{"guid": "ussr:3f675067-f280-4d8a-a482-c9020ea153eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 637/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 637/2016 z 28. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 637/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f675067-f280-4d8a-a482-c9020ea153eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 637/2016-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WAVERLY s. r. o., Bancíkovej\n1/A, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Marônek & Partners s. r. o.,\nBancíkovej 1/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Marônek,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 115/2014 z 24. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti WAVERLY s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WAVERLY s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“)\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\n\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžf 115/2014 z 24. februára 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v právnom postavení\nžalobkyne účastníčkou konania v konaní vedenom najvyšším súdom sp. zn. 6 Sžf 115/2014\no jej odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n5 S 22/2013-65 z 15. júla 2014 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného –\nDaňového úradu Bratislava (ďalej len ,,daňový úrad“) č. 9101302/5/3425898/12/Kuke\nz 19. novembra 2012 o nevydaní osvedčenia o registrácii na DPH (ďalej len „oznámenie“).\n3. Krajský súd na základe sťažovateľkou podanej žaloby preskúmal oznámenie\ndaňového úradu a o žalobe sťažovateľky vecne rozhodol tak, že ju zamietol. Na podané\nodvolanie najvyšší súd označeným rozsudkom rozsudok krajského súdu potvrdil. Dospel\nk záveru, že vznesené námietky voči rozsudku krajského súdu v odvolaní sťažovateľky\nneboli dôvodné, rozsudok krajského súdu vyhodnotil ako vecne správny a s jeho dôvodmi\nsa stotožnil.\n4. Sťažovateľka označila rozsudok najvyššieho súdu za arbitrárny, nezákonný\na odporujúci ústavným princípom. Zastáva názor, že jeho vydaním došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu, a za podstatu problému označila už\nvlastný postup daňového úradu, ktorý v rozpore so zákonom vydal predmetné oznámenie.\nZdôraznila, že „ak zákon v konkrétnom prípade neustanovuje určitý postup alebo výslovne\nneupravuje možnosť vydania rozhodnutia alebo vykonania inej formy úkonu, správny orgán\nnemôže také rozhodnutie vydať, resp. nemôže postupovať v konaní určitým spôsobom bez\ntoho, aby mu taký postup zákon umožňoval“. Poukázala na to, že ani najvyšší súd neuvádza\nžiadne konkrétne ustanovenie zákona (v znení účinnom v rozhodnom období), podľa\nktorého by mohol daňový úrad vydať rozhodnutie alebo oznámenie o tom, že sa právny\nnástupca\n\nplatiteľa\n\nDPH\n\nnestal\n\nplatiteľom\n\nDPH,\n\nčo\n\nzakladá\n\narbitrárnosť\n\na nepreskúmateľnosť jeho rozsudku a je porušením uvedeného ústavného práva\nsťažovateľky.\n\n2\n\n5. Sťažovateľka je tiež toho názoru, že najvyšší súd nesprávne a ústavne\nnekonformným spôsobom vyložil a aplikoval právne normy, a to najmä v rovine oprávnenia\ndaňového úradu vydať za daných skutkových okolností napadnuté rozhodnutie, a to aj\nvo forme oznámenia, a oprávnenia daňového úradu skúmať postavenia sťažovateľky ako\nprávneho nástupcu zaniknutého platiteľa DPH z hľadiska naplnenia ďalších zákonných\npredpokladov pre jej registráciu ako platiteľky DPH – sťažovateľka je toho názoru, že\ndaňový úrad bol oprávnený skúmať len skutočnosť, či došlo k zániku platiteľa DPH bez\nlikvidácie a či je ona ako oznamovateľ právnym nástupcom tohto subjektu.\n6. Za nesprávny označila tiež prístup najvyššieho súdu k výkladu ustanovení\no naplnení požiadaviek pre to, aby bolo možné subjekt registrovať ako zdaniteľnú osobu\nv zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), osobitne s prihliadnutím na judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Z jej záverov sťažovateľka\nvyvodila, že pojem „zdaniteľná osoba“ má byť vykladaný extenzívne. Za zdaniteľnú osobu\nsa má teda považovať aj taká osoba, ktorá sa na výkon ekonomickej činnosti aktívne chystá\na svojím správaním dáva jasne najavo svoj zámer ekonomickú činnosť vykonávať.