{"guid": "ussr:d7df246f-65b7-48e6-bcbd-b63a2bb2550b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 635/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 635/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 635/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d7df246f-65b7-48e6-bcbd-b63a2bb2550b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 635/2015-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra\n2015 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, Prievozská 14/A, Bratislava, ktorou\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 M Cdo 10/2013 a jeho rozsudkom z 25. marca\n2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorá bola doplnená podaním\n\ndoručeným 22. decembra 2014, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 M Cdo 10/2013 a jeho\nrozsudkom z 25. marca 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti vyplýva, že v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 246/2008 z 13. júna 2011 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu z 13. júna 2011“) a rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 356/2011 z 28. júna 2012 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu z 28. júna 2012“) najvyšší súd napadnutým rozsudkom mimoriadne dovolanie\nzamietol a sťažovateľa zaviazal žalovanej uhradiť trovy dovolacieho konania v sume\n70,90 €.\nV veci vedenej pod sp. zn. 11 C 246/2008 sa sťažovateľ voči žalovanej domáhal\nna okresnom súde zaplatenia odmeny za právnu pomoc, ktorú jej poskytol v (inom)\nobčianskom súdnom konaní v sume 1 213,90 € (neskôr sťažovateľ pred prvým\npojednávaním žalobu v časti o zaplatenie sumy 287,13 € vzal späť, preto okresný súd\nkonanie v tejto časti zastavil). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sťažovateľ v mene\nžalovanej podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania a následne\nžalobu a jej doplnenie a vykonaním týchto úkonov poskytol žalovanej právnu pomoc\nadvokáta. Rovnako spornou medzi účastníkmi konania nebola ani skutočnosť, že medzi\nnimi nikdy nedošlo k dohode o spôsobe ani výške zmluvnej odmeny advokáta za poskytnuté\nprávne služby. Keďže v posudzovanom prípade nebola odmena sťažovateľa za poskytnutie\nprávnych služieb v intenciách § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) dohodnutá, prichádzala\ndo úvahy mimozmluvná (tarifná) odmena advokáta, ktorá sa riadi § 9 až § 14 vyhlášky.\nSpornou medzi účastníkmi konania tak zostala otázka, či sa v danom prípade bude\nna odmenu advokáta aplikovať § 10 ods. 1 vyhlášky, t. j. v závislosti od výšky peňažného\nplnenia, ktorého sa právna služba týka, alebo je aplikácia uvedeného ustanovenia vylúčená,\npretože nie je možné vyjadriť hodnotu práva, ktorého sa právne služby týkali, a preto sa\nodmena advokáta určí podľa zásad § 11 ods. 1 vyhlášky ako 1/13 výpočtového základu.\n\n2\n\nOkresný súd v zamietajúcom rozsudku z 13. júna 2011 dospel k záveru, že pri začatí\nposkytovania právnej služby išlo o nárok, ktorý v čase podania návrhu bol oceniteľný\nv peniazoch, konkrétna výška požadovaného plnenia však určená nebola, medzi účastníkmi\nnedošlo k uzavretiu dohody o určení spôsobu výpočtu a výšky odmeny advokáta, a preto\nz tohto dôvodu bol okresný súd toho názoru, že odmenu advokáta za poskytnuté právne\nslužby treba určiť v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky.\nRozsudkom krajského súdu z 28. júna 2012 bol odvolaním napadnutý rozsudok\nokresného súdu z 13. júna 2011 v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený.\nPreskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že sťažovateľ výšku zľavy z ceny diela\na ani cenu diela nešpecifikoval, pričom hodnota sporu sa mala podľa návrhu na začatie\nkonania určovať v konaní až znaleckým dokazovaním, je teda zrejmé, že pri podaní návrhu\nna začatie konania nebolo možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Keďže\ntarifná hodnota veci rozhodujúca pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle\n§ 10 vyhlášky sa v čase úkonov právnej služby nedala zistiť, podľa názoru odvolacieho\nsúdu sťažovateľovi vznikol nárok na odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu v zmysle\n§ 11 ods.1 vyhlášky. Uvedený záver podľa odvolacieho súdu potvrdzuje aj skutočnosť,\nže samotný sťažovateľ túto sumu explicitne nevyjadril v žalobnom petite a odvolával sa\nna nedostatočnú súčinnosť žalovanej. Odvolací súd sa ďalej v celom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením rozsudku okresného súdu z 13. júna 2011 vo vzťahu k nepriznaniu odmeny\nza návrh na vykonanie poznámky a za doplnenie návrhu, na ktoré v tejto časti odkázal.