{"guid": "ussr:120940d0-d551-40e9-bbbb-67c3f5f51cc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 649/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 649/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/120940d0-d551-40e9-bbbb-67c3f5f51cc7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1/text", "citacie_n": 32, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 649/2015-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie,\nTulčík 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska kancelária,\nŠtúrova 20, Košice, pre namietané porušenie základného práva na priaznivé životné\nprostredie zaručeného čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, práva na prístup k správnemu a súdnemu konaniu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore\ns vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia zaručeného čl. 9 ods. 3 Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. augusta 2015 v konaní sp. zn. 8 Sžo 17/2014\na jeho postupom v tomto konaní a takto\nrozhodol:\n1. Návrhu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie, na prerušenie\nkonania n e v y h o v u j e .\n\n2. Sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie, o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra\n2015 faxom doručená sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie,\nTulčík 310 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva\nna priaznivé životné prostredie zaručeného čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nzaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy, práva na prístup k správnemu a súdnemu konaniu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore\ns vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia zaručeného čl. 9 ods. 3 Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) z 19. augusta 2015 v konaní sp. zn. 8 Sžo 17/2014\na jeho postupom v tomto konaní. Sťažnosť bola doplnená podaním v písomnej forme\ndoručeným ústavnému súdu 23. septembra 2015.\nAko vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ procesným podaním oznámil svoj vstup\ndo konania vedeného na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“) na základe žiadosti oprávneného subjektu o povolenie výnimky zo zákazu\nustanoveného § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), ktorým by bol\npovolený odstrel jedincov medveďa hnedého vo vymedzenej lokalite. Ministerstvo\nrozhodnutím z 20. septembra 2011 v konaní sp. zn. 3869/2011-2.2 požadovanú výnimku\npovolilo, pričom však na základe rozkladu sťažovateľa minister životného prostredia\n\n2\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „minister“) svojím rozhodnutím z 28. novembra 2011\nv konaní sp. zn. 8615/2011-1.10 (27/2011-rozkl.) prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil ministerstvu na ďalšie konanie.\nPo opätovnom prejednaní veci ministerstvo rozhodnutím z 1. februára 2012 v konaní\nsp. zn. 1695/2012-2.2 požadovanú výnimku povolilo a sčasti žiadosť o povolenie výnimky\nzamietlo. Rozklad sťažovateľa minister rozhodnutím z 2. apríla 2012 v konaní sp. zn.\n4569/2012-1.10 (16/2012-rozkl.) zamietol a prvostupňové rozhodnutie ministerstva\npotvrdil.\nDruhostupňové rozhodnutie ministra i prvostupňové rozhodnutie ministerstva\nnapadol sťažovateľ žalobou podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorú doručil\nKrajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).\nKrajský súd rozsudkom č. k. 4 S 112/2012-95 z 15. novembra 2013 napadnuté\nrozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie.\nPo vecnom preskúmaní žalobných dôvodov sformulovaných sťažovateľom krajský súd\nskonštatoval, že „žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky spolu s podkladmi\nneboli v priebehu konania doručené žalobcovi aby sa k nim vyjadril“. Dospel aj k záveru,\nže zo skutkových zistení, ktoré tvorili podklad pre napadnuté administratívne rozhodnutia,\n„nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom, že sú splnené zákonné\npodmienky pre povolenie výnimky..., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia\nv predmetnej veci nevyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných\nlokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu\nmedveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si\nvyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj\nprirodzený areál, z ktorého by bola zrejmé potreba chrániť záujem na ochrane zdravia\na bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky.“.\nPrvostupňový rozsudok krajského súdu napadlo odvolaním ministerstvo, ako aj\nžalovaný.\n\n3\n\nNajvyšší súd uznesením z 19. augusta 2015 v konaní sp. zn. 8 Sžo 17/2014\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a konanie o žalobe sťažovateľa\nzastavil. V odôvodnení svojho uznesenia odkázal na stanovisko správneho kolégia\nnajvyššieho súdu z 24. júna 2014 sp. zn. Snj 72/2013, z ktorého vyvodil, že „neplatnosť\npovolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého,\nspôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol\npredmet konania, keďže výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje“.