výsledkov výberového konania krajský súd uviedol, že „proces a výsledky\nvýberového konania boli schválené FSR, pričom ani zo strany FSR neboli zistené žiadne\nnedostatky v procese výberového konania ako vyplynulo zo Záznamu o výsledku kontroly\nEurópskeho sociálneho fondu zo dňa 1. 12. 2010.\nNámietka žalobkyne, že žalovaný (nakoniec) prijal uchádzačku, ktorá vo výberovom\nkonaní neuspela (\n\n), nie je dôvodná, keďže už pred súdom prvého\n\nstupňa bolo preukázané, že\n\nsa stala zamestnankyňou žalovaného,\n\navšak nie na základe tohto výberového konania.“.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že krajský súd sa\n„nezaoberal v dostatočnej miere jej námietkami a argumentmi v konaní, ktoré predniesla“.\nPodľa jej názoru krajský súd «nesprávne – ústavne nekonformným spôsobom, interpretoval\nvnútroštátne právne normy, najmä ust. § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona týkajúce sa\npresunu dôkazného bremena a nesprávne taktiež vyhodnotil rozsah dôkazného bremena,\nktorú nesie žalobkyňa a žalovaný v diskriminačných sporoch. V tomto smere rozhodnutie\nodvolacieho súdu postráda aj akékoľvek zásady logiky, keďže odvolací súd na jednej strane\nkonštatuje, že žalobkyňa nemohla v spore preukazovať motiváciu (pohnútku) žalovanej\nstrany, pretože to je z podstaty veci vylúčené, teda žalobkyňa nemohla a ani nemala\npovinnosť v konaní produkovať dôkazy, ktorými by preukázala, že motívom diskriminačného\nkonania zo strany žalovanej bola jej etnicita, uvedené mohla žalobkyňa len tvrdiť...\n7\n\nNa druhej strane však odvolací súd... v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že „dôkazné\nbremeno žalobkyne spočívalo v tom, aby preukázala, že konaním žalovaného v porovnaní\ns inými (ostatnými) uchádzačmi výberového konania bola znevýhodnená práve z dôvodu\npríslušnosti k rómskemu etniku... žalobkyňa síce povinnosť tvrdenia splnila pokiaľ uviedla,\nže na rozdiel od ostatných uchádzačov vo výberovom konaní neuspela a tvrdila, že sa tak\nstalo z dôvodu jej diskriminácie, a to príslušnosti k rómskemu etniku, tieto tvrdenia však\nv konaní nepreukázala.“ Táto požiadavka je v rozpore s platnými právnymi predpismi\na takýto výklad všeobecného súdu považuje sťažovateľka za ústavne nekonformný.».\nAj v otázke posúdenia, s kým bola sťažovateľka pri výberovom konaní\nv porovnateľnej situácii, súdy «ústavne nekonformným spôsobom aplikovali platné právne\npredpisy, konkrétne zák. č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon. Všeobecný súd mal\ntaktiež podrobnejšie skúmať, či priebeh výberového konania umožňoval zodpovedné\nposúdenie predpokladov jednotlivých uchádzačov a uchádzačiek na výkon danej pracovnej\npozície a mal sa aj dostatočným spôsobom vysporiadať s námietkami sťažovateľky v danom\nsmere. Odôvodnenie odvolacieho súdu síce určitú argumentáciu obsahuje, avšak tá nemá\noporu vo vykonanom dokazovaní. Napr. nie je známe na základe akých skutočností súd\nvyhodnotil, že „neboli preukázané také osobné väzby členov výberovej komisie\nk uchádzačom, ktoré by boli príčinou netransparentnosti výberového konania.“\nZ vykonaného dokazovania pritom jednoznačne vyplynulo, že napr. úspešná uchádzačka\nmá priateľský vzťah s členkou komisie\núspešnej uchádzačky\n\na svedok\n\n– sú bývalé kolegyne, manžel\n, ktorý bol prítomný ako zapisovateľ počas\n\nvýberového konania, sú dlhoroční kolegovia.».\nSťažovateľka tvrdí aj porušenie princípu rovnosti zbraní, pretože krajský súd „sa jej\nargumentáciou zaoberá len v obmedzenom rozsahu, v ňom obsiahnuté odôvodnenia nie sú\npresvedčivé, v určitých smeroch postrádajúce aj akékoľvek zásady logiky a nemajú oporu\nvo vykonanom dokazovaní“.\nKeďže v kritizovanom súdnom konaní sťažovateľke „Slovenská republika...\nneposkytla náležitú a účinnú právnu ochranu“, bolo porušené aj je právo garantované čl. 13\ndohovoru.\n\n8\n\nNa podklade judikatúry ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) týkajúcej sa súkromného a rodinného života vyvodzuje sťažovateľka\nz tvrdeného diskriminačného postupu žalovaného jej „poníženie... a teda narušenie\npsychickej integrity. Znemožnilo jej to v rámci pracovného procesu vytvárať si vzťahy\ns inými ľuďmi v zamestnaní a pokračovať v kariérnom raste.“. Preto malo dôjsť k porušeniu\njej základného práva zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 8 dohovoru.\nSťažovateľka tiež namieta, že „jej etnický pôvod mal vplyv aj na rozhodovanie o veci\nvšeobecnými súdmi, ktoré skutkové okolnosti prípadu zľahčovali. Všeobecné súdy nedospeli\nk záveru, že vo vzťahu k sťažovateľke došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania\nz dôvodu jej etnicity, neuložili diskriminujúcemu subjektu žiadne sankcie, ktoré by boli\ndostatočne efektívne, primerané a odstrašujúce.“. Tým malo podľa sťažovateľky dôjsť\nk porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 5 písm. e) a čl. 6 dohovoru\no odstránení diskriminácie.\nÚstavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažovateľkinej sťažnosti vyžiadal\n28. mája 2014 súdny spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 11 C 137/2011, ktorý mu bol\ndoručený 13. júna 2014.\nUznesením č. k. III. ÚS 90/2015-14 zo 17. marca 2015 prijal ústavný súd podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej\nporušenie základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania\nzaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného čl. 8\ndohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného čl. 13 dohovoru, práva\nna rovnosť pred zákonom bez rozlišovania podľa rasy, farby pleti, národnostného\nalebo etnického pôvodu pri používaní práva na prácu zaručeného čl. 5 písm. e) dohovoru\no odstránení diskriminácie a práva na účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej\n\n9\n\ndiskriminácie zaručeného čl. 6 dohovoru o odstránení diskriminácie postupom a rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 6 Co 165/2012-434 z 18. júna 2013 na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti\nsťažnosť sťažovateľky odmietol.\nÚstavný súd 11. mája 2015 vyzval krajský súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke\nsťažnosti, na zaslanie dotknutého súdneho spisu a na stanovisko k možnému upusteniu\nod ústneho pojednávania vo veci.\nKrajský súd doručil 15. júna 2015 ústavnému súdu vyjadrenie, v ktorom súhlasil\ns upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. Z vecného hľadiska krajský súd uviedol,\nže dôvody sťažovateľkinej sťažnosti sú len opakovaním výhrad prednesených\nv prvostupňovej a v druhostupňovej fáze základného konania, pričom okresný súd i krajský\nsúd sa s nimi vysporiadali. Posúdenie rozloženia a následného (ne)unesenia dôkazného\nbremena v špecifickom konaní podľa antidiskriminačného zákona v napadnutom rozsudku\nsa podľa názoru krajského súdu „opiera nielen o ustálenú súdnu prax, ale je v súlade\naj s § 11 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z...\nZ odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nemožno vyvodiť, že úlohou žalobkyne\nbolo preukazovať motív alebo pohnútku na strane žalovaného.\nOdvolací súd v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré tvrdenia\nžalobkyňa nepreukázala a z akých skutkových zistení vyvodil, že žalovaný uniesol dôkazné\nbremeno o preukázaní tej skutočnosti, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania\nvo vzťahu k žalobkyni.\nTvrdenia žalobkyne o tom, že (odvolací) súd nesprávne postupoval, keď (ne)porovnal\nsituáciu sťažovateľky s tými uchádzačmi, ktorí sa umiestnili na prvých troch miestach\nvo výberovom konaní, nemajú svoj racionálny podklad, lebo z rozhodnutia odvolacieho\nsúdu takýto záver nemožno nijako vyvodiť.\nĎalšie tvrdenia sťažovateľky, že súd sa nezaoberal priebehom výberového konania\nsú nepatričné, lebo o opaku svedčia dôvody napadnutého rozsudku.