\nSťažovateľka dodala, že v tomto smere je namieste považovať ju ku dňu vzniku za\nzdaniteľnú osobu, „a to najmä s prihliadnutím na to, že vznikol na základe projektu\nrozdelenia, ktorý sám o sebe vyjadruje úmysel právneho predchodcu a jeho právnych\nnástupcov vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť v zapísaných predmetoch podnikania,\npričom v súvislosti s realizáciou projektu rozdelenia a zápisom rozdelenia do obchodného\nregistra sťažovateľ vynaložil investičné náklady. V tejto súvislosti považujeme za dôležité\nuviesť, že sťažovateľ doteraz nevykonáva žiadnu činnosť len z toho dôvodu, že je tu právna\nneistota v tom, či je alebo nie je platiteľom DPH.“.\n7. Sťažovateľka sa nestotožnila ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora vo veci\nC-527/11 Ablesio SIA tak, ako k nemu pristúpil najvyšší súd. Ten s poukazom na to, že\nv danej veci išlo o registráciu pre DPH spoločnosti s ručením obmedzeným na základe jej\nžiadosti (nie o zápis na základe právneho nástupníctva), uviedol, že „Súdny dvor\nv citovanom rozsudku zároveň pripomenul (bod 29, 30), že členské štáty musia zabezpečiť\n\n3\n\nsprávnosť zápisov do registra zdaniteľných osôb na účely zabezpečenia riadneho\nfungovania režimu DPH. Príslušnému vnútroštátnemu orgánu teda prináleží overiť, či\nprihlasovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby predtým, než mu pridelí identifikačné číslo\npre DPH (pozri rozsudok Mecsek-Gabona, už citovaný, bod 63). Členské štáty teda môžu\nlegitímne v súlade s čl. 273 prvým odsekom smernice 2006/112 prijať príslušné opatrenia,\naby zabránili zneužívaniu identifikačných čísel, osobitne podnikmi, ktorých činnosť, a teda\naj postavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne. Tieto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho,\nčo je potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane a predchádzanie podvodom a nesmú\nviesť k opakovanému spochybneniu práva na odpočet DPH, a tým neutrality tejto dane\n(pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Collée, C-146/05, Zb. s. 1-7861, bod 26;\nNidera Handelscompagnie, už citovaný, bod 49; D; už citovaný, bod 37, a VSTR, už\ncitovaný, bod 44).“. Proti citovanému názoru najvyššieho súdu sťažovateľka namietla, že\npokiaľ najvyšší súd dospel k záveru, že právny názor Súdneho dvora sa vzťahuje na prípady\nregistrácie na základe žiadosti, o to viac musí platiť pri registrácii, ku ktorej sa subjekt stáva\nplatiteľom DPH na základe právneho nástupníctva, t. j. zo zákona.\n8. Sťažovateľka tvrdí, že nemôže obstáť názor najvyššieho súdu, že v zmysle\nsmernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „smernica“), v zmysle ktorej majú členské štáty právo „legitímne\nv súlade s čl. 273 prvým odsekom smernice 2006/112 prijať príslušné opatrenia, aby\nzabránili zneužívaniu identifikačných čísel, osobitne podnikmi, ktorých činnosť, a teda aj\npostavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne. Tieto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo\nje potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane a predchádzanie podvodom a nesmú\nviesť k opakovanému spochybneniu práva na odpočet DPH, a tým neutrality tejto dane\n(pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Collée, C-146/05, Zb. s. 1-7861, bod 26;\nNidera Handelscompagnie, už citovaný, bod 49; D; už citovaný, bod 37, a VSTR, už\ncitovaný, bod 44).“. Domnieva sa, že opatreniami, ktoré smernica predpokladá, nie sú,\na nemožno ich ani tak chápať, rozhodnutia daňového úradu, ale len opatrenia, ktoré sú\nvýsledkom legislatívnej činnosti vytvárajúce právny rámec pre správne vzťahy.\n\n4\n\n9. Dodala, že právny predchodca, od ktorého svoje právo byť registrovaná pre DPH\nsťažovateľka odvodzuje, bol registrovaný na základe právneho nástupníctva po zdaniteľnej\nosobe. Skutočnosť, že daňový úrad bez toho, aby bol daný iný právny či skutkový stav,\nrozhodol v prípade sťažovateľky odlišne, označila za popretie zásady právnej istoty ako\njedného zo základných atribútov právneho štátu. Rozhodnutie o odmietnutí registrácie\noznačila za nulitné, pretože daňový úrad oznámenie vydal „bez existencie právneho rámca\npre vydanie takého rozhodnutia vo veci zákonnej registrácie postupom podľa § 4 ods. 6\nzákona o DPH v znení platnom do 31. 