{"guid": "ussr:69e10f2f-6dda-4075-af48-53d0600b3bf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.602.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 602/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.602.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/69e10f2f-6dda-4075-af48-53d0600b3bf1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.602.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.602.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.602.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 602/2015-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti KERAMETAL, a. s., Jašíkova 2, Bratislava,\nzastúpenej advokátom JUDr. Allanom Böhmom, advokátska kancelária, Jesenského 2,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva nebyť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie\nmajetku zaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Obo\n97/2011-1089, 4 Obo 98/2011 z 28. decembra 2011 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 12. decembra 2013 v konaní sp. zn. 1 Obdo V 14/2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti KERAMETAL, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2014\ndoručená sťažnosť spoločnosti KERAMETAL, a. s., Jašíkova 2, Bratislava (ďalej len\n„sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva nebyť odňatý\nsvojmu zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného\nčl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 4 Obo\n97/2011-1089, 4 Obo 98/2011 z 28. decembra 2011 a rozsudkom najvyššieho súdu\nz 12. decembra 2013 v konaní sp. zn. 1 Obdo V 14/2012.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako žalovaný v konaní\no zaplatenie 15 317 571 €, 3 100 500,10 USD a 2 325 594,67 Sk s príslušenstvom vedenom\nna Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 58 Cb 55/99. Konanie\nzačalo 15. decembra 1999 na základe žaloby Slovenského plynárenského priemyslu, š. p.,\nMlynské nivy 44/A, Bratislava (neskôr Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské\nnivy, Bratislava). Na základe singulárnej sukcesie došlo k zmene účastníka na strane\nžalobcu, ktorým sa stala spoločnosť Eustream, a. s., Mlynské nivy 42 (neskôr\nVotrubova 11/A, Bratislava), Bratislava (ďalej len „žalobca“).\nV označenom konaní sťažovateľ uplatnil proti žalobcovi nárok na zaplatenie\n1 400 000 000 Sk z titulu neuhradených zmeniek, pričom tento nárok do sumy žalobcom\nuplatnených pohľadávok predložil ako kompenzačnú námietku a vo zvyšku ako vzájomný\nnávrh. Krajský súd vzájomný návrh na zaplatenie 133 316 509,79 Sk vo februári 2003\nvylúčil na samostatné konanie (sp. zn. 8 Cb 65/03).\n\n2\n\nRozsudkom č. k. 58 Cb 55/99-549 z 19. decembra 2005 krajský súd žalobu zamietol,\nkeďže dospel k záveru, že zmenky predložené sťažovateľom sú platné a zmenkový záväzok\nžalobcu voči sťažovateľovi je preukázaný. Na základe odvolania právneho predchodcu\nžalobcu však najvyšší súd uznesením z 28. januára 2009 v konaní sp. zn. 3 Obo 68/2007\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 58 Cb 55/99-978 zo 17. februára 2010 konanie v časti\nzastavil (čiastočné späťvzatie žalobného návrhu) a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi 14 638 276,09 €, 1 746 434,55 USD a 77 195,60 € spolu s príslušenstvom a uložil\nmu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Vo vzťahu k zmenkám predloženým\nsťažovateľom krajský súd po dôkladnom popise ich formálnej podoby a s poukazom na text\n„zaplatíme na základe predloženia zmenky efektívne“ uvedený na zmenke vyhodnotil, že\n„sú... nepochybne vistazmenkami a vystaviteľ sa na základe predloženia zmenky zaviazal\nzaplatiť zmenečnú sumu v cudzej mene, v korunách českých. Tieto zmenky obsahujú ďalší\ndátum splatnosti, a to deň 31.3.2000, 31.10.2000 a 30.4.2000. Súd preto dospel k záveru, že\ndikcia údaju splatnosti uvedená vystaviteľom nepochybne je údajom, že zmenky majú byť\nsplatné na videnie, a teda predložené zmenečné listiny obsahujú dva údaje splatnosti.\nPri posúdení, či listina je platnou zmenkou vlastnou v zmysle čl. I § 75 a 76\nzmenkového zákona je potrebné vychádzať z toho, čo je na listine skutočne uvedené. Je\nspoločnou povahou všetkých listinných cenných papierov, a teda i zmeniek, že forma akou\nsú vydané, určuje i ich obsah. Forma zmenky pri vydaní, bola určená ako vistazmenka\na doplnenie zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa splatnosti znamená,\nže ide o dva navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a taká zmenka je preto\nneplatná.“.\nKrajský súd taktiež poukázal na závery dokazovania, z ktorých «vyplýva, že na\nvšetky zmenky, ktoré sú predmetom tohto sporu bol dátum splatnosti vyplnený neskôr – teda\naž po vystavení samotnej zmenky a jej odovzdaní prvému majiteľovi. Pri absencii dohody\no vyplňovacom práve bol údaj „zaplatíme na základe predloženia zmenky efektívne“\njediným údajom, z ktorého vyplývala sročnosť zmenky – teda je zrejmé, že išlo o zmenku\nna videnie. Neskorším vyplnením dátumu splatnosti zmenky sa zmenky stali z titulu\nrozporného údaja splatnosti zmenky, zmenkami neplatnými.».\n\n3\n\nKrajský súd dopĺňacím rozsudkom č. k. 58 Cb 55/99-1048 zo 4. júla 2011 doplnil\nsvoj pôvodný rozsudok o výrok: „Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáha\nzaplatenia istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur s príslušenstvom, zastavuje.“\nOba rozsudky napadol sťažovateľ odvolaním, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť\na nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozsudku, poukázal na odborné stanoviská\na analýzy právnických vzdelávacích inštitúcií v Českej republike i v Slovenskej republike.\nNamietal, že «výraz „na základe predloženia“ nie je, a nikdy nebol žiadnym časovým\núdajom, keďže sa netýka splatnosti ale splatenia zmeniek a je preto len pripomenutím\nzákonnej povinnosti podľa § 38 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. že zmenky treba predložiť\nk plateniu. Žalovaný má za to, že predmetné zmenky obsahujú len jeden údaj splatnosti,\na to údaj fixný, uvedený v časti „splatná dňa“. Tento právny názor podporujú všetci\nnajrenomovanejší odborníci na zmenkové právo.». Sťažovateľ namietal aj „skutkový záver\nsúdu o tom, že pri vystavení zmeniek nebola dohoda o vyplňovacom práve. Na preukázanie\ntýchto skutkových záverov je potrebné v konaní vypočuť minimálne obe strany zmenkového\nvzťahu... Ak aj súd tieto dôkazy nevykonal, mal aspoň do spisu pripojiť spis finančnej\npolície, ktorá sa zaoberala kauzou tzv. Duckého zmeniek, resp. aspoň trestný spis\nz vyšetrovania okolností vraždy\n\n... Jedine na základe vykonania týchto dôkazov\n\nby súd prvého stupňa mohol prijať tie skutkové závery, ktoré v konaní prijal a ktorými\nodôvodnil svoje rozhodnutie.“. Sťažovateľ namietal i nepresnosti a faktické chyby\npri formulácii výroku napadnutého rozsudku krajského súdu.\nV priebehu odvolacieho konania sťažovateľ v podaní z 22. decembra 2011 namietol\nodňatie veci zákonnému sudcovi. Tvrdil, že „aj v prípade pripustenia výkladu, že zákonným\nsenátom účastníkov konania bol od roku 2010 senát pridelený náhodným výberom v roku\n2010 po opätovnom postúpení veci na Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe\nodvolania účastníka konania, teda senát v zložení predseda senátu JUDr. Priecelová,\nčlenovia senátu JUDr. Šatka a JUDr. Pepelová, možno konštatovať, že došlo k porušeniu\npráva účastníkov na zákonného sudcu. V takomto prípade by mal senát v tomto zložení\nv súčasnosti vo veci konať a rozhodnúť. Začiatkom roku 2011 síce došlo k reorganizácii\nsenátu, avšak vychádzajúc z princípu nemennosti ustanoveného zákonného sudcu má\nžalovaný za to, že JUDr. Šatka je v takomto prípade zákonným sudcom účastníkov konania,\n\n4\n\npretože bol ustanovený náhodným výberom, pôsobí na Najvyššom súde Slovenskej republiky\na jeho funkcia sudcu nezanikla. Žalovaný má za to, že účastníkom konania bol odňatý\nzákonný sudca JUDr. Šatka.