{"guid": "ussr:4427812f-94ca-4370-8629-f19782925f35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.648.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 648/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 648/2016 z 4. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 648/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.648.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-10-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4427812f-94ca-4370-8629-f19782925f35", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.648.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.648.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.648.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 648/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s.,\nBajkalská 21/A, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Tomášek & partners,\ns. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, ktorej konateľom je JUDr. Juraj Tomášek, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava II\n\nsp. zn. 39 Er 3637/2014 z 12. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s., o d m i e t a\n\nako\n\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s. (ďalej len\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\n\nčl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 39 Er 3637/2014 z 12. apríla 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke je pred okresným\nsúdom vedené exekučné konanie.\nSťažovateľka bola rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 29 Cb 68/2003\nzo 7. novembra 2011 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zaviazaná na zaplatenie\npohľadávky. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolala. Krajský súd rozhodnutím\nsp. zn. 2 Cob 127/2012 z 24. júla 2012 (ďalej aj „v poradí prvé rozhodnutie krajského\nsúdu“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie tak nadobudlo\nprávoplatnosť. Návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneným podaný nebol.\nSťažovateľka však následne vo veci podala dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozhodnutie krajského súdu sp. zn. 2 Cob 127/2012 z 24. júla 2012 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie\n\nkonanie.\n\nNásledne\n\nkrajský\n\nsúd\n\nrozhodnutím\n\nsp. zn. 2 Cob 105/2013\n\nz 30. júna 2014 (ďalej aj „v poradí druhé rozhodnutie krajského súdu“) prvostupňové\nrozhodnutie opätovne potvrdil a toto rozhodnutie taktiež nadobudlo právoplatnosť.\nMedzičasom však uplynula premlčacia doba ustanovená v § 408 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný\nzákonník“) vzťahujúca sa na časť vymáhanej pohľadávky.\nV exekučnom konaní iniciovanom oprávneným až po v poradí druhom rozhodnutí\nkrajského súdu teda sťažovateľka vzniesla voči vymáhanej pohľadávke námietku\npremlčania. Pri konštrukcii námietky premlčania sa opierala o ustanovenie § 408\nObchodného zákonníka. Napadnutým uznesením okresného súdu boli námietky\nsťažovateľky proti exekúcii zamietnuté.\n\n2\n\nPodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľky\n\nmala\n\nbyť\n\nnámietka\n\npremlčania\n\núspešná\n\nz dôvodu kumulatívneho naplnenia týchto právnych skutočností:\n1. Oprávnený nepodal návrh na vykonanie exekúcie ihneď po v poradí prvom\nprávoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí krajského súdu, aj keď v tom čase\ndisponoval riadnym exekučným titulom.\n2. Pred vyhlásením v poradí druhého rozhodnutia krajského súdu už uplynula\npremlčacia doba v zmysle § 408 Obchodného zákonníka vzťahujúca sa na značnú\nčasť vymáhanej pohľadávky.