\nNámietku sťažovateľa o nedostatočnej súčinnosti zo strany žalovanej považoval odvolací\nsúd za nepreukázanú. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa\nteoretickej možnosti žalovanej dozvedieť sa o nároku žalobcu v deň podania návrhu\nna súde, pretože za kvalifikovanú žiadosť žalobcu ako veriteľa v zmysle § 563 Občianskeho\nzákonníka voči žalovanej považoval doručenie žalobného návrhu žalobkyni. Krajský súd sa\ntiež stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa § 142\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nGenerálny prokurátor vyhovel podnetu sťažovateľa a mimoriadnym dovolaním\nnapadol rozsudok okresného súdu z 13. júna 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu\n3\n\nz 28. júna 2012 okrem výroku, ktorým bolo konanie zastavené a ktorým sa sťažovateľovi\nvrátil súdny poplatok. Napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bolo mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora zamietnuté. Najvyšší súd v ňom okrem iného uviedol,\nže sťažovateľ a ani žalovaná v čase začatia poskytovania právnej služby nemali predstavu\no hodnote poskytovanej právnej služby, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch,\npričom k jeho skutočnému vyčísleniu reálne nedošlo v čase trvania právneho zastúpenia.\nPokiaľ teda nebola hodnota predmetu sporu, a tým i hodnota právnej služby určená už pri\nzačatí súdneho konania, resp. v dobe začatia poskytovania právnej služby, tak ako to má\nna mysli § 10 ods. 2 vyhlášky, je podľa názoru najvyššieho súdu potrebné dospieť len\nk jedinému logickému záveru, a to že hodnotu predmetu poskytovania právnej služby nie je\nmožné vyjadriť v peniazoch, a preto bolo podľa názoru najvyššieho súdu potrebné odmenu\npočítať podľa tarifnej sadzby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky.\nSťažovateľ nesúhlasí so záverom najvyššieho súdu týkajúcim sa spôsobu určenia\ntarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní. Je toho názoru,\nže všeobecné súdy nesprávne vyložili § 11 ods. 1 vyhlášky. V danej veci bol podľa jeho\nnázoru aj pri začatí poskytovania právnych služieb predmet sporu vždy oceniteľný\na vyjadriteľný peniazmi a bolo ho vždy možné zistiť bez akýchkoľvek ťažkostí. Skutočnosť,\nže v čase udelenia splnomocnenia sťažovateľovi a podania žaloby ešte nebola presne určená\nvýška požadovanej zľavy z ceny diela, automaticky neznamená, že hodnotu sporu nebolo\nmožné vyjadriť v peniazoch, resp. zistiť s nepomernými ťažkosťami. Práve naopak,\ndoplnením žaloby, a to upravením jej petitu, bol presne percentuálne vyjadrený nárok\nžalovanej (v danom spore vystupujúcej ako žalobkyňa), na základe čoho sa dala hodnota\nsporu vyjadriť v peniazoch, keďže cena diela bola známa. Pokiaľ nie je možné hodnotu veci\nalebo práva vyjadriť v peniazoch, použije sa ako základná sadzba tarifnej odmeny 1/13\nvýpočtového základu. V danom spore však bolo uplatňované právo vždy vyjadriteľné\npeniazmi a podaním z 29. júna 2006 bol nárok percentuálne kvantifikovaný, na základe\nčoho sa dala vypočítať aj konkrétna suma, ktorá sa v konaní ďalej uplatňovala a naďalej aj\nuplatňuje. Tým de facto došlo k vyjadreniu hodnoty uplatňovaného práva v peniazoch, čo\nvylučuje aplikáciu § 11 ods. 1 vyhlášky. S poukazom na tieto skutočnosti je sťažovateľ toho\nnázoru, že správne požadoval aplikovať na výpočet tarifnej odmeny ustanovenie § 10 ods. 1\na 2 vyhlášky.\n4\n\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje aj na rozhodnutia iných krajských súdov\nvo veciach, v ktorých tiež uplatňoval odmenu za právnu pomoc poskytovanú ďalším\nžalobcom, v ktorom na okresnom súde zastupoval aj žalovanú (Krajský súd v Trenčíne\nsp. zn. 4 Co 287/2011, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 134/2008, Krajský súd\nv Prešove sp. zn. 2 Co 50/2010). V doplnení sťažnosti z 15. decembra 2014 sa opiera ďalej\no uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo 1/2013 z 22. októbra 2014, ktorým\nna základe mimoriadneho dovolania sa dospelo k záveru zhodnému s právnym názorom\nsťažovateľa. Aj v tomto prípade išlo o uplatňovanie odmeny sťažovateľa voči jednému\nzo žalobcov, ktorého zastupoval v konaní vedenom okresným súdom v rámci žaloby\no priznanie zľavy z ceny.