{"guid": "ussr:10eca043-88f1-4a03-9c95-df566402538b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2016 z 13. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 610/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2016-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/10eca043-88f1-4a03-9c95-df566402538b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 610/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou Mgr. Zuzanou Motúzovou, Michalská 3, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Pezinok sp. zn. 11 P 62/2013 z 11. marca 2015, ako i rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 288/2015 z 10. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 11 P 62/2013 z 11. marca 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), ako\n\ni rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 288/2015\nz 10. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi v právnom postavení\nnavrhovateľa v konaní o návrhu na zníženie výživného na plnoleté dieťa\n(ďalej len „plnoletý“) bol rozsudkom okresného súdu z 11. marca 2015 zamietnutý jeho\nnávrh na zníženie výživného, ktoré mu bolo určené rozsudkom okresného súdu sp. zn.\n8 C 172/2011 z 8. novembra 2011 v sume 180 € mesačne. Hlavným argumentom\nsťažovateľa v prospech zníženia výšky výživného bola ním tvrdená zmena majetkových\npomerov. Od rozvodu sa mu znížil príjem na sumu 691 €, od januára 2012 spláca dva úvery,\nktoré pochádzajú ešte z manželstva s matkou plnoletého, okrem toho platí všetky poplatky\nspojené s bývaním v dome, ktorého je matka plnoletého podielovou spoluvlastníčkou.\nOkresný súd zamietol návrh sťažovateľa z dôvodu, že nezistil takú zmenu pomerov, ktorá\nby odôvodňovala zníženie výživného. Okresný súd okrem iného uviedol, že splátky úverov\na náklady na bývanie nie sú dôvodom zníženia výživného, keďže výživné je prednostná\npohľadávka. Počas konania sa sťažovateľovi narodilo ďalšie dieťa, a tým mu vznikla ďalšia\nvyživovacia povinnosť. Táto skutočnosť však nebola podnetom na podanie návrhu na\nzníženie výživného. Námietky sťažovateľa vo vzťahu k neprimerane vysokej životnej\núrovne plnoletého nepovažoval okresný súd za dôvodné.\n3. Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktoré doplnil návrhom na doplnenie\ndokazovania. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 11 CoP 288/2015 z 10. novembra 2015\npotvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 11 P 62/2013 z 11. marca 2015 a nové navrhované\ndôkazy odmietol vykonať.\n4. Sťažovateľ namieta, že okresný súd a krajský súd porušili jeho právo na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že:\n- odmietli vykonať dôkazy nevyhnutné na rozhodnutie veci navrhnuté sťažovateľom\na nevykonali ani iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, čím porušili aj princíp rovnosti\nzbraní a kontradiktórnosti konania,\n\n2\n\n- aplikovali právne normy týkajúce sa zistenia skutkového stavu len formálne bez ich\nústavne konformného výkladu a\n- nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia.\n5. Súdy sa podľa sťažovateľa nevysporiadali s námietkami týkajúcimi sa zisťovania\nvýšky príjmu matky plnoletého, s možnou existenciou tretieho zamestnania matky\nplnoletého, neuviedli dôvod, prečo nebolo potrebné preskúmať schopnosti, možnosti\na majetkové pomery samotného plnoletého, resp. či vyživovacia povinnosť stále trvá,\nnevzali do úvahy príjmy sestry plnoletého, nevysporiadali sa s judikatúrou poukazujúcou na\npotrebu zohľadniť opodstatnene splácané úvery, nevysporiadali sa so vznikom ďalšej\nvyživovacej povinnosti sťažovateľa k maloletému\n\nani s existenciou\n\nvyživovacej povinnosti k súčasnej manželke sťažovateľa.\n6. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n10.11.2015 so sp. zn. 11CoP/288/2015-308 porušené bolo.\n2. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa\n11.03.2015, sp. zn. 11P 62/2013 porušené bolo.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2015 so sp. zn.\n11 CoP/288/2015-308 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n4. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.03.2015. sp. zn. 11 P 62/2013\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 EUR (slovom\ntisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave (alternatívne: Okresný súd Pezinok) povinný\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Krajský súd v Bratislave (alternatívne: Okresný súd Pezinok) je povinný uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia sťažovateľa v sume 286 EUR na účet jeho právneho zástupcu do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n3\n\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n\n4\n\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\n12. Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení o porušení jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 11 P 62/2013 z 11. marca 2015, ktorým okresný súd\nzamietol jeho návrh na zníženie výživného a rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n11 CoP 288/2015 z 10. novembra 2015, ktorým krajský súd prvostupňový rozsudok\npotvrdil. Sťažovateľ tvrdí, že súdy odmietli vykonať dôkazy nevyhnutné na rozhodnutie\nveci navrhnuté sťažovateľom a nevykonali ani iné dôkazy na zistenie skutkového stavu,\nneaplikovali právne normy ústavne konformným spôsobom a nedostatočne odôvodnili svoje\nrozhodnutia.