\nAplikujúc tento všeobecný názor na časové súvislosti posudzovaných prípadov najvyšší súd\nuviedol, že s ohľadom na fakt, že „v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už uplynul čas,\nna ktorý bola povolená výnimka preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času,\nna ktorý bolo vydané). To znamená, že v čase súdneho prieskumu už neexistovalo\nrozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup\npodľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku preto splnené neboli. Súd\nprvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobou\nnapadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktoré zo zákona stratili platnosť,\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ citujúc stanovisko správneho\nkolégia najvyššieho súdu z 24. júna 2014 sp. zn. Snj 72/2013 v prvom rade namieta,\nže napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu bolo vydané v konaní, „na ktoré nedopadá\nani uvedené stanovisko“. Ďalej sťažovateľ naznačuje, že zastavenie konania podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len v prípade splnenia\npodmienok ustanovených v § 248 a § 250d ods. 3 OSP, pričom akcentuje aj § 250i ods. 1\nOSP (pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý\ntu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia). Zo vzájomných súvislostí uvedených ustanovení\npotom uzatvára, že „pokiaľ najvyšší súd zastavil konanie bez toho, aby na to existoval\nzákonom v ust. § 248 O. s. p. predvídaný dôvod, odňal tým sťažovateľovi možnosť konať\npred súdom“.\n\n4\n\nSťažovateľ tvrdí, že napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu je „ukrátený\nna svojich právach, keďže najvyšší súd mu odoprel právo ktoré mu vyplýva z čl. 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru a urobil ho abstraktným a imaginárnym bez možnosti reálne sa\ndomôcť preskúmania nezákonného rozhodnutia správneho orgánu...\nPostup najvyššieho súdu v skutočnosti znamená, že nie len v tomto konaní,\nale aj v mnohých ďalších konaniach o žalobách sťažovateľa, by tento bol zbavený možnosti\nreálne sa domôcť preskúmania zákonnosti rozhodnutí v oblasti ochrany prírody.\n...\nSťažovateľ vidí v argumentácii najvyššieho súdu zásadný problém spočívajúci v tom,\nže akceptovaním tohto názoru... by účasť sťažovateľa v konaniach podľa zákona o ochrane\nprírody a krajiny stala úplne neúčinnou a nie viac než formálnou. Za týchto okolností by\nnebolo nielen možné uvažovať o akomkoľvek zmysle účasti sťažovateľa v konaniach\ntýkajúcich sa životného prostredia vo všeobecnosti, ale ani o naplnení jeho práv,\nktorých porušenie namieta touto sťažnosťou.“.\nV petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie\nkonanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK\n- domáhať sa zákonným postupom svojho práva pred súdom Slovenskej republiky\nzakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR,\n- na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR,\n- domáhať sa na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nukracujúceho ho na jeho právach zakotveného v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n- napadnúť v správnom a súdnom konaní úkony a opomenutia orgánov verejnej\nmoci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia, podľa čl. 9\nods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a\nprístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,\n- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd,\nbolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/17/2014 zo dňa\n19. 8. 2015 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.\n\n5\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 8Sžo/17/2014 zo dňa 19. 8. 2015 a vracia vec Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nSťažovateľ v sťažnosti informuje, že najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Sžp 4/2013 uznesením zo 14. apríla 2015 prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru\nEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nprejudiciálnu otázku tohto znenia:\n„Je možné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré je\nzakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, v prípade tvrdeného\nporušenia práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia vykonaného predovšetkým\npre podmienky Európskej únie Smernicou Rady č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane\nprirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, t. j. najmä napomáhať\nhľadaniu stanoviska v spojení s verejnosťou k projektu, ktorý môže pravdepodobne\nvýznamne ovplyvniť osobitne chránené územia sústredené pod európsku ekologickú sústavu\ns názvom NATURA 2000, a právo, ktorého uplatnenia sa v zmysle čl. 9 Dohovoru o prístupe\nk informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti\nv záležitostiach životného prostredia a v medziach naznačených prostredníctvom rozsudku\nSúdneho dvora Európskej únie spisová značka C-240/09 zo dňa 08. marca 2011 domáha\nžalobca ako nezisková organizácia založená na ochranu životného prostredia\nna vnútroštátnej úrovni, spravodlivo naplniť aj takým postupom vnútroštátneho súdu,\nktorý zastaví súdny prieskum v spore o preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia\núčastníka v správnom konaní o vydanie súhlasu, ako je tomu vo veci samej, a odkáže ho\nna podanie žaloby ako opomenutého účastníka v uvedenom správnom konaní?“\nPodľa názoru sťažovateľa „je nesporné, že v prejudiciálnom konaní C-243/15\npred Súdnym dvorom Európskej únie sa rieši otázka, týkajúca sa výkladu zmlúv a aktov\norgánov Európskej únie, ktorá úzko súvisí s podstatou podávanej sťažnosti. Uvedená otázka\nspočíva v tom, či je možné odoprieť mimovládnej organizácii, zaoberajúcej sa otázkami\n6\n\nživotného prostredia, právo na prieskum rozhodnutia, ktoré napadla na súde s poukázaním\nna to, že čas, počas ktorého sa mala vykonať činnosť, na ktorú napadnuté rozhodnutie\norgánu ochrany prírody udelilo výnimku, či súhlas, v čase súdneho prieskumu už uplynul.