{"guid": "ussr:3e1101a7-43cb-4d18-bbaa-7f3d5e08fcc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.655.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 655/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 655/2016 z 4. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 655/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.655.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-10-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e1101a7-43cb-4d18-bbaa-7f3d5e08fcc1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.655.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.655.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.655.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 655/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3\nÚstavy Slovenskej republiky, neidentifikovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 21 C 104/2009 z 25. novembra 2011, rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2 Co 84/2012 z 12. marca 2014 a ďalej tých istých označených práv\na čl. 13 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 2/2015 z 21. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, odmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), neidentifikovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 C\n104/2009 z 25. novembra 2011, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 2 Co 84/2012 z 12. marca 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 M Cdo 2/2015 z 21. apríla 2016 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“). Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nsťažovateľka namietala ešte aj porušenie čl. 13 ods. 1 a 3 ústavy a základného práva\nna zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy.\nZo sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 21 C 104/2009\nz 25. novembra 2011 o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 319 450 €\nz titulu náhrady mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru tak, že\nžalobu sťažovateľky zamietol. Proti označenému rozsudku okresného súdu podala\nsťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 2 Co 84/2012\nz 12. marca 2014. Proti odvolaciemu rozhodnutiu podal generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie, ktoré následne najvyšší\nsúd napadnutým uznesením odmietol.\nSťažovateľka zastáva názor, že napadnutým uznesením najvyšší súd porušil jej\noznačené práva v podstate tým, že ústavne nekonformným výkladom ustanovení § 243e\na nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „OSP“) najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie podané generálnym\nprokurátorom pre neprípustnosť, hoci podľa jej názoru prípustné bolo, pretože neexistovali\ndôvody neprípustnosti v zmysle § 243f ods. 2 OSP. Sťažovateľka ďalej popisuje celú\ngenézu sporu a obdobne argumentuje aj v prospech vecnej nesprávnosti označených\nrozsudkov okresného súdu a krajského súdu, pričom tvrdí, že označenými rozsudkami\nvšeobecných súdov v jej veci došlo k porušeniu jej označených práv.\nSťažovateľka v sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených\npráv napadnutým rozsudkom okresného súdu sp. zn. 21 C 104/2009 z 25. novembra 2011,\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 84/2012 z 12. marca 2014\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu, pričom vo vzťahu k napadnutému uneseniu\n2\n\nnajvyššieho súdu žiadala vysloviť aj porušenie čl. 13 ods. 1 a 3 ústavy, základného práva na\nzachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, ďalej žiada zrušiť napadnuté\nuznesenie ako aj označený rozsudok okresného súdu a krajského súdu, priznať finančné\nzadosťučinenie v sume 25 000 €, ako aj náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 13 ods. 1 ústavy povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe\nzákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou\nzmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\nPodľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nPodľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...\n3\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nZa zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 140/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\n4\n\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nÚstavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj\nnapríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 21 C 104/2009 z 25. novembra 2011 a napadnutým rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 2 Co 84/2012 z 12. marca 2014.\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka už minulosti podala sťažnosť\nadresovanú ústavnému súdu, ktorou namietala porušenie identických práv napadnutým\nrozsudkom okresného súdu a krajského súdu v identickom konaní, pričom sťažnosť bola\nevidovaná na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 7924/2014, o ktorej rozhodol ústavný súd\n5\n\nuznesením sp. zn. I. ÚS 749/2014 z 3. decembra 2014 tak, že ju vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku okresného súdu odmietol z dôvodu nedostatku právomoci a vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti. Z uvedeného\nvyplýva, že prerokovaniu sťažnosti v tejto jej časti bráni prekážka už rozhodnutej veci.\nZ uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z § 24 písm. a)\nzákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu\nSťažovateľka vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namietala\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\nneidentifikovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj porušenie čl. 13 ods. 1 a 3 ústavy, základného práva na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy.\n2.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nJudikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie\npredstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť\nsúdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne\ndovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy;\njedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy\npochybení\n\nvytýkaných\n\nv\n\nmimoriadnom\n\ndovolaní.