{"guid": "ussr:17e8ccaa-c6c2-469f-9f13-449d3571e8e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.557.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 557/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.557.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-3", "nazov": "čl. 26 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "nazov": "čl. 26 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/17e8ccaa-c6c2-469f-9f13-449d3571e8e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.557.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.557.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.557.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 557/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,\nBratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala – Ďurček,\ns. r. o., Miletičova 5B, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter\nĎurček, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na slobodu prejavu podľa\nčl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž 6/2014\nz 23. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na slobodu\nprejavu podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a práva na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 a 2\ndohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Sž 6/2014 z 23. marca 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že Rada pre vysielanie\na retransmisiu (ďalej len „rada“) listom sp. zn. 4569/2013 z 24. septembra 2013\nsťažovateľke oznámila začatie správneho konania č. 322-PLO/O-4569/2013 vo veci\nmožného porušenia povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) v súvislosti s nesprávnym\nuplatnením klasifikácie programov jednotného systému označovania. Následne rada\nrozhodnutím č. RP/094/2013 zo 17. decembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie“) uložila\nsťažovateľke pokutu v sume 2 500 € pre porušenie povinnosti ustanovenej § 20 ods. 4\nzákona o vysielaní a retransmisii tým, že «16. 7. 2013 v čase od cca 20:31 odvysielal\nv rámci programovej služby\n\nprogram\n\n, ktorý označil ako nevhodný\n\npre maloletých do 12 rokov, hoci tento obsahoval vyjadrenia napĺňajúce hodnotiace\nkritérium „obscénne a vulgárne vyjadrovanie“, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt,\nfrekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia ako aj vzhľadom na\ncharakter, druh, umelecké amorálne posolstvo daného programu podmieňujú klasifikáciu\na označenie daného programu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých divákov do\n15 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania».\n\n2\n\n3. Proti rozhodnutiu rady podala sťažovateľka opravný prostriedok (správnu žalobu),\nv ktorom rade vytkla nesprávne právne posúdenie veci a zistenie skutkového stavu,\nkeďže podkladmi pre vydanie jej rozhodnutia boli záznamy z vysielania programu, ako\naj prepis/popis skutkového stavu, avšak „nevykonala dôkaz – ohliadku záznamov\nz vysielania predmetných programov, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovala\nv rozpore s... ustanoveniami Správneho poriadku, nakoľko o vykonaní tohto dôkazu\nnevyhotovila\n\nzápisnicu“.\n\nOkrem\n\ntoho\n\nsťažovateľka\n\nnamietla\n\n„nezrozumiteľnosť\n\nnapadnutého rozhodnutia a nepresné vymedzenie skutku vo výroku“, ktorý podľa jej názoru\n„neobsahuje spôsob spáchania skutku, vrátane vymedzenia konkrétnych vyjadrení, ktoré\nmali napĺňať hodnotiace kritériá identifikované radou“. Posledná námietka sťažovateľky\nsmerovala proti nezákonnosti rozhodnutia rady z dôvodu, že „predmetné konanie nebolo\nspojené s konaním č. 323-PLO/O-4570/2013“, v ktorom rada rozhodnutím č. RP/095/2013\nzo 17. decembra 2013 uložila sťažovateľke pokutu – úhrnnú sankciu v sume 10 000 €\npre porušenie povinnosti ustanovenej § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii tým,\nže «5. 8. 2013 o cca 22:56 hod. v premiére a dňa 10. 8. 2013 o cca 11:14 hod. v repríze\nodvysielal v rámci programovej služby\n\nprogram\n\n, ktorý označil ako\n\nnevhodný pre maloletých do 12 rokov, hoci tento obsahoval hodnotiace kritérium\n„zobrazenie šikanovania“, podmieňujúce klasifikáciu a označenie programu ako\nnevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov, čím došlo k nesprávnemu\nuplatneniu Jednotného systému označovania», ako aj pre porušenie povinnosti ustanovenej\n§ 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii tým, že „na televíznej programovej službe\ndňa 5. 8. 