{"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 726/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1/text", "citacie_n": 334, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 726/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CASSOVIA BIC, spoločnosť\ns ručením\n\nobmedzeným,\n\nKošice,\n\nFloriánska\n\n19,\n\nKošice,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátska kancelária, Floriánska 19, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2014\nv konaní sp. zn. 5 Sžf 57/2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nCASSOVIA\n\nBIC,\n\nspoločnosť\n\ns ručením\n\nobmedzeným, Košice, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2014\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CASSOVIA BIC, spoločnosť s ručením\n\nobmedzeným, Košice, Floriánska 19, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) z 27. júna 2014 v konaní sp. zn. 5 Sžf 57/2013.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Daňový úrad Košice (ďalej len „daňový\núrad“ alebo „správca dane“) vyrubil sťažovateľke rozhodnutím č. 9800304/1/271331/2012\nz 28. februára 2012 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006\nv sume 18 607,39 €. K tomuto rozhodnutiu správca dane dospel po ukončení daňovej\nkontroly, v rámci ktorej preveroval faktúru č. 2006/048 z 10. októbra 2006, ako aj charakter\nslužieb fakturovaných na základe zmluvy o Joint venture nemeckej obchodnej spoločnosti,\nktorá bola vedúcim členom konzorcia na poskytnutie profesionálnych inžinierskych služieb\npre\n\n. Správca dane bol toho názoru,\n\nže fakturované služby boli dodané na území Slovenskej republiky, boli realizované\nza protihodnotu a s miestom dodania služby v tuzemsku, a tak dňom dodania služby vznikla\nsťažovateľke daňová povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej\nhodnoty“).\nNa odvolanie sťažovateľky Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalovaný“) rozhodnutím č. 1020501/1/1024464/2012 zo 6. júna 2012 prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane potvrdilo.\nSťažovateľka preto 16. júla 2012 doručila Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) žalobu podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).\nPredniesla dva žalobné dôvody. Najprv podrobila kritike dĺžku trvania opakovanej daňovej\nkontroly, ktorá začala 17. augusta 2009 a ukončená bola prerokovaním protokolu\n\n2\n\n14. februára 2012. Vzhľadom na porušenie ustanovení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“)\nlimitujúcich dĺžku trvania daňovej kontroly bol protokol z nej nezákonným dôkazným\nprostriedkom nepoužiteľným vo vyrubovacom konaní. Tento záver sťažovateľka\npreferovala aj napriek skutočnosti prerušenia výkonu spornej daňovej kontroly z dôvodu\nprebiehajúceho získavania informácií prostredníctvom žiadosti slovenskej daňovej správy\no medzinárodnú výmenu daňových informácií. Podľa jej názoru totiž právna úprava\nv rozhodnom čase neumožňovala primeranú aplikáciu § 25a zákona o správe daní\na poplatkov (prerušenie daňového konania) na daňovú kontrolu.\nDruhým podstatným žalobným dôvodom predneseným sťažovateľkou bola\nhmotnoprávna stránka daňovej kauzy. Podľa sťažovateľky „správca dane bez opory\nvo vykonaných dôkazoch navodzuje dojem, že žalobca robil pre konečného príjemcu\nkomplexnú službu stavebného dozora. Ak by to bola pravda, vyvstáva otázka čo potom\nrobili ostatní členovia konzorcia za viac ako polovičný objem hodnoty kontraktu? Navyše,\nak by toto tvrdenie malo byť pravdivé, prečo si MŽP SR neobstaralo slovenského\nstavebného dozora, ale vyhlasovalo medzinárodnú súťaž na poradcu?... V tejto súvislosti je\npotrebné pripomenúť, že výkon činnosti stavebného dozora je podľa stavebného,\nako aj živnostenského zákona činnosť ktorá je viazaná na osobu (fyzickú), ktorá je\ndržiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti,... pričom žalobca takéto oprávnenie ako\nprávnická osoba nemá a teda takúto činnosť ani vykonávať nemôže. Z výpočtu činností,\nktoré žalobca vykonával podľa zmluvy o konzorciu jasne vyplýva, že žiadna z citovaných\nčinností (body 5.1. až 5.17.) nie je činnosťou stavebného dozoru, a nevzťahuje sa na\nnehnuteľnosti, ale ide o poradenskú činnosť pre zahraničného partnera.\nSprávca dane aj žalovaný citujú ustálenú judikatúru ESD tak, že plnenie\npozostávajúce z jediného plnenia z hospodárskeho hľadiska nesmie byť umelo členené,\naby sa nezmenila funkčnosť systému DPH. Žalobca sa stotožňuje s týmto konštatovaním,\navšak jediné komplexné plnenie realizovala spoločnosť\n\n(nemecký daňový subjekt),\n\nktorá podpísala kontrakt a voči klientovi toto plnenie ako komplexné aj fakturovala.\nŽalobca dodal spoločnosti\n\nniektoré poradenské služby, výsledky ktorých spoločnosť\n\n3\n\nzapracovala do svojich konečných výstupov, ktoré odovzdala v zmysle zmluvy,\nktorú mala uzatvorenú.“.\nZ hmotnoprávneho hľadiska sťažovateľka v žalobe kritizovala aj vyhodnotenie\nrealizovaných svedeckých výpovedí. Vypočutí svedkovia totiž „neboli zástupcami žalobcu,\nale tím lídra, ktorý bol lídrom konzorcia. Navyše obaja páni\n\naj\n\nneboli\n\nzamestnancami daňového subjektu, ale iba jeho subdodávateľmi, čiže nemožno stotožňovať\nich činnosť na projekte s činnosťou daňového subjektu. Ich výstupy boli dodané žalobcovi,\nkde boli následne spracované a doplnené, a až takto prepracovaný produkt sa posielal\ndo Nemecka odberateľovi firme\n\nktorá tento produkt žalobcu zapracovala resp. inak\n\npoužila do výstupu, ktorý bol následne autorizovaný (podpísaný, opečiatkovaný) a poslaný\nna schválenie na MŽP SR... To znamená, že plnenie firmy\n\nnie je viazané iba na územie\n\nohraničené územím, kde prebiehali stavebné práce ale aj mestom\nvýstupom spoločnosti\n\nHlavným\n\nteda nebol stavebný dozor, ale asistencia – poradenstvo\n\nministerstvu..., ako vyčerpať prostriedky určené na výstavbu konkrétne environmentálnej\naktivity (projektu). Výsledný produkt spoločnosti\n\nbola tzv. žiadosť o platbu, ktorou sa\n\nprostriedky z fondu ISPA mohli čerpať, čiže sa mohol spustiť finančný tok z Delegácie\nEurópskej komisie v SR, cez MŽP SR, cez implementačnú agentúru, cez\nk dodávateľovi stavebných prác.“.\nNa podklade citovaného popisu sťažovateľa zdôraznila, že jej činnosť „bola plnením\ndodaným do zahraničia, konkrétne expertom z Nemecka“, teda „nevzťahovala sa\nna nehnuteľnosti (miestom dodania služby nebola SR), a preto... v súvislosti s faktúrou\nč. 2006/048 z 10. 