\n\nRešpektovanie\n\ntýchto\n\nkritérií\n\nje nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami\nzaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010).\n6\n\nReštriktívne posudzovanie tohto mimoriadneho dovolania súvisí s princípom\nprávneho štátu, a to s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom\nprocese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti.\nRovnako súvisí s princípom rovnosti, keď intervenciou tretej osoby (generálneho\nprokurátora) sa prima facie narúša právna istota druhého účastníka spoliehajúceho sa\nna záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie.\nÚstavný súd ďalej poznamenáva, že aj z početnej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť kritický postoj ESĽP k mimoriadnym\nopravným prostriedkom, ktoré závisia od úvahy príslušného orgánu verejnej moci, či dôjde\nk podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku alebo nie a následne k vyneseniu\nrozhodnutia, ktorým sa zruší právoplatné konečné rozhodnutie. V zmysle judikatúry ESĽP\nje však prípustné zasiahnuť do nastolenej právnej istoty právoplatným rozhodnutím\nvnútroštátneho súdu vtedy, ak v konaní došlo k zásadnej vade alebo závažnému excesu,\nktorý je potrebné napraviť, ak sú tu mimoriadne okolnosti prípadu, pričom však podľa\njudikatúry ESĽP za takúto vadu exces však nemožno považovať skutočnosť, že na predmet\nkonania existujú dva rozličné názory, pretože právna istota v sebe zahŕňa požiadavku\nrešpektovania princípu res iudicata, ktorej prejavom je nezmeniteľnosť rozhodnutia.\nUplatňovanie tohto princípu je zdôraznené zásadou, že žiadna zo strán nie je oprávnená\nžiadať o preskúmanie konečného a záväzného rozhodnutia len z toho dôvodu, aby dosiahla\nznovuotvorenie prípadu a jeho nové skúmanie, pretože takýto mimoriadny opravný\nprostriedok by de facto mal charakter odvolania. Zrušené môžu byť iba na účely nápravy\nfundamentálnych chýb (pozri Ryabykh proti Rusku z 3. 12. 2003, sťažnosť č. 52854/99,\nbod 52). V tejto súvislosti tiež ESĽP už judikoval, že nesúhlas s právnym posúdením\nprípadu odvolacím súdom nie je sám osebe mimoriadnou okolnosťou odôvodňujúcou\nzrušenie právoplatného rozhodnutia (pozri Kot proti Rusku z 18. 1. 2007, sťažnosť\nč. 20887/03, bod 29).\nÚstavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 357/2013 uviedol, že «v súvislosti s aplikáciou\npredmetných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a ich ústavne konformným\n7\n\nvýkladom (§ 243e a nasl. OSP, pozn.), majúc na pamäti judikatúru ESĽP, dospel k záveru,\nže pokiaľ zákonodarca odvádza prípustnosť mimoriadneho dovolania z porušenia zákona\ns odkazom na ustanovenie § 243f OSP, kde bližšie konkretizuje možné dôvody, medzi ktoré\nzaradil aj nesprávne právne posúdenie veci, tak potom v prípade podania mimoriadneho\ndovolania práve z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia je potrebné pod porušením\nzákona rozumieť také porušenie procesného práva – zákona, ktoré v konečnom dôsledku\nznamená zároveň aj nesprávne právne posúdenie (či už hmotnoprávneho, alebo prípadne\nprocesného charakteru). K takémuto interpretačnému záveru dospel ústavný súd v spojitosti\ns kumulatívnym predpokladom prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktorý stanovuje\npodmienku, ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu. V opačnom prípade ak by nesprávne právne posúdenie bolo\nspájané výlučne s porušením hmotnoprávnych ustanovení zákona (ktoréhokoľvek), tak by\nde facto v takmer každom prípade bolo možné napadnúť právoplatne rozhodnutú vec týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom, čím by sa tento mimoriadny opravný prostriedok\ndostal na úroveň „ďalšieho“ odvolania a bolo by len na svojvôli generálneho prokurátora,\ndo ktorej právoplatne skončenej veci zasiahne podaním mimoriadneho dovolania\ns odvolaním sa na nesprávne právne posúdenie veci. Takýto výklad dotknutých ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku by vo svojich dôsledkoch znamenal porušenie minimálne\nzákladného práva na súdnu ochranu jedného z účastníkov konania, rovnosti účastníkov\nkonania, zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a to treťou stranou,\nodlišnou od účastníkov konania, ktorá nepatrí do súdnej moci, čo opodstatnene vyvoláva\notázky, či ide o prípustné legitímne zasahovanie do nezávislosti súdov a súdnej moci ako\ntakej. Ústavný súd na tomto mieste opätovne poukazuje na už citovanú judikatúru ESĽP,\nz ktorej vyplýva, že samotná okolnosť (možnosť) existencie dvoch rôznych právnych\nnázorov na vec nie je dostatočným dôvodom opätovného rozhodovania vo veci».\nAj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. 6. 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej\nrepublike (DRAFT-OVA, a. s., PSMA, s. r. o., a COMPCAR, s. r. o.) pripomínajú význam a\nobsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí\notázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí,\n8\n\nktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním\nmimoriadneho dovolania. Na viaceré tieto rozhodnutia ESĽP poukazujú tiež napadnuté\nrozhodnutia najvyššieho súdu.\nNosné dôvody uvádzané v napadnutom uznesení najvyššieho súdu, na základe\nktorých bolo odmietnuté mimoriadne dovolanie podané generálnym prokurátorom,\nspočívajú – zjednodušene povedané – v názore, že neexistovali závažné okolnosti, procesné\npochybenia vo veci konajúcich súdov alebo exces, v dôsledku ktorých by bol opodstatnený\nodklon od zachovania princípu právnej istoty, preto dovolanie podané generálnym\nprokurátorom nebolo prípustné. V okolnostiach posudzovanej veci najvyšší súd nad rámec\nuž uvedeného, resp. rozvíjajúc už uvedené, uviedol:\n«Doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu v obdobných prípadoch sa v zásade\nriadila stanoviskom Občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len\n„Zbierka“) pod č. 36/2008. Právna veta tohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho\ndovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho opravného\nprostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle ustanovenia § 243e\nO.