\nSťažovateľka teda vníma problematicky tú skutočnosť, že okresný súd nechal voľný\npriebeh výkonu exekúcie, pri ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie podaný až po dovolaní\na nadobudnutí vykonateľnosti v poradí druhého rozhodnutia krajského súdu a výkon\nexekúcie nezastavil z dôvodu, že oprávnený sa mal domáhať vykonania exekúcie ihneď\npo prvom právoplatnom rozhodnutí krajského súdu.\nOkresný súd sa k takto koncipovanej námietke sťažovateľky vyjadril v tom zmysle,\nže „námietka premlčania by mala právnu relevanciu v prípade, ak by po uplynutí lehoty\nuvedenej v § 408 Obchodného zákonníka povinný vzal späť svoje dovolanie a dovolací súd\nby tak nemohol preskúmať uvedený rozsudok krajského súdu a rozhodnutím dovolacieho\nsúdu by tak zákonným spôsobom nebola odňatá nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia.\nDovolací súd však na dovolanie povinného vec prejednal a zrušil predmetný rozsudok\nkrajského súdu, ako sa povinný domáhal, a vrátil vec na ďalšie konanie krajskému súdu,\nčím tomuto rozhodnutiu odňal zákonným spôsobom jeho nezmeniteľnosť. Krajský súd\nvo veci ďalej konal a vydal rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.\nNásledne, na podklade týchto rozsudkov bola začatá exekúcia. Z vyššie uvedeného vyplýva,\nže samotný povinný sa pričinil o to, že premlčanie nenastalo, nakoľko rozsudok, od ktorého\nsa premlčanie malo odvíjať, bol zrušený na jeho dovolanie. Od takéhoto zrušeného\nrozsudku nie je možné odvíjať právne následky spočívajúce v premlčaní pohľadávky.\nZrušený rozsudok z právneho hľadiska neexistuje, z čoho vyplýva, že nemohlo dôjsť\n3\n\nk naplneniu predpokladov uvedených v § 408 Obchodného zákonníka. Na základe vyššie\nuvedeného tak exekučný súd uzatvára, že vznesenú námietku premlčania nemohol\nakceptovať.“.\nSťažovateľka pokladá záver okresného súdu o právnej neexistencii v poradí prvého\nrozhodnutia krajského súdu, ktoré bolo na základe dovolania zrušené, za nesprávny. Podľa\njej názoru «záver súdu o „právnej neexistencii“ rozsudku KSBA sp. zn. 2Cob/127/2012\n(v poradí prvé rozhodnutie krajského súdu, pozn.) je navyše celkom zjavne nesprávny\na na účely premlčania pohľadávky absolútne nepoužiteľný. Skutočnosť, že zrušením\nrozsudku v rámci dovolacieho konania dochádza k strate niektorých vlastností tohto\nrozsudku (napr. odpadnutie prekážky rei iudicatae) a že súdy pokračujú v konaní ďalej\n(ust. § 243d OSP) ešte neznamená, že by takýto rozsudok v „právnom svete“ nezanechával\nžiadne právne následky. Ako už bolo uvedené vyššie, rozsudok KSBA sp. zn. 2Cob/127/2012\nbol plne spôsobilým exekučným titulom, ktorý bolo možné v exekúcii nútene vykonať. Takéto\nexekučné konanie vykonané na základe neskôr zrušeného rozsudku by bolo právne bezvadné\na nebolo by ho ani možné navrátiť do predošlého stavu (ust. § 61 EP). Povinný má\npo zrušení exekučného titulu, na základe ktorého bola vymožená suma, nárok na vrátenie\ntejto sumy voči oprávnenému len v prípade, ak by zrušený rozsudok nezodpovedal\nskutočným\n\nhmotnoprávnym\n\npomerom\n\n(porovnaj\n\nrozsudok\n\nveľkého\n\nsenátu\n\nobčianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu České republiky zo dňa\n23. 04.2014, sp. zn. 31 Cdo 3309/2011). Nemožno preto absolútne prijať záver, že by\nzrušený právoplatný rozsudok za sebou nezanechával žiadne právne následky. Záver súdu\no „právnej neexistencii“ rozsudku KSBA sp. zn. 2Cob/127/2012, resp. o tom, že by tento\nrozsudok nevyvolával žiadne právne následky je celkom zjavne svojvoľný a je v príkrom\nrozpore so skutočnosťou, že tento rozsudok bol v čase márneho uplynutia absolútnej\npremlčacej doby plne spôsobilým exekučným titulom.