10. 2006 nevznikla daňová povinnosť k DPH.“.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 7 S 123/2012-95 z 27. marca 2013 žalobu sťažovateľky\nzamietol. K procesnoprávnej námietke poukázal na fakt riadneho predĺženia realizovanej\nopakovanej daňovej kontroly a jej prerušenia v dôsledku aplikácie § 25a ods. 1 zákona\no správe daní a poplatkov (žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií). Za inú skutočnosť\nrozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia krajský súd považoval otázku, „ktorú musel správca\ndane zistiť, či plnenie pre účely zákona o DPH nastalo na území Slovenskej republiky,\n\n4\n\nalebo na území Nemecka a z tohto dôvodu právne posúdiť, či fakturované služby, ktoré boli\nobsahom uzatváraných zmlúv v rámci konzorcia spĺňajú podmienky pre prijatie záveru,\nže fakturované služby boli dodané na území Slovenskej republiky alebo prijať iný právny\nzáver...“. V nadväznosti na to krajský súd uzavrel, že „prerušenie konania nebolo\nnezákonným postupom správcu dane“ a „protokol o daňovej kontrole zo dňa 27. 1. 2012\npod č. 1020302/1/31983/2012 bol vyhotovený zákonným spôsobom, ako aj jeho dodatok\nzo dňa 13. 2. 2012“.\nK hmotnoprávnej stránke prejednávanej veci krajský súd vyhodnotil, že „všetky\npredložené zmluvy, ktoré boli súčasťou projektu, zahrňovali financovanie uvedeného\nprojektu v rámci ktorého bola povinná\n\n... zaplatiť\n\nzahraničnému subjektu za poskytované služby v rámci konzorcia a v rámci tohto konzorcia\nobchodná spoločnosť CASSOVIA BIC, s. r. o. ako subdodávateľ poskytovaných služieb\nprostredníctvom iných zamestnancov na základe kontrolnej činnosti (zmluva týchto\nzamestnancov uzatváraná s\n\n) vykonávala kontrolu projektovej\n\ndokumentácie na stavebné práce k projektu...“.\nVo vzťahu k svedeckým výpovediam krajský súd uviedol, že „pozícia\nspočívala v oprávnenosti kontrolovať čerpanie a použitie prostriedkov únie na uvedenom\nprojekte. Na projekte vykonával v zmysle zmluvy – kontrola projektovej dokumentácie,\nkontrola technických výpočtov, kontrola súladu prác podľa slovenských nariadení\na zákonov, zodpovednosť za posúdenie všetkých otázok týkajúcich sa stavebnej\na technologickej časti nových a existujúcich častí projektu, ďalej prehodnotenie výkresovej\nčasti dodávateľa stavby a poradenstvo tím lídra. V druhom prípade\n\nmal\n\nza povinnosť vykonávať kontrolnú činnosť použitia prostriedkov EÚ na stavebné práce\na oprávnenosti fakturácie dodávateľa stavby voči EÚ. Jeho priamym nadriadeným bol pán\nBuyers, ktorý ho ústne splnomocnil podpisovať stavebný denník. Na uvedenom projekte\npracoval ako kontrolór a na základe zmluvy o kontrolnej činnosti uzatvorenej\nmedzi CASSOVIA BIC, s. r. o. a firmou\n\nbol poverený výkonom\n\nkontrolnej činnosti... Predmetom zmluvy bolo vykonávať kontrolu projektovej dokumentácie\nna stavebné práce k projektu...“.\n\n5\n\nNapokon krajský súd zdôraznil, že „prílohou faktúry č. 2006/048... boli aj výkazy\ndochádzky expertov pre zmluvu o poskytnutí služieb, ktoré boli kontrolovaným daňovým\nsubjektom predložené za krátkodobých a dlhodobých expertov v počte 6 ks mesačných\nvýkazov za každého z nasledujúcich expertov:\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\nza mesiace máj až september 2006.... Miestom výkonu práce na jednotlivých výkazoch\nnebola len kancelária, ale aj stavenisko...“.\nNa podklade rekapitulovaných skutkových okolností krajský súd uzavrel, že „služby,\nktoré na základe spornej faktúry poskytoval žalobca neboli využité na území zahraničného\nsubjektu, ktorý monitoroval platobné vzťahy na základe finančných prostriedkov EÚ,\nale naopak, tieto služby boli poskytované na území Slovenskej republiky vzťahujúce sa\nna nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území\n\nresp.\n\nv zmysel projektu, ktorý bol predmetom projektu ISPA“. Krajský súd tak v zhode s orgánmi\ndaňovej správy dospel k záveru, že v posudzovanej veci bolo potrebné aplikovať § 15 ods. 2\nzákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého miestom dodania služby vzťahujúcej sa na\nnehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného\ndozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\nV odvolaní proti prvostupňovému rozsudku sťažovateľka opätovne spochybnila\nprávne posúdenie veci orgánmi daňovej správy i krajským súdom. Poukázala pritom\nna zmenu právnej úpravy prerušenia daňového konania i daňovej kontroly po nadobudnutí\núčinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej došlo k explicitnému\nzakotveniu medzinárodnej výmeny informácií ako dôvodu na fakultatívne prerušenie\ndaňového konania (i daňovej kontroly). Preto v čase účinnosti predchádzajúcej právnej\núpravy neobsahujúcej takýto výslovný právny základ podľa názoru sťažovateľky\nabsentovala možnosť prerušiť daňovú kontrolu. Sťažovateľka tak kritizovala dĺžku u nej\nvykonávanej opakovanej daňovej kontroly, keďže „kontrolujúci orgán zastierajúcim\nodkazom na § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý takýto postup (prerušenie daňovej\nkontroly) neumožňoval..., prerušil kontrolu podľa síce platných ale ešte neúčinných\n\n6\n\nustanovení § 46 ods. 10 a § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku (bez toho, aby tieto\nzákonné ustanovenia v texte rozhodnutia uviedol, resp. na nich odkázal)“. Hmotnoprávne\nvec krajský súd podľa názoru sťažovateľky posúdil „formalisticky..., že služby boli\nposkytované na území SR a týkali sa nehnuteľnosti“. Zdôraznila, že „zmluva o konzorciu je\nzmluvou na poskytnutie profesionálnych inžinierskych služieb (nikdy nebola zmluvou na\nposkytnutie stavebného dozoru), nikdy nebola viazaná na činnosti predpokladané v § 15\nods. 2 zákona o DPH, a preto miesto zdaniteľného obchodu (dodania služieb) nebolo v SR\nako to mylne uzavrel prvostupňový súd... boli profesionálne inžinierske a poradenské služby\nposkytnuté zo strany žalobcu osobe (spoločnosť\n\nktorá podnikala v Nemecku, a preto\n\nje miestom ich dodania na účely zákona č. 222/2004 Z. z. Nemecko, a to bez ohľadu na to,\nže tieto služby sa skutočne vykonávali v SR.“.