{"guid": "ussr:8a73c5a5-fb36-4752-80fc-910becc0d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 637/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 637/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 637/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "nazov": "čl. 22 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a73c5a5-fb36-4752-80fc-910becc0d79b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 637/2015-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra\n2015 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\nzastúpeného JUDr. Jurajom\n\nGavalcom, advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného\nporušenia základných práv zaručených v čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 To 97/2013 a jeho uznesením z 10. decembra 2013 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 35/2014 a jeho uznesením\nz 22. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie základných práv zaručených v čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1\na 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\npostupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 To 97/2013 a jeho uznesením z 10. decembra 2013 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tdo 35/2014 a jeho uznesením z 22. októbra 2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 136/2012 z 26. septembra 2013\nuznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. j) zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol\nuložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu\nso stredným stupňom stráženia. Súčasne bol sťažovateľovi uložený ochranný dohľad\nna dobu jedného roka.\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolania tak sťažovateľ, ako aj príslušný\nprokurátor. Za čiastočne dôvodný druhostupňový súd považoval riadny opravný prostriedok\nprokurátora, na základe ktorého rozsudkom sp. zn. 1 To 97/2013 z 10. decembra 2013 zrušil\nrozsudok okresného súdu vo výroku o treste a sám podľa § 322 ods. 3 zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) uložil\nsťažovateľovi trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 2 a § 39\nods. 1 a 3 písm. c) Trestného zákona na 7 rokov a 6 mesiacov. Odvolanie sťažovateľa\nkrajský súd ako nedôvodné zamietol.\nDruhostupňové rozhodnutie sťažovateľ napadol dovolaním, ktoré najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 3 Tdo 35/2014 z 22. októbra 2014 podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd, ako aj najvyšší súd porušili svojimi postupmi\na rozhodnutiami ním označené základné práva zaručené ústavou a listinou a práva zaručené\ndohovorom.\n\n2\n\nSvoje presvedčenie o zásahu do jeho práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ odôvodňuje tým, že sa „ani jeden zo súdov\nnezaoberal celou obhajobou sťažovateľa smerujúcou k nesprávnosti použitia kvalifikačného\nmomentu podľa § 138 písm. j) Tr. zák.“.\nKrajský súd sa mal obmedziť iba na konštatovanie, že „obhajobné námietky nie sú\nakceptovateľné vzhľadom na existujúcu právnu úpravu a v tomto smere už ustálenú súdnu\nprax“.\nNajvyšší súd sa podľa slov sťažovateľa «vysporiadal iba s jednou námietkou\nobhajoby k otázke správnosti použitia právnej kvalifikácie „na viacerých osobách“, a to\ns námietkou vzťahujúcou sa k predmetu útoku, ktorú uzatvoril tým, že tento trestný čin je\nzaradený medzi trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie, čo postačuje pre záver, že tento\ntrestný čin je možné spáchať na viacerých osobách».\nSťažovateľ však tvrdí, že všeobecné súdy „nevenovali žiadnu pozornosť, a to ani\npoukázaním, že by bola prípadne takáto obhajoba právne bezvýznamná, zásadným\nobhajobným námietkam, ktoré podľa názoru sťažovateľa vylučujú použitie § 138 písm. j)\nTr. zák. na daný prípad“.\nPoznamenal, že „Ak je... určité konanie zahrnuté už v znakoch základnej skutkovej\npodstaty, nie je možné, to isté konanie považovať aj za znak kvalifikovanej skutkovej\npodstaty, pretože to vylučuje ustanovenie § 38 ods. 1) Tr. zák.“. Je pritom presvedčený,\nže v jeho prípade všeobecné súdy nepostupovali v súlade s týmto ustanovením.\nZa kľúčové sťažovateľ považuje, že v jeho trestnej veci „vo vzťahu k časti skutku\nkvalifikovaného podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)\nTrestného zákona je použitá právna kvalifikácia nesprávna“ a s touto jeho námietkou sa\n„krajský súd ani Najvyšší súd... nevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom, keďže\nz odôvodnenia predmetného rozsudku krajského súdu a uznesenia Najvyššieho súdu... sa\nnedá vyvodiť, akým spôsobom sa súdy s obhajobou vyrovnali“.\nPorušenie základných práv podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2\ndohovoru sťažovateľ namieta v súvislosti s písomnými príkazmi Okresného súdu Nitra\n3\n\n„č. k. OS NR-V-6-1/12-1Ntt-2/12 zo dňa 30. 