“.\nNajvyšší súd rozsudkom č. k. 4 Obo 97/2011-1089, 4 Obo 98/2011 z 28. decembra\n2011 napadnutý rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku v časti o základe prejednávanej\nveci potvrdil, vo zvyšku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Stotožnil sa s právnym\nposúdením sporných zmeniek krajským súdom. Dal však za pravdu námietkam sťažovateľa\ntýkajúcim sa „zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v spojení\ns dopĺňacím rozsudkom..., pokiaľ ide o výšku priznanej pohľadávky...“.\nVo vzťahu k námietke odňatia zákonnému sudcovi najvyšší súd uviedol,\nže «po začatí odvolacieho konania dňa 08. 03. 2010 bola predmetná vec pridelená\ndo senátu 4 O v zložení, uvedenom žalovaným. Po rozhodnutí o odvolaní žalovaného\nproti opravnému uzneseniu č. k. 58Cb 55/99-1031 zo dňa 24. 03. 2010 odvolací súd vrátil\nvec súdu prvého stupňa bez vydania rozhodnutia (spôsobom „inak“) za účelom doplnenia\nrozsudku, dňa 31. 05. 2011.\nPodľa časti IV bod 10 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok\n2011, ak päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zruší rozhodnutie\ntrojčlenného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, koná a rozhoduje senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom – spravodajcom\nv senáte, ktorý vydal zrušené rozhodnutie. Ak taký senát neexistuje, pridelí sa vec náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov, schválených ministerstvom\npodľa rozvrhu práce. To isté sa vzťahuje na prípady opätovného pridelenia veci po jej\nvrátení bez vydania rozhodnutia (spôsobom „inak“)...\nV danom prípade po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu dňa 26. 08. 2011\nkonal a rozhodoval senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom spravodajcom vo veci\npred jej vrátením súdu prvého stupňa bez vydanie rozhodnutia spôsobom „inak“. Uvedená\nnámietka žalovaného preto nie je dôvodná.».\nSťažovateľ podal proti odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu dovolanie. Namietal\nv ňom vadu podľa § 237 písm. g) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), pretože „dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu vyhlásil senát v zložení: predseda senátu JUDr. Viera Pepelová\n\n5\n\na členovia JUDr. Alena Priecelová a JUDr. Gabriela Mederová. Žalovaný má zato,\nže vo veci rozhodol súd nesprávne obsadený...\nV predmetnej veci 19. decembra 2005 vydal Krajský súd v Bratislave v konaní\nsp. zn.: 58Cb 55/1999 rozhodnutie v merite veci (žalobu zamietol). Zákonným sudcom bol\nJUDr. Peter Pospech.\nNa odvolanie žalobcu proti tomuto rozsudku bola vec postúpená na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako súd odvolací, pričom bola pridelená pod sp. zn.: 3Obo 48/2006\nsenátu JUDr. Beáta Miničová, JUDr. Viera Pepelová a JUDr. Elena Krajčovičová.\nPo zrušení rozsudku súdu prvého stupňa bola vec na Krajskom súde pridelená\nsudkyni JUDr. Anne Savkovej.\nKrajský súd v Bratislave opätovne rozhodol rozsudkom 17. februára 2010,\nna základe odvolania bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky do senátu\n4Obo (sp. zn.: 4Obo 42/2010), pričom senát bol v zložení: JUDr. Š. Šatka,\nJUDr. A. Priecelová a JUDr. V. Pepelová. Takýmto postupom bola vec odňatá zákonnej\nsudkyni JUDr. B. Miničovej a JUDr. E. Krajčovičovej.\nDovolateľ má zato, že aj keby pripustil výklad, že zákonným senátom bol senát\nod roku 2010... pridelený náhodným výberom, teda senát JUDr. A. Priecelová,\nJUDr. Š. Šatka a JUDr. V. Pepelová a v tomto prípade treba konštatovať, že účastníkom\nkonania bol odňatý ich zákonný sudca Š. Šatka.“.\nĎalej sťažovateľ v dovolaní namietal inú vadu, ktorá má za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, spočívajúcu „v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre jeho\nnedostatok odôvodnenia a pre nezrozumiteľnosť“. Napokon tvrdil i nesprávne právne\nposúdenie veci odvolacím súdom, a to v otázke platnosti predložených zmeniek.\nNajvyšší súd ako súd dovolací uznesením z 12. decembra 2013 v konaní sp. zn.\n1 Obdo V 14/2012 dovolanie sťažovateľa odmietol. Nezistil tzv. inú vadu konania\npodľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP a uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\n„v odôvodnení dáva odpovede na všetky otázky nastolené žalovaným v odvolaní majúce\npodstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ... Rozhodnutie\nodvolacieho súdu vrátane jeho odôvodnenia preto spĺňa parametre vyžadované v § 157\nods. 2 O. s. p...“.\n\n6\n\nK odňatiu zákonného sudcu najvyšší súd ako súd dovolací uviedol, že z „rozvrhu\npráce Krajského súdu v Bratislave na rok 2009... vyplýva, že sudca JUDr. P. Pospech\nnemal v tomto roku pridelenú obchodnoprávnu agendu a bol zaradený na vybavovanie\nsprávnej agendy.\nTakéto preobsadenie súdu umožňuje zákon o súdoch... podľa § 51 ods. 4 a 7\nv nadväznosti na § 152 ods. 3 a 8 vyhl. č. 543/2005 Z. z. a rozvrhu práce Krajského súdu\nv Bratislave. Teda dovolací súd nezistil pochybenie, keď odchodom JUDr. P. Pospecha\nv roku 2009 na správny úsek Krajského súdu došlo k zmene zákonného sudcu, ktorým sa\nstala JUDr. A. Savková. Sudca JUDr. P. Pospech bol sudcom na správnom úseku aj v roku\n2010.“.\nK namietanému obsadeniu senátu odvolacieho súdu, ktorý vyhlásil odvolací\nrozsudok, dovolací súd poukázal na ustanovenie rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok\n2010 (ďalej len ,,rozvrh práce na rok 2010“), podľa ktorého „ak päťčlenný senát\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zruší rozhodnutie trojčlenného senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a vec mu vráti na ďalšie konanie, koná a rozhoduje senát,\nv ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom – spravodajcom v senáte, ktorý vydal zrušené\nrozhodnutie. Ak taký senát neexistuje pridelí sa vec náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.“. V nadväznosti\nna to dovolací súd rekapituloval, že «v roku 2010 tvorili senát 4 O 1. predsedníčka senátu\nJUDr. Alena\n\nPriecelová\n\na 2.\n\npredseda\n\nsenátu\n\nJUDr.\n\nŠtefan\n\nŠatka,\n\npričom\n\nJUDr. V. Pepelová bola jeho členkou.\nV roku 2011 bola 1. predsedníčkou senátu 4 O JUDr. Alena Priecelová\na 2. JUDr. Štefan Šatka, členkami senátu boli JUDr. Viera Pepelová a JUDr. Gabriela\nMederová.\nAko vyplýva z Opatrenia č. 1 predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo 14. januára 2011 JUDr. Štefanovi Šatkovi bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu.\nOpatrením č. 16 z 19. septembra 2011 JUDr. Štefan Šatka bol preradený zo senátu\n4 O do senátu 1 O.\nTeda v roku 2010 nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, keďže o odvolaní žalovaného\nbolo rozhodnuté spôsobom „inak“. Od roku 2011 bola JUDr. G. Mederová právoplatnou\nčlenkou senátu 4 O a preto mohla vo veci rozhodovať ako členka senátu s poukazom\n\n7\n\nna platný rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S poukazom na všeobecnú\njeho časť IV bod 10, ktorá je v súlade s § 52 ods. 4 a 7 zákona o súdoch a čl. 4 ods. 4\nRokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky senát 4 O bol zákonným\nsenátom. Záverom dovolací súd dodáva, že sudkyňou spravodajcom bola vždy JUDr. Viera\nPepelová.».\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ tvrdí porušenie základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, pretože pri vyhlasovaní odvolacieho\nrozsudku „vo veci rozhodol súd nesprávne obsadený... Porušením jeho práva na zákonného\nsudcu pritom došlo až dvojnásobne a to pridelením veci inému senátu v roku 2010\na následne opätovne reorganizáciou prideleného súdneho senátu v roku 2011.\nToto pochybenie odvolacieho súdu nebolo ústavne konformným spôsobom napravené\nani rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho.“.