{"guid": "ussr:8a4ef3b8-837a-46cc-bb4d-990047dbd47d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.647.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 647/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 647/2015 z 9. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 647/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.647.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-11-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a4ef3b8-837a-46cc-bb4d-990047dbd47d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.647.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.647.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.647.2015.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 647/2015-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nPetra Brňáka vo veci sťažnosti\n, zastúpených advokátkou\nJUDr. Adrianou Krajníkovou, Kuzmányho 57, Košice, pre namietané porušenie ich\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Cdo 63/2015 z 26. marca 2014, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 63/2015 z 26. marca 2014 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 63/2015\nz 26. marca 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\na\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 127,44 € (slovom stodvadsaťsedem eur\n\na štyridsaťštyri centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Adriany Krajníkovej,\nKuzmányho 57, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\na\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 647/2015-10 zo 16. decembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 63/2015 z 26. marca 2014 (ďalej len\n„rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidia sťažovateľky v rozhodnutí\nnajvyššieho súdu, ktorý odmietol ich dovolanie ako oneskorene podané napriek tomu, že ho\npodali v zákonnej jednomesačnej lehote od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 87/2013 z 20. februára\n2014 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“).\n\n2\n\n3. Vo svojej sťažnosti sťažovateľky poukázali na to, že po nahliadnutí do súdneho\nspisu sp. zn. 12 C 71/2008 vedeného na Okresnom súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“),\nv ktorom je pripojené potvrdenie o doručení rozhodnutia krajského súdu, tzv. doručenka\n(č. l. 295), zistili, že dátum na doručenke je síce prekrytý odtlačkom pečiatky právnej\nzástupkyne, ktorá rozhodnutie krajského súdu prevzala, ale je možné identifikovať, že\ndátum jeho prevzatia je 29. apríl 2014. Navyše, zásielku prevzal advokátsky koncipient\nprávnej zástupkyne\n\n, osobne na okresnom súde 29. apríla 2014.\n\nV danom prípade nemohlo dôjsť týmto spôsobom k prevzatiu zásielky 20. apríla 2014\na v tento deň bola nedeľa, kedy by nemohlo dôjsť k osobnému prevzatiu zásielky na\nokresnom súde. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj záznam z doručovacieho oddelenia\nokresného súdu, v ktorom je vyznačený ako dátum prevzatia uvedenej zásielky 29. apríl\n2014. Sťažovateľky sa preto domnievajú, že došlo k porušeniu ich základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n4. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateliek 20. apríla 2014 a v tento\ndeň nadobudlo aj právoplatnosť. Jednomesačná lehota uplynula 20. mája 2014, pričom\ndovolanie bolo podané osobne na súde prvého stupňa 29. mája 2014, teda oneskorene.\nZ uvedeného dôvodu najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len\n„OSP“) v spojení s § 243b ods. 4 OSP.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľky v petite žiadajú, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že najvyšší súd uznesením sp. zn. 8 Cdo 63/2015 z 26. marca 2014 porušil ich\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 8 Cdo 63/2015 z 26. marca 2014, najvyššiemu súdu prikázal zaplatiť každej\nzo sťažovateliek finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 127,44 €.\n\n3\n\n6. Predmetná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi ako\nsudcovi spravodajcovi, ktorý bol členom III. senátu. Na základe prijatého dodatku č. 1\nzo 14. septembra 2016 k rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2016\ndo 28. februára 2017 bola sťažnosť po skončení funkčného obdobia sudcu Ľubomíra\nDobríka, o ktorej dosiaľ nebolo rozhodnuté, náhodným výberom pridelená sudcovi Petrovi\nBrňákovi ako sudcovi spravodajcovi, ktorý je členom I. senátu.\n7. Najvyšší súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. KP 3/2016-5, Cpj 2/2016 z 9. februára 2016. Vo vyjadrení najvyššieho súdu\ndoručenom ústavnému súdu 19. februára 2016 sa okrem iného uvádza:\n„Uznesením z 26. marca 2015 sp. zn. 8 Cdo 63/2015 Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky odmietol dovolanie navrhovateľky a vedľajšej účastníčky proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach z 20. februára 2014 sp. zn. 3 Co 87/2013 ako oneskorene\npodané. Pri takomto rozhodnutí vychádzal z údajov na príslušnej doručenke (o doručení\nrozsudku krajského súdu), doložky právoplatnosti krajského súdu a aj z predkladacej\nsprávy. ...