\nSťažovateľ je toho názoru, že „závery dovolacieho súdu bez náležitého vyhodnotenia\nnereflektujú jeho argumentáciu, podľa ktorej v danej veci je a aj pri začatí poskytovania\nprávnych služieb bol predmet sporu vždy oceniteľný a vyjadriteľný peniazmi a bolo ho vždy\nmožné zistiť bez akýchkoľvek ťažkostí, pričom právne posúdenie otázky, že hodnotu\npredmetu poskytovania právnej služby v prerokovávanej veci nie je možné vyjadriť\nv peniazoch a preto je potrebné odmenu vypočítať podľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11\nods. 1 vyhlášky vychádza zo striktne formálneho výkladu tohto ustanovenia. V dôsledku\nuvedených skutočností postup a rozsudok dovolacieho súdu porušili požiadavku\nspravodlivosti a materiálnej ochrany práv sťažovateľa, sú neodôvodnené a arbitrárne,\nvyúsťujúce do porušenia práv sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 prvej vety Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 M Cdo 10/2013\nporušil základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo... podľa čl. 6 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n5\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca 2014 vydaný\nv konaní vedenom pod sp. zn.: 5 M Cdo 10/2013 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť\ntrovy právneho zastúpenia v celkovej sume 284,08 €... na účet jeho právneho\nzástupcu JUDr. Pavla Čičmanca – advokáta...“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\n6\n\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľ je presvedčený, že boli splnené všetky podmienky na aplikáciu § 10\nods. 2 vyhlášky a osobitne zdôrazňuje rozhodnutia iných odvolacích súdov, ako aj iné\nrozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorých bola jeho argumentácia akceptovaná.\nPodľa názoru najvyššieho súdu základom na vyriešenie sporu je posúdenie predmetu\nprávnej služby poskytnutej sťažovateľom ako advokátom. Žalovaná v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 21 Cb 73/2006 uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny diela\nv zmysle § 560 Obchodného zákonníka. Išlo teda o nárok zo zodpovednosti za vady\nv dôsledku porušenia záväzkovej povinnosti zhotoviteľa diela. Uvedené právo žalovanej má\ncharakter peňažného plnenia, čo znamená, že jeho hodnotu možno vyčísliť v peňažnom\nvyjadrení. Treba poukázať na to, že v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky pre určenie tarifnej\nhodnoty práva, ktorého sa právna služba dotýka, je rozhodujúci okamih začatia\n7\n\nposkytovania právnej služby, a to nielen pokiaľ ide o určenie jej samotnej hodnoty, ale\ntaktiež pokiaľ ide o určenie okamihu, kedy je advokát povinný mať predstavu o predmete\nprávnej služby (najmä pokiaľ ide o taký prípad, akým je výška peňažnej zľavy). Toto\npravidlo bráni právnej neistote na strane klienta, ako aj na strane advokáta, ktorá by mohla\nnastať následne po začatí poskytovania právnej služby pri zmene hodnoty predmetu\nposkytovanej právnej služby (napr. z dôvodu zmeny trhovej hodnoty veci, zániku veci\na pod.). Pokiaľ by súd podľa názoru najvyššieho súdu aplikoval na danú vec taký výklad\n§ 10 ods. 2 vyhlášky, aký sa presadzuje v mimoriadnom dovolaní, potom by pri posúdení\nkonkrétneho znenia žalobného petitu musel konštatovať, že požadovaný nárok nie je\noceniteľný v peniazoch (pôvodný žalobný petit skoncipovaný sťažovateľom znel\nna povinnosť poskytnúť zľavu z ceny diela). Preto nemožno úvahu uvedenú v\nmimoriadnom dovolaní považovať za správnu, čomu nasvedčuje aj § 18 ods. 4 vyhlášky\n(účinné od 1. septembra 2009), podľa ktorého je advokát povinný v priebehu poskytovania\nprávnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny\nza úkon právnej služby ešte pred začatím toho úkonu, inak mu odmena nepatrí. Úmyslom\nzákonodarcu v tomto smere bolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa\ntak odmena za poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Je preto na ťarchu\nadvokáta, aby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil potenciálnemu\nklientovi hodnotu svojich