\nVo vzťahu k prvostupňovej fáze konania sťažovateľ s odkazom na § 51 ods. 7\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) argumentuje, že po vrátení veci\nz najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho „nebola splnená zákonom stanovená podmienka\nopätovného prerozdelenia (pridelenia) veci náhodným výberom podľa technických\nprostriedkov, a to z dôvodu, že sudca JUDr. Peter Pospech na Krajskom súde v Bratislave\ni naďalej pôsobil. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, uvedená v odôvodnení\nnapadnutého dovolacieho rozhodnutia..., v zmysle ktorej nemohol sudca JUDr. P. Pospech\nvo veci rozhodnúť z dôvodu, že v roku 2009 bol zaradený na vybavovanie správnej agendy.\nZákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch totiž zmenu zákonného sudcu z tohto dôvodu v zmysle\ncitovaného zákonného ustanovenia neumožňuje a pôvodne určený zákonný sudca... ostáva\nzákonným sudcom aj v prípade jeho preradenia na vybavovanie inej súdnej agendy, tzn. je\npovinný dokončiť (prejednať a rozhodnúť) veci, ktoré mu boli pôvodne – v súlade so\nzákonom a rozvrhom práce – pridelené ako zákonnému sudcovi.“. Keďže toto sťažovateľom\ntvrdené pochybenie „nebolo napravené ani rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako súdu\nodvolacieho, ani ako súdu dovolacieho napriek tomu, že sťažovateľ tak vo svojom odvolaní,\nako i vo svojom dovolaní uvedené skutočnosti uvádzal a upozorňoval... odvolací súd vyššie\n\n8\n\nšpecifikované porušenie... úplne ignoroval, dovolací súd sa s touto námietkou sťažovateľa\nvysporiadal veľmi stručne a v rozpore s platným právnym poriadkom...“.\nĎalej sťažovateľ k problému zákonného sudcu uvádza, že po opätovnom nápade veci\nna najvyšší súd ako súd odvolací bola odvolacia vec vedená pod sp. zn. 4 Obo 42/2010\n«napriek tomu, že vo veci pôvodne na Najvyššom súde SR ako súde odvolacom rozhodoval\nsenát „3 O“ v zložení: predseda senátu JUDr. Beáta Miničová, členovia senátu\nJUDr. Viera Pepelová a JUDr. Elena Krajčovičová.\nÚčastníkom konania bola takýmto postupom odňatá ich zákonná sudkyňa\nJUDr. Beáta Miničová... a sudkyňa JUDr. Elena Krajčovičová...». Preto ani «v tomto\nprípade neboli... naplnené zákonom vyžadované predpoklady na zmenu pôvodne\nprideleného senátu (zákonného sudcu), a to z dôvodu, že všetci sudcovia, ktorí pôvodne\ntvorili senát „3 O“, pôsobili na Najvyššom súde SR i naďalej».\nSťažovateľ tvrdí, že «aj v prípade, ak by sme za správny pripustili výklad\nprezentovaný odvolacím a dovolacím súdom, že zákonným senátom účastníkov konania bol\nod roku 2010 senát pridelený náhodným výberom v roku 2010 po opätovnom postúpení veci\nna Najvyšší súd SR na základe odvolania účastníka konania, teda senát „4 O“ v zložení:\npredseda senátu JUDr. Alena Priecelová, členovia senátu JUDr. Štefan Šatka\na JUDr. Viera Pepelová, aj v takomto prípade možno konštatovať, že došlo k porušeniu\nzákladného práva na zákonného sudcu. V takomto prípade by tento senát vo vyššie\nuvedenom zložení mal v súčasnosti vo veci konať a rozhodnúť. Začiatkom roku 2011 síce\ndošlo k reorganizácii tohto senátu v dôsledku dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu\nčlenovi senátu JUDr. Štefanovi Šatkovi, avšak toto pozastavenie bolo zrušené uznesením\nSúdnej rady č. 1160/2011 zo dňa 22.03.2011. Vychádzajúc z princípu nemennosti\nustanoveného zákonného sudcu, má sťažovateľ za to, že JUDr. Štefan Šatka je v takomto\nprípade zákonným sudcom účastníkov konania, pretože bol ustanovený náhodným výberom,\npôsobí na Najvyššom súde SR a jeho funkcia sudcu nezanikla. Sťažovateľ má teda za to,\nže účastníkom konania bol odňatý ich zákonný sudca – JUDr. Štefan Šatka.». K tomu\nsťažovateľ dodáva nesúhlas s argumentáciou odvolacieho súdu i dovolacieho súdu založenej\nna texte čl. II ods. 10 štvrtej časti rozvrhu práce na rok 2010. Ten sa totiž «vzťahuje výlučne\n\n9\n\nna prípady, ak päťčlenný senát Najvyššieho súdu SR zruší rozhodnutie trojčlenného senátu\nNajvyššieho súdu SR a vec mu vráti na ďalšie konanie...\nV predmetnom súdnom konaní však\n\nnešlo\n\no prípad zrušenia rozhodnutia\n\ntrojčlenného senátu Najvyššieho súdu SR päťčlenným senátom Najvyššieho súdu SR, resp.\no prípad vrátenia veci trojčlennému senátu Najvyššieho súdu SR päťčlenným senátom\nNajvyššieho súdu SR (po vybavení veci päťčlenným senátom Najvyššieho súdu SR „inak“),\nale o prípad zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (Krajského súdu v Bratislave)\ntrojčlenným senátom Najvyššieho súdu SR. Z uvedeného dôvodu preto nemožno toto\nustanovenie rozvrhu práce aplikovať na prípad súdneho konania sťažovateľa a bolo\npotrebné postupovať v súlade s... § 51 ods. 7 zákona o súdoch. Navyše, v danom prípade\nnerozhodoval Najvyšší súd SR ako súd odvolací o vec, ktorá by sa na Najvyšší súd SR\nvrátila po jej vybavení Najvyšším súdom SR spôsobom „inak“; Najvyšší súd SR rozhodoval\no merite veci ako súd odvolací na základe odvolania sťažovateľa proti rozsudku súdu\nprvého stupňa... To, že v rámci tohto súdneho konania rozhodol aj o odvolaní voči\nopravnému uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 24.03.2010, neznamená, že vec (merito\nveci) vybavil spôsobom „inak“, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolanie\nsťažovateľa vo veci samej predchádzalo jeho odvolaniu voči opravnému uzneseniu súdnu\nprvého stupňa, t. j. Najvyšší súd SR rozhodoval o odvolaní sťažovateľa voči opravnému\nuzneseniu súdu prvého stupňa v rámci odvolacieho konania vedeného na základe odvolania\nsťažovateľa v merite veci.».\nSťažovateľ tak uzatvára, že preradenie JUDr. Štefana Šatku «opatrením č. 16 zo dňa\n19.09.2011... zo senátu „4 O“ do senátu „1 O“... nezodpovedá vyššie opísaným zákonným\npravidlám a záruke základného práva na zákonného sudcu».\nPorušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že najvyšší súd ako súd\ndovolací nenapravil pochybenie odvolacieho súdu spočívajúce v hodnotení sporných\nzmeniek ako neplatných. Podľa sťažovateľa je súčasne „neakceptovateľné, aby dovolací\nsúd uviedol, že rozhodnutie dovolacieho súdu spĺňa parametre vyžadované ust. § 157 ods. 2\nO. s. p. a pritom ignoruje fakt, že odvolací súd svoje odôvodnenie a napadnuté rozhodnutie\nzaložil na dvoch stručných vetách...“. Sťažovateľ taktiež namieta, že «výsledok právneho\n10\n\nposúdenia odvolacieho súdu, ako i dovolacieho súdu a ich právne závery však nie sú\nabsolútne ničím zdôvodnené, pretože konajúce súdy neuviedli ani jeden právny argument,\nprečo majú za to, že konkrétny dátum splatnosti uvedený na zmenke a údaj „zaplatíme\nna základe predloženia efektívne“ by si mali navzájom odporovať». Nadväzne odvolací súd\npodľa sťažovateľa „úplne ignoroval“ predložené odborné právne stanoviská. V odvolacom\nrozhodnutí vidí rozpor s § 132 OSP, pretože najvyšší súd „vôbec nevyhodnotil vykonané\ndôkazy a to ani jednotlivo ani v ich vzájomnej súvislosti a vôbec neprihliadal na dôkazy\na argumenty založené do spisu sťažovateľom“.\nPorušenie základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny,\nako aj porušenie práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu spočíva podľa sťažovateľa v tom,\nže „odôvodnenie napadnutých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho,\nresp. súdu dovolacieho, predstavuje taký výklad a použitie relevantných právnych\npredpisov, ktoré v konečnom dôsledku porušujú základné právo v čl. 20 ods. 1 Ústavy\na právo podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, čo v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR\nzakladá porušenie sťažovateľovho práva vlastniť majetok... Sťažovateľ nechce akceptovať\nfakt, že v Slovenskej republike môže nezávislý súd rozhodnúť o právach a povinnostiach\nv rozpore s platnými právnymi predpismi a za použitia takého výkladu, ktorý v konečnom\ndôsledku vedie k odňatiu sťažovateľovho práva vlastniť majetok.“.