{"guid": "ussr:b88c245b-d7d8-4219-a949-64541fe28e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12. 4. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 571/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-04-12", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b88c245b-d7d8-4219-a949-64541fe28e03", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2/text", "citacie_n": 72, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 571/2015-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,\nBratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala\n\n̶\n\nĎurček, s. r. o., Drotárska\n\ncesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Peter Ďurček, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva zaručeného v čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Sž/11, 12/2013\nz 26. februára 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sž/11, 12/2013\na jeho rozsudkom z 26. februára 2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž/11, 12/2013\nz 26. februára 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej\n\nspoločnosti MAC TV, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 355,73 € (slovom\ntristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej\nkancelárie Bugala\n\n̶ Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, v lehote dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti spoločnosti MAC TV, s. r. o., n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 571/2015-18 z 18. novembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti MAC TV, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), v časti namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 10 ods. 1 a 2\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj\nv čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“), sp. zn. 7 Sž/11, 12/2013 z 26. februára 2015.\nV časti namietaného porušenia čl. 26 ods. 4, čl. 49 a čl. 50 ústavy ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie, preto dospel k záveru, že sťažnosť\n\n2\n\nsťažovateľky je v tejto časti zjavne neopodstatneným návrhom a sťažnosť v tejto časti\nodmietol.\nPredmetom ďalšieho konania pred ústavným súdom, o ktorom je rozhodnuté týmto\nnálezom, sú namietané porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení\ns právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy\nv spojení s právami podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako žalobkyňa v konaní\nv správnom\n\nsúdnictve\n\ndomáhala\n\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\na\n\nzrušenia\n\nrozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada“) č. RP/082/2013\nz 24. septembra 2013, č. 208-PLO/O-2365/2013 a č. RP/083/2013 z 24. septembra 2013\na č. 209 PLO/O-2366/2013. Týmto rozhodnutiami rada uložila sťažovateľke pokuty\nvo výške 10 000 eur a 2 500 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.\no telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n\no vysielaní\n\na retransmisii“) tým, že:\n- 4. marca 2013 približne o 19.30 h na televíznej programovej službe\nv rámci programu „\n\n“ príspevok s názvom „\n\nodvysielala\n“, ktorý svojím\n\nobsahom a spôsobom spracovania, a síce zobrazením utrpenia a autentických prejavov žiaľu\nmatky nad stratou svojho syna – obete tragickej dopravnej nehody, zasiahol do jej ľudskej\ndôstojnosti,\n- 13. marca 2013 poskytoval v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\nna stránke\n\nv sekcii\n\na podsekcii\n\nprogram s názvom „\n\n“, ktorý svojím obsahom a spôsobom\nspracovania, t. j. zobrazením utrpenia a autentických prejavov žiaľu matky nad stratou\nsvojho syna – obete tragickej dopravnej nehody, zasiahol do jej ľudskej dôstojnosti.\nSťažovateľka označeným rozhodnutiam rady vytkla nesprávnu interpretáciu\na aplikáciu § 19 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii v spojení s právom\n\n3\n\nna slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru a ústavnou\nlimitáciou v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru.\nJe toho názoru, že ak najvyšší súd svojím rozsudkom potvrdil citované rozhodnutia\nrady a zamietol sťažovateľkou podané odvolanie, porušil tým v sťažnosti označené jej\nzákladné práva.\nNajpodstatnejšia námietka sťažovateľky smeruje voči skutočnosti, že rada\no identickom porušení povinností viedla dve konania a vydala dve rozhodnutia, čím došlo\nk porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu vo vzťahu\nk nedodržaniu princípu ne bis in idem. Zastáva názor, že závery obsiahnuté v označenom\nrozsudku sú zjavne svojvoľné a arbitrárne, keďže najvyšší súd nevzal do úvahy, že išlo\no sankcionovanie za porušenie identickej právnej povinnosti odvysielaním identických\nobrazovo-zvukových informácií.\nNa margo zásahu do ľudskej dôstojnosti matky obete dopravnej nehody, o ktorej\nv sankcionovaných vysielaniach informovala, sťažovateľka uviedla, že všetkými možnými\nspôsobmi, ktoré bolo možné od nej spravodlivo požadovať, zabezpečila, aby osoba „matky\nobete“ bola neidentifikovateľná pre bežného diváka.\nĎalej sťažovateľka vo vzťahu k posudzovaniu slobody prejavu a zásahov štátu\npoukázala na závery nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 307/2014-45 ako na najnovšiu\njudikatúru vo veci aplikácie ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii vo vzťahu k právu\nmasmédií na slobodu prejavu.