1. 2012 a č. k. OS NR-V-5—1/12-1Ntt-2/12\nzo dňa 30. 1. 2012 na odpočúvanie telefónnych hovorov“, ktoré podľa neho neboli\n„odôvodnené konkrétnymi skutkovými okolnosťami ani vzhľadom k podozreniu z trestnej\nčinnosti a ani vzhľadom k úmyslu spáchať trestný čin“ a „nevysvetľujú, na podklade akých\nokolností nastalo dôvodné podozrenie, že bol trestný čin spáchaný alebo má byť spáchaný,\nbez bližšieho popisu skutkových okolností“, preto „nespĺňajú požiadavku preskúmateľnosti,\nt. j. chýba relevantná konkrétne vysvetľujúca argumentácia, akými skutočnosťami boli\nnaplnené zákonom stanovené podmienky odôvodňujúce zásah do práva zaručeného\nústavou“.\nSťažovateľ sa domnieva, že v jeho prípade ide o nezákonné príkazy. „Oba súdy sa\nnevysporiadali s argumentáciou sťažovateľa… a konštatovali, že príkazy odôvodnené sú...“.\nV ďalšom sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 ústavy, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým,\nže v jeho trestnej veci „bol nezákonným spôsobom zabezpečený dôkaz – znalecký posudok\nKriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave č. p. PPZ-KEU-BA-EXP2012/3859 zo dňa 21. 6. 2012, pretože vyšetrovateľ nepostupoval podľa § 142 ods. 3\nTr. por.“. Uznesenie „o pribratí znalca do konania, na podklade ktorého bol označený\nznalecký posudok vypracovaný doteraz doručené sťažovateľovi ani jeho obhajcovi nebolo,\nčo je porušením práva na obhajobu a nezákonným spôsobom získania dôkazu...\nSťažovateľ získal z odôvodnení rozhodnutí súdov... dojem, že takéto rozhodnutie mu\nnie je potrebné doručovať ak bolo vydané pred vznesením obvinenia, s čím nemôže súhlasiť,\npretože znalecký posudok vypracovaný na základe takéhoto uznesenia sa proti nemu\nv trestnom konaní použil, preto musí mať možnosť sa proti pribratiu znalca do konania\nbrániť, prípadne sa vyjadriť aj k jeho možnej zaujatosti.\nNaviac tvrdenia uvedené... v rozhodnutí Najvyššieho súdu... sú nejasné v tom,\nže hovorí o nejakom uznesení na predbežné znalecké skúmanie a následnom uznesení, ktoré\nuž bolo vraj sťažovateľovi doručené, čo nie je pravda.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol, že\n4\n\n„Konaním Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu SR v trestnej veci sťažovateľa\nvedenej na Krajskom súde v Nitre pod č. k. 1 To/97/2013 a na Najvyššom súde SR pod č. k.\n3 Tdo 35/2014 v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k. 1 To/97/2013-628\nzo dňa 10. 12. 2013 a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Tdo 35/2014 zo dňa\n22. 10. 2014, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu\nochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a k porušeniu ústavného práva\nna spravodlivé súdne konanie (aj porušenie článku čl. 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd...).\nZároveň došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súkromie podľa článku 22 ods. 1 a\n2 Ústavy Slovenskej republiky a práva sťažovateľa podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň k porušeniu práva sťažovateľa na\nobhajobu podľa článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 1 To/97/2013-628 zo dňa 10. 12. 2013\na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Tdo 35/2014 zo dňa 22. 10. 2014 sa zrušujú.“.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n\n5\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nnávrhu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako\naj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom tohto, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ\n(v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) špecifikuje, akého\nrozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde),\nčím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky\nna poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť\nlen o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu\nsubjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09,\n6\n\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení iných práv, resp. iným subjektom\nuvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu, ústavný súd považuje iba za súčasť\nargumentácie.\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 22\nods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práv\nzaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 To 97/2013 a jeho uznesením z 10. decembra 2013 a postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 35/2014 a jeho uznesením\nz 22. októbra 2014, ku ktorému malo dôjsť nedostatočným odôvodnením rozhodnutí a ich\narbitrárnosťou vo vzťahu k obhajobe sťažovateľa spočívajúcej v námietkach:\n- nesprávnej kvalifikácie skutku ako spáchaného závažnejším spôsobom konania\nna viacerých osobách s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona,\n- nedostatočného odôvodnenia príkazov Okresného súdu Nitra na odpočúvanie\na záznam telekomunikačnej prevádzky,\n- nezákonnosti dôkazu – znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho\nústavu Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „KEÚ PZ“) – ktorá mala prameniť\nz nedoručenia sťažovateľovi ani jeho obhajcovi uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru\no pribratí tohto ústavu do konania.