“.\nZ uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu konanie o sťažnosti\nprerušiť, a to „až do skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie\nv konaní vedenom pod sp. zn. C-243/15“.\nII.\nPodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny\ndvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej\nzmluvy [čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 326, 26.10.2012; ďalej len\n„zmluva“), pozn.].\nPodľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže\nkonanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam\npre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.\nSťažovateľ navrhol ústavnému súdu prerušenie konania o jeho sťažnosti podanej\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy do právoplatného skončenia konania vedeného pred Súdnym\ndvorom pod sp. zn. C- 243/15. Skutočnosť prebiehajúceho prejudiciálneho konania ústavný\nsúd overil na webovom sídle Súdneho dvora, ako aj v Úradnom vestníku Európskej únie\n(Ú. v. EÚ C 279, 24. augusta 2015, s. 18).\n\n7\n\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nÚstavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre už zdôraznil (IV. ÚS 206/08),\nže „súčasťou takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do Európskej\núnie je aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 (v súčasnosti podľa čl. 267, pozn.)\nzmluvy Súdnym dvorom ES (v súčasnosti Súdnym dvorom, pozn.) v konaní o prejudiciálnej\notázke. V takom prípade je však výklad práva spoločenstva v rozsudku Súdneho dvora ES\n(v súčasnosti Súdneho dvora, pozn.) súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci\nsamej“. V tom istom rozhodnutí ústavný súd zároveň upozornil, že „ak taký súd, ktorý je\nsúdom, proti ktorého rozhodnutiu už niet žiadneho opravného prostriedku, nepredloží\nprejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru ES (v súčasnosti Súdnemu dvoru, pozn.), hoci tak\nurobiť mal, otvára sa otázka ústavnosti jeho postupu so zreteľom na čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48\nods. 1 ústavy, pričom treba pripomenúť aj jeho povinnosť podľa § 1 v spojení s § 109 ods. 1\npísm. c) OSP zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania... Nepredloženie veci Súdnemu dvoru ES v prípadoch, keď je príslušný súd\npovinný tak urobiť, môže znamenať odňatie zákonnému sudcovi aj podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby jeho vec bola prejednaná súdom\nzriadeným na základe zákona“.\nSúčasne ústavný súd v minulosti prijal právny záver, podľa ktorého ak prejudiciálnu\notázku v rovnakej veci predložil Súdnemu dvoru najvyšší súd, potom prerušenie konania\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy by síce bolo nadbytočné (IV. ÚS 118/2010), vytvára sa však\nprocesný priestor pre aplikáciu fakultatívneho prerušenia konania o tzv. ústavnej sťažnosti\npodľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.\nPre fakultatívne prerušenie konania vedeného podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa však\ndo polohy conditio sine qua non dostáva pozitívny záver ústavného súdu o tom,\nže v prejudiciálnom konaní na Súdnom dvore sa rieši otázka, ktorá môže mať význam\npre rozhodnutie ústavného súdu o podanej sťažnosti.\n\n8\n\nZ formulácie prejudiciálnej otázky citovanej v časti I odôvodnenia tohto uznesenia\nexplicitne vyplýva, že sa týka rozhodovania súdu „v spore o preskúmanie rozhodnutia\no nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní o vydanie súhlasu“. K položeniu\nprejudiciálnej otázky teda najvyšší súd viedla vecná stránka preskúmania procesného\nrozhodnutia správneho orgánu o účastníctve sťažovateľa v správnom konaní. Avšak\ntu predbežne\n\nprerokúvaná\n\nsťažnosť\n\nsmeruje\n\nproti\n\nvýsledku\n\nsúdneho\n\nprieskumu\n\nadministratívneho rozhodnutia, ktoré nemá procesný charakter ani sa samotnej účasti\nsťažovateľa\n\nako\n\nneziskovej\n\norganizácie\n\nreprezentujúcej\n\nzainteresovanú verejnosť\n\nv environmentálne zameraných administratívnych konaniach nedotýka. Sťažovateľ sa\ndomáha ústavno-súdneho prieskumu uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bol zastavený\nsúdny prieskum správneho rozhodnutia vydaného vo veci samej.\nZ uvedených dôvodov je využiteľnosť právnych záverov, ktoré budú pre Súdny dvor\npri rozhodovaní o položenej prejudiciálnej otázke podstatné, pre konanie o predbežne\nprerokúvanej sťažnosti sťažovateľa limitovaná do takej miery, ktorá neodôvodňuje\npredlžovanie právnej neistoty sťažovateľa plynúcej z neukončeného konania o jeho\nsťažnosti. Ústavný súd preto návrhu sťažovateľa na prerušenie konania o jeho sťažnosti\ndo skončenia konania vedeného podľa čl. 267 zmluvy pod sp. zn. C- 243/15 pred Súdnym\ndvorom nevyhovel (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n9\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy\nskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky\nuvedené v jej národnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup\nk správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie konaní a opomenutí\nprávnických a fyzických osôb a verejných inštitúcií, ktoré sú v rozpore s jej národným\nprávom v oblasti životného prostredia.\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa ňou domáha vyslovenia porušenia\nsvojich označených základných práv a práva garantovaných medzinárodnými zmluvami,\nku ktorému malo dôjsť napadnutým uznesením najvyššieho súdu. To vo svojej podstate\nznamenalo, že de iure nedošlo k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu o dôvodoch,\n\n10\n\nktoré podľa názoru sťažovateľky spôsobovali nezákonnosť správnou žalobou atakovaných\nrozhodnutí správnych orgánov a aj ujmu na jej právach a právom chránených záujmoch.