{"guid": "ussr:2757be95-dfad-4d03-9c2b-d8309385b875", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.64.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 64/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 64/2016 z 2. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. februára 2016, sp. zn. III. ÚS 64/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.64.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-02-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2757be95-dfad-4d03-9c2b-d8309385b875", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.64.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.64.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.64.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 64/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nspoločnosťou Puchalla, Slávik & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 128/14/1000, postupom Krajskej\nprokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700, uznesením\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, odboru kriminálnej polície ČVS:ORP1197/OEK-PO-2009 z 31. marca 2014 a uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn.\n1 Pv 46/10/7707 z 29. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného spoločnosťou Puchalla, Slávik & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 128/14/1000, postupom\nKrajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nPrešov, odboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) ČVS:ORP1197/OEK-PO-2009 z 31. marca 2014 a uznesením Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len\n„okresná prokuratúra“) sp. zn. 1 Pv 46/10/7707 z 29. apríla 2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva že sťažovateľ bol subjektom trestného\nkonania v pozícii poškodeného, a to v rámci trestného stíhania vedeného pre trestný čin\npodvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\nVyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesením ČVS:ORP-1197/OEK-PO-2009\nz 31. marca 2014 podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) trestné stíhanie zastavil\ns odôvodnením, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\nO sťažnosti podanej proti uvedenému uzneseniu rozhodol prokurátor okresnej\nprokuratúry uznesením sp. zn. 1 Pv 46/10/7707 z 29. apríla 2014, ktorým ju podľa § 193\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.\nSťažovateľ\n\nnásledne\n\npredložil\n\ngenerálnej\n\nprokuratúre\n\nnávrh\n\nna\n\nzrušenie\n\nprávoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní (uvedeného uznesenia okresného\nriaditeľstva PZ) podľa § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku, na ktorý táto reagovala\nlistom č. k. IV/6 GPt 128/14/1000-3 z 30. júna 2014, v ktorom sťažovateľovi oznámila,\nže jeho podanie s prihliadnutím na jeho obsah posúdila ako podnet podľa § 31 ods. 2 zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no prokuratúre“), ktorý z dôvodu príslušnosti postúpila na ďalšie konanie krajskej\nprokuratúre.\n\n2\n\nKrajská prokuratúra listom č. k. 1/1 KPt 799/12/7700-38 z 25. septembra 2014\nsťažovateľovi oznámila, že v postupe príslušných orgánov činných v trestnom konaní\nv rámci jeho trestnej veci nezistila porušenie zákona, a preto jeho podnet ako nedôvodný\nodložila.\nO opakovanom podnete sťažovateľa adresovanom proti predmetnému odloženiu\nrozhodla generálna prokuratúra listom č. k. IV/6 GPt 128/14/1000-13 zo 17. marca 2015,\nv ktorom konštatovala, že preskúmaním postupu orgánov činných v trestnom konaní v jeho\ntrestnej veci nezistila porušenie zákonov či iných všeobecne záväzných právnych predpisov,\npreto predmetný opakovaný podnet ako nedôvodný odložila.\nSťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že zo strany okresného riaditeľstva, okresnej\nprokuratúry, krajskej prokuratúry, ako aj generálnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ sa domnieva, že k porušeniu jeho označených práv zo strany generálnej\nprokuratúry a krajskej prokuratúry došlo postupom, keď bol podľa jeho názoru ním\nuplatnený návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní posúdený ako\npodnet a tento postúpený na vybavenie krajskej prokuratúre.\nNa tomto mieste sťažovateľ argumentuje:\n«Sťažovateľ považuje prípis generálnej prokuratúry, ktorým ho upovedomila\no spôsobe vybavenia jeho návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom\nkonaní, a jeho odôvodnenie v spojení s následným listom Krajskej prokuratúry Prešov\nza nedostatočné a v zásade postrádajúce akékoľvek odôvodnenie.\nVybavením návrhu sťažovateľa tak ako to urobila GP v spojení s jej podriadenou\nKrajskou prokuratúrou Prešov došlo k porušeniu v tejto sťažnosti označených práv\nsťažovateľa.