\nÚstavný súd považuje za potrebné na tomto mieste pripomenúť, že vo vzťahu\nk splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej proti napadnutému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu nepovažoval v súlade s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sťažnosť v tejto časti za oneskorenú, pretože lehota\nna podanie sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu je v prípadoch\nodmietnutia dovolania dovolacím súdom považovaná za zachovanú (pozri rozsudok ESĽP\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 53 a 54 a tiež napr. I. ÚS 611/2014, I. ÚS 563/2014).\n1. K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti\n\n7\n\ns nesprávnou právnou kvalifikáciou trestného činu za použitia § 138 písm. j)\nTrestného zákona\nSťažovateľ v prvom rade namieta nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 138 písm. j)\nTrestného zákona v jeho trestnej veci. Podľa jeho názoru všeobecné súdy sa jeho obhajobou\npoukazujúcou na vylúčenie použitia označeného ustanovenia na danú vec nezaoberali.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\n8\n\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nÚstavný súd ďalej poznamenáva, že mu neprislúcha hodnotiť spôsob vykonávania\ndôkazov všeobecnými súdmi ani hodnotiť skutkové a právne závery, ku ktorým dospeli,\na tak zasahovať do ich rozhodovacej činnosti, pretože nie je prieskumným súdom\nani nadriadeným súdom. Jeho úlohou je kontrola zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie\nzákonov všeobecnými súdmi s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu č. k. 1 To 97/2013-628 z 10. decembra 2013, z odôvodnenia\nktorého vyplývajú tieto vo vzťahu k tejto časti sťažnosti sťažovateľa relevantné skutočnosti:\n«Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovaný svojím\nprotiprávnym konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/\nTr. por., vrátane naplnenia kvalifikačného momentu uvedeného v § 138 písm. j/ Tr. zák.\nK odvolacím námietkam obžalovaného vo vzťahu ku kvalifikačnému momentu\n„na viacerých osobách“ odvolací súd uvádza, že tieto nie sú akceptovateľné práve\nvzhľadom na existujúcu právnu úpravu a v tomto smere už ustálenú súdu prax. Pokiaľ\naj prax eviduje niektoré rozhodnutia, ktoré by obsahovali odlišné právne závery v tomto\nsmere, tak je potrebné ich aj takto individuálne posudzovať, pretože minimálne\nzjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia nie je. Ich využitie je možné len v rámci\núvah „de lege ferenda“ v rámci ďalšieho legislatívneho procesu ohľadne Trestného\nzákona.»\nNajvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku sp. zn. 3 Tdo 35/2014\nz 22. októbra 2014 uviedol:\n\n9\n\n„... najvyšší súd pripomína, že dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/\nTr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku\nalebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť\nzisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom\nkonaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol\nsubsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú\nv Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.\nTrestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi sa podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten,\nkto neoprávnene\na) vyrobí,\nb) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,\nc) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo\nd) prechováva po akúkoľvek dobu,\nomamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť\nsprostredkuje.\nPodľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť\nrokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom\nkonania.\nZávažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písm. j/ Tr. zák. rozumie páchanie\ntrestného činu na viacerých osobách, pričom viacerými osobami sa na účely tohto zákona\nrozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12 Tr. zákona).\nZ vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný svojím úmyselným konaním\nneoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu mefedrón, pričom tento\nčin páchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal minimálne na piatich\nosobách, teda na viacerých osobách. Tým obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky\nobzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/,\nods. 2 písm. c/ Tr. zákona.