\nV danej veci bol dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, proti\nktorému nie je dovolanie podľa § 238 O.s.p. prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie\n§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy\nna prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo\nnie) by sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal otázkou, či dovolanie nie je prípustné\npodľa § 237 ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,\nje postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/\ntohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia\nprocesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv\nzačatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,\no odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne\nobsadeným súdom).\n... nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolaci dôvod v tom zmysle,\nže ho možno uplatniť v procesné prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p), samo\n\n4\n\nnesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (R 54/2012). Nejde\ntotiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p, ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia,\nktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Teda v prípade\n(a o taký v danej veci ide) neprípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. nemôže dovolací súd\npreskúmavať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. To isté sa týka aj tzv. inej vady\nkonania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“\n8. Najvyšší súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania ústavného súdu\nvo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n9. Vyjadrenie najvyššieho súdu zaslal ústavný súd 19. februára 2016 právnej\nzástupkyni sťažovateliek s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.\n10. V stanovisku doručenom ústavnému súdu 7. marca 2016 sťažovateľky\nk vyjadreniu najvyššieho súdu uviedli, že argumenty najvyššieho súdu sa netýkajú nimi\nnamietanej skutočnosti, a to odmietnutia dovolania ako oneskorene podaného, ale iba\ndeklaruje okolnosti tohto odmietnutia. Zároveň uviedli, že súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní  vzhľadom na\npovahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv  ústavný\nsúd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie\nskutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či\nnamietaným postupom súdu bolo porušené právo na súdnu ochranu, resp. na spravodlivé\nsúdne konanie (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).\n\n5\n\nII.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného\npráva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n14. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok\nústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy).\n15. Nevyhnutným predpokladom realizácie ústavného práva na súdnu ochranu je\ntaký prejav fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha jej poskytnutia (návrh\nna začatie konania, žaloba). Preto k odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nústavy dochádza až vtedy, ak „každý“ (a zákonom ustanoveným postupom) sa domáhal\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana mu nebola poskytnutá\n(I. ÚS 24/97).\n\n6\n\n16. Nosným dôvodom predmetnej sťažnosti je tvrdenie, že sťažovateľky podali\nv zákonom ustanovenej lehote dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré však\nnapriek tomu bolo najvyšším súdom odmietnuté ako oneskorene podané.\n17. Z príloh, ktoré boli ústavnému súdu doručené spolu so sťažnosťou, ako aj\ns predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 71/2008 vyplýva, že dovolanie prevzala\nprávna zástupkyňa sťažovateliek 29. apríla 2014, a nie 20. apríla 2014, čo je možné zistiť\nnielen s pripojenej doručenky (pripojenej k listu č. 295), na ktorej je vyznačený dátum\nprevzatia, ktorý sa čiastočne prekrýva s odtlačkom pečiatky právnej zástupkyne\nsťažovateliek, ale aj zo záznamu z doručovacieho oddelenia okresného súdu, v ktorom je\nvyznačený ako dátum prevzatia uvedenej zásielky 29. apríl 2014.\n18. Podľa § 240 ods. 1 OSP účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca\nod právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.\nAk odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného\nuznesenia.\n19. Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov\nkončia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo\nk skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.\n20. Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon\nna súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\n21. Posledným dňom na podanie dovolania bol v prípade dovolania sťažovateliek\n29. máj 2014. Dovolanie bolo doručené osobne do podateľne okresného súdu v posledný\ndeň zákonnej lehoty 29. mája 2014. Dovolanie teda bolo podané včas. Taktiež\nz predkladacej správy okresného súdu (č. l. 365) vyplýva, že súd prvého stupňa posúdil\ndovolanie ako podané včas.\n\n7\n\n22. Ak dovolací súd odmietne dovolanie účastníka konania ako oneskorene podané,\nhoci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dovolanie bolo podané včas (v posledný deň lehoty\nna jeho podanie), ide o odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae), pretože pochybenie\nv procesno-právnom hodnotení rozhodujúcich skutkových okolností má za následok, že\nnajvyšší súd nepreskúma meritórne dovolacie námietky účastníka konania.