12. 2013“.\n10. Podľa názoru sťažovateľky je jednoznačné, že sa „zo zákona dňom svojho vzniku\nstal v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom k 31.12.2013\nplatiteľom DPH a Daňový úrad Bratislava bol povinný potvrdiť túto skutočnosť vykonaním\nregistrácie sťažovateľa pre DPH a vydaním osvedčenia o DPH. Sťažovateľ si riadne a včas\nsplnil svoju oznamovaciu povinnosť, v oznámení riadne uviedol skutočnosť, na základe\nktorej sa stal platiteľom DPH a túto skutočnosť náležíte správnemu orgánu preukázal\nhodnovernými dokladmi. Daňový úrad tak podľa nášho názoru postupoval v rozpore\nso zákonom a preto sme toho názoru, že NSSR mal toto rozhodnutie pre nezákonnosť zrušiť\na vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že mal žalovaný\nsprávny orgán inštruovať v tom smere, že v danej veci mal sťažovateľa riadne registrovať\npre DPH ku dňu jeho vzniku a vydať mu osvedčenie o DPH.“.\n11. V závere poukázala na nejednotnosť v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu\nvo vzťahu k veciam skutkovo a právne totožným s jej vecou, keď poukázala napr. na jeho\nrozsudok sp. zn. 4 Sžf 77/2014 z 10. septembra 2015, keď najvyšší súd rozsudok krajského\nsúdu zmenil, napadnuté rozhodnutie – oznámenie – daňového úradu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie vysloviac, že «v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v § 4 ods. 6\nzákona o DPH ide o zákonnú registráciu a uviedol, že na „prechod práva byť (stať sa)\nplatiteľom DPH“ postačuje v tomto prípade len splnenie zákonnej podmienky, aby právny\npredchodca dotknutého subjektu zanikol bez likvidácie». Do pozornosti ústavného súdu dala\nuznesenia najvyššieho súdu, ktorými rozsudky krajského súdu zrušil a konanie z dôvodu\n\n5\n\nneexistencie spôsobilého predmetu prieskumu zastavil (napr. sp. zn. 3 Sžf 70/2014, sp. zn.\n3 Sžf 71/2014).\n12. Nadväzne uviedla, že hoci si je vedomá, že nie je úlohou ústavného súdu\nvystupovať ako zjednocovateľ rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ale „diametrálne\nodlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo\nanalogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je\nústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010). Aj keď právne závery všeobecných súdov nemajú\nv právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov\nzaväzoval rozhodovať v obdobných veciach identicky, napriek tomu protichodné právne\nzávery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu princípu právnej\nistoty, ale ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 75/09). Preto aj s poukazom na\nvyššie uvedené si dovoľujeme požiadať Ústavný súd SR, aby zaujal jednoznačné stanovisko\nnajmä k otázke ústavne konformného výkladu ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o DPH (v znení\nplatnom do 31.12.2013) a k otázke, či je v súlade s Ústavou SR, najmä jej článkom 2 ods. 2,\ntaký postup daňového úradu, ktorý koná spôsobom aký mu platná legislatíva neumožňuje\nalebo aby jednoznačne uviedol na základe akého ustanovenia Ústavy SR a zákona bol\ndaňový úrad oprávnený v danej veci postupovať tak, ako postupoval.“.\n13. Súčasne si sťažovateľka uplatnila finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur,\nktoré odôvodnila poukazom na to, že už vyše dvoch rokov sa snaží dovolať spravodlivosti\na ochrany svojich práv, pričom tú jej neposkytol ani najvyšší súd. Tento stav jej tiež\n„znemožňuje vykonávať reálne podnikateľskú činnosť, nakoľko v dôsledku tejto neistoty si\nnemôže dovoliť fakturovať dodanie tovarov a služieb bez toho, aby vedel, či má tieto\nfakturovať s alebo bez DPH, pričom z pohľadu prípadných obchodných partnerov by\nuplatnenie DPH od osoby, ktorá nemá oficiálne pridelené IČ DPH vzbudzovalo nedôveru\na na druhej strane, ak by DPH neuplatňoval a nakoniec by sa ukázalo, že platiteľom DPH\nbol, dopustil by sa tým protiprávneho konania. Tým sa mu de facto odopiera jeho právo\npodnikať. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je v tomto prípade odôvodnené aj tým, že\nsťažovateľ musel vynaložiť nemalé úsilie, ale aj prostriedky na to, aby sa svojho práva\ndovolal.“.\n\n6\n\n14. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie\nkonanie a nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva spoločnosti WAVERLY, s. r. o. podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a právo\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/115/2014 z 24. februára 2016 porušené\nboli.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/115/2014\nz 24. februára 2016 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na\nďalšie konanie.\nIII.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do dvoch mesiacov od\n\nnadobudnutia právoplatnosti nálezu zaplatiť spoločnosti WAVERLY, s. r. o. náhradu\nnemajetkovej ujmy každej v sume 700,- EUR\nIV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti WAVERLY, s. r.\no. trovy konania v sume 363,80 EUR s DPH na účet jej právneho zástupcu Advokátska\nkancelária Marônek & Partners s. r. o.,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n7\n\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n20. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n21. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n23. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n24. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\n\n8\n\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n25. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zásadne nemá oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(napr. II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00). Inými slovami, úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (m. m.\nI. ÚS 13/01, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže\npreskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.\n26. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\n27. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde\npredbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n28. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť\na účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom. Ústavný súd\n\n9\n\nhodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne udržateľný, t. j.\nči nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený. Rovnako tak ústavný súd\nnezosúlaďuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 342/2010,\nIII. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014).\n29. Ústavný súd v konaní sp. zn. III. ÚS 91/2016 prerokoval sťažnosť, v ktorej sa\ntamojšie sťažovateľky domáhali vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami\nnajvyššieho súdu, ktorým v skutkovo a právne obdobných veciach ako v tunajšej veci\nnajvyšší súd zrušil rozsudky krajského súdu a konanie bez vecného prerokovania žaloby\nzastavil. Predmetom konania pred všeobecnými súdmi boli, tak ako v tunajšej veci,\noznámenia daňového úradu o tom, že sťažovateľky nespĺňajú podmienky pre ich registráciu\nna daň z pridanej hodnoty z titulu právneho nástupníctva po subjekte, ktorý bol\nregistrovaným platcom DPH. Ústavný súd sa tu na základe sťažností zaoberal otázkou, či\noznámenie daňového úradu môže byť spôsobilým predmetom prieskumu zákonnosti\nv správnom súdnictve a následne či najvyšší súd mal žaloby vecne prerokovať alebo mohol\nkonanie zastaviť.\n30. Ústavný súd dospel k záveru, že oznámenie daňového úradu je z hľadiska § 247\na nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) spôsobilým predmetom prieskumu\na všeobecné súdu sú povinné žalobu voči nemu smerujúcu vecne prerokovať, preto nálezom\nč. k. III. ÚS 91/2016-74 zo 17. mája 2016 vyslovil porušenie práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a právo na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní napadnutými uzneseniami sp. zn.\n3 Sžf 63/2014 zo 4. augusta 2015, sp. zn. 3 Sžf 117/2014 zo 6. októbra 2015, sp. zn.\n3 Sžf 71/2014 zo 4. augusta 2015, sp. zn. 3 Sžf 115/2014 zo 4. augusta 2015, sp. zn.