\nNesprávny záver o „právnej neexistencii“ rozsudku KSBA sp. zn. 2Cob/127/2012 je\nnavyše na účely premlčania absolútne nepoužiteľný. K uplynutiu premlčacej doby podľa\nust. § 408 ods. 1 ObZ dochádza bez ohľadu na iné ustanovenia zákona a k jej márnemu\nuplynutiu došlo k dôsledku neuplatnenia práva Oprávneným, a nie v dôsledku toho, že by\n4\n\nbol právoplatný Rozsudok KSBA sp. zn. 2Cob/127/2012 postihnutý nejakou vadou. Na tieto\nprávne následky, ktoré už raz vznikli v dôsledku márneho uplynutia premlčacej doby\na nekonania Oprávneného, nie je možné spätne nazerať tak, ako keby nevznikli.\nSúd tak so svojim zjavne nesprávnym záverom, podľa ktorého rozsudok KSBA sp. zn.\n2Cob/127/2012 nevyvoláva žiadne právne následky spojil celkom zjavne absurdný\nnásledok, podľa ktorého by sa na márne uplynutú absolútnu premlčaciu dobu malo spätne\nhľadieť, ako keby neuplynula a na právne následky, ktoré sú s jej uplynutím spojené (napr.\nvznik práva Sťažovateľa (sťažovateľky, pozn.) vzniesť v exekučnom konaní námietku\npremlčania) ako keby nikdy nevznikli. Tento záver je tak v zjavnom rozpore s kogentným\nust. § 408 ObZ, ktoré nepripúšťa akékoľvek „obnovenie“ márne uplynutej absolútnej\npremlčacej doby. Rovnako je tento záver v rozpore s účelom ust. § 408 ObZ, ako aj účelom\npremlčania a princípom vigilantibus iura scripta sunt (pozri nižšie bod II./G).».\nV nadväznosti na uvedenú argumentáciu je sťažovateľka názoru, že okresný súd\nnapadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil, pretože z neho nie je zrejmé, ako mohol\ndospieť k odlišnému názoru.\nV druhej časti sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy (odňatie\nzákonnému sudcovi), pretože „podľa poverenia, ktoré je súčasťou rozvrhu práce\nOkresného súdu Bratislava II bol vyšší súdny úradník\n\npoverený na\n\nvšetky rozhodnutia v exekučných veciach (okrem schválenia príklepu súdom) pre súdne\noddelenie 39Er-nepárne. Tento vyšší súdny úradník vykonával pred vydaním Rozhodnutia\núkony v exekučnom konaní sp. zn. 39Er/3637/2014 (napr.; Postúpenie dodatku zo dňa\n01.02.2016, č. I.: 653 - Príloha 9; Postúpenie dodatku zo dňa 03.02.2016, č. l.: 621 Príloha 10).\nRozhodnutie však prekvapujúco a v rozpore s rozvrhom práce vydal sudca. Súdny\nspis exekučného konania sp. zn. 39Er/3637/2014 zároveň neobsahuje akýkoľvek podklad,\nna základe ktorého by bolo možné učiniť záver, prečo k zmene osoby príslušnej\nna rozhodnutie vo veci došlo.“.\n\n5\n\nV tretej časti sťažnosti sťažovateľka namieta, že okresný súd sa jej neumožnil\nvyjadriť „k Vyjadreniu Oprávneného zo dňa 09.03.2016 a neposkytol mu ani žiaden\npriestor na zaujatie jeho stanoviska k novej obsiahlej argumentácii Oprávneného\nk Námietkam a k vyjadreniu Sťažovateľa zo dňa 16.11.2015“.\nV štvrtej časti sťažnosti sťažovateľka namieta, že „sťažovateľ(/ka, pozn.) podaním\nzo dňa 26.10.2015 označeným ako Návrh na nariadenie pojednávania v konaní\no námietkach povinného upozornil súd na jeho povinnosť nariadiť v konaní o Námietkach\nústne pojednávanie. Súd však ústne pojednávanie nenariadil.\nSťažovateľ poukazuje na to, že konanie o námietkach má povahu samostatného\nincidenčného konania iniciovaného povinným. Toto incidenčné konanie je svojou povahou\nzákladným (nachádzacím) konaním sporového charakteru (spor o tom, či sa exekúcia\nzačala oprávnene, resp. či je jej vedenie prípustné). V rámci konania o námietkach\npovinného sa preto v plnej miere uplatní zásada ústnosti a priamosti ako jedna\nzo základných zásad sporového konania, ako aj právo účastníkov na verejné prerokovanie\nveci, t. j. na prejednanie námietok Sťažovateľa bolo potrebné nariadiť pojednávanie.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že uznesením okresného súdu sp. zn. 39 Er 3637/2014 z 12. apríla 2016\nboli porušené čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby\nnapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby\nsťažovateľke priznal náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n\n7\n\nPodľa čl. 20 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\nPredmetom prvej časti sťažnosti je postup okresného súdu pri rozhodovaní\no námietkach proti prebiehajúcej exekúcii. Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia\nzákladného právna na súdnu ochranu z dôvodu, že v exekučnom konaní, ktoré je proti nej\nvedené na základe v poradí druhého rozhodnutia krajského súdu, je vymáhaná už premlčaná\npohľadávka. Podľa názoru sťažovateľky predmetná pohľadávka mala byť vymáhaná\n\n8\n\npo nadobudnutí vykonateľnosti dovolaním zrušeného v poradí prvého rozhodnutia\nkrajského súdu, inak došlo k jej premlčaniu.\nSťažovateľka k uvedeným tvrdeniam v sťažnostnej argumentácii dospela na základe\ndvoch argumentačných línií.\nPrvou je formalistický prístup k poňatiu časti všeobecnej teórie práva, keď tvrdí, že\ndovolaním zrušené v poradí prvé rozhodnutie krajského súdu musí zanechávať v právnom\nsvete následky (pretože už raz bolo právoplatným a vykonateľným). To podľa jej názoru\nznemená, že ak v poradí prvé rozhodnutie krajského súdu nadobudlo vykonateľnosť, bolo\npotrebné zo strany oprávneného za zákonom ustanovených podmienok iniciovať konanie\no výkone rozhodnutia. Ak raz oprávnený disponoval riadnym exekučným titulom a návrh\nna vykonanie exekúcie z jeho strany podaný nebol, jeho opomenutie sa prieči zásade\nvigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým, pozn.) a musí znášať následky uplynutia\npremlčacej doby ustanovenej § 408 Obchodného zákonníka.\nDo tohto momentu je naznačená úvaha bezproblémová. Do hry však vstúpila nová\nprávna skutočnosť, a to zrušenie uvedeného rozhodnutia na dovolanie. Okresný súd\nv napadnutom uznesení svoju úvahu o neakceptovaní námietok sťažovateľky proti\nprebiehajúcej exekúcii oprel práve o to, že v poradí prvé rozhodnutie krajského súdu bolo\nna dovolanie sťažovateľky zrušené, čím prestalo právne existovať a konanie pokračovalo\nďalej. Sťažovateľka však tvrdí, že napriek jeho zrušeniu už nadobudlo právoplatnosť\na vykonateľnosť a tieto právne následky predsa nemožno opomínať.\nFormalistickú časť úvahy sťažovateľka podporila argumentom negatívnych\ndôsledkov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa snaží doviesť do absurdnosti. Pri tom\nzdôrazňuje, že prístupom, ktorý zaujal okresný súd, by bežne nebolo treba od účastníkov\nkonaní očakávať, že po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutí budú podávať návrhy\nna vykonanie exekúcie (v zmysle vigilantibus iura), ale vytvorí sa nebezpečný precedens\npre tých účastníkov konania, ktorí na podanie návrhu na vykonanie exekúcie z rôznych\n9\n\ndôvodov „pozabudli“, aby tak urobili po prípadnom zrušení právoplatných a vykonateľných\nrozhodnutí na dovolanie na základe výsledku na to nadväzujúceho nového rozhodnutia aj\nv tých prípadoch, v ktorých už medzičasom uplynula premlčacia doba.\nÚstavný súd chápe snahu prezentovať okolnosti prípadu vo svoj prospech, avšak\nuvedenej teórii musí vytknúť absolútne opomenutie zohľadnenia účelu inštitútu dovolania.\nInštitút dovolania je mimoriadnym opravným prostriedkom slúžiacim na nápravu\nfundamentálnych chýb v konaniach (pozri Ryabykh proti Rusku z 3. 12. 2003, sťažnosť\nč. 52854/99, bod 52). V pozitívnom zmysle slova je prípustný a využívaný ojedinele\na prelamuje rozhodnutiami nastolený stav právnej istoty. Slúži na nápravu závažných\nexcesov za mimoriadnych okolností prípadu. Preto pri využití dovolania iba s ťažkosťami\nmožno hovoriť o zovšeobecnenej praxi.\nRiešenie, ktoré sťažovateľka od ústavného súdu požaduje, je tiež možné doviesť\ndo absurdnosti práve tak, ako sa o to sama snaží pri napadnutom uznesení okresného súdu.