\n23. Ústavný súd v posudzovanom prípade zistil naplnenie formulovaných\npodmienok, preto bolo potrebné konštatovať porušenie základného práva sťažovateliek na\nsúdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). Prípadné zohľadnenie\nne/oprávnenosti podaného mimoriadneho opravného prostriedku podaného sťažovateľkami\nústavnému súdu v tomto konaní neprislúcha.\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva\nsťažovateliek na súdnu ochranu, ako aj ich práva na spravodlivé súdne konanie, využil\nsvoju právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil\na vec mu vráti na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n25. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci\nvydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu. V ďalšom konaní bude úlohou najvyššieho súdu opätovne sa zaoberať\nsporným dovolaním sťažovateliek, ktoré bolo 29. mája 2014 podané proti rozhodnutiu\nkrajského súdu, ako podaným včas.\n\n8\n\nIII.\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateliek podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj o porušení práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj\nich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si uplatnili v sume\n2 000 €.\n28. Sťažovateľky, pokiaľ ide o finančné zadosťučinenie, vo svojej sťažnosti\npoukázali na tú skutočnosť, že v napadnutom konaní sa rozhoduje o ich existenčnej otázke\ntýkajúcej sa ich doterajšej možnosti bývania, pričom konanie pred okresným súdom trvá od\nroku 2008 a počas celej doby trvania predmetného sporu sú v právnej neistote v súvislosti\ns ich vlastníckym právom k nehnuteľnosti.\n29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n30. Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateliek, zrušil napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a tým v okolnostiach\ndaného prípadu považuje nápravu za dovŕšenú. Ústavný súd vzhľadom na spôsob, akým\ndošlo k porušeniu ich základných práv, nepovažuje za dôvodné poskytnutie vyššieho stupňa\nochrany, ak samotná sťažnosť dosiahla svoj účel zrušením napadnutého rozhodnutia, preto\nsťažovateľkám finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 4 výroku nálezu).\n\n9\n\n31. Z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy tiež vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa\nmôže, ale nemusí priznať. Takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je možné\ndosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne a zákonne\nupraveným spôsobom (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08).\n32. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažovateľkám požadované finančné\nzadosťučinenie nepriznal (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIV.\n33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n34. Sťažovateľky v petite sťažnosti navrhli priznať im náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 127,44 €.\n35. Ústavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti\npovažoval za potrebné priznať sťažovateľkám náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby poskytnutej ich právnou zástupkyňou, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia,\nako aj za písomné podanie – sťažnosť.\n36. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateliek ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\n37. Náhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia\nsťažovateliek, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje 139,83 € za jedného účastníka\n\n10\n\nkonania, po jej znížení o 50 % v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky. K tomu bolo potrebné\npripočítať dvakrát režijný paušál, teda dvakrát po 8,39 €. Sťažovateľky majú nárok\nna náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 313,22 €. Vzhľadom na to, že právna\nzástupkyňa sťažovateľky si úhradu trov právneho zastúpenia uplatnila iba v sume 127,44 €,\nústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto úhradu sťažovateľkám priznal len vo výške\nuplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. novembra 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "konanie-splnenie podmienok konania", "lehota-zachovanie lehoty", "odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie)", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cdo/63/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:53132ceb-4847-40c8-9c46-5c504a772368", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/97 z 3. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-03", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.1997.1"}, {"guid": "e2a2c54b-e1e5-48be-b062-45d927c8f119:d2f1a5a5-ac74-439f-8ba0-b97b37ffd7e1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8312208387.1", "spisova_znacka": "3Co/87/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/87/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8312208387.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e613e0ae-ed69-45bf-bfde-ea4c4068f15f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.405.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 405/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 405/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.405.2024.1"}]}