\n3 Sžf 70/2014 zo 4. augusta 2015 a sp. zn. 3 Sžf 69/2015 zo 6. októbra 2015, ktoré ústavný\nsúd zrušil a vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n31. Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka rovnako ako sťažovateľky\nv označenej veci je právnou nástupníčkou spoločnosti\n\n10\n\n, od ktorej\n\nodvodzuje svoje právo byť registrovaná ako platiteľka DPH v zmysle § 4 ods. 6 zákona\no dani z pridanej hodnoty. Rozdielne od uvedených iných konaní o veci sťažovateľky\nnajvyšší súd túto jej žalobu vecne prerokoval, no dospel k opačnému záveru, než zastáva\nsťažovateľka.\n32. Podstatou namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu a inú\nprávnu ochranu je tvrdenie, že „Oznámenie o neregistrácii a ani Rozsudok NS SR pritom\nneobsahuje v odôvodnení odkaz na ustanovenie zákona, podľa ktorého by správny orgán\nmohol v predmetnej veci zákonnej registrácie postupovať tak. ako postupoval, čím sú tieto\nrozhodnutia v tejto časti podľa nášho názoru arbitrárne, nepreskúmateľné a teda\nnezákonné.“. Sporné sú pritom dve otázky, a to forma, akou mal daňový úrad informovať\nsťažovateľku o odmietnutí registrácie ako platiteľky DPH (rozhodnutie, neformálne\noznámenie), a to, či mal vôbec oprávnenie skúmať splnenie ďalších podmienok pre\nregistráciu sťažovateľky ako platiteľky DPH po tom, keď zistil, že jej právny predchodca\nbol pre túto daň registrovaný.\n33. Vo vzťahu k prvej z nich sa najvyšší súd vyjadril v závere svojho rozsudku, keď\npoukázal na to, že „je nepochybné, že z právneho poriadku nevyplýva daňovému úradu\nv prípade odmietnutia vydania osvedčenia o registrácii pre DPH povinnosť vydať\nrozhodnutie so všetkými formálnymi náležitosťami, naviac v prejednávanom prípade\nnemožno hovoriť o možnom porušení čl. 46 Ústavy SR, keďže súd prvého stupňa meritórne\npreskúmal označené oznámenie správcu dane bez ohľadu na formu z hľadiska jeho\nzákonnosti považujúc ho za rozhodnutie materiálnej povahy, s ktorým posúdením sa\nnajvyšší súd stotožnil“. Pre zdôraznenie svojich záverov tiež poukázal na uznesenie\nústavného súdu č. k. I. ÚS 226/2014-22 z 21. mája 2014.\n34. Čo sa týka tvrdenej absencie riadneho odôvodnenia obsahujúceho konkrétnu\nprávnu normu legitimizujúcu postup daňového úradu spočívajúci v preskúmavaní ďalších\npodmienok pre registráciu sťažovateľky pre DPH, hoci táto mala nastať zo zákona, najvyšší\nsúd citujúc dôvodovú správu k zákonu o dani z pridanej hodnoty uviedol: «V paragrafoch 4\naž 6 je upravená registrácia osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane. To znamená, že tieto\n\n11\n\nosoby budú povinné uplatňovať daň pri dodávkach tovarov a služieb, a zároveň budú mať\nprávo na odpočítanie dane z týchto prijatých plnení. Osoby, ktoré budú povinné požiadať\no registráciu podľa § 7 sa nestanú platiteľmi dane, t.j. nebudú mať právo na odpočítanie\ndane, ale budú mať povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Týmito\nosobami budú osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ako aj právnické osoby, ktoré nie sú\nzdaniteľnými osobami, t.j. ide o všetky rozpočtové, príspevkové organizácie a iné právnické\nosoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Pôjde o také prípady, ak tieto osoby\nnadobudnú tovar z iného členského štátu a hodnota tohto tovaru dosiahne 420 000 Sk (10\n000 €) za kalendárny rok. Potom budú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň. Na\nzáklade toho budú povinné platiť daň podľa tohto zákona a podávať daňové priznania. ...\nPokiaľ zmena § 4 ods. 6 zák. o DPH, podľa mala za účel pri registrácii právnych\nnástupcov skupinu neurčitých subjektov, ktoré možno subsumovať pod pojem „zdaniteľná\nosoba“ potom táto zákonite zahŕňa aj konkrétnejšie pojmy ako obchodná spoločnosť\na družstvo. Opačný výklad je v rozpore tak so systematikou uvedeného ustanovenia (§ 4),\nako aj s úmyslom zákonodarcu zrejmým z vyššie citovanej dôvodovej správy.\nAk by právny nástupca platiteľa nemusel byť zdaniteľnou osobou, šlo by o výnimku\nz pravidla obsiahnutého v § 4, že za platiteľa DPH sa registrujú tuzemské zdaniteľné osoby\n(fyzické a právnické osoby), a táto skutočnosť by bola vyjadrená rovnako ako napr. v § 7\nzák. o DPH, teda napríklad použitím slovného spojenia právnická osoba, ktorá nie je\nzdaniteľnou osobou alebo obdobným slovným spojením.»