{"guid": "ussr:fcde9457-9fa1-4f72-b7cd-0513f2e503f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2015 z 2. 2. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. februára 2016, sp. zn. III. ÚS 564/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-02-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fcde9457-9fa1-4f72-b7cd-0513f2e503f2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 564/2015-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jany Baricovej a Ľubomíra Dobríka\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Michalom Mudrákom, Vajnorská 100/A, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nc 154/88\n(vedenom aj pod sp. zn. 7 Nc 495/1990), takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn 7 Nc 154/88 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému\n\nsúdu\n\nBratislava I\n\nprikazuje,\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 7 Nc 154/88 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\npäťsto eur), ktoré mu j e\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\nOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý\n\nvyplatiť do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 878,52 € (slovom osemstosedemdesiatosem eur a päťdesiatdva centov)\nna účet jeho právneho zástupcu JUDr. Michala Mudráka, Vajnorská 100/A, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. III. ÚS 564/2015 z 18. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\ndoplnenú podaniami z 26. januára 2015, 13. februára 2015 a 18. septembra 2015, ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nc 154/88 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“), ktorého predmetom je rozhodovanie o náhrade škody a náhrade ušlej\nmzdy.\n2\n\nSťažovateľ uviedol, že napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené ani\npo viac ako 24 rokoch od jeho začatia, a preto navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,\nže doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené jeho základné\npráva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej\nsťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov.\nOkrem uvedeného sťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie\nv sume 100 000 €, ako aj úhrada trov konania.\nPredsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila\nk sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3385/2015 z 10. augusta 2015 doručeným ústavnému súdu\n17. augusta 2015, v ktorom okrem iného uviedla, «že na základe všetkých preštudovaných\nspisov z tohto obdobia som dospela k záveru, že spojenie veci s inou vecou nemuselo byť\nzo súdneho spisu zrejmé. Už spojenie veci sp. zn. 7 Nc/495/90 (neskôr 10 C/13/91) s vecou\nsp. zn. 7 Nc/154/88 zo spisu sp. zn. 7 Nc/154/88 nevyplývala, keďže spis sp. zn. 7 Nc/495/90\nbol v spise sp. zn. 7 Nc/154/88 pravdepodobne iba voľne založený bez žurnalizácie\na v dôsledku častého pripájania tohto spisu k iným veciam, v ktorých bol navrhovateľ\núčastníkom došlo k „odpojeniu“predmetného spisu a jeho uloženiu do archívu, pričom\nspojenie vecí v spise sp. zn. 7 Nc/154/88 zaznamenané nie je. Z odpojeného spisu sp. zn.\n7 Nc/495/90(neskôr 10 C/13/91) nebolo možné zistiť, či a ako sa vo veci ďalej pokračovalo.\nLustráciou v súdnom registri som zistila, že p.\n\nbol navrhovateľom\n\nvo viacerých konaniach na tunajšom súde.\nVo veci sp. zn. 7 Nc/154/88 som od 2.2.1988 ďalšie úkony nezistila, avšak podľa\nmôjho zistenia bol spis sp. zn. 7 Nc/154/88 v období od 13.3.2001 do 6.5.2010 pripojený\nk spisu sp. zn. 10 C/232/91, v dôsledku potreby pripojenia spisu sp. zn. 12 C/71/87.