\nSťažovateľ uvádza, že k tvrdenému porušeniu jeho práv došlo z dôvodu, že najvyšší\nsúd nepostupoval pri výklade a aplikácii práva v súlade s požiadavkami Aarhuského\ndohovoru.\nÚstavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nPo preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\ndospel k záveru, že najvyšší súd v ňom po materiálnej stránke zjavne vychádzal\nzo stabilného interpretačného prístupu k aplikácii ustanovení piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku regulujúcich podstatu správneho súdnictva a jeho účelové zameranie\nv právnom štáte. Tento prístup najvyššieho súdu je predznačený jeho ustálenou judikatúrou\nstelesnenou napríklad rozhodnutím vo veci sp. zn. 4 Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002.\nPredmetný právny názor najvyššieho súdu považuje ústavný súd za nanajvýš potrebné\nzopakovať, hoci mu je z jeho činnosti známe, že sťažovateľovi je zo strany najvyššieho\nsúdu pravidelne pripomínaný: „... rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval\nproces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\n\n11\n\nrozhodnutie pre účastníka. Ustanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom\nktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí správnych orgánov zo strany správnych súdov,\nktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t. j. ich zmenu nemožno dosiahnuť\nopakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to však, že správne orgány\nnemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne patrí\nzásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto\nzásady nemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nsmerovalo by zrušenie napadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu\nsprávneho konania.“\nSťažovateľ si sám musí uvedomovať potrebu reálneho dopadu súdneho rozhodnutia\nnielen na procesné práva a povinnosti účastníka správneho konania, ale aj na jeho reálnu\nmožnosť nielen privodiť vecne iné či výhodnejšie postavenie, ale v tomto prípade vôbec\nna reálnu možnosť konanie zopakovať.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že ani sťažnosťou atakované uznesenie najvyššieho súdu\nnemalo schopnosť porušiť právo sťažovateľa účinne sa zúčastniť sa konania vedeného\nministerstvom vo veci povolenia výnimky z ochrany medveďa hnedého. Neuniklo\npozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ toto svoje právo háji, avšak nikde vo svojich\nsťažnostiach neuvádza, akým spôsobom by ho chcel realizovať. Ak by aj najvyšší súd\nv správnom súdnictve sťažovateľovi vyhovel a potvrdil prvostupňový rozsudok krajského\nsúdu, ktorým boli napadnuté administratívne rozhodnutia zrušené a vec vrátená ministerstvu\nna ďalšie konanie, toto by nemalo inú možnosť, len svoje konanie zastaviť, pretože jeho\npredmet – výnimka – zanikla uplynutím času, na ktorý bola povolená a nejde o konanie,\nktoré by bolo možné začať z úradnej povinnosti. Osobitne je možnosť účinne realizovať\npráva podľa Aarhuského dohovoru sťažená v prípade, keď na základe platne udelenej\nvýnimky už došlo k odstrelu chráneného živočícha (medveďa hnedého).\nÚstavný súd poukazuje na stanovisko správneho kolégia najvyššieho súdu z 24. júna\n2014 sp. zn. Snj 72/2013, v ktorom najvyšší súd spätne oprel svoj právny názor aj o nález\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008, keď okrem iného konštatoval,\nže „v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba zohľadniť účel zákona“, a uviedol,\n\n12\n\nže „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných\nprávnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu\na zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy\no metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu\nprednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\nViazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú\na bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných\nzákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť\nštátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“. Z tohto právneho názoru\nústavného súdu potom najvyšší súd v stanovisku správneho kolégia vyvodil, že „ak žalobca\nnepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, ktoré mu malo vzniknúť\nrozhodnutím o zastavení konania, je namieste, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého\nstupňa o zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny“.\nPodľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody konanie\npodľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.\nPodľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané podľa tohto\nzákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.\nV relácii k citovaným ustanoveniam regulujúcim procesné aspekty rozhodovania\nv konaní podľa zákona o ochrane prírody najvyšší súd vo svojom napadnutom uznesení\nzdôraznil, že „zo skutkových okolností danej veci je zrejmé, že rozhodnutia žalovaného\noboch stupňov zo zákona stratili platnosť, a teda v danom prípade nejde o rozhodnutie,\nktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických\nosôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O. s. p.) a súčasne napadnutým\nrozhodnutím žalovaného žalobca nemôže byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1\nO. s. p.)“.