2013 v čase od 23:00:00 hod do 23:59:59 hod odvysielal reklamné šoty reklamný blok v čase o 23:26:58 hod. v trvaní 6 minút a 4 sekundy, - reklamný blok v čase o\n23:53:56 hod. v trvaní 5 minút a 54 sekúnd, - časť komunikátu propagujúceho festival\nod 23:59:55 hod. do cca 23:59:59 hod v trvaní 5 sekúnd, v celkovom časovom\nrozsahu 12 minút a 3 sekundy, teda o 3 sekundy dlhšom ako povolených 12 minút“.\n4. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie rady ako vecne správne podľa\nv tom čase účinného § 250q ods. 3 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) potvrdil, pretože po preskúmaní jeho zákonnosti dospel\nk názoru, že námietky sťažovateľky nie sú relevantné na vyhovenie jej odvolaciemu návrhu.\n\n3\n\n5. Sťažovateľka poukazujúc na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 571/2015-47\nz 12. apríla 2016, ktorým vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n7 Sž/11, 12/2013 z 26. februára 2015, v sťažnosti namieta, že ani v konaní vedenom\nnajvyšším súdom pod sp. zn. 2 Sž 6/2014 „nebol rešpektovaný režim správneho trestania\npodľa predpisov trestnoprávnej úpravy, nakoľko predmetné konanie nebolo spojené\ns konaním č. 323-PLO/O-4570/2013“. Opakujúc identické výhrady voči postupu rady\nv správnom konaní, aké uviedla vo svojom opravnom prostriedku proti jej rozhodnutiu,\nsťažovateľka ďalej namieta, že „rada a jej rozhodnutie a následne rozhodnutie najvyššieho\nsúdu neoprávnene zasiahlo do práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\na 2 Ústavy SR tým, že neumožnila sťažovateľke vyjadriť sa k podkladom a spôsobu ich\nzistenia rozhodnutia pred jeho vydaním, bezprostredne po ukončení zisťovania a rovnako\ntým že nedodala sťažovateľke záznam, ktorý rada sama vyslovene označila ako podklad pre\nrozhodnutie v správnom konaní“. Sťažovateľka sa bráni, že odvysielaním predmetného\ntelevízneho komunikátu realizovala svoje právo na slobodu prejavu a šírenie informácií,\nktoré možno „zo strany orgánov štátu obmedziť len zákonom a na jeho základe a zároveň\nza splnenia podmienky, že takýto obmedzujúci zásah zo strany správneho orgánu alebo\nsúdu je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti“.\nV tejto súvislosti zdôraznila, že „označovanie programov JSO má vo svojej podstate mať\nlen odporúčací charakter. Zodpovednosť za riadny morálny a psychický vývin maloletých\nmajú predovšetkým rodičia alebo zákonní zástupcovia. JSO a rozhodovacia prax v tejto\noblasti sú vyjadrením až príliš obmedzujúceho paternalistického právania sa štátu.“.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sž 6/2014 z 23. marca 2016 boli\nporušené jej základné práva podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj\npráva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 363,79 €.\n\n4\n\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n11. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak\nústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\n5\n\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania\n(napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07,\nI. ÚS 453/2011). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n13. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky\nna slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na práva na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Sž 6/2014 z 23. marca 2016, ktorým potvrdil rozhodnutie rady č. RP/094/2013 zo\n17. decembra 2013 o uložení pokuty sťažovateľke za porušenie § 20 ods. 4 zákona\no vysielaní a retransmisii, v zmysle ktorého na základe klasifikácie programov podľa\nvekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť\na uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len\n„jednotný systém označovania“).\n14. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľke, ktorá sa\nviacerými sťažnosťami domáhala ústavného prieskumu rozhodnutí najvyššieho súdu\nvydanými v rámci jeho kompetencií podľa § 250l a nasl. OSP v súvislosti s uložením\nsankcií sťažovateľke za porušenie viacerých povinností vyplývajúcich pre ňu zo zákona\no vysielaní a retransmisii, je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa jeho oprávnenia\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu k obsahu\noznačených práv, preto ju nepovažoval za potrebné duplicitne citovať.\n\n6\n\n15. Ústavný súd konštatuje, že podstatou vznesených námietok je tvrdenie\nsťažovateľky o tom, že najvyšší súd sa ústavne konformným spôsobom nevysporiadal s jej\nargumentáciou, ktorú uplatnila v rámci svojho opravného prostriedku proti rozhodnutiu\nrady.