\nJe pravdou, že žalobkyňa počas konania poukazovala na osobné väzby členov\nvýberovej komisie na uchádzačov, avšak tieto tvrdenia sťažovateľka žiadnym relevantným\nspôsobom nepreukázala.\n\n10\n\nRovnako aj jej tvrdenia o netransparentnom výberovom konaní zostali len v rovine\npúheho tvrdenia žalobkyne (sťažovateľky).\nV konaní bolo nepochybne preukázané, že výberové konanie prebehlo podľa (vopred)\ndaných kritérií, ktoré boli vopred vyhlásené (publikované).\nVýberové konanie sa uskutočnilo podľa stanovených kritérií, pričom nemožno\nprehliadnuť, že výberové konanie sa uskutočnilo za účasti zástupkyne Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny a Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity.“.\nPodľa krajského súdu zo spisu okresného súdu vyplýva, že argumentácia\nsťažovateľky o porušení rovnosti zbraní v antidiskriminačnom konaní je „len vo všeobecnej\nrovine, bez toho, aby poukázala na konkrétne pochybenia“. Rovnako aj tvrdenia\nsťažovateľky podporujúce ňou namietané porušenie práva na ochranu pred diskrimináciou\n„nemajú žiaden reálny základ a možno ich považovať len za ničím nepodložené tvrdenia“.\nKrajský súd navrhol „ústavnú sťažnosť odmietnuť“.\nVyjadrenie krajského súdu zaslal ústavný súd 17. júna 2015 právnej zástupkyni\nsťažovateľky s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.\nV stanovisku doručenom ústavnému súdu 28. júla 2015 sťažovateľka iba oznámila\nsúhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. K vecnej stránke vyjadrenia krajského\nsúdu nezaujala žiadne stanovisko.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde\n\nupustil\n\nv\n\ndanej\n\nveci\n\nod\n\nústneho\n\npojednávania,\n\npretože po oboznámení\n\nsa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n11\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života...\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa čl. 5 písm. e) dohovoru o odstránení diskriminácie v súlade so základnými\npovinnosťami vyhlásenými v čl. 2 tohto dohovoru sa zmluvné štáty zaväzujú, že zakážu\na odstránia rasovú diskrimináciu vo všetkých jej formách a že zaručia právo každého\nna rovnosť pred zákonom bez rozlišovania podľa rasy, farby pleti, národnostného alebo\netnického pôvodu, najmä potom pri používaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,\nnajmä:\ni) práva na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé\npracovné podmienky, na ochranu proti nezamestnanosti...\nii) práva zakladať odborové organizácie a stať sa ich členom,\n\n12\n\niii) práva na bývanie,\niv) práva na ochranu zdravia, liečebnú starostlivosť, sociálne zabezpečenie\na sociálne služby,\nv) práva na vzdelanie a školenie,\nvi) práva na rovnakú účasť na kultúrnom dianí.\nPodľa čl. 6 dohovoru o odstránení diskriminácie zmluvné štáty zabezpečia\nprostredníctvom príslušných vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov všetkým\nosobám podliehajúcim ich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej\ndiskriminácie, ktoré v rozpore s týmto dohovorom porušujú ich ľudské práva a základné\nslobody, ako aj právo žiadať na týchto súdoch spravodlivú a primeranú náhradu\nza akúkoľvek škodu, ktorú v dôsledku takej diskriminácie utrpeli.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47\nods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nPorušenie\n\noznačených\n\npráv\n\nvidí\n\nsťažovateľka\n\nv tom,\n\nže\n\nňou\n\ntvrdenými\n\nskutočnosťami a predloženými dôkazmi sa krajský súd nezaoberal v dostatočnej miere,\nako aj v tom, že ústavne nekonformným spôsobom interpretoval § 11 ods. 2\nantidiskriminačného zákona.\n1. Prvá sťažnostná námietka sa tak obsahovo koncentruje na kvalitu hodnotenia\ndôkazov krajským súdom, ale aj na kvalitu odôvodnenia jeho rozsudku.\n\n13\n\nÚstavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy),\npri uplatnení svojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže materiálne nahrádzať\nhodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi, ktorých sústava je od ústavného\nsúdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie. Tomu zodpovedá aj stabilne judikovaný\nprávny názor, podľa ktorého skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\nA contrario teda ústavný súd výnimočne, za splnenia podmienok uvedených\nv judikatúre\n\ncitovanej\n\nv predchádzajúcom\n\nodseku\n\nmôže\n\nskutkové\n\nzávery\n\na im predchádzajúci proces objasňovania skutkového stavu podrobiť svojej právomoci\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy, avšak výlučne v rovine kasačného prieskumu, nie v podobe\nnahrádzania vlastnými skutkovými závermi. Inak by sa ústavný súd v konaní o tzv. ústavnej\nsťažnosti dostával do pozície ďalšej inštancie všeobecného súdnictva, čo ústava nedovoľuje.\nV popísaných rámcoch sa ústavný súd zameral na proces objasňovania skutkového\nstavu veci v žalovanom antidiskriminačnom konaní, ako aj na hodnotenie dôkazov krajským\nsúdom. Nielen zákonná, ale aj ústavná kvalita civilného súdneho konania sa totiž\npodstatným spôsobom prejavuje v hodnotení dôkazov konajúcim všeobecným súdom,\nktoré musí zodpovedať § 132 OSP. Uvedené ustanovenie upravuje zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov, ktorá napriek pomenovaniu nevytvára všeobecnému súdu priestor\npre ľubovoľné (svojvoľné) hodnotenie dôkazov. Práve prípadná svojvôľa v procese\nhodnotenia dôkazov je nežiaducim prvkom v súdnom konaní, ktorý zakladá nielen rozpor\npostupu a naň nadväzujúceho súdneho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným\nprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, lebo svojvôľa konajúceho súdu\nje hrubým narušením spravodlivej objektivity a kvality súdneho rozhodovania. Objektívny\npostup orgánu verejnej moci sa totiž musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných\na pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie, ale aj v tom,\nže takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne\nvychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade s procesnými predpismi\n(I. ÚS 211/2012).\n14\n\nHodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces prebiehajúci v mysli rozhodcu,\nteda sudcu. Preto na účel zabezpečenia jeho kontrolovateľnosti vyžaduje zákon v § 157\nods. 2 OSP, aby všeobecný súd v odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol,\nz ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,\naby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nProblematika ústavnej akceptovateľnosti hodnotenia dôkazov všeobecným súdom\nje teda v rovine jej prieskumu úzko spätá s požadovanou kvalitou odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia. Aj v posudzovanom prípade ústavný súd vzhľadom na námietky sťažovateľky\nmusel pristúpiť k prieskumu hodnotenia dôkazov krajským súdom ruka v ruke\ns prieskumom odôvodnenia sťažnosťou napadnutého odvolacieho rozsudku a jeho kvality.\nAntidiskriminačné spory je potrebné vo všeobecnosti považovať za náročné\nna dokazovanie, a to hlavne vo fáze hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom\nformulovaného záveru je práve špecifikum rozloženia dôkazného bremena zakladajúce sa\nna povinnosti žalobcu oznámiť súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať\n(teda nie bez pochybností ustáliť), že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.\nAj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze z 8. októbra 2015 vo veci\nsp. zn. III. ÚS 880/15 za ťažiskovú v antidiskriminačných sporoch považuje úvahu,\nči v konkrétnom prípade žalobca dôkazné bremeno uniesol a založil tým presun dôkazného\nbremena na žalovaného; taká úvaha musí vyplývať zo starostlivo zvážených skutkových\nokolností prípadu. Ide teda o osobitosť antidiskriminačných sporov orientujúcu pozornosť\nústavno-súdneho prieskumu práve na kvalitu hodnotenia dôkazov z hľadiska toho,\nči konajúci všeobecný súd skutočne starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania\nnajavo (§ 132 OSP).