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého\nstupňa.“.\nJe zrejmé, že stanovisko R 36/2008 vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú\nsúladné s vyššie spomenutými rozhodnutiami ESĽP a zjednocujúcim stanoviskom ústavného\nsúdu. Na posun v judikatúre ústavného súdu a ESĽP zareagoval aj Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ktorý na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia\ndňa 20.októbra 2015 schválil a prijal spoločné stanovisko pod č. R 94/2015\nna publikovanie, ktorého právna veta znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania\npodaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento\núčastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky (resp. využiť všetky zákonom prípustné postupy), ktoré\nboli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť\nnevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť\".\n9\n\nZ vyššie uvedeného spoločného stanoviska dvoch kolégií Najvyššieho súdu teda\nvyplýva, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odchyľuje\nod právnych záverov vyslovených v stanovisku R 36/2008 a jeho závery sú už prekonané.\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak\nurčitých objektívnych znakov rozhodnutia (§ 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho\nsúdu) a § 239 O.s.p. (pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho súdu), jednak objektívnym\nzadefinovaním závažných procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to,\nže na procesné vady konania taxatívne vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd\npovinný prihliadať ex lége (viď § 242 ods. 1 O.s.p.) vždy - teda bez ohľadu na to, či boli\nalebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade každé dovolanie\npodané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p.) otvára priestor pre posúdenie správnosti\nniektorých aspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté\nrozhodnutie a tým zároveň dáva určité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní.\nKaždé dovolanie je teda v tomto zmysle potenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť\nrozhodnutie v merite veci.\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade\nmožnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale\nnevyužil, Í keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura scripta sunt\" zdôrazňujúcej procesnú povinnosť\núčastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými úkonmi\nriadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu svojich\nsubjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\nneskoršia aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania\nneprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym\nporiadkom v ustanoveniach § 243e až § 243j O.s.p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval,\nže „ak účastník konania mohol podať dovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá\nuž žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie mimoriadneho dovolania“ (viď\nPL. ÚS 57/99).\n\n10\n\nV danom prípade prebehlo konanie v dvoch stupňoch, pričom navrhovateľka mala\nmožnosť realizovať svoje procesné oprávnenie podať mimoriadny opravný prostriedok\ndovolanie. Zo spisu nevyplýva, že by sama náležité chránila svoje práva a konala\ndostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Navrhovateľka nepodala proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 12. marca 2014 č. k. 2 Co 84/2012-217 dovolanie, v dôsledku\nčoho toto sa stalo právoplatným. V zmysle vyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to\nznamená, že sama nevyužila dostupný opravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii a ktorý\nbol potenciálne účinne spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na pasivitu\nsamotnej navrhovateľky pri včasnej ochrane svojich práv je procesné neprípustná\ndodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho\ndovolania podnecovaného navrhovateľkou.»\nOtázka posúdenia prípustnosti mimoriadneho dovolania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (mutatis mutandis\nIV. ÚS 35/02). Podľa názoru ústavného súdu výklad najvyššieho súdu uvedený\nv odôvodnení napadnutého uznesenia nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo\narbitrárny. V citovaných častiach odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd\nzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo treba považovať\nmimoriadne\n\ndovolanie\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nza\n\nneprípustné,\n\na\n\nvysporiadal\n\nsa so skutkovou i právnou problematikou posudzovanej veci, a preto ich ústavný súd\npovažuje\n\ni z hľadiska\n\nústavných\n\naspektov\n\nza dostačujúce\n\na\n\nústavne\n\nrelevantné\n\n(m. m. I. ÚS 117/2016).\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý má\nzáklad v rozhodovacej činnosti ústavného súdu, nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd\nnie je opravným súdom právnych názorov najvyššieho súdu. Ingerencia ústavného súdu\ndo výkonu tejto právomoci najvyššieho súdu je opodstatnená len v prípade jeho\nnezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný\n11\n\nsúd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, mohol by v zmysle citovanej\njudikatúry nahradiť napadnutý právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol\nsvojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (I. ÚS 303/06), čo však, ako už bolo uvedené, v okolnostiach prípadu\nústavný súd nezistil a sťažovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo\nmožné usudzovať, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je postihnuté takými\nnedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jej zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení označených práv sťažovateľky.