\n16. Pre účely overenia opodstatnenosti vznesených námietok sa preto ústavný súd\noboznámil s obsahom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorý v relevantnej časti\nodôvodnenia uviedol:\n«... žalovaný správny orgán v predmetnej veci postupoval náležite v zmysle\ncitovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových okolností\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, zistil skutočný stav veci, v konaní postupoval\nv súčinnosti s navrhovateľom ako s účastníkom konania a vo veci sa nedopustil ani takej\nvady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na námietku navrhovateľa,\nže Rada nevykonala dôkaz – ohliadku záznamov z vysielania, resp. nevyhotovila zápisnicu\no vykonaní tohto dôkazu. V rámci ohliadky správny orgán získava poznatky, ktoré dokazujú\nalebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť, pričom ohliadku možno vykonať iba na vec majúcu\nhmotný charakter. Z charakteru záznamu vysielania, kde hmotnú povahu má len technický\nnosič, na ktorom je vysielanie zaznamenané, vyplýva, že tento dôkaz sa nevykonáva formou\nohliadky.\nPokiaľ ide o namietanú absenciu zápisnice o vzhliadnutí vysielania. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uvádza, že z gramatického výkladu § 22 správneho poriadku je zrejmé,\nže je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité, a to\npodľa okolností danej veci, čo vyplýva z dikcie zákonom stanoveného „najmä“...\nNeexistencia zápisnice o vykonaní úkonu správnym orgánom (vzhliadnutí posudzovaného\nzáznamu vysielania) nepredstavuje takú vadu v procesnom postupe rady, ktorá by mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K tomuto záveru dospel Najvyšší súd\nSlovenskej republiky aj s ohľadom na to, že obsah posudzovaných záznamov navrhovateľ\nv správnom konaní vôbec nenamietal (pričom záznam vysielania ako aj jeho písomný\nprepis/popis mu bol zaslaný spolu s oznámením o začatí správneho konania) a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky po oboznámení sa so záznamom vysielania tiež nenašiel rozpor s jeho\nopisom v napadnutom rozhodnutí...\n7\n\nVýroková časť rozhodnutia exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľ\ndopustil a v dôsledku, ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý\nmu bola uložená sankcia. Preto námietku navrhovateľa v tomto smere treba považovať\nza bezpredmetnú...\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno opomínať skutočnosť,\nže maloletí sú naj náchylnejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri\nformovaní svojho správania a vlastného rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií. Nie je preto\nželateľné, aby prezentovanú formu správania a vyjadrovania protagonistov posudzovaného\nprogramu, považovali maloletí diváci za normálne, prípadne hodné napodobňovania...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú ani námietku\nnavrhovateľa, že Rada nespojila predmetné konanie s konaním 323-PLO/O-4570/2013\n(RP/095/2013). Navrhovateľ namietal, že v oboch konaniach sankcionovala vysielateľa za\nporušenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. a zhodne za to,\nže odvysielal program\n\n, ktorý zhodne označil symbolom „12“, hoci ho\n\nmal zhodne podľa Rady označiť symbolom „18“.\nNavrhovateľ bol v prejednávanom prípade sankcionovaný za to, že označil program\nako nevhodný pre maloletých do 12 rokov hoci mal tento program označiť ako nevhodný\npre maloletých do 15 rokov. Navrhovateľove tvrdenie, že odporkyňa v oboch prípadoch\nsankcionovala navrhovateľa za označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 12\nrokov, hoci ho mal zhodne označiť symbolom „18“ je teda zjavne nepravdivé. Taktiež\ndôvody pre rozličné označenie vekovej vhodnosti programov boli v týchto prípadoch úplne\nrozdielne. Kým v napadnutom rozhodnutí sa jednalo o „obscénne vyjadrovanie“,\nv rozhodnutí č. RP/095/2013 (ktoré bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6SŽ/7/2014 z 29. januára 2015) bolo dôvodom na prísnejšie označenie\nvekovej vhodnosti programu „zobrazenie šikanovania“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky tiež uvádza, že vzhľadom na nedostatok špeciálnej\núpravy pri administratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní\no ňom, ako aj pri ukladaní sankcie, správny orgán má postupovať „analogiae legis“ podľa\nustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu. To však neznamená, že správny orgán\nv konaní postupuje výlučne podľa trestnoprávnych predpisov nerešpektujúc platnú právnu\núpravu, ktorou zákonodarca upravuje postavenie a úlohy Rady, predovšetkým zákon\nč. 308/2000 Z. z. Pokiaľ, teda Rada v uvedenom konaní rozhodla samostatným rozhodnutím\n8\n\nz uvádzaných dôvodov, nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že konala a rozhodla\nv rozpore so zákonom.