služieb, najmä ak bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje\nprávne služby odmenu v závislosti od výšky peňažného plnenia od počiatku ich\nposkytovania (v bežnej praxi nejde o štandardný postup), a s ohľadom na také vysoké sumy\nako v tomto prípade, aby klient ako spotrebiteľ mal možnosť slobodne a najmä dostatočne\ninformovane sa rozhodnúť, či advokátove služby využije alebo nie. Treba tiež poukázať\nna to, že v posudzovanom prípade nejde o nemožnosť či nepomerné ťažkosti pri určení\nvýšky požadovanej zľavy. Samotný sťažovateľ ako osoba znalá práva si musel byť vedomý,\nže žalobný petit, tak ako ho formuloval, nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti.\nZ uvedeného je zrejmé, že tak ako sťažovateľ, ani žalovaná v čase začatia poskytovania\nprávnej služby nemali predstavu o jej hodnote, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné\nv peniazoch, pričom k jeho skutočnému vyčísleniu reálne nedošlo počas trvania právneho\nzastúpenia. Tento záver vyplýva z formulácie žalobného petitu (povinnosť poskytnutia\nzľavy z ceny diela stanovenej znaleckým posudkom), ktorá dokazuje skutočný úmysel\nsťažovateľa požadovať za poskytnuté služby odmenu nie z výšky žalovaného peňažného\n8\n\nplnenia, ale z neurčitého základu tarifnej sadzby. Samotný sťažovateľ tu vychádzal\nz vyúčtovania svojich doterajších právnych služieb podľa § 11 ods. 1 vyhlášky. Pokiaľ teda\nnebola hodnota predmetu sporu, a tým i hodnota právnej služby určená už pri začatí\nsúdneho konania, resp. v dobe začatia poskytovania právnej služby, tak ako to má na mysli\n§ 10 ods. 2 vyhlášky, je možné dospieť len k jedinému logickému záveru, a to že hodnotu\npredmetu poskytovanej právnej služby nie je možné vyjadriť v peniazoch, a preto bolo\npotrebné vypočítať odmenu podľa tarifnej sadzby § 11 ods. 1 vyhlášky. Iný záver by mal\nza následok neakceptovateľnú neistotu klienta týkajúcu sa výšky odmeny advokáta\nza vykonané úkony právnej služby až do doby konečného rozhodnutia súdu.\nPodľa názoru ústavného súdu argumentácia najvyššieho súdu je dostatočná\na presvedčivá. Nejaví známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti. Skutočnosť,\nže sťažovateľ má na vec odlišný právny názor, neznamená sama osebe porušenie\noznačených práv.\nZ pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým uviesť, že nemôžu byť pochybnosti\no tom, že v zastupovanej veci žalovaná ako sťažovateľova klientka uplatňovala v zásade\ntaký nárok, ktorého hodnota bola vyjadriteľná v peniazoch, a to bez nepomerných ťažkostí.\nPreto pri doslovnom výklade § 10 ods. 2 a § 11 ods. 1 vyhlášky možno sťažovateľov právny\nnázor považovať za správny. Zároveň za nespornú skutočnosť treba považovať aj to,\nže sťažovateľ pri zastupovaní žalovanej v rámci ním skoncipovanej žaloby (v ktorej ako\nžalobcovia vystupovali aj ďalšie subjekty takisto zastúpené sťažovateľom ako advokátom)\nuplatnený nárok na zľavu z ceny pri podaní žaloby nešpecifikoval (či už peňažným\nvyjadrením alebo percentuálnym pomerom či zlomkom).\nZa daného stavu treba závery najvyššieho súdu považovať za správne. Prihliadol totiž\nnielen na doslovné znenie dotknutých ustanovení vyhlášky, ale aj na konkrétne okolnosti\nprípadu.\nK dosiaľ uvedenému treba dodať, že (ako na to správne poukazuje najvyšší súd)\nžalobný petit v znení, ako ho sťažovateľ (ktorého bolo treba považovať ako advokáta\n9\n\nza kvalifikovaného právneho zástupcu) sformuloval, nespĺňal požiadavky materiálnej\nvykonateľnosti. Iným slovami, z profesionálneho hľadiska žalobný petit nespĺňal všetky\nzákonné požiadavky, čo otvára otázku kvality právnych služieb, ktoré sťažovateľ ako\nadvokát žalovanej poskytol. Znamená to, že i keby sa mal aplikovať na vec § 10 ods. 2\nvyhlášky (ako to požaduje sťažovateľ), sotva by prichádzala do úvahy plná tarifná odmena,\na to vzhľadom na zrejmú nekvalitu poskytovaných právnych služieb.\nNapokon považuje ústavný súd za potrebné vyjadriť sa v súvislosti s tou podstatnou\nskutočnosťou, podľa ktorej v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo 1/2013\nz 22. októbra 2014 (prijatom neskôr ako napadnutý rozsudok najvyššieho súdu) sa zaujal\nprávny názor, ktorý je v súlade so stanoviskom sťažovateľa, pričom ide o trovy právneho\nzastúpenia ďalšieho subjektu, ktorý sa v tom istom súdnom konaní domáhal zľavy z ceny.