{"guid": "ussr:628a01a2-2ff8-4be9-8737-cb5639e621b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2016 z 13. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 571/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/628a01a2-2ff8-4be9-8737-cb5639e621b6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 571/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, na právnu pomoc v konaní podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, neidentifikovaného základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 475/2013 z 24. apríla 2014\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 432/2014 zo 4. novembra\n2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11\nods. 1, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 475/2013 z 24. apríla\n2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 432/2014 zo 4. novembra 2014 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou\npodanou Okresnému súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) domáhala voči žalovanej\nvydania vecí špecifikovaných v žalobe. Okresný súd rozsudkom z 25. marca 2010 žalobu\no vydanie vecí zamietol, pričom dôvodil tým, že žalobkyňa v konaní nepreukázala\nvlastníctvo k veciam, ktorých vydania sa domáha, a ani to, že sa predmetné veci nachádzajú\nv reálnej dispozícii žalovanej, teda zákonné predpoklady úspešnosti žaloby podľa § 126\nods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Krajský\nsúd podanému odvolaniu sťažovateľky nevyhovel a svojím rozsudkom z 24. apríla 2014\nprvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Právoplatný rozsudok napadla\nsťažovateľka dovolaním odôvodneným podľa ustanovení § 241 ods. 2 písm. a) až c) zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).\nV podanom dovolaní sťažovateľka namietala, že jej bola postupom odvolacieho súdu odňatá\nmožnosť konať pred súdom tým, že napriek vedomosti krajského súdu, že o ňou uplatnenej\nžiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie nebolo rozhodnuté, krajský\n2\n\nsúd o podanom odvolaní ďalej konal a následne rozhodol; ďalej sťažovateľka dôvodila\nnesprávnosťou právnej stránky odvolacieho rozhodnutia, nedostatkami v skutkových\nzisteniach, ako aj nesprávnym vyhodnotením dôkazov. Najvyšší súd napadnutým\nuznesením zo 4. novembra 2014 dovolanie sťažovateľky ako procesne neprípustné\nodmietol.\nV sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že bolo porušené jej\n„základné právo na právnu pomoc“. Sťažovateľka argumentuje, že v odvolacom konaní,\nv ktorom požiadala o ustanovenie právneho zástupcu, bola súdom odkázaná obrátiť sa\nso žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na príslušné Centrum právnej pomoci (ďalej len\n„centrum“). Podľa názoru sťažovateľky bolo povinnosťou odvolacieho súdu konanie\nprerušiť z dôvodu procesnej prekážky podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP a v konaní\npokračovať až po právoplatnom rozhodnutí centra o podanej žiadosti, čo mal podľa názoru\nsťažovateľky zisťovať odvolací súd „z úradnej povinnosti“. Sťažovateľka prezentujúc\nuvedenú argumentáciu odmieta stanovisko dovolacieho súdu, ktorý v dovolacom rozhodnutí\nňou uplatnené námietky o porušení jej práva na právnu pomoc odmietol s odôvodnením, že\npotom, ako jej bol centrom právny zástupca − advokát ustanovený, bolo v jej dispozícii túto\nskutočnosť odvolaciemu súdu oznámiť, kde opomenutie uvedenej povinnosti nemožno\npripísať na vrub konajúcemu súdu.\nSťažovateľka ďalej v sťažnosti polemizuje so záverom najvyššieho súdu, ktorý ňou\nnamietaný nedostatok odvolacieho rozhodnutia – sťažovateľkou tvrdené nedostatočné\nodôvodnenie, neakceptoval ako vadu subsumovateľnú pod ustanovenie § 237 písm. f) OSP,\nale ju kvalifikoval ako tzv. inú vadu podľa ustanovenia § 241 ods. 2 OSP, nezakladajúcu\nsamu osebe prípustnosť dovolania. Sťažovateľka na tomto mieste argumentuje: „Ak teda\nplatí, že nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý\nproces a súčasne platí, že právo na spravodlivý proces je základným právom a súčasne\nplatí, že porušenie každého základného práva v občianskoprávnom súdnom konaní je\nnapraviteľné dovolaním, potom musí platiť, že nedostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia zakladá prípustnosť dovolania voči takémuto rozhodnutiu.“\n\n3\n\nSťažovateľka sa nestotožnila ani so záverom najvyššieho súdu, ktorý sa týkal jej\nnámietok o nevykonaní navrhovaných dôkazov prvostupňovým súdom. Sťažovateľka na\ntomto mieste dôvodila: „V konaní som navrhla celý rad dôkazov na preukázanie vlastníctva\nvecí, ako aj na preukázanie ich držby žalovanou. Prvostupňový súd tieto dôkazy nevykonal,\nich nevykonanie nezdôvodnil a vec uzavrel s tým, že som neuniesla dôkazné bremeno.\nOdvolací súd existenciu tejto mojej námietky síce zaevidoval, vôbec žiadnym spôsobom sa\njej však nevenoval, nevysporiadal sa s ňou. Takáto vada je nesporne porušením mojich\nprocesných práv (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a opätovne som ju namietala v dovolaní. Dovolací\nsúd mal existenciu tejto vady potvrdiť alebo vylúčiť. Dovolací súd namiesto toho pristúpil\nk „obhajobe“ prvostupňového rozhodnutia, suplujúc zanedbanú povinnosť odvolacieho\nsúdu zdôvodňovaním, prečo nemusí súd vykonať všetky dôkazy. Namietam, že sa jedná\no vadný procesný postup, ktorým nápravu zjednať nemožno.