\nPri posudzovaní citovanej sťažnostnej námietky ústavný súd nemohol odhliadnuť\nani od\n\nkonceptu,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenie\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového\n\nsúdu\n\na odvolacieho súdu s prihliadnutím na § 219 ods. 2 OSP nemožno posudzovať izolovane\n(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 327/08), a tak odôvodnenie napadnutého\n\n15\n\nrozsudku krajského súdu je nevyhnutné preskúmať v spojitosti s rozsudkom okresného\nsúdu.\nZákladným dôvodom zamietnutia sťažovateľkinej žaloby na prvom stupni súdnej\nsústavy bol právny názor okresného súdu, podľa ktorého sťažovateľka „v konaní...\nneprodukovala žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že došlo k porušeniu zásady\nrovnakého zaobchádzania a teda k diskriminácii jej osoby z dôvodu etnicity“. Už v tejto\nkonštatácii sa podľa názoru ústavného súdu skrýva náznak neakceptovania špecifík\nrozloženia dôkazného bremena v antidiskriminačných sporoch, pretože okresný súd je toho\nnázoru, že sťažovateľka mala preukázať nielen to, že bola diskriminovaná, ale aj to, že bola\ndiskriminovaná z dôvodu etnicity. Sťažovateľka ako žalobkyňa nebola povinná produkovať\nrelevantné dôkazy o porušení zásady rovnakého zaobchádzania v celej jej obsahovej náplni.\nTá je totiž tvorená aj kvalifikovaným dôvodom údajnej diskriminácie (§ 2 ods. 1\nantidiskriminačného zákona), ktorý žalobca nemusí preukázať, postačuje, ak súdu oznámi\nskutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že pohnútkou diskriminačného konania\nje napr. jeho rasa či etnický pôvod (IV. ÚS 16/09).\nOkresný súd sa následne zameral na otázky o zdravotnom stave, ktoré boli kladené\npri ústnej\n\nčasti\n\nPotom orientoval\n\nvýberového\n\nkonania\n\nsťažovateľke\n\npozornosť\n\nformálny\n\ncharakter\n\nna\n\ni ostatným\nkritérií\n\nuchádzačkám.\n\nvýberového\n\nkonania\n\nobsahujúcich neodpustiteľné požiadavky (minimálne vzdelanie), ako aj fakultatívne výhody\n(nie podmienky) použiteľné v prípade porovnateľnosti výsledkov dvoch alebo viacerých\nuchádzačov.\nPopísané hodnotiace aspekty (otázky na zdravotný stav, povaha kritérií výberového\nkonania) podľa názoru ústavného súdu dôkaznú situáciu v posudzovanom konaní zďaleka\nnevyčerpávajú. Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu zreteľne vyplýva, že v priebehu\ndokazovania sa objavili aj ďalšie skutočnosti, ktoré celkový pohľad na postoj žalovaného\nk sťažovateľke ako uchádzačke v problematickom výberovom konaní neprehliadnuteľne\ndokresľujú.\n\n16\n\n1.1 Fond sociálneho rozvoja v stanovisku zo 17. decembra 2010 k žiadosti\nSlovenského národného strediska pre ľudské práva (dôkaz na č. l. 66 a nasledujúcich)\nokrem iného vo vzťahu k vyhláseniu výberového konania uvádza, že „okrem kvalifikačných\npredpokladov stanovených FSR sú ďalšie kritériá ponechané na rozhodnutí vyhlasovateľa\nvýberového konania“, pričom „ovládanie rómskeho jazyka sa považuje za jednu z výhod\nuchádzača“.\nMesto vo vyhlásení výberového konania (22. septembra 2010) pri vymedzení kritérií\nvýberového konania ako výhody pre uchádzačov demonštratívne uviedlo „skúsenosti\nv oblasti terénnej sociálnej práce, prípadne v komunitách ohrozených alebo postihnutých\nsociálnym vylúčením“, a „osobný záujem doplniť si vzdelanie“ (č. l. 19). To napriek tomu,\nže v Externom pokyne Fondu sociálneho rozvoja č. 6/2010 – Príručka pre prijímateľa\nv rámci výzvy OP ZaSI-FSR-2009/2.1/09 (ďalej len „pokyn“) – v časti „3.2 Kritériá\npre výber sociálneho pracovníka“ sa ako výhody demonštratívne uvádzajú nielen tie,\nktoré pojalo do svojho vyhlásenia výberového konania mesto, ale ešte aj „uchádzač je\npríslušníkom rómskej menšiny...“, „účasť na predchádzajúcich vzdelávacích a komunitných\naktivitách“, ako aj „znalosť jazyka cieľovej skupiny...“ (č. l. 45). Z hľadiska vývoja\ndôkaznej situácie potom na rekapitulované skutočnosti nadväzovali výpovede členov\nvýberovej komisie ako svedkov svedčiacich v prospech žalovaného, podľa ktorých „či sa\nniektorý z uchádzačov hlási k rómskej príslušnosti sme sa nepýtali...“ (č. l. 329) a „znalosť\nrómskeho jazyka sme nezisťovali, nebolo to podmienkou“ (č. l. 101, 327, 329 a č. l. 330).\nOkresný súd sa s naznačeným „zúžením“ výhod plynúcich pre uchádzačov,\nku ktorému mesto v procese realizácie výberového konania zjavne pristúpilo, nijako\nnevysporiadal, a to napriek tomu, že oba listinné dôkazy predložené sťažovateľkou\ni svedecké výpovede ako dôkazy riadne vykonal (strany 6\n\n̶ 9 a strana 11 rozsudku\n\nokresného súdu).\nDôkazná situácia v antidiskriminačných sporoch je typická tým, že požiadavka,\naby žalujúca strana musela preukázať, že bola diskriminovaná práve a výlučne pre svoj\nrasový (etnický) pôvod, a nie z iného dôvodu, je celkom zjavne nesplniteľná,\nlebo preukázať motiváciu (pohnútku) žalovanej strany je z povahy veci vylúčené [nález\n\n17\n\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 37/04 z 26. apríla 2006 (419/2006 Sb.,\nN 92/41 SbNU 173)]. Preto podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona postačuje\noznámiť konajúcemu súdu\n\nskutočnosti,\n\nz ktorých\n\nmožno dôvodne\n\nusudzovať,\n\nže k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.\nOpomenutie\n\npovinnosti\n\nvysporiadať\n\nsa\n\ns disproporciou\n\nmedzi\n\nkritériami\n\nvymedzenými Fondom sociálneho rozvoja a kritériami uvedenými vo vyhlásení výberového\nkonania mestom znamená, že okresný súd v tejto časti dôkaznej matérie nezodpovedal\nna otázku, či zúženie výhod pre uchádzačov, ku ktorému pristúpilo mesto, je alebo nie je\nskutočnosťou, z ktorej možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania došlo (§ 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona). Nadväzne potom tento\naspekt ani nevyhodnotil v spojení s ostatnými zistenými skutočnosťami. Uzavrel však,\nže sťažovateľka „v konaní neprodukovala žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom,\nže došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania... z dôvodu etnicity“. Svojím\nneprípustným selektívnym prístupom k hodnoteniu dôkazov preto okresný súd zreteľne\nneprihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, tak ako mu to ukladá § 132 OSP.\nRovnakou vadou potom zaťažil svoj rozsudok aj krajský súd. Sťažovateľka na strane\n2 svojho odvolania namietala, že „prijatie uchádzačiek s nižšou kvalifikáciou, kratšou\nodbornou praxou, neovládajúcich rómsky jazyk, od ktorých sa odlišovala etnickou\npríslušnosťou... na prvý pohľad vyvolali dojem, že k odlišnému zaobchádzaniu došlo práve\nzo zakázaného diskriminačného dôvodu“. Súčasne namietla, že okresný súd „vykonané\ndokazovanie nesprávne vyhodnotil, kedy dospel k vyššie uvedenému záveru“ (záver citovaný\nv predchádzajúcom odseku, pozn.). Aj na strane 3 odvolania sťažovateľka vyjadrila\nnesúhlas so záverom okresného súdu, že „výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom\na pokynmi Fondu sociálneho rozvoja...“. Krajský súd sa napriek tomu so závermi okresného\nsúdu plne stotožnil a zdôraznil, že „z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby vo vzťahu\nk žalobkyni bol zo strany žalovaného zvolený iný postup, ako vo vzťahu k ostatným\nuchádzačom“. Navyše, krajský súd konštatoval, že sťažovateľka „sa mylne domnieva,\nže práve jej príslušnosť k rómskemu etniku mala pri výberovom konaní byť dôvodom jej\nprioritného prijatia. Žalobkyňa totiž prehliada, že výberové konanie sa riadilo presne\nstanovenými kritériami, ktoré boli vopred dané a medzi ktorými príslušnosť k rómskemu\n18\n\netniku\n\nnezohrávala\n\nrozhodujúcu\n\núlohu,\n\nokrem\n\nprípadu\n\nrovnakých\n\nvýsledkov\n\npre uchádzačov.“.