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1,\n831 01 Bratislava,\n\n, podľa článku 26 ods. 1 a ods. 2 a článku 46 ods. 1\n\na ods. 2 a článku 50 ods. 5 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na článku 4 ods. 1 Protokolu č. 7 a článku 6 ods. 1 a článku 10 ods. 1 a ods. 2 v spojení\n\n4\n\ns článkom 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:\n7Sž/11,12/2013 zo dňa 26.02.2015, porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:\n7Sž/11, 12/2013 zo dňa 26.02.2015 sa zrušuje v o všetkých výrokoch a vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s.r.o.,\nso sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava,\n\n, trovy právneho zastúpenia\n\nvo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala - Ďurček, s.r.o., do pätnásť\ndní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nNa výzvu ústavného súdu podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predsedníčka\nnajvyššieho súdu predložila vyjadrenie k sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n22. januára 2016.\nNajvyšší súd v zásade zhrnul podstatný obsah svojho rozsudku vo veci a na margo\nspôsobu, akým sa vysporiadal s námietkou, že bola porušená zásada ne bis in idem, uviedol,\nže „napríklad v rozsudku z 11. júna 2013, sp. zn. 3 Sž/22/2012 okrem iného uviedol, že\nskutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na vyhodnotenie jeho konania ako\npokračujúceho správneho deliktu“.\nSkutočnosti uvedené sťažovateľkou v jej sťažnosti označil za obdobné námietkam\nuvedeným v podanom opravnom prostriedku, t. j. tvrdenia, s ktorými sa najvyšší súd\ndostatočne vysporiadal v napadnutom rozsudku. Poukázal tiež na to, že obdobné\nnámietky boli aj v predchádzajúcich rozhodnutiach najvyššieho súdu vyhodnotené ako\nnedôvodné (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž/10/2013,\nsp. zn. 3 Sž/22/2006 a sp. zn. 4 Sž/1/2014).\n\n5\n\nPodľa vyjadrenia najvyššieho súdu jeho rozsudok v sťažnosťou napadnutej veci\nvo všetkých výrokoch riadne zdôvodnený, sú dané dostatočné odpovede na všetky\nrelevantné námietky sťažovateľky a nevykazuje žiadne známky arbitrárnosti. V danom\nprípade preto nemohlo byť porušené označené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy.\nVo vzťahu k tvrdenému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 26\nústavy poukázal na § 19 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii v spojení s čl. 26\nods. 3 ústavy (správne čl. 26 ods. 4 ústavy, pozn.), v ktorom je formulovaný zákaz, aby\naudiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a ich zložky spôsobom\nsvojho spracovania a svojím obsahom zasahovala do ľudskej dôstojnosti a základných práv\na slobôd iných. Zdôraznil, že sťažovateľke nebola sankcia uložená za to, že informovala\no tragickej dopravnej nehode, ale za spôsob informovania, a to za zobrazenie utrpenia\na autentických prejavov žiaľu matky nad stratou svojho syna, obete nehody.\nNavrhol preto, aby ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu nevyhovel.\nSťažovateľka vo svojom písomnom vyjadrení z 18. februára 2016 k obsahu\nvyjadrenia najvyššieho súdu uviedla, že len popisuje obsah spisu v prejednávanej veci\na nijakým spôsobom sa nevyjadruje k podstate veci a neposkytuje žiadne stanovisko\nku skutočnosti, či svojím konaním porušil sťažnosťou označené práva sťažovateľky. Je toho\nnázoru, že vyjadrenie najvyššieho súdu nie je spôsobilé zmeniť závery sťažovateľky\nnamietané v jej sťažnosti, preto na jej dôvodoch zotrvala.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keď dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n6\n\nIII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať\na rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha\n\n7\n\npovoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať\nna povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné\nna ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez\nzasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby\nvyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\nPodľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj\nzodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo\nsankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti,\n\núzemnej\n\ncelistvosti\n\nalebo\n\nverejnej\n\nbezpečnosti\n\nna predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu\npovesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority\na nestrannosti súdnej moci.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii audiovizuálna mediálna\nslužba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania\na svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nAko zo sťažnosti vyplýva, najvyšší súd sa mal dopustiť porušenie základných práv\nsťažovateľky, tým, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k rovnako\nnesprávnym záverom, a to\n-\n\nrada mala právomoc rozhodnúť vo vzťahu k zásahu do ľudskej dôstojnosti,\n\n-\n\nnebola porušená zásada ne bis in idem,\n\n8\n\n-\n\nrada nezákonne neobmedzila slobodu prejavu sťažovateľky ako masmédia\n(porušenie čl. 26 ods. 4 ústavy).\nPrvú a tretiu z uvedených námietok ústavný súd zodpovedal vo svojom uznesení\n\nč. k. III. ÚS 571/2015-18 z 18. novembra 2015, preto sa jej nebude v tomto náleze ďalej\nvenovať.\nÚstavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré\nmu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nIII. 1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nZa najpodstatnejšiu námietku obsiahnutú v sťažnosti vyhodnotil ústavný súd\nnámietku prekážky začatého konania a veci právoplatne skončenej. Na skonštatovanie\nktorejkoľvek z uvedených sa vyžaduje totožnosť predmetu konania, resp. skutku. Vzhľadom\nna to, že správne trestanie preberá zásady trestného konania, je potrebné tieto aplikovať aj\npre zistenie totožnosti skutku, resp. či v konkrétnej veci ide o jeden alebo viac rôznych\na samostatne posudzovaných skutkov.\nPri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované rezolúcie\na odporúčania rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivca\nv súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, odporúčanie Výboru ministrov\n\n9\n\nRady\n\nEurópy č. (80) 2 o správnej úvahe a odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1\nvo veciach administratívnych sankcií týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy\na ochrany práv jednotlivca, napriek tomu, že nie sú súčasťou nášho právneho poriadku.\nPreto na základe námietky sťažovateľky mal najvyšší súd náležite skúmať, či uloženie\ndvoch samostatných sankcií za jeden a ten istý skutok (čin) je v súlade so zásadami\nsprávneho trestania.\nPri skúmaní otázky totožného skutku, resp. toho istého činu a s ňou spätej zásady\nne bis in idem je potrebné zohľadniť i právnu úpravu Európskej únie, konkrétne čl. 50\nCharty základných práv Európskej únie a čl. 54 až čl. 58 dohovoru, ktorým sa vykonáva\nSchengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie\nBeneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení\nkontrol na ich spoločných hraniciach. Inštitút toho istého činu nadobúda v tejto\nsúvislosti širší, medzištátny rozmer. Súdny dvor Európskej únie napr. vo veci Van\nEsbroeck, (C-436/04) dôvodil, že na posúdenie toho, či v určitom prípade ide o ten istý čin,\nje výlučne relevantné kritérium zhodnosti skutkovej podstaty činov, teda to, či je daný celok\nokolností navzájom nerozlučiteľne spojených.\nSkutkovú podstatu činu pritom definujú subjekt, objekt, následok konania a tiež\nspôsob konania. Ako vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, skutky, za ktoré bola sťažovateľka\nsankcionovaná, rada vo svojich rozhodnutiach vymedzila takto:\n- 4. marca 2013 približne o 19.30 h na televíznej programovej službe\nv rámci programu „\n\n“ príspevok s názvom „\n\nodvysielala\n“, ktorý svojím\n\nobsahom a spôsobom spracovania, a síce zobrazením utrpenia a autentických prejavov žiaľu\nmatky nad stratou svojho syna – obete tragickej dopravnej nehody, zasiahol do jej ľudskej\ndôstojnosti,\n- 13. marca 2013 poskytoval v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\nna stránke\n\nv sekcii\n\na podsekcii\n\nprogram s názvom „\n\n“, ktorý svojím obsahom a spôsobom\nspracovania, t. j. zobrazením utrpenia a autentických prejavov žiaľu matky nad stratou\nsvojho syna – obete tragickej dopravnej nehody, zasiahol do jej ľudskej dôstojnosti.\n\n10\n\nS námietkou sťažovateľky, že ide o dve rôzne spracovania totožnej udalosti, a teda\nvydaním dvoch samostatných rozhodnutí, rada porušila nielen zásadu ne bis in idem, ale\nkonala o uložení ďalšej sankcie za jeden a ten istý delikt v dvoch samostatných konaniach\n(lis pendens), najvyšší súd nesúhlasil. Považoval za zrejmé, že „navrhovateľ odvysielal\nv rámci dvoch rozdielnych vysielaní dva samostatné príspevky, ktorými porušil právnu\npovinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní, a preto skutočnosť, že ide\no totožné spracovanie témy, je pre posúdenie porušenia právnej povinnosti právne\nirelevantné“.\nRiadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné\n(I. ÚS 236/06).\nVychádzajúc z uvedeného nemožno ponechať bez povšimnutia, že odôvodnenie\nzáveru najvyššieho súdu o neexistencii namietanej prekážky začatého konania a prekážky\nrozhodnutej veci nemožno z hľadiska ústavnosti považovať za prijateľné, pretože najvyšší\nsúd neposkytol dostatočnú odpoveď na podstatnú námietku v konaní, keď náležite\nnezdôvodnil, prečo a ako dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky nedošlo vydaním dvoch\nsamostatných rozhodnutí vo veci totožného správneho deliktu, a teda k porušeniu zásady\nne bis in idem.\nZ rozsudku najvyššieho súdu a ani pred tým z rozhodnutí rady dostatočne\nnevyplýva, akým spôsobom sa vysporiadali s otázkou totožnosti subjektu porušovateľa –\nsťažovateľky, ani totožnosti dotknutých práv – práva na ochranu osobnosti a súkromia ako\nlimitov slobody prejavu, totožnosti dotknutého objektu – nositeľa práva na ochranu\nosobnosti a súkromia. Ani jedno z tu menovaných rozhodnutí nereflektuje existenciu\nviacerých rozhodnutí rady postihujúcich sťažovateľku za ten istý správny delikt, ktorého sa\nmala dopustiť informovaním o tej istej udalosti, ale na rozličných vysielacích platformách,\nprípadne čiastočne inou reportážnou rétorikou. Túto skutočnosť rada neberie do úvahy ani\n\n11\n\nv jednom z rozhodnutí, či už č. RP/082/2013 z 24. septembra 2013 alebo č. RP/083/2013\nz 24. septembra 2013, a to ani vo vzťahu k úvahe o ukladanej sankcii.