{"guid": "ussr:66625333-8de7-49b8-b43b-7ffb3ba9a31e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.81.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2016 z 10. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2016, sp. zn. III. ÚS 81/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.81.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2016-02-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/66625333-8de7-49b8-b43b-7ffb3ba9a31e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.81.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.81.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.81.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 81/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n,\n\nzastúpený\n\nobchodnou\n\nspoločnosťou\n\nURBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Rastislav Urbáni LL.M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1\na čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Tdo 42/2015 z 2. júla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 42/2015 z 2. júla 2015\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 T 88/2011-1518 z 11. apríla 2013 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu“) v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 3 To 97/2013 z 18. decembra 2013 (ďalej aj „rozsudok krajského\nsúdu“) odsúdený pre zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne\nprospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona\nformou\n\nspolupáchateľstva\n\npodľa\n\n§\n\n20\n\nTrestného\n\nzákona\n\nv súbehu\n\ns prečinom\n\npoškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva\npodľa § 20 Trestného zákona a prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 3\npísm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo\nmu bol podľa § 286 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) a m) a § 38 ods. 4\na § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov,\nna výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu\nna výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Najvyšší súd napadnutým uznesením\ndovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nSťažovateľ v podstatnom namieta rozpornosť rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\nV dovolaní totiž namietal nezákonnosť svojho odsúdenia poukazujúc na skutočnosť, že toto\nkonanie bolo pred okresným súdom vedené „sudcom\n\nktorý bol\n\nrozsudkom Okresného súdu Frýdek - Místek z 19. januára 2011 sp. zn. 5 T 113/2010...\nuznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1\nTr. zák. Českej republiky, na tom skutkovom základe, že 05.04.2010 okolo 12.20 hod.\nvo\ntov. zn.\n\nriadil v podnapilom stave po ulici\n\nosobné motorové vozidlo\n\n(SK), pričom bol kontrolovaný hliadkou Polície ČR\n\na v dobe riadenia bolo v krvi obžalovaného zistené najmenej 1 % alkoholu“. Sťažovateľ\nna uvedené poukazoval v súvislosti s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 8/2015\nz 23. februára 2015, ktorým bolo vyslovené porušenie zákona v ustanovení § 319 Trestného\n\n2\n\nporiadku v neprospech obvineného, na podklade čoho boli pred najvyšším súdom napádané\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 To 103/2013 z 25. septembra 2013\na rozsudok okresného súdu sp. zn. 8 T 1/2013 z 29. júla 2013 zrušené a okresnému súdu\nbolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Hlavným\ndôvodom vydania tohto rozhodnutia bolo, že „sudca Okresného súdu Veľký Krtíš\n, ktorý\n\nuznal prvostupňovým rozhodnutím vinným, mal\n\nbyť z rozhodovania vylúčený, nakoľko každé rozhodnutie samosudcu alebo senátu zloženého\nzo sudcu alebo aj prísediaceho, ktoré bolo vydané po tom čo bol sudca alebo prísediaci\nprávoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, hoci by bolo odsúdenie následne aj\nzahladene, alebo by nebolo uznané na území Slovenskej republiky, je preto nezákonné a ako\ntaké musí byť bezpodmienečne zrušené, lebo ide o osoby, u ktorých už nie sú splnené\nústavné podmienky na nestranného, nezávislého a bezúhonného sudcu. Taký sudca alebo\nprísediaci musí byť z funkcie sudcu alebo prísediaceho odvolaný alebo výkon tejto funkcie\nmu musí byť dočasne pozastavený ak si sám nepodal žiadosť o ukončenie výkonu funkcie\nsudcu alebo prísediaceho. V konečnom dôsledku teda Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozhodnutím sp. zn. 1Tdo 8/2015 zo dňa 23. februára 2015, že\nsudca\n\nodsúdil\n\n, ktorý bol predtým právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin\n\nv Českej republike, je skutočnosťou, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu zákona a takéto\npochybenie v rámci rozhodovacej činnosti sudov je neprípustné a vyžaduje nové konanie\nvo veci v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami.