{"guid": "ussr:436bc191-b960-4a8f-9a25-818a3b3b811c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.642.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 642/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 642/2016 z 28. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 642/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.642.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "nazov": "čl. 21 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/436bc191-b960-4a8f-9a25-818a3b3b811c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.642.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.642.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.642.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 642/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Fígerom, Mickiewiczova 6, Bratislava,\npre namietané porušenie jej základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 3/2015 z 29. apríla 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na nedotknuteľnosť obydlia\npodľa čl. 21 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 M Cdo 3/2015 z 29. apríla 2016\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že na základe podnetu\nsťažovateľky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) 19. marca 2015 najvyššiemu súdu mimoriadne dovolanie proti rozkazu\nna plnenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 C 51/2013-14\nzo 6. marca 2014 (ďalej len „rozkaz“), ktorým vo veci návrhu Stavebného bytového\ndružstva\n\nproti sťažovateľke ako odporkyni o vypratanie družstevného bytu\n\nodôvodneného tým, že „hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, keď si\nneplnila základné povinnosti člena družstva a nájomcu bytu tým, že neplatila nájomné\na úhrady za služby spojené s užívaním predmetného bytu za čas dlhší ako tri mesiace,\na preto jej bola daná výpoveď nájmu bytu zo dňa 14. 09. 2012, ktorú si prevzala dňa 03. 10.\n2012 s tým, že trojmesačná výpovedná doba jej začala plynúť prvým dňom mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej bola výpoveď doručená. Odporkyňa však predmetný\nbyt užívala naďalej i po uplynutí výpovednej doby“, rozhodol, že „odporkyňa je povinná\ndo 15 dní od doručenia tohto rozkazu na plnenie vypratať družstevný byt bytu\nna\n\nv bytovom dome súpisné číslo\n\n2\n\n, ktorý\n\npozostáva z haly, kuchyne, 4 izieb, kúpeľne, WC, lodžie a príslušenstva pivničnej kobky\nspolu o podlahovej ploche bytu 98,21 m2 bez náhrady a uhradiť navrhovateľovi trovy\nkonania vo výške 99,50 Eur, alebo v lehote 15 dní od doručenia tohto rozkazu podať odpor\nproti rozkazu na plnenie s odôvodnením“. Rozkaz nadobudol právoplatnosť 9. apríla 2014\na vykonateľnosť 25. apríla 2014, pričom sťažovateľka poštovú zásielku, ktorá ho\nobsahovala, prevzala 24. marca 2014.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že predmetnú poštovú zásielku „stratila alebo\nniekde nechala bez oboznámenia sa s jej obsahom“, a v čase, keď sa o jej obsahu reálne\ndozvedela, t. j. niekedy „koncom augusta 2014 na SBD“, jej už uplynula lehota na podanie\nodporu proti nemu. Rovnako to bolo aj s výzvou okresného súdu na vyjadrenie sa k návrhu\nna vydanie rozkazu, ktorú podľa poštovej doručenky sťažovateľka prevzala 13. apríla 2013,\nale na ňu nereagovala. Tento postoj však nebol „prejavom môjho nezáujmu alebo mojej\nľahostajnosti, ale dôsledkom nepriaznivého vplyvu závažných problémov, ktoré som\nv rozhodujúcom čase musela riešiť vo svojej rodine“.\n4. Najvyšší súd sa nestotožnil so stanoviskom generálneho prokurátora, že rozkaz\n„bol vydaný v rozpore s platnými procesnoprávnymi predpismi“, pretože „súd prvého\nstupňa na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu rozhodol v tak závažnej veci,\nako je vypratanie z bytu bez možnosti umožniť odporkyni brániť sa a predložiť súdu dôkazy,\nktoré by vyvrátili tvrdenia navrhovateľa, resp. by rozšírili okruh dôkazov za účelom\nzákonného rozhodnutia vo veci“, a napadnutým uznesením ním podané mimoriadne\ndovolanie zamietol ako nedôvodné podľa v tom čase účinného § 243b ods. 1 v spojení\ns § 243i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\n5. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že uvedeným rozhodnutím najvyšší súd\n„odmietol poskytnúť ochranu môjho – Ústavou zaručeného – práva na súdnu ochranu,\npráva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\na práva na obydlie, ako aj Dohovorom zaručeného práva na spravodlivé súdne konanie,\npráva na rešpektovanie môjho súkromného a rodinného života a obydlia“. Tvrdí, že hoci\n„zákonom č. 384/2008 Z. z. zo dňa 23. 9. 2008 (s účinnosťou od 15. 10. 