“\nV závere svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol v jej veci\nnálezom a „vyslovil porušenie mojich základných práv, ľudských práv a základných slobôd\nv rozsahu práva na právnu pomoc v konaní, práva na spravodlivé prejednanie\na rozhodnutie mojej veci, práva na prístup k súdu, práva na účinný a efektívny opravný\nprostriedok a práva vlastniť majetok, chránené čl. 20 ods.1, čl.46 ods.1, čl. 47 ods.2, čl.48\nods.2 Ústavy SR, čl. 11 ods.1, čl. 36 ods.1, čl. 37 ods.2, čl. 38 ods.2 Listiny základných práv\na slobôd, čl. 6 ods.1, čl. 13 Dohovoru a čl.1 Dodatkového protokolu k Dohovoru.\nĎalej navrhujem, aby súd zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 4.11.2014,\nsp. zn. 3 Cdo 432/2014 a aby mu vec vrátil s príkazom prejednať moje dovolanie zo dňa\n30.6.2014 a rozhodnúť o ňom, alternatívne, aby zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 24.4.2014, sp.zn. 2Co/475/2013 a aby vec vrátil odvolaciemu súdu na nové\nprejednanie a rozhodnutie môjho odvolania.\nKeďže proces obrany môjho vlastníctva trvá už 15-ty rok, navrhujem, aby mi súd\npriznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,-€ a aby mi priznal náhradu trov\nkonania a právneho zastúpenia.“\n\n4\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne\nneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako\nneopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n5\n\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosť trpí nedostatkami, ktoré by\nštandardne viedli jej k odmietnutiu z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\nPredovšetkým ide o nedostatok právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, ako aj\nnejednoznačný a nedostatočný petit, ktorý vykazuje znaky neurčitosti, keďže sťažovateľka\nv prvom bode petitu navrhuje vysloviť porušenie jej označených práv bez toho, aby uviedla\nči k porušeniu týchto práv došlo postupom alebo identifikovaným rozhodnutím\nvšeobecného súdu.\nSťažovateľka uvedomujúc si nedostatok právneho zastúpenia navrhla, aby ústavný\nsúd tento nedostatok „odstránil postupom podľa § 30 O.s.p... a v prípade ak tomuto návrhu\nvyhovie, aby ustanovenému právnemu zástupcovi umožnil toto moje laické podanie, ešte\npred rozhodnutím o jeho prijatí/neprijatí na ďalšie konanie, doplniť“. Ústavný súd\nkonštatuje, že navrhnutému postupu nemohol vyhovieť, pretože prijatím zákona č. 327/2005\nZ. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení\nzákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“)\nbolo v Slovenskej republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi\nzriadené centrum. S účinnosťou od 1. januára 2012 sa systém sprístupňovania právnej\npomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom centra vzťahuje aj na väčšinu konaní pred\nústavným súdom podľa čl. 127 ústavy (výnimku tvorí ústavnoprávna ochrana poskytovaná\nv súvislosti s trestnými vecami, pozn.). S účinnosťou od 1. januára 2012 došlo taktiež\nk zmene ustanovenia § 30 OSP, podľa ktorého účastníka, ktorý požiada o ustanovenie\n6\n\nadvokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd\nodkáže na Centrum právnej pomoci. V zmysle uvedeného žiadosť o ustanovenie právneho\nzástupcu pre konanie pred ústavným súdom bolo potrebné adresovať centru bez ohľadu na\nprávny názor sťažovateľky, v zmysle ktorého považovala za vhodnejšie požiadať ústavný\nsúd, aby on odkázal sťažovateľku na centrum ako priamo podať žiadosť centru.\nÚstavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v záujme poskytovania materiálnej\nochrany základných práv a slobôd musel ustáliť predmet tohto konania pre účely\nrozhodnutia o predbežnom prerokovaní sťažnosti. Vychádzal pritom z celkového obsahu\nsťažnosti, ako aj jej príloh a predmet konania pre tento účel ustálil, tak ako to je uvedené\nv záhlaví tohto rozhodnutia.\nPredmetom konania je teda namietané porušenie označených práv napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nÚstavný súd vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti\nsmerujúcej proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu bral do úvahy neskoršie\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu v dovolacom konaní, ktorým dovolanie sťažovateľky\nodmietol, a preto nepovažoval v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) sťažnosť v tejto časti za oneskorenú, pretože lehota na podanie sťažnosti\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu je v prípadoch procesného rozhodnutia\ndovolacieho súdu považovaná za zachovanú (pozri rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci\nZvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nV takýchto prípadoch sa potom lehota určená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde počíta\nod právoplatnosti procesného rozhodnutia dovolacieho súdu.\nÚstavný súd preto predloženú sťažnosť v časti namietajúcej napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako súdu odvolacieho nepovažoval za oneskorene podanú, a to aj vzhľadom\nna skutkovú okolnosť včasnosti sťažnosti v časti namietajúcej napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu ako súdu dovolacieho.