“.\nKeďže však v jeho právanej veci bolo napadnutým uznesením vyslovené, že sudca\nv čase rozhodovania o trestnej veci sťažovateľa, teda 29. júla 2013, bol\nzákonným sudcom, pretože v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky jeho\nodsúdenie za úmyselný trestný čin v Českej republike nemožno považovať za konanie\nnapĺňajúce znaky trestného činu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, na základe\nčoho ide o bezúhonnú osobu, došlo podľa sťažovateľa zo strany najvyššieho súdu k vydaniu\ndvoch úplne protichodných rozhodnutí. K tomu sťažovateľ uvádza, že „nejednotnosť\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov je jav značne nežiadúci a jej zjednocovanie je\npredovšetkým vec všeobecných súdov samotných. Predvídateľnosť výsledku súdneho\nrozhodovania garantuje právnu istotu a zabezpečuje všeobecnú dôveru v právo. Medzi\n\n3\n\nprincípy právneho štátu patrí medzi inými aj právna istota, ktorá spočíva v tom, že konanie\nštátnych orgánov a najmä súdov v rámci istých hraníc musí byť predvídateľné... Ak na\nskutkovo a právne totožné prípady medzi istými účastníkmi konania súd zaujme rozdielne\nprávne stanovisko, právna istota fyzických a právnických osôb v právny poriadok bude\nspochybnená a dôjde k porušeniu princípov právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky síce nie je zjednocovateľom judikatúry všeobecných súdov, v rámci ochrany\nústavnosti je však jeho úlohou, aby všeobecné súdy neposudzovali tie isté prípady zásadne\nrozdielne, pretože rozdielnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu dochádza k porušeniu\nprincípu rovnosti na spravodlivý proces ako i princípu právnej istoty. V rámci uvedenej\nrozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastávam názor že výsledok\nsporu nemôže záležať na tom u ktorého senám najvyššieho súdu prípad skončí, a ktorý senát\nnajvyššieho súdu má v analogicky zhodných veciach aký názor...\nSo zreteľom na vyššie spomenuté rozdielne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky mám za to, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti\nsúdneho rozhodnutia, a tým i k porušeniu zásady právnej istoty. Za takéhoto stavu účastník\nkonania (dovolateľ) nemôže pri podaní dovolania v obdobných prípadoch v budúcnosti\npredvídať, akým spôsobom bude najvyšší súd posudzovať prípustnosť jeho mimoriadneho\nopravného prostriedku...“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci\nrozhodnutie, ktorým vysloví, „že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Tdo/42/2015 zo dňa 02.07.2015 boli porušené práva a zásady v zmysle čl.1 ods. 1,\nčl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“, a zároveň uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Tdo 42/2015 z 2. júla 2015, ako aj rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 8 T 88/2011 z 11. apríla 2013 a rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 To 97/2013\nz 18. decembra 2013 zruší a prikáže okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.\n\n4\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade\nide o krajský súd rozhodujúci o zákonnosti väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\n\n5\n\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\n\n6\n\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nPodstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s odlišným právnym posúdením ním\nuplatnených dovolacích dôvodov najvyšším súdom v jeho právnej veci v porovnaní s vecou\nprerokovanou v inom senáte najvyššieho súdu, ktoré sa konkrétne týka dovolacieho dôvodu\n\n7\n\nvyplývajúceho z § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku (t. j. že vo veci rozhodol sudca,\nktorý mal byť z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený).\nÚstavný súd sa vzhľadom na už opísanú sťažnostnú námietku oboznámil s obsahom\nnapadnutého uznesenia v kontexte s ďalšími sťažovateľom uvádzanými okolnosťami\nzistiac, že najvyšší súd svoje rozhodnutie obšírne odôvodnil (rozhodnutie má 57 strán textu)\na vysporiadal sa so všetkými sťažovateľom predloženými námietkami. K otázke\nnamietaného vylúčenia sudcu okresného súdu\n\nprimerane vysvetlil svoje\n\nprávne závery, v súvislosti s čím ústavný súd konštatuje, že tieto nezasahujú do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V odôvodnení napadnutého\nuznesenia najvyšší súd totiž najskôr doslovne citoval právne názory skôr prijatého rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 8/2015 z 23. februára 2015 vyhodnotiac ich ako nesprávne\na rozporné s doterajšou rozhodovacou praxou súdov vrátane najvyššieho súdu a ako\nnemajúce oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Nadväzne na to po uvedení\nobsahu čl. 50 ods. 6 ústavy, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných\nslobodách (ďalej len „dohovor“), § 2 ods. 1, § 488a ods. 1 a 3, § 516 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, § 7b ods. 1 a 2, § 438e, § 289 ods. 1 Trestného zákona a § 22 ods. 1\npísm. d) a ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov najvyšší súd konštatoval, že pre priznanie účinkov rozsudku Okresného súdu\nvo Frýdku-Místku sp. zn. 5 T 113/2010 z 19. januára 2011 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Ostrave sp. zn. 6 To 130/2011 z 8. apríla 2011, ktorým mal byť sudca okresného\nsúdu\n\nodsúdený na peňažný trest a trest zákazu činnosti, „neboli splnené\n\nzmluvné ani zákonné podmienky. Nebola podaná žiadosť cudzieho štátu (Českej republiky)\no uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia, preto nebolo možné podať návrh na jeho\nuznanie súdu.\nAk by aj takáto žiadosť bola podaná, neboli splnené podmienky uznania cudzieho\nrozhodnutia (nedostatok obojstrannej trestnosti pri skúmaní in concreto).\nZohľadnenie účinkov cudzieho rozhodnutia nebolo možné z dôvodu absencie nového\ntrestného konania v Slovenskej republike, ktorého existencia je základným predpokladom\npostupu podľa tohto ustanovenia.\n\n8\n\nÚčelom ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zák. a § 488a Tr. por., ktoré boli prijaté ako\nustanovenia na transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008\no zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, je\nzohľadňovanie právoplatných odsúdení v inom členskom štáte EÚ v rámci trestného\nkonania v Slovenskej republike (okrem iného predmet Trestného zákona a Trestného\nporiadku jednoznačne vymedzuje rozsah použitia týchto kódexov).\nVzhľadom na túto skutočnosť, preto nemožno na území Slovenskej republiky\nzohľadniť právne účinky právoplatného rozhodnutia súdu v inom členskom štáte EÚ, ak sa\nv Slovenskej republike nerealizuje nové trestné konanie pre iný skutok.\nV prípade bývalého sudcu\n\nsa na území Slovenskej republiky\n\nneviedlo žiadne nové trestné konanie, preto nebolo možné uplatniť citované hmotnoprávne,\nani procesné ustanovenie.\nZ vyjadrených okolností je zrejmé vylúčenie právnych účinkov tohto rozhodnutia\nv inom kontexte ako v trestnom konaní, keďže zohľadnenie rozhodnutí iných členských\nštátov sa neuplatňuje mimo trestného konania, okrem predpokladu, že by takéto\nzohľadnenie výslovne upravovala medzinárodná zmluva alebo zákon. Takáto právna\nsituácia však nenastala.\nAni v prípade nového trestného konania by zohľadnenie neprichádzalo do úvahy,\npretože išlo o právoplatné cudzie rozhodnutie spred 1. januára 2013 a priznanie účinkov\ntakýmto rozhodnutiam zákon priamo vylučuje (§ 438e Tr. zák.).\nInými slovami povedané, pokiaľ bývalý sudca\n\nbol súdmi Českej\n\nrepubliky 8. apríla 2011 právoplatne odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom\nnávykovej látky, ktorého sa dopustil 5. apríla 2010, k peňažnému trestu a zákazu činnosti,\nnebolo možné naň prihliadnuť, lebo nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2013.\nTreba zdôrazniť, že zohľadnenie účinkov rozhodnutí cudzích súdov na účely mimo\ntrestného konania nemá oporu v Ústave Slovenskej republiky, ústavnom zákone,\nmedzinárodnej zmluve ani v zákone.\nPokiaľ ide o uznanie tohto cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky\npodľa § 515 Tr. por. a nasl., konanie bývalého sudcu\n\nnebolo vtom čase\n\nna území Slovenskej republiky trestné, keďže skutková podstata prečinu ohrozenia pod\nvplyvom návykovej látky bola do Trestného zákona zaradená až súčinnosťou\n\n9\n\nod 1. novembra 2011 (dovtedy to bol len priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky), ktorá okolnosť potom bránila vyššie uvedenému procesnému postupu.