\nNajvyšší súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 Sžf 57/2013\nz 27. júna 2014 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil. Odkázal pritom na § 219 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku a dodal, že „z dokazovania vykonaného správcom dane,\nako aj druhostupňovým správnym orgánom v priebehu daňovej kontroly, jednoznačne\nvyplynul záver, že dôvod na prerušenie daňovej kontroly bol daný ustanovením § 25a ods. 1\nzákona o správe daní a poplatkov, pričom výsledky z tohto preverenia boli premietnuté\ndo rozhodovacej činnosti prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu.\nTaktiež je nutné prisvedčiť správcovi dane a žalovanému, že daňový subjekt dodal službu\nza protihodnotu viažucu sa k nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky... protokol\no daňovej kontrole bol vyhotovený v súlade s platnou právnou úpravou a služby boli\nposkytované na území Slovenskej republiky.“.\nNajvyšší súd k problému aplikácie § 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov\nuviedol, že „v danom prípade musel správca dane zistiť, či zdaniteľné plnenie nastalo\nna území Slovenskej republiky, alebo na území Nemecka. Najvyšší súd sa taktiež\nnestotožňuje s tvrdením žalobcu, že miestom dodania služieb nebola Slovenská republiky\na rozhodujúci bol iba charakter služieb. V danom prípade sa jednalo o služby fakturované\nna základe Zmluvy o Joint venture nemeckej obchodnej spoločnosti, ktorá bola vedúcim\nčlenom konzorcia na poskytnutie profesionálnych inžinierskych služieb pre spoločnosť\n\n7\n\nNajvyšší súd zastáva názor, že fakturované\nslužby boli dodané na území Slovenskej republiky, keďže predstavovali komplexnú službu\nexpertov a služieb zameraných na dohľad a kontrolu nad uskutočňovaním stavby v prípade\nrozsiahlych vodných stavieb uskutočňovaných v rámci ISPA projektu vodovodnej siete\na odkanalizovania v regióne juhovýchodného\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka k procesnoprávnej stránke veci\nodkazuje na nález ústavného súdu z 29. júna 2010 vo veci sp. zn. III. ÚS 24/2010 a namieta,\nže najvyšší súd „posúdil možnosť prerušenia daňovej kontroly za účelom medzinárodnej\nvýmeny informácií za súčasného prekročenia jej maximálnej dĺžky (všetko podľa zákona\nč. 511/1992 Zb.), čisto formalisticky, a nezohľadnil dôvody, pre ktoré sťažovateľka dôvodne\npovažovala daňovú kontrolu a protokol z nej za nezákonné. Ako vyplýva z judikatúry\nústavného súdu, tento principiálne odmieta prílišný formalizmus, ktorý nezohľadňuje účel\na zmysel relevantných zákonných noriem. Naviac, z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa\njaví, že najvyšší súd nevidí rozdiel medzi daňovou kontrolou a daňovým konaním, ktorý má\npri posudzovaní prípustnosti ich prípadného prerušenia zásadný význam.“. Sťažovateľka\nv nadväznosti na to zopakovala skoršiu argumentáciu o neaplikovateľnosti § 25a ods. 1\nzákona o správe daní a poplatkov na jej kauzu. Odkázala však aj na rozsudok najvyššieho\nsúdu v inej skutkovo podobnej veci (sp. zn. 5 Sžf 68/2012, 8 Sžf 117/2013 zo 17. decembra\n2013), v ktorom najvyšší súd výslovne konštatoval, že „žiadosť správcu dane\no medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení zákona o správe\ndaní, ale iba výkonom dôkazného prostriedku, a preto z tohto dôvodu nemohla byť kontroly\nprerušená na dobu viac ako tri roky“.\nSťažovateľka kritizuje aj závery najvyššieho súdu o hmotnoprávnej stránke\nprejednávanej veci. Tvrdí, že „sú prejavom neuchopenia väzieb medzi rôznymi inštitútmi\ndaňového práva, dôsledkom čoho bola interpretačná a aplikačná svojvôľa, ktorej sa\ndopustil najvyšší súd“. Sťažovateľka zdôrazňuje, že „zmluva o konzorciu, ktorá bola\nprávnym základom vystavenia spornej faktúry..., bola zmluvou na poskytnutie\nprofesionálnych inžinierskych služieb..., nikdy nebola viazaná na činnosti predpokladané\nv § 15 ods. 2 zákona o DPH, a preto miesto zdaniteľného obchodu (dodania služieb) nebolo\n\n8\n\nv SR ako to mylne uzavrel najvyšší súd“. V nadväznosti na citované sťažovateľka stručne\npopisuje fungovanie zmluvných vzťahov v rámci založeného konzorcia a uzatvára,\nže „činnosť, ktorú vykonávala bola poradenskou a inžinierskou činnosťou dodanou\nspoločnosti\n\nv Nemecku a nevzťahovala sa na nehnuteľnosti... K tejto relevantnej\n\nargumentácii sťažovateľky najvyšší súd v odôvodnení sťažnosťou napadnutého rozsudku\nnezaujal žiadne právne stanovisko.“.\nSpravodlivá súdna ochrana tak sťažovateľke podľa jej názoru nebola poskytnutá,\nlebo najvyšší súd napadnutým rozsudkom:\n„- na ujmu práv sťažovateľky akceptoval nezákonný postup daňových orgánov\nspočívajúci v nezákonnom prerušení daňovej kontroly a v nezákonnej dĺžke daňovej\nkontroly,\n- bez rozumného a objektívne existujúceho dôvodu nerešpektoval vlastnú skoršiu\njudikatúru v skutkovo a právne totožnej veci a neposkytol žiadne, nieto ešte ústavne\nakceptovateľné dôvody pre odklon od vlastných skorších záverov, ku ktorým dospel\nv rovnakom zložení senátu,\n- svojvoľne a bez opory v platnom práve uzavrel, že miesto zdaniteľného obchodu\nbolo v Slovenskej republike, napriek tomu, že sťažovateľka tak dôkazmi, ako aj právnou\nargumentáciou tieto závery vyvrátila,\n- neposkytol sťažovateľke jasnú a presvedčivú odpoveď na ňou nastolené otázky,\nktoré boli pre právne posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu finančného\nriaditeľstva kľúčové.“\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie\nrozhodol vo veci samej nálezom takto:\n„1. Základné právo CASSOVIA BIC, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 57/2013\nz 27. júna 2014 porušené boli.\n\n9\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 57/2013 z 27. júna\n2014 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania\nv sume 340,09 EUR na účet JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta, do troch dní\nod právoplatnosti nálezu.“\n\nUznesením sp. zn. I. ÚS 572/2016 zo 14. septembra 2016 bola sudkyňa Jana\nBaricová (predsedníčka III. senátu) vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej\nna ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 12957/2014, preto v súlade s čl. III bodom 1 písm. b)\nplatného rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016 rozhoduje v tejto veci III. senát\nústavného súdu v zložení: Lajos Mészáros, predseda senátu, sudca Sergej Kohut, člen\nsenátu a sudca Rudolf Tkáčik, člen senátu a sudca spravodajca.\n\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\n\n10\n\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti predniesla na podporu návrhu na rozhodnutie\nvo veci samej štyri zásadné námietky, ktoré súd citované v naratívnej časti odôvodnenia\ntohto uznesenia. Ústavný súd preto na účel odôvodnenia svojho záveru o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti stelesneného vo výroku tohto uznesenia bude vychádzať práve\nz námietok sťažovateľky.