{"guid": "ussr:4e5e1313-7d65-49f2-bb8c-60604bd95f9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.673.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 673/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 673/2016 z 11. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 673/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.673.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4e5e1313-7d65-49f2-bb8c-60604bd95f9f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.673.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.673.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.673.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 673/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\nkancelária\n\n,\n\n, Advokátska\n, pre namietané porušenie jej\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1 Ncb 7/2016 z 3. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, o d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\n\n,\n\npre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n1 Ncb 7/2016 z 3. marca 2016 (ďalej aj „napadnuté unesenie“).\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že porušenie jej základného práva na súdnu\nochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručené\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. l Ncb 7/2016\nz 3. marca 2016 namieta preto, že «Dňa 09.02.2016 sa uskutočnilo pojednávanie\nna Okresnom súde Bratislava II. vo veci vedenej pod sp. zn. 25Cb/134/2015, v rámci\nktorého konajúci sudca\n\nna otázku právneho zástupcu sťažovateľa, či je\n\nv príbuzenskom pomere s osobou\n\n..., odpovedal, že áno, ide o jeho príbuzného\n\nv priamom rade (otca sudcu).\nPán\n\nje podnikateľským subjektom, s ktorým sťažovateľ viedol v minulosti\n\nsúdne spory na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 22Cb/179/07 a 45Cb/44/2007.\nTieto spory sa týkali prác na stavbe „Viacúčelová hala pohybovej rekreácie\n“, pričom tento sudca (namietaný\n\n) rozhodoval priamo spor\n\nvo veci týkajúcej sa tejto stavby (vedené pod sp. zn. 25Cb/27/2012), a to v neprospech\nnášho klienta ako odporcu.\nPodľa ustanovenia § 15a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci majú\nprávo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec\nprejednať a rozhodnúť. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia účastník môže uplatniť námietku\nzaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého\nvylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca\nvylúčený.\nOdporca sa dozvedel o dôvode, pre ktorý má byť sudca vylúčený z prejednania veci\nna pojednávaní dňa 09.02.2016, na ktorom aj sťažovateľ vzniesol námietku, tj. sťažovateľ\nuplatnil námietku v zákonnej lehote.\n\n2\n\nNa základe vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi Krajský súd\nv Bratislave vydal uznesenie, sp. zn. 1Ncb/7/2016 zo dňa 03.03.2016, ktorým rozhodol, že\nkonajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.\n25Cb/134/2015...».\nSťažovateľka porušenie svojich práv vidí v tom, že krajský súd jej námietku\nnesprávne vyhodnotil, pretože ju hodnotil podľa subjektívneho stanoviska sudcu, hoci ju\nmal podľa sťažovateľky hodnotiť podľa objektívnych symptómov, ktoré vo svojej námietke\nzaujatosti uviedla, pretože „nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku\n(zaujatosti) a straníckosti a z hľadiska čl. 6 ods. 1 dohovoru ju možno posudzovať z rôznych\nhľadísk. Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro\nforo interno, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné\nzáruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. (Sramek proti Rakúsku).\nSubjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť\nz hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o čom svedčí\nsprávanie sudcu.\nObjektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale\npodľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,\nale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam\nso zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje teória\nzdania (théorie des apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale\nmusí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán (mutatis mutandis Delcourt proti\nBelgicku).“.\nPodľa sťažovateľky bolo úlohou krajského súdu pri rozhodovaní o jej námietke\nzaujatosti dať odpoveď na podstatu vznesenej námietky, či skutočnosť, že sťažovateľka\nviedla s otcom konajúceho sudcu súdne spory, nemôže vyvolávať objektívne pochybnosti\no jeho nezaujatosti. Krajský súd na uvedenú námietku dal odpoveď, že namietaný sudca je\nsudcom Okresného súdu Bratislava II, pričom sťažovateľka poukazuje na súdne spory, ktoré\nsa viedli pred Okresným súdom Bratislava III. Krajský súd tým nedostatočne preveril\n\n3\n\nskutočnosti podstatné pre rozhodnutie, a tým dospel aj ku chybnému vyhodnoteniu\nskutkového stavu.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n1. Základné právo spoločnosti\n,\n\n, so sídlom\nna súdmi ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu\nv Bratislave, sp. zn. 1Ncb/7/2016 zo dňa 03.03.2016 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Ncb/7/2016 zo dňa 03.03.2016\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný spoločnosti\nso sídlom...