\nBolo preto primárnou úlohou najvyššieho súdu podrobne sa vysporiadať\ns dôvodnosťou námietky prekážky právoplatne skončenej veci, t. j. či je alebo nie je\nzaložená na pravdivom skutkovom základe, v dostatočnom rozsahu zistiť skutkový stav veci\na odôvodniť, na základe čoho dospel k záveru o pravdivosti/nepravdivosti sťažovateľkou\ntvrdených skutočností. Tým, že z napadnutého rozsudku nie je možné preskúmať,\nna základe ktorých zistení a akej úvahy dospel ku svojmu záveru v rozhodovanej veci,\nodôvodnenie jeho rozsudku nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia.\nZ odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu taktiež nevyplýva, či a ako sa vysporiadal\nso zohľadnením rezolúcií a odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy týkajúcich sa\nadministratívnych sankcií.\nVychádzajúc z čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru, z odporúčania Výboru ministrov\nRady Európy č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom\nministrov Rady Európy 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“),\nako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len ,,ESĽP“; (napr. rozsudok\nNeumeister v. Rakúsko z júla 1976)], ústavný súd pripomína, že trestanie za správne delikty\n(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb –\npodnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto\nnevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom\nporiadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\nadministratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania\no správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach\nsprávnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle\nrezolúcie č. (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom\nopomenúť, že hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd, a správnymi\ndeliktmi, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu\na nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\n\n12\n\nPri súbehu správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy v predpisoch\nupravujúcich správne delikty je potrebné použiť „analogiae legis“ trestnoprávnu\ntzv. absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným\npre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi\nzávažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov\n(závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho\nobjektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym\npredpisom určená).\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje i na svoj nález sp. zn. PL. ÚS 106/2011,\nv ktorom uviedol, že „zásada absorpčná (pohlcovacia), ktorej obsahom je pravidlo, že vyšší,\nresp. prísnejší trest pohlcuje trest nižší (poena maior absorbet minorem), je opakom\nkumulačnej zásady a jej uplatnenie je východiskom pri privilegovanom trestaní súbehu.\nVyskytuje sa v troch formách, a to ako absorpcia trestných činov, absorpcia trestných\nsadzieb a absorpcia trestov. Pri uplatnení tejto zásady sa teda páchateľ potrestá a trest sa mu\nuloží iba za trestný čin najprísnejšie trestný. Použitie tejto zásady sa v odbornej literatúre\nodôvodňuje hlavne tým, že páchateľ spáchal ďalší trestný čin bez toho, aby bol varovaný\nodsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu zo zbiehajúcich sa\ntrestných činov.“ V tomto náleze ústavný súd okrem iného zhrnul slovenskú právnu úpravu\ntrestania súbehu, ktorú je možné aplikovať aj na prípady správneho trestania vo vzťahu\nk absorpčnej zásade tak, že táto sa vždy použije v prípade jednočinného súbehu, ako aj\nv prípade viacčinného súbehu.\nIII.2 K namietanému porušeniu práva na slobodu informácií podľa čl. 26 ods. 1\na 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru\nPorušenie práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy sťažovateľka\nvidela v jej sankcionovaní síce v súlade s § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona o vysielaní\na retransmisii, avšak pri absentovaní legitímneho cieľa a neplnení požiadavky, aby takýto\nzásah bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Sťažovateľka považuje za zrejmé, že\nrada a najvyšší súd obmedzili jej právo na slobodu prejavu na základe domnelej ochrany\n\n13\n\npráv a slobôd iných, t. j. bez toho, že by cieľom obmedzenia bolo poskytnutie ochrany\nosobe, ktorá je individualizovateľným a identifikovateľným subjektom.\nSťažovateľka sa s poukazom na názor ústavného súdu vyslovený v jeho náleze\nsp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. decembra 2014, že v prípade vzťahu orgán verejnej moci\nv. vysielateľ nejde o horizontálny vzťah kolízie dvoch ústavných práv, ale naopak, o vzťah\nvertikálny, odchylne od tohto názoru domnieva, že v prípade ustanovenia § 19 ods. 1\npísm. a) zákona o vysielaní a retransmisii je nevyhnutné aplikovať test proporcionality.\nV citovanom náleze ústavný súd vyslovil okrem iného porušenie základného práva\n(totožnej) sťažovateľky na slobodu prejavu a základné právo slobodne rozširovať\ninformácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 26 ods. 4 ústavy a práva na slobodu prejavu\npodľa čl. 10 ods. 1 v spojení s čl. 10 ods. 2 dohovoru. Predmetom prieskumu ústavnosti\nv tamojšej veci sťažovateľky bolo rozhodnutie najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia rady o uložení sankcie za porušenie povinnosti vyplývajúcej\nsťažovateľke z § 16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii tým, že pri odvysielaní\nsprávy informujúcej recipientov o stiahnutí političky z kandidátky politickej strany mohlo\ndôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti programu.