{"guid": "ussr:bd20c125-2565-497d-b445-371a78c710b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.556.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 556/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 556/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 556/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.556.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd20c125-2565-497d-b445-371a78c710b4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.556.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.556.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.556.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 556/2016-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nobchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária ATLegal, s. r. o., Grösslingová 45,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.,\nLL.M., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 146/2012 z 27. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 146/2012 z 27. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že žalobou doručenou\nOkresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) 30. augusta 2007 sa\n(ďalej len „žalobkyňa“), domáhala\nproti\n\na\n\nlen „žalovaní“),\n\nurčenia,\n\nže\n\n, obaja\nžalobkyňa\n\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú.\n\nje\n\nv podiele\n\n(ďalej\n1/4\n\nspoluvlastníčkou\n\n, ktoré nadobudla ako dedičstvo po svojom\n\nnebohom otcovi zomrelom v r. 1995. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že vlastníctvo\nk predmetným nehnuteľnostiam vrátane jej 1/4 spoluvlastníckeho podielu, ktorý\n„bol prevedený na základe splnomocnenia zo dňa 26. 06. 2000, ktoré údajne žalobkyňa\npodpísala\n\npre\n\nsplnomocnenca\n\ndňa\n\nna Notárskom úrade\n\n26.\n\n06.\n\n2000\n\n“, bolo následne v celosti kúpnou\n\nzmluvou z 3. júla 2000 prevedené do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných ako\nkupujúcich. Keďže žalobkyňa takéto splnomocnenie nikdy nevyhotovila a nepodpísala,\npodala trestné oznámenie, na základe ktorého bolo neskôr v trestnom konaní\npísmoznaleckým posudkom č.\n\nz 23. septembra 2006 preukázané, že podpis\n\nna uvedenom splnomocnení nepatril žalobkyni. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby okresný\nsúd ako predbežnú otázku skúmal predovšetkým to, či kúpna zmluva, predmetom ktorej bol\naj prevod 1/4 spoluvlastníckeho podielu sťažovateľky, bola platná.\n3. Okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 44/08 z 24. novembra 2008 pripustil zmenu\núčastníka konania na strane žalovaných s tým, že na ich miesto vstúpila sťažovateľka, ktorá\npredmetné nehnuteľnosti nadobudla „na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa\n19. novembra 2007“.\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 4 C 44/2008-197 zo 7. decembra 2009 určil,\nže žalobkyňa „je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci\n..., a to v podiele 1/4“, keď po vykonaní dokazovania viacerými listinnými dokumentmi,\n\n2\n\npísmoznaleckým posudkom a výsluchmi svedkov dospel k záveru, že návrh sťažovateľky je\ndôvodný. V odôvodnení uvedeného rozsudku okresný súd poukázal na to, že súd prihliada\nna absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti, pričom „platná právna\núprava nestanovuje žiadne časové obmedzenie, do kedy je treba k vade právneho úkonu\nprihliadať. Je tomu tak preto, že z takéhoto právneho úkonu nevznikne žiadne právo, a teda\nani právo, ktoré by sa mohlo v danom prípade premlčať. Absolútnu neplatnosť právneho\núkonu nie je možné podľa právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením\n(tzv. ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).“.\nOkresný súd preto dospel k záveru, že „kúpna zmluva uzavretá medzi\na\n\n, zastúpenou\n\n, na základe plnomocenstva\n\nzo dňa 26. 06. 2000 ako predávajúcimi a\n\na\n\nako kupujúcimi dňa 03. 07. 2000 je absolútne neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho\npodielu z navrhovateľky\n\nzastúpenej\n\n, a to jednak\n\nv zmysle ust. § 37 ods. 1, ako aj ust. § 39 Občianskeho zákonníka“. Okresný súd zároveň\nuviedol, že „v uvedenom prípade neprihliadol k námietke odporkyne, podľa ktorej\nv prípade, že sa realizovala dobrovoľná dražba a súčasne uplynula už 3-mesačná\nprekluzívna lehota na napadnutie platnosti predmetnej dražby, nemôže sa pôvodný vlastník\nurčovacou žalobou domáhať, aby súd rozhodol, že vlastnícke právo stále svedčí jemu.