\nPredovšetkým, z vybavenia návrhu sťažovateľa listami GP a následne Krajskej\nprokuratúry Prešov nie je možné absolútne žiadnym spôsobom zistiť, na základe akých úvah\na odôvodnenia bolo jasne a zrozumiteľne označené i formulované podanie sťažovateľa,\n\n3\n\nz ktorého bolo výslovne zrejmé čo napáda aj čoho sa domáha posúdené ako podnet podľa\n§ 31 ods. 2 zákona o prokuratúre.\nSamotný zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok ani iný právny predpis žiadnym\nspôsobom možnosť sťažovateľa podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia\nv prípravnom konaní nevylučuje.\nAj zo služobného predpisu - príkazu generálneho prokurátora SR publikovaného\nv Zbierke služobných predpisov generálneho prokurátora SR Por. č. 4/2006 (ďalej aj len\n„Príkaz“) vyplýva pravý opak, teda že oprávnenie možno využiť jednak vo vzťahu\nk právoplatným rozhodnutiam uvedeným v Príkaze výslovne (viď článok 7 ods. 2 Príkazu),\nako aj vo vzťahu k iným uzneseniam v odseku 2 neuvedeným (viď článok 7 ods. 3 Príkazu).\nDôkaz: Príkaz č. 4/2006 - v prílohe\nAj v naznačenom kontexte skutkového stavu a príslušnej právnej úpravy sa preto\nsťažovateľ legitímne domnieval, že aj vzhľadom na naznačené pochybenia v prípravnom\nkonaní došlo k tak podstatným pochybeniam a porušeniu zákona majúcemu za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, že podaným návrhom na zrušenie právoplatných rozhodnutí\nv prípravnom konaní sa GP bude v súlade so zákonom aj zaoberať.\nZo sťažovateľovi neznámych príčin sa tak však nestalo.\nNavyše, ak aj GP nezistila dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a posúdila\nnávrh sťažovateľa ako nedôvodný či podaný neoprávnenou osobou, bolo povinnosťou GP\npostupovať v zmysle ust. § 365 Trestného poriadku a sťažovateľovi rozhodnutie GP\noznámiť, resp. ho upovedomiť, že nezistila porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo\nuplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, že je návrh podaný po lehote, prípadne,\nže je podaný neoprávnenou osobou.\nVzhľadom na absenciu akéhokoľvek upovedomenia (nieto ešte odôvodnenia) v listoch\nGP a KP PO ohľadom vysporiadania sa s návrhom poškodeného sa tak v rozpore\nso zákonom nestalo a návrhom sťažovateľa sa GP vôbec nezaoberala!\nGenerálna prokuratúra SR tak sťažovateľa žiadnym spôsobom neupovedomila ani\nnezdôvodnila, či a prečo návrhu nevyhovela.»\nSťažovateľ vidí porušenie svojich označených práv aj v celkovom postupe\npríslušných orgánov činných v trestnom konaní v rámci jeho trestnej veci prezentujúc názor,\n\n4\n\nže sa v priebehu prípravného konania orgány činné v trestnom konaní nikdy nevysporiadali\ns ním prezentovanými dôkazmi, podľa názoru sťažovateľa relevantnými pre objektívne\nposúdenie veci, a svoj postup, teda zastavenie trestného stíhanie ani náležite neobhájili\ntakým odôvodnením svojich rozhodnutí, ktoré by poskytlo zrozumiteľné odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Vo vzťahu k uvedeným námietkam ilustruje\nsťažovateľ vlastnú interpretáciu skutkových okolností vyšetrovanej veci:\n«Primerane vec zjednodušiac v danej trestnej veci bol riešený postup podozrivých\nosôb po smrti\n\n(a čiastočne aj pred jej smrťou) v súvislosti\n\ns pokračovaním jej podnikateľskej činnosti — prevádzky lekárne, a to jednak na základe\nživnostenského oprávnenia (doplnkový tovar mimo liekov) a rovnako na základe licencie\nvo vzťahu k predaju liekov.\nZáver o neexistencii trestného činu pritom vyšetrovateľ, ako aj prokurátor odôvodnili\nv zásade tak, že podozrivé osoby síce uviedli svojím konaním Obvodný úrad\nPrešov do omylu v otázke, že\npo neb.\n\nje zákonnou dedičkou\n, aj keď ňou nebola a takto na základe nepravdivých\n\ninformácií dosiahli, že ju Obvodný úrad Prešov uznal za pokračovateľku v živnosti, avšak\nvyšetrovanie nepreukázalo, že by podozrivé osoby spôsobili inému (vrátane ostatných\ndedičov - sťažovateľa a jeho netere) škodu tým, že sa\nnezákonne stala pokračovateľkou v živnosti.\nDôkaz: Uznesenie o zastavení trestného stíhania — v prílohe\nUznesenie o zamietnutí sťažnosti - v prílohe\nIgnorovali pritom, že hneď po smrti\n\nj podozrivé osoby podľa\n\nnázoru sťažovateľa v evidentnej snahe ovládnuť prevádzku lekárne oznámili živnostenskému\núradu, že pokračovať v živnosti po neb.\n\nbude\n\nako dedič po neb.\n\n, hoci dedičom zo zákona ani\n\nzo závetu nebola.\nPritom podľa ust. § 13 písm. a) živnostenského zákona ak zomrie živnostník, môžu\nv živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva dedičia zo zákona,\nak niet dedičov zo závetu.\nIgnorovali, že podozrivé osoby OZNÁMILI príslušnému živnostenskému úradu,\nže\n\nbude, ako oprávnená osoba pokračovať v živnosti\n\n5\n\npo neb.\n\n, pričom\n\nnebola ANI DEDIČKOU\n\nZO ZÁKONA, ANI DEDIČKOU ZO ZÁVETU.\nZároveň na základe tohto postupu\n\ndošlo uvedením\n\nnepravdivých informácií k porušeniu práva sťažovateľa (ako zákonného dediča\npo poručiteľke) pokračovať v živnosti po poručiteľke v súlade s ust. § 13 živnostenského\nzákona až do skončenia konania o dedičstve, ktoré doposiaľ skončené nebolo!!!