\n\n10\n\nNajvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že trestný čin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie\ns nimi je zaradený v I. hlave 3. diele osobitnej časti Trestného zákona medzi trestnými činmi\nohrozujúcimi život alebo zdravie. Medzi týmito trestnými činmi sú zaradené tie trestné činy,\npri ktorých je ohrozenie života alebo zdravia človeka jediným alebo primárnym objektom.\nZ hľadiska objektívnej stránky stačí samotné ohrozenie života alebo zdravia. Nemožno preto\nsúhlasiť s názorom obhajcu, že uvedený trestný čin nie je možné spáchať na viacerých\nosobách, pretože predmetom útoku nie je človek. Úmyslom zákonodarcu zavedením\nuvedeného kvalifikačného znaku skutkovej podstaty trestného činu je potrestanie\npáchateľov, ktorí distribuujú omamné či psychotropné látky viacerým osobám (ide o tzv.\ndílerov drog), čím je ohrozený život a zdravie týchto osôb.“\nZ citovaných častí oboch napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva,\nže tieto sa sťažovateľom namietanou otázkou zaoberali a dali na ňu primeranú odpoveď.\nJednoznačne z nich vyplýva, prečo skutok kladený sťažovateľovi za vinu kvalifikovali ako\nzločin spáchaný závažnejším spôsobom na viacerých osobách.\nKonajúce súdy odkázali na príslušnú právnu úpravu, ktorá bola pre posúdenie skutku\nrozhodujúcou. Najvyšší súd citoval zákonné ustanovenia § 172 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného\nzákona upravujúce trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi a poukázal aj na znenie\nustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona. Zároveň opísal skutkové okolnosti prípadu,\nuviedol, akého konania sa sťažovateľ dopustil a akým spôsobom (dopustil sa trestného činu\nna viacerých osobách v súlade s § 127 ods. 12 Trestného zákona). Napokon vyhodnotil,\nže sťažovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného zločinu. Dovolací súd\nozrejmil, prečo napriek presvedčeniu sťažovateľa o opaku bolo potrebné považovať jeho\nkonanie za také, ktoré ohrozovalo život alebo zdravie viacerých osôb (zaradenie tohto\ntrestného činu v štruktúre Trestného zákona), a zdôraznil aj úmysel zákonodarcu sledovaný\npoužitou zákonnou úpravou ̶ potrestať páchateľov, ktorí distribuujú omamné či\npsychotropné látky viacerým osobám.\n\n11\n\nPokiaľ krajský súd správnosť kvalifikácie spáchaného skutku odôvodnil aj súdnou\npraxou, je pravdou, že v odôvodnení absentuje uvedenie čo i len jediného prípadu ako\npríkladu rovnakého postupu všeobecných súdov v podobných trestných veciach. Uvedenú\nokolnosť však ústavný súd nehodnotí ako takú, ktorá by bola spôsobilou zasiahnuť\ndo základných práv sťažovateľa. Sťažovateľ bol v konaní pred všeobecnými súdmi\nzastúpený kvalifikovanými obhajcami, ktorí pri využití im obvykle dostupných prostriedkov\nmohli poznať a pravdepodobne v tom čase aj poznali súdnu prax v obdobných veciach.\nÚstavný súd v tejto súvislosti ako príklad poukazuje na verejnosti dostupné (napr.\nna internete) uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 15/2013 z 9. apríla 2013, ktoré bolo\nvydané ešte pred meritórnym rozhodnutím okresného súdu; z neskoršieho obdobia je to\nnapr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 45/2014 zo 7. augusta 2014 alebo uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 22/2014 z 22. októbra 2014. Z uvedených rozhodnutí\nvyplývajú rovnaké závery, aké prijali okresný súd, krajský súd a najvyšší súd v tejto\naktuálnej veci. Takisto si túto prax osvojili odvolacie súdy, pozri napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 10 To 1/2013 z 20. februára 2013.\nVzhľadom\n\nna uvedené\n\nskutočnosti\n\nústavný súd nepovažuje odôvodnenie\n\nnapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov v tejto časti za neodôvodnené alebo arbitrárne.\nKonajúce súdy uviedli právnu úpravu, podľa ktorej pri kvalifikácii skutku postupovali,\npritom výklad a aplikácia tejto úpravy zo strany súdov ničím nenaznačuje, že by bola\nv rozpore s jej znením alebo účelom. Je tiež potrebné pripomenúť, že sú to práve všeobecné\nsúdy, ktoré sú primárne povolané na výklad a aplikáciu zákonov v súvislosti s ich\npovolaním na rozhodovanie v občianskoprávnych a trestných veciach (pozri čl. 142 ods. 1\nústavy). Uvedenému nasvedčujú viaceré ustanovenia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [napr. § 8 ods. 3,\n§ 15 ods. 3, § 17 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]. Preto\nvstupovanie ústavného súdu do rozhodnutí všeobecných súdov v súvislosti s výkladom\na aplikáciou právnych noriem je aktuálne iba v prípade takého odchýlenia sa od znenia\npríslušných ustanovení, že by to malo za následok zásadné popretie ich účelu a významu.