\n\n7\n\n1. K Namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\nSťažovateľka svoje výhrady proti napadnutému rozsudku koncentruje do námietok\nspočívajúcich v údajnom nesprávnom postupe krajského súdu, ktorý vec nevrátil okresnému\nsúdu z dôvodu, že v čase predloženia súdneho spisu okresným súdom na rozhodnutie\nkrajským súdom (4. októbra 2013, pozn.) o jej odvolaní nebolo rozhodnuté o jej žiadosti\no ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, o ktorej bolo rozhodnuté centrom\naž 18. októbra 2013. Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že centrum jej žiadosti\nvyhovelo. V uvedenom sťažovateľka vidí porušenie svojho základného práva na právnu\npomoc v konaní.\nÚstavný súd konštatuje, že táto námietka sťažovateľky je zjavne neopodstatnená,\npretože krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom až 24. apríla 2014, teda ustanovený\nprávny zástupca mal dostatočný priestor približne 6 mesiacov na poskytnutie právnej\npomoci v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu teda nemohlo dôjsť k porušeniu\noznačeného základného práva sťažovateľky na právnu pomoc v konaní podľa čl. 47 ods. 2\nústavy a čl. 37 ods. 2 listiny napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd preto\nv rámci predbežného prerokovania sťažnosti ju v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nPokiaľ ide o ďalšie výhrady sťažovateľky, ktorými odôvodňovala porušenie svojich\noznačených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, teda nesprávnosťou právnej\nstránky odvolacieho rozhodnutia, nedostatkami v skutkových zisteniach, ako aj nesprávnym\nvyhodnotením\n\ndôkazov,\n\nústavný\n\nsúd\n\nv\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\nkonštatuje\n\nnedostatok\n\nústavnoprávneho rozmeru námietok a poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle\nktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného (krajského) súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\n8\n\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\nkonštatuje, že právny názor krajského súdu, že sťažovateľka v konaní „nepreukázala svoje\ntvrdenia ohľadom skutočnosti uvádzaných v žalobe, t. j., že žalovaná ako správkyňa\nkonkurznej podstaty prevzala veci uvedené v žalobe, pričom ide o majetok žalobkyne“,\nnemožno považovať za arbitrárny, svojvoľný, resp. za taký, ktorý by popieral účel a zmysel\nprávnej úpravy, a nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv\nsťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 listiny\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu\nÚstavný súd z obsahu namietaného, ako aj predchádzajúceho súvisiaceho\nrozhodnutia zistil tieto relevantné skutočnosti, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal:\nDovolanie podané proti rozsudku krajského súdu z 24. apríla 2014 odôvodnila\nsťažovateľka dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a) až c) OSP, a síce že je\nrozsudok založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Zároveň tvrdila, že odvolací súd\njej odňal možnosť konať pred súdom tým, že konal aj napriek tomu, že o žiadosti\no ustanovenie právneho zástupcu v tom čase nebolo rozhodnuté.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol ako procesne\nneprípustné. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil existenciu vád konania\ntaxatívne vymedzených ustanoveniami § 237 OSP (teda ani v súvislosti s namietaným\nodňatím možnosti konať pred súdom) a primeraným spôsobom reagoval na dovolacie\n9\n\nnámietky sťažovateľky. Najvyšší súd vysvetlil, že nesprávne právne posúdenie veci, ako aj\niná vada konania je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno úspešne uplatniť\nv procesne prípustnom dovolaní, sama o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľky, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, konštatoval, že v zmysle judikatúry najvyššieho\nsúdu (R 111/1998) ju možno považovať len za inú vadu konania.\nÚstavný súd relevantné právne závery najvyššieho súdu prezentované v napadnutom\nuznesení nehodnotí ako vykazujúce známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti.\nV tejto spojitosti možno zdôrazniť, že nejde o porušenie základného práva na súdnu\nochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak\nje takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že\nvšeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití\nrelevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich\nsúdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (III. ÚS 185/09).