\nĎalším šetrením som zistila, že do roku 2003 sa viedli tzv. ručné registre a od roku\n2002 elektronické registre. V registroch súdu sa evidovali návrhy došlé na súd ako aj ich\nvybavenie (okrem iných údajov). V prípade, že niektorá vec nebola v príslušnom roku\nvybavená, zapísala sa ako nevybavená do súdneho registra v nasledujúcich rokoch. Vec\n\n3\n\n7 Nc/154/88 sa v ručných registroch do roka 2003 viedla ako nevybavená, avšak k jej\nzapísaniu do elektronického registra podľa mojich zistení nedopatrením nedošlo, pričom\nk náprave nedošlo ani pri vybavovaní sťažnosti p.\n\nv predchádzajúcom\n\nobdobí.\nZ registra sťažností tunajšieho súdu som zistila, že dňa 07.05.2014 bola tunajšiemu\nsúdu doručená sťažnosť sťažovateľa na zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 7 Nc 495/1990 zo dňa 06.05.2014. V sťažnosti sťažovateľ\nnamietal, že vo veci bolo navrhovateľovi naposledy doručené uznesenie Mestského súdu\nv Bratislave zo dňa 05.12.1990, ktorým tento súd rozhodol o odvolaní voči uzneseniu\nObvodného súdu Bratislava zo dňa 04.10.1990. Od uvedeného času navrhovateľovi nebolo\ndoručené žiadne rozhodnutie a navrhovateľ nemá ani vedomosť o inom úkone súdu v tejto\nveci. Predmetná sťažnosť bola vybavená odpoveďou predsedníčky súdu pod č. Spr.\n2167/2014 zo dňa 02.05.2015 ako čiastočne dôvodná. Zákonnej sudkyni som zistené\nprieťahy dôrazne vytkla a požiadala som ju, aby vo veci postupovala s výnimočnou\nrýchlosťou. Namietaná vec bola zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov\nvo veci každé tri mesiace...\nMusím však konštatovať, že popri pochybení súdu pri evidencii súdnych spisov, kedy\nnamietaná vec z evidencie vypadla a nebolo o nej rozhodnuté k predĺženiu konania prispel\naj sám sťažovateľ, ktorý podľa mojich šetrení postupoval pri uplatňovaní svojich práv\nnekoordinovanie a neprehľadne, keď totožné návrhy podával opätovne, návrhy spravidla\npodával neúplné; totožné návrhy niekedy zobral späť a inokedy ich žiadal spájať, doručoval\nlistiny do iných ako príslušných súdnych spisov a následne ich žiadal dohľadávať resp.\nnamietal že sa v príslušnom spise nenachádzajú, v priebehu konania viacnásobne menil\na dopĺňal návrhy. K predĺženiu súdneho konania v podstatnej miere prispel aj fakt,\nže sťažovateľ sa o stav svojho konania nezaujímal vôbec po dobu približne 10 rokov. Jeho\nvyjadrenia boli neurčité, keď vo svojich vyjadreniach odkazoval na rôzne konania sp. zn.\n7 Nc7 Nc/495/90, sp. zn. 10 C/13/91, sp. zn. 7 Nc/158/88 , ktoré už boli skončené a on ich\nprezentoval ako tzv. „živé“ veci.\nUznesením č. k. 7 Nc 154/88-34 zo dňa 29.06.2015 súd konanie zastavil pre prekážku\nres iudicata...\n\n4\n\nSťažovateľ si vo svojej sťažnosti uplatnil v dôsledku zbytočných prieťahov\nv predmetnej veci na okresnom súde finančné zadosťučinenie vo výške 100.00,- eur. Takto\nvyčíslenú\n\nsumu\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nsťažovateľ\n\nodôvodnil\n\nskutočnosťou, že nekonaním súdu došlo pravdepodobne k zmareniu uplatnenia práv\nsťažovateľa so škodou rovnajúcou sa približne 5 a pol ročnému platu.\nV prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby\nsťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie, resp. mu toto finančné zadosťučinenie\nnepriznal v plnej výške, a to z nasledujúcich dôvodov:\n-\n\nsám sťažovateľ ako účastník konania svojim správaním prispel ku predĺženiu\nkonania;\n\n-\n\nuplatnené finančné zadosť učinenie sťažovateľ podľa môjho názoru riadne\nneodôvodnil -finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní pred súdom (resp.\nvýška tohto zadosťučinenia) závisí od rozsahu v akom sa zasiahlo do práv\núčastníkov konania.».