{"guid": "ussr:22d28972-e10d-4a79-9ade-935415249336", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.724.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 724/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 724/2016 z 18. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 724/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.724.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-10-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22d28972-e10d-4a79-9ade-935415249336", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.724.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.724.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.724.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 724/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2016\nprerokoval námietku predpojatosti proti sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky\nLajosovi Mészárosovi a Ladislavovi Oroszovi vznesenú\n\n,\n\nzastúpenou JUDr. Michalom Mandzákom, advokátom Advokátskej kancelárie MADZÁK\na spol. s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. II. ÚS 298/2015 a takto\nrozhodol:\nSudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajos Mészáros a Ladislav Orosz\nnie sú\n\nvylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným\n\nsúdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 298/2015.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 31. augusta\n2016 doručené podanie\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorým podľa\n\n§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\n\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyhlásila, že odmieta sudcov\nústavného súdu Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza (ďalej aj „namietaní sudcovia“)\npodľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej predpojatosť, a to pre pomer sťažovateľky\nk namietaným sudcom, ako i pre ich pomer k prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej aj\n„prezident“).\n2. V dôvodoch svojho vyhlásenia poukázala na úzke spojenie nestrannosti súdu\ns nezávislosťou súdu, na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“),\nv zmysle ktorej nestačí, že je sudca objektívne nestranný, ale musí sa ako taký javiť v\nočiach strán (napr. rozhodnutie ESĽP Gazeta Ukraina-Tsentr proti Ukrajine z 15. 7. 2010,\nč. 1666995/04). Uviedla, že cieľom inštitútu vylúčenia je zabezpečenie realizácie práva\núčastníkov konania na spravodlivé súdne konanie a na subjektívne a objektívne nestranný\nsúd.\n3. Ako dôvod svojho vyhlásenia predpojatosti sudcov uviedla, že je v blízkom\nkolegiálnom vzťahu so sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n, ktorý v iných konaniach, v ktorých vystupoval ako účastník konania alebo ako\nštatutárny zástupca, viackrát namietol predpojatosť namietaných sudcov a podal aj podnet\nna začatie disciplinárneho stíhania.\n4. Ako ďalšiu podstatnú okolnosť tvrdila vzťah namietaných sudcov k prezidentovi\nSlovenskej republiky, keď z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva minimálne\nzdanie, že ich vzťah k prezidentovi nie je neutrálny, a poukázala na ich odlišné stanoviská\nvo veci sp. zn. PL. ÚS 45/2015.\n5. Sťažovateľka je presvedčená, že aktuálna rozhodovacia činnosť ústavného súdu je\npoznačená politickými vplyvmi a za týchto okolností je podľa nej v záujme spravodlivosti,\naby namietaní sudcovia boli z konania vylúčení.\n6. Dňa 6. októbra 2016 bol návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce\nústavného súdu na rok 2016 pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde do senátu III. ÚS ústavného súdu v zložení Jana Baricová, Rudolf Tkáčik a Ivetta\n2\n\nMacejková, pretože sudca tretieho senátu Sergej Kohut bol z výkonu sudcovskej funkcie\nv danej veci vedenej vtedy ešte pod sp. zn. Rvp 10010/2014 vylúčený (sťažnosť\nproti prezidentovi Slovenskej republiky) uznesením ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 572/2014 z 24. septembra 2014.\nII.\n7. Sudca Lajos Mészáros vo vyjadrení z 20. septembra 2016 k uvedenej námietke\npredpojatosti sťažovateľky\n\npredovšetkým poukázal na to, že nemá\n\nžiaden pomer vo vzťahu k sťažovateľke a rovnako ani k prezidentovi Slovenskej republiky.\nK námietke predpojatosti spočívajúcej v blízkom kolegiálnom vzťahu so sudcom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\n, ktorý sudcu\n\nv minulosti viackrát namietal a podal proti nemu podnet na disciplinárne konanie,\npoznamenal, že vo vzťahu k\n\nnikdy nebol vylúčený\n\nz rozhodovania vo veci ani nebol disciplinárne stíhaný, a preto sa nazdáva, že a fortiori tu\nnemôžu byť dôvody na jeho vylúčenie na základe uvedených námietok sťažovateľky.\nK tej časti námietky odvíjajúcej jeho predpojatosť od odlišného stanoviska vo veci\nsp. zn. PL. ÚS 45/2015 poznamenal, že odlišné stanovisko je imanentnou súčasťou\nrozhodovania sudcu ústavného súdu, pričom poukázal aj na § 31a zákona o ústavnom súde\nv spojení § 49 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého\ndôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a\nv jeho rozhodovacej činnosti.\nVyhlásil, že v predmetnej veci sa necíti byť predpojatý ani pre pomer k veci, ani\nk účastníkom konania, ani k právnemu zástupcovi sťažovateľky.\n8. Sudca Ladislav Orosz vo vyjadrení z 8. septembra 2016 uviedol, že oba dôvody,\nktoré\n\nuvádza\n\nsťažovateľka\n\nvo\n\nsvojom\n\nvyhlásení\n\no\n\npredpojatosti,\n\npovažuje\n\nza „vykonštruované“ a zjavne neopodstatnené. Vo vzťahu k bývalému predsedovi\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nikdy necítil a ani sa necíti byť predpojatý, a to\nnapriek invektívam, ktoré tento vo vzťahu k osobe ústavného sudcu viackrát verejne\nvyslovil. O blízkom kolegiálnom vzťahu sťažovateľky k\n\naž\n\ndo doručenia jej vyhlásenia nemal ani vedomosť. Prezidenta pozná ako každý občan len\n3\n\nz jeho mediálnych vystúpení, nikdy sa s ním osobne nerozprával a vo veciach, v ktorých bol\nprezident účastníkom, rozhodoval v súlade s dikciou ústavného sľubu vyjadrenou v čl. 134\nods. 4 ústavy.