\nAk by tomu tak nebolo, mohla byť všetkými dedičmi do dnešného dňa prevádzkovaná\npredmetná lekáreň, ktorá nepochybne tvorí zisk, o ktorý sú ostatní dedičia ukrátení a ktorý\npredstavuje škodu vo forme ušlého zisku.\nNeobstojí preto formalistický záver orgánov činných v trestnom konaní,\nže vyšetrovanie nepreukázalo spôsobenie škody inému tým, že sa\nnezákonne stala pokračovateľkou v živnosti ani príčinnú súvislosť medzi\nvydaním Úradného záznamu a vznikom škody, pretože živnosť\nreálne nevykonávala a v prevádzkovaní lekárne ďalej nepokračovala.\nOrgány činné v trestnom konaní totiž ďalej ignorovali, že na základe podvodného\noznámenia o pokračovaní v živnosti došlo k presunu všetkých zložiek podniku zo živnosti po\nporučiteľke na novozaložený subjekt\n\n. ktorý tak „de facto“ pokračuje\n\nv živnosti po poručiteľke.\nOrgány činné v trestnom konaní sa však v prípravnom konaní ani v náznakoch\nnezaoberali naznačenou podstatou celej veci, teda že konanie podozrivých osôb\nvo viacerých smeroch absolútne jednoznačne naznačuje, že\nMALA V ÚMYSLE v živnosti po poručiteľke pokračovať a živnostenské oprávnenie\nnevyhnutne potrebovala PRÁVE A LEN na vstup do podniku lekárne po poručiteľke\na jej následný prevod (liekov, doplnkového sortimentu, materiálneho vybavenia, priestorov\na zamestnancov) na novovzniknutú právnickú osobu.\nJe pritom úplne logické, že ďalšou prevádzkou zabehnutej firmy (napr. počas\ndlhotrvajúceho dedičského konania) by bola hodnota dedičstva rozšírená a firma môže\nďalej vytvárať zisky, pričom práve postup podozrivých osôb (protiprávne pokračovanie\nv živnosti prenechaním firmy podozrivej osobe, ktorá ani len nebola dedičom) viedol\nk zneužitiu nezákonného pokračovania v živnosti na faktický presun firmy patriacej\ndo dedičstva na iný subjekt na ujmu postavenia ostatných dedičov.\n\n6\n\nNasvedčuje tomu celý rad ďalších dôkazov, ktoré však orgány činné v trestnom\nkonaní vrátane GP ignorovali a sú popísané vo viacerých podaniach poškodeného vrátane\nnávrhu na postup podľa ust. § 363 ods. 1 Trestného poriadku.»\nOpierajúc sa o všetky uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby\nvo veci rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nrozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo dňa\n30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/770038 zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nIV/6 GPt 128/14/1000-13 zo dňa 17. 3. 2015 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nuznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky\nČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie\npre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3,\npísm. a) Trestného zákona v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa\n29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/10/7707-106 porušené bolo.\n3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3\nzo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov,\nč.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky IV/6 GPt 128/14/1000-13 zo dňa 17. 3. 2015 sa zrušuje.\n4. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej\nznačky ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014 v spojení s uznesením Okresnej\nprokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/10/7707-106 sa zrušuje a vec sa\nOkresnému riaditeľstvu PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov vracia na ďalšia konanie.\n5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.\nalternatívne:\n\n7\n\n1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a či. 46 ods. 1 Ústavy SR\nrozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo dňa\n30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/770038 zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nIV/6 GPt 128/14/1000-13 zo dňa 17. 3. 2015 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nuznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky\nČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie\npre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3,\npísm. a) Trestného zákona v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa\n29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/ 10/7707-106 porušené bolo.\n3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3\nzo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov,\nč.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky IV/6 GPt 128/14/1000-13 zo dňa 17. 3. 2015 sa zrušuje a vec sa\nGenerálnej prokuratúre Slovenskej republiky vracia na ďalšia konanie.\n4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n8\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,\nktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa\nnemusí odôvodniť.