\nÚstavný súd sa v citovanom náleze ďalej zaoberal otázkou a podmienkami\nobmedzenia slobody prejavu v demokratickej spoločnosti. Skonštatoval tiež, že «Dôvodom\nobmedzenia slobody prejavu môže byť o. i. ochrana práv iných, teda aj základné právo\nna česť podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, resp. čl. 16 ods. 1 ústavy konkretizované § 11\na nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“). Na úrovni zákona chráni teda ustanovenie § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka osobnosť súkromných osôb pred neoprávnenými zásahmi zo strany\niných súkromných osôb alebo štátu. Takýmto zásahom do osobnostných práv môže byť aj\nzverejnenie nepravdivých a poškodzujúcich údajov o určitej osobe. Teória a súdna prax\npreto rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno zisťovať ich pravdivosť,\na hodnotovými súdmi. V týchto prípadoch kolízie medzi slobodou prejavu a ochranou\nosobnosti ústavný súd skúma v prípade obmedzenia slobody prejavu v záujme ochrany\n\n14\n\nosobnosti, (i) či druh predmetného prejavu je chránený v zmysle čl. 26 ústavy, (ii) či došlo\nk zásahu do slobody prejavu, (iii) či uvedený zásah mal zákonný základ, (iv) a následne\nskúma samotné výroky perspektívou odpovedí na otázky „kto, o kom, čo, kde, kedy a ako“\nhovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno zistiť, či zásah do slobody\nprejavu bol proporcionálny vo vzťahu k ochrane osobnosti. Je potrebné však upozorniť, že\ntento dôležitý, avšak nie vždy jednoznačný nástroj, je len jednou z pomôcok najmä pri\nskúmaní difamácie a slobody prejavu.».\nNa rozdiel od skutkových okolností veci sp. zn. II. ÚS 307/2014, keď sa\nsprostredkovaná informácia týkala profesionálneho života političky ako verejne činnej\nosoby a jej reakcie na vyradenie z kandidátnej listiny politickej strany, teda o verejnej\nudalosti, bol dôvodom uloženia sankcie v tu prejednávanej veci sťažovateľky spôsob\ninformovania o súkromnej udalosti a jej prežívaní súkromnou osobou. Smrť človeka\nnezapojeného do verejného života je súkromnou udalosťou a nie je vecou verejného\nzáujmu. To síce neznamená automatický zákaz informovať o takejto udalosti, ale\nsprostredkovanie takejto informácie so sebou nesie požiadavku zvýšenej opatrnosti pri\nnakladaní s informáciou a pri voľbe spôsobu jej sprostredkovania aj práve s ohľadom na\nochranu práva na súkromie, rodinný život a na ochranu dôstojnosti – jednak osoby\nzosnulého, ale aj ďalších osôb zahrnutých do sprostredkovanej informácie.\nSpôsob, akým bola do sprostredkovanej informácie zahrnutá matka obete dopravnej\nnehody, vyhodnotili rada a následne aj najvyšší súd ako rozporný s § 19 ods. 1 písm. a)\nzákona o vysielaní a retransmisii. Rada v oboch rozhodnutiach jednoznačne uviedla, že\n„V predmetnom príspevku explicitne odznelo meno obce (\nudiala. Odznelo tiež krstné meno (\n\n), kde sa tragická nehoda\n\n) a vek obete tragickej nehody ako aj presný vek\n\nvodiča motorového vozidla, pričom bolo tiež poukázané na fakt, že tak obeť ako aj vodič\nmotorového vozidla pochádzali z\n\n. Recipientom bolo tiež opísané konanie obete\n\nbezprostredne pred samotnou nehodou (tlačenie vozíka po ceste). Tak z autentických\nprejavov zobrazenej osoby ako aj z obsahu príspevku (Záchranári z ťažkého šoku ratovali\nuž len matku nebohého.) jednoznačne vyplýva, že žena zobrazená nad mŕtvym telom je\nmatka obete dopravnej nehody. Obec\n\nmá v súčasnosti cca 1000 obyvateľov. Jedná\n\n15\n\nsa teda o pomerne malú obec, kde takto špecifická (obeť aj vodič sú známy z jednej obce)\na tragická dopravná nehoda nepochybne silne zarezonuje.\nS prihliadnutím na tieto skutočnosti, je možné jednoznačne konštatovať, že matka\nobete bola na základe skutočností uvedených v predmetnom príspevku identifikovateľná pre\nsvoje širšie okolie (najmä pre ostatných obyvateľov predmetnej obce).“.\nPosúdenie, či odvysielaný sporný príspevok je potrebné subsumovať pod už citované\nustanovenie § 19 zákona o vysielaní a retransmisii, je vecou vyvažovania dvoch v konflikte\nstojacich základných práv, ide o slobodu prejavu a o právo na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti. Toto posúdenie je podľa právneho poriadku v kompetencii rady a preskúmať ho\nv rámci konania o opravnom prostriedku je oprávnený najvyšší súd. Uvedená konštrukcia\nvytvára pre zásahy zo strany ústavného súdu priestor iba v prípadoch skutočne extrémneho\nvybočenia rady, prípadne najvyššieho súdu od stabilizovaných interpretačných praktík,\npričom toto vybočenie by muselo byť výrazom zjavnej svojvôle a opustenia elementárnych\npravidiel formálnej logiky, ktoré charakterizujú nielen dokazovanie v právom regulovanom\naplikačnom procese, ale aj právne hodnotenie ustáleného skutkového stavu.\nPodľa názoru ústavného súdu je spôsob určenia osoby, o poskytnutie ochrany ktorej\nv napadnutých rozhodnutiach išlo, dostatočným na to, aby o matke obete dopravnej nehody\nbolo možné hovoriť ako o individualizovateľnom a identifikovateľnom subjekte v súlade\ns požiadavkou sťažovateľky, pričom rada sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadala tiež\ns ďalšími podmienkami, za ktorých kumulatívneho naplnenia možno obmedziť slobodu\nprejavu (obmedzenie na základe zákona, jeho nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti\na sledovanie legitímneho cieľa).