{"guid": "ussr:71fe0cc8-454e-49ec-a53e-f3fdac7fd917", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.617.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 617/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 617/2015 z 8. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 617/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.617.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-12-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/71fe0cc8-454e-49ec-a53e-f3fdac7fd917", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.617.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.617.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.617.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 617/2015-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ŠTART, s. r. o., Mukačevská 59,\nPrešov, zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice,\npre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co/836/2014\nz 3. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti ŠTART, s. r. o., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ŠTART, s. r. o., Mukačevská 59, Prešov (ďalej\nlen „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu\n\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co/836/2014 z 3. decembra 2014 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že návrhom doručeným\nOkresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) 18. júna 2010 sa sťažovateľka ako\nnavrhovateľka domáhala proti\n\nako odporcovi zaplatenia sumy\n\n1 290,94 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 37 C/18/2011-34 návrh sťažovateľky zamietol a odporcovi priznal náhradu\ntrov\n\nkonania.\n\nPo podaní\n\nodvolania\n\nsťažovateľkou\n\nkrajský\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nč. k. 4 Co/239/2011-58 z 31. októbra 2013 rozsudok okresného súdu potvrdil a odporcovi\npriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozsudku krajského súdu podala\nsťažovateľka 19. februára 2014 dovolanie, v ktorom požiadala aj o oslobodenie od súdnych\npoplatkov. Súdny poplatok za podané dovolanie predstavoval sumu 154 €. Okresný súd\nuznesením č. k. 37 C/18/2011-88 z 28. júla 2014 sťažovateľke oslobodenie od súdnych\npoplatkov nepriznal, čo po podaní odvolania sťažovateľkou krajský súd napadnutým\nuznesením potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že «odôvodnenie napadnutého uznesenia je\nabsolútne formálne a neživotné. Za nepochopiteľné nepochopenie reality treba považovať\ntakmer výčitku, že sťažovateľka je zastúpená advokátom... Je v zreteľnom rozpore\ns ústavným základným právom na prístup k súdu rozhodnutie, ktoré odmieta vziať do úvahy\nfakt, že žalobca nemá objektívne prostriedky na ich (jeho) zaplatenie... Ak je popri\npovinnosti preukázať, že nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva splnená podmienka\n„pomerov účastníka“, ktorá preukazuje, že na poplatok nemá, niet dôvodu oslobodenie\nnepriznať... Z okolností prípadu je zrejmé, že súdy sa v otázke súdneho poplatku dôsledne\nnevyrovnali s konkrétnymi údajmi sťažovateľky a k veci pristúpili formálne. Ak sa totiž\nnízka suma poplatku na strane jednej negatívne hodnotí v neprospech sťažovateľky, na\nstrane druhej zasa štát odpustením nič vážne neutrpí.». Na podporu svojich argumentov\nsťažovateľka k sťažnosti pripojila uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2 Cob/378/2009 z 27. apríla 2010, ktorým jej v konaní vedenom Okresným súdom\nBratislava III pod sp. zn. 23 Cb/192/09 oslobodenie od súdnych poplatkov priznal.\n\n2\n\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej\nsťažnosti vydal nález, ktorým:\n„a) skonštatuje, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 5 Co/836/2014\nz 3. 12. 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľky chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nb) zruší uvedené uznesenie a vráti vec Krajskému súdu na ďalšie konanie a\nc) prizná sťažovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n3\n\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05, I. ÚS 264/2011).\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co/836/2014 z 3. decembra 2014,\nktorým vo veci návrhu sťažovateľky na zaplatenie sumy 1 290,94 € s príslušenstvom\npotvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 37 C/18/2011-88 z 28. júla 2014 o nepriznaní jej\noslobodenia od súdneho poplatku za podané dovolanie v sume 154 €.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd) spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv\nna súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať\ntak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4\nústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu\nochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne\n\n4\n\nv zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných\nustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov\ngarantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany\nvšeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,\nktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho\npodstatou a zmyslom.