\n\nK vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujal stanovisko sťažovateľ v podaní\ndoručenom ústavnému súdu 25. januára 2016, v ktorom okrem iného uviedol:\n«Vyjadrenie porušovateľa z veľkej časti len konštatuje jeho problémy so správou\nsúdneho spisu k predmetnému súdnemu konaniu. Porušovateľ v namietanom konaní bol\naktívny len do roku 1991 a potom až v roku 2015. Ak návrh sťažovateľa na začatie konania\nobsahoval nejaké nedostatky brániace riadnemu priebehu súdneho konania, tie boli\nodstránené najneskôr do roku 1991. Následné problémy porušovateľa so správou súdnych\nspisov\n\nsú\n\nvýsostne\n\ninternou\n\nzáležitosťou\n\nporušovateľa.\n\nToto\n\nnemôže\n\nslúžiť\n\nna ospravedlnenie prieťahov u porušovateľa, ale porušovateľ nesie za obdobie tým\nspôsobených prieťahov plnú zodpovednosť.\nPorušovateľ sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti za zbytočné prieťahy poukázaním\nna konanie porušovateľa - údajné viacnásobné uplatnenie totožných nárokov, údajné zmeny\na späťvzatia návrhov, údajným poukazovaním na skončené veci ako na živé. K tomuto\nmusím uviesť, že porušovateľ toto svoje tvrdenie nepreukázal. Keď porušovateľ tvrdí,\nže sťažovateľ sťažoval postup jeho postup tým, že si nároky uplatňoval opakovane viacerými\n\n5\n\nžalobami, tak ide o zavádzajúce tvrdenie. Ak by sťažovateľ ročne podal desiatky až stovky\nžalôb, tak by sa obrana porušovateľa dala pochopiť, ale v tomto prípade obrana\nsťažovateľa vyznieva absurdne. Sťažovateľ podal dve žaloby v roku 1988. jednu v roku\n1990, jednu v roku 2004 a jednu v roku 2012. Päť žalôb za 16 rokov, a ak by sme počítali\ndodnes, nakoľko konanie 7 Nc/154/1988 (s ktorým bolo konanie 7 Nc/495/1990 spojené)\ndodnes nie je právoplatne skončené, tak ide o päť žalôb za 27 rokov, skutočne nemôže pre\nsúd predstavovať taký problém, pre ktorý by objektívne nemohol vo veci rozhodnúť skôr.\nMohlo sa stať, že sťažovateľ opomenul niektorú žalobu podanú u porušovateľa\nza posledných 27 rokov, ale jednalo by sa len o niekoľko veľmi málo žalôb. To však na nič\nnemení na skutočnosti, že súd mal za 27 rokov dostatok času, aby sa vysporiadal\nso všetkými žalobami sťažovateľa.\nV namietanom konaní sťažovateľ neuskutočnil za posledných 25 rokov žiaden\nz uvedených úkonov (zmena návrhu, späťvzatie a pod.). Prípadné obdobné úkony v iných\nkonaniach nemôžu byť príčinou prieťahov v namietanom konaní. Zároveň v súdnom spise\nk namietanému konaniu nie je žiadna zmienka o tom, že by sa porušovateľ musel s takýmto\nkonaním sťažovateľa osobitne vyrovnávať.\nO nezáujme porušovateľa riadne sa celou vecou zaoberať svedčí aj skutočnosť, že\nna konci 4. odseku na 4. strane svojho vyjadrenia porušovateľ označuje konania\n7 Nc/495/90 resp. 10 C/13/91 ako veci skončené už v (dávnej) minulosti, hoci v tom istom\nvyjadrení porušovateľ konštatuje spojenie tohto konania s konaním 7 Nc/154/88, ktoré ešte\nnie je právoplatne skončené.\nTvrdenie porušovateľa o tom, že prieťahy v konaní boli spôsobené údajným\nnezáujmom sťažovateľa o vec je absurdné. O nezáujme o vec by bolo možné uvažovať, ak by\nporušovateľ vykonal nejaký úkon, na ktorý by sťažovateľ nereflektoval. Tu však porušovateľ\nza 24 rokov nevykonal žiaden úkon. Je zákonnou a ústavnou povinnosťou porušovateľa\nrozhodnúť v primeranom čase (26 rokov takým určite nie je). Nie je povinnosťou\nsťažovateľa akokoľvek činnosť porušovateľa kontrolovať, urgovať, alebo „sa zaujímať“ .»\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n6\n\nII.\nSúčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj priebeh napadnutého konania,\nktorý bol uvedený v pripojenom „upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti“ z 2. mája\n2015, v ktorom je okrem iného uvedené:\n„Návrh na začatie konania vo veci 7 Nc/495/90 bol podaný dňa 24.10.1989 pôvodne\nna Obvodný súd Bratislava 2, pričom účastníkmi konania boli sťažovateľ ako navrhovateľ a\nspoločnosť\n\nako odporca. Navrhovateľ si návrhom uplatnil náhradu škody\n\nbez jej vyčíslenia a pravdepodobne z tohto dôvodu bola vec zapísaná do registra Nc (sp. zn.