{"guid": "ussr:656f80fe-c5a8-4f48-b4fa-a5985eaf8af4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.707.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 707/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 707/2016 z 18. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 707/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.707.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-10-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/656f80fe-c5a8-4f48-b4fa-a5985eaf8af4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.707.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.707.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.707.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 707/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia – Ochranca práv spotrebiteľov,\nHorná 15, Banská Bystrica, zastúpeného advokátskou kanceláriou Lexpert s. r. o., Horná 15,\nBanská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Dula, pre namietané\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 S 144/2015-124 z 27. júna 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť občianskeho združenia – Ochranca práv spotrebiteľov\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. septembra 2016 doručená sťažnosť občianskeho združenia – Ochranca práv\nspotrebiteľov (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 144/2015-124 z 27. júna 2016 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že žalobou podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) doručenou krajskému súdu 16. júna 2015\nsa sťažovateľ ako žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava (ďalej len\n„žalovaný“), pri udelení povolenia č. SRS 003 z 15. apríla 2015 (ďalej len „rozhodnutie“)\nStálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie rozhodovať spotrebiteľské\nspory v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého\nbol rozhodcovský súd zapísaný do zoznamu stálych rozhodcovských súdov pre konanie\nv spotrebiteľských veciach.\n3. Na základe žiadosti sťažovateľa z 22. decembra 2015 krajský súd podľa § 250c\nods. 1 OSP uznesením č. k. 1 S 144/2015-58 z 18. februára 2016 (ďalej len „uznesenie\no odložení vykonateľnosti“) odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného, a to až\ndo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pretože dospel k názoru, že jeho okamžitým\nvýkonom by hrozila závažná ujma, čo odôvodnil takto: „Vzhľadom na obsah žaloby,\nznačný rozsah osôb (spotrebiteľov), ktorých sa prejednávaná vec priamo dotýka,\npredovšetkým ich vzájomnej kolektívnej ochrany, súd dospel k záveru, že žiadosť žalobcu\no odklad vykonateľnosti je dôvodná, nakoľko bez odkladu vykonateľnosti žalobou\nnapadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť k ohrozeniu záujmov veľkého množstva\nslovenských spotrebiteľov, ktorí v súčasnej dobe uzatvárajú s bankovými subjektmi\npôsobiacimi v bankovníctve rozhodcovské zmluvy, na základe ktorých by ich spor mal\nrozhodovať žalovaný, zrušením napadnutého rozhodnutia by rozhodcovské rozhodnutia\nz nich vyplývajúce boli od počiatku považované za nulitné právne akty, čo by malo\nza následok ďalekosiahle negatívne dôsledky nevylučujúce rôzne konania o náhrade škody,\no vydanie bez dôvodného obohatenia a pod.“\n\n2\n\n4. Účastník správneho konania záujmové združenie právnických osôb – Slovenská\nbanková asociácia, Rajská 15/A, Bratislava (ďalej len „Slovenská banková asociácia“),\nktoré bolo uznesením krajského súdu č. k. 1 S 144/2015-37 z 28. septembra 2015 pribraté\ndo konania (pretože výsledkom tohto sporu by mohli byť dotknuté aj jeho práva\na povinnosti), sa podaním zo 14. marca 2016 vyjadrila k žalobe sťažovateľa, v ktorom\nokrem toho, že namietala nedostatok aktívnej legitimácie sťažovateľa, navrhla z tohto\ndôvodu aj zrušenie uznesenia o odložení vykonateľnosti, v ktorom poukázala na ustálenú\njudikatúru ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 4/08 a sp. zn. IV. ÚS 361/2010, ako aj na uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 8 Sžo 475/2009, sp. zn.\n8 Sžo 476/2009, sp. zn. 6 Sžp 4/2011 a sp. zn. 5 Sžp 27/2011, ktorá pripúšťa podanie návrhu\nna zrušenie uznesenia o odklade vykonateľnosti aj v konaní vo veci samej, a preto navrhol\nkrajskému súdu, aby uznesenie o odložení vykonateľnosti zrušil.\n5. Krajský súd najprv uznesením č. k. 1 S 144/2015-113 z 23. júna 2016 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu o zastavení konania“) konanie zastavil z dôvodu nedostatku\naktívnej legitimácie žalobcu (sťažovateľa) a následne 27. júna 2016 napadnutým uznesením\nzrušil uznesenie o odložení vykonateľnosti.\n6. Sťažovateľ nesúhlasí s napadnutým uznesením krajského súdu a vytýka mu, že\ntoto uznesenie bolo vydané ešte v čase, keď mu plynula lehota na podanie odvolania proti\nuzneseniu o zastavení konania, ktoré bolo podľa názoru sťažovateľa „jediným dôvodom\nzrušenia uznesenia o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia“. Keďže sťažovateľ\nvyužil možnosť podania opravného prostriedku proti uzneseniu krajského súdu o zastavení\nkonania, je toho názoru, že tým, že krajský súd odôvodnil napadnuté uznesenie jedinou\nskutočnosťou, ktorou bolo „neprávoplatné rozhodnutie o zastavení konania, ktoré v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia nemalo žiadne účinky... teda v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia neexistovala skutočnosť, pre ktorú došlo k zastaveniu konania... sa dá\nkonštatovať, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné a arbitrárne“.