\nOpačný názor by bol v rozpore so zásadou retroaktivity v neprospech páchateľa,\nktorá je zakotvená v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a následne vyjadrená\nv § 2 ods. 1 Tr. zák. o jeho časovej pôsobnosti....\nS poukazom na vyššie uvedené dovolací senát 5Tdo dospel k záveru, že všetky\nrozhodnutia vyhlásené a písomne vyhotovené bývalým sudcom Okresného súdu Veľký Krtíš\n, či už samosudcom alebo v senáte, ktorému predsedal, v období\nod 8. apríla 2011 (kedy bol právoplatne odsúdený v Českej republike) do 31. marca 2014\n(kedy mu zanikla funkcia sudcu jej vzdaním sa), sú rozhodnutiami vydanými zákonným\nsudcom.\nTo isté potom platí aj vo vzťahu k funkcii prísediaceho, ktorú potom zastával\nna Okresnom súde Veľký Krtíš.“.\nÚstavný súd v súvislosti s už uvedenou námietkou sťažovateľa o porušení princípu\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí vydaním diametrálne odlišných súdnych rozhodnutí\nv analogicky zhodných prípadoch upriamuje v prvom rade pozornosť na svoj ustálený\nprávny názor, podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach\nvo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich\nv obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu však protichodné\nprávne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného\núčelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne\nnapr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\nZ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beian v. Rumunsko\nzo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných\nveciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého\nsúdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).\nK rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila\n\n10\n\nako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí\nrozdielne právne názory súdu v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\nÚstavný súd pri prerokovaní sťažnosti zároveň, že trestnoprávne kolégium\nnajvyššieho súdu prijalo 29. septembra 2015 pod sp. zn. Tpj 62/2015 stanovisko\nna zjednotenie výkladu vo vzťahu k sťažovateľom namietanej rozdielnej judikatúre\nnajvyššieho súdu v otázke vylúčenia sudcu alebo prísediaceho pre spáchanie úmyselného\ntrestného činu v cudzine, z ktorého vyplýva:\n„I. Odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnej veci sa\nv Slovenskej republike zohľadní v zmysle § 7 b ods. 2 Trestného zákona len v novom,\npo právoplatnosti takého odsúdenia vedenom trestnom konaní, teda v konaní pre iný trestný\nčin (skutok), než na ktorý sa toto odsúdenie vzťahuje. Z intertemporálneho hľadiska je pri\npoužití dotknutého ustanovenia potrebné zohľadniť § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je\nodrazom čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj prechodné ustanovenie § 438e\nTrestného zákona.\nII. Sudca je v dôsledku svojho deliktuálneho konania obligatórne odvolaný z funkcie\nsudcu prezidentom Slovenskej republiky, ale len na základe právoplatného odsudzujúceho\nrozsudku alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu, pri splnení podmienok\nuvedených v čl. 147 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; ak ide o odsúdenie súdom iného\nštátu, musí byť toto rozhodnutie v zákonom predpísanom konaní uznané súdom Slovenskej\nrepubliky. Až do odvolania z funkcie sudca vykonáva funkciu sudcu, pokiaľ mu nebol jej\nvýkon dočasne pozastavený v zmysle čl. 148 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 22\nzákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov.\nIII. Dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku (vo veci\nkonal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť\nvylúčený z vykonávania úkonov trestného konania) sa týka okolností uvedených v § 31\nods. 1 až 3 Trestného poriadku, nie otázky statusu sudcu (právnej existencie funkcie sudcu\na možnosti aktuálneho výkonu tejto funkcie).“\n\n11\n\nZohľadňujúc uvedené ústavný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľa smerujúcej\nproti rozdielnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu považuje za potrebné zopakovať\nsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8\nods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu\nsúdu, resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú\noprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov\nsúdnych konaní. Ústavný súd však nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva,\ndo výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi\nmôže zasahovať len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou\nneodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva alebo\nslobody.