\n8 Nc/218/89), do ktorého sa zapisovali neúplné návrhy.\nNa pojednávam Obvodného súdu BA 2 dňa 27.6.1990 sťažovateľ upravil návrh na\nzačatie konania tak, že za odporcu označil MS SR a doplnil, že nárok si uplatňuje podľa\nzákona č. 58/1969 Zb., opätovne bez špecifikácie predmetu konania. Obvodný súd\nBratislava 2 na tomto pojednávaní pripustil zmenu návrhu v súlade s návrhom sťažovateľa,\nvyslovil svoju nepríslušnosť a vec bola postúpená Obvodnému súdu Bratislava I ako súdu\nmiestne príslušnému.\nKedy bola vec doručená na tunajší súdu sa zo spisového materiálu pre jeho\nneúplnosť resp. nedôslednú evidenciu v spise nedá zistiť. Veci bola na tunajšom súde\npridelená sp. zn. 7 Nc 495/1990. Dňa 11.9.1990 dal súd pokyn na predvolanie sťažovateľa\nna informatívny výsluch. Sťažovateľ sa podľa úradného záznamu dostavil na súd dňa\n20.9.1990 a v rámci informatívneho výsluchu uviedol, že sa domáha náhrady škody,\nspôsobenej mu porušením zákona v konaniach 14 C/1/83. 14 C/74/83 a 12 C/71/89\nObvodného súdu Bratislava 1. Ďalej uviedol, že podal sťažnosť pre porušenie zákona\no ktorej bolo rozhodnuté tak, že k porušeniu zákona nedošlo. Záverom uviedol, že rovnaké\nnároky si uplatňuje aj v ďalších konaniach vedených na tunajšom súde.\nPodľa úradného záznamu súdu zo dňa 4.10.1990 sudkyňa zistila, že návrh\nna náhradu škody spôsobenej rozhodnutiami v konaní 12 C/71/87 bol spísaný aj v konaní\nsp. zn. 7 Nc/154/88.\n\n7\n\nUznesením č. k. 7 Nc/495/90-22 súd konanie zastavil pre prekážku litispendencie\ns odkazom na konania sp. zn. 7 Nc/154/88 a sp. zn. 7 Nc/158/88.\nNa základe odvolania sťažovateľa Mestský súd v Bratislave uznesením č. k.\n12 Co/358/90-25 zo dňa 5.12.1990 uznesenie č. k. 7 Nc/495/90-22 zrušil z dôvodu, že vo\nveci rozhodoval nesprávne obsadený súd (namiesto senátu rozhodoval vo veci jediný\nsudca).\nVec bola na základe pokynu sudcu zo dňa 3.1.1991 prevedená do registra C a bola\njej pridelená sp. zn. 10 C/13/1991; rovnakého dňa súd vytýčil termín pojednávania na\n4.2.1991. Na pojednávaní dňa 4.2.1991 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd spojil na\nspoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 10 C/13/1991 a 7 Nc 154/88 s tým, že vec bude\nďalej vedená pod sp. zn. 7 Nc 154/88. Spis sp. zn. 10 C/13/91 bol založený do spisu sp. zn.\n7 Nc 154/88 bez žurnalizácie.\nZo spisu 7 Nc 154/88 som zistila, že návrh na začatie konania bol doručený\nObvodnému súdu Bratislava 1 dňa 12.8.1988; účastníkmi konania boli sťažovateľ na strane\nnavrhovateľa a Československý štát na strane odporcu a predmetom konania náhrada\nškody bez jej ďalšej špecifikácie. V doplnení návrhu zo dňa 29.8.1988 sťažovateľ uviedol, že\nsi uplatňuje škodu vo výške 201 tisíc Kčs titulom porušenia zákona vo veciach\n14 C/135/1985 a 12 C/71/87. Porušenie zákona malo vyplývať z rozhodnutia NS SR č. 6 C\n18/87.\nNa pojednávaní dňa 29.9.1988 sťažovateľ doplnil návrh aj o náhradu škody, ktorá\nmu bola spôsobená v konaní sp. zn. 14 C/74/83.\nVzhľadom na špecifikáciu návrhu sa súd v období od 9.1.1991 do 1999 bezúspešne\npokúšal pripojiť súdne spisy, v súvislosti s ktorými si sťažovateľ uplatnil náhradu škody,\npričom podľa úradného záznamu zo dňa 29.10.1993 mali byť veci vedené pod sp. zn.\n14 C 135/85 a 12 C/71/87 zrušené a prevedené do veci 12 C/53/91.\nPodľa úradného záznamu z 20.11.1997 súd zistil, že vo veci sp. zn. 12 C/53/91 bol\nnávrh na začatie konania vzatý späť a predmetné konanie bolo zastavené.\nListom zo dňa 2.2.1998 súd vo veci sp. zn. 7 Nc 154/88 vyzval sťažovateľa na\noznámenie, či trvá na podanom návrhu.