{"guid": "ussr:60d51849-acc3-46c6-84e1-f56e244b567e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2015 z 24. 2. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. III. ÚS 628/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/60d51849-acc3-46c6-84e1-f56e244b567e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2015.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 628/2015-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou\n,\n\n, v mene ktorej koná advokát a konateľ\n, vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n6 Co 7/2014 z 26. februára 2015, a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 7/2014 a jeho\nrozsudkom z 26. februára 2015 p o r u š e n é b o l o .\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n6 Co 7/2014 z 26. februára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti\ntrovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)\nna účet jej právneho zástupcu\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 628/2015 z 8.decembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 7/2014\nz 26. februára 2015.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom konania pred všeobecnými súdmi\n– Okresným súdom Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedeným pod sp. zn.\n3 C 8/2012 a krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 7/2014 sa sťažovateľka\ndomáha zaplatenia 625 406 eur titulom nesplnenia si zmluvných povinností žalovaného\nsubjektu. Sťažovateľka ako žalobkyňa v konaní pred všeobecným súdom uplatnila právo\nna plnenie z kúpnej zmluvy z 8. septembra 2006 ̶ zľavu z kúpnej ceny. Predmetom kúpnej\nzmluvy bol pozemok v katastri obce\nna zľavu\n\nodvodila\n\nod\n\nporušenia\n\nna výstavbu apartmánov. Právo\nzáväzku\n\npredávajúcej\n\nspoločnosti\n\n, začať s výstavbou\nna susednom pozemku v lehote do 6/2007 s predpokladaným termínom ukončenia výstavby\na kolaudácie v priebehu roka 2009.\n2\n\nOkresný súd rozsudkom č. k. 3 C 8/2012-168 z 18. novembra 2013 žalobu zamietol\npre premlčanie nároku a krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 7/2014 z 26. februára 2015\nrozsudok okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti za kľúčové vo veci označila posúdenie výkladu\nvôle zmluvných strán a s tým súvisiace vyriešenie otázky začatia plynutia premlčacej doby.\nZ pripojených rozsudkov okresného súdu a krajského súdu ústavný súd zistil\nnasledovné. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou premlčania nároku\nsťažovateľky na základe vznesenej námietky premlčania. Vytkol jednak nedostatky pri\nkoncipovaní dotknutej kúpnej zmluvy v tom smere, že v nej mali byť jasnejšie\na jednoznačnejšie určené termíny nielen začatia (jún 2007), ale aj dokončenia a kolaudácie\nvýstavby\n\n, a to určitejším spôsobom než „v priebehu\n\nroka 2009“. Vyslovil výhrady tiež voči postoju sťažovateľky, kedy jej „pri bežnej\nstarostlivosti o svoj majetok, pri obvyklej opatrnosti muselo byť už v roku 2009 zrejmé,\nže výstavba\n\nje nereálna,“ a kedy podľa zistení súdu nepodnikla žiadne\n\nkroky. V závere okresný súd s poukazom na § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel\nk záveru, že „žalovaný porušil svoju povinnosť v článku III bod 6 predmetnej kúpnej\nzmluvy, že do júna 2007 nezačal na\n\nvýstavbu\n\n, pričom premlčacia lehota začala plynúť prvým dňom\nnasledujúceho mesiaca (1.7.2007) . Keďže žaloba bola podaná na tunajší súd po uplynutí\nvšeobecnej premlčacej lehoty (4roky), dňa 23.1.2011 nemohol súd návrhu žalobcu vyhovieť,\nvzhľadom na vznesenú námietku premlčania.“\nKrajský súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že okresný súd správne zistil\nskutkový stav, správne vyvodil právne závery. Skonštatujúc správnosť napadnutého\nrozsudku, tento vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil. Rovnako sa aj\non zaoberal otázkou premlčania žalovaného nároku sťažovateľa, a to s ohľadom na moment\nporušenia zmluvnej povinnosti vystavať\n\nako momentu\n\nzačatia plynutia premlčacej doby. Vyslovil, že «Na účely premlčania je práve významný\nčas, kedy je možné právo uplatniť po prvýkrát. Ak by sa prijal výklad žalobcu, tak\nk porušeniu povinnosti došlo až 1. 