\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to\ntak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nZ konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými rozhodnutiami\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n\n5\n\n(mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00) a zároveň\nby mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nTieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci.\nPorušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením sťažovateľka odôvodňuje tým, že krajský súd (ale aj okresný súd) nesprávne\nvyhodnotil skutočnosť, že objektívne nedisponuje finančnými prostriedkami na uhradenie\nsúdneho poplatku za podané dovolanie v sume 154 €, a preto rozhodnutie o nepriznaní jej\noslobodenia od súdnych poplatkov považuje za „formálne“.\nPodľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na návrh môže\nsúd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to\npomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však\nnevracajú.\nČo sa týka povinnosti uhradiť súdny poplatok právnickou osobou, najvyšší súd\nvo svojej judikatúre (napr. uznesenia sp. zn. 4 Obo 37/2000 z 1. mája 2000,\nsp. zn. 6 Sžo 190/2009 z 30. novembra 2009, sp. zn. 2 Sžf 120/2013 z 20. augusta 2013,\nsp. zn. 1 Sžf 52/2015 z 13. mája 2015 a iné) stabilne zdôrazňuje, že ustanovenie § 138\nods. 1 OSP umožňuje priznať oslobodenie od súdneho poplatku každému účastníkovi, teda\nnielen fyzickej osobe (občanovi či podnikateľovi), ale aj právnickej osobe, za zistenia\nexistencie podmienok pre toto oslobodenie. Skúmanie „pomerov“ účastníkov, ktorými sú\npodnikateľské subjekty, však nebude smerovať do ich osobnej či sociálnej sféry,\nale predovšetkým do sféry majetkovej. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia\nod súdneho poplatku pritom bude rozhodujúca nielen výška súdneho poplatku a povaha\n\n6\n\nnároku, ale aj to, či v konkrétnom prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Dôsledky podnikateľského úsilia však nemožno\nprenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát, pretože tým by boli neúspešní\npodnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným; v takom prípade preto zásadne\nnemožno oslobodenie od súdnych poplatkov podnikateľskému subjektu priznať.\nK problematike nastolenej sťažovateľkou sa viackrát vyjadril aj ústavný súd, ktorý\nnapr. v náleze sp. zn. I. ÚS 204/07 z 1. januára 2011 judikoval, že:\n„Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe\nk súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje od štátu, aby nevytváral také procesno-právne\npodmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu, teda také, ktoré by marili účel práva na súdnu\nochranu, neboli by odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a súčasne by nespĺňali\npodmienku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným\nlegitímnym cieľom. Inak takéto prekážky obmedzujú prístup k súdu v jeho podstate a treba\nich považovať za nesúladné nielen s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ale aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPrávo na súd nie je absolútnym právom ani v jeho chápaní Európskym súdom pre\nľudské práva, pretože môže podliehať rôznym obmedzeniam, keďže právo na prístup k súdu\nsi už svojou podstatou vynucuje reguláciu štátom. Európsky súd pre ľudské práva už\nrozhodol v niektorých prípadoch, že najmä tam, kde sa dané obmedzenia tohto práva\nvzťahovali na podmienky prípustnosti odvolania, alebo tam, kde záujem spravodlivosti\nvyžadoval, aby sťažovateľ v súvislosti so svojím odvolaním zložil záruku za náklady, ktoré\nponesie druhá strana konania, môže byť prístup jednotlivca k súdu alebo tribunálu\npodrobený rôznym obmedzeniam vrátane finančných (rozsudok vo veci Brualla Gómez de\nla Torre v. Španielsko z 19. 12. 1997, § 33, rozsudok vo veci Tolstoy-Miloslavski\nv. Spojené Kráľovstvo z 13. 7. 1995, § 61 a p.).\nJe preto povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť vždy aj procesné postavenie\nsťažovateľa vo vzťahu k druhému účastníkovi konania a výšku súdneho poplatku (ne)určiť\ntak, aby sa poplatník nedostal evidentne do nevýhodnejšieho postavenia oproti protistrane,\na tak sa mu právo na prístup k súdu neodoprelo.\n\n7\n\nPri výklade a uplatňovaní zákonov (ako aj ústavných zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou (čl. 152\nods. 4 ústavy). Nie je preto možné ani zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov\nuplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavno-procesného princípu právnej ochrany pred\nsúdmi, kde platí rovnosť všetkých účastníkov, len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu,\nktorú možno odstrániť výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy (porov. I. ÚS 18/95\na ďalšie).“\nV náleze sp. zn. IV. ÚS 11/2010 zo 16. septembra 2010 ústavný súd judikoval, že:\n„Pri rozhodovaní o oslobodení účastníka konania od súdnych poplatkov musí súd primerane\nvyvažovať záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujem účastníka konania, ktorý\nsi uplatňuje právo na súdnu ochranu.“ Je predovšetkým v záujme účastníka konania, ktorý\nsa oslobodenia od súdnych poplatkov (či už čiastočného alebo úplného) domáha, preukázať,\nže spĺňa zákonom ustanovenú podmienku, podľa ktorej jeho pomery odôvodňujú priznanie\noslobodenia.