“\n\n8\n\nÚstavný súd z predloženého súdneho spisu ďalej zistil, že do jeho obsahu bola\nvložená fotokópia upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti z 2. mája 2015 adresovaná\nsťažovateľovi, ďalej súdny spis obsahuje uznesenie okresného súdu sp. zn. 7 Nc 154/88\nz 29. júna 2015, ktorým okresný súd konanie v uvedenej veci zastavil pre prekážku rei\niudicate, a napokon sa v súdnom spise nachádza aj odvolanie sťažovateľa z 15. júla 2015\ndoplnené podaním z 27. júla 2015 proti predmetnému uzneseniu okresného súdu.\nObsah súvisiacich súdnych spisov vedených pod sp. zn 7 Nc 495/1990 a pod\nsp. zn. 7 Nc 154/88 potvrdzuje priebeh napadnutého konania okresného súdu, ktorý ústavný\nsúd považuje za preukázaný.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie práva\nna prejednanie záležitosti účastníka konania v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n\n9\n\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom tohto práva je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,\npredseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\n\n10\n\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je rozhodnúť\no uplatnenom nároku na náhradu škody a o nároku na náhradu ušlej mzdy v súvislosti\ns neplatným skončením pracovného pomeru. Ide o štandardnú rozhodovaciu agendu\nvšeobecných súdov, pričom na rozhodnutie vo veci existuje dostatočné množstvo\nstabilizovanej judikatúry. Vec nie je po právnej ani po faktickej stránke podľa názoru\nústavného súdu mimoriadne zložitá.\n2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého\nkonania, bolo správanie sťažovateľa ako jeho účastníka. Ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľ prispel k predĺženiu priebehu napadnutého konania zásadným spôsobom tým,\nže podával veľký počet návrhov, ktoré boli neúplné, pričom niektoré návrhy boli totožné,\na sťažovateľ taktiež niektoré návrhy viacnásobne menil a dopĺňal. V dôsledku uvedeného\nvznikli aj procesné nejasnosti, ktoré sťažovali identifikáciu uplatňovaných nárokov\na spomaľovali priebeh napadnutého konania. Predovšetkým je však potrebné na ťarchu\nsťažovateľa pripísať to, že sa o stav konania dostatočne nezaujímal, resp. v priebehu viac\nako 10-tich rokov sa o stav konania nezaujímal vôbec, čo ústavný súd zohľadnil pri ustálení\nsumy priznaného finančného zadosťučinenia, ale aj pri celkovom hodnotení napadnutého\nkonania.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol samotný postup\nokresného súdu.\nJurisdikcia ústavného súdu („ratione temporis“) sa vzťahuje na obdobie\npo 15. februári 1993, teda od nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom súde. Bez zreteľa\nna vznik právomoci ústavného súdu v rámci posúdenia základnej otázky, či sa vec\nsťažovateľa prerokovala na okresnom súde v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd už\n\n11\n\nkonštantne prihliada aj na dobu, ktorá v konaní uplynula v období do 15. februára 1993\n(m. m. IV. ÚS 47/03).\nPokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal\nna ustanovenie § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá.\nZ vykonaných procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že jeho postup\nv prevažnej časti trvania napadnutého konania charakterizovala nečinnosť, neefektívnosť\na nesústredenosť. Neefektívnosť, nesústredenosť a nečinnosť postupu okresného súdu je\ncharakteristickou črtou pre takmer celý priebeh napadnutého konania, a preto ústavný súd\nnepovažuje za potrebné bližšie vymedzovať obdobia nečinnosti a hodnotiť konkrétne\nprocesné úkony okresného súdu.