\nV tomto prípade tomu tak nebolo.\n\n12\n\nÚstavný súd preto po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu a v jeho spojitosti aj s rozhodnutím krajského súdu konštatuje, že najvyšší\nsúd a krajský súd konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné\npre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, a ich úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,\nsú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu\npríslušných na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných\nustanovení sú obidva napadnuté rozhodnutia aj náležite odôvodnené.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nV súvislosti so sťažovateľom deklarovaným prejavom nespokojnosti s rozhodnutiami\nnajvyššieho súdu a krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\nkonania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutými\nrozhodnutiami najvyššieho súdu a krajského súdu a namietaným porušením označených\npráv (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru), a preto bolo potrebné\nsťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\n\n13\n\nRovnako je zjavne neopodstatneným aj namietané porušenie základného práva\nsťažovateľa na jeho stíhanie alebo pozbavenie osobnej slobody iba zo zákonných dôvodov\n(čl. 8 ods. 2 listiny), keďže, ako to už z dosiaľ uvedeného vyplýva, ústavný súd pri svojom\nprieskume nezistil v postupoch a rozhodnutiach krajského súdu a najvyššieho súdu\nnezákonnosť, resp. rozpor so zákonom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť aj\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n2. K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 22 ods. 1 a 2\nústavy a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru v súvislosti s neodôvodnenosťou príkazov\nna odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky\nPorušenie označených základných práv zaručených ústavou a práv zaručených\ndohovorom sťažovateľ spája s neodôvodnenosťou príkazov na odpočúvanie a záznam\ntelekomunikačnej prevádzky vydaných Okresným súdom Nitra pod „č. k. OS NR-V-6-1/121Ntt-2/12 zo dňa 30. 1. 2012 a č. k. OS NR-V-5—1/12-1Ntt-2/12 zo dňa 30. 1. 2012“.\nPodľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.\nPodľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných\npísomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo\niným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje\ntajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovor štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\nokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\n\n14\n\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\nZ podstaty, zmyslu a účelu základných práv zaručených v citovaných ustanoveniach\nústavy a dohovoru vyplýva, že elementárnou podmienkou úspešného uplatňovania ich\nochrany je smerovanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy primárne priamo proti týmto\npríkazom. Ak bol teda sťažovateľ presvedčený o nedostatočnom odôvodnení príkazov\nOkresného súdu Nitra, mal sťažnosť pre porušenie označených základných práv podať\npráve proti týmto príkazom (samozrejme, za dodržania všetkých procesných podmienok\nvyžadovaných zákonom o ústavnom súde pre podanie takejto sťažnosti, najmä pokiaľ ide\no jej včasnosť).\nO tomto závere svedčia aj rozhodnutia ústavného súdu, na ktoré sťažovateľ poukázal\nv odôvodnení sťažnosti na podporu svojej argumentácie, t. j. nálezy ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 274/05 zo 14. júna 2006 a sp. zn. I. ÚS 114/2012 z 13. júna 2012, v ktorých ústavný\nsúd síce konštatoval porušenie tých istých základných práv, ktoré označil aj sťažovateľ\n(podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru), avšak v uvedených prípadoch\nboli namietané samotné príkazy všeobecných súdov a konania im predchádzajúce, t. j.\nodlišné od konaní a rozhodnutí v merite trestnej veci, ako to je v danom prípade.\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že tak druhostupňový, ako aj dovolací súd neodôvodnili\nprijaté závery vo vzťahu k jeho obhajobe spočívajúcej práve v tvrdenom nedostatočnom\nodôvodnení príkazov, potom tieto námietky jednoznačne spadajú pod ochranu čl. 46 ods. 1\nústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré však v tejto súvislosti sťažovateľ\nnenamieta.