\nOdporkyňa má za to, že z dikcie zákona o verejných dražbách možno dovodiť, že takáto\nžaloba na určenie vlastníckeho práva je obchádzaním zákona o verejných dražbách, a že\nžalobe určovacej, hoc podanej oprávneným vlastníkom, do ktorého práv bolo zasiahnuté nie\nje možné vyhovieť. Súd má v uvedenom prípade za to, že tvrdenia odporkyne sú síce\npravdou, avšak nie v predmetnom spore. V predmetnom súdnom spore totiž navrhovateľka\nnávrhom vo veci samej, ktorý bol doručený súdu dňa 30. 08. 2007 žalovala ešte pôvodných\nodporcov t. j.\n\na\n\n, ktorí až po doručení návrhu\n\nna začatie konania t. j. po dni 26. 09. 2007 podali návrh na realizáciu dražby spornej\nnehnuteľnosti napriek tomu, že už z doručenia návrhu na začatie konania vedeli, že\nv predmetnom civilnom konaní sa rozhoduje o určení vlastníckeho práva k predmetným\nnehnuteľnostiam. Samotná dražba sa realizovala až dňa 19. 11. 2009, t. j. po začatí konania\nvo veci samej o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže súd má\nza to, že realizáciou dobrovoľnej dražby nie je možné konvalidovať absolútne neplatný\n\n3\n\nprávny úkon, súd k námietke odporkyne neprihliadol. V uvedenom prípade je zrejmé, že\na\nnemohli\n\nnadobudnúť\n\n, na základe absolútne neplatného právneho úkonu\nvlastnícke\n\nprávo\n\nk predmetnej\n\nnehnuteľnosti\n\no\n\nveľkosti\n\nspoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, t. j. o veľkosti 1/4-ina, a preto ani následnou\nrealizáciou dobrovoľnej dražby nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva\nna terajšiu odporkyňu –\n\n. Súd má za to, že vlastnícke právo možno v\n\nprocese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci, a preto sa odporkyňa\nnemohla samotnou realizáciou dobrovoľnej dražby stať vlastníckou predmetnej\nnehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky t. j. o veľkosti 14-ina...\nSúd ako aj konštantná judikatúra má za to, že príklepom v dražbe, ktorá bola realizovaná\nsúdnym exekútorom v rámci nútenej dražby, avšak nie dobrovoľnej dražby, pri výkone\nrozhodnutia predajom hnuteľných vecí, spolu so zaplatením najvyššieho podania\na prevzatím vydraženej veci vydražiteľom po udelení príklepu dochádza k prechodu\nvlastníckeho práva k vydraženej veci na vydražiteľa, aj keď povinný nebol vlastníkom\ndraženej veci a jej vlastník o prebiehajúcom výkone rozhodnutia nevedel (Sou R NS\nč. C 2320-NS sp. zn. 22 Cdo 1229/2003). Uvedené však neplatí v prípade realizácie\ndobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení neskorších predpisov, a preto súd návrhu na začatie konania v celom\nrozsahu vyhovel.“.\n5. Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom č. k. 14 Co 78/2010-245 zo 16. februára 2012 rozsudok okresného súdu\nzmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Krajský súd totiž dospel k názoru, že rozsudok\nokresného súdu nie je vecne správny, pretože tento pri svojom rozhodovaní „nezohľadnil\nexistenciu platnej, žalobou nenapadnutej dražby“. Krajský súd zároveň uviedol, že\npri svojom rozhodovaní vychádzal z uznesenia najvyššieho súdu „sp. zn. 3 Cdo 186/2010,\nkde v odôvodnení konštatuje, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd\nposudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z..., a to\nani ako otázku prejudiciálnu“.\n\n4\n\n6. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým,\nže odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, pretože okrem toho, že nevzal do úvahy\nskutočnosť, že na dobrovoľnej dražbe sťažovateľke nebol udelený príklep licitátora,\nabsolútne poprel ochranu vlastníckeho práva garantovanú ústavou, keď v rozpore s čl. 20\nods. 1 a 4 ústavy túto poskytol sťažovateľke, ktorá „nadobudla majetok v rozpore\nso zákonom“.\n7. Najvyšší súd napadnutým uznesením rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie s tým, že podľa jeho názoru „bol odkaz odvolacieho súdu\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 Cdo 186/2010 (aj\npri zohľadnení istých skutkových a právnych odlišností) nepatričný“, pričom poukázal na to,\nže „k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu napráva dobromyseľných nadobúdateľov“\nexistuje nielen jeho vlastná judikatúra, ale aj judikatúra ústavného súdu, ktorú konkrétne\ncitoval. Podľa názoru najvyššieho súdu „pre správne posúdenie v danom prípade je\nurčujúce zistenie, či\n\na\n\n(pôvodní žalovaní) nadobudli\n\ndotknuté nehnuteľnosti v rozpore, resp. bez rozporu s ustanovením § 39 Občianskeho\nzákonníka. Ak by totiž dotknutý právny úkon bol postihnutý absolútnou neplatnosťou,\nk prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na pôvodných žalovaných by\nnedošlo, keďže sa na takýto úkon hľadí, akoby nebol urobený“.