\nPri použití sťažovateľkinej verzie nazerania na pertraktovanú vec by sme dospeli k záveru,\nže v poradí prvé rozhodnutie krajského súdu iba z dôvodu, že dospelo k právoplatnosti\na vykonateľnosti, je potrebné v právnom svete od tohto momentu bezvýnimočne\nrešpektovať, a to aj so všetkými dôsledkami z neho vyplývajúcimi, a jeho následné zrušenie\nna základe mimoriadneho opravného prostriedku je vlastne bezvýznamnou okolnosťou,\nktorá nemôže mať na už vydané rozhodnutie z hľadiska následkov spojených\ns právoplatnosťou a vykonateľnosťou žiaden vplyv. Teda dospeli by sme k záveru,\nže dôsledky vyplývajúce z ex post zrušeného rozhodnutia napriek tomu, že toto rozhodnutie\nbolo zaťažené závažnou chybou, ktorú bolo treba konaním o mimoriadnom opravnom\nprostriedku napraviť, je v právnom svete nutné bezvýnimočne presadzovať.\nPo zohľadnení účelu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorého bežným\na želateľným následkom je prelomenie právnej istoty na účely napravenia závažného\npochybenia v konaní, všetky uvedené absurdné alternatívy dostávajú zhodný smer. Je ním\nnastolenie stavu všeobecne akceptovaného a spravodlivého rozhodnutia veci.\n10\n\nSťažovateľka v prejednávanej veci forsíruje presadenie takého výkladu, ktorý by\nnezohľadnil účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý je poslednou inštanciou\nzabezpečenia celkovej spravodlivosti konania pred všeobecnými súdmi a vyšachoval by\nnásledky, ktoré sa viažu so zrušením v poradí prvého rozhodnutia krajského súdu na základe\nuplatnenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto pohľadu musí ústavný súd\ndať za pravdu a stotožniť sa s argumentačnou líniou okresného súdu pri nezohľadnení\nnámietky premlčania. Podľa názoru ústavného súdu by v prejednávanom prípade bolo\nvzhľadom na potrebu zrušenia v poradí prvého rozhodnutia krajského súdu krajne\nnespravodlivé viazať na toto v ďalšom konaní preukázateľne vadné rozhodnutie právne\nnásledky. Je to tak z jednoduchého dôvodu. Použijúc argumentačnú terminológiu\nsťažovateľky ‒ v právnom svete by tak vznikol stav, keď by po prebehnutom konaní\nprvostupňové rozhodnutie priznávajúce plnenie bolo síce na svete, len by ho nebolo možné\nvykonať pre vznesenú námietku premlčania. Aj laickým úsudkom je len ťažko možné\nvnímať takýto stav za spravodlivý a mimoriadnemu opravnému prostriedku de facto upierať\nmožnosť zabezpečiť celkovú spravodlivosť konania vrátane možnosti doviesť celé konanie\nk vykonateľnosti prvostupňovým súdom priznaného plnenia, pretože k nej v konečnom\ndôsledku smerovala počiatočná iniciácia konania pred prvostupňovým súdom.\nZ týchto dôvodov posúdil ústavný súd prvú časť sťažnosti ako zjavne\nneopodstatnenú. Uvedené sa týka aj argumentácie o neodôvodnení rozhodnutia okresného\nsúdu, pretože okresný súd sa venoval v napadnutom uznesení práve tej najpodstatnejšej\nnámietke sťažovateľky, s čím sťažovateľka vedie pred ústavným súdom polemiku.\nV druhej časti sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy\nz dôvodu, že namiesto vyššieho súdneho úradníka vydal napadnuté uznesenie sudca.\nPodľa čl. 142 ods. 2 ústavy (jeho poslednej vety) proti rozhodnutiu zamestnanca súdu\npovereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.\n\n11\n\nV prejednávanej veci teda rozhodol sudca, ktorý bol príslušný na konanie\no opravnom prostriedku voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka.\nVzhľadom na to, že vec sťažovateľky bola rozhodnutá osobou rozhodujúcou\no opravnom prostriedku, a vzhľadom na absenciu predpokladov sudcovskej nezávislosti\nu vyššieho súdneho úradníka (ako osobou rozhodujúcou na základe poverenia sudcu)\nústavný súd vyhodnotil druhú časť sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú.\nV tretej časti sťažnosti sťažovateľka namieta, že okresný súd jej neumožnil vyjadriť\nsa k vyjadreniu oprávneného z 9. marca 2016 (a tým jej neposkytol priestor na zaujatie\nstanoviska k novej obsiahlej argumentácii oprávneného k vyjadreniu sťažovateľky\nzo 16. novembra 2015).\nV štvrtej časti sťažnosti sťažovateľka namieta, že na prejednanie námietok proti\nexekúcii bolo potrebné nariadiť pojednávanie.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že sťažovateľka mala\nmožnosť v konaní reagovať na argumentáciu oprávneného, čo aj urobila 26. októbra 2015\na 16. novembra 2015. Všetky vyjadrenia sa obsahovo podrobne venovali námietke\npremlčania.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už uviedol, že v prvom stupni nevyplýva\npre všeobecný súd povinnosť donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami\núčastníkov konania, pretože je len na jeho posúdení, kde je vzhľadom na predmet konania\nrozumná hranica takúto konfrontáciu ukončiť a po vykonaní dokazovania pristúpiť\nk rozhodnutiu vo veci samej (III. ÚS 144/2012).\nObdobného názoru je ústavný súd aj vo vzťahu k nenariadeniu sťažovateľkou\npožadovaného pojednávania na prejednanie námietok proti exekúcii. Vo vzťahu\nk prejednaniu námietok proti exekúcii zákon (právny poriadok) explicitne neustanovuje\n12\n\npotrebu ich ústneho prejednania na pojednávaní. Je preto na úvahe súdu v závislosti\nod okolností prípadu, aký prístup k prejednaniu námietok zvolí tak, aby dodržal všetky\nostatné nároky na spravodlivosť konania vyplývajúce z právneho poriadku.\nV prejednávanej veci sa okresný súd riadil tým, že vyjadrenia oprávneného\na povinného mu poskytovali dostatočný priestor pre náležité rozhodnutie veci. Vzhľadom\nna to, že povinný vo veci nenamietal nejasné skutkové okolnosti vyžadujúce si dokazovanie,\nale iba argumentačne presadzoval svoj právny názor, pri zohľadnení zásady iura novit curia\n(súd pozná právo, pozn.) možno považovať postup okresného súdu bez nariadenia\npojednávania za ústavne akceptovateľný. Vzhľadom na to ústavný súd vyhodnotil aj tretiu\na štvrtú časť sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol tak, že sťažnosť odmietol ako celok z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci (zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci na ďalšie\nkonanie a náhrada trov konania) stratilo opodstatnenie, a preto sa ústavný súd nimi už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. októbra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia", "právoplatnosť", "rozhodnutie-účinky", "dovolanie", "exekúcia-exekučný titul", "premlčanie-premlčanie v obchodnom práve", "vykonateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:57e8b364-dcea-4502-b25d-734df40df8da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2012 z 16. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-16", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57e8b364-dcea-4502-b25d-734df40df8da"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "a3611960-ad62-4706-8550-ee33098d6210:1d0b2aa4-417d-4bc5-bb3c-50515512c82b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7112213702.1", "spisova_znacka": "2Cob/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/105/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7112213702.1"}, {"guid": "27a4b249-1105-42c6-bc57-fbb3bafb3c47:69c8e470-3a1e-49b5-a79c-0314b0342e66", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1103899604.4", "spisova_znacka": "2Cob/127/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/127/2012 z 23. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-07-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1103899604.4"}], "citovane_v": []}