1. 2010, čo je ale celkom zjavne v rozpore so znením\n3\n\nzmluvy. Podľa z zmluvy neodškriepiteľne došlo k porušeniu povinnosti začať s výstavbou už\n1. 7. 2007 a od tohto dňa nastal protiprávny stav, ktorý založil žalobcovi právo uplatniť\nnárok na súde. Zmluvný záväzok sa dojednal ako záväzok začať s výstavbou (...„začne\ns výstavbou“...). Uvedený záväzok je pomerne jasný a určitý. Na rozdiel od záväzku začať s\nvýstavbou je ukončenie výstavby úplne neurčité. Pri názore žalobcu by začiatok plynutia\npremlčacej doby nebol jasný a mohol sa odvíjať neurčito v budúcnosti po 1. 7. 2007, a teda\naj po roku 2010, pretože rok 2009 bol formulovaný len ako pravdepodobný rok ukončenia\nvýstavby. Logicky preto vyznieva otázka, prečo by dohodnuté ukončenie nemalo dopadať na\nobdobie po roku 2010? Argument žalobcu, že pri názore prvostupňového súdu by\npostačovalo obyčajné „oplotenie staveniska“ a žeby sa nedosiahol dohodnutý cieľ, je\nneakceptovateľný, pretože zo zmluvy vyplývajúca vôľa „začať s výstavbou“ nebola\nformulovaná z obsahového hľadiska do detailov.»\nSťažovateľka je presvedčená, že otázku začatia plynutia premlčacej doby oba súdy\nposúdili nepresvedčivo a nedostatočne. Namietla, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu,\nproti ktorému predložená sťažnosť smeruje, vychádza z absolútne nesprávneho právneho\nposúdenia veci, absolútne neposkytuje zrozumiteľné a jasné odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky. Podľa sťažovateľky krajský súd nerešpektujúc svoje\npovinnosti vyplývajúce mu z Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ústavy, ako\naj z požiadaviek kladených na odôvodnenie rozsudku judikatúrou ústavného súdu\n(III. ÚS 209/04, III. ÚS 517/2011-9), ako aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n[(ďalej len „ESĽP“) (Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998, Georgidias v. Grécko z 29. 5.\n1997)] dať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany vydal nepresvedčivé rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je nepresvedčivé,\nčím „došlo k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy,\nčlánku 36 ods. 1 Listina práva základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 26. februára 2015, so sp. zn. 6 Co/7/2014 porušené bolo.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. februára 2015, so sp. zn.\n6 Co/7/2014 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“\nII.\nNa výzvu ústavného súdu podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predložila\npredsedníčka krajského súdu vyjadrenie k sťažnosti z 19. júna 2015, ktoré bolo ústavnému\nsúdu doručené 5. februára 2015.\nZdôraznila, že základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy\nnemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich\nzáveroch s požiadavkami účastníka. Základným atribútom je, aby postup súdu bol v súlade\nso zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne.\nPodľa krajského súdu, vo veci uňho vedenej pod sp. zn. 6 Co 7/2014 súd konal\nv medziach svojej právomoci, pričom jeho závery odvolacieho súdu vyplývajú\nz vykonaného dokazovania. Jeho úvahy napísané v dôvodoch rozhodnutia z 26. februára\n2015 vychádzajú z konkrétnych faktov prípadu, sú logické a majú oporu v obsahu spisového\nmateriálu. Je toho názoru, že v predmetnej veci bol vyššie uvedený predpoklad dodržaný\npostupom\n\nodvolacieho\n\nsúdu,\n\naj\n\nobsah\n\nrozhodnutia\n\nje\n\nzákonný,\n\nnearbitrárny\n\na preskúmateľný, čo sa týka dôvodov. Preto nie je možné z hľadiska doterajšieho stavu veci\nkonštatovať porušenie základných práv účastníka upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nústavy. Z uvedených dôvodov navrhla sťažnosť sťažovateľky ako zjavne nedôvodnú\nzamietnuť.