\nOpierajúc sa o uvedené a berúc do úvahy doterajší priebeh napadnutého konania,\nktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 24 rokoch od jeho začatia,\nústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo\npostupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany\noznačených práv vo veci konal bez zbytočných prieťahov, hoci okresný súd už vo veci\n12\n\nrozhodol o zastavení konania pre prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Keďže sťažovateľ\ntoto rozhodnutie napadol odvolaním, je potrebné zabezpečiť, aby ďalšie konanie vo veci\nprebiehalo bez prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n100 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na doterajšiu\nz ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľnú dĺžku napadnutého konania, z ktorej podľa\njeho názoru vyplýva porušenie jeho základného práva „na konanie bez zbytočných\nprieťahov, a to v extrémnej intenzite“. Ďalej v súvislosti s uvedeným zdôraznil, že „v čase\npodania žaloby bol v pracovnom veku a dúfal, že skoré rozhodnutie súdu prinesie\nspravodlivú nápravu krívd“, pričom v súčasnosti je už vo veku 79 rokov starobným\ndôchodcom.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade priznanie finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n13\n\nS prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu na jednej\nstrane, berúc však do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä skutočnosť, že\nsťažovateľ sám svojimi podaniami má podiel na vzniknutej situácii, keď priebeh\nnapadnutého konania vo veľkom rozsahu negatívne ovplyvnil svojím konaním podrobne\nvyhodnoteným na inom mieste tohto nálezu, ako aj na to, že si nedostatočne v zmysle\nzásady ,,vigilantibus iuris“ strážil svoje práva, keď sťažnosť na zbytočné prieťahy\nv napadnutom konaní uplatnil u predsedníčky okresného súdu až 7. mája 2010. Berúc\ndo úvahy uvedené, ako aj skutočnosť, že v čase rozhodovania o sťažnosti bolo napadnuté\nkonanie uznesením okresného súdu z 29. júna 2015 zastavené (dosiaľ nenadobudlo\nprávoplatnosť), považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie v sume 500 € podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku\nnálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom\nadvokátom JUDr. Michalom Mudrákom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania\njeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch\núkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za I. polrok 2013, t. j. sumy 804 €, pri treťom a štvrtom úkone právnej služby\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2014, t. j. sumy 839,83 €, a pri piatom úkone právnej služby z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, t. j. sumy 858 €.\nÚhradu priznal za päť úkonov právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti, dve rozsiahle doplnenia sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného\nsúdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva\n\n14\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014, za dva úkony vykonané\nv roku 2015 a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2016 spolu s režijným paušálom\n(2 x 8,04 €, 2 x 8,39 a 1 x 8,58 €) predstavuje sumu 732,10 €. Keďže advokát je platcom\ndane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia\no registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18\nods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného\npaušálu boli priznané v celkovej sume 878,52 € (bod 4 výroku nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n\nV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu.\nTomu\n\nzodpovedá\n\npovinnosť\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\no veci\n\nkonať\n\na rozhodnúť\n\n(m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo\nvtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom\nnávrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).