\n7. Na základe uvedeného preto sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jeho základné\n\n3\n\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a aby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým súd zrušil svoje\nuznesenie, ktorým podľa § 250c ods. 1 OSP odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného.\n\n4\n\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd vo vzťahu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n\n5\n\n14. Pri prerokovaní námietok sťažovateľa z hľadiska možného porušenia základných\npráv a slobôd napadnutým postupom a rozhodnutiami orgánov verejnej moci ústavný súd\nvychádza z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý limituje hranice\nprávomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych\na trestnoprávnych veciach tým spôsobom, že ochrany týchto práv sa na ústavnom súde\nmožno domáhať len v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.\nJe to tak preto, že predovšetkým všeobecné súdy sú povolané na ochranu základných práv\na slobôd fyzických osôb a právnických osôb, a až v prípade, ak nie je dosiahnutá náprava\nv rámci režimu všeobecného súdnictva, môže sa uplatniť ochrana poskytovaná ústavným\nsúdom, ale aj to iba v obmedzenom rozsahu z hľadiska kritérií ústavnej akceptovateľnosti\n(m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 33/03) sťažnosťou namietaného rozhodnutia, resp. postupu, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu.\n15. Krajský súd napadnutým uznesením zrušil svoje uznesenie o odložení\nvykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, a to na základe návrhu Slovenskej bankovej\nasociácie, ktorá žiadala toto rozhodnutie ako nezákonné zrušiť, poukazujúc na to, že\nsťažovateľovi nehrozí okamžitým výkonom tohto rozhodnutia nijaká závažná ujma, keďže\nnie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného.\n16. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „súčasná práva\núprava v správnom súdnictve nevylučuje a pripúšťa to i ustálená judikatúra (uznesenie\nÚstavného súdu SR vo veciach sp. zn. I. ÚS 4/08, sp. zn. IV. ÚS 361/2010, ako aj uznesenie\nNajvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 8Sžo/475/2009, sp. zn. 8Sžo/476/2009, sp. zn.\n6Sžp/4/2011), podanie návrhu na zrušenie uznesenia o odklade vykonateľnosti. Okrem toho\nv súvislosti s tým poukazuje ešte súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2001\na ako aj sp. zn. I. ÚS 327/2010. Nemožno tiež opomenúť, že odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Základným účelom odkladu\nvykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada,\npričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie\nsmeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho\nrozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie\n\n6\n\nrozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky,\nktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že\ntakéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a nemôže byť\nprejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).\nVzhľadom na ďalší postup v predmetnom konaní, keď dňa 23.06.2016 konanie\nvo veci samej bolo z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní zastavené,\nako aj s poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu súdu, dospel krajský súd k záveru, že v\ndanom prípade nie je daná podmienka dôvodnosti uznesenia o odklade vykonateľnosti\nvzhľadom na absenciu ochrany toho, kto o jeho vydanie žiadal v súvislosti s vyššie\nuvedeným nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.“. V zmysle poučenia proti\ntomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\n17. Rozhodnutie správneho súdu o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodnutia\ntreba považovať za výnimočné rozhodnutie. Výnimočnosť tohto procesného úkonu\nsprávneho súdu spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky\nprávoplatného, a teda vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho\nzrušenia v súdnom konaní považuje za zákonné (prezumpcia zákonnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov).\n18. V danom prípade išlo o prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\npodľa piatej časti druhej hlavy OSP, keď v rámci podanej správnej žaloby účastník konania\npožiadal predsedu senátu o odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia\npodľa § 250c OSP, pričom predseda senátu o tejto žiadosti podľa citovaného ustanovenia\nurčitým spôsobom rozhodol (najskôr vyhovel tejto žiadosti, potom toto uznesenie\nna základe návrhu iného účastníka zrušil). Z už uvedeného je zrejmé, že z posúdenia takejto\nžiadosti správnym súdom vyplýva tiež, že bola daná jeho právomoc na vyhovenie, ako aj na\nnevyhovenie (v danom prípade zrušenie) žiadosti podľa § 250c OSP.\n19. Ústavný súd považuje za nemenej závažnú skutočnosť, že v prípade napadnutého\nuznesenia krajského súdu ide o rozhodnutie, ktorým sa iba dočasne upravuje právo\nsťažovateľa vyplývajúce zo správneho rozhodnutia. Účelom rozhodovania o odložení\n\n7\n\nvykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu (§ 250c ods. 1 OSP) je iba predbežná\na dočasná úprava práv a povinností.\n20. Podľa názoru ústavného súdu je napadnuté uznesenie krajského súdu o zrušení\nuznesenia o odložení vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného pre neexistenciu potreby\nochrany toho, kto o vydanie odkladu vykonateľnosti žiadal, z dôvodu nedostatku jeho\naktívnej legitimácie síce stručné, ale dostatočne odôvodnené, nie je svojvoľné či arbitrárne\na jeho výklad a argumentácia nevybočujú zo znenia príslušných zákonných ustanovení\n(§ 250c ods. 1 OSP) tak, že by popierali ich význam a účel v kontexte ďalších ustanovení.