\nK citovaným dôvodom krajského súdu ústavný súd uvádza, že pokyn Fondu\nsociálneho rozvoja nespomína uprednostnenie rómskych uchádzačov za podmienky\nrovnakých, ale „porovnateľných“ kandidátov. Krajský súd (ani okresný súd) sa vôbec\nnezaoberal interpretáciou použitého pojmu „porovnateľnosť“ vo svetle rešpektovania\nzásady rovnakého zaobchádzania, a to ani na podklade preukázanej skutočnosti,\nže pri hodnotení jednotlivých uchádzačiek zohrával úlohu aj subjektívny prvok. Obsahom\nvýberového konania totiž nebol len test a odpoveď na vybranú otázku, ale aj osobný\npohovor (k tomu pozri výpoveď svedkyne\n\nna strane 6 zápisnice\n\nz pojednávania na okresnom súde konaného 14. marca 2012, pozn.).\nZároveň však krajský súd nezaujal žiaden hodnotiaci postoj k rozdielom v kritériách\nvýberového konania podľa pokynu Fondu sociálneho rozvoja a podľa vyhlásenia\nvýberového konania mestom, ale o kritériá stanovené mestom sa oprel bez vyhodnotenia\nich povahy z hľadiska zásady rovnakého zaobchádzania. Oba konajúce súdy zjavne\nignorovali eventualitu črtajúcu sa zo sťažovateľkou predložených dôkazov a spočívajúcu\nv tom, že nedovolene diskriminačný prístup mohlo mesto uplatniť už v štádiu určovania\nkritérií výberového konania, ktorým následne priebeh výberového konania i hodnotenie\njednotlivých uchádzačov formálne konvenovali.\nS odvolacími námietkami spojenými s dôkazmi vykonanými v prvostupňovej fáze\nkonania sa tak odvolací súd nevysporiadal, čo zakladá rovnaký rozpor s § 132 OSP,\nako aj v prípade prvostupňového rozsudku okresného súdu.\n1.2 Nezanedbateľným skutkovým aspektom žalovaného antidiskriminačného\nkonania, ktorý ústavný súd zistil z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu,\nbol aj preukázaný fakt, že uchádzačka\n\nsa spočiatku uchádzala o miesto\n\nsociálneho pracovníka i o miesto asistenta sociálneho pracovníka. Pred výberovým konaním\nsi preto musela vybrať preferovanú pracovnú pozíciu a rozhodla sa uchádzať o miesto\nasistenta sociálneho pracovníka (č. l. 12 a 13). Vo výberovom konaní sa ocitla na druhom\n\n19\n\nmieste, a keďže obsadzované miesto asistenta sociálneho pracovníka bolo iba jedno, nebola\núspešná (č. l. 13). Bezprostredne po výberovom konaní s ňou však mesto uzavrelo\nod 1. novembra 2010 na dobu určitú (do 31. októbra 2011; neskôr predĺžená do 31. októbra\n2012) pracovný pomer na kratší pracovný čas na pracovné miesto „referentka sociálnych\nvecí“ (č. l. 322 a 323). Jej pracovná náplň napríklad spočívala v tom, že sa „podieľa...\nna starostlivosti\n\no občanov,\n\nktorí\n\npotrebujú\n\nosobitnú\n\npomoc\n\na o spoločensky\n\nneprispôsobených občanov“, „poskytuje občanom poradenskú starostlivosť v sociálnej\noblasti“, ale aj „vyhľadáva občanov odkázaných na sociálne služby a pomoc v núdzi“\n(č. l. 324). Pracovná náplň zamestnanca na pracovnom mieste sociálneho pracovníka,\nktoré sa obsadzovalo v kritizovanom výberovom konaní, sa podľa pokynu sústredila\nna „komunitnú a terénnu sociálnu prácu“(č. l. 40). Svedkyňa\n\n(úspešná\n\nvo výberovom konaní na miesto sociálneho pracovníka) vo svedeckej výpovedi potvrdila,\nže „P.\n\nmomentálne vykonáva tú istú činnosť, ktorú vykonávame my, ale aj chodí\n\ns inými kolegami z MU, napr. do terénu“ (č. l. 336).\nSťažovateľka v prvostupňovej fáze konania na pojednávaní 3. novembra 2011\n(č. l. 100) namietala, že „minimálne jeden z uchádzačov a to p.\n\n, ktorá nespĺňala\n\nkvalifikačné predpoklady je momentálne zamestnancom žalovaného. Táto nespĺňala\nkvalifikačné predpoklady na soc. pracovníka, takže jej bola poskytnutá možnosť prihlásiť sa\nna pozíciu asistenta soc. pracovníka. Tu však neuspela vo výberovom konaní, napriek tomu,\nsi mesto dalo tú námahu, zamestnalo ju, pracuje ako referentka soc. oddelenia, avšak\nreálne vykonáva funkciu terénneho soc. pracovníka.“.\nS popísanou dôkaznou črtou prejednávaného prípadu sa okresný súd vôbec\nnevysporiadal, nezaujal k nej žiadne hodnotiace stanovisko. Krajský súd v tejto súvislosti\nuviedol, že táto námietka sťažovateľky „nie je dôvodná, keďže už pred súdom prvého\nstupňa bolo preukázané, že\n\n(správne malo byť\n\n, pozn.)\n\nsa stala zamestnankyňou žalovaného, avšak nie na základe tohto výberového konania“.\nCitovaný názor krajského súdu je prejavom svojvôle. Krajský súd nerešpektoval žalobný\npetit pripustený uznesením okresného súdu na pojednávaní 15. marca 2012 (č. l. 333),\nktorým v bodoch 1 a 2 sťažovateľka navrhla konštatovať porušenie zásady rovnakého\nzaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu. V tomto svetle nemožno tvrdenú diskrimináciu\n20\n\nskúmať formalisticky len vo väzbe na výberové konanie a jeho výsledky, bez akéhokoľvek\nzreteľa na časovo a vecne nadväzujúce skutkové okolnosti (prijatie\ndo pracovného pomeru na pracovné miesto s rovnakou, resp. veľmi podobnou pracovnou\nnáplňou). Práve materiálne hľadisko malo byť v tomto smere pre krajský súd určujúce\na s ním sa mal vysporiadať. To však neurobil, čo znamená, že neúspech sťažovateľky\nvo výberovom konaní hodnotil bez súvislostí s inými skutočnosťami, a tým ani neprihliadol\nna všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Hodnotenie krajského súdu je preto v rozpore s § 132\nOSP.\nZ dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplynuli aj ďalšie skutočnosti,\nktoré podľa názoru ústavného súdu v spojení s už popísanými faktmi sú spôsobilé vrhnúť\nna celkovú ustálenú dôkaznú situáciu aj iné finálne právne hodnotenie než to, ktoré okresný\nsúd i krajský súd do výrokov svojich rozsudkov pretavili.\n1.3 Sťažovateľka namietala, že do rozhodovania trojčlennej výberovej komisie\nzasahovala aj štvrtá osoba (\n\nv pozícii zapisovateľa). Mesto ako žalovaný\n\nvo vyjadrení k žalobe sťažovateľky uviedlo, že zapisovateľ ani\n\n(zástupca\n\nprimátora) „nemali právo hlasovania alebo zasahovania do činnosti komisie“ (č. l. 88).\nSúčasne členka výberovej komisie\npotvrdila, že „pán\n\nvo vyjadrení z 1. decembra 2010\n\npred komisiou konštatoval, že za akýchkoľvek podmienok\n\n(prijatia či neprijatia) budú s p.\nproblémy...“. Aj samotný\n\n(vtedajšie priezvisko sťažovateľky, pozn.)\nvo svedeckej výpovedi pred okresným súdom\n\npotvrdil, že členom výberovej komisie po absolvovaní pohovoru s každým uchádzačom\nadresoval hodnotiace úsudky o tých z nich, s ktorými mal skúsenosti (č. l. 330).\nOkresný súd sa s popísaným skutkovým aspektom prípadu v zamietavom rozsudku\nvôbec nezaoberal. Krajský súd iba všeobecne zhodnotil, že sťažovateľkine námietky\n„o netransparentnom zložení výberovej komisie a vyhodnotení výsledkov výberového\nkonania, nie sú opodstatnené. Z písomných dôkazov predložených žalovaným vyplýva,\nže kritériá výberového konania boli vopred dané, výberové konanie sa uskutočnilo\nza vopred vyhlásených podmienok a rovnako boli aj vyhodnotené. Navyše, proces\na výsledky výberového konania boli schválené FSR, pričom ani zo strany FSR neboli zistené\n\n21\n\nžiadne nedostatky v procese výberového konania ako vyplynulo zo Záznamu o výsledku\nkontroly Európskeho sociálneho fondu zo dňa 1. 12. 2010.“. K poznatkom získaným\nz vykonaných dôkazov o účasti\n\nna posúdení sťažovateľky v procese\n\nvýberového konania sa teda konajúce súdy hodnotiaco nevyjadrili.\n1.4 V stanovisku zo 17. decembra 2010 (č. l. 66 a 67) adresovanom Slovenskému\nnárodnému stredisku pre ľudské práva Fond sociálneho rozvoja uviedol, že „preskúmaním\npodkladov z výberového konania a porovnaním životopisov sťažovateľky a ostatných\nkandidátok na pozíciu terénnej sociálnej pracovníčky FSR konštatuje, že sťažovateľka...\nsplnila všetky kvalifikačné predpoklady na výkon pozície terénnej sociálnej pracovníčky\na z hľadiska pracovných skúsenosti v požadovanej problematike je objektívne skúsenejšia\nako ostatné kandidátky, ktoré boli vo výberovom konaní úspešné. Podľa podkladov\nz výberového konania sťažovateľka má zároveň vyššie dosiahnuté vzdelanie ako dve\núspešné kandidátky.