{"guid": "ussr:404a217b-07e9-4727-96fb-7f269b93bca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.593.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 593/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 593/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 593/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.593.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/404a217b-07e9-4727-96fb-7f269b93bca8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.593.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.593.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.593.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 593/2015-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, Námestie M. R. Štefánika 29/36, Brezno,\npre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 242/2013\na jeho uznesením z 31. júla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n24. novembra 2014 doručená a 4. a 22. decembra 2014 doplnená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ústavy (ďalej len „ústava“),\nčl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 242/2013 (ďalej\nlen „napadnutý postup“) a jeho uznesením z 31. júla 2014 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresný súd Brezno (ďalej\nlen „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 3 C 168/2010 zo 16. marca 2012 zamietol návrh\nsťažovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že opakovaným protokolovaním zápisnice\nzo súdneho konania vedeného na Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 8 C 85/2010\nna pojednávaní uskutočnenom 10. septembra 2010, kde odporca v II. rade\n– sudca tohto súdu, uvádzal, že sťažovateľ všetko dokáže bez výpočtovej techniky\npochopiť a všetko rozumie, a nútil sťažovateľa, hoci vedel, že je úplne hluchý, aby sa\ndostavil na súd a vypovedal bez možnosti sledovať prednes a protokoláciu na monitore\npočítača, a prednášal výroky dotýkajúce sa zdravotného postihnutia sťažovateľa, došlo\nzo strany odporcu v I. rade – Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky k zásahu do práva sťažovateľa na ochranu osobnosti, a to najmä osobnej cti\na dobrého mena sťažovateľa. Taktiež okresný súd zamietol návrh sťažovateľa v časti,\nv ktorej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50 000 €.\nKrajský súd v Banskej\n\nBystrici\n\n(ďalej len „krajský\n\nsúd“)\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 15 Co 150/2012 z 27. marca 2013 potvrdil odvolaním sťažovateľa napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 237 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), v ktorom namietal odňatie možnosti\nkonať pred prvostupňovým súdom tým, že mu 16. marca 2012 na pojednávaní nebolo\numožnené viesť pojednávanie za pomoci konferenčného snímania celého pojednávania\nzvukovým zariadením a jej zaznamenaním na CD, a ktoré najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 2 Cdo 242/2013 z 31. júla 2014 odmietol ako neprípustné.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti citujúc aj z judikatúry ústavného súdu poukazuje na to, že\n„postup\n\nporušovateľa\n\npráva\n\nje\n\nabsolútne\n\nsvojvoľný,\n\nnespravodlivý,\n\narbitrárny\n\na diskriminačný, a z dôvodov môjho sluchového postihnutia ma stavia do pozície\nmenejcenného, hoc OSP aj ústava zaručujú rovnosť všetkých účastníkov konania,\na to od jeho počiatku a po celú dobu. Podľa stanoviska NS SR by som mal ako právnik\ns dvadsaťpäťročnou justičnou praxou /prokuratúra, krajský súd a advokácia/ požiadať súd\no ustanovenie advokáta ex offo, prípadne ustanovenie opatrovníka a rezignovať na svoje\nprávo sám sa v konaní zastupovať a aktívne konať ako iní účastníci. Ide o absolútne\nneprijateľné, svojvoľné a mimoriadne diskriminačné počínanie porušovateľa práva.\nTvrdím, že nik nemá možnosť donúť svojprávneho účastníka, plne schopného rozprávať a\nnaviac s riadnym bydliskom aby sa pre hluchotu nechal zastupovať inou osobou ak má\nprávnu kvalifikáciu ako mám ja! Všeobecný súd je podľa OSP aj judikatúry Ústavného súdu\nSR povinný z úradnej moci účastníkovi konania ako som ja zaručiť podmienky rovnosti\na zabrániť tak jeho diskriminácii v súdnom konaní. Nejednalo sa o situáciu nevyhnutného\nzastúpenia advokátom ako je konanie pred ÚS, a postup všeobecných súdov je neprijateľný\na ide nad rámec OSP!!!“.\nSťažovateľ poukazuje na rozhodnutie iných všeobecných súdov, ktorými mu bol\nustanovený bez jeho súhlasu opatrovník, a to práve z dôvodu, že ,,som hluchý a aj keby bol\nk... dispozícii zvukový záznam aj duálny monitor nie som schopný reagovať na pripomienky,\nvyjadrenia, dôkazy a spisovanie zápisnice v takom rozsahu ako druhí účastníci konania!!!