\n1. Prvá námietka prednesená v sťažnosti sa koncentrovala na procesnoprávnu stránku\nsťažovateľkinej daňovej veci a spočívala v kritike dĺžky daňovej kontroly, ktorá bola\ndôsledkom jej prerušenia. I dĺžka kontroly i jej prerušenie boli podľa sťažovateľky\nnezákonné a súdy v správnom súdnictve mali tieto závery zohľadniť.\nRozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly zreteľne naznačuje procesný\ncharakter [§ 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku]. Súčasne výlučnou povinnosťou\n\n11\n\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti je skúmanie možného\nvplyvu sťažovateľkou označeného zásahu (odvolacieho rozsudku najvyššieho súdu) na jej\nzákladné práva a slobody.\nAk\n\nvšeobecný\n\nsúd\n\nv správnom\n\nsúdnictve\n\nnesprávne\n\nposúdi\n\nnezákonnosť\n\npreskúmavaného postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, nepochybne neučiní\nzadosť požiadavke plynúcej z čl. 46 ods. 2 ústavy, ako aj z čl. 46 ods. 1 ústavy.\nKeďže prvá sťažovateľkina námietka atakuje rozhodnutie správcu dane o prerušení\ndaňovej kontroly, ústavný súd sa musel zamerať na taký možný dopad tohto rozhodnutia\nna daňovú kontrolu ako dôkazný proces, ktorý by bol spôsobilý narušiť jej kvalitu\nzákonnosti, a tým aj „infikovať“ nezákonnosťou jej právne významný výsledok (protokol),\nktorý je dôkazným prostriedkom. V závere formulovanom v predchádzajúcej vete in\nabstracto sa tvrdená nezákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly nerozlučne\nspája s tvrdenou nezákonnosťou daňovej kontroly, ktorá podľa sťažovateľky mala byť\nspôsobená jej dĺžkou prekračujúcou zákonný limit.\nTak, ako na to poukázala v sťažnosti aj sťažovateľka, ústavný súd už konštatoval,\nže „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt\nneodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú\nmaximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný\ndôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý“ (III. ÚS 24/2010).\nArgumentácia sťažovateľky opierajúca sa o judikovaný precedenčný právny názor\nvšak opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný\nsúd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci\nk obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho\nrozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný\na intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany\norgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností\nkontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe\n\n12\n\ndaní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka\nprimeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom\n(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov).“.\nZ citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné, že daňová\nkontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku\nso zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej\nkontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu\ntvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená\nv právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní\nzákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak „kontrolovaný daňový\nsubjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy“.\nI samotný sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda\npredpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu\ndĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter\npôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku\nvylučuje. V náleze z 29. júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj\nkontrolovaného\n\ndaňového\n\nsubjektu\n\nprejavujúci\n\nsa\n\nnavonok\n\nnesúčinnosťou.\n\nV sťažovateľkinej veci je situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia.\nMedzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období\nmedzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17. augusta 2009) a jej ukončením\n(14. februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11. mája 2010 do 9. novembra 2011),\npočas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to,\nči prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu\nvyjadrenú v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia\ndaňového konania (i daňovej kontroly), ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia\ndaňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú\nsúčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv\na slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii\n\n13\n\nkontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt\nzaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú. Sťažovateľka\nani netvrdí, že by zo strany správcu dane počas prerušenia opakovanej daňovej kontroly\nk takýmto invazívnym aktivitám dochádzalo (aj keby to tak bolo, sťažovateľka by bola\noprávnená súčinnosť odoprieť).\nNa podklade uvedených vysvetlení ústavný súd uzatvára, že protokol z opakovanej\ndaňovej\n\nkontroly\n\nvykonanej\n\nu sťažovateľky\n\nnebol\n\nv dôsledku\n\njej\n\nprerušenia,\n\na tým aj predĺženia nad limit určený zákonom o správe daní a poplatkov, „nakazený“\nchorobou nezákonnosti v procese, ktorý predchádzal jeho vyhotoveniu.\nPráve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe\nsťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu\ndane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam\npre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru\nústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva,\nže prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by\nvykazoval reálnu ústavno-právnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania\nv správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).\nKrajský súd vyhodnotil prebiehajúcu medzinárodnú výmenu informácií ako inú\nskutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia a v nadväznosti na to konštatoval\nzákonnosť prerušenia daňovej kontroly a hlavne zákonnosť z nej vyhotoveného protokolu.