\nPo preskúmaní veci z uvedených hľadísk ústavný súd súčasne dospel k záveru, že\nobsah odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu v tejto časti nesignalizuje vymedzené\nvady, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia sťažnosti v tu posudzovanej časti.\n\n16\n\nJadrom ochrany ľudských práv je vždy snaha o maximalizáciu hodnôt slobody,\nrovnosti a dôstojnosti jednotlivcov, ktoré predstavujú určité spojené nádoby, kde nie je\nmožná ich absolutizácia, ale len rozumné vyvažovanie.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát zdôraznil, že každý konflikt\nvo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej\nrovnováhy (pozri PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva\na slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo\nslobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo\nslobody (PL. ÚS 7/96).\nJudikatúra ESĽP, ktorú ústavný súd konštantne vo svojej rozhodovacej činnosti\nzohľadňuje a ktorá pokrýva prípady kolízie práva na ochranu súkromia s právom na slobodu\nprejavu, sa vyznačuje značnou rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, preto nie je\nmožné vyvodiť z nej striktné všeobecné pravidlá, práve naopak, tieto prípady si vyžadujú\nnáležité posúdenie skutkových okolností prípadu a následné starostlivé vyvážanie týchto\nvzájomne protichodných garancií.\nNa tomto mieste ústavný súd dáva do pozornosti rozsudok ESĽP z 25. februára 2016\nvo veci Société de conception de press et d´édition v. Francúzsko, v ktorom poukázal\nna „dôležitosť rešpektovania úloh a zodpovednosti novinármi, ako aj etických princípov\nspojených s ich profesiou. Zákonnosť prostriedkov použitých pri získavaní informácie a jej\nsprostredkovania verejnosti, ako aj rešpektovanie osoby, ktorá je predmetom takejto\ninformácie, sú tiež zásadnými kritériami, ktoré je nutné brať do úvahy. (Couderc and\nHachette Filipacchi Associés v. Francúzsko, supra § 132)“ Súd tiež pripomenul, že „voľba\nspôsobu sprostredkovania informácie je súčasťou slobody prejavu (ibidem, §§ 139 a 146\na nasl.). Avšak v prípadoch, kedy informácia obsahuje aspekty súkromia tretej osoby, je\nna úvahe novinára, aby vopred posúdil možný rozsah dopadu informácie a zobrazení, ktoré\nmajú byť publikované; osobitne je tomu tak v prípadoch niektorých udalostí týkajúcich sa\nsúkromia a rodinného života, ktoré požívajú osobitnú ochranu podľa článku 8 dohovoru,\na vyžadujú teda od novinára opatrnosť a starostlivosť pri ich spracovaní (ibidem, § 140).“.\n\n17\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že ako z rozhodnutí rady, tak\nz rozsudku najvyššieho súdu vyplýva ako titul uloženia sankcií nie skutočnosť, že\nsťažovateľka o nehode a úmrtí mladého muža informovala, ale spôsob, akým tak učinila\na akým mohlo byť zasiahnuté do ľudskej dôstojnosti dotknutej osoby. Osobitný dôraz je\nkladený na zobrazenie matky mladého muža, ktorý oba orgány vyhodnotili ako rozporný\ns jej právom na ochranu súkromia a rodinného života ako legitímnej limity slobody prejavu,\nako to aj vyplýva z vlastnej dikcie § 19 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii.\nSpôsob znemožnenia identifikácie matky, ktorý sťažovateľka realizovala, nemožno\nz hľadiska ochrany jej práva na zachovanie súkromia a dôstojnosti považovať\nza dostatočný.\nAko už ústavný súd v uznesení č. k. III. ÚS 571/2015-18 z 18. novembra 2015\nuviedol, pokiaľ sťažovateľka poukazuje na svoje privilegované postavenie vo vzťahu\nk slobode prejavu, ústavný súd jej pripomína, že s vyššími privilégiami prichádza aj vyššia\nmiera zodpovednosti. Spôsobilosť dosiahnuť informáciou väčší počet adresátov totiž\nsúčasne znamená spôsobilosť závažnejšie zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov\niných, osobitne práv, ktoré predstavujú limit realizácie slobody prejavu (čl. 26 ods. 4\nústavy).\nTýmto uznesením čiastočne prijal tu prejednávanú sťažnosť sťažovateľky,\nno súčasne ju okrem iného v časti namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 26\nods. 4 ústavy z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\nodmietol, pretože nezistil možnosť porušenia tohto základného práva sťažovateľky\noznačeným rozsudkom najvyššieho súdu. Pokiaľ teda sťažovateľka namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy tým, že pri aplikácii § 19 zákona\no vysielaní a retransmisii nebol rešpektovaný čl. 26 ods. 4 ústavy, nemožno tejto námietke\nvyhovieť.\nÚstavný súd konštatuje, že nezistil porušenie základného práva sťažovateľky\nna slobodu prejavu zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a práva na slobodu prejavu\nzaručeného v čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru označeným rozsudkom najvyššieho súdu.\n\n18\n\nAko z uvedeného vyplýva, ústavný súd vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky proti\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sž/11, 12/2013 z 26. februára 2015 za dôvodnú v časti\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z toho dôvodu je\nrozsudok najvyššieho súdu rozhodnutím, ktoré nie je z ústavného hľadiska akceptovateľné\na udržateľné. Ústavný súd preto rozhodol, že označeným rozhodnutím bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v súlade s § 56 ods. 2 a 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie,\nv ktorom tento najmä znovu posúdi a vyhodnotí sťažovateľkinu námietku týkajúcu sa\nexistencie dvoch samostatných rozhodnutí o tom istom skutku, a to aj s ohľadom na možný\nsúbeh správnych deliktov a potrebu aplikácie absorpčnej zásady (body 1 a 2 nálezu).