\n1. K námietke porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného riaditeľstva PZ ČVS:ORP1197/OEK-PO-2009 z 31. marca 2014 a postupom krajskej prokuratúry v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700\nPodľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu\nje sťažnosť. Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé\nuznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.\nSťažovateľ v zmysle uvedených ustanovení Trestného poriadku disponoval\nmožnosťou uplatniť ochranu svojich práv vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa Policajného\nzboru (policajta) o zastavení trestného stíhania sťažnosťou, ktorú aj využil. O sťažnosti\nrozhodovala okresná prokuratúra, pričom táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity\nvyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať\na rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označeného základného práva podľa\nústavy a práva podľa dohovoru vo vzťahu k predmetnému uzneseniu policajta.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).\n9\n\nZ chronológie prípadu sťažovateľa vyplýva, že uznesenie o zastavení trestného\nstíhania z 31. marca 2014 napadol sťažovateľ návrhom na zrušenie právoplatného\nrozhodnutia\n\nz prípravného\n\nkonania,\n\nktorý\n\nbol\n\ngenerálnou\n\nprokuratúrou\n\nposúdený ako podnet, postúpený na vybavenie krajskej prokuratúre a jej listom\nsp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700 z 25. septembra 2014 odložený ako nedôvodný.\nPreskúmanie zákonnosti vybavenia tohto podnetu uplatnil sťažovateľ na základe\npoučenia ústavného súdu (pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 17/2015\nzo 14. januára 2015) opakovaným podnetom, ktorý generálna prokuratúra listom\nsp. zn. IV/6 GPt 128/14/1000 zo 17. marca 2015 ako nedôvodný odložila.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom\npod sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700 poukazuje ústavný súd opäť na svoju konštantnú\njudikatúru, podľa ktorej ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity.\nSťažovateľ v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre disponoval možnosťou žiadať\ntzv. opakovaným podnetom o preskúmanie vybavenia svojho predchádzajúceho podnetu,\nktorú aj využil. O tomto opakovanom podnete sťažovateľa rozhodovala generálna\nprokuratúra, pričom táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci\nz už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať\na rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv v uvedenom konaní.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v označenej časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n10\n\n2. K námietke porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 46/10/7707\nz 29. apríla 2014 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV/6 GPt 128/14/1000\nV zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom\ngenerálnej prokuratúry, ktorá jeho návrh na zrušenie právoplatného uznesenia o zastavení\ntrestného stíhania posúdila ako podnet a postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre, bolo\nporušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takisto žiada\no vyslovenie porušenia označených práv uznesením okresnej prokuratúry a vybavením\nsvojho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou, ktorých rozhodnutia považuje\nza nedostatočne odôvodnené, keďže sa v nich podľa jeho názoru ani okresná prokuratúra\na ani generálna prokuratúra nevysporiadali s ním navrhovanými relevantnými dôkazmi\na zároveň nezodpovedali skutkovo a právne zásadné otázky.\nÚstavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy, resp. ostatné orgány verejnej moci a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov,\nresp. ostatných orgánov verejnej moci, a to tak, že orgány verejnej moci sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv.\nÚstavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať tie ich právne\nnázory, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verenej moci bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili.\n11\n\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery, ku ktorým orgány verejnej moci\npri aplikácii práva dospeli, tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nlen vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\nOpierajúc sa o tieto východiská posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\nÚstavný súd je predovšetkým toho názoru, že zo strany generálnej prokuratúry\npostupom, keď táto námietky sťažovateľa uplatnené v podobe návrhu na zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní posúdila ako podnet a postúpila ho\nna vybavenie krajskej prokuratúre, nedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa,\nkeďže platná a účinná právna úprava [§ 364 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]\numožňovala uplatnenie predmetného návrhu v prípade poškodeného v neprospech\nobvineného, o ktorý prípad v danej veci nešlo, pretože v posudzovanom trestnom konaní\nnedošlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe. Generálna prokuratúra tak v súlade\ns platným zákonným ustanovením posúdila podanie sťažovateľa ako podnet.