\nV uznesení sp. zn. III. ÚS 221/2014 z 25. marca 2014 zas ústavný súd uviedol, že\nvzhľadom na to, že zo Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov, vyplýva matematicky exaktný spôsob\nvýpočtu sumy súdneho poplatku za podané dovolanie uplatňujúci sa vo všetkých druhovo\nidentických prípadoch, nemožno požadovať od všeobecných súdov takú aplikáciu\npredmetných ustanovení na konkrétny prípad sťažovateľa, ktorá by znamenala úplné\npopretie ich jazykového vyjadrenia.\nNapokon, aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre za súčasť práva\nna spravodlivé súdne konanie výslovne považuje primeranosť výšky súdneho poplatku,\nkeďže «výška poplatku vo svetle okolností konkrétneho prípadu vrátane sťažovateľovej\nspôsobilosti zaplatiť poplatok a fáza konania, v ktorej došlo k obmedzeniu, predstavujú\nfaktory, ktoré sú kľúčovými... pri určovaní, či osobe bolo dostupné právo na prístup a či sa\n\n8\n\njej dostalo „vypočutia súdom“. Príliš vysoký súdny poplatok, ktorý znemožňuje poskytnutie\nsúdnej ochrany uplatnenému právu, znamená porušenie ochrany priznanej čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd» (Kreuz v. Poľsko, sťažnosť\nč. 28249/95 z 19. 6. 2001, § 60; mutatis mutandis Jedamski, Jedamska v. Poľsko, sťažnosť\nč. 73547/01 z 30. 11. 2005, § 60; Kniat v. Poľsko, sťažnosť č. 71731, § 45).\nPreskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že krajský súd pri\nrozhodovaní o odvolaní sťažovateľky využil možnosť danú mu ustanoveniami § 219 ods. 1\na 2 OSP a uznesenie okresného súdu č. k. 37 C/18/2011-88 z 28. júla 2014 o nepriznaní\nsťažovateľke oslobodenia od súdnych poplatkov ako vecne správne potvrdil, pričom\nna zdôraznenie správnosti uvedeného uznesenia doplnil, že pri takej nízkej sume súdneho\npoplatku za podané dovolanie nemožno vôbec hovoriť o odňatí možnosti konať pred\ndovolacím súdom. Z uvedeného uznesenia okresného súdu vyplýva, že podkladom pre jeho\nrozhodnutie bolo jednak sťažovateľkou vyplnené „Tlačivo pre dokladovanie pomerov\núčastníka konania“, podľa ktorého „žalobca... na bankovom účte... mal ku dňu podania\nžiadosti zostatok v sume 157,34 €“, ako aj daňové priznanie sťažovateľky za rok 2013,\npodľa ktorého „výsledok hospodárenia žalobcu za uvedené obdobie predstavoval\n1.975,16 €, výdavky ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona č. 595/2003 činili\n1.118,45 €, základ dane predstavoval 3.093,61 €“. Pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky\nokresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že „tento účastník je v konaní zastúpený\nadvokátom a advokáti poskytujú právne služby... za odmenu“, a taktiež na „výšku súdneho\npoplatku za dovolanie, ktorý v danom prípade predstavuje 154,- €“.\nPo oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že\nkrajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku podstatné pre posúdenie danej veci interpretoval a aplikoval ústavne\nsúladným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj\ncelkom legitímne a právne akceptovateľné. Krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní\nsťažovateľky dospel k právnemu záveru, ktorý nesignalizuje žiadne známky nedostatkov,\nktoré by z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia mohli byť po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie relevantné. Napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení\n\n9\n\ns uznesením okresného súdu č. k. 37 C/18/2011-88 z 28. júla 2014 nemožno považovať\nza zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, porušenie ktorého namietala, predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. decembra 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "príčinná súvislosť", "aplikácia právnych noriem-súladná", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cad3b2c7-0ea5-4e7d-91f1-a5081c9321d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 221/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 221/2014 z 25. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cad3b2c7-0ea5-4e7d-91f1-a5081c9321d1"}, {"guid": "ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:cd32b772-5327-471c-b2ad-09bbc896f00c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/07 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd32b772-5327-471c-b2ad-09bbc896f00c"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:2aacadb6-a1c9-43a0-9f97-e1ec1fc60579", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.18.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 18/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/95 z 11. 4. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-04-11", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.18.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "fa4938a0-339b-4360-83b0-9ea26a0b8fb2:0cfd4fb4-a8f6-4633-a712-b3d83076c5d4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614204782.1", "spisova_znacka": "5Co/836/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/836/2014 z 15. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-06-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614204782.1"}, {"guid": "1e211d2b-e1bd-4dd9-8c4c-ffad5691fa1e:b6bc55e2-150d-49a8-8c5a-f9adfa458033", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7110216418.1", "spisova_znacka": "4Co/239/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/239/2011 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7110216418.1"}], "citovane_v": []}