\nVo zvyšnej časti však ústavný súd dospel k záveru, že tvrdené porušenie základného\npráva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru nemá\nopodstatnenie. Preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 nálezu).\nIV.\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj\no úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym\nzastupovaním Advokátskou kanceláriou Bugala ̶ Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Peter Ďurček, v konaní\npred ústavným súdom.\nÚstavný súd pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá\nbola 839 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015.\n\n19\n\nÚstavný súd sťažovateľke priznal náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie\na prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1\npísm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu\nv sume 279,66 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\npredstavuje sumu 296,44 |€. Za tretí úkon právnej služby – vyjadrenie z 18. februára 2016\nústavný súd sťažovateľke náhradu trov nepriznal, pretože sťažovateľka v ňom neuviedla\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať pre rozhodnutie ústavného súdu význam.\nNapriek tomu, že sťažovateľka nepredložila doklad o registrácii jeho právneho zástupcu ako\nplatcu DPH, ústavný súd priznanú náhradu trov právneho zastúpenia o jej sumu navýšil\no 20 % na výslednú sumu 355,73 €, keďže podľa zoznamu daňových subjektov\nregistrovaných pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) Finančnej správy Slovenskej\nrepubliky je Advokátska kancelára Bugala – Ďurček, s. r. o., v rámci ktorej pôsobí konateľ\nadvokát sťažovateľky, subjektom registrovaným pre DPH (\n\n).\n\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho\nsúdneho poriadku) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada ne bis in idem", "rozhlasové a televízne vysielanie", "správny delikt"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e63e1925-cdf6-46d6-9085-ea260f4385bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.404.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 404/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 404/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.404.2024.1"}, {"guid": "ussr:b3d61642-3f0f-4705-9d02-90ae477f526d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.263.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 263/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.263.2024.1"}, {"guid": "ussr:d014289d-3a2b-41f1-a200-c3dbebc47556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.429.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 429/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 429/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.429.2022.1"}, {"guid": "ussr:f572216e-03bd-4489-b8b8-1aecbf2f522f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.141.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 141/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 141/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.141.2022.1"}, {"guid": "ussr:d08cc8f8-ba36-4f81-a4d7-c6e220c4f9ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.242.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 242/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 242/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.242.2020.1"}, {"guid": "ussr:718890c1-f3f4-43d8-9b76-36332dbd9b96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1"}, {"guid": "ussr:16a69bbf-6559-45a1-8620-c3d86e1b0c7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.174.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 174/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.174.2017.1"}, {"guid": "ussr:7c3a215d-0ea5-455b-a00c-720cdfca015f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1"}, {"guid": "ussr:17e8ccaa-c6c2-469f-9f13-449d3571e8e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.557.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.557.2016.1"}, {"guid": "4ed0a477-839b-417b-b1dd-ebcd0ad21782:5d8f7a05-2c04-453b-ab0d-eb8c2dd390cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1018201444.1", "spisova_znacka": "4Asan/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/8/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1018201444.1"}, {"guid": "210e73de-db53-4539-a809-6d3f14bb906a:0361fd83-17c8-4bbe-b325-04cc5ea12287", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017202086.2", "spisova_znacka": "8Asan/15/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/15/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017202086.2"}, {"guid": "210e73de-db53-4539-a809-6d3f14bb906a:3109ca29-1dbd-4b1b-852c-b74a5616793a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017202086.2", "spisova_znacka": "8Asan/15/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/15/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017202086.2"}, {"guid": "2f37ad6e-74c7-43cb-99be-f1cf04716259:dabc7738-fed5-4651-b206-04d462b47f0a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/80/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/80/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1"}, {"guid": "2f37ad6e-74c7-43cb-99be-f1cf04716259:66c4f28c-80fc-45e4-8162-17635f8feabb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/80/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/80/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016897592.1"}, {"guid": "c80fcaf1-b867-423b-9d12-d81cbcaefc06:24994f37-dbec-4850-a9f0-061e5eb951ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200239.1", "spisova_znacka": "5Asan/17/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/17/2017 