\n35. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 6 Sžf 115/2014 z 24. februára 2016 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 5 S 22/2013-65 z 15. júla 2014 dáva riadne logicky\nkoherentné odôvodnenie, ktoré vychádza z legitímnej a ústavnokonformnej interpretácie\na aplikácie relevantných právnych noriem. Nemožno preto jeho rozsudku vytknúť\narbitrárnosť, resp. nepreskúmateľnosť.\n36. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v sebe nezahŕňa\nzáruku úspechu v konaní (II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07). Ak sa konanie pred\nvšeobecným súdom neskončí podľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť sama osebe\nnie je právnym základom pre namietnutie porušenia týchto práv sťažnosťou pred ústavným\n\n12\n\nsúdom. Skutočnosť, že sťažovateľ sa so skutkovým a právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom právnych\nnázorov najvyššieho súdu. Okrem toho, reálne uplatnenie a garantovanie základného práva\nna súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby\nvšeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (IV. ÚS 340/04).\n37. V súvislosti s tým, že sťažovateľka namietala nejednotnosť rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu v obdobných veciach, ústavný súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru,\nkeď uviedol, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej\nprávnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno\nobjektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00,\nPL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, I. ÚS 564/2012). Na základe predloženej sťažnosti a jej príloh\nvšak ústavný súd dospel k záveru, že by v tunajšej veci šlo o taký odklon od\npredchádzajúcich názorov najvyššieho súdu (pozri sťažovateľkou citovaný rozsudok sp. zn.\n4 Sžf 77/2014 z 10. septembra 2015).\n38. Pokiaľ ide o vlastnú rozdielnosť záverov najvyššieho súdu, skutočne nie je\núlohou ústavného súdu vystupovať ako zjednocovateľ aplikácie práva, keďže táto rola\nprislúcha v zmysle § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov práve najvyššiemu súdu. Rolou\nústavného súdu je len „pomeriavať“ postup najvyššieho súdu z hľadiska ústavnoprávnej\nudržateľnosti, t. j. požiadavky, ktorej nedodržanie vedie k neoprávnenému zásahu do\nzákladných práv a slobôd fyzických alebo právnických osôb.\n39. S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že nie je daná súvislosť\nmedzi rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžf 115/2014 z 24. februára 2016 a tvrdeným\nporušením označených základných práv sťažovateľky. Preto jej sťažnosť ako zjavne\n\n13\n\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) odmietol. Následne sa nezaoberal\nzávislými návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. septembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-daňové konanie", "aplikácia právnych noriem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38fc697a-e84e-41dc-8854-db801eeed0a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.91.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.91.2016.2"}, {"guid": "ussr:fe1f5371-aa08-44cc-8f8b-0149174d091a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe1f5371-aa08-44cc-8f8b-0149174d091a"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 564/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 564/2012 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/09 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2fd649bc-3e4a-4162-bf0b-789417efd584", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.418.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.418.2017.1"}, {"guid": "ussr:30d219e8-9801-4e73-8e8a-0e53da708741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.838.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 838/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 838/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.838.2016.1"}]}