\nNajvyšší súd ako súd odvolací s použitím § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tento\nprávny záver stručne aproboval. Takéto závery sú výsledkom interpretácie podústavného\n(zákonného) práva a súčasne sú podľa názoru ústavného súdu ústavne konformné a na prvý\npohľad nevyvolávajú neželané napätie so sťažovateľkou označenými základnými právami\na slobodami. Z hľadiska kvality zákonnosti by, pravda, bolo možné diskutovať o tom, či bol\nv posudzovanej veci naplnený zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly (na to\nsťažovateľka často poukazuje), ústavný súd však ako orgán ochrany ústavnosti v konaní\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy neposkytuje ochranu pred formálnou nezákonnosťou, ale len\n\n14\n\npred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru sťažovateľa\ntvorenú jeho základnými právami a slobodami. Potvrdenie zamietnutia sťažovateľkinej\nžaloby najvyšším súdom nenarúša požadovanú kvalitu jej základných práv a slobôd,\npretože zákonnosť postupu a z neho ústiaceho administratívneho rozhodnutia daňovej\nsprávy, ktorých prieskumu sa svojou žalobou domáhala, prerušením daňovej kontroly\na ani jej dĺžkou dotknuté neboli.\nPrvá sťažnostná námietka je nedôvodná.\n2. Druhá námietka prednesená v sťažnosti smeruje k narušeniu stability judikatúry\nnajvyššieho súdu, a tým aj k nerešpektovaniu právnej istoty sťažovateľky. K sťažnosti je\npriložená fotokópia rozsudku najvyššieho súdu zo 17. decembra 2013 v konaní\nsp. zn. 5 Sžf 68/2012, 8 Sžf 117/2013, v ktorého odôvodnení sa konštatuje, že „žiadosť\nsprávcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení\nzákona o správe daní, ale iba výkonom dôkazného prostriedku, a preto z tohto dôvodu\nnemohla byť kontroly prerušená na dobu viac ako tri roky“. Najvyšší súd teda v otázke\nskutkovo identickej s prípadom sťažovateľky zaujal v rovnakom zložení senátu (5 Sžf)\npribližne pol roka pred rozhodnutím o sťažovateľkinom odvolaní diametrálne odlišný\nprávny názor.\nK imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty\n(napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne\nrelevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr.\nI. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť\nvšeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej\nsituácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná\n(m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).\nÚstavnému súdu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21,\n\n15\n\n§ 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje najvyššiemu súdu, keď mu okrem iných priznáva\naj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05, III. ÚS 171/2016). Práve\nplénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu\nzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného\naj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní.\nZdanlivo protirečivé dva judikované pohľady na tú istú otázku ústia do zdržanlivosti\nústavného súdu pri hodnotení sťažnostnej argumentácie založenej na tvrdení o odlišnosti\nrozhodovacej praxe v sústave všeobecných súdov. Ústavný súd vzhľadom na to, že nie je\nsúčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich\nvýklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (napr. II. ÚS 70/2014).\nNemožno ignorovať fakt, že v skutkovo identickej situácii najvyšší súd naozaj\nnielenže posúdil prerušenie daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií\nodlišne, ale dospel aj k opačnému záveru o relevancii tohto žalobného dôvodu\npre rozhodnutie vo veci samej.\nV konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je možné konštatovať porušenie\npráv sťažovateľa len konkrétnym rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom (čl. 127\nods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde). A priori nemožno vylúčiť\nsituáciu, keď v prípade námietky porušenia právnej istoty v dôsledku rozdielneho posúdenia\ndvoch rovnakých alebo podobných skutkových stavov ústavný súd zistí, že jedno z dvoch\nposúdení (ktoré je atakované sťažnosťou) je z hľadiska ochrany práv a slobôd podľa čl. 127\nods. 1 ústavy bezvadné, a práve druhé posúdenie orgánu verejnej moci (ktorým sťažovateľ\nargumentuje vo svoj prospech) vyvoláva závažné pochybnosti o splnení požiadaviek\nkladených naň ústavou. Ústavný súd v takom prípade vzhľadom na svoju viazanosť petitom\nsťažnosti (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde) nemá právomoc zrušiť zásah, ktorý je\npodľa jeho názoru ústavne neakceptovateľný, na druhej strane však nemôže z takého zásahu\n\n16\n\nvyvodiť právnu istotu jeho adresáta pri rozhodovaní o rovnakom skutkovom stave\ntvoriacom predmet prejednávanej sťažnosti. Inými slovami, nemožno sa v konaní\npodľa čl. 127\n\nods.\n\n1\n\nústavy\n\ndovolávať\n\nprávnej\n\nistoty\n\nzaloženej\n\nna neústavnej\n\nalebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci (III. ÚS 142/2011, uverejnené\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 100/2011).\nAj v sťažovateľkinom prípade ústavný súd s ohľadom na právne závery formulované\npri odôvodňovaní nedôvodnosti prvej sťažnostnej námietky dospel k záveru, že rozsudok\nnajvyššieho súdu zo 17. decembra 2013 v konaní sp. zn. 5 Sžf 68/2012, 8 Sžf 117/2013 je\nzaložený na právnom závere, ktorý nerešpektuje materiálnu stránku obmedzovania\nzákladných práv a slobôd verejnomocenskými zásahmi. Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje,\nže prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať\nobmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia\nsprávca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové\npredĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé,\nže prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola)\na následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané\nústavno-právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať\nnezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku,\na preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného\nv daňovom konaní.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd nemohol z odlišného právneho posúdenia\nskutkovo identickej veci v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu vyvodiť právnu istotu\nani legitímne očakávanie sťažovateľky hodné ústavno-súdnej ochrany. Navyše, ústavný súd\nnezistil (neuvádza to ani sťažovateľka v sťažnosti), že by rozsudok najvyššieho súdu\nzo 17. decembra 2013 v konaní sp. zn. 5 Sžf 68/2012, 8 Sžf 117/2013 vychádzal\nzo stabilizovanej prejudikatúry, eventuálne, že by sa v ňom formulovaný právny názor ujal\nako precedenčný. Analyzovaný rozsudok najvyššieho súdu tak možno kvalifikovať\naj ako ojedinelý, a tým nespôsobilý nastoliť legitímne očakávanie daňových subjektov\n(i sťažovateľky), ktoré sa ocitnú v rovnakých skutkových situáciách. V dôsledku toho je\n\n17\n\nrovnako vylúčené dospieť k záveru o porušení sťažovateľkiných označených základných\npráv po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. I táto sťažnostná námietka je teda\nnedôvodná.