\nObe uvedené skutočnosti (t. j. napádanie nesprávnych rozhodnutí a namietanie\nporušenia základných práv, ktoré sa na vec nevzťahujú) majú za následok odmietnutie\nsťažnosti podanej ústavnému súdu pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n15\n\nNapriek uvedenému ústavný súd v snahe vyhnúť sa prílišnému formalizmu pre\núplnosť uvádza, že aj tejto obrane sťažovateľa sa krajský súd a dovolací súd ústavne\nakceptovateľným spôsobom venovali:\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia k tejto okolnosti uviedol:\n«Už súd prvého stupňa zaujal správne stanovisko k namietaným príkazom\nna odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (ďalej len „príkaz“). Nadriadený\nsúd tam uvedené správne právne úvahy dopĺňa o to, že odôvodnenosť príkazu je potrebné\nposudzovať aj s prihliadnutím na charakter a závažnosť veci a jeho odôvodnenie závisí od\ndôkazov a faktov známych v čase jeho vydania. V danej veci tieto v tom čase boli\ndostačujúce na to, aby bolo príkazom súdu zasiahnuté do práva na súkromie, preto aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu námietky obžalovaného nie sú akceptovateľné. Všeobecne možno\nkonštatovať, že inak sa dôvody na vydanie príkazu hodnotia v čase jeho vydania a inak sa\nna ne pozerá neskôr, keď sú už známe iné dôkazy a iné skutočnosti. Len to, že odôvodnenie\nrozhodnutia súdu nezodpovedá predstavám obžalovaného nemá za následok jeho\nnezákonnosť. Napokon aj výsledky zaznamenanej komunikácie potvrdili opodstatnenosť\nvydania príkazu.\nK rovnakým záverom odvolací súd dospel aj ohľadne námietok týkajúcich sa príkazu\nna domovú prehliadku.»\nZ odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu k tejto otázke vyplýva táto relevantná\nargumentácia:\n„Obvinený v dovolaní namietal nezákonnosť vykonania dôkazu, ktorý spočíval\nv nedostatočnom odôvodnení príkazu na odpočúvanie telefónnych hovorov vydaného\nOkresným súdom Nitra...\n... podmienky a účel odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky sú\nustanovené v § 115 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku. Príkaz na odpočúvanie a záznam\ntelekomunikačnej prevádzky možno vydať, pri dôvodnom predpoklade, že budú zistené\nskutočnosti významné pre trestné konanie. Týmito skutočnosťami možno rozumieť\nskutočnosti uvedené najmä v § 119 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Tr. por., ak sú podstatné pre\ntrestné konanie.\n\n16\n\n... dovolací súd zistil, že sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra\nv predmetnej veci vydala dňa 30. januára 2012 príkazy na odpočúvanie a záznam\ntelekomunikačnej prevádzky... Podstatnou súčasťou odôvodnenia je uvedenie skutkových\nokolností. Skutkovou okolnosťou v posudzovanom prípade bolo dôvodné podozrenie,\nže doposiaľ neznámy páchateľ od mesiaca november 2011 na presne nezistenom mieste\nvyrába omamné a psychotropné látky, ktoré následne na rôznych miestach mesta Šurany\na v okolí predáva doposiaľ presne nezistenému počtu osôb, pričom pri komunikácii s týmito\nosobami používa telefónne čísla 0948/... a 0907/..., kde si dohaduje množstvo drogy\na miesto stretnutia. Uvedené príkazy teda boli súdom riadne odôvodnené v súlade s\nustanovením § 115 ods. 3 Trestného poriadku...“\nKonajúce\n\nsúdy\n\nteda\n\nreagovali\n\nna\n\nnámietku\n\nneodôvodnenosti\n\npríkazov\n\nna odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydaných Okresným súdom Nitra\na znovu tak urobili ústavne konformným spôsobom.\nNajmä dovolací súd jasne uviedol podstatné skutkové okolnosti, ktoré vydanie\ntakýchto príkazov opodstatňovali. Bolo to dôvodné podozrenie, že neznámy páchateľ\nvyrába omamné a psychotropné látky, ktoré predáva presne nezistenému počtu osôb\ns uvedením telefónnych čísel používajúcich na komunikáciu s týmito osobami. Pritom\nznovu poukázal na príslušnú právnu úpravu ̶ § 115 ods. 1 Trestného poriadku – podľa\nktorej príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky je možné vydať,\nak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné\nkonanie. Ústavný súd považuje za presvedčivé závery všeobecných súdov uvedené\nv napadnutých rozhodnutiach, ktorými tieto konštatovali dostatočnosť odôvodnenia\npríkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydaných Okresným\nsúdom Nitra.\nAni v tejto časti ústavný súd nemohol vyhovieť návrhu sťažovateľa a vysloviť\nporušenie jeho základných práv, preto sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n\n17\n\n3. K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 ústavy, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru v súvislosti s nezákonnosťou dôkazu\n(Pozri už uvedenú citáciu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny,\npozn.)\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPorušenie základného práva na obhajobu, ale aj základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie sťažovateľ videl v akceptácii „nezákonného dôkazu“\nv jeho trestnej veci. Za nezákonný považoval znalecký posudok KEU PZ z dôvodu,\nže uznesenie, ktorým bol tento ústav poverený vypracovaním znaleckého posudku, nebol\nsťažovateľovi ani jeho obhajcovi doručený.