\nZ pripojených uznesení k tejto sťažnosti od odvolacích súdov v Žiline a Banskej Bystrici\nje prejudikované, že okrem duálneho monitora má súd možnosť použiť aj mnou požadované\ntechnické vybavenie spočívajúce v konferenčnom zázname pojednávania, prípadne\nv automatickom prepise hovorového slova do písomnej podoby zápisnice a pre pribratie\nopatrovníka nie sú splnené zákonné podmienky! Poukazujem na fakt, že sudca konajúci\ndňa 16. 3. 2012 výslovne uviedol, že sám vie o možnosti použiť zvukový záznam, ale ho\npodľa vlastnej úvahy nepoužije lebo mu to zákon neprikazuje!...\nJe nepochopiteľné, že samosudca takto konal vo veci kde je odporca v 1/ rade\nSlovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, odporcom v 2/ rade\n\n3\n\nje sudca OS Kežmarok zastúpený advokátom a ja sám som v súdnej sieni ako hluchý musel\nstrpieť postup...“.\nPodľa názoru sťažovateľa „fyzická prítomnosť nepočujúceho účastníka konania\nna pojednávaní v situácii ak má k dispozícii iba duálny monitor nie je stavom rovnajúcim sa\nrovnosti zbraní účastníkov v súdnom konaní a je fakticky zhodná so situáciou keď súd\nodoprie účastníkovi právo na súde konať ako účastník! Poukazujem v tomto smere\nna vládny návrh novely OSP, ktorý v súčasnosti bol predložený do parlamentu. Ministerstvo\nspravodlivosti v osobe p. ministra Boreca v ňom argumentuje tým že je nevyhnutné z konaní\nv civilnoprávnych veciach robiť od 1. 1. 2015 konferenčný zvykový záznam a to v každej\nveci. Predkladateľ novely tvrdí, že takým postupom sa zabráni zbytočným nedorozumeniam,\nsťažnostiam a podozreniam, že súd nekonal pri pojednávaní nestranne a spravodlivo!“.\nSťažovateľ je toho názoru, že najvyšší súd ho stavia do situácie menejcenného,\na to pre jeho zdravotné postihnutie. Podľa sťažovateľa možno v jeho prípade „hovoriť\nnielen o svojvoľnosti, ale aj arbitrárnosti a zrejmej nespravodlivosti v postupe tohto súdu.\nTvrdím, že ide o tak závažné porušenia mojich práv, že nepostačuje iba skonštatovanie,\nže došlo k porušeniu mojich základných práv, ale je nevyhnutné rozhodnúť aj o otázke\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na okolnosti prípadu považujem za\nprimerané a dôvodné priznať mi finančné zadosťučinenie v sume 33. 000,- eur. Poukazujem\npritom na sumy 100.000,- eur, ktoré už právoplatne vysúdilo veľa sudcov NS SR z dôvodu\nich diskriminácie v platových záležitostiach. Domnievam, sa, že moja diskriminácia je ešte\npodstatne závažnejšia. Nepriznanie aspoň takej satisfakcie ako žiadam by znamenalo opäť\nmoju nerovnosť v porovnaní so sudcami NS. Pritom som sám bol sudcom KS v Bratislave\na naviac v roku 1983 nezákonne zbaveným funkcie komunistickým režimom, a v roku 1991\nak by som nebol už takmer hluchý som mohol nastúpiť po súdnej rehabilitácii ako sudca\nna NS SR!“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd\nrozhodol týmto nálezom:\n\n4\n\n„1./ Základné práva\n\nna právnu ochranu, nestranný a spravodlivý\n\nproces a zákaz diskriminácie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1,\nods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, čl. 14 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní sp. zn. 2 Cdo 242/2014 (správne má byť sp. zn. 2 Cdo 242/2013, pozn.) porušené\nboli.\n2./ Zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 242/2014\n(správne má byť sp. zn. 2 Cdo 242/2013, pozn.) zo dňa 31. 7. 2014 a prikazuje tomuto súdu\naby vo veci opätovne konal a rozhodol.\n3./\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 33.000,- €...\n\n4./ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť trovy právneho\nzastupovania\n\n...“\nII.\n\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa.\n\n5\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz\ndiskriminácie napadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu, ktorým odmietol\ndovolanie sťažovateľa v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch.\nPodstata vznesených námietok spočíva v nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, ako aj s postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu a ktorý je\npodľa jeho názoru „absolútne svojvoľný, nespravodlivý, arbitrárny a diskriminačný“.\nSťažovateľ je presvedčený, že v jeho prípade boli splnené podmienky prípustnosti dovolania\npodľa § 237 písm. f) a g) OSP, preto mal najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nKeďže sťažovateľovi je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa jeho možných\nzásahov\n\ndo\n\nrozhodovacej\n\nčinnosti\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nvo\n\nveciach\n\npatriacich\n\ndo ich právomoci, v danom prípade nepovažoval za potrebné túto duplicitne uvádzať.\n\n6\n\nVzhľadom na uplatnené námietky však ústavný súd opätovne pripomína, že otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,\npatrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci\nústavného súdu (napr. I. ÚS 206/09, II. ÚS 328/09, III. ÚS 240/09, IV. ÚS 390/09,\nI. ÚS 145/2010 a iné). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné\nsúdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nsústavu završuje najvyšší súd (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Zo subsidiárnej štruktúry systému\nochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy\nalebo dohovoru (I. ÚS 4/00), preto právomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého\núčastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov\n(m. m. II. ÚS 13/01) alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu označenému základnému\nprávu sťažovateľa v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich\nprávomoci. Inými slovami, súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku\n(odvolania či dovolania) uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“\nsúdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva.\nV inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti\nalebo neprípustnosti podaného odvolania či dovolania vôbec boli naplnené.\nÚstavný súd už v minulosti vyslovil, že súčasťou práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti\nopravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“\nsúdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného práva\n(I. ÚS 145/2010).\nOkrem toho nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením veci všeobecným\nsúdom sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti ním vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n\n7\n\n(II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08) rešpektuje názor, podľa ktorého\nprávo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nNajvyšší súd v relevantnej časti odôvodenia napadnutého uznesenia uviedol:\n«Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania\nosobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)\nprávoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho\nprávna úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky\nje v dovolacom konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len\nv rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím\ndôvodom vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O. s. p.).\nDovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených\nv ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O. s. p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O. s. p.,\nneprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPre účely predmetného dovolacieho konanie je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je\n„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdmi\nnižších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou\ninštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,\nnemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané\ndôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu;\naj so zreteľom na ňu dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\n-nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.).\nPodľa § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,\nktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2\nO. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil\nod právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p.\nje dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho\n\n8\n\nsúdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide\no rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku\nsúdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej\npodmienky podľa §153 ods. 3 a 4.»\nV danom prípade podľa najvyššieho súdu dovolaním sťažovateľa nebol „napadnutý\nzmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého\nodvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci\nrozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Dovolací súd v prejednávanej veci\ndosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.\nZ týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu\nnie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. (procesne) prípustné.“.