\n\n15\n\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy má kľúčové postavenie\nmedzi právami ustanovenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy nazvanom „Právo\nna súdnu a inú právnu ochranu“ (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a jeho ochrana v zásade predchádza\nochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných práv ustanovených v tomto oddiele\nústavy. Na základe vzájomnej súvzťažnosti medzi týmito základnými právami možno\ndospieť v konkrétnom prípade aj k záveru, podľa ktorého závažné porušenie niektorého\nzo základných práv ustanovených v čl. 46 až čl. 50 ústavy má za následok aj porušenie\niného základného práva zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Osobitne tento\nzáver podľa názoru ústavného súdu platí o potenciálnom porušení základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, a to vzhľadom na jeho spomínané kľúčové postavenie v tejto skupine\nzákladných práv, a preto ak napr. porušenie práva základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) prekročí takú intenzitu, že to signalizuje\nzo strany príslušného všeobecného súdu až odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde, tak možno urobiť záver o tom, že takýmto postupom\nsúdu došlo, resp. dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy.\nBerúc však v uvedenej súvislosti do úvahy, že sťažovateľ má na vzniku prieťahov\nv napadnutom konaní zásadný podiel, ktorý bol podrobne vyhodnotený v rámci kritéria\nsprávanie sťažovateľa ako účastníka konania, čo podstatným spôsobom znížilo intenzitu\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a teda nenadobudlo charakter porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel (bod 5\nvýroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. februára 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní", "účastník konania-súčinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "mzda, plat-náhrada", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práca, pracovný pomer-skončenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:f80357e0-f5f1-43c4-8f86-bfb8386f1a5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 47/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 47/03 z 8. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-08", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f80357e0-f5f1-43c4-8f86-bfb8386f1a5d"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "92e33c6c-9757-48e5-8ade-6f2b89b78ee5:f2a43bae-c6b6-492f-9a90-12544c0c98a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Nc/154/1988", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 7Nc/154/1988 z 9. 5. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/92e33c6c-9757-48e5-8ade-6f2b89b78ee5:f2a43bae-c6b6-492f-9a90-12544c0c98a0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a37d87c0-df0e-4bbd-a7a5-02b13e2d9bd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.530.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.530.2024.2"}, {"guid": "ussr:c8ed0f76-08f9-4e05-9f69-481cf514dcdb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.566.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 566/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 566/2023 z 23. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.566.2023.1"}, {"guid": "ussr:ef258d02-c1bf-4e58-9f78-34ba32b1aa5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.137.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.137.2019.1"}, {"guid": "ussr:147a5d1c-f546-4eac-9e25-4358829184ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.398.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.398.2019.1"}, {"guid": "ussr:eebe0ca3-b6be-4b1b-85f2-4dfa8e6f8f81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2"}, {"guid": "ussr:257bc261-e55c-4478-a160-6dac86190404", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.301.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 301/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.301.2017.2"}]}