\nK podanej sťažnosti sa tiež vyjadril predseda senátu 6 Co krajského súdu (ďalej len\n„predseda senátu 6 Co“). S poukazom na odôvodnenie rozsudku krajského súdu vo veci\nsťažovateľky akcentoval skutočnosť, že sťažovateľka zakladá svoju sťažnosť na porušení\n5\n\npráva na súdnu ochranu s odôvodnením, že napadnutý rozsudok nedáva odpoveď\nna kľúčový argument žaloby, s ktorým názorom vyjadril zásadný nesúhlas. Krajský súd\npodľa názoru predsedu senátu 6 Co úplne jasne odôvodnil začiatok plynutia premlčacej\ndoby od porušenia záväzku začať s výstavbou areálu v 6/2007 a za dôležitú označil právnu\notázku „kedy sa mohlo právo uplatniť na súde po prvýkrát“ (§ 101 Občianskeho\nzákonníka). Žalovaný v konaní pred všeobecným súdom teda nepochybne porušil svoju\npovinnosť začať s výstavbou wellness a športového areálu už v júli 2007, pričom „je úplne\nproblematické konštatovať, že 1.1.2010 bol porušený záväzok ukončiť stavbu\n, ak záväzok na ukončenie stavby nebol dohodnutý na rok 2009, ale len ako\npravdepodobné ohraničenie termínu. Ak preto rok 2009 je z hľadiska záväzku len ako\npravdepodobné riešenie, nielen rok 2010, ale aj rok 2011 a všetky ostatné roky vyznievajú\nz hľadiska ukončenia stavby ako zmluvou nevylúčené riešenie (rok 2009 ako\npravdepodobnosť, ostatné roky ako síce nepredpokladané, ale zmluvne možné riešenia).“\nNásledne dôvodil, že bez konkrétneho dátumu, kedy sa dalo právo uplatniť\npo prvýkrát, je tak nemožné začať s počítaním premlčacej doby a v konečnom dôsledku,\nstavba wellness mohla byť dokončená kedykoľvek po roku 2009 bez toho, aby sa dalo\nkonštatovať porušenie zmluvy. Ďalej predseda senátu 6 Co spochybnil serióznosť záujmu\nsťažovateľky na výstavbe wellness a športového areálu na pozemkoch susediacich s ňou\nzakúpeným pozemkom, a to s ohľadom na kontrahovanie len zníženia kúpnej ceny a nie\nmožnosti odstúpenia od zmluvy v prípade nesplnenia si zmluvnej povinnosti predávajúcim,\nako aj s ohľadom na potenciálne opomenutie verejnoprávnych aspektov stavby –\njednotlivých krokov územného a stavebného konania. Za zarážajúcu označil aj dĺžku doby\nod júla 2007, počas ktorej sťažovateľa ostala pasívna.\nPredseda senátu 6 Co vyjadril názor, že „Celou podstatou nespokojnosti sťažovateľa\nje názorový odklon v právnej otázke premlčania. Tu však poukazujeme na to, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu nie je právo na uznanie právneho názoru.“ Zotrval\nna stanovisku, že „tunajší súd premlčanie vysvetlil a že dal odpoveď na kľúčový argument.\nS presnosťou až na konkrétne dni sa otázkou plynutia premlčania odvolací súd zaoberal.\nPrimá facie tak nemôže ísť o nedanie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie o otázke premlčania.“ Poukázal na to, že sťažovateľ nepodal dovolanie podľa\n6\n\n§ 237 ods. l písm. f) OSP a na to, že judikatúra považuje za efektívny (účinný) prostriedok\nochrany aj dovolanie podľa § 237 ods. l písm. f) OSP v prípade nedania odpovede na\nzásadný argument strany a stav, ktorý podriaďuje pod odňatie možnosti konať pred súdom.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nÚstavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zásadne nemá oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(napr. II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00). Nie je teda jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým\n7\n\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (m. m. I. ÚS 13/01,\nI. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny) spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde.\nTomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby\nbola právu, porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré\ntento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy\nv spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich\npostavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej\nrepubliky rešpektovať medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň\npožiadavku\n\nrešpektovania\n\nprocesných\n\ngarancií\n\nspravodlivého\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nvyplývajúcich z čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou ESĽP.