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, základné právo sťažovateľa nebyť\nodňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základné právo sťažovateľa vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2013,\nsp. zn. 1 Obdo V 14/2012 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n28.11.2011, č. k. 4 Obo 97/2011-1089, 4 Obo 98/2011, porušené boli.\n\n11\n\n2. Zrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2013,\nsp. zn. 1 Obdo V 14/2012 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n28.11.2011, č. k. 4 Obo 97/2011-1089, 4 Obo 98/2011, a vec sa vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000,EUR, ktoré mu je porušovateľ povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto\nnálezu.\n4. Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania,\npozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, vo výške 284,08 EUR (za 2 úkony právnych\nslužieb á 134,- EUR – prevzatie a príprava, podanie ústavnej sťažnosti + 2x režijný paušál\ná 8,04 EUR), a to v lehote do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“\nÚstavnému súdu doručil žalobca 27. augusta 2014 „návrh na pristúpenie do konania\nako vedľajší účastník“. V ňom tvrdí, že v konaní na najvyššom súde, ktoré vyústilo\ndo vyhlásenia\n\nsťažnosťou\n\nnapadnutých\n\nrozsudkov,\n\nmá\n\npostavenie\n\nžalobcu,\n\na preto „rozhodnutím Ústavného súdu SR môže byť zrušené právoplatné Rozhodnutie a tým\nnavodený stav právnej neistoty na strane navrhovateľa“. Poukazuje na súdnu judikatúru\nvymedzujúcu obsah základného práva na súdnu ochranu a s osobitným dôrazom na konanie\nústavného súdu vedené pod sp. zn. I. ÚS 363/08 uzatvára, že „by nevyhovenie návrhu\nnavrhovateľa na pristúpenie do konania ako vedľajšieho účastníka bolo možné posúdiť\nako porušenie princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým i ako porušenie zásady\nprávnej istoty“.\nŽalobca doručil 27. októbra 2014 ústavnému súdu svoje „vyjadrenie k sťažnosti\nproti porušeniu základných práv a slobôd“, v ktorom na pomerne rozsiahlom priestore\nopierajúc sa o judikatúru i relevantnú právnu argumentáciu dôvodí v prospech záveru,\nže „v konaní pred Najvyšším súdom SR ako súdom odvolacím a dovolacím nedošlo\nk porušeniu základných práv a slobôd Sťažovateľa a z uvedeného dôvodu by Ústavný súd\nSR mal Sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietnuť“.\nŽalobca napokon doručil 1. júla 2015 ústavnému súdu aj „žiadosť o urýchlené\nprejednanie veci“, v ktorej opätovne akcentuje vlastnú právnu neistotu v prípade\n\n12\n\npozitívneho rozhodnutia ústavného súdu o predloženej sťažnosti, ako aj „dobu trvania\npredmetného sporu, ktorý trvá už od roku 1999“. Navrhuje „urýchlené odmietnutie\nSťažnosti Sťažovateľa a to z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSystematicky a logicky považoval ústavný za vhodné najprv sa zaoberať časťou\nsťažnostného petitu, ktorou sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie jeho základného práva\nnebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.\n1. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi...\nPodľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi...\n\n13\n\nNávrh sťažovateľa vysloviť porušenie jeho základného práva nebyť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi je skutkovo rozdelený do troch rovín. Sťažovateľ namieta,\nže po zrušení v poradí prvého meritórneho prvostupňového rozsudku a následnom vrátení\nveci bola jeho vec pridelená inému sudcovi krajského súdu (JUDr. Savková), než bol sudca,\nktorý zrušeným skorším rozsudkom vo veci samej rozhodol (JUDr. Pospech). Ďalej\nsťažovateľ kritizuje, že v prvej i v druhej odvolacej fáze konania mal o odvolaniach\nrozhodovať senát v identickom zložení. Napokon atakuje fakt, že o odvolaní proti v poradí\ndruhému meritórnemu rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd v inom zložení\nsenátu v porovnaní s jeho zložením v čase pridelenia tejto druhej odvolacej veci.\nVo všetkých uvedených prípadoch podľa sťažovateľa pre realizáciu zmien v osobách\nzákonných sudcov neboli splnené podmienky ustanovené zákonom o súdoch.\n1.1 Pokiaľ ide o prvú námietku týkajúcu sa zákonného sudcu na prvom stupni, teda\nv konaní na krajskom súde, nie je skutkovo sporné (preukazujú to prílohy sťažnosti),\nže kým v poradí prvým rozsudkom vo veci samej rozhodol sudca krajského súdu\nJUDr. Peter Pospech, po vrátení veci z najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho bola vec\npridelená sudkyni krajského súdu JUDr. Anne Savkovej.\nZ príloh sťažnosti nevyplýva, že by túto ním tvrdenú vadu sťažovateľ v odvolaní\nproti v poradí druhému meritórnemu rozsudku namietal. Naznačená skutočnosť má\nmimoriadnu dôležitosť vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy\na determinujúci právomoc ústavného súdu meritórne sťažnostnú námietku prejednať\na rozhodnúť o nej.\nNajvyšší súd vo svojom odvolacom rozsudku totiž uviedol (strana 9), že odvolanie\nsťažovateľa je založené na dôvodoch podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP. Odvolací\ndôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, ktorý v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) OSP zahŕňa\naj možnosť namietať obsadenie konajúceho prvostupňového súdu, teda sťažovateľ\ndo svojho odvolania nepojal, napriek tomu však tvrdí, že vo svojom odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu „uvedené skutočnosti uvádzal a upozorňoval“. Fotokópiu svojho odvolania\nsťažovateľ ústavnému súdu nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz\n\n14\n\no analyzovanej skutočnosti. Neuniesol teda vlastné dôkazné bremeno, a preto ústavný súd\ntvrdenú skutočnosť namietania nesprávneho obsadenia krajského súdu v odvolaní\nsťažovateľa nepovažoval za preukázanú. Je potom logické, že sa ňou najvyšší súd ako súd\nodvolací zoberať nemohol.\nPodľa judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, «ústavní imperativ „nikdo nesmí\nbýt odňat svému zákonnému soudci“... nelze zaměňovat za procesní prostředek, jímž by\nmělo být ex post zvráceno již vydané rozhodnutí. Je proto na účastníkovi soudního řízení,\naby námitku porušení ústavní ochrany, plynoucí ze zásady o zákonném soudci, uplatnil\nbezprostředně poté, co skutečnosti ji odůvodňující se mu staly známy» (nálezy z 29. mája\n1997 v konaní sp. zn. III. ÚS 230/96 a zo 6. júna 2002 v konaní sp. zn. III. ÚS 711/01).\nSťažovateľov prípad vykazuje črty popísané v citovaných rozhodnutiach. Ústavný súd\npreto nemá právomoc prvú námietku v relácii k napadnutému odvolaciemu rozsudku\nnajvyššieho súdu preskúmať.\nIná situácia však nastáva vo vzťahu medzi predmetnou námietkou sťažovateľa\na atakovaným\n\ndovolacím\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu.\n\nZ jeho\n\nobsahu\n\nvyplýva,\n\nže v odvolaní sťažovateľ diskutovanú námietku predniesol a dovolací súd sa ňou meritórne\nzaoberal. Vyhodnotil ju však ako nedôvodnú s poukazom na § 51 ods. 4 a 7 zákona\no súdoch. Z § 51 ods. 7 zákona o súdoch v znení účinnom v čase opätovného nápadu\nspornej veci na krajský súd vyplývalo, že ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie\na rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi\npôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom\npomocou\n\ntechnických\n\nprostriedkov\n\na\n\nprogramových\n\nprostriedkov\n\nschválených\n\nministerstvom podľa rozvrhu práce. Súčasne v § 51 ods. 4 písm. b) umožňoval zákon\no súdoch prerozdelenie vecí už pridelených, a to v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami.\nProblém posúdenia ústavnej akceptovateľnosti právneho názoru, a tým aj\nrozhodnutia dovolacieho súdu sa takto zužuje na zodpovedanie otázky, či relevantné\nustanovenia zákona o súdoch interpretoval a následne použil dovolací súd ústavne\nkonformným spôsobom (čl. 152 ods. 4 ústavy). Ingerencia ústavného súdu do výkonu\nprávomoci všeobecného súdu je totiž opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s\n\n15\n\nústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s\ninterpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi zákonov“, mohol by nahradiť\nnapadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne\nneodôvodnený, resp. ústavne nekonformný (III. ÚS 355/2013). O svojvôli pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by\nbolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02).\nZ citovaných\n\nvlastných\n\na z na ne nadväzujúcej\n\nstabilných\n\nargumentácie\n\nprávnych\n\nsťažovateľa\n\nnázorov\n\ni z okolností\n\nvyplýva, že\n\nústavná\n\nprípadu\n\nkonformita\n\ndovolacieho uznesenia najvyššieho súdu sa koncentruje do zodpovedania otázky, či najvyšší\nsúd pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa interpretoval ustanovenia zákona o súdoch\nv súlade s účelom základného práva zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny.\nInými slovami, ide o to, či preradenie sudcu na rozhodovanie odlišnej agendy možno\npovažovať za zmenu v obsadení súdu, tak ako to predpokladal v roku 2009 zákon o súdoch\nv § 51 ods. 4 písm. b).\nZákladné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu\nzo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto\nzákladné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude\nrozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel,\nktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým\nsudcom tak, aby bola zachovaná zásada stabilného prideľovania súdnej agendy a aby\nbol vylúčený (z rôznych dôvodov a pre rozličné účely) výber sudcov „ad hoc“ (m. m.\nI. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).\nPrvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec\nprerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť\nza svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový (IV. ÚS 459/2012).\n\n16\n\nŠpecifikom sťažovateľovho prípadu je skutková okolnosť spočívajúca v tom,\nže konanie o odvolaní podanom proti v poradí prvému meritórnemu rozsudku krajského\nsúdu presiahlo rámec kalendárneho roka. V poradí prvý prvostupňový rozsudok bol\nvyhlásený 19. decembra 2005. O odvolaní rozhodol najvyšší súd ako súd odvolací\nuznesením z 28. januára 2009 v konaní sp. zn. 3 Obo 68/2007. Následne, ešte v roku 2009,\nsa teda vec vrátila krajskému súdu.\nNie je sporné, že rozvrhom práce krajského súdu v obdobiach rokov 2006, 2007,\n2008 a 2009 mohlo dochádzať k zaraďovaniu JUDr. Petra Pospecha do iných kolégií\nkrajského súdu na účel vybavovania vecne odlišnej agendy. Či takáto skutočnosť je\nalebo nie je zmenou v obsadení súdu, je vecou zákonnosti, pre ústavný súd je však\npodstatné, že k zmene (zaradeniu JUDr. Petra Pospecha do iného kolégia) došlo v čase,\nkeď o sťažovateľovej veci rozhodoval v štádiu odvolacom iný (najvyšší) súd. Práve\npopísanou skutkovou črtou sa posudzovaný prípad líši od iných káuz, v ktorých ústavný súd\ndospel k záveru, že na základe zmeny v rozvrhu práce, ktorou došlo k zmene obsadenia\nsenátu po pridelení veci, bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 1 ústavy\n(pozri napr. III. ÚS 212/2011, IV. ÚS 459/2012 a pod.). Rozhodnutie najvyššieho súdu\no odvolaní nemohol v čase prípravy rozvrhu práce krajského súdu na rok 2009 predseda\ntohto súdu prejudikovať (prvostupňové rozhodnutie mohol najvyšší súd aj zmeniť\nalebo potvrdiť, a tak vo veci sám rozhodnúť), a teda možno vylúčiť podozrenie, že by\npri zaraďovaní JUDr. Petra Pospecha do správneho kolégia mohol byť vedený snahou odňať\nsťažovateľovu vec tomuto sudcovi krajského súdu, či dokonca snahou zabezpečiť jej\npridelenie inému konkrétnemu sudcovi (sudkyni). Súčasne sťažovateľ nenamietal, že by\npri prideľovaní veci JUDr. Anne Savkovej došlo k porušeniu požiadavky náhodného výberu\nplynúcej z § 51 ods. 4, resp. z § 51 ods. 7 zákona o súdoch. Účel základného práva nebyť\nodňatý zákonnému sudcovi spočívajúci v snahe zabrániť, aby predseda súdu ako orgán\nexekutívy mohol na základe vlastnej úvahy, vychádzajúc v ústrety inému účastníkovi\nkonania odňať vec zákonnému sudcovi a prideliť ju inému (II. ÚS 47/99), tak podľa názoru\nústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nebol narušený.\nSpojenie interpretačného prístupu dovolacieho súdu k dotknutým ustanoveniam\nzákona o súdoch a relevantných skutkových okolností sťažovateľovej veci preto\n17\n\npodľa názoru ústavného súdu vylučuje signály ústavnej nekonformnosti. Prvá námietka\nporušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny je\npreto nedôvodná.\n1.2 Sťažovateľ kritizuje aj skutočnosť, že kým v prvej odvolacej fáze jeho kauzy\n(sp. zn. 3 Obo 68/2007) rozhodoval najvyšší súd v senáte zloženom z JUDr. Beáty\nMiničovej, JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, po opätovnom nápade veci\nna najvyšší súd (z dôvodu odvolania podaného proti v poradí druhému meritórnemu\nrozsudku krajského súdu; sp. zn. 4 Obo 42/2010) rozhodoval tento v inom zložení senátu\n(JUDr. Štefan Šatka, JUDr. Alena Priecelová a JUDr. Viera Pepelová). Sťažovateľ\nv podstate presadzuje právny názor, podľa ktorého zásada nemennosti zákonného sudcu je\naplikovateľná i na opakujúce sa odvolacie štádiá základného (nachádzacieho) konania.\nV relácii k odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu č. k. 4 Obo 97/2011-1089, 4 Obo\n98/2011 z 28. decembra 2011 ústavný súd nemá právomoc na prerokovanie predmetnej\nsťažnostnej námietky, pretože podľa § 237 písm. g) OSP existuje „iný súd“, tak ako ho má\nna mysli čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľovmu základnému právu\nnebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Svoje právo sťažovateľ dokonca aj využil,\nkeď v dovolaní proti uvedenému odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu nesprávne\nobsadenie v jeho veci konajúceho súdu namietol. V tejto časti tak ústavný súd musí\nsťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie\no nej.\nPokiaľ ide o právny názor dovolacieho súdu, ten sa oprel o ustanovenie čl. II ods. 10\nvšeobecnej\n\nčasti\n\nrozvrhu\n\npráce\n\nna\n\n(http://www.supcourt.gov.sk/data/files/428_rozvrh_prace_rok_2010.pdf),\n\nrok\npodľa\n\n2010\nktorého\n\n«ak päťčlenný senát Najvyššieho súdu SR zruší rozhodnutie trojčlenného senátu\nNajvyššieho súdu SR a vec mu vráti na ďalšie konanie, koná a rozhoduje senát,\nv ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom – spravodajcom v senáte, ktorý vydal zrušené\nrozhodnutie. Ak taký senát neexistuje, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.\n\n18\n\nTo isté sa vzťahuje na prípady opätovného pridelenia veci po jej vrátení bez vydania\nrozhodnutia (spôsobom „inak“) alebo po vrátení veci z Ústavného súdu SR.».\nÚstavný súd konštatuje, že citované ustanovenie na prvý pohľad nereguluje skutkový\nstav, ktorý nastal v sťažovateľovej veci. Upravuje totiž spôsob prideľovania veci, ktorá sa\nvracia trojčlennému senátu najvyššieho súdu z vyššej inštancie (päťčlenný senát najvyššieho\nsúdu). V sťažovateľovom prípade vec mala byť pridelená trojčlennému senátu po tom,\nako bolo podané odvolanie proti rozsudku súdu nižšej inštancie. Takto by bolo možné\nkonštatovať rozpor pridelenia sťažovateľovej odvolacej veci s citovaným ustanovením\nrozvrhu práce na rok 2010, úlohou ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nvšak rozhodnúť, či uvedený formálny rozpor mal negatívny dopad na základné právo\nsťažovateľa zaručené čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny.\nČlánok 48 ods. 1 prvá veta ústavy v sebe obsahuje imanentnú zákonnú výhradu\nv slovách „zákonný“ sudca. Ústava je tak v tejto časti pojmovo „závislá“ od zákonnej\núpravy. Obsah pojmu „zákonný sudca“ je vymedzený v zákone. Ešte inak povedané, musí\nísť o sudcu určeného v súlade so zákonom ustanoveným postupom. Čiže tu nejde\no autonómny ústavný obsah, ale o to, že obsahom ústavnej normy v čl. 48 ods. 1 ústavy je\nvlastne zákonná úprava. Ústavný súd preto pri posudzovaní tohto práva preskúmava súlad\nso zákonom, resp. rozvrhom práce, alebo dokonca súlad rozvrhu práce so zákonom\n(II. ÚS 16/2011).