\nadvokáta\n\n,\n\n... uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 363,80,- Eur... na účet\n... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\n\n4\n\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\nÚstavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá\nzásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale\nchrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi\nústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,).\nÚstavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je\nopravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať\nrozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade\ns právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Z týchto hľadísk pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n5\n\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n„Návrhom na začatie konania zo dňa 05.11.2014 sa navrhovateľ domáhal voči\nodporcovi zaplatenia sumy 49.662,34 eur s príslušenstvom titulom neuhradených\nstavebných prác...\nNa pojednávaní dňa 09. 02. 2016 odporca prostredníctvom splnomocneného\nprávneho zástupcu\nsudcovi\n\nvzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu\n, a to z dôvodu, že je v pomere k osobe\n\n...,\n\ns ktorým odporca viedol v minulosti súdne spory na Okresnom súde Bratislava III pod\nsp. zn. 22Cb/179/2007 a 45Cb/44/2007, ktoré sa týkali prác na stavbe\n\n.\n\nVzhľadom na uvedené má odporca dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcu, nakoľko\nv minulosti sudca rozhodol spor vo veci týkajúcej sa stavby\n\nv neprospech\n\nodporcu. Súčasne uviedol, že o dôvode predchádzajúcom námietke zaujatosti sa odporca\ndozvedel na pojednávaní dňa 09. 02. 2016 po vyjadrení sudcu.\nSudca\n\nk vznesenej námietke zaujatosti uviedol svoje stanovisko,\n\nže vo veci sa necíti byť zaujatý, nakoľko účastníkov, spoločníkov, štatutárnych zástupcov,\nako aj ich právnych zástupcov osobne nepozná. Súčasne uviedol, že\n\n... je otec\n\nkonajúceho sudcu.\nKrajský súd v Bratislave ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava II (§ 16\nods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z hľadiska\nexistencie dôvodov, pre ktoré by mal byť sudca\n\nvylúčený\n\nz prejednávania a rozhodovania veci podľa § 14 ods. 1 O.s.p...\nÚčelom ust. § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému a nezaujatému prístupu\nsúdu k účastníkom a k ich zástupcom, predchádzať možnosti neobjektívneho rozhodovania\nsúdom a zabezpečiť nestranné prejednanie veci. Zákon v tomto zákonnom ustanovení\nzakladá vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci ako výnimku z ústavnej\nzásady, že nikto nemôže byť odňatý zákonnému sudcovi pri existencii určitého dôvodu, ktorý\nje vymedzený konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, v ktorých svetle sa\nsudcovská nezaujatosť javí pochybnou. Právne relevantnou skutočnosťou, pre ktorú možno\nmať pochybnosti o nezaujatosti sudcu je pritom existencia určitého právne významného\nvzťahu sudcu, v rámci ktorého by mal sudca buď osobný záujem na určitom spôsobe\nrozhodnutia veci alebo osobný pomer k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom.\n\n6\n\nPomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom\nspôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo\nzainteresovaný na výsledku konania, prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem\nalebo získal informácie o veci inak, ako dokazovaním. Kvalifikovaný pomer sudcu\nk účastníkom konania, ich zástupcom, je pomer založený na príbuzenskom alebo rýdzo\nosobnom pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim.\nNestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska\nnestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho\nprípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú\nposkytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.\nExistencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, tzn. na základe\nosobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska,\nteda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená\nakákoľvek oprávnená pochybnosť.\nPodstatou predmetnej námietky zaujatosti bolo, že sudca je v pomere k osobe\n, bytom\n\n, s ktorým odporca viedol v minulosti súdne spory na\n\nOkresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 22Cb/179/2007 a 45Cb/44/2007, ktoré sa týkali\nprác na stavbe\nsa stavby\n\n. Nakoľko v minulosti sudca rozhodol spor vo veci týkajúcej\nv neprospech odporcu, odporca má dôvodné pochybnosti\n\no nezaujatosti sudcu konajúceho v predmetnej veci. Odporca dôkazy o týchto svojich\ntvrdených skutočnostiach nepredložil.\nV súvislosti s touto námietkou odporcu je potrebné uviesť, že k vylúčeniu sudcu\nz prejednávania a rozhodovania veci nepostačujú subjektívne domnienky o možnej\nneobjektívnosti sudcu, ale musí existovať konkrétny zákonom stanovený dôvod, z ktorého\nvyplýva pochybnosť o nezaujatosti sudcu. V prípade vnesenia námietky zaujatosti je tiež\npotrebné svoje tvrdenia aspoň osvedčiť. Otázka zaujatosti teda nemôže vychádzať iba\nzo subjektívnych nepodložených pochybností účastníka konania, ale musí vychádzať aj\nz právneho rozboru objektívnych skutočností, ktoré sú podkladom týchto pochybností.