\nZ vyššie uvedených dôvodov FSR nemôže vylúčiť, že v prípade predmetného\nvýberového konania a prípadu sťažovateľky... mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania v prístupe k zamestnaniu z dôvodu etnicity a/alebo zdravotného postihnutia,\na to i napriek tomu, že formálne postupy pri výberovom konaní aj podmienky zmluvy\no poskytnutí NFP uzatvorenej medzi FSR a prijímateľom neboli porušené.“.\nOkresný súd sa citovanému dôkazu nevenoval vôbec, krajský súd poukázal\niba na záznam o výsledku kontroly z 1. decembra 2010 zameranej na «dodržiavanie\nvybraných častí z obsahu „Výzvy OP ZaSI-FSR-2009/2.1/09“ a usmernení v procese\npersonálneho zabezpečenia realizácie aktivít projektu „UZOL 5P-Platforma pre Podporu,\nPosilňovanie a Permanentnosť Prevencie sociálneho vylúčenia“ číslo ITMS 27120130368»,\nv ktorom sa konštatovalo, že „neboli zistené porušenia Zmluvy o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku č. 311/2010-IZ-5.0/V zo dňa 22. 09. 2010. Neboli zistené ani\nnedostatky v procese výberového konania na pracovné pozície TSP a ATSP.“.\nÚstavný súd akceptuje, že vyjadrenie Fondu sociálneho rozvoja, podľa ktorého\n„mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania“, nie je pre všeobecný súd\nkonajúci o antidiskriminačnej žalobe a priori nijako záväzné. Za problém z hľadiska kvality\n\n22\n\ndokazovania v žalovanom konaní však považuje, že konajúce súdy nezaujali žiaden\nrelevantný hodnotiaci postoj k tej časti vyjadrenia, v ktorej sa zdôrazňuje, že na základe\npreskúmania podkladov z výberového konania, teda na základe významného stupňa\nobjektivizácie vlastných poznatkov Fondu sociálneho rozvoja, sú zreteľné lepšie\npredpoklady sťažovateľky na prácu sociálnej pracovníčky v porovnaní s úspešnými\nuchádzačkami.\nOkresný súd k analyzovanej čiastkovej otázke iba všeobecne konštatoval, že „iba\nsamotná kvantita pri stanovených kritériách (ako je napr. maximálne dosiahnuté vzdelanie,\nčo dĺžka praxe) sama o sebe nemusela predpokladať kvalitný výkon funkcie“. Krajský súd\nvyjadrenie Fondu sociálneho rozvoja nijako nekomentoval, odkázal iba formálne\nna výsledok kontroly zachytený v spomenutom zázname o kontrole.\n1.5 Ústavný súd konštatuje, že prvá sťažnostná námietka sťažovateľky je dôvodná.\nZ okolností popísaných v bodoch 1.1 až 1.4 vyplýva, že okresný súd ani krajský súd\nnevenovali náležitú pozornosť skutočnostiam relevantným vo vzťahu k predmetu\nantidiskriminačného konania. Vyhodnotenie, ktorá skutočnosť tvrdená a dokazovaná\nv civilnom súdnom konaní je pre rozhodnutie vo veci samej významná a ktorá nie,\nje doménou rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Ústavnému súdu však nemožno\nodňať právomoc kasačného zásahu do tohto hodnotenia vtedy, keď je v rozpore\nso zákonným príkazom vyjadreným v § 132 OSP v miere spôsobilej postaviť konanie i jeho\nvýsledok do pozície nespravodlivosti a neobjektívnosti. V opačnom prípade by sa právomoc\nústavného súdu odôvodnená požiadavkou ochrany základných práv a slobôd uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy stala neúčinnou.\nIntenzita zásahu do sťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu\na do jej práva na spravodlivé súdne konanie je v okolnostiach prípadu zosilnená\nselektívnym prístupom oboch konajúcich súdov k vyhodnocovaniu dokazovania. Dôkazné\nprvky svedčiace v prospech žalovaného (otázky členov výberovej komisie na zdravotný stav\nsťažovateľky i ostatných uchádzačov, nedostatočné preukázanie priebehu pohovoru\nso sťažovateľkou s výberovou komisiou, formálne zaradenie sťažovateľky na štvrté miesto\n\n23\n\nv poradí uchádzačiek) okresný súd i krajský súd kládli do popredia a v podstate iba na nich\nzaložili svoje zamietavé rozhodnutie o žalobe. Naopak, vyhli sa hodnoteniu skutočností\nsvedčiacich v prospech sťažovateľky (aspekty uvedené v bodoch 1.1 až 1.4), a tým ich\nani nemohli hodnotiť v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V antidiskriminačnom konaní,\nktoré sa vyznačuje potrebou starostlivého zváženia skutkových okolností prípadu,\nako aj objektívnou nesplniteľnosťou dôkaznej povinnosti žalujúceho v celom jej rozsahu, sa\nidentifikované nedostatky hodnotenia dôkazov v sťažovateľkinej veci dostávajú do polohy\nústavne neakceptovateľného zásahu do jej základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\ni do jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže krajský súd opomenul dôležité skutočnosti prípadu, logicky ich do dôvodov\nsvojho meritórneho rozhodnutia ani nepojal a nevyhodnotil ich. Tým sa jeho rozsudok stáva\nnedostatočne odôvodneným, a to v ústavne významnej miere. Krajský súd nezodpovedal\nna všetky\n\nskutkovo\n\nrelevantné\n\notázky\n\nsúvisiace\n\ns\n\npredmetom\n\nsúdnej\n\nochrany,\n\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Aj z hľadiska kvality odôvodnenia je preto jeho sťažnosťou napadnutý\nrozsudok ústavne netolerovateľný.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že pochybenia v procese\nhodnotenia dôkazov a skutočností, ktoré v konaní o sťažovateľkinej antidiskriminačnej\nžalobe vyšli najavo, ako aj na ne nadväzujúca nedostatočnosť odôvodnenia odvolacieho\nrozsudku krajského súdu, zakladajú právomoc vysloviť porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj jej práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu), a to tak postupom\nkrajského súdu (hodnotenie dôkazov), ako aj jeho rozsudkom (nedostatočné odôvodnenie).\n2. Druhá sťažnostná námietka sa zakladá na tvrdenej ústavne nekonformnej\ninterpretácii § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona. Podľa tohto ustanovenia žalovaný\nje povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi\nsúdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania došlo.\n\n24\n\nRozsudok krajského súdu je nedostatočný pre selektívny prístup krajského súdu\npri výbere dôkazov, ktoré boli použité pri ustaľovaní skutkového stavu prejednávanej\nantidiskriminačnej veci. To je dôvod jeho rozporu s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru, súčasne však konštatovaná vada znemožňuje ústavnému súdu posúdiť, či krajský\nsúd pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky rešpektoval rozloženie dôkazného bremena\ntak, ako ho citované ustanovenie antidiskriminačného zákona určuje. Ak konajúci\nvšeobecný súd nepojme do vyhodnocovania dokazovania všetky dôkazy relevantné\nz hľadiska predmetu konania a nevysporiada sa s nimi, potom je daná objektívna prekážka\npre záver o tom, či posúdil unesenie dôkazného bremena oboch sporových strán správne.\nÚstavný súd je z uvedených dôvodov toho názoru, že predmetná námietka sťažovateľky\nje nedôvodná.\n3. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla vysloviť aj porušenie základného práva\nna rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy, pretože „došlo postupom\nsúdu k porušeniu princípu rovnosti zbraní vo vzťahu k sťažovateľke“. Podľa sťažovateľky\nrozsudok krajského súdu „sa jej argumentáciou zaoberá len v obmedzenom rozsahu, v ňom\nobsiahnuté odôvodnenia nie sú presvedčivé, v určitých smeroch postrádajúce akékoľvek\nzásady logiky a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní“.\nZ čl. 47 ods. 3 ústavy vyplýva procesná garancia spravodlivého súdneho konania,\npo ktorom volá čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj čl. 46 ods. 1 ústavy.\nRozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup\nzodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení\nústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách\n(v kontexte danej veci v súlade s dohovorom), najmä garanciám obsiahnutým v práve\nna spravodlivý proces, v princípe rovností zbraní a v práve na kontradiktórne konanie\n(mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. ÚS 520/2010).