2008) bolo\n\n3\n\nrozhodovanie súdu rozkazom na plnenie uzákonené v záujme rýchlosti, efektívnosti\na hospodárnosti súdneho procesu..., takáto právna úprava však nijakým spôsobom\nneobmedzila platnosť § 1 O. s. p., podľa ktorého aj rozhodovaním takýmto rozkazom\nObčiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní\ntak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov občanov“,\nčo napokon vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru\nsťažovateľky „súd pri rozhodovaní o otázkach súvisiacich s pozbavením občana jeho práva\nbývať... nemôže sa spoliehať iba na doklady predkladané navrhovateľom (ktorý presadzuje\nsvoje záujmy proti odporcovi) ani nemôže byť v rozkaznom/rozkazovom konaní oslobodený\nod spoľahlivého preukázania skutočnosti, že na pozbavenie občana jeho práva bývať bez\npráva na náhradné bývanie sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky“.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu bol porušený „článok 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s jej článkom 19 ods. 2 a článkom 21 ods. 1 a tiež\nčlánok 6 ods. 1, prvá veta a článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“,\naby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby\nsťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, I. ÚS 453/2011).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\n\n5\n\n12. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1\nústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n2 M Cdo 3/2015 z 29. apríla 2016, ktorým zamietol mimoriadne dovolanie podané\ngenerálnym prokurátorom vo veci sťažovateľky vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n5 C 51/2013 o vypratanie družstevného bytu.\n13. Ústavný súd konštantne zastáva názor, že mimoriadne dovolanie predstavuje\nvýnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho právoplatnosťou.\nPodstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho\nvýnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho\nrozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť\niba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy; jedným z týchto\nkritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy pochybení\nvytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné\nz hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6\nods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010).\n14. Vo vzťahu k tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku ústavný súd viackrát\njudikoval aj to, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva,\nktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04,\nII. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07, III. ÚS 342/2010). Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo\nprávnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe,\nktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda\ngenerálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe\ngenerálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie.\nA aj v prípade, že generálny prokurátor tento mimoriadny opravný prostriedok proti\n\n6\n\nprávoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu podá, posúdenie zákonných podmienok pre\nuskutočnenie\n\ndovolacieho\n\nkonania\n\nvrátane\n\nposúdenia\n\notázky\n\nprípustnosti\n\ntohto\n\nmimoriadneho opravného prostriedku dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu ako súdu dovolacieho.\n15. Samotný podnet na podanie mimoriadneho dovolania nie je iným právnym\nprostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný\nvyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu (m. m. I. ÚS 67/02).\n16. Princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy a podmienky prípustnosti\nsťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde je potrebné chápať vo vzájomnej\nsúvislosti, čo vyúsťuje do všeobecne uznávaného záveru, že sťažnosť podaná ústavnému\nsúdu je považovaná za prostriedok ultima ratio ochrany práv sťažovateľa. Keďže ústavný\nsúd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach, ktorými sa sťažovatelia domáhajú\nochrany (iba) svojich práv, celkom triviálne z toho (a napokon i z dikcie § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde) vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov podľa tohto ustanovenia\nsa týka iba takých procesných nástrojov, na ktorých podanie sú zo zákona oprávnení títo\nsťažovatelia. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora v žiadnom prípade nemožno\npovažovať za zákonom účinne poskytnutý prostriedok sťažovateľovi na nápravu jeho\núdajne porušených práv, preto zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie predmetnej\nsťažnosti\n\nz dôvodu\n\nresp. rozhodnutia\n\nrealizácie\n\nv konaní\n\npodnetu\n\nna\n\npodanie\n\nmimoriadneho\n\ndovolania,\n\no mimoriadnom\n\ndovolaní\n\nneprichádza\n\ndo\n\núvahy\n\n(m. m. I. ÚS 524/2015).