\nKonštatoval, že vo vzťahu k sťažovateľke sa necíti predpojatý zo subjektívneho\nhľadiska a zároveň zastáva názor, že neexistujú ani relevantné dôvody na to, aby bola\nvyslovená jeho predpojatosť z objektívneho hľadiska.\n9. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej\nfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo\nk ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.\n10. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,\nže niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k\nvyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho\npojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho\npojednávania.\n11. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa\ndotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu\nzaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku\nkonania.\n12. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide\no základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho\nfungovania.\n13. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu\nľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva\nna spravodlivý proces vyvinul ESĽP dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim\nrozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10.\n1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má\nstránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami.\n4\n\nEurópsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti\nv súdnictvo, a to vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok\nz 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika,\nsťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP\nabsenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už\nspomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,\nv ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej\nveci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto\n„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad\nsudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti\nnemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska\npreukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,\nči sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá\nperspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP\nmusí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti\no nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože\n„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere\nsamotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10.\n2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy\nv demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.\n14. Pozícia namietajúceho má v objektívnom teste dôležitý význam, avšak\nrozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná. Ústavný súd z hľadiska\nteoretického upozorňuje, že test objektívnosti a zákonné dôvody nespôsobilosti sudcu sa\nmôžu prekrývať, ale nejde o totožné inštitúty.\n15. Podstatou námietok proti sudcom Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza je pomer\nk namietaným sudcom pre jej blízky kolegiálny vzťah so\n, ako i pre ich pomer k prezidentovi Slovenskej republiky pre vyjadrenia\nodlišného stanoviska vo veci ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 45/2015.\n\n5\n\n16. Pokiaľ ide o prvý aspekt námietky, tento je úplne mimo rámec príčinnej súvislosti\nmedzi konaniami, v ktorých\n\nči už ako účastník konania alebo ako\n\nštatutárny zástupca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznášal námietky predpojatosti\nvoči\n\nnamietaným sudcom, resp. že na nich podal disciplinárny návrh, a konaním o\n\nsťažnosti sťažovateľky (po spojení veci o sťažnosti\n\n), a preto\n\ntakýto dôvod nemôže na vylúčenie namietaných sudcov obstáť.\n17. Druhý argument tiež neobstojí, a to ako neprípustný, pretože v zmysle § 31a\nzákona o ústavnom súde v spojení § 49 ods. 3 CSP okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom\npostupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, teda aj v pripojení odlišného stanoviska, nie\nsú dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci. Rovnako\nneakceptovateľná je poznámka sťažovateľky týkajúca sa poznačenia aktuálnej rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu politickými vplyvmi.\n18. Ústavný súd posudzujúc návrh ako celok zo subjektívnych aj objektívnych\nhľadísk konštatuje, že neobsahuje žiadny z dôvodov, ktorý by sa dal subsumovať pod\nustanovenie § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde, preto ho musel posúdiť ako\nneodôvodnený a rozhodol o ňom tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. októbra 2016\n\n6", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["§ 28 ods. 3 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f113ff90-d238-4e5f-a2c1-98d5e7d93edb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.298.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2015 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.298.2015.1"}, {"guid": "ussr:34cfe858-9ecd-4f16-b6b7-6abea0965ae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 45/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34cfe858-9ecd-4f16-b6b7-6abea0965ae6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2a514cc3-5018-4178-b7ca-858e16701c03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.121.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.121.2020.1"}, {"guid": "ussr:f113ff90-d238-4e5f-a2c1-98d5e7d93edb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.298.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2015 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.298.2015.1"}]}