\nO analógii posudzovaných prípadov nemôžu byť preto žiadne pochybnosti, no napriek tomu\nrôzne senáty najvyššieho súdu posúdili rozhodujúcu otázku diametrálne odlišne.\nV zásade platí, že v súlade s požiadavkou právnej istoty vyplývajúcej z čl. 1 ods. 1\nústavy za neželateľný treba považovať taký stav, keď analogické prípady sú posudzované\nz právneho hľadiska odlišne. Zároveň je pravdou aj to, že konajúci sudcovia majú právo\nposudzovať veci, o ktorých rozhodujú, nezávisle. Za situácie, keď sa konajúci senát\nnajvyššieho súdu chce odchýliť od právneho názoru, ktorý pred tým vyslovil iný senát\nnajvyššieho súdu, musí zároveň vysvetliť, prečo nepovažoval za možné so skorším názorom\niného senátu súhlasiť.\nÚstavný súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je jeho poslaním zjednocovať judikatúru\nvšeobecných súdov (čo je kompetenciou práve najvyššieho súdu, pozri napr. I. ÚS17/01,\nIV. ÚS 267/05, III. ÚS 78/07), ktorý je na túto úlohu zmocnený zákonom č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len\n„zákon o súdoch“ [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)],\nresp. jeho plénum a kolégiá, keď mu je okrem iných priznaná aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú\noprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\n10\n\nprávnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov\nsúdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou\na zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného\npráva alebo slobody. Inými slovami, ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 19/02) a taktiež nie je možné\nvnímať jeho postavenie ako orgánu, ktorého úlohou by bolo zjednocovať stanoviská\nnajvyššieho súdu (m. m. I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, III. ÚS 197/2011), ako\naj rozhodovaciu prax všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08,\nII. ÚS 152/2011).\nPozornosti ústavného súdu neušlo, že obdobná vec sťažovateľa bola uznesením\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 246/2015 zo 16. apríla 2015 odmietnutá z tých istých\ndôvodov.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez\nprávneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-právna pomoc", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "rozhodnutie-odôvodnenie", "petit-nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný", "advokát, advokácia-odmena advokáta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cc3701a3-e199-4d5a-8e92-68ca7c842987", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.246.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 246/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 246/2015 z 16. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.246.2015.1"}, {"guid": "ussr:6e706d1d-00b1-40bd-888e-97a0be13c915", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e706d1d-00b1-40bd-888e-97a0be13c915"}, {"guid": "ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91f4f57-9544-44e0-b1fd-12907266364d"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "cdcc4ab5-9ad9-4ad6-a710-66ce600daf68:d01d5d3d-7f9f-437d-9a7c-ad39b851fee8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1507221069.2", "spisova_znacka": "3Co/356/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/356/2011 z 27. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1507221069.2"}, {"guid": "b88566c3-9113-4b9d-96a4-545a5c6adff7:ce126854-1e6e-49a6-a86f-8c6d742b8f18", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1406210271.3", "spisova_znacka": "4Co/287/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/287/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1406210271.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:39c23359-eb75-4002-b222-b544b2eb1659", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.43.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.43.2025.2"}, {"guid": "ussr:ad3db36e-8670-459b-b95b-74692b141305", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.607.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 607/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 607/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.607.2024.1"}, {"guid": "ussr:eccf7ba6-9022-45fc-98f7-e46c341ffe82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2"}]}