\nOkresná prokuratúra v odôvodnení svojho uznesenia, ktorým zamietla sťažnosť\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ o zastavení trestného stíhania,\nuviedla, že podstatou podvodného konania, na ktoré poukazoval sťažovateľ, malo byť\noznámenie podozrivej osoby o pokračovaní v živnosti po poručiteľke, hoci nebola\noprávnenou osobou v zmysle právnej úpravy o živnostenskom podnikaní, pretože\nv skutočnosti nebola dedičom po poručiteľke. Takýmto oznámením mal byť uvedený\ndo omylu príslušný obvodný úrad a súčasne dedičom spôsobená škoda v špecifikovanej\nvýške. Okresná prokuratúra zdôraznila, že takto sťažovateľom koncipovaný skutok nespĺňa\npojmové\n\nznaky\n\ntrestného\n\nčinu\n\npodvodu,\n\npretože\n\nabsentuje\n\npríčinná\n\nsúvislosť\n\nmedzi predmetným oznámením o pokračovaní v živnosti a škodou, ktorá mala byť\n\n12\n\npodľa vyjadrenia sťažovateľa spôsobená dedičom. Podľa okresnej prokuratúry nepravdivé\noznámenie o pokračovaní v živnosti (čo aj podvodného charakteru) po zomrelej osobe ešte\nsamo osebe nevedie k spôsobeniu škody oprávneným dedičom po poručiteľovi, pretože\npokračovaním v živnosti nedochádza k prevodu alebo prechodu majetku a podnik\nprevádzkovaný na základe živnosti naďalej patrí spolu s prípadnými výnosmi do majetku\nporučiteľa. K sťažovateľom prezentovaným okolnostiam prevodu liekov a materiálu\nokresná prokuratúra dôvodila, že takéto konanie by mohlo mať teoreticky charakter\npodvodného konania v prípade, že by išlo o bezodplatný prevod na novovzniknutú\nspoločnosť, avšak v reálnom prípade sťažovateľa sa prevod liekov a materiálu uskutočnil\nna základe regulárnych zmlúv s riadne dojednanou kúpnou cenou a spôsobom jej úhrady,\na preto uvedeným prevodom škoda spôsobená byť nemohla. K námietkam sťažovateľa\no vzniku škody spôsobenej tým, že by lekáreň v prípade, ak by nedošlo ku konaniu\npodozrivej osoby (k protiprávnemu pokračovaniu v živnosti), mohla byť prevádzkovaná\nvšetkými dedičmi a produkovať zisk, okresná prokuratúra argumentovala, že majú\nabsolútne hypotetický a ničím nepodložený charakter.\nGenerálna prokuratúra pri vybavení opakovaného podnetu konštatovala, že uznesenie\nokresnej prokuratúry považuje za opodstatnené a zákonné, keďže podľa jej názoru výsledky\nvykonaného dokazovania potvrdili, že opísané konanie podozrivej osoby, ktorá\nneoprávnene pokračovala vo vykonávaní živnosti, nebolo konaním, v dôsledku ktorého\nmohla nastať v omyle majetková dispozícia s majetkom oprávnených dedičov, a že teda\nnebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním (uvedením do omylu) a následkom\nvo forme škody, keďže príslušný obvodný úrad tým, že potvrdil neoprávnenej osobe\nmožnosť pokračovať v živnosti po zomrelej poručiteľke, nevykonal žiadnu majetkovú\ndispozíciu.\nÚstavný súd konštatuje, že okresná prokuratúra vo svojom uznesení stručne\ninterpretovala skutkovú podstatu trestného činu podvodu a v kontexte skutkových zistení\nprípadu sťažovateľa uzavrela, že pojmové znaky tohto trestného činu neboli v danom\nprípade naplnené, keďže nebol preukázaný nevyhnutný kauzálny nexus spájajúci konanie\n\n13\n\n(v danom prípade uvedenie príslušného obvodného úradu do omylu) a následok (v danom\nprípade škoda na majetku poručiteľky).\nPodľa názoru ústavného súdu je uznesenie okresnej prokuratúry a postup generálnej\nprokuratúry ústavnoprávne akceptovateľný a konformný s obsahom príslušných článkov\nústavy a dohovoru, pretože nimi prijaté právne závery sa opierajú o aplikáciu relevantnej\nprávnej úpravy a korešpondujú skutkovému podkladu, z ktorého vychádzajú a ktorý zároveň\nprezentujú jasným a náležitým odôvodnením.\nÚstavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej\nokresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom\nsťažovateľom označených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť\nv označenej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. februára 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2743d2a7-4a6e-48c9-9530-3f33ff42aa96", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2743d2a7-4a6e-48c9-9530-3f33ff42aa96"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:43f8ce08-a524-4876-a3f3-3fe5eed2fc3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.324.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 324/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 324/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.324.2016.1"}]}