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím okresného súdu sp. zn.\n11 P 62/2013 z 11. marca 2015\n13. Ústavný súd pripomína, že podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach\ntýkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd (princíp subsidiarity). Sťažovateľ mal právo podať proti namietanému\nrozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nkrajský súd. Toto svoje právo aj využil. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\ntúto časť sťažnosti namietajúcej rozsudok okresného súdu sp. zn. 11 P 62/2013 z 11. marca\n2015 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\n\n5\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn.\n11 CoP 288/2015 z 10. novembra 2015\n14. Ústavný súd považuje v kontexte podanej sťažnosti v prvom rade za potrebné\npoukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach, ktoré patria\ndo právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou alebo mimoriadnou opravnou\ninštitúciou. Ústavný súd preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou uvádza, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nnimi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne I. ÚS 20/03,\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 80/05, III. ÚS 122/2010).\n15. Vzhľadom na vymedzený rozsah možných zásahov do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov ústavný súd posúdi to, či rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu je ústavne udržateľný, t. j. či nevykazuje znaky svojvôle,\narbitrárnosti, či je náležite odôvodnený a či výklad práva všeobecným súdom nie je taký,\nže popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem (m. m. I. ÚS 23/2010).\n16. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súčasťou obsahu práva\nna spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\n6\n\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Vyplýva to aj zo znenia § 157 ods. 2\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), pozri aj § 220 ods. 2\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého\nv odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie navrhnuté dôkazy,\na posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto\nodôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (§ 211 ods. 2 OSP, pozri aj\n§ 378 ods. 1 CSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 112/05). Uvedenému právnemu názoru zodpovedá aj judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c. Španielsko).\n17. Ústavný súd ďalej dodáva, že vzhľadom na svoje ústavné postavenie a funkcie\nv zásade nemôže preskúmavať správnosť hodnotenia dôkazov a rovnako nemôže skúmať,\nči súdy správne právne vyhodnotili zistený stav. Z ústavného princípu nezávislosti súdov\n(čl. 141 ods. 1 ústavy) totiž vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 OSP,\npozri aj § 191 CSP). Preto ak všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní postupujú podľa\noznačeného zákonného ustanovenia, nespadá do právomoci ústavného súdu opätovne\nposudzovať hodnotenie nimi vykonaných dôkazov.\n18. Ústavnému súdu v okolnostiach veci sťažovateľa ani neprislúchalo posudzovať,\nči návrhu sťažovateľa na zníženie výšky vyživovacej povinnosti malo alebo nemalo byť\nvyhovené. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko k tomu, či rozhodnutie o ňom spĺňalo\npožiadavku ústavnosti spočívajúcu predovšetkým v ústavne konformnom výklade dotknutej\nprávnej úpravy a tiež požiadavku náležitého odôvodnenia prijatých záverov.\n\n7\n\n19. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že\nvec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa nie je dôvodné.\nKrajský súd zhodne ako okresný súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia\no výživnom nedošlo na strane sťažovateľa k zmene pomerov, ktorá by mala byť dôvodom\nna zníženie výživného.\n20. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa považuje ústavný súd za\npotrebné poukázať na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu,\nv ktorej sa okrem iného uvádza, že „Z obsahu návrhu otca na zníženie výživného je zrejmé,\nže otec ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom uviedol pokles jeho príjmu, splátky\ndvoch úverov pochádzajúcich ešte z manželstva s matkou plnoletého... a náklady na\npoplatky v dome, ktorý patrí v 1/2 aj matke plnoletého, na ktorých sa rovnako nepodieľa po\ntom, čo sama dobrovoľne opustila domácnosť. Pokiaľ ide o uvedené dôvody, tieto aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu nezakladajú dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle\nzníženia výživného. K poklesu výšky príjmu otca treba uviesť, že otec pokles svojho príjmu\nv konaní nepreukázal, čo sa týka splátok úverov, tu odvolací súd zaujal zhodné stanovisko\nako súd prvého stupňa, t.j., že výživné na maloleté (plnoleté) dieťa, ktoré nie je schopné\nsamo sa živiť, je prednostná pohľadávka a ako taká má prednosť pred ostatnými výdavkami\nči pohľadávkami povinného rodiča. Otec na obranu svojich práv podal návrh na vydanie\nbezdôvodného obohatenia voči matke plnoletého týkajúci sa jej obohatenia vzniknutého\ntým, že plnil spoločné záväzky v celej výške. Z uvedeného je zrejmé, že otec v samostatnom\nkonaní si uplatňuje svoju pohľadávku voči matke plnoletého, ktorú súčasne uplatňuje\nv danom konaní ako dôvod na zníženie výživného. Rovnaká situácia je aj pokiaľ ide\no rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve rodičov, ohľadne ktorého sa taktiež vedie\nkonanie o vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o náklady\ndomácnosti v predmetnom rodinnom dome, na ktorých sa matka nepodieľa, je potrebné\nuviesť, že pokiaľ v predmetnom rodinnom dome, ktorý aj keď doposiaľ v 1/2 vlastnícky patrí\nmatke plnoletého, býva súčasná manželka otca, jej dve deti, a t.