\nÚstavný súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že najvyšší súd svoje odlišné\nprávne závery oprel o ústavne udržateľnú a presvedčivú právnu argumentáciu, ktorá je\nv zhode so zásadou vyplývajúcou z čl. 50 ods. 6 ústavy, že trestnosť činu sa posudzuje\npodľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Samotná skutočnosť, že\nv sťažovateľovom prípade rozhodol iný senát najvyššieho súdu, inak nemôže viesť k záveru\no porušení označeného základného práva, pretože z obsahu posudzovaného uznesenia\nvyplýva, že najvyšší súd sa dôsledne venoval odôvodneniu svojich odlišných právnych\nnázorov, na základe čoho ústavný súd v danom prípade dospel na rozdiel od sťažovateľa\nk záveru, že napadnuté uznesenie vydané najvyšším súdom je jasné a zrozumiteľné, a tak aj\nústavne akceptovateľné. Aj keď v danom prípade vznikla nežiaduca situácia, keď dovolanie\njedného odsúdeného bolo úspešné, zatiaľ čo dovolania iných odsúdených v inej trestnej veci\nboli za analogickej právnej situácie odmietnuté na základe odlišných právnych dôvodov,\nuvedené nie je dostatočným dôvodom pre vyslovenie namietaného porušenia základného\npráva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy práve v sťažovateľovej veci. Ústavný súd v súvislosti\n\n12\n\ns možnosťou vzniku rozdielnej judikatúry všeobecných súdov už skôr uviedol, že z hľadiska\nzmyslu a obsahu princípov spravodlivosti je neudržateľné, aby najvyššia súdna inštancia\nnemohla revidovať svoje právne závery v skutkovo a právne súvisiacich, resp. obdobných\nveciach, pokiaľ sú zmenené právne názory dôkladne a presvedčivo vysvetlené a len\nz dôvodu existencie iného (skoršieho) súdneho rozhodnutia zotrvávať na právnych\nnázoroch, ktoré sa v dôsledku prihliadnutia na nové súvislosti prípadov ukázali ako\nprekonané (mutatis mutandius III. ÚS 11/2014).\nPodľa názoru ústavného súdu teda najvyšší súd podrobne a presvedčivo vykladá\nsvoje právne názory, ktoré viedli k zmene právneho hodnotenia podstatných okolností\nprípadu, a tým aj k prijatiu odchýlnych právnych záverov. Preto uvedená skutočnosť\nnezasahuje do sťažovateľom označeného základného práva takým spôsobom, aby to\nz pozície ústavného súdu odôvodňovalo vyslovenie porušenia jeho základného práva.\nO porušení označeného základného práva by bolo možné hovoriť len v prípade nedostatku\nprávne relevantných dôvodov na zmenu už skôr (najvyšším súdom) vysloveného právneho\nnázoru. Navyše, najvyšší súd po vydaní napadnutého uznesenia (ešte pred podaním\nsamotnej sťažnosti) svoju rozdielnu rozhodovaciu činnosť zjednotil prijatím stanoviska\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 62/2015, pričom v záveroch tohto\nstanoviska sa v podstate stotožnil s právnym posúdením realizovaným najvyšším súdom\nv sťažovateľovom prípade, podľa ktorého pokiaľ ide o odsúdenie súdom iného štátu, musí\nbyť toto rozhodnutie v zákonom predpísanom konaní uznané súdom Slovenskej republiky\nako aj že dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku sa týka\nokolností uvedených v § 31 ods. 1 až 3 Trestného poriadku, a nie statusu sudcu, t. j. právnej\nexistencie sudcu a možnosti aktuálneho výkonu tejto funkcie.\nKeďže ústavný súd v prípade napadnutého uznesenia prejav svojvôle, resp. zjavnej\nneodôvodnenosti nezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľa\nza spôsobilú na vyhodnotenie napadnutého uznesenia ako ústavne nekonformného. To, že\nsa sťažovateľ s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, neznamená, že najvyšší súd v jeho\ntrestnej veci porušil ním označené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\n13\n\nústavy. Z týchto dôvodov ústavný súd považoval sťažnosť v tejto časti za zjavne\nneopodstatnenú (obdobne I. ÚS 446/2013, III. ÚS 402/2013, III. ÚS 403/2013).