\nAk súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom\npráce na konanie a rozhodovanie v senáte (III. ÚS 46/04).\nZ obsahu rozvrhu práce na rok 2010 zverejneného na webovom sídle najvyššieho\nsúdu ústavný súd zistil, že v 8. marca 2010, keď v poradí druhá odvolacia vec sťažovateľa\nbola predložená najvyššiemu súdu na rozhodnutie, už neexistoval senát obchodnoprávneho\nkolégia v zložení JUDr. Beáta Miničová, JUDr. Viera Pepelová a JUDr. Elena\nKrajčovičová. Sudkyňa JUDr. Elena Krajčovičová totiž bola zaradená do správneho kolégia\nnajvyššieho súdu, sudkyňa JUDr. Beáta Miničová bol zaradená do senátu „2 O“ a sudkyňa\nJUDr. Viera Pepelová bola zaradená do senátu „4 O“.\n\n19\n\nÚstavný súd už vyslovil, že občianske súdne konanie predstavuje jeden celok trvajúci\nod jeho začatia až do právoplatného ukončenia, a to bez ohľadu na počet opakujúcich sa\nodvolacích fáz, ktoré sa v ňom vyskytnú. Keďže ide o jeden celok, z meritórneho hľadiska\nto znamená, že má iba jeden predmet, iba jednu „vec“ (III. ÚS 46/2012). Judikovaný postoj\nústavného súdu však nie je v prípade sťažovateľa plne použiteľný, pretože kým vo veci\nsp. zn. III. ÚS 46/2012 išlo o problém zákonného súdu v napätí s požiadavkou jeho\nnestrannosti (čl. 46 ods. 1 ústavy), v tu prerokúvanej veci ide o požiadavku zákonného\nsudcu v napätí s požiadavkou nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Základné právo\nzaručené čl. 48 ods. 1 ústavy sa výslovne spája s osobou sudcu, nie so súdom (I. ÚS 90/97).\nZákon o súdoch v znení účinnom v rozhodnom čase nereguloval explicitne spôsob\npridelenia odvolania vo veci, v ktorej už raz odvolací súd o inom odvolaní konal a rozhodol.\nPodľa § 51 ods. 5 zákona o súdoch účinného v roku 2010... v konaní o riadnych\nalebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade\ns rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce\nprerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.\nPodľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch účinného v roku 2010 ak bude vec súdu vrátená\nna ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola\nako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.\nV sťažovateľovej veci nešlo o prípad podľa citovaného § 51 ods. 5 zákona o súdoch\núčinného v roku 2010, pretože išlo o opätovné vybavovanie odvolania, hoci v tej istej veci.\nNa druhej strane však neboli naplnené ani podmienky hypotézy právnej normy v § 51 ods. 7\nzákona o súdoch účinného v roku 2010, keďže vec nebola najvyššiemu súdu „vrátená“, hoci\nmu bola opätovne v tej istej veci predložená.\nÚstavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\npridelenie\n\nsťažovateľovho\n\nodvolania,\n\nku ktorému pristúpil najvyšší súd, vychádzalo z kombinácie požiadavky nemennosti raz\n\n20\n\nustanoveného zákonného sudcu (senátu) a popísaného faktu neexistencie senátu v zložení,\nv akom rozhodoval o v poradí prvom odvolaní v predmetnom obchodnoprávnom spore.\nZa týchto okolností bola pre najvyšší súd rozhodujúcim kritériom pridelenia sťažovateľovho\nodvolania osoba sudcu – spravodajcu. Ústavný súd už vyslovil právny názor,\npodľa ktorého referujúci sudca má nepopierateľne dôležitý význam pre priebeh konania,\nale základné právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\nnezahŕňa právo na vopred určeného referujúceho člena senátu (III. ÚS 31/01).\nZ formulovaného právneho názoru ústavného súdu nevyplýva, že by sudca spravodajca\n(referujúci člen senátu) nemohol byť za určitých okolností kritériom pridelenia veci.\nNajvyšší súd zjavne dospel k záveru, že okolnosti prípadov identických s prípadom\nsťažovateľa (opätovný nápad odvolania po zmenách obsadenia senátov) umožňujú\nprideľovať veci senátom, v ktorých sú zaradení sudcovia spravodajcovia z predchádzajúcich\nodvolacích fáz konania.\nTento prístup nie je podľa názoru ústavného súdu vadný vo väzbe na sťažovateľovo\nzákladné právo zaručené čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny. Nevyvoláva totiž\nžiadne pochybnosti o tom, že prostredníctvom neho predseda najvyššieho súdu nemôže\ndosiahnuť odňatie sťažovateľa jeho zákonnému sudcovi. Platí tu rovnaký záver\nako v prípade prvej sťažnostnej námietky (bod 1.1), a to že podanie odvolania\nproti rozsudku krajského súdu vyhlásenému 17. februára 2010 (a teda opätovný nápad\nodvolacej veci na najvyšší súd) nemohol v čase prípravy rozvrhu práce na rok 2010\npredseda najvyššieho súdu predpokladať. Postup najvyššieho súdu teda nesignalizuje\n„ad hoc“ výber sudcov v sťažovateľovej kauze.\nÚstavný súd v už spomenutej veci sp. zn. II. ÚS 16/2011 uviedol, že náhodnosť,\nobjektivita výberu sudcov je jedným z komponentov, ktoré vytvárajú v modernom štáte\ndôveru v inak anonymné, byrokratické súdnictvo... Nie je to jediný spôsob zabezpečenia\nobjektivity. Opakom je, takpovediac, pevný rozvrh ako napríklad v Nemecku\nalebo v Rakúsku, kde je sudca presne určený podľa začiatočného písmena žalovaného\nalebo sídla a pod., prípadne prideľovanie vecí podľa poradia. Obidva systémy však\nzabezpečujú istú objektívnosť ako garanciu pred manipulovaním s vecami.\n\n21\n\nÚstavný súd tak v závere k posudzovanej sťažnostnej námietke zhodnocuje, že táto\npri absencii explicitnej zákonnej regulácie (založenej zásadne na požiadavke náhodného\nvýberu) nevyvoláva pochybnosti o objektivite vopred stanovených kritérií pre pridelenie\nsťažovateľovej odvolacej veci. Preto je nedôvodná.\n1.3 Napokon sťažovateľ argumentuje v prospech porušenia svojho základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny aj poukazom na zmeny rozvrhu práce\nnajvyššieho súdu na rok 2011, ktoré vykonal predseda najvyššieho súdu opatrením č. 1\nzo 14. januára 2011 a opatrením č. 16 z 19. septembra 2011. Obe opatrenia sa dotýkali\nzaradenia JUDr. Štefana Šatku v senátoch obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu.\nV poradí druhá odvolacia vec sťažovateľa bola totiž v roku 2010 pridelená senátu, ktorého\nčlenom bol práve JUDr. Štefan Šatka. V roku 2011 mu bol dočasne pozastavený výkon\nfunkcie sudcu, v dôsledku čoho predseda najvyššieho súdu túto skutočnosť uviedol\nv rozvrhu práce na rok 2011 jeho prvou zmenou. Po ukončení právneho režimu dočasného\npozastavenia výkonu funkcie sudcu predseda najvyššieho súdu zmenil rozvrh práce na rok\n2011 tak, že JUDr. Štefana Šatku zaradil do iného senátu obchodnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu, a tak už menovaný nerozhodoval o odvolaní sťažovateľa.\nZákaz zmeny personálneho obsadenia senátu vo veciach už pridelených\nna prerokovanie vyplýva zo zásady vyjadrenej v § 3 ods. 3 zákona o súdoch, z podmienok\nvykonávania zmien v rozvrhu práce a napokon aj zo zmyslu a účelu základného práva\nna zákonného sudcu (III. ÚS 212/2011, IV. ÚS 170/2014). Niet však pochýb, že dočasné\npozastavenie výkonu funkcie sudcu ako právom aprobovaný inštitút (§ 22 zákona\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov) má svojou podstatou za následok, že dotknutý sudca počas jeho\ntrvania nemôže participovať na uskutočňovaní súdnej moci, a to ani v prípadoch,\nv ktorých pred dočasným pozastavením výkonu funkcie ako zákonný sudca pôsobil.\nDočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu však má aj nepriame právne dôsledky.\nNa jeho miesto totiž musí nastúpiť iný zákonný sudca, aby bolo možné rozhodovať\nvo veciach pôvodne mu pridelených. Nahradením sudcu, ktorého výkon funkcie bol\n\n22\n\ndočasne pozastavený, dochádza v ním dovtedy prejednávaných kauzách k založeniu pozície\nzákonného sudcu pre toho sudcu, ktorý nahrádza „pozastaveného“ sudcu.