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemožno prijať\nzáver o vecnej súvislosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a označeným\nporušením práv sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodol tak, že sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n2.2 Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 13 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj základného\npráva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy\na neidentifikovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľka odôvodnenie porušenia týchto označených práv, resp. článkov ústavy,\nvo svojej sťažnosti neodôvodnila vôbec alebo ich odôvodnila nedostatočne.\nÚstavný súd konštatuje nedostatočné pomenovanie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy. Článok 48 ods. 2 ústavy upravuje hneď niekoľko základných parciálnych\npráv účastníkov konania, preto sa štandardne vyžaduje, aby sťažovatelia označili základné\n12\n\nprávo nielen označením príslušného článku ústavy, ale aj ich slovným pomenovaním, čo\nsťažovateľka neurobila v petite svojej sťažnosti. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ani\nz odôvodnenia sťažnosti nie je možné určiť, ktoré parciálne právo podľa označeného článku\nústavy mala sťažovateľka na mysli.\nPodľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v tejto jej časti v spojení\ns jeho neurčitým petitom významné procesné dôsledky. Samotný subjektívny názor\nsťažovateľky o porušení jej neidentifikovaného základného práva podľa ústavy v spojení\ns nedostatočným odôvodnením sťažnosti v tejto jej časti spôsobuje taký rozsah nedostatkov\nzákonných náležitostí sťažnosti v tejto časti, ktoré ústavný súd nie je povinný odstraňovať\nz úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný\nsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\nPretože sťažnosť v tejto časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu\nustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce jednoznačné odôvodnenie ako\nvýchodiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s určitým návrhom na rozhodnutie\nvo veci samej, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí.\nPokiaľ ide o namietané porušenie čl. 13 ods. 1 a 3 ústavy, sťažovateľka ho\nodôvodnila tým, že najvyšší súd „obmedzil právo na mimoriadny opravný prostriedok\nmimo zákonných obmedzení a bez toho, aby povinnosti, na základe ktorých obmedzil právo\nsťažovateľky ukladal zákon“.\nÚstavný súd poukazuje na svoj skôr prijatý názor, že tieto články ústavy sú vstupnou\nbránou do ústavnej úpravy základných práv a slobôd a ako také majú charakter všeobecných\nprincípov. Napriek tomu, že sú implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, nemajú\n\n13\n\ncharakter základného práva alebo slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne\ndomáhať pred ústavným súdom (m. m. I. ÚS 7/2010, I. ÚS 518/2013).\nVychádzajúc z uvedeného a odmietnutia sťažnosti v časti namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie bolo potrebné\ntúto časť sťažnosti odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nSťažovateľka tiež namietala porušenie svojho základného práva na zachovanie\nľudskej dôstojnosti a osobnej cti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, ktoré odôvodnila ponechaním\nv platnosti napadnutým rozsudkov okresného súdu a krajského súdu napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu jej dôstojnosti a osobnej cti.\nÚstavný súd vychádzajúc z dôvodov odmietnutia mimoriadneho dovolania nezistil\npríčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označeného základného práva\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu, preto aj túto časť sťažnosti sťažovateľky\nodmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez\nprávneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite sťažnosti,\nako aj nedostatkom právneho zastúpenia sťažovateľky v konaní o tejto ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. októbra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "mimoriadne dovolanie", "arbitrárnosť", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41bd3a46-b425-4168-ab59-cc6a72b52a73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1"}, {"guid": "ussr:378b3a66-8be6-4216-a185-779aff412063", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 749/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 749/2014 z 3. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:378b3a66-8be6-4216-a185-779aff412063"}, {"guid": "ussr:2d92d8d4-b52d-4345-9941-6f857528ac89", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2013 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d92d8d4-b52d-4345-9941-6f857528ac89"}, {"guid": "ussr:6537fa28-4500-43eb-9782-1d1c56316e40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6537fa28-4500-43eb-9782-1d1c56316e40"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:85275b32-9aa9-4049-98ac-33ab54aaa88e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85275b32-9aa9-4049-98ac-33ab54aaa88e"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:260eb826-9f39-4d3f-bf9c-4a6f3515c05c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 303/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:260eb826-9f39-4d3f-bf9c-4a6f3515c05c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "fe69efce-8f60-4753-acab-a4ed7ed23003:ca29e901-1509-41b2-877c-9ba72a5a053a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1109212265.1", "spisova_znacka": "2Co/84/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/84/2012 z 11. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-03-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1109212265.1"}], "citovane_v": []}