\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého\nje definovanie Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu,\nako porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti\ni v právach, ústavný súd v zhode so svojou ustálenou judikatúrou pripomína, že tieto\nustanovenia ústavy neobsahujú garanciu konkrétneho základného práva a slobody, ale sú\nakýmisi základnými či všeobecnými ustanoveniami. V nadväznosti na uvedené treba\nkonštatovať, že v prípade sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje vždy\no porušení konkrétneho základného práva alebo slobody zakotveného v druhej hlave ústavy,\nprípadne práva zaručeného medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Z uvedeného teda vyplýva, že porušenie iných článkov ústavy možno\npodaním individuálnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať len v spojení\ns namietaným porušením už konkrétneho označeného základného práva alebo slobody\n(obdobne napr. II. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06, III. ÚS 224/08). Keďže porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 zistené nebolo, nie je možné vysloviť ani záver\no porušení už označených základných ustanovení ústavy.\nV závere ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na kvalifikované právne\nzastúpenie sťažovateľa v konaní ústavný súd podania sťažovateľa doručené 20. novembra\n2015 a 26. januára 2016 nepovažoval pri prerokúvaní sťažnosti za jej doplnenie, pretože\nuvedené podania zjavne nespĺňajú náležitosti sťažnosti vyžadované § 20 a nasl. zákona\no ústavnom súde a v podstate opakujú tvrdenia uvádzané už v sťažnosti. Z tohto dôvodu sa\nústavný súd ani nezaoberal sťažovateľovým poukazom na čl. 5 ods. 4 dohovoru uvádzaným\nbez hlbšej argumentácie v podaní z 20. novembra 2015.\nS prihliadnutím na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú, obdobne ako odmietol aj sťažnosť\niného odsúdeného voči napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. II. ÚS 37/2016. Pretože ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho\n\n14\n\nvýznamu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti (najmä\nnávrhom na zrušenie nielen napadnutého uznesenia, ale aj rozsudku okresného súdu\na rozsudku krajského súdu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. februára 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "judikatúra-zjednocovanie", "sudca-zákonný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trestné konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:117d08c4-1e4d-407a-b57f-aec1f9c0ddbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2016.1"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:26a2cfb9-aab9-4ff4-a0e5-15ab2991be46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 403/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 403/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:26a2cfb9-aab9-4ff4-a0e5-15ab2991be46"}, {"guid": "ussr:66092c26-0441-4204-8e08-69d43afc1bd8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66092c26-0441-4204-8e08-69d43afc1bd8"}, {"guid": "ussr:a6ae0b64-11a4-470f-aafa-f103005fd71e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6ae0b64-11a4-470f-aafa-f103005fd71e"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 224/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "c1d356df-b1dc-4bc7-a22d-e958065c4280:2a38d947-8038-4b57-a824-49608d8bf3eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6213010001.1", "spisova_znacka": "1Tdo/8/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/8/2015 z 22. 2. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-02-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6213010001.1"}, {"guid": "6efd747c-8f41-49f5-92bb-0fa3c6c7fafc:41f09ac5-a263-4d4d-bdb1-772049c02c31", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112010035.3", "spisova_znacka": "3To/103/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/103/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112010035.3"}, {"guid": "b0af5f63-917f-4079-be59-b4eb9125757f:e1df907a-4321-4524-ad82-e5036f74676f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1112010773.1", "spisova_znacka": "3To/97/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/97/2013 z 14. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112010773.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9972a610-50de-4342-b39c-9178e8e9985f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.609.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 609/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 609/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.609.2017.1"}, {"guid": "ussr:8897a8af-14e1-4975-9a8d-f4b86b2e94ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.38.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2017 z 25. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.38.2017.1"}]}