\nSťažovateľka tvrdí, že v sťažnosti označené práva boli porušené tým, že krajský súd\npri formulovaní svojich záverov postupoval v rozpore s elementárnou logikou,\nak predávajúci a vlastník priľahlých pozemkov nezaháji výstavbu wellness centra\na športového areálu, a naopak jeho dokončenie resp. nedokončenie, nie je nijako\nsankcionované. Následne krajský súd, rovnako ako okresný súd, na základe tejto úvahy\n8\n\nvyvodili záver, že premlčacia doba pre uplatnenie si dojednanej sankcie – zľavy z kúpnej\nceny, začala plynúť prvým dňom po uplynutí lehoty, v ktorej predávajúci mal s výstavbou\nzačať, t. j. začala plynúť 1. júla 2007 a uplynula 30. júna 2011. Odôvodnenie rozsudku\nkrajského súdu je tak, podľa názoru sťažovateľky v rozpore s § 157 OSP, ako aj\ns požiadavkami kladenými naň judikatúrou ESĽP.\nZ odôvodnenia dotknutého rozsudku krajského súdu, ako aj z jeho predložených\nvyjadrení vyplýva, že zo zmluvného dojednania záväzku predávajúceho vystavať\nna pozemkoch priľahlých pozemku, ktorý dotknutou kúpnou zmluvou previedol\nna sťažovateľku, krajský súd vyvodil v prvom rade záujem na začatí s výstavbou\n. Krajský súd pritom vychádzal z vyššieho stupňa určitosti dojedaného\nnajneskoršieho\n\ndátumu\n\nzačatia\n\ns\n\nvýstavbou\n\n(jún\n\n2007)\n\noproti\n\ndojednanému\n\n„predpokladanému“ dátumu kolaudácie stavieb (rok 2009). Záväzok tak rozdelil na dve fázy\n– jeho začatie a dokončenie výstavby\n\n. Na základe tejto úvahy\n\nnásledne krajský súd určil moment začatia plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie si\npráva na zľavu z ceny v prípade nesplnenia si tejto povinnosti práve ako moment nesplnenia\nsi povinnosti začať s výstavbou, nie predpokladaný čas jej administratívneho ukončenia, t. j.\npredpokladaný čas kolaudácie. Tento postup okresný súd odôvodnil poukazom na faxové\nsprávy sťažovateľky zo 16. mája 2011 a z 18. augusta 2011, v ktorej mala predávajúceho\nvyzvať v zmysle povinnosti začať s výstavbou\n\n, avšak dokončenie stavby\n\nnespomína.\nKrajský súd označil za správny záver okresného súdu, že v prípade, ak by\nsťažovateľke ako žalobkyni v konaní pred všeobecným súdom naozaj záležalo na výsledku\nformulovaného záväzku vybudovania\n\n, mohol termín\n\ndokončenia výstavby stanoviť presne, a to aj s ohľadom na možné prekážka pri\ndokončovaní projektu. Okresný súd tiež poukázal na zanedbanie obvyklej opatrnosti\na bežnej starostlivosti o majetok zo stany sťažovateľky, ktorá nepodnikla žiadne kroky\nna jeho ochranu ani v čase, keď už bolo zrejmé, že vzhľadom na nezačatie výstavby táto\nurčite nebude v predpokladanom termíne skolaudovaná, ako aj na skutočnosť,\nže ustanovenie čl. III bodu 6 dotknutej kúpnej zmluvy o záväzku vybudovať\n, formulovala sama sťažovateľka, resp. jej právny zástupca.\n9\n\nKrajský súd a aj okresný súd svoju úvahu postavili na výkladovom pravidle v zmysle\n§ 266 Obchodného zákonníka. Teda, že prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej\nosoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť\nznámy (odsek 1). V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá\nsa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,\nktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa\nvýznamu, ktorý sa i m spravidla v tomto styku prikladá (odsek 2). Pri výklade vôle podľa\nodsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle,\nvčítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj\nnásledného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.\nKrajský súd súčasne poukázal na právny názor ústavného súdu vyslovený v jeho\nnáleze vo veci sp. zn. I. ÚS 243/07: «„Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré\nmožno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich\ndo zmluvy vložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve\nustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť\nmnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“ V prípade, ak\ntvorca zmluvy argumentuje neurčitým ustanovením, ktoré sám v zmluve naformuloval, mal\nby podľa uvedeného rozhodnutia „sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi\nstranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak tak\nako to ustálili všeobecné súdy.