\nRozhodovanie o zaujatosti sudcu spočíva v zisťovaní, či existuje taký jeho vzťah k veci,\no ktorej má rozhodnúť alebo k účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi, ktorý\nby mohol založiť objektívne pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom existenciu takéhoto\n\n7\n\nvzťahu odvolací súd v danom prípade nezistil, keď skutočnosti uvádzané odporcom,\ndotýkajúce sa nestrannosti sudcu neboli ničím preukázané, a teda ním uvádzané\nskutočnosti, ktoré zostali iba v rovine tvrdení a subjektívnych pocitov odporcu nemôžu\nobjektívne spochybniť nestrannosť sudcu. Tiež neúspech vo veci v inom konaní nemôže byť\ntakým dôvodom. Odporca nepreukázal vzťah sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom\nkonania alebo k ich zástupcom. Namietaný sudca je sudcom Okresného súdu Bratislava II\nv Bratislave, pričom odporca poukazuje na súdne spory, ktoré sa viedli pred Okresným\nsúdom Bratislava III v Bratislave. Tak, ako už bolo aj vyššie uvedené, odporca nepreukázal\nžiadne dôvody, resp. ani neosvedčil svoje tvrdenia uvádzané vo vznesenej námietke\nzaujatosti. Na základe uvedeného neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vzbudzovali\npochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu\n\n, a preto nadriadený súd\n\ntohto sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania danej veci.“\nIII.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky preskúmal\npredovšetkým možnosť preukázania príčinnej súvislosti medzi namietaným uznesením\nkrajského súdu a základným právom upraveným v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka v sťažnosti namieta.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nČlánkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, predovšetkým\npráva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry\nústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd\nodmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby\n(II. ÚS 8/01) vrátane návrhu o námietke zaujatosti alebo v prípade opravných konaní by\n\n8\n\nvšeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho\nmeritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím\n(IV. ÚS 279/05, IV. ÚS 337/04, III. ÚS 188/2015).\nV prípade sťažovateľky však nešlo o odmietnutie spravodlivosti majúce za následok\nporušenie základných práv, ale o prípad, keď právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie bolo v celom rozsahu sťažovateľkou realizované, aj keď nie\npodľa jej predstáv, čo však nie je dôkazom o neústavnosti napadnutého uznesenia\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov\nsvojím vlastným.\nÚstavný súd stabilne judikuje, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02, III. ÚS 188/2015). K tomu treba dodať, že aj\ntaký zásah podlieha princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a preto je podmienený\ntým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je\nnapraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo\ninštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.\nPreskúmaním uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Ncb 7/2016 z 3. marca 2016\nústavný súd konštatuje, že obsahuje dostatok právnych záverov na jeho výrok. Ústavný súd\nnezistil nič, čo by signalizovalo možnosť porušenia ústavnoprocesných princípov konania\npred krajským súdom podľa čl. 46 až čl. 50 ústavy, a tiež nezistil, že by závery krajského\nsúdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti sťažovateľky boli svojvoľné alebo v zjavnom\nvzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle, prípadne v nesúlade s platnou právnou\núpravou, navyše odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné, zrejmé a je\nvypracované aj v dostatočnom rozsahu. Ústavný súd preto nemá žiaden dôvod a ani\noprávnenie na prehodnocovanie záverov krajského súdu.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu a postupu, ktorý\nmu predchádzal, konštatuje, že krajský súd rozhodol tak, že nie je reálne predpokladať, aby\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru o porušení\n\n9\n\nobsahu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, a preto sťažnosť\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "sudca-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a94734ee-579a-4056-a5e1-1bada4a4c4ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.188.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 188/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/2015 z 12. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.188.2015.1"}, {"guid": "ussr:f7ea84cb-df8d-40bb-9860-4df280221340", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7ea84cb-df8d-40bb-9860-4df280221340"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:55d445fa-e04a-41b7-b593-72fda00dcdcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55d445fa-e04a-41b7-b593-72fda00dcdcd"}, {"guid": "ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}