\nUvedené uznesenie má povahu predbežného čiastkového rozhodnutia viazaného\nna výsledok konečného rozhodnutia vo veci samej, ktoré za určitých okolností môže\nopätovne preskúmať už právoplatnú (resp. vykonateľnú) vec, pričom krajský súd ako\npríslušný súd dospel k nemu na základe postupu v medziach svojich právomocí, a preto\nústavný súd nemá dôvod zasahovať do jeho výkladu. Krajský súd aplikáciou a výkladom\nrelevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemohol odoprieť sťažovateľovi\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nje ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju pri\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu\nodmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n21. Ďalej ústavný súd dodáva, že aj keď rozhodovanie a rozhodnutie o odklade\nvykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom možno vzhľadom na už uvedené považovať\nza súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, predpokladom na\nzáver o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je\nnapraviteľné alebo odstrániteľné v ďalšom súdnom konaní podľa § 247 a nasl. OSP (t. j.\npiatej časti druhej hlavy OSP) a od 1. júla 2016 podľa § 177 a nasl. Správneho sporového\nporiadku, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré boli obsiahnuté\nv Občianskeho súdneho poriadku (m. m. I. ÚS 46/2000, I. ÚS 4/08) a od 1. júla 2016\nv Správnom sporovom poriadku v spojitosti s odkladom vykonateľnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu (pričom nová právna úprava podstatne podrobnejšie upravuje\nproblematiku odkladu účinku správnej žaloby).\n\n8\n\n22. Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ aj po zrušení uznesenia krajského súdu\no odložení vykonateľnosti rozhodnutia môže naďalej žiadať o odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia správneho orgánu (pozri napr. I. ÚS 4/08), a to najmä v tom prípade, ak by bolo\njeho odvolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo konanie vo veci samej\nzastavené, úspešné.\n23. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že ochranu práv, ktorých sa sťažovateľ\ndomáha na ústavnom súde, mu naďalej poskytoval Občiansky súdny poriadok, resp.\nod 1. júla 2016 poskytuje Správny sporový poriadok.\n24. Ústavný súd pri rozhodovaní o svojej právomoci v tejto veci rešpektoval aj\ndoterajšiu konštantnú judikatúru (napr. II. ÚS 122/95), v zmysle ktorej sa ochrana pred\nporušením práv fyzickej a právnickej osoby poskytuje len vtedy, ak sa nedá dosiahnuť iným\nzákonom upraveným spôsobom alebo pred iným štátnym orgánom (súdom). Navyše,\nústavný súd vzal na zreteľ aj to, že rozhodovanie správneho súdu podľa § 250c ods. 1 OSP\npriamo predpokladá právo na meritórnu ochranu tých práv, ktorých porušenie sa namietlo\nv sťažnosti, pretože o osude rozhodnutia správneho orgánu (o odklad, resp. zrušenie\nodkladu ktorého predbežne ide) sa rozhodne konečným rozhodnutím vo veci samej (§ 247\na nasl. OSP).\n25. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n26. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa\npovahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov\nverejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\nultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\n\n9\n\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).\n27. Keďže sťažovateľ navyše naďalej disponuje možnosťou podať žiadosť o odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, bola jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní\npodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá aj pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1\nv spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n28. Po odmietnutí sťažnosti už nebol právny dôvod zaoberať sa ostatnými návrhmi\nsťažovateľa, t. j. návrhom na zrušenie napadnutého uznesenia a priznanie náhrady trov\nprávneho zastúpenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. októbra 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "vykonateľnosť-odklad"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a5bc12f7-2645-4389-af09-683ad9fb5ea6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5bc12f7-2645-4389-af09-683ad9fb5ea6"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:8600ca26-bc5d-414a-aeae-a9da492f450f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8600ca26-bc5d-414a-aeae-a9da492f450f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:c8ac80f0-ac72-4853-b3cc-4a905cab48c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/03 z 19. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-19", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ac80f0-ac72-4853-b3cc-4a905cab48c9"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:ff7d4ce6-1730-411e-83b5-883f9ad462e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.122.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 122/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.122.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9e0d4c72-2254-4f1c-a613-9b95a0c00bf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.71.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 71/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 71/2021 z 29. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.71.2021.1"}, {"guid": "ussr:c4ed2f8c-e3d4-4551-9e92-b32d0f28dd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.364.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 646, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.364.2017.1"}, {"guid": "42786f0f-c0e6-4666-bf49-b78f64fe700b:01989828-3aae-490d-b84c-0aa7515a1fca", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100356.1", "spisova_znacka": "7S/10/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 7S/10/2026 z 18. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100356.1"}]}