“»\nPri právnom posúdení veci treba vo všeobecnej rovine poukázať aj na príslušnú\njudikatúru ESĽP (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26),\npodľa ktorej rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je\nzaložené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa\nposúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Georgiadis c. Grécko z 29.5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\n\n10\n\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993).\nÚstavný súd zastáva názor, že z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutého\nrozsudku bolo povinnosťou krajského súdu ako súdu odvolacieho sa s podstatnou\nnámietkou sťažovateľky, spočívajúcej v spochybnení stanoveného začiatku plynutia\npremlčacej lehoty pre uplatnenie jej práva na zľavu z kúpnej ceny, v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku primeraným spôsobom zaoberať a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadať. Uvedená námietka má v okolnostiach posudzovanej veci podľa\nnázoru ústavného súdu podstatný význam, a preto bolo z hľadiska požiadaviek tvoriacich\nintegrálnu súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyhnutné, aby sa krajský súd\ns ňou v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom\ntak, aby k nej zaujal jednoznačný a nespochybniteľný právny záver.\nV prvom rade sa oba súdy pri aplikácii výkladového pravidla podľa § 266\nObchodného zákonníka zaoberať naplnením podmienok pre aplikáciu jednotlivých odsekov,\nt. j. mali jednoznačne vylúčiť možnosť aplikácie výkladového pravidla podľa § 266 ods. 1\nObchodného zákonníka pred aplikáciou nasledujúcich odsekov, teda, v prvom rade mali\nskúmať úmysel konajúcej osoby – sťažovateľky ako subjektu, ktorý mal článok III. bod 6\nkúpnej zmluvy formulovať, a súčasne tiež, či tento úmysel bol, resp. musel byť druhej\nstrane známy. Tento význam, resp. výklad prejavu vôle mal následne byť určujúcim\nfaktorom pre posudzovanie aj plynutia lehôt. Pokiaľ ide o aplikáciu právneho názoru\nvysloveného ústavným súdom v náleze sp. zn. I. ÚS 243/07, s ktorým sa treba zásadne\nstotožniť, avšak aj pre tento, rovnako ako aj pre citované ustanovenia Obchodného\nzákonníka platí, že ho nemožno aplikovať spôsobom, ktorý nevyplýva z logiky vykonaného\ndokazovania. Ani z rozsudku krajského súdu, ani z rozsudku okresného súdu takýto postup\nnevyplýva.\nAni podľa názoru ústavného súdu jednotlivé ustanovenia predmetnej kúpnej zmluvy\nnie sú formulované dostatočne precízne – osobitne s ohľadom na povahu plnenia podľa tejto\nzmluvy. Táto skutočnosť však neoprávňuje všeobecné súdy pristupovať k sporu\n11\n\nvzniknutému z takejto zmluvy tak, ako k tomu došlo v prejednávanom prípade. Vo veci\nsťažovateľky totiž súdy naozaj opomenuli prihliadnuť na základnú kontraktuálnu logiku,\nkeď jednak bez toho, že by táto možnosť vyplývala z vykonaného dokazovania, rozdelili\npovinnosť vybudovať\n\nna dve samostatné fázy –\n\npovinnosť so stavbou začať a povinnosť stavbu dokončiť, a jednak len na základe\n„konkrétnejšie“ dojednaného času začatia výstavby ustanovili toto za cieľ sporného\nzmluvného ustanovenia. Paradoxne k tomuto ich záveru potom pôsobí vyjadrenie predsedu\nsenátu 6 Co o nemožnosti presne určiť dokončenie stavby s ohľadom na povahu územného\na stavebného konania, resp. ďalších administratívnych (a príp. faktických) okolností\nspojených s výstavbou nehnuteľnosti.\nJaví sa, že súdy zvolili jednoduchšiu cestu pri stanovení začatia plynutia premlčacej\ndoby bez toho, aby na základe vykonaného dokazovania tak, ako vyplýva z obsahu súdneho\nspisu, mali jednoznačne za vylúčené, že účelom dotknutého ustanovenia bolo dobudovanie\nprostredia pre plánovanú výstavbu obytných budov, resp. vybudovanie celého komplexu\nbytov\n\na\n\nšportovo-relaxačných\n\nzariadení\n\nvo\n\nvzájomnej\n\nspolupráci\n\nkupujúceho\n\na predávajúceho ako vlastníkov susediacich pozemkov. Uspokojili sa pritom s formuláciami\nfaxových správ – upomienok o nezačatí s výstavbou zo strany predávajúceho. Krajský súd\nzdôraznil nedbanlivosť vo vzťahu k starostlivosti o majetok a práva zo strany sťažovateľky,\nkeď vzhľadom na nezačatie výstavby nekonala, hoci si musela byť vedomá nemožnosti\ndokončenia v dojednanom termíne. Paradoxne, túto logiku – nemožnosť riadneho\ndokončenia stavby v termíne – neaplikoval pri hodnotení faxových správ, z ktorých vyvodil\nlen záujem sťažovateľky na začatí s výstavbou.