\n3. Tretia sťažnostná námietka upriamuje pozornosť na hmotnoprávne posúdenie\ndaňovej veci sťažovateľky. Kým orgány daňovej správy i súdy konajúce o jej správnej\nžalobe dospeli k záveru, že fakturované služby súviseli s nehnuteľnosťami realizovanými\nv rámci projektu ISPA „Juhovýchodný\n\nPitná voda a kanalizácia, Slovenská\n\nrepublika“, a teda miestom ich dodania bolo tuzemsko, sťažovateľka dôvodila, že charakter\nslužieb predurčil miesto ich dodania na území Spolkovej republiky Nemecko.\nObsahovo sa tretia námietka koncentruje na výklad a uplatnenie podústavného práva,\nkonkrétne § 15 zákona o dani z pridanej hodnoty.\nPodľa § 15 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty miestom dodania služby\nvzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov\na stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\nPodľa § 15 ods. 7 zákona o dani z pridanej hodnoty miestom dodania služieb\nuvedených v odseku 8 ak sú tieto služby dodané osobe, ktorá podniká v členskom štáte\ninom, ako je členský štát dodávateľa služby, alebo zákazníkovi, ktorý má sídlo\nalebo bydlisko v treťom štáte, je miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania\nalebo prevádzkareň, na ktorej spotrebu a využitie sa služby dodávajú; ak táto osoba nemá\ntakéto miesto, je miestom dodania služby jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle\nzdržiava...\nPodľa § 15 ods. 8 písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty službami, pri ktorých sa\nurčí miesto dodania podľa odseku 7 vrátane ich sprostredkovania v mene a na účet inej\nosoby a prijatia záväzku zdržať sa vykonávania týchto služieb, sú poradenské, inžinierske,\ntechnické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby\nvrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií.\n\n18\n\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nV nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi,\nktoré sú „pánmi zákonov“, mohol by nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu\niba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku stručne zrekapituloval podstatný obsah\nzistení, ku ktorým v rámci dokazovania dospeli orgány daňovej správy. Pritom zdôraznil\nobsahovú náplň zmluvných vzťahov uzatváraných v rámci konzorcia, ako aj uzatváraných\nmedzi konzorciom a klientom (\n\n.), obsah\n\nsvedeckých výpovedí (\n\n), ako aj obsah výkazov dochádzky\n\nexpertov tvoriacich prílohu posudzovanej faktúry, z ktorej jednoznačne vplýva, že miestom\nvýkonu práce expertov bolo aj stavenisko.\nAk následne sťažovateľka v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku krajského súdu\nopätovne namietala, že zmluva o konzorciu bola uzavretá na účel poskytovania\n\n19\n\nprofesionálnych inžinierskych služieb (nie na účel poskytnutia stavebného dozoru), najvyšší\nsúd sa v dôvodoch svojho sťažnosťou napadnutého odvolacieho rozsudku mohol obmedziť\nuž iba na akceptáciu právnych záverov krajského súdu, využijúc pritom § 219 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku.\nÚstavný súd k tretej námietke uvádza, že argumentácia prednesená sťažovateľkou\nv jej jednotlivých opravných prostriedkoch (žaloba, odvolanie proti prvostupňovému\nrozsudku krajského súdu i samotná sťažnosť) pôsobí na prvý pohľad vierohodne, nechýba\njej logický základ. No na druhej strane ústavný súd po preštudovaní odôvodnenia\npotvrdzujúceho rozhodnutia finančného riaditeľstva, v ktorom je podrobne rekapitulovaná\npodstata\n\nzmluvných\n\nvzťahov\n\na charakteru\n\njednotlivých\n\nplnení\n\nmedzi\n\nsubjektmi\n\nzúčastnenými na realizácii uvedeného projektu, dospel k nespochybniteľnému záveru,\nže uplatnenie už citovaných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty orgánmi daňovej\nsprávy, ako ani následné potvrdenie tohto uplatnenia súdmi v správnom súdnictve nie sú\nv žiadnom prípade tak arbitrárne a svojvoľné, či interpretačne excesívne, že by po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie bolo reálnym dospieť k záveru o porušení označených\nzákladných práv sťažovateľky. Inými slovami, aplikačný prístup orgánov daňovej správy,\nkrajského súdu i najvyššieho súdu, podľa ktorého charakter fakturovaných služieb spĺňal\nhypotézu § 15 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, je po stránke skutkovej,\nale aj právno-argumentačnej zdôvodnený tak, že nevykazuje žiadne signály svojvôle\nči extrémneho nesúladu so zásadami logického uvažovania.\nAj tretia sťažnostná námietka je z uvedených dôvodov nedôvodná.\n4. Napokon sťažovateľka namietala aj nedostatočnosť odôvodnenia odvolacieho\nrozsudku najvyššieho súdu, ktorý jej „neposkytol... jasnú a presvedčivú odpoveď na ňou\nnastolené otázky, ktoré boli pre právne posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na postupu finančného riaditeľstva kľúčové“.\nÚstavný súd vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy konštantne\nzdôrazňuje, že toto právo zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, poukazujúc pritom\n\n20\n\naj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č. 303-B).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nOdôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu s prihliadnutím\nna § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemožno posudzovať izolovane (m. m.\nII. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 327/08, III. ÚS 469/2014), preto odôvodnenie\nrozsudku najvyššieho súdu je nevyhnutné hodnotiť v spojitosti s rozsudkom krajského súdu.\nPo preštudovaní charakteru námietok prednesených sťažovateľkou v jej odvolaní\nproti prvostupňovému rozsudku krajského súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľka\nnepredniesla žiadne nové skutkové či právne argumenty, na ktoré by už predchádzajúce\nrozhodnutia orgánov daňovej správy i prvostupňový rozsudok krajského súdu nedávali\nodpoveď. V podstate teda odvolanie je prejavom nesúhlasu s právnym posúdením jej\nžalobných dôvodov krajským súdom. V takýchto okolnostiach je odvolací súd oprávnený\nvyužiť možnosť danú mu § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, čo celkom\n\n21\n\nprirodzene vedie k stručnému odôvodneniu odvolacieho rozsudku. Tak to bolo\naj v sťažovateľkinej veci, preto stručnosť odôvodnenia odvolacieho rozsudku najvyššieho\nsúdu možno akceptovať.