\n8. S takýmto názorom najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí, ním vydané\nuznesenie považuje za ústavne neudržateľné, zjavne neodôvodnené a arbitrárne. Vo svojej\nsťažnosti uvádza, že „počas celého konania (vrátane dovolacieho konania) argumentovala,\nže:\n- navrhovatelia Dražby (\n\na\n\n) boli oprávnenými\n\nvlastníkmi Nehnuteľností, ktorí nadobudli vlastníctvo k nim dobromyseľne na základe\nKúpnej zmluvy a taktiež o nárokoch Žalobkyne nevedeli,\n- o právnej spôsobilosti Žalobkyne previesť vlastnícke právo k sporným\nNehnuteľnostiam na manželov\n\nsvedčili aktuálne výpis z katastra nehnuteľností,\n\nna ktorých nebola zapísaná žiadna informatívna alebo obmedzujúca poznámka o vedenom\nsúdnom spore k Nehnuteľnostiam,\n\n5\n\n- k prevodu Nehnuteľností zo Žalobkyne na manželov Čečetkovcov došlo na základe\nsplnomocnenia, ktoré overoval štátom vymenovaný notár JUDr.\n\n; predpokladá sa,\n\nže zákonná požiadavka na notárom osvedčený podpis na splnomocnení na predaj\nnehnuteľnosti existuje, aby boli chránené tretie osoby napr. kupujúci a mali právnu istotu\npri uzatváraní zmlúv o kúpe nehnuteľností, (viď vyjadrenia Sťažovateľky zo dňa 6. 6. 2012,\nodvolanie Sťažovateľky zo dňa 29. 1. 2010 proti Prvostupňovému rozsudku, vyjadrenie\nSťažovateľky zo dňa 9. 11. 2009)\nV konaní o Žalobe nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, že Kupujúci nadobudli\nNehnuteľnosti v dobrej viere, t. j. že v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy boli dobromyseľní.\nPorušovateľ však v Napadnutom uznesení vychádzal z toho, že dobrá viera\ndobromyseľného nadobúdateľa je pri posudzovaní otázky, či súd poskytne ochranu jeho\nvlastníckemu právu, irelevantná.“.\n9. Sťažovateľka zároveň uvádza, že pozná judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa\njeho oprávnenia preskúmavať kasačné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré nie sú\nkonečnými rozhodnutiami vo veci samej, preto je presvedčená, že v jej prípade sú splnené\npodmienky na to, aby ústavný súd napadnuté uznesenie najvyššieho súdu preskúmal, keďže\nním najvyšší súd:\n- porušil základné práva sťažovateľky garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6\nods. 1 Dohovoru v spojitosti s čl. 1, 12 ods. 1, 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR ako aj\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a odmietnutím preskúmania ústavnosti postupu\nPorušovateľa a napravenia jeho pochybenia by Sťažovateľka bola vystavená v konaní\nnasledujúcom postupu súdu odvolacieho súdu viazaného právnym názorom Porušovateľa\nako dovolacieho súdu vysloveným v Napadnutom uznesení, ktoré bolo poznačené porušením\nústavnoprocesných práv Sťažovateľky,\n- nebola by účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám\nSťažovateľky Ústavným súdom SR, ak by Ústavný súd SR nemohol zasiahnuť a následky\nporušenia základných práv a slobôd Sťažovateľky odstrániť prv, ako skončí konanie\no Žalobe konečným rozhodnutím, navyše nevyhnutne akceptujúcim právny názor vyslovený\n\n6\n\nPorušovateľom v Napadnutom uznesení postihnutom vadou spočívajúcou v porušení\nústavnoprocesných práv Sťažovateľky,\n- právny názor vyslovený Porušovateľom v Napadnutom uznesení kladie na ďalšie\nrozhodovanie o Žalobe záväzné požiadavky vedúce k porušeniu vyššie uvedených ústavných\npráv Sťažovateľky.“\n10. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 146/2012 z 27. januára 2016 bolo\nporušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné práva\npodľa „čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“ a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „v spojitosti s čl. 1, 12 ods. 1, 13 ods. 4 a čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu čl. 1 Dohovoru k ochrane\nľudských práv a slobôd a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky“, aby napadnuté\nuznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal\nnáhradu trov právneho zastúpenia. Sťažovateľka zároveň žiada, aby ústavný súd vydal\npredbežné opatrenie, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu.\nII.\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n7\n\n14. Podľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nje viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto\nzákone.\n15. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa\nna také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n16. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľka je\nv konaní pred ním zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou, ktorá koncipovala aj\npredmetnú sťažnosť, petit v spojení s odôvodnením sťažnosti nie je vymedzený jasne, určito\na zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby bolo možné jednoznačne určiť východisko\npre rozhodnutie ústavného súdu o jej veci.