\nJedným z aspektov práva na spravodlivý proces je teda aj právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie\n\n25\n\nkontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou\nkontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali\nreálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať\nna „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja\nproti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania\n(napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).\nÚstavný súd formuloval požiadavku rovnosti zbraní tiež v tom zmysle, že žiadne\nustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nemožno vykladať a uplatňovať v konaní\npred súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka\npri uplatňovaní práv alebo aby mal priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní\nveci (I. ÚS 59/00, III. ÚS 454/2011).\nÚstavný súd už dospel k záveru, že postupom a rozsudkom krajského súdu\nv odvolacom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky zaručené čl. 46 ods. 1\nústavy i jej právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, lebo v procese hodnotenia dôkazov\nkrajský súd porušil § 132 OSP selektívnym prístupom k výberu dôkazov následne\nhodnotených, a tým aj pojatých do procesu ustaľovania skutkového stavu veci. Krajský súd\nvo svojom postupe uplatnil § 132 OSP tak, že tým zvýhodnil žalovaného, keďže sa\npri rozhodovaní dominantne orientoval na dôkazy svedčiace v prospech mesta a opomínal\nskutočnosti argumentované sťažovateľkou. Došlo tak i k porušeniu princípu rovnosti zbraní,\nhoci až vo fáze hodnotenia dôkazov, a preto bolo potrebné vysloviť porušenie\nsťažovateľkinho základného práva na rovnosť účastníkov konania postupom krajského súdu\nv žalovanej odvolacej veci (bod 1 výroku tohto nálezu).\nK namietanému porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného\nčl. 13 dohovoru\nUplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň\nobhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom\n(napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983).\n\n26\n\nČlánok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí\npreukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných\ndohovorom (rozsudok ESĽP z 27. 4. 1988 vo veci Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu, séria A, č. 131).\nZ citovanej judikatúry ESĽP vyplýva zrejmá súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru a s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje. Vzhľadom na to, že ústavný súd\ndospel k záveru o porušení iného práva zaručeného sťažovateľovi ustanoveniami dohovoru\n(čl. 6 ods. 1), zároveň konštatuje, že krajský súd nenaplnil ani obsah práva sťažovateľa\nzaručeného čl. 13 dohovoru.\nSťažovateľka totiž v odvolaní podanom proti zamietavému prvostupňovému\nrozsudku okresného súdu explicitne uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d)\nOSP, teda namietala, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. V zmysle požiadavky plynúcej z čl. 13 dohovoru bol krajský súd\nnásledne povinný o podanom odvolaní rozhodnúť spôsobom rešpektujúcim právo\nna spravodlivý súdny proces z čl. 6 ods. 1 dohovoru vo všetkých jeho podobách,\nteda aj v podobe princípu rovnosti zbraní. Ústavný súd už uzavrel, že rovnosť zbraní bola\npostupom krajského súdu porušená, lebo neodstránil vadu postupu a rozsudku okresného\nsúdu, ktorý neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Takto krajský súd\nodoprel odvolaniu sťažovateľky charakter účinného právneho prostriedku nápravy\nporušenia práva na spravodlivé súdne konanie. Právo na účinný prostriedok nápravy\nzaručené čl. 13 dohovoru preto bolo postupom a rozsudkom krajského súdu porušené (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\nK namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy\na práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného čl. 8 dohovoru\nV dôvodoch tvrdeného porušenia oboch uvedených práv sťažovateľka akcentuje\nznačnú šírku pojmu „súkromný život“ podľa judikatúry ESĽP, ale aj judikatúry ústavného\n\n27\n\nsúdu. Osobitne poukazuje na rozsudok ESĽP z 9. januára 2013 vo veci Volkov\nproti Ukrajine (sťažnosť č. 21722/11) preukazujúci priamu spätosť pojmu „súkromný život“\nso sférou pracovnoprávnych vzťahov. Sťažovateľka je presvedčená, že jej diskriminácia\npri obsadzovaní pracovnej pozície sociálneho pracovníka „predstavuje poníženie... a teda\nnarušenie jej psychickej integrity. Znemožnilo je to v rámci pracovného procesu vytvárať si\nvzťahy s inými ľuďmi v zamestnaní a pokračovať v kariérnom raste.“.\nÚstavný súd dospel k záveru o porušení základných práv sťažovateľky zaručených\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu takého\nhodnotenia dôkazov krajským súdom, ktoré vykazuje známky svojvôle. Pozitívny výrok\n(bod 1) tohto nálezu musí nevyhnutne viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a vráteniu veci na ďalšie konanie, v ktorom sa krajský súd bude musieť venovať\nodvolaniu sťažovateľky z hľadiska dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP pri súčasnom\nrešpektovaní § 132 OSP. Dôkladné vyhodnotenie všetkých relevantných skutočností\nsťažovateľkinej kauzy bude dostatočným základom pre následný právny záver o tom,\nči v jej veci došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania alebo nie. Až vtedy bude\nmožné reálne uvažovať o väzbe na základné práva a slobody hmotnej povahy,\na teda aj na základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života zaručené čl. 19 ods. 2 ústavy a na právo na rešpektovanie súkromného\na rodinného života zaručené čl. 8 dohovoru.\nV súčasnej situácii práve charakter nedostatkov napadnutého postupu a naň\nnadväzujúceho rozsudku krajského súdu nepreukazuje porušenie základných práv hmotnej\npovahy. Konštatovanie porušenia by znamenalo prejudikciu skutkových záverov\nv antidiskriminačnom spore a aj ich následného právneho hodnotenia, čo ústavnému súdu\nv aktuálnom procesnom stave neprislúcha. Preto nemožno vyhovieť časti sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy a porušenie práva\nzaručeného čl. 8 dohovoru (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\n28\n\nK namietanému porušeniu práva na rovnosť pred zákonom bez rozlišovania\npodľa rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu pri používaní\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv zaručeného čl. 5 písm. e) dohovoru\no odstránení diskriminácie a práva na účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej\ndiskriminácie zaručeného čl. 6 dohovoru o odstránení diskriminácie\nAj v prípade posúdenia návrhu sťažovateľky vysloviť porušenie práva zaručeného\nčl. 5 písm. e) dohovoru o odstránení diskriminácie ústavný súd vychádza z dôvodu,\nna ktorom je postavená pozitívna, teda vyhovujúca časť jeho nálezu. Až ustálenie\nskutkového stavu v konaní pred krajským súdom, ktoré bude zodpovedať všetkým\npožiadavkám plynúcim naň z práva na spravodlivý proces, bude predstavovať potrebnú\nplatformu pre jeho hodnotenie z pohľadu toho, či sťažovateľka bola alebo nebola\nžalovaným nedovolene diskriminovaná. Preto v časti navrhujúcej vyslovenie porušenia\npráva zaručeného čl. 5 písm. e) dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie ústavný súd\nsťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nK rovnakému záveru dospel ústavný súd, aj pokiaľ ide o namietané porušenie práva\nna účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie podľa čl. 6 dohovoru\no odstránení diskriminácie. Tento článok možno vnímať ako špeciálne ustanovenie\n(vo vzťahu k čl. 13 dohovoru) poskytujúce garanciu účinného prostriedku nápravy\npre prípady porušenia práv v súvislosti s rasovou diskrimináciou (IV. ÚS 10/2010), čo však\nneznamená, že vyslovenie porušenia čl. 13 dohovoru vyvoláva v jednotlivom prípade\nbez ďalšieho potrebu konštatovať porušenie čl. 6 dohovoru o odstránení diskriminácie.