\nSenát najvyššieho súdu „4 O“ mal v rozvrhu práce na rok 2011 určených štyroch\nčlenov. Okrem JUDr. Štefana Šatku, JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery Pepelovej bola\nčlenkou tohto senátu aj JUDr. Gabriela Mederová. V sťažovateľovej veci konal tento senát\nv trojčlennom, už uvádzanom zložení. Bolo potom logické, že po dočasnom pozastavení\nvýkonu funkcie sudcu JUDr. Štefana Šatku na jeho miesto nastúpila JUDr. Gabriela\nMederová ako riadna členka senátu „4 O“, a preto nebolo potrebné opakovať procedúru\nnáhodného prideľovania veci tak, ako to v skutkovo podobnom prípade vyžadoval ústavný\nsúd vo veci sp. zn. IV. ÚS 170/2014. Nastúpením JUDr. Gabriely Mederovej\ndo prejednávania sťažovateľovej veci sa založila jej právna pozícia zákonného sudcu,\nresp. člena zákonného senátu.\nPre posúdenie sťažovateľom kritizovanej zmeny v obsadení senátu „4 O“ má význam\naj ďalšia skutková okolnosť zistená ústavným súdom z príloh sťažnosti. Odvolacia vec\ndruhýkrát napadla na najvyšší súd 8. marca 2010, pričom najvyšší súd v senáte zloženom\nz JUDr. Aleny Priecelovej, JUDr. Štefana Šatku a JUDr. Viery Pepelovej vrátil 24. marca\n2010 vec krajskému súdu bez vydania rozhodnutia na účel doplnenia rozsudku. Vec sa\npotom vrátila na najvyšší súd na rozhodnutie 31. mája 2011, teda v čase, keď sa rozvrh\npráce na rok 2011 uplatňoval stále v znení zmeny vykonanej opatrením predsedu\nnajvyššieho súdu č. 1 z 19. januára 2011, ktorého ústavnú akceptovateľnosť vo vzťahu\nk JUDr. Štefanovi Šatkovi nemožno vzhľadom na objektívnu skutočnosť dočasného\npozastavenia výkonu funkcie sudcu spochybniť. Za týchto okolností musel vo veci\nsťažovateľovho odvolania rozhodovať senát „4 O“ v jedinom do úvahy prichádzajúcom\nzložení, a to – JUDr. Alena Priecelová, JUDr. Viera Pepelová a JUDr. Gabriela Mederová.\nSkutočnosť, že 19. septembra 2011 bol JUDr. Štefan Šatka znovu zaradený do rozvrhu\npráce na rok 2011 ako sudca vykonávajúci svoju funkciu už na zložení senátu\nrozhodujúceho o sťažovateľovej veci, nemohla nič zmeniť, lebo ukončenie dočasného\npozastavenia výkonu funkcie sudcu nie je právom aprobovaným dôvodom na zmenu\nzákonného sudcu.\n\n23\n\nZ odôvodnenia\n\ndovolacieho\n\nuznesenia\n\nvyplývajúci\n\nfakt,\n\nže\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\npri posudzovaní uvedených skutkových okolností vychádzal formálne zo znenia\nustanovenia rozvrhu práce na rok 2011 (čl. II ods. 10 všeobecnej časti), je z hľadiska\nprieskumu ústavného súdu významovo sekundárny. Pre ústavný súd je podstatný výsledok,\nteda to, v akom zložení senát najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho napokon o odvolaní\nsťažovateľa rozhodol (napr. III. ÚS 390/2010).\nZloženie senátu „4 O“ pri rozhodovaní o sťažovateľovom odvolaní v spojení\ns popísanými chronologicky usporiadanými nespornými skutočnosťami má podľa názoru\nústavného súdu za následok vylúčenie možnosti predsedu najvyššieho súdu manipulovať\nzložením senátu, ktorému bola sťažovateľova vec pridelená. Opatrenie č. 1 z 19. januára\n2011 bolo totiž reakciou na objektívnu skutočnosť (dočasné pozastavenie výkonu funkcie\nsudcu) a opatrenie č. 16 z 19. septembra 2011 sa už zákonného sudcu v sťažovateľovej veci\nnijako nedotklo. Ústavný súd tak vyhodnotil aj tretiu námietku sťažovateľa argumentujúcu\nv prospech záveru o porušení jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 38 ods. 1 listiny dovolacím uznesením najvyššieho súdu ako nedôvodnú.\n2. Porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru sťažovateľ namietal na podklade argumentácie o nedostatočnosti\nodôvodnenia odvolacieho rozsudku najvyššieho súdu a o nevysporiadaní sa s odbornými\nstanoviskami renomovaných predstaviteľov právnej vedy k posúdeniu platnosti sporných\nzmeniek. Dovolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu vytýka, že ním „nebolo ústavne\nkonformným spôsobom napravené“ pochybenie odvolacieho súdu.\nÚstavný súd najprv uvádza, že pokiaľ ide o namietaný odvolací rozsudok\nnajvyššieho súdu, považuje sťažnosť za podanú včas. Vyplýva to z ustálenej judikatúry,\npodľa ktorej v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne\npodanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí\no dovolaní (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 358/09). Podľa názoru\nústavného súdu, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 ústavy, sa v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní\n\n24\n\nsťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu zachováva aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu [rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54].\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\nÚstavný súd vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy konštantne\nzdôrazňuje, že toto právo zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, poukazujúc pritom\naj na judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že\nna každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP\nz 19. 4. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Splnenie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny\nprípad (napr. rozsudok ESĽP vo veci Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\n\n25\n\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nSťažovateľ kritizoval posúdenie platnosti sporných zmeniek zo strany v jeho veci\nkonajúcich súdov.\nÚstavný súd zhodne so sťažovateľom konštatuje, že jadro odôvodnenia rozsudku\nnajvyššieho súdu ako súdu odvolacieho je skutočne stručné, keď na strane 16 rozsudku\nskonštatoval vnútornú rozpornosť v obsahu zmeniek. Ústavný súd tu však pripomína svoju\nstabilnú judikatúru, podľa\n\nktorej\n\nodôvodnenie\n\nrozhodnutí prvostupňového súdu\n\na odvolacieho súdu s prihliadnutím na § 219 ods. 2 OSP nemožno posudzovať izolovane\n(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 327/08), a tak odôvodnenie napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho je nevyhnutné preskúmať v spojitosti\ns rozsudkom krajského súdu.\nV prvostupňovom rozsudku zo 17. februára 2010 krajský súd počnúc stranou 13\naž po stranu 19 vysvetlil svoje právne názory vedúce k posúdeniu vzájomného návrhu\nsťažovateľa\n\nako\n\nnedôvodného.\n\nVychádzal\n\nz teoretických\n\ncharakteristík\n\nzmeniek\n\nako cenných papierov, z relevantných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový\na šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmenkový zákon“), ktoré následne\naplikoval na zistený obsah sporných zmeniek. Pritom vychádzal aj z vykonaného\ndokazovania (svedeckých výpovedí), ako aj z gramatickej analýzy problematického\nslovného spojenia použitého na zmenkách. Ústavný súd nepovažuje za potrebné tieto pasáže\nodôvodnenia prvostupňového rozsudku citovať.\n\n26\n\nV odvolaní sťažovateľ vyjadril opačný názor na vyhodnotenie obsahu zmeniek\nz pohľadu ich platnosti a namietol aj nesprávnosť skutkových záverov, keď podľa jeho\nnázoru krajský súd nevykonal všetky potrebné dôkazy.\nZ rekapitulovaných postojov vyplýva, že podstatnou otázkou v predmetnom konaní\nbolo posúdenie obsahovej stránky zmeniek z pohľadu toho, či ich obsah je do tej miery\nvnútorne rozporný, že to spôsobuje ich neplatnosť. Ak sa najvyšší súd ako súd odvolací\ns právnymi názormi krajského súdu stotožnil, postačuje podľa názoru ústavného súdu\naj stručné odôvodnenie smerujúce ku konštatovaniu vecnej správnosti odvolaním\natakovaného rozsudku. Námietku nedostatočnosti odvolacieho rozsudku najvyššieho súdu\npreto ústavný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nRovnaký záver zaujal ústavný súd aj vo vzťahu ku kritike najvyššieho súdu ako súdu\ndovolacieho. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a v konaní o ňom\ndovolací súd nemôže naprávať akékoľvek vady postupu a rozhodnutia v základnom\n(nachádzacom) konaní. Z tohto hľadiska je judikatúra najvyššieho súdu, pokiaľ ide\no stotožnenie nedostatočného odôvodnenia odvolacieho rozsudku s vadou podľa § 237\npísm. f) OSP alebo podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP, značne rozmanitá. Sťažovateľ si\nvybral druhé z uvedených ustanovení, ktoré procesnú prípustnosť dovolania nezakladá, je\nlen spôsobilým dôvodom už procesne prípustného dovolania. Napriek tomu najvyšší súd\nako súd dovolací neopomenul (strana 10 ̶ 11 dovolacieho uznesenia) ani možnosť posúdiť\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého odvolacieho rozsudku z hľadiska možnej vady\npodľa § 237 písm. f) OSP. Na podklade stručnej rekapitulácie však vysvetlil,\nže „rozhodnutie odvolacieho súdu vrátane jeho odôvodnenia... spĺňa parametre vyžadované\nv § 157 ods. 2 O. s. p.“.\nÚstavný súd uzatvára, že napadnuté dovolacie uznesenie pri konštatovanom\nobmedzenom rozsahu dovolacieho prieskumu zasahujúceho do už právoplatne nastoleného\nstavu právnej istoty nepochybne obstojí. Bolo by neúčelné očakávať od najvyššieho súdu\nako\n\nsúdu\n\ndovolacieho\n\ndôsledné\n\nopakovanie\n\nprávnych\n\nzáverov\n\na hodnotení,\n\nku ktorým dospeli súdy v základnom konaní. V tejto súvislosti považuje ústavný súd\nza nedôvodnú aj sťažovateľovu kritiku, podľa ktorej sa v jej veci konajúce súdy\n\n27\n\nnevysporiadali s právnymi analýzami právnych teoretikov, ktoré do spisu sťažovateľ\npredložil. V judikatúre ani v právnej teórii niet sporu o tom, že doktrinálny výklad práva,\nteda výklad podaný právnou vedou, nie je nijako právne záväzný. Navyše, aj krajský súd\nv odôvodnení svojho rozsudku použil pramene poznania obsahu a účelu právnych noriem,\nktoré pochádzajú zo sféry právno-teoretickej (strana 16 rozsudku krajského súdu). Ak si\nza týchto okolností všeobecné súdy vybrali jeden z do úvahy prichádzajúcich výkladov\nrelevantných právnych noriem a primerane svoj výber odôvodnili, nemožno ich postupu\nv ústavno-právnej rovine nič vytýkať, a to ani vtedy, ak sa so stanoviskami predloženými\nsťažovateľom osobitne v dôvodoch svojich napadnutých rozhodnutí nezaoberali.\n3. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok...\nPodľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok...\nPodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nVšeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne\nporušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade\nby ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to,\naby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia\npod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08).\nKeďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, ako aj uznesením najvyššieho súdu ako\nsúdu dovolacieho odmietol, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal\n28\n\nporušenie práva hmotnej povahy zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny i čl. 1\nods. 1 dodatkového protokolu, bolo už len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim\nzo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru a ústavno-procesnými\nprincípmi z perspektívy ich možného porušenia.\n4. V závere odôvodnenia svojho uznesenia považuje ústavný súd za potrebné\nvyjadriť sa aj k podaniam, ktoré mu doručil žalobca v konaní pred všeobecnými súdmi\na v ktorých sa domáhal priznania postavenia vedľajšieho účastníka, k čomu pripojil\naj argumentáciu vo veci samej, ba aj žiadosť o urýchlené rozhodnutie vo veci.\nPodľa § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde vedľajšími účastníkmi konania sú osoby,\nktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú\nv konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba samy za seba.\nÚstavný súd už konštatoval, že § 31a zákona o ústavnom súde neznamená,\nže do rozhodovacej činnosti ústavného súdu možno „prenášať“ jednotlivé inštitúty\nObčianskeho súdneho poriadku. Citované ustanovenie pripúšťa iba primerané použitie\nObčianskeho súdneho poriadku (alebo Trestného poriadku). Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona\no ústavnom súde je vo vzťahu k ustanoveniu § 31a zákona o ústavnom súde lex specialis,\npričom v zmysle uvedeného sa žalobcovi zo základného konania podľa žiadneho\nustanovenia zákona o ústavnom súde nepriznáva postavenie vedľajšieho účastníka. Takéto\npostavenie priznáva zákon o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov iba vláde\nSlovenskej republiky (§ 37 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd neprehliadol, že sám viackrát s akcentom na ústavne konformný výklad\nzákona (m. m. I. ÚS 363/08) priznal postavenie vedľajšieho účastníka konania a na jeho\nvyjadrenie k sťažnosti pri svojom rozhodovaní prihliadal. Je však potrebné zvýrazniť,\nže inštitút vedľajšieho účastníctva v konaní pred ústavným súdom zaisťuje len pomoc\nv konaní, keď vedľajší účastník vystupuje na strane všeobecného súdu a podporuje jeho\nobranu proti napadnutému rozhodnutiu (I. ÚS 223/09).\n\n29\n\nÚstavný súd však nepovažoval za potrebné zaoberať sa procesnými podaniami\na v nich formulovanými návrhmi žalobcu, keďže konanie o sťažnosti sa vzhľadom na jej\nodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nedostalo do fázy meritórneho\nprejednania, v rámci ktorého by bolo možné na vyjadrenia žalobcu prihliadnuť.\n5. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite (návrh\nna zrušenie\n\nnapadnutých\n\nrozhodnutí,\n\nna\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia,\n\nako aj náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. decembra 2015\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príčinná súvislosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "súd-rozvrh práce"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b41acd3c-fc54-4c2c-89d7-53629b9af615", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41acd3c-fc54-4c2c-89d7-53629b9af615"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:c1821ace-7e85-4511-9221-0bfbad7a7b5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1821ace-7e85-4511-9221-0bfbad7a7b5a"}, {"guid": "ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2012 z 13. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278"}, {"guid": "ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:0cce1a43-a4dd-446c-9007-44243128c172", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 390/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/2010 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0cce1a43-a4dd-446c-9007-44243128c172"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:a8d3bbb9-cf16-4f0c-bd84-fd002f183b69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/09 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3bbb9-cf16-4f0c-bd84-fd002f183b69"}, {"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:312d9c8c-267c-4f6a-9d1e-9142f4e2da58", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 363/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 363/08 z 19. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:312d9c8c-267c-4f6a-9d1e-9142f4e2da58"}, {"guid": "ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:88e2e35d-e393-45b1-863d-aaf265013fc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 31/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/01 z 15. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88e2e35d-e393-45b1-863d-aaf265013fc3"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c5260a70-d85a-4009-a420-4d8d4bbd0ef0:f7e24cf9-02b3-45e5-8e16-898159610b6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1099899168.1", "spisova_znacka": "4Obo/36/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/36/2016 z 27. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1099899168.1"}, {"guid": "03a93a5f-d3ef-4b66-82a0-f43a547adc41:babe2611-f0c1-40b3-95d3-8ad616763a5e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1099899168.27", "spisova_znacka": "58Cb/55/1999", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 58Cb/55/1999 z 31. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1099899168.27"}]}