\n17. Ústavný súd preto sťažovateľku upozorňuje na to, že zo vzájomnej väzby medzi\nrelevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)]\nvyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia\nktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich\nkonkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých\ndôvodov\n\nmalo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.\n\nNedostatok právne relevantného odôvodnenia sťažnosti má vo vzťahu k namietaným\nporušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody významné procesné dôsledky,\npretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného\n8\n\nsúdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd o návrhoch sťažovateľa\nuvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 409/04,\nIV. ÚS 168/05, IV. ÚS 279/07, III. ÚS 206/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 131/2012,\nIII. ÚS 26/2016 a iné).\n18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd ustálil, že predmetom sťažnosti je\nnámietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 146/2012 z 27. januára 2016, t. j. procesným rozhodnutím,\nktorým v konaní „o určenie vlastníckeho práva“ zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n19. Tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základných práv podľa „čl. 47 ods. 3 a čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“, resp. o porušení „čl. 1, 12 ods. 1, 13 ods. 4 a čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu čl. 1 Dohovoru k ochrane\nľudských práv a slobôd a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky“, ktoré napádala\nv spojení s porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru najvyšším súdom,\npovažoval ústavný súd so zreteľom na uvedené iba za súčasť sťažnostnej argumentácie,\nktorá sama osebe nepredstavuje dôvod ústavného prieskumu.\n20. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru už v minulosti judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru\n(II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n21. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\n\n9\n\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (IV. ÚS 23/05).\n22. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať iba takými\nsťažnosťami, v okolnostiach ktorých sa sťažovatelia nemôžu v čase ich podania, ale ani\nv budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom prostredníctvom\niných právnych prostriedkov, ktoré im zákon na to poskytuje. Namietané porušenie\nniektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc\nústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo slobody môžu domôcť\nvyužitím im dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02,\nIV. ÚS 115/07, III. ÚS 382/2015).\n23. Sťažovateľka je presvedčená, že spĺňa podmienky ústavného prieskumu\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, so závermi ktorého nesúhlasí, keďže vzhľadom\nna ich záväznosť povedú v ďalšom konaní pred odvolacím súdom „k porušeniu vyššie\nuvedených ústavných práv sťažovateľky“.\n24. Ústavný súd konštatuje, že napriek argumentom sťažovateľky v danej veci\nnezistil dôvody na pripustenie výnimky zo zásady nevstupovať do rozhodnutí súdov,\nktorými boli zrušené rozhodnutia súdov nižšej inštancie.\n25. Ústavný súd pripomína, že v minulosti výnimočne vstúpil svojou právomocou\ndo rozhodnutí odvolacieho či dovolacieho súdu, ktorými boli zrušené rozhodnutia\nprvoinštančných či odvolacích súdov, urobil tak preto, že išlo o prípady, keď ešte\npred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní o sťažnosti napadnuté\nprávoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila\niba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však\nnavyše bola skutočnosť, že v konkrétnom prípade muselo ísť o rozhodnutie spôsobilé\nvýrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo\n\n10\n\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa, a zároveň námietka ich porušenia sa musela vzťahovať výlučne na dané\nštádium konania a nemohla byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne sa tento\nnegatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať\nv ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09). Rovnako\nmohlo ísť o prípad, ak procesným rozhodnutím všeobecného súdu došlo k porušeniu\nústavnoprocesných práv účastníkov konania (III. ÚS 46/2013).\n26. Hoci na časť uvedenej judikatúry ústavného súdu odkazuje aj sťažovateľka\nvo svojej sťažnosti, túto prostredníctvom neúplnej citácie odôvodnení jednotlivých\nrozhodnutí bez zohľadnenia vzájomných súvislostí jednotlivých prípadov