\nAko vyplýva z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval námietky\nnavrhovateľa uvedené v jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Rady za relevantné\nna vyhovenie odvolacieho návrhu. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako vecne správne a v súlade so\nzákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p.»\n17. Ústavný súd z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku nezistil, že by\nnajvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri\nustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do tohto\nrozsudku v súlade s jeho právomocami podľa čl. 127 ods. 2 ústavy. Preskúmaním\nnapadnutého rozsudku ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd konal v medziach svojej\nprávomoci, keď príslušné zákonné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú\nlogické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Najvyšší súd primerane\nrozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľkou\nvznesené\n\ntvrdenia,\n\nna\n\nprerokúvaný\n\nprípad\n\naplikoval\n\nrelevantné\n\nhmotnoprávne\n\na procesnoprávne ustanovenia v tom čase účinných všeobecne záväzných právnych\npredpisov a svoje rozhodnutie o potvrdení rozhodnutia rady presvedčivo a náležite\nodôvodnil. Možno teda uzavrieť, že čo sa týka zákonnosti rozhodnutia rady, ktoré\nsťažovateľka napadla opravným prostriedkom, najvyšší súd zodpovedal všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa sťažovateľka\npred ním domáhala.\n18.\n\nV kontexte\n\nuvedeného\n\npreto\n\nzávery\n\nnálezu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nč.\n\nk.\n\nIII. ÚS 571/2015-47 z 12. apríla 2016 nemožno aplikovať na prípad sťažovateľky\nposudzovaný v tomto konaní, a to pre rozdielne skutkové okolnosti prípadu sťažovateľky,\nktoré boli predmetom posúdenia ústavného súdu v označenom konaní a ktoré vyplývali\nz porušenia inej zákonom o vysielaní a retransmisii ustanovenej povinnosti sťažovateľky.\nInými slovami, hoci má administratívne sankcionovanie trestnoprávny charakter a pri\nmlčaní zákona je nutné analogicky vychádzať z Trestného zákona, v každej prerokúvanej\n9\n\nveci treba mať na zreteli primeranosť jeho použitia vzhľadom na konkrétne okolnosti tohoktorého prípadu.\n19. Okrem toho v súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd odkazuje aj\nna rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž 2/2012 zo 6. marca 2012, v ktorom judikoval,\nže „účelom právnej úpravy označovania programov jednotným systémom označovania\nprostredníctvom poskytnutia informácie rodičom maloletých za účelom ich rozhodovania\no umožnení sledovania programov maloletými, je zabezpečenie maximálnej možnej ochrany\nmaloletých pred možnými negatívnymi vplyvmi televízneho vysielania na ich vývoj“.\nNeobstojí preto ani obrana sťažovateľky spočívajúca v tvrdení o odporúčacom charaktere\njednotného systému označovania, resp. o\n\nprimárnej zodpovednosti rodičov alebo\n\nzákonných zástupcov „za riadny morálny a psychický vývin maloletých“.\n20. Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n21. Keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\na namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný\nsúd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti. Keďže z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemožno\nvyvodiť nič, čo by vzhľadom na vznesené námietky signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky na slobodu prejavu podľa čl. 26\nods. 1, 2, 3 a 4 ústavy a práva na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru, ústavný\nsúd z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť aj v tejto časti.\n\n10\n\n22. Na základe uvedeného sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal,\nkeďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "rozhodnutie-správne rozhodnutie", "pokuta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b88c245b-d7d8-4219-a949-64541fe28e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 75/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5702c271-33e0-4191-9165-19cfcb9faad0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.557.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2017 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.557.2017.1"}]}