č. už aj syn otca\nzo súčasného manželstva, nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby platila náklady\nsúčasnej rodiny otca ... S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu v čase\n\n8\n\npodania návrhu otca na zníženie výživného nenastali žiadne okolnosti vedúce k záveru\no zmene pomerov na strane otca.\nTým, že pre rozhodnutie v zmysle § 154 O.s.p. je rozhodujúci stav v\nase vyhlásenia rozhodnutia, za jedinú okolnosť spôsobilú na zmenu rozhodnutia o\nvýživnom možno považovať narodenie maloletého\n\n, t.j. vznik ďalšej\n\nvyživovacej povinnosti. Zároveň však treba uviesť, že aj vznik ďalšej vyživovacej povinnosti\npovinného rodiča v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1\n) automaticky neznamená zníženie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu...\nAj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že od roku\n2011, t.j. za obdobie štyroch rokov, ktoré uplynuli od posledného určovania výživného, sa\npotreby t.č. už plnoletého\n\nzvýšili, takže napriek tomu, že sa otcovi narodilo ďalšie\n\ndieťa, neznamená táto skutočnosť v celom komplexe zistených skutočností ako na strane\notca, tak aj plnoletého\nvýživného na\n\ndôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, a to znížením\n\n..\n\nK námietke otca o neprimeraných nákladoch plnoletého\nmatkou a aj plnoletým\n\ntreba uviesť, že\n\nvyčíslené náklady na 18-ročného dospievajúceho,\n\nresp. už dospelého mladého muža, študujúceho na strednej škole, sú (s výnimkou\núčtu za mobilný telefón) primerané...\nPokiaľ ide o príjem matky, tento bol v konaní riadne zistený, v spise sa nachádza\npríjem matky od Union poisťovňa, a.s. vo výške 198,35 € a príjem od Avion zdravotná\npoisťovňa vo výške 533,44 €, spolu 731,79 € za obdobie od januára 2013 do januára 2014...\nPokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania predložené otcom v rámci doplnenia\nodvolania, týmto odvolací súd nevyhovel majúc za to, že v danej veci nie je možné aplikovať\nust. § 213 ods. 3 a 4 O.s.p. V prvom rade má za to, že súd prvého stupňa vo veci riadne\nzistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým\nzisteniam, z ktorého dôvodu nie je potrebné zo strany odvolacieho súdu doplniť\ndokazovanie, rovnako v danej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 205a ods. 1\npísm. b/, d/ O.s.p., t.j. preukázanie predloženými dôkazmi, že v konaní došlo k vadám, ktoré\nmohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhnuté dôkazy účastník konania\nbez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa...\nK dôkazu, a to vyžiadaniu si aktuálneho potvrdenia o návšteve školy plnoletým\ntreba uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, pokiaľ nie je dieťa\n9\n\nschopné samo sa živiť. V prípade, že by došlo k ukončeniu štúdia, má plnoleté dieťa\npovinnosť túto skutočnosť otcovi oznámiť, uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie\nvyživovacej povinnosti. V prípade, že by plnoletý\n\nškolu už nenavštevoval a otec by\n\nsvoju vyživovaciu povinnosť plnil, má otec právo domáhať sa vrátenia výživného, keďže\nspotrebované výživné sa nevracia len u maloletých detí. K tvrdeniu otca na preverenie\npríjmov matky plnoletého z dôvodu, že sa dopočul, že má mať aj ďalší príjem treba uviesť,\nže rovnako nemá svoje opodstatnenie. Príjem matky plnoletého bol v konaní dostatočne\nzistený, nie je dôvod ho spochybňovať. V prípade spochybnenia je účastník konania povinný\npredložiť súdu relevantné dôkazy preukazujúce dôvodnosť navrhovaného dôkazu. Takýmto\ndôkazom však rozhodne nie je skutočnosť, že sa otec plnoletého dopočul, že by matka mohla\nmať aj tretí príjem. Pokiaľ ide o návrh otca na zaviazanie plnoletej sestry na predloženie\núverových zmlúv preukazujúcich výšku úveru, výšku úroku, ktorú si sestra\n\nvzala na\n\nnotebook a televízor, rovnako nemá svoje opodstatnenie, nakoľko ide o dôkaz, ktorý mohol\notec plnoletého uplatniť v konaní pred súdom prvého stupňa, keďže kúpa televízora\na notebooku bola predmetom dokazovania na súde prvého stupňa.“.\n21. Sťažovateľ svojou sťažnosťou v podstate požaduje revíziu napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu z 11. marca 2015, ktorým\nbol zamietnutý jeho návrh na zníženie výživného na jeho plnoletého syna. Po oboznámení\nsa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel k záveru, že krajský\nsúd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Ústavný súd sa presvedčil, že krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol a náležite ozrejmil dôvody, pre ktoré\nnapadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, a preto po preskúmaní\nsťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,\nústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva\nvýklad použitého právneho predpisu (§ 78 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 zákona\nč. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vyplývajú z neho\ndôvody, pre ktoré rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistil pochybenia takej relevancie,\nktoré by mohli mať za následok neakceptovateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu\nz ústavného hľadiska. Sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu je vnútorne logický,\nnie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho krajského súdu, nie je\n10\n\narbitrárny a v dostatočnom rozsahu dáva odpoveď na to, ako a prečo došlo zo strany\nkrajského súdu k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu\nsťažovateľa na zníženie výživného na plnoleté dieťa. Z napadnutého rozsudku krajského\nsúdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n22. Podľa názoru ústavného súdu sa okresný súd a krajský súd dostatočne zaoberali\nvšetkými podstatnými námietkami sťažovateľa (zníženie príjmov, splácanie záväzkov, ktoré\nvznikli za manželstva s matkou plnoletého, náklady na domácnosť, vznik ďalšej\nvyživovacej povinnosti...), ako aj jeho návrhom na doplnenie dokazovania na zistenie\nmajetkových pomerov sťažovateľa, plnoletého, ako aj matky plnoletého a vyhodnotili ich\nspôsobom, ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozsudku (§ 157\nods. 2 OSP). O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny\nvýklad krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje, a preto ústavný súd konštatuje, že\nnezistil dôvod, ktorý by signalizoval možnosť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nvysloviť, že ním došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv.\n23. Ústavný súd preto zastáva názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu spĺňa\nkritériá zákonného rozhodnutia, pričom je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd si neosvojil\nargumentáciu sťažovateľa o porušení označených základných práv a práv postupom\na napadnutým rozsudkom krajského súdu, pretože skutočnosť, že krajský súd nerozhodol\nv súlade s predstavami a očakávaniami sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo aj\nk porušeniu uvedených práv.\n24. V závere ústavný súd odkazuje na svoju stabilnú judikatúru v podobných veciach\n(sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zníženie výživného), napr. konania vedené pod\nspisovými značkami: I. ÚS 324/2015, III. ÚS 155/2016, III. ÚS 536/2015,\nIV. ÚS 137/2014, II. ÚS 47/2016.\n\n11\n\n25. Na základe uvedeného ústavný súd posúdil napadnutý rozsudok krajského súdu\nako konformný s obsahom garancií označených článkov ústavy a dohovoru a sťažnosť\nv časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 11 CoP 288/2015\nz 10. novembra 2015 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\n26. Sťažovateľ označil v petite svojej sťažnosti aj porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 2 ústavy, v odôvodnení však neuviedol, v čom malo porušenie uvedeného práva\nspočívať, a nepredostrel žiadne argumenty, ktoré by mali porušenie označeného práva\nodôvodňovať. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa nezodpovedá\nnavrhovanému petitu. Vzhľadom na uvedené sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 46\nods. 2 ústavy rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 11 CoP 288/2015 z 10. novembra 2015\nnapĺňa predpoklady na odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre\nnesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uvedených.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 13. septembra 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:09b02029-2149-4f6b-b8d1-0c91f6a6fb55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.155.2016.1"}, {"guid": "ussr:1bf33dbf-797b-4d43-9fbd-2fa3db28b08a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.2016.1"}, {"guid": "ussr:437c5e9c-a74d-4f9e-a809-a44c26152c10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.536.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 536/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 536/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.536.2015.1"}, {"guid": "ussr:e44950d7-51ed-4acd-8aa4-176bfbe12139", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 324/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 324/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.324.2015.1"}, {"guid": "ussr:41e40fd3-1c43-4cb2-a83f-c5d8c73ea02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2014 z 7. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41e40fd3-1c43-4cb2-a83f-c5d8c73ea02a"}, {"guid": "ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ada1d8b4-f76c-4b01-bd47-c8c26a2206ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2020.1"}, {"guid": "ussr:d6c4c875-403e-4533-ab1d-dc8a72a445d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.289.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 289/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.289.2019.1"}]}