\nÚstavný súd dáva za pravdu sťažovateľke v jej kritike odôvodnenia rozsudku\nnajvyššieho súdu založenej na skutočnosti, že najvyšší súd sa nijako nevysporiadal\nso svojím opačným právnym názorom vysloveným v rozsudku zo 17. decembra 2013\nv konaní sp. zn. 5 Sžf 68/2012, 8 Sžf 117/2013.\nÚstavný súd však pripomína svoj už viackrát judikovaný názor, podľa ktorého nie je\njeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby\nk nimi urobeným čiastkovým procesným/dočasným úkonom mal výhrady. Úlohou\nústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania pred\nvšeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi prípadmi, kedy\nprocesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti\nkonania ako celku, a prípady, kedy určitý procesný/dočasný postup – hoci by ho aj bolo\nmožné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu, ako\npostup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží (I. ÚS 571/2013, I. ÚS 214/2014,\nIII. ÚS 400/2015).\nBerúc do úvahy komplexné kvalitatívne parametre predbežne prerokúvanej kauzy\nbližšie identifikované pri odôvodňovaní nedôvodnosti prvých troch sťažnostných námietok\nústavný súd dospel k záveru, že zistený nedostatok odôvodnenia odvolacieho rozsudku\nnajvyššieho súdu nedosahuje intenzitu vyvolávajúcu nedovolený zásah do základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu, ani do jej práva na spravodlivé súdne konanie.\n5. Zhrňujúco ústavný súd uzatvára, že po preskúmaní predloženej sťažnosti,\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ako aj ostatných príloh pripojených sťažovateľkou\nk jej sťažnosti možno už pri predbežnom prerokovaní konštatovať, že rozsudok najvyššieho\nsúdu v procese súdneho prieskumu sťažovateľkou žalovaného daňového rozhodnutia\nfinančného riaditeľstva z hľadiska ústavno-právneho obstojí. Preto podľa § 25 ods. 2 zákona\n\n22\n\no ústavnom\n\nsúde\n\nbolo\n\npotrebné\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľky\n\nodmietnuť\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\n6. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa návrhom sťažovateľky na zrušenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,\nako aj na priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 25. októbra 2016\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-zdaniteľné plnenie", "daň-daňová kontrola", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "zákonnosť", "daň-dokazovanie v daňovom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e335060-de8a-4bd0-841e-573eb0d917c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.572.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 572/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 572/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.572.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7e41922-56cf-498d-8219-086378f6bb86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.171.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2016 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.171.2016.1"}, {"guid": "ussr:a29d8476-da66-4d16-b616-4e1f449ccf62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1"}, {"guid": "ussr:a9557095-2bea-4a3e-b8b4-f9cac69a7817", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 469/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 469/2014 z 12. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1"}, {"guid": "ussr:9ffa0caa-98bb-4590-ab89-b57b863ca0b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ffa0caa-98bb-4590-ab89-b57b863ca0b8"}, {"guid": "ussr:db80ac0e-457d-4fc4-acde-9319ad97b6df", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db80ac0e-457d-4fc4-acde-9319ad97b6df"}, {"guid": "ussr:92c659b6-f8f0-4bf8-a9f8-a0ebc42caa1c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 571/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 571/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92c659b6-f8f0-4bf8-a9f8-a0ebc42caa1c"}, {"guid": "ussr:faaddaff-96b9-4c17-9181-ce1c5f3e8ffb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2011 z 5. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faaddaff-96b9-4c17-9181-ce1c5f3e8ffb"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ced4afb8-8b3d-4dcc-933c-ece17785656e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.130.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 130/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 130/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.130.2026.1"}, {"guid": "ussr:5a73067b-5a2f-4eb0-b909-5f6244889a64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.692.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 692/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 692/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.692.2025.1"}, {"guid": "ussr:5446c401-1135-4430-8e66-a31abb502438", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.213.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.213.2024.1"}, {"guid": "ussr:a032efb1-a01e-463e-8742-df3048f9dd9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.632.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.632.2023.1"}, {"guid": "ussr:06620237-063f-455a-b43f-fc00a46f838d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.523.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.523.2022.1"}, {"guid": "ussr:f0ba8ab4-71da-4469-9ad5-9383ce678f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1"}, {"guid": "ussr:f8bae511-bf63-4dfa-8c7e-4b82625d6e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.499.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 499/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 499/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.499.2022.1"}, {"guid": "ussr:38b8eaaf-ecd0-4a6a-870e-a0e199ce34ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.148.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2022 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.148.2022.1"}, {"guid": "ussr:b1893895-4776-4d07-b978-49b6c1a0dea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2021.1"}, {"guid": "78c51886-9b6b-4de7-8f58-7f7b2da155f0:7d2be009-c884-481e-b99e-d04d79bd17e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4019200312.