\nDovolanie sťažovateľa by mohlo byť podľa názoru najvyššieho súdu procesné\nprípustné, len ak „by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté\nniektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Povinnosť skúmať,\nči konanie nie je zaťažené niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242\nods. 1 O. s. p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania\npodľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou\nz vád vymenovaných v § 237 O. s. p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa\ndovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy,\nak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval\nako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemá\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne\nobsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nTreba uviesť, že z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné\nnedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách\n\n9\n\na/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm.b/ O. s. p.) a prípadne nesprávne\nprávne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), i keby k nim v konaní došlo\na prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť\ndovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných\nvád v zmysle § 237 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že\nv konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,\nže konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.“.\nSťažovateľ podľa najvyššieho súdu existenciu procesných vád konania v zmysle\n§ 237 písm. a) až e) OSP netvrdil a procesné vady tejto povahy v konaní nevyšli najavo.\nKeďže prípustnosť jeho dovolania z týchto ustanovení podľa najvyššieho súdu nevyplynula,\nosobitne sa zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá možnosť\nkonať pred súdom. K uvedenému uviedol, že „Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237\npísm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok\nznemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje\nObčiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide najmä\nvtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecnými\nzáväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné\npráva.\nDovolateľ namietal odňatie\n\nmožnosti konať pred súdom prvého stupňa\n\ndňa 16. 3. 2012 tým, že prvostupňový súd mu neumožnil vykonať pojednávanie za pomoci\nkonferenčného snímania celého pojednávania zvukovým zariadením a jeho zaznamenaním\nna CD. S predmetnou námietkou dovolateľa sa náležite vyporiadal odvolací súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, s čím sa dovolací súd stotožňuje v celom rozsahu, keď\nkonštatoval, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 3. 2012 jasne vyplýva, že táto je\ndiktovaná za prítomnosti zapisovateľky s použitím duálneho monitoru, ktorý má k dispozícii\nžalobca. Žalobca tak mal možnosť sledovať priebeh konania a oboznámiť sa so záznamom\nvyjadrení účastníkov konania. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 3. 2012 vyplýva, že\nbol podrobne zaznamenaný celý priebeh pojednávania ako aj vyjadrenia účastníkov\nkonania, pričom bolo dokonca umožnené žalobcovi, aby diktát z jeho strany bol\n\n10\n\nzaznamenaný priamo do zápisnice. Žalobca mal možnosť vyhotoviť si vlastný zvukový\nzáznam o priebehu pojednávania, mal možnosť v konaní sa dať zastupovať advokátom,\nrovnako vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie mal možnosť doprovodu ďalšej osoby,\npričom ani jednu z týchto možností nevyužil. To, že súd nevykonal záznam súdneho\npojednávania pomocou technických prostriedkov, pričom súdu zákon takúto povinnosť\nneukladá, neznamená porušenie procesných predpisov zo strany súdu. Dovolací súd sa\nstotožňuje so záverom odvolacieho, súdu, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k\nodňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom.“.\nSťažovateľ v dovolaní taktiež namietal, že samosudca nevykonal dôkazy v situácii\nabsolútne hluchého účastníka tak, aby nebolo pochýb o tom, že dôkaz naozaj prečítal,\nako aj spôsob, ako sa vysporiadal s návrhmi oboch účastníkov, ktorý podľa jeho názoru\nnemá oporu v Občianskom súdnom poriadku. Nestotožnil sa s právnym názorom\nodvolacieho súdu, že žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku sudcovi nedáva\npovinnosť o návrhoch strán na vykonanie dôkazu rozhodnúť uznesením a stačí,\nak v rozsudku vo veci samej uvedie, že dôkazy nepovažoval za dôležité.\nAj s touto dovolacou námietkou sa podľa názoru najvyššieho súdu odvolací súd\nnáležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a najvyšší súd sa k týmto dôvodom\npripojil a uviedol, že „účastníci konania v zmysle § 114 ods. 2 O. s. p. boli poučení podľa\n§ 120 ods. 4 O. s. p. aj s poukazom na § 120 ods. 1 veta prvá a druhá O. s. p. a samostatne\nboli poučení o procesných právach a povinnostiach aj podľa § 118a ods. 1 a 3 O. s. p.\nPrvostupňový súd vykonal dokazovanie čítaním dôkazov v súlade s Občianskym súdnym\nporiadkom, vyzval účastníkov, aby sa k nim vyjadrili, čo je konštatované v zápisnici\no pojednávaní, dodržal procesný postup v rozsahu. ako je upravený Občianskym súdnym\nporiadkom. Po ukončení dokazovania dal právo účastníkom konania k záverečným\nnávrhom. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že o tom, či súd vykoná\nalebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť\nv odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz\nnevykonal Dovolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd neodňal žalobcovi procesné\noprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu, i k právnej stránke veci.“.\n\n11\n\nSťažovateľ taktiež namietal, že „súd prvého stupňa mal povinnosť vypočuť\nžalovaného 2/ jednak preto, že to sám písomne pred pojednávaním od procesného súdu\ncez dožiadaný súd požadoval a jednak preto, že samosudca o jeho návrhu nikdy\nna pojednávaní nerozhodol“.\nK tomu najvyšší súd uviedol, že „Výsluch účastníka konania je jedným z dôkazných\nprostriedkov. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania, nie je postupom,\nktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré\nz navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania.\nNeobstojí ani táto dovolacia námietka žalobcu, že postupom prvostupňového súdu mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom.“.\nSťažovateľ napokon v dovolaní namietal, že konanie je postihnuté procesnou vadou\nv zmysle § 237 písm. g) OSP, lebo bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu.\nS uvedeným tvrdením sa najvyšší súd vysporiadal takto: „Právo na zákonného sudcu\nje zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno\nodňať jeho zákonnému sudcovi, príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz\npredstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci\nsú povolané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel).\nOtázke práva na zákonného sudcu venovali pozornosť viaceré rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 87/01, II. ÚS 15/96,\nIII. ÚS 116/06, IV. ÚS 161/08, IV. ÚS 191/08. Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá\ntak, že ním je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na funkciu sudcu a ktorý\nbol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce.\nOkrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda\nsúčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy\nsudcom (spĺňajúcim uvedené predpoklady) a určenia zloženia senátov na základe pravidiel\nobsiahnutých v rozvrhu práce (§ 3, § 50 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ potom vec prejedaná a rozhodne sudca\n(alebo senát) určený rozvrhom práce, nedošlo k porušeniu práva na zákonného sudcu.\nV prípade ak nastanú okolnosti odôvodňujúce zmenu rozvrhu práce tak, že dochádza\n\n12\n\nk presunu pridelených vecí na iného sudcu (senát), aj sudca (senát), ktorému boli následne\npridelené, treba takisto považovať za zákonného sudcu (senát).\nZ obsahu spisu vyplýva, že daná vec bola pridelená elektronickou podateľňou\nsudkyni JUDr. Eve Cvengovej dňa 28. 9. 2010 (č. l. 20). Na č. l. 21 predmetného spisu\nsa nachádza úradný záznam vyhotovený JUDr. Evou Cvengovou, z ktorého je zrejmé,\nže v zmysle Rozvrhu práce na rok 2010 nie je zákonnou sudkyňou v konaní na ochranu\nosobnosti s pokynom, aby prostredníctvom elektronickej podateľne bol pridelený spis inému\nsudcovi. Na č. l. 22 je potvrdenie o pridelení predmetnej veci elektronickou podateľňou\nsudcovi JUDr. Tiborovi Galovi. Z uvedeného je zrejmé, že na základe pravidiel\nobsiahnutých v Rozvrhu práce na rok 2010 bola vec pridelená elektronickou podateľňou\nzákonnému sudcovi JUDr. Tiborovi Galovi. Preto zmenou sudcu nebolo žalobcovi odňaté\nprávo na zákonného sudcu. K dovolacím námietkam dovolací súd dodáva, že v zmysle § 14\nods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe\nsudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovaniu v iných veciach.“\nÚstavný súd s poukazom na rozdelenie súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) stabilne judikuje, že skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania zo strany ústavného súdu len vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd taktiež zotrváva na svojej konštantnej judikatúre, podľa ktorej súčasťou obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, pozn.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a to s ohľadom na to,\no aké rozhodnutie ide (meritórne alebo procesné) a v akom štádiu súdneho konania\nje rozhodnutie vydané. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\n\n13\n\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 112/05, III. ÚS 25/06, IV. ÚS 301/09, IV. ÚS 27/2010, rovnako aj rozsudky\nEurópskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire,\nč. 303-B).\nÚstavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné\nustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné\na ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich\npredovšetkým procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu aj náležite odôvodnené. Inými slovami, podľa názoru ústavného súdu aj z citovaných\nčastí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu jednoznačne a presvedčivým\nspôsobom plynú dôvody, ktoré tento súd viedli k odmietnutiu sťažovateľom podaného\ndovolania, a to práve v dôsledku nezistenia, resp. absencie dôvodov jeho prípustnosti,\npričom nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup\nnajvyššieho súdu nemajúci oporu v zákone.