\nZ obsahu pripojeného spisu nevyplýva jednoznačne, že by prejav vôle sťažovateľky\na predávajúceho formulovaný v dotknutej zmluve, s ohľadom na ďalší obsah zmluvy,\nzákladnú logiku, pri riadnej a zodpovednej aplikácii § 266 Obchodného zákonníka mohol\nbyť vykladaný tak, že by porušením článku III ods. 6 zmluvy bolo už len samo nedodržanie\ntermínu začatia výstavby a toto osebe by bolo určujúcim faktorom pre rozhodnutie\nsťažovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu pre dojednanej cene. Odôvodnenia rozsudkov\na vykonaný výklad vôle zmluvných strán napríklad opomínajú „list v nemčine“ od\n(predávajúci) zo 17. júla 2006 predložený tiež na pojednávaní\n12\n\nkonanom 18. decembra 2012 pred okresným súdom. Teda, odôvodnenie rozsudku krajského\nsúdu vykazuje predčasné uspokojenie sa s „istejším“ dátumom plnenia si (prvej) časti\nzmluvnej povinnosti, pred pravdepodobne a širšie určeným termínom splnenia si záväzku,\nktorého cieľom a účelom z pohľadu sťažovateľky bolo zatraktívnenie lokality, v ktorej\nzamýšľala výstavbu bytov.\nÚstavný súd na základe uvedeného konštatuje, že rozsudok krajského súdu je\nrozhodnutím, ktoré nie je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto\nrozhodol, že označeným rozhodnutím bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a preto ho v súlade s § 56 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil\na vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nÚstavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov\nkonania. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá bola 839 €,\nkeďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal za dva úkony\nprávnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za každý úkon po 139,83 €, t. j.\nspolu v sume 279,66 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 8,39 € (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €. Keďže sťažovateľka nepredložil doklad o registrácii\njej právneho zástupcu ako platcu DPH, ústavný súd priznanú náhradu trov právneho\nzastúpenia o jej sumu nenavýšil.\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote\nuvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\n\n13\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "arbitrárnosť", "cena-kúpna", "lehota-plynutie", "súd-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/7/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "a1a39b22-0de7-40a6-9e5b-1bca3b4def5b:c0e31980-e90b-4b0d-8010-c626a675d488", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7513208134.1", "spisova_znacka": "6Co/7/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/7/2014 z 22. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-06-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7513208134.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ef052812-a9ad-4073-afd7-acaa505bb6e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 109/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.109.2017.1"}, {"guid": "3506c442-b327-473c-8263-08cc0a668984:d4a26784-46fd-40e0-97fe-5046e52f33f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8411209019.2", "spisova_znacka": "4Cdo/50/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/50/2024 z 21. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8411209019.2"}, {"guid": "ba47d260-b9b4-4119-bd73-a5d4b8560349:1bef4989-e43e-4c00-a8b7-4724bf829bbb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123347442.1", "spisova_znacka": "8Cob/123/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/123/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123347442.1"}]}