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/75/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/75/2020 z 22. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4019200312.1"}, {"guid": "df7d365f-222f-4714-88cf-05a526d934e9:b93dc671-517c-45f4-9904-6e55350caba7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4019200309.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/76/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/76/2020 z 21. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4019200309.1"}, {"guid": "78c51886-9b6b-4de7-8f58-7f7b2da155f0:c30d0162-da72-4bc1-8299-425f4197ad8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4019200312.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/75/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/75/2020 z 21. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4019200312.1"}, {"guid": "c919c0a1-d3ea-46eb-a545-4426ba71282a:5cc3584f-7e8d-4992-acff-342d77b2f7ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1016200659.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/6/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200659.1"}, {"guid": "9c93d8b2-551c-40e2-9e98-ee17ffeb3a48:1c450151-fd4e-4cba-82fb-40fbf3c8e91d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017200759.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/24/2019 z 25. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200759.1"}, {"guid": "c919c0a1-d3ea-46eb-a545-4426ba71282a:2ed5fba8-0629-410c-9750-4aa245e318fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1016200659.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/6/2019 z 25. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200659.1"}, {"guid": "9c93d8b2-551c-40e2-9e98-ee17ffeb3a48:ca468aeb-6d31-48ef-9e60-be37733be03f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7017200759.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/24/2019 z 25. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7017200759.1"}, {"guid": "59fba0b7-01c1-409b-a25f-bacb19ce3cfb:71792bc2-2a20-4049-8014-9ec09251e9a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200656.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/72/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/72/2018 z 27. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200656.1"}, {"guid": "59fba0b7-01c1-409b-a25f-bacb19ce3cfb:9e04a1bb-d5c8-4407-9ddc-b025e8a0d8c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200656.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/72/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/72/2018 z 27. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200656.1"}, {"guid": "49b1a95f-a7cc-4044-9251-ba9c33f8e205:78878745-8307-4949-bb36-5c25da24527f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8016200365.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/41/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/41/2018 z 1. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8016200365.1"}, {"guid": "49b1a95f-a7cc-4044-9251-ba9c33f8e205:75d9ed8f-74a5-48d9-9fea-79dca6d29f4d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8016200365.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/41/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/41/2018 z 1. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8016200365.1"}, {"guid": "fc2f026a-ec1e-4674-9d5e-6140bb0deab3:eeaae954-38ed-4a24-9cd9-3b42a1877143", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200653.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/8/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/8/2019 z 1. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200653.1"}, {"guid": "fc2f026a-ec1e-4674-9d5e-6140bb0deab3:56ee2732-de26-4726-b4ca-f3a99284e90b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200653.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/8/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/8/2019 z 1. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200653.1"}, {"guid": "2eb036b9-b069-4d99-b07b-ed7d5243ad7f:caaa964b-e86f-4076-bfb1-d3c47c9843b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200650.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/69/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/69/2018 z 25. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200650.1"}, {"guid": "eb198ed7-586a-4c26-a15a-087c4f71f22a:01e27c7f-d8e4-44c6-8f46-3821f08b794e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200652.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/48/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/48/2018 z 4. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200652.1"}, {"guid": "7a5730b0-335d-4a6d-8232-07deb44910bb:f2baf871-78da-4f75-a200-9196076e221b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7017200742.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/79/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/79/2018 z 27. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200742.1"}, {"guid": "7a5730b0-335d-4a6d-8232-07deb44910bb:54d4cfa1-f3a3-4ff2-b5aa-07966f90c392", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7017200742.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/79/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/79/2018 z 27. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7017200742.1"}, {"guid": "d16faac2-4db7-4be3-bd7d-9b79f28b44d2:33d6c1e7-abd3-4fcc-bd6d-f5ed8d9b591f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/39/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/39/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1"}, {"guid": "d16faac2-4db7-4be3-bd7d-9b79f28b44d2:f0fc16bd-5499-489e-8c23-2469162fc31e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/39/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/39/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200242.1"}, {"guid": "9cdec674-794f-496c-9e3c-5567f26394a7:ad2322a9-3a4c-4fe1-beb3-af2e85c172f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8018200075.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/24/2019 z 17. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8018200075.1"}, {"guid": "9cdec674-794f-496c-9e3c-5567f26394a7:d5d81399-f7db-4f3f-b9b9-503c122a7319", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8018200075.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/24/2019 z 16. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8018200075.1"}]}