\nS touto námietkou sa krajský súd vysporiadal takto:\n«Nedoručenie uznesenia o pribratí ústavu (nie znalca ako to nesprávne uvádzal\nobžalovaný) je možné považovať za chybu, nemožno ju však považovať za chybu podstatnú\nv zmysle písm. a/ §-u 321 Tr. por., pretože takú situáciu aká nastala - vydanie uznesenia\nv čase, keď sa trestné stíhanie viedlo len vo veci a kedy sa doručuje len prokurátorovi,\na povinnosť po vznesení obvinenia ho doručiť neskôr obvinenému - Trestný poriadok\nvýslovne nerieši. Obžalovaný bol oboznámený s podaným znaleckým posudkom a v konania\npred súdom bol tento dôkaz vykonaný za dodržania zásad tzv. kontradiktórneho procesu,\npreto nemožno konštatovať, že by došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu.\nV prípade uvádzaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Tz/9/2006 sa nejedná o „judikát“\nvydaný trestnoprávnym kolégiom NS SR, ale len o publikované rozhodnutie senátu NS SR\nv odbornom časopise Zo súdnej praxe.»\nNajvyšší súd k tejto námietke uviedol:\n„Obvinený v dovolaní namietal aj skutočnosť, že mu nebolo doručené uznesenie\no pribratí znaleckého ústavu z 19. marca 2012 ČVS: ORP-99/OVK-NZ-2012, a teda nemal\nmožnosť podať voči nemu sťažnosť, hoci je prípustná. Najvyšší súd poukazuje na to,\n18\n\nže uznesenie o pribratí znalca bolo vydané vyšetrovateľom v čase, keď bolo začaté trestné\nstíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por., a preto nebolo potrebné ho doručovať\nobvinenému, ktorý v tom čase ešte v pozícii obvineného nevystupoval. V tejto súvislosti bolo\nprávo obvineného na obhajobu zabezpečené následnou možnosťou preštudovať vyšetrovací\nspis a oboznámiť sa s výsledkom znaleckého dokazovania ako aj v konaní pred súdom, kedy\nsa obvinený ako aj jeho obhajca zúčastnili vykonávania dôkazov vrátane výsluchu znalca.\nLen na margo najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné uznesenie bolo vydané\nza účelom predbežného znaleckého skúmania. Následné uznesenie o pribratí znaleckého\nústavu z 13. apríla 2012, ČVS: ORP-99/OVK-NZ-2012, za účelom vypracovania riadneho\nznaleckého posudku bolo už obvinenému riadne doručené dňa 20. apríla 2012.“\nJe evidentné, že všeobecné súdy neopomenuli ani otázku namietanej „nezákonnosti\ndôkazu“ vyplývajúceho zo znaleckého posudku vypracovaného na základe uznesenia\norgánu činného v trestnom konaní, ktoré podľa slov sťažovateľa nebolo doručené jemu ani\njeho obhajcovi.\nAni v tomto prípade ústavný súd nemôže konštatovať porušenie označených\nzákladných práv sťažovateľa. Tak krajský súd, ako aj najvyšší súd sa načrtnutej\nproblematike venovali, a to z hľadiska ústavnoprávnych záruk udržateľným spôsobom.\nKonajúce súdy zreteľne uviedli, z ktorých zákonných ustanovení pri vyvodení svojich\nprávnych záverov vychádzali a konečné rezultáty prijali so zameraním sa na dodržanie\nkontradiktórnosti trestného konania a práva sťažovateľa na obhajobu. K samotnému\nznaleckému posudku, ako to uviedli všeobecné súdy, sa mal sťažovateľ možnosť vyjadriť,\na teda mohol v tejto súvislosti predostrieť proti nemu všetky svoje námietky (vrátane tých,\nktoré ako príklad uvádza v sťažnosti). Zmyslu a účelu základného práva sťažovateľa\nna obhajobu preto bolo zo strany všeobecných súdov dané za dosť.\nJe potrebné tiež uviesť, že argumentácii sťažovateľa vo vzťahu k tvrdenému\nporušeniu jeho práv v tejto časti sťažnosti chýbajú právne významné elementy. Tvrdí iba,\nže nedoručením mu uznesenia o pribratí KEU PZ do konania došlo k nezákonnému\nzabezpečeniu dôkazu, keďže mu takým postupom nebola daná „možnosť sa proti pribratiu\nznalca do kania brániť, prípadne sa vyjadriť aj k jeho možnej zaujatosti“. V sťažnosti\n19\n\npodanej ústavnému súdu však ani náznakom neviedol, či proti znaleckému posudku\nvypracovanému KEU PZ pred všeobecnými súdmi namietal nejaké podstatné, relevantné\nskutočnosti, napr. zaujatosť KEU PZ, a s akým výsledkom. Samotné nedoručenie\nprocesného rozhodnutia akokoľvek súvisiaceho s dôkazom, ku ktorému sa má možnosť\nobvinený (obžalovaný) následne vyjadriť a vniesť voči nemu všetky (akékoľvek) výhrady,\nnemožno považovať za právne významnú udalosť z pohľadu ústavnej ochrany základného\npráva na obhajobu. Inak povedané, sťažovateľ tvrdí, že mu nebolo doručené procesné\nrozhodnutie, avšak neoznačil žiadne reálne negatívne dôsledky a dopady takéhoto postupu,\nktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do jeho základného práva na obhajobu.\nAj v tejto časti ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú\npre absenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru a označenými postupmi a rozhodnutiami všeobecných súdov, preto\nju z tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.\nPretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené\nvyslovením porušenia základných práv alebo slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem-súladná", "trestný čin-právna kvalifikácia trestného činu", "odpočúvanie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb752dcd-954a-433c-b552-e7877ecda44d"}, {"guid": "ussr:ec0e7087-56fa-4b16-a8a5-79ee3dd3e345", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 563/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 563/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec0e7087-56fa-4b16-a8a5-79ee3dd3e345"}, {"guid": "ussr:20d94d13-bd8d-4e54-a3be-df76988d7e83", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20d94d13-bd8d-4e54-a3be-df76988d7e83"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 274/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "12c45fdd-f124-42ed-9606-5ce97792fafb:7d5dabb1-ae59-4406-9abd-573b72bf1d12", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4412010436.2", "spisova_znacka": "1To/97/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/97/2013 z 9. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4412010436.2"}, {"guid": "10f2d21a-10c7-4734-a860-12fa98977741:a328b236-d064-45c6-8ec1-ae2f04647b39", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8712010400.1", "spisova_znacka": "10To/1/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/1/2013 z 19. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712010400.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:393e0156-b8c6-4cdd-a385-2f1e14599cf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.640.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.640.2023.1"}, {"guid": "ussr:6a283505-bd50-49a2-9686-3983d45ac260", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2"}, {"guid": "ussr:c329388e-79ac-487f-8f4b-6438e38bc5ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.713.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 713/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 713/2021 z 21. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.713.2021.1"}, {"guid": "ussr:315dd33a-01b3-40e0-bf19-8dea9a13dd13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.220.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 220/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.220.2021.1"}, {"guid": "ussr:acd26553-1cb8-4139-90e5-1c8e13e5ea0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.132.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.132.2021.1"}, {"guid": "ussr:1718dd40-b098-4c3f-833d-79ce87605fb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.410.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.410.2020.1"}, {"guid": "ussr:17ad366e-9490-45c2-941a-924c40f3833b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.420.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 420/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 420/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.420.2020.1"}, {"guid": "ussr:5870b330-ba61-4915-8af2-5319e9d274af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 359/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 359/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2020.1"}, {"guid": "ussr:ef51ce69-30e0-4a1e-b132-000e30e6fd65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.410.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 410/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 410/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.410.2020.1"}, {"guid": "ussr:fa2edd39-148f-419e-b5a8-029a0649b5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1"}, {"guid": "ussr:717456ac-ec70-42a3-8279-b8d5187e5819", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1"}, {"guid": "14a3fa5e-7052-40e6-9b8f-9745ab0e4df4:6697cfdf-6b87-49be-adfc-ca83c57fe8fb", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2019:9519100246.2", "spisova_znacka": "2T/31/2019", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/31/2019 z 15. 12. 2019", "sud": "Špecializovaný trestný súd", "datum_vydania": "2019-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2019:9519100246.2"}, {"guid": "0412de41-37c6-4d4c-8a87-f82a815118a6:72d0fd3f-bc29-4ef3-8f28-5ea7162064a5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2317010099.2", "spisova_znacka": "6To/75/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/75/2024 z 24. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2317010099.2"}, {"guid": "cff33f79-9d21-4ecb-b22b-1d88f5ddf8ef:f332a0f0-9d97-4458-9ae1-dbe7677fc6b4", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8723010690.4", "spisova_znacka": "2T/82/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/82/2023 z 28. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2024-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8723010690.4"}]}