\n\n13\n\nÚstavný súd hodnotí poukaz najvyššieho súdu na § 244 ods. 3 OSP a § 247 ods. 1\nOSP v okolnostiach sťažovateľovho prípadu ako veľmi výstižný. Správne súdnictvo je\nprimárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej\nnajrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme\nprávneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek\nzreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu\ndotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom\nsúdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej\nsprávy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej\nsféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej\nspráve, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby,\nvoči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nV posudzovaných\n\nprípadoch\n\ns ohľadom\n\nna\n\nprávny\n\nstav\n\ndaný\n\ncitovanými\n\nustanoveniami zákona o ochrane prírody v spojení s relevantnými skutkovými okolnosťami\n(pred rozhodnutím krajského súdu o sťažovateľovej žalobe už uplynulo obdobie, na ktoré\nbolo preskúmavanými administratívnymi rozhodnutiami priznané sťažovateľom kritizované\noprávnenie) je zreteľné, že prípadné meritórne prejednanie sťažovateľovej žaloby nemohlo\nza žiadnych okolností viesť k poskytnutiu účinnej ochrany jeho subjektívnym právam.\nPreto fakt, že konanie o žalobe podanej podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku bolo ukončené procesne, teda zastavením a bez meritórneho rozhodnutia\no dôvodoch\n\nžaloby,\n\nvedie\n\nuž\n\npri predbežnom\n\nprerokovaní\n\nsťažnosti\n\nk záveru,\n\nže sťažovateľovmu základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy i jeho\nprávu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy bola poskytnutá ochrana v intenciách zákonov, ktoré tieto\nustanovenia vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nVo vzťahu k sťažovateľovým námietkam založeným na poukaze na iné rozhodnutia\nnajvyššieho súdu v obdobných sťažovateľových veciach ústavný súd odkazuje na už\nspomínané stanovisko správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Snj 72/2013 z 24. júna\n2014, ktorým bola využitá zjednocovacia právomoc priznaná kolégiám najvyššieho súdu\npodľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\n14\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Zákonnou\npodmienkou využitia uvedenej právomoci kolégia najvyššieho súdu je zistenie, že došlo\nk výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia.\nCez túto podmienku zjednocovacia právomoc kolégií najvyššieho súdu prirodzene\nnapĺňa stabilne judikovanú požiadavku ústavného súdu, podľa ktorej k imanentným znakom\nprávneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95),\nktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku\npri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,\nPL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu\no tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju\nnemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00,\nPL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).\nAj z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Beian\nv. Rumunsko zo 6. decembra 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých,\nprípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému\n(v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch\npráva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila\nako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí\nrozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\nÚstavný súd konštatuje, že v posudzovanom tematickom okruhu, ktorý viedol\nsťažovateľa k iniciácii viacerých konaní v správnom súdnictve, najvyšší súd učinil zadosť\npožiadavkám plynúcim zo zákona o súdoch, z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy)\ni z judikatúry ESĽP. Prijatie zjednocovacieho stanoviska z 24. júna 2014 má právny\nvýznam aj v tom, že od tohto momentu požiadavka právnej istoty vyžaduje od senátov\nsprávneho kolégia najvyššieho súdu, aby pri nezmenenej právnej úprave toto stanovisko\nrešpektovali a z neho pri posudzovaní tzv. správnych žalôb v identických alebo obdobných\nprípadov vychádzali, hoci aj v rozpore so svojimi rozhodnutiami z obdobia spred prijatia\npredmetného stanoviska. K takým rozhodnutiam patria aj tie, ktoré sťažovateľ vo svojich\n\n15\n\nsťažnostiach argumentačne použil (rozhodnutie z 24. septembra 2013 vo veci sp. zn. 1 Sžp\n6/2013 a rozhodnutie z 13. mája 2014 vo veci sp. zn. 1 Sžp 13/2013).\nPodľa stanoviska správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Snj 72/2013 z 24. júna\n2014 «ak došlo k uplynutiu lehoty na odstrel chráneného živočícha až v priebehu konania\no rozklade, potom správny orgán musí zastaviť konanie celé. Ak však dôjde len k zastaveniu\nkonania o rozklade, aj potom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. R 103/2011,\nformálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu\nk skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech\na za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok\nporušenie práv účastníka konania. Platí to najmä vtedy, ak sa účastníkovi inak vyhovie\nvo veci samej, kedy duplicitne reparovať čiastkové pochybenia nie je potrebné. Zákon\no ochrane prírody dáva do právomoci orgánu o ochrane prírody zastaviť konanie, ak dôvod\nna konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca\nplatnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané.\nZa takýchto okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade\nčasovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod,\nktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času,\nna ktoré bolo vydané. Neplatnosť výnimky nemožno spájať len so skutočnosťou, že predmet\nkonania zanikol napr. uhynutím zvieraťa (medveďa hnedého).