\n17. Kvôli odstráneniu výkladových nejasností týkajúcich sa tohto mimoriadneho\nopravného prostriedku ústavný súd uznesením sp. zn. PLz. 3/2015 z 18. marca 2015 prijal aj\nzjednocujúce stanovisko, ktorého právna veta znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty,\nktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa\nčl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\n\n7\n\nrepubliky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania\nvšetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov,\nktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“, a na podrobné odôvodnenie ktorého týmto odkazuje.\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o námietke porušenia základného práva\nsťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vychádza z toho, že obsahom\ntohto práva je (okrem iného) aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd musí vykladať a používať\nustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného\npráva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné\nzákladné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska\nmusí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať\nna spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným\nzáujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp\nspravodlivosti\n\na\n\npožiadavka\n\nmateriálnej\n\nochrany\n\npráv\n\nsú\n\ntotiž\n\npodstatnými\n\na neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie\nmateriálneho právneho štátu. Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu,\nv ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu\n(IV. ÚS\n\n329/04,\n\nII. ÚS 106/05,\n\nI. ÚS 372/06,\n\nIII. ÚS 75/2010).\n\n8\n\nIII. ÚS\n\n32/07,\n\nIII.\n\nÚS\n\n302/09,\n\n19. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však\nnepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 240/2013).\n20. Čo sa týka čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej\njudikatúre stabilne zdôrazňuje, že citovaný článok síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť\nsvoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať\npodrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4.\n1994, č. 16034/90, § 61). Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia\nvzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Okrem iného je potrebné zohľadniť\naj rôznorodosť návrhov, ktoré účastník konania môže podať na súdy, ako aj rozdiely\nexistujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami, právnymi\nnázormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok vo veci Ruiz Torija a Hiro\nBalani v. Španielsko z 9. 12. 1994, č. 18390/91). Skutočnosť, že súd neprerokuje každú\npodrobnosť tvrdenú účastníkom konania, nie je sama osebe v rozpore s požiadavkou\nspravodlivého prerokovania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo účastníka\nkonania byť vypočutý a aby súd posúdil tvrdenia účastníka konania, hoci sa to explicitne\nneodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, s. 67,\n74). Odvolací súd sa tiež pri zamietnutí odvolania v zásade môže obmedziť na prevzatie\nodôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12. 1997, č. 20772/92).\n21. So zreteľom na citované východiská posudzoval ústavný súd aj napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu, ktorý v jeho relevantnej časti uviedol:\n„V prvom rade treba uviesť, že mimoriadne dovolanie voči právoplatnému súdnemu\nrozhodnutiu možno považovať za prípustné...\nSkutočnosť, či existujú podstatné a presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali\nzásah do právnej istoty účastníka konania prostredníctvom mimoriadneho dovolania\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky, je tak vždy nevyhnutným atribútom\nindividuálneho posúdenia každého prípadu...\n\n9\n\nRozkaz na plnenie predstavuje novú formu rozhodnutia v skrátenom konaní. Súd\nmôže vydať rozkaz na plnenie na základe žalobného návrhu, a to aj bez výslovnej žiadosti\nnavrhovateľa a bez vypočutia odporcu, v prípade, ak sa v návrhu uplatňuje právo na\nplnenie inej povinnosti, než je zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností\nuvedených navrhovateľom. Navrhovateľ nemá na jeho vydanie žiaden procesný nárok. Súd\npreto sám posúdi právo uplatňované navrhovateľom a na základe konkrétnych skutočností\nzvolí postup pri rozhodovaní v predmetnej veci...\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny postup\nsúdu prvého stupňa, ktorý po oboznámení sa s doloženými listinnými dôkazmi dospel\nk záveru, že sú splnené podmienky na vydanie rozkazu na plnenie. Treba súhlasiť aj\ns názorom generálneho prokurátora, a to aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, že právo na obydlie je právom\nzákladným, no podľa názoru dovolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať\nza bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných\npre posúdenie danej veci. V danej veci odporkyňa svojou nečinnosťou vyvinula minimálne\núsilie na riešenie svojej nepriaznivej situácie.