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200239.1"}, {"guid": "80c69e9c-fae8-4b33-9ab0-2ce7b4901bd5:729a6978-b329-4a42-a97e-bf214b67af02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015201126.1", "spisova_znacka": "7Sžo/67/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/67/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201126.1"}, {"guid": "ac11d792-3231-4cd0-840c-03c94e9c8dec:8c10d3b2-d9e4-4d10-94fd-b2590b460459", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9016010007.1", "spisova_znacka": "7Sž/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/2/2016 z 25. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9016010007.1"}, {"guid": "d095e9ea-eb8f-4130-bcd2-e61b4b78a4ee:1575effe-7aaf-45b5-82b4-e970266a3e0c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9016010018.1", "spisova_znacka": "7Sž/4/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/4/2016 z 25. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9016010018.1"}, {"guid": "e3bd2447-1fec-4b26-9865-86883e2a177d:b504b0d5-37f9-4758-bcf7-8feb3ee1b1e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200237.1", "spisova_znacka": "4Sžo/60/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/60/2016 z 5. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200237.1"}, {"guid": "6670e0a5-1fb3-41f5-b617-1e2ef7e4465b:de606624-dadc-4fcb-895c-80066ac54d4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4014200429.3", "spisova_znacka": "7Sžo/255/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/255/2015 z 24. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200429.3"}, {"guid": "4a1a3293-23ee-4899-bb7b-428180727872:6fae4751-339f-4402-bc49-cc0391a8643b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010035.2", "spisova_znacka": "6Sž/5/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/5/2015 z 21. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010035.2"}, {"guid": "82bcd5f4-79c4-4b5e-8577-efa8f6a97821:72f2960f-e4ac-48fd-948a-d5a4c1c4597b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010036.1", "spisova_znacka": "5Sž/6/2015", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/6/2015 z 27. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010036.1"}, {"guid": "19618ebc-28ad-4e14-adb7-b521d0efec7f:bb564921-7f60-4386-9976-c2b835f16e97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200283.1", "spisova_znacka": "7Sžo/223/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/223/2015 z 22. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200283.1"}, {"guid": "8a521c23-10dd-4158-9193-91f76710f5cc:54e55a7d-ec09-4abd-844c-a8f99f39aafd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200516.1", "spisova_znacka": "4Stk/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/2/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200516.1"}, {"guid": "8a71634f-dcca-40ae-9923-aa97a37dc9b2:0c1dd001-51d0-4611-a4b1-7c71ce0ee2d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200708.1", "spisova_znacka": "1Stk/12/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/12/2022 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200708.1"}, {"guid": "470916c3-7965-4127-8c3f-55b2176c0a0c:46ae93c6-3360-4c57-a714-811130fe62b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200498.1", "spisova_znacka": "2Stk/5/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/5/2023 z 29. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200498.1"}, {"guid": "a85feb7e-8be3-4334-832f-8639f1f10d84:a26f98e3-1a5b-41c1-8a8b-a544d6dcf166", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200144.1", "spisova_znacka": "2Stk/13/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/13/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200144.1"}, {"guid": "7ca66cc8-ac44-4e5d-8bf0-12f5759882bc:d6cfa8d9-3544-444d-b607-3480fc405d52", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200171.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/48/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/48/2021 z 24. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200171.1"}, {"guid": "7cc0278a-1900-4828-80af-ae3ccffb0653:899ee26a-9607-4137-8a4a-46996db924cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200871.1", "spisova_znacka": "5Asan/18/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/18/2020 z 26. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200871.1"}, {"guid": "bb49aaf8-5ad0-42f8-8ba5-41d379127736:b49136a6-79ff-497a-b49c-134ace1370f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200805.1", "spisova_znacka": "5Asan/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2020 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200805.1"}]}