\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru o neopodstatnenosti námietok\nsťažovateľky, ktorým odôvodňovala namietané porušenie svojich označených práv\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, a preto sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka\nnamietala porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 ústavy,\nčl. 11 ods. 1 čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového\nprotokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu, odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie bližšie neoznačeného základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny oboma napadnutými rozhodnutiami\nvšeobecných súdov označenými v záhlaví tohto rozhodnutia. Ústavný súd konštatuje\nnedostatočné pomenovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\n10\n\nlistiny. Označený článok ústavy, ako aj dohovoru upravuje hneď niekoľko základných\nparciálnych práv účastníkov konania, preto sa štandardne vyžaduje, aby sťažovatelia\noznačili základné právo nielen označením príslušného článku ústavy, resp. listiny, ale aj ich\nslovným pomenovaním, čo sťažovateľka neurobila v petite svojej sťažnosti. V tejto\nsúvislosti je potrebné dodať, že ani z odôvodnenia sťažnosti nie je možné bez pochybností\njednoznačne určiť, ktoré parciálne právo podľa označeného článku ústavy a listiny mala\nsťažovateľka na mysli.\nPodľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v tejto jej časti v spojení\ns jeho neurčitým petitom v tejto časti významné procesné dôsledky. Samotný subjektívny\nnázor sťažovateľky o porušení jej neidentifikovaného základného práva podľa ústavy\nv spojení s nedostatočným odôvodnením sťažnosti v tejto jej časti spôsobuje taký rozsah\nnedostatkov zákonných náležitostí sťažnosti v tejto časti, že ju bolo potrebné odmietnuť\nz dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\n4. Sťažovateľka zároveň v petite svojej sťažnosti namietala, že napadnutými\nrozhodnutiami všeobecných súdov uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia došlo\nk porušeniu jej práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.\nRovnako ako v prípade namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd nezistil ani porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru.\nUplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru\nmusí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného\npráva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému\nkráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa\njednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv\ngarantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok\nz 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn.\nIV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013). Účinnosť právneho prostriedku nápravy nie je\n11\n\nzávislá ani na istote na priaznivom výsledku konania a samotná skutočnosť, že\nv konkrétnom prípade sťažovateľovi nebola na základe inak účinného prostriedku nápravy\nposkytnutá náprava vôbec, resp. v dostatočnej miere, ešte nie je dostatočná pre záver, že\nsťažovateľovi nebol daný k dispozícii účinný prostriedok nápravy porušenia daného práva\n(rozsudok ESĽP Vilvarajah a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, č. 13163/87,\nbod 122, alebo rozsudok ESĽP Gordon-Krajcer proti Poľsku zo 7. 7. 2009, č. 5943/07, body\n32 – 34].\nCitovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil, že\nk porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani k záveru,\nže by krajský súd a najvyšší súd porušil sťažovateľkino právo zaručené čl. 13 dohovoru.\nPodľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho\nsúdu, ktorý ústavne konformným spôsobom potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, resp.\nodmietol dovolanie sťažovateľky, nemôže predstavovať porušenie zákazu odmietnutia\nspravodlivosti v takom zmysle, ako to sťažovateľka namietala. Ústavný súd uvádza, že\nčl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo na účinný právny\nprostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva základných\npráv a slobôd uvedených v dohovore. Tento účinný prostriedok nápravy je nezávislý od\nistoty priaznivého výsledku pre sťažovateľa (podobne III. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013).\nÚstavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky vrátane absencie právneho zastúpenia v uvedenej veci stratilo\nopodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2016\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vec (vo fyzickom zmysle)-vydanie veci", "dokazovanie-dôkazná núdza", "dokazovanie-dôkazné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:b9f5fb0c-0f8a-4861-8a1a-325a0969e648", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 185/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9f5fb0c-0f8a-4861-8a1a-325a0969e648"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ca000f0e-3266-47c2-adda-317b42b5f00e:55bfcd42-065b-481f-a885-11c6d2e76c1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1512204073.2", "spisova_znacka": "2Co/475/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/475/2013 z 20. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512204073.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7bec1dba-3ecd-4332-88b9-b812d5bcb1a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.502.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.502.2024.1"}, {"guid": "ussr:90ef4513-52c9-4203-8464-9cc2c952ce0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.575.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 575/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 575/2016 z 6. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.575.2016.1"}]}