“\n22. Preskúmaním napadnutého uznesenia\n\ndospel\n\nústavný súd\n\nk záveru,\n\nže sťažovateľkou uplatnená, veľmi strohá argumentácia nie je v žiadnom prípade spôsobilá\nspochybniť záver najvyššieho súdu o zamietnutí mimoriadneho dovolania podaného\ngenerálnym prokurátorom. Na rozdiel od sťažovateľky ústavný nepovažuje napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu za „nespravodlivé“, keďže z neho vyplýva dostatok právne\nrelevantných argumentov odôvodňujúcich prijaté rozhodnutie. Najvyšší súd konal\nv medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie danej veci\ninterpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\nNajvyšší súd primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom\nreflektoval na generálnym prokurátorom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad\naplikoval relevantné procesnoprávne ustanovenia v tom čase účinných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ako aj relevantnú judikatúru ústavného súdu, a svoje\n\n10\n\nrozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil. Závery najvyššieho súdu preto v žiadnom\nprípade nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.\n23. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnymi názormi najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť ich\nsvojimi vlastnými závermi (obdobne I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012).\n24. Procesný postoj sťažovateľky ako účastníčky konania pred okresným súdom\nsvedčí o tom, že sa o danú vec vôbec nezaujímala, a teda neriadila zásadou vigilantibus iura\nscripta sunt, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným,\nstarostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí\nsvoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a\npredvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby\nsvoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje\npráva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných\nprocesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov“\n(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z 19. júla 2012).\n25. Ústavný súd navyše poznamenáva, že z jeho rozhodovacej činnosti nevyplýva ani\nto, že by sa sťažovateľka ochrany označených základných práv a slobôd vo vzťahu\nk rozkazu okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť ešte 9. apríla 2014, domáhala\nprostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podanej v dvojmesačnej lehote\nustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n26. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\n27. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu rovnako nemožno vyvodiť nič, čo by\nsignalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základných práv\nsťažovateľky zaručených čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 21 ods. 1 ústavy ani práva zaručeného\nčl. 8 ods. 1 dohovoru, preto z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti.\n28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, pretože stratili opodstatnenosť,\nresp. rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. septembra 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "opravný prostriedok-mimoriadny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8cddc886-2c88-4bea-92f3-6c51696cbc72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.524.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 524/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 524/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.524.2015.1"}, {"guid": "ussr:78c9cca1-6152-4895-98c0-6de9079fc1a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78c9cca1-6152-4895-98c0-6de9079fc1a2"}, {"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:cf85f9a5-d15e-4e73-8a6d-ca1d532a47b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2010 z 21. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-21", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf85f9a5-d15e-4e73-8a6d-ca1d532a47b0"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0f9bc137-7178-40a8-9739-f5a6acfd1672", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 43/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f9bc137-7178-40a8-9739-f5a6acfd1672"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 372/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/06 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 144/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:2c679c8e-9f52-4c8a-b7a0-0d753e9e86cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 344/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 344/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c679c8e-9f52-4c8a-b7a0-0d753e9e86cc"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/02 z 27. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6"}, {"guid": "ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/01 z 26. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-26", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}