\nAplikačný rozsah čl. 13 dohovoru je nepochybne širší, pretože poskytuje právo na účinný\nprostriedok nápravy aj proti takým porušeniam práv zakotvených v dohovore,\nktoré v individuálnej kauze vôbec nebudú vykazovať črty rasovej diskriminácie. O takúto\nsituáciu ide aj v prípade sťažovateľky.\nÚstavný súd konštatoval porušenie princípu rovnosti zbraní na podklade takých\nnedostatkov postupu a rozhodnutia krajského súdu, pri ktorých rasový či etnický faktor\nnezohrával žiadnu úlohu. Napokon, to netvrdila ani samotná sťažovateľka. Súčasne, ako už\nbolo uvedené, povaha identifikovaných vád postupu a rozsudku krajského súdu neumožňuje\n\n29\n\nústavnému súdu dospieť k záveru o porušení tých sťažovateľkiných základných práv a práv\nhmotnej povahy, ktoré by potvrdilo, že k jej rasovej diskriminácii zo strany mesta došlo\na že v dôsledku toho jej okresný súd ani krajský súd potrebnú ochranu pred rasovou\ndiskrimináciou neposkytli. Ústavne vadný postup a rozsudok krajského súdu za týchto\nokolností ústavný súd nemôže vyhodnotiť ako diskriminačný, lebo by tým neprípustne\nvstupoval do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Aj v časti namietajúcej\nporušenie práva zaručeného čl. 6 dohovoru o odstránení diskriminácie bolo preto potrebné\nsťažnosti sťažovateľky nevyhovieť (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nVzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základných práv sťažovateľky\ngarantovaných ústavou a jej práv zaručených dohovorom, tak ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto nálezu, bolo namieste využiť právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, zrušiť\nnapadnutý rozsudok krajského súdu č. k. 6 Co 165/2012-434 z 18. júna 2013 a vec vrátiť\nkrajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nPo vrátení veci bude potrebné, aby krajský súd opätovne prejednal odvolanie\nsťažovateľky proti prvostupňovému rozsudku okresného súdu a rozhodol o ňom.\nJeho povinnosťou bude riadne sa vysporiadať s explicitne formulovaným odvolacím\ndôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“),\nna ktorom sťažovateľka svoje odvolanie založila, čo si bude vyžadovať dôkladný prieskum\nprvostupňového postupu i rozsudku okresného súdu z hľadiska ich súladu s § 132 a § 157\n\n30\n\nods. 2 OSP. Ústavný súd považuje za dôležité, aby krajský súd vo svetle uvedeného\nodvolacieho dôvodu neopomenul ani tie dôkazy, ktoré svedčia v prospech sťažovateľky,\na aby sa s nimi vysporiadal tak, ako to vyžaduje § 157 ods. 2 OSP. Nesmie pritom\nignorovať stabilne judikované črty antidiskriminačných sporov týkajúce sa hodnotenia\ndôkazov predložených alebo navrhnutých žalobcom (sťažovateľkou), a to predovšetkým\nv rovine ich dôkaznej sily. Neopomenuteľnou požiadavkou je v tomto smere hodnotenie\ndôkazov\n\na\n\nskutočností,\n\nktoré\n\nvyšli\n\npočas\n\nkonania\n\nnajavo,\n\nnielen\n\njednotlivo,\n\nale aj v ich vzájomných súvislostiach. Až na základe rešpektovania formulovaného\nprávneho názoru ústavného súdu bude možné, aby krajský súd rozhodol o spôsobe, akým\no odvolaní sťažovateľky rozhodne.\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPretože\n\nústavný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\ngarantovaných\n\nústavou\n\ni o porušení\n\no porušení\njej\n\npráv\n\nzákladných\n\nzaručených\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\ndohovorom,\n\nzaoberal\n\nsa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.\nTúto svoju žiadosť sťažovateľka odôvodnila „skutočnosťou, že zásahom do jej ľudských\npráv\n\na následným\n\nsúdnym\n\nkonaním,\n\nv ktorom\n\njej\n\nnebola\n\nposkytnutá\n\nochrana\n\npred diskrimináciou, jej bola spôsobená značná psychická ujma a taktiež došlo k otraseniu\njej dôvery vo fungujúci súdny systém a v princípy právneho štátu“. Sťažovateľka zdôrazňuje\naj „skutočnosť, že došlo k porušeniu jej základných ľudských práv v súvislosti s jej právom\nna prácu a teda znemožneniu získania príjmu z tohto zamestnania a zabezpečenia\nzákladných potrieb jej rodiny“.\nZ citovaného čl. 127 ods. 3 vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa môže, ale nemusí\npriznať. Ústavný súd je toho názoru, že takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je\nmožné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne a zákonne\nupraveným spôsobom (napr. III. ÚS 278/05). Podľa názoru ústavného súdu je ochrana\n\n31\n\nzákladných práv sťažovateľky i jej práv zaručených kvalifikovanými medzinárodnými\nzmluvami účinne poskytnutá tým, že o ňou uplatnenom antidiskriminačnom nároku bude\nkrajský súd opätovne konať, a to v súlade s právnymi názormi ústavného súdu. Okrem toho\nv relácii k zdôvodneniu požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľkou ústavný\nsúd zdôrazňuje, že cieľom finančného zadosťučinenia nie je náhrada prípadnej škody\nvzniknutej\n\nústavne\n\nvadným\n\npostupom\n\nalebo rozhodnutím\n\norgánu\n\nverejnej\n\nmoci\n\n(napr. III. ÚS 237/07, III. ÚS 87/08). Preto majúc na pamäti i skutočnosť, že rešpektovanie\nprávnych názorov ústavného súdu nemusí nevyhnutne viesť k úspechu sťažovateľky\nv predmetnom súdnom konaní, ústavný súd návrhu sťažovateľky na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľka v sťažnostnom petite navrhla priznať jej náhradu trov právneho\nzastúpenia. Sumu trov nevyčíslila.\nÚstavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti považoval\nza potrebné priznať sťažovateľke náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nposkytnutej jeho právnou zástupkyňou, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia,\nako aj za písomné podanie – sťažnosť. V stanovisku doručenom ústavnému súdu\n28. júla 2015 totiž sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne neuviedla\nžiadne nové skutočnosti alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne\novplyvniť konečný úsudok ústavného súdu o predmete konania.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n\n32\n\nÚkony právnej služby boli vykonané v roku 2013. Základná tarifa podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 3 vyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 781 €\npre úkony v roku 2013), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2013 odmenu v sume 130,16 €\na k tomu režijný paušál za jeden úkon v sume 7,81 €.\nNáhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia\nsťažovateľky, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje sumu 260,32 €. K tomu bolo potrebné\npripočítať dvakrát režijný paušál, teda sumu 15,62 €. Sťažovateľka má nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia v sume 275,94 € (bod 3 výroku tohto nálezu), pričom krajský súd\nje povinný zaplatiť ju na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom\nsúde v spojení s § 149 ods. 1 OSP).\nVzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. decembra 2015\n\n33", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – národnostných menšín a etnických skupín-zákaz diskriminácie pre príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/165/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2012 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804b7a08-b819-4f47-b5fd-e1debfb81878"}, {"guid": "ussr:801045fa-9006-4ab9-aa6f-cdd397a2b6eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:801045fa-9006-4ab9-aa6f-cdd397a2b6eb"}, {"guid": "ussr:fd563158-5726-4bf7-aae8-a326effd0bb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2010 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd563158-5726-4bf7-aae8-a326effd0bb8"}, {"guid": "ussr:3559efed-701a-45ae-9a95-a05456960fd9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3559efed-701a-45ae-9a95-a05456960fd9"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:389f5be0-6588-4c86-818b-975c0843b3f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 87/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 87/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:389f5be0-6588-4c86-818b-975c0843b3f4"}, {"guid": "ussr:0187b81e-8d2c-4f52-bb1e-d6022e80ba3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 237/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/07 z 9. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-09", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0187b81e-8d2c-4f52-bb1e-d6022e80ba3e"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:d77dc448-562d-442d-9182-84bcafdcfd9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/05 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d77dc448-562d-442d-9182-84bcafdcfd9f"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:011160be-4178-47c5-bed7-144d4d2e0c71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 59/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-20", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:011160be-4178-47c5-bed7-144d4d2e0c71"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "5d79983a-e878-4db6-accd-5b5fbab43e9d:c62045dd-7e53-4498-9558-75237e6f482a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7611213158.2", "spisova_znacka": "6Co/165/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/165/2012 z 17. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7611213158.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c2606bbc-4bf1-4307-b522-d9cea6e18ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.644.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 644/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 644/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.644.2025.1"}, {"guid": "ussr:777830c5-e371-4320-ae0b-74fe378e3467", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.360.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 360/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 360/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.360.2025.2"}, {"guid": "ussr:2be3eded-742f-41ee-b1d8-e7f29ed975ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.430.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 430/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.430.2025.1"}, {"guid": "ussr:abc1ffbf-1958-4b21-bfbd-208eb63e21e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.506.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 506/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 506/2024 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.506.2024.1"}, {"guid": "ussr:9d49fdf2-c61d-47d4-9cdf-1b712aabaee9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.122.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 122/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.122.2025.1"}, {"guid": "ussr:f5566a48-72bc-41d9-a585-ada1f9a30f00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.376.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 376/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 376/2024 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.376.2024.1"}, {"guid": "ussr:36eb0533-d130-42b3-87bf-1195ff84b34f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.539.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.539.2024.1"}, {"guid": "ussr:50a10138-b938-4060-9a2d-d688b26ef1a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.383.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 383/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.383.2024.1"}, {"guid": "ussr:e355cbab-eda7-4652-b910-b98213353164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.81.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 81/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 81/2024 z 15. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.81.2024.1"}, {"guid": "ussr:f62ee397-c050-4757-a50a-a89f338b3c4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.527.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2023 z 4. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.527.2023.1"}, {"guid": "ussr:d5f4a36d-e987-4990-b5d6-aebd3c11f6c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.116.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 116/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.116.2023.2"}, {"guid": "ussr:5979bd7c-c006-48d2-9718-a81428607872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.107.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.107.2023.1"}, {"guid": "ussr:9a6822b7-381a-4593-a2f6-e159bde9189a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.510.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 510/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 510/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.510.2022.1"}, {"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:1f0b096a-6283-4d1d-8bca-34b774b99375", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.62.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.62.2022.2"}, {"guid": "ussr:40172a9c-3975-47c8-b4a8-d702f4a85264", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.459.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.459.2021.1"}, {"guid": "ussr:8055a1d4-c692-453b-9a14-d7621ee48ddb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.60.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.60.2021.1"}, {"guid": "ussr:69bf1f4d-c6d8-4bd7-9163-274c3c62df20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.511.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.511.2020.1"}, {"guid": "ussr:3d1630c1-49c6-41bb-85b4-3f3f1f744447", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 477/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 477/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1"}, {"guid": "ussr:af6bfaa6-0102-41ea-8fcb-fb083c55eaca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.167.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 167/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 167/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.167.2020.2"}, {"guid": "ussr:c8b506b3-2f2e-4999-87ab-22c675333440", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.412.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 412/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 412/2018 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.412.2018.1"}, {"guid": "ussr:2d77661e-4411-42d2-b9de-9b8f8341e415", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d77661e-4411-42d2-b9de-9b8f8341e415"}, {"guid": "ussr:0ef308ce-ac96-4338-bf49-e6904898b445", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.343.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.343.2020.1"}, {"guid": "ussr:62d8aa7f-3275-4f77-803b-69bf591339e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:95a3150c-1296-463b-9bba-7d9bb4ee8bd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.192.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 192/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.192.2020.1"}, {"guid": "ussr:e1678ccd-fb2d-48e8-99b6-5e6a895c6bf0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 82/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 82/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.82.2020.1"}, {"guid": "ussr:cf321250-0b59-47b5-ac49-c9b7925e83bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:4212c277-35cb-47f9-aa89-07f0b2a7dc70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2019 z 21. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1"}, {"guid": "ussr:260fa2f4-e7fc-4e8d-b806-d670a9088d2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.141.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.141.2019.1"}, {"guid": "ussr:d89e9baf-deb6-4e11-a386-f6449be556a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.496.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 496/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 496/2019 z 3. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.496.2019.1"}]}