\nPrávo na súdnu ochranu (ako aj právo na spravodlivé súdne konanie)\nsa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane\ndovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia\n§ 236 a nasl. OSP. V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu z ustanovenia § 237 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie\nje prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené v písm. a) až g) tohto zákonného ustanovenia.\nDovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 238\nOSP.\n\n14\n\nV súvislosti so sťažovateľom deklarovaným prejavom nespokojnosti s napadnutým\nrozhodnutím najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.)\nnie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nPodstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný\na aby jeho rozhodnutie\n\nbolo možné\n\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné\n\na nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu\na rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru\nústavného súdu právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemôže byť porušené\niba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami\núčastníka konania.\nÚstavný súd teda uzatvára, že námietky sťažovateľa neindikujú také pochybenie\nzo strany najvyššieho súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí sťažnosti\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu dospieť k záveru, že by ním mohli\nbyť porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, základným právom na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\nzákladným právom na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie\nktorých namietal, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nZ rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol aj sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej\nnamietal porušenie zákazu diskriminácie vyplývajúceho z čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 14\ndohovoru najvyšším súdom, pretože ho podľa jeho názoru „stavia do situácie\nmenejcenného, a to pre moje zdravotné postihnutie“. Vznesenú námietku považuje ústavný\n\n15\n\nsúd za zjavne neopodstatnenú, ktorej chýba akákoľvek logika, keďže je zrejmé, že najvyšší\nsúd o dovolaní sťažovateľa, ktoré podal v písomnej forme, rozhodol bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania, čo mu umožňuje § 243a ods. 1 OSP.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. decembra 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "ochrana osobnosti", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:e7b9c01f-b03b-48c0-b0c9-229e2503433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 390/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 390/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7b9c01f-b03b-48c0-b0c9-229e2503433b"}, {"guid": "ussr:bfa33eb7-fd92-43b2-8768-144a376b391b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 328/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfa33eb7-fd92-43b2-8768-144a376b391b"}, {"guid": "ussr:56ceb905-6b3b-4c4b-ba08-5616200c4fec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ceb905-6b3b-4c4b-ba08-5616200c4fec"}, {"guid": "ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce"}, {"guid": "ussr:223ebc97-7d02-461e-9afe-3d616034ac82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 206/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:223ebc97-7d02-461e-9afe-3d616034ac82"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:01dea935-3932-4aee-bc21-a6fa13fd99f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 191/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 191/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01dea935-3932-4aee-bc21-a6fa13fd99f4"}, {"guid": "ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 25/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/01 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:074ac2a0-b669-4297-8b50-042236f3fc53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:82523e3c-332e-42d4-8b26-afcf9d39513c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "dab4fe16-72bf-4978-9e39-8e81fa6ba729:2519f787-21d5-4b11-9d1c-63e447e4f06d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6310206800.2", "spisova_znacka": "15Co/150/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/150/2012 z 26. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6310206800.2"}], "citovane_v": []}