\nAk podľa § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane\nprírody došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, že uplynutím času, ktorým bolo\nuplynutie lehoty na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého, odpadol dôvod\nna konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom.\nAk rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného\nživočícha – medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť\nuplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto\nvýnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane\nprírody správneho orgánu potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania\nnie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania\nje právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej\n\n16\n\nplatnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania a súd prvého\nstupňa musí zamietnuť žalobu proti takémuto rozhodnutiu zastavení konania o neplatnej\nvýnimke zamietnuť.».\nNeušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažnosťou atakované uznesenie najvyššieho\nsúdu nemalo za následok nevyhovenie sťažovateľovej žalobe, teda nešlo o rozhodnutie,\nktoré by sťažovateľovi privodilo vecne negatívny výsledok. Najvyšší súd napadnutým\nuznesením konanie o sťažovateľovej správnej žalobe zastavil a privodil mu tak negatívny\nvýsledok procesného charakteru bez meritórneho vysporiadania sa so žalobnými dôvodmi.\nZistený fakt má priamu súvislosť s obsahom základného práva na súdnu ochranu\na v reláciách správneho súdnictva nepochybne aj so základným právom zaručeným čl. 46\nods. 2 ústavy, pretože nezákonné procesné zastavenie konania môže nadobudnúť\naž rozmery odmietnutia spravodlivosti (napr. m. m. III. ÚS 467/2015).\nNa tomto mieste však ústavný súd musí opätovne podčiarknuť jeho postavenie\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti oddeleného od sústavy všeobecného\nsúdnictva (čl. 124 ústavy). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu i základného práva zaručeného čl. 46\nods. 2 ústavy v sťažovateľovom prípade vyžadovala, aby súdy v správnom súdnictve\nzabezpečili nápravu eventuálneho nezákonného ukrátenia sťažovateľa na jeho právach\nči právom chránených záujmoch. Ako však už bolo viackrát zdôraznené, relevantné\nokolnosti neumožňovali súdom takto vymedzený účel naplniť, pretože v čase ich\nrozhodovania už prípadný zásah do sťažovateľových práv nepôsobil. Uplynula totiž doba,\npočas ktorej bolo možné využiť administratívnym rozhodnutím zakotvené práva, priznanie\na následný výkon, ktorých sa sťažovateľ svojou správnou žalobou snažil odvrátiť.\n\n17\n\nZ hľadiska kritéria ústavno-súdneho prieskumu daného požiadavkami plynúcimi z čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy na konanie o sťažovateľovej žalobe preto ústavný súd uzatvára, že je\nirelevantné, či táto žaloba bola vecne zamietnutá alebo či konanie o nej bolo procesne\nzastavené. Otázka voľby jedného z popísaných dvoch postupov najvyššieho súdu je otázkou\nzákonnosti. Berúc do úvahy zistené skutkové okolnosti prejednávanej kauzy nejde\no problém ústavnej relevancie. Namietané rozhodnutie najvyššieho súdu teda nevykazuje\nznaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný toto\nhodnotenie nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod\nzasiahnuť do právnych názorov najvyššieho súdu.\nÚstavný súd tak vyhodnotil sťažovateľove námietky, na ktorých založil názor\no porušení svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako nedôvodné.\nPreto je sťažnosť v tejto častiach zjavne neopodstatnená. O zjavne neopodstatnený návrh\ntotiž ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Úloha ústavného súdu teda pri predbežnom\nprerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej\nnavrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených\nústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť\nexistencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí\nako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\nObdobný záver platí aj pre právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, keďže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd neopomína z judikatúry ESĽP\n\n(napr. rozsudok zo 16. 7. 1971 vo veci\n\nRingeisen c. Rakúsko, séria A, č. 13) limitovaný priestor pre uplatňovanie práva\nna spravodlivé súdne konanie v správnom súdnictve (pojem „občianske práva a záväzky“\na „trestné obvinenie“), no nepovažoval za potrebné sa touto otázkou bližšie zaoberať,\n18\n\nkeďže bez ohľadu na odpoveď by k záveru o porušení práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu nemohol\ndospieť.\nRovnaký záver ako vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy je potrebné prijať\naj k namietanému porušeniu práva sťažovateľa zaručeného čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru. Jeho zakotvenie v medzinárodno-právnom dokumente totiž odkazuje na splnenie\npodmienok vyplývajúcich z vnútroštátneho práva. Tie sú v podmienkach Slovenskej\nrepubliky v správnom súdnictve dané práve už spomínaným primárnym účelovým\nzameraním na ochranu subjektívnych práv žalobcu. Preto, ak súd v správnom súdnictve\nnemohol pre nedostatok vplyvu preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy\nna subjektívnu pozíciu sťažovateľa preskúmať jeho zákonnosť, potom rešpektoval\nvnútroštátne podmienky uplatnenia práva zaručeného čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru,\na tak nemohlo za žiadnych okolností dôjsť k jeho porušeniu.\nPokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na priaznivé životné prostredie\npodľa čl. 44 ods. 1 ústavy, ústavný súd predznamenáva, že ide o základné právo hmotnej\npovahy, ktorého sa možno domáhať len medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie ústavy\nvykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nVšeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne\nporušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade\nby ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to,\naby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia\npod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Keďže ústavný súd\nsťažnosť v časti pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nuznesením najvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie\nďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 44\n\n19\n\nods. 1 ústavy, je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu\nmedzi právami hmotno-právneho charakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy\nich možného porušenia. Aj v tejto časti je preto sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená\n(bod 2 výroku tohto uznesenia).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd nemohol\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite, ktoré sú\nviazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legitimácia-aktívna", "návrh-zjavne neopodstatnený", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20dd9343-b619-4359-a33e-657fbe24c9f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.467.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 467/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 467/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.467.2015.1"}, {"guid": "ussr:75677cc7-d5dd-4a9b-8406-10daf0c3f42b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 118/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 118/2010 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75677cc7-d5dd-4a9b-8406-10daf0c3f42b"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c4c18cdc-5f7c-4c07-9c4f-dd8880f8bc23", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 529/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 529/2019 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.529.2019.1"}, {"guid": "ussr:6c0fe0ab-33f2-4d6b-b3a6-4406d7e4d4cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.113.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.113.2017.1"}, {"guid": "00cf4620-7cbb-474b-b176-bc022e415f0c:b79813f7-c708-40e7-93f6-6713c95ed3e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201987.1", "spisova_znacka": "6Sžk/26/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/26/2017 z 10. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201987.1"}, {"guid": "bf1bb055-4788-4a0a-ac4f-8af221237a7b:0e1ae6bc-7186-4043-b17c-446b2a4a69dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016201684.1", "spisova_znacka": "4Sžk/14/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/14/2017 z 2. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201684.1"}, {"guid": "fb8b34b2-2960-411d-92e2-8a59bcf1159b:c077ef1d-3e7b-484d-98de-bdedb1224e6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201664.1", "spisova_znacka": "4Sžk/27/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/27/2017 z 2. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201664.1"}, {"guid": "aaf61887-89c3-4b6c-9ae3-54fe79560574:c75223fe-df1c-4c50-9834-630872e153b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200598.1", "spisova_znacka": "1Sfk/48/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/48/2022 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200598.1"}, {"guid": "39f4fcc6-de4b-44e9-8429-8a50bc78c5c9:2df533a4-04f5-4a31-9757-2de24b98ef6e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200043.1", "spisova_znacka": "1Svk/32/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/32/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200043.1"}, {"guid": "654a8a89-e025-4380-b6a8-7c52d2401273:4e31d457-98e5-468c-9c99-70bac1ff80ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200409.1", "spisova_znacka": "1Stk/16/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/16/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200409.1"}, {"guid": "0f5d93cb-f622-400e-b92a-3767e7af9b42:97b8d032-9827-4b5b-ae8d-1b0ed0e48ae2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200080.2", "spisova_znacka": "4Svk/18/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/18/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200080.2"}, {"guid": "d6936ec3-832e-449d-8edc-96e47eb37f79:0c559fa1-d5f4-4e1e-9d8c-69a751171737", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200531.1", "spisova_znacka": "1Stk/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/2/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200531.1"}, {"guid": "bfdb6daf-eda1-40b7-a975-72b9db126eea:025a85f2-0849-49bf-9aa3-79b6c8d327f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200059.1", "spisova_znacka": "1Svk/7/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/7/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200059.1"}, {"guid": "a86bed45-0b58-489d-bed8-dc01f22650cb:678a82f4-a21e-4a7b-ba31-532f4139ec92", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200678.1", "spisova_znacka": "1Sfk/42/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/42/2021 z 21. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200678.1"}, {"guid": "b6ba9cc2-23cd-4534-8956-cf0fe529bd71:e268f5ae-9836-4a07-9458-c6ff89d70c45", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4016200934.1", "spisova_znacka": "1Sžk/18/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/18/2021 z 30. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4016200934.1"}, {"guid": "010b8563-9dc8-416f-b408-0bb8c885956b:d5ca4547-0a09-4e07-9016-e0ef9260a8d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200096.1", "spisova_znacka": "10Sžk/20/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200096.1"}, {"guid": "1d34faf5-67fc-4567-afeb-33ae60210ed3:456b05a4-afc5-4873-aba0-ac8fa0799a03", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200528.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/23/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/23/2021 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200528.1"}, {"guid": "4148a4b9-9672-4efc-b356-e0c7211bb98f:43229aa7-668e-4c8d-96f3-1b9cd0985a10", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200518.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/44/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/44/2020 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200518.1"}, {"guid": "c5410335-450d-4c4d-bbed-d5a014ae990e:e877d022-fc73-4503-bc28-8c5d1115ccb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200779.1", "spisova_znacka": "8Sžk/20/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/20/2021 z 21. 9. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200779.1"}, {"guid": "f43a03e4-a874-4174-a519-f1ecd9371b6b:46ae0da8-b738-41e8-b381-a37350299715", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200561.1", "spisova_znacka": "4Sžk/27/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/27/2020 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200561.1"}, {"guid": "c9305e7a-43d0-4f49-848c-f901ae5380d9:2e891b76-d419-42ab-81c3-dbcf28acc72c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:4017200012.1", "spisova_znacka": "1Sžk/38/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/38/2020 z 26. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:4017200012.1"}, {"guid": "d2db0eaf-94e3-43bf-b20b-6a5b70d9e5c7:df579459-effa-44b6-bb0d-d6c940acb779", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201406.4", "spisova_znacka": "BA-6S/218/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/218/2022 z 3. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201406.4"}, {"guid": "13ba355e-87da-4a60-94f7-c76e0e4ceb7f:8e5d0819-9040-4fab-9993-d82636f55c33", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200030.6", "spisova_znacka": "NR-11S/12/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/12/2020 z 22. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200030.6"}, {"guid": "cdc6d6f7-83e7-428a-8a79-064439eacaee:16574575-41a3-4fee-82b3-a6a87fbdf7d4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2", "spisova_znacka": "1S/10/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/10/2023 z 10. 7. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2"}, {"guid": "068a364c-198e-45b9-9507-f1f4d5763887:9fbb21e5-feae-4e96-a890-c10cc17e61a4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1016200193.14", "spisova_znacka": "BA-6S/24/2016", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/24/2016 z 12. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1016200193.14"}, {"guid": "d733ff98-ae9c-4214-839a-c5852b318345:1c9042ad-37a8-47d1-98c5-a72537cc61bb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200152.3", "spisova_znacka": "2Sf/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2Sf/2/2023 z 23. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200152.3"}, {"guid": "24a00798-f4c4-4ef9-8ef5-1fe056086640:4624f28c-f979-4887-86aa-9ddbc1e0392d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200170.2", "spisova_znacka": "18Sas/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 18Sas/4/2023 z 11. 12. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200170.2"}, {"guid": "8bb71914-9393-45f8-84f1-12056c5a7a1a:871be92b-ad38-4873-b2c1-d387b4792bc3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200434.4", "spisova_znacka": "ZA-31S/133/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/133/2022 z 24. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200434.4"}, {"guid": "f57617b5-b7c9-4cad-b7eb-e2cba74b61ee:2da6940f-130f-411f-8981-f6e74cfe831e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200480.2", "spisova_znacka": "BB-74S/60/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-74S/60/2022 z 12. 9. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200480.2"}, {"guid": "18722ac2-1e99-493e-a7f9-7001d8f04c23:4ff4d706-1326-4612-a3d1-d7d87e69241c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5021200409.5", "spisova_znacka": "ZA-14Sa/10/2021", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-14Sa/10/2021 z 12. 9. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5021200409.5"}, {"guid": "f1c38c3d-d0b6-4212-98eb-b5c00bab973d:edd415c3-7289-4203-89c2-fc8a333537de", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6123227303.2", "spisova_znacka": "BB-31Sa/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-31Sa/2/2023 z 24. 6. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6123227303.2"}, {"guid": "84d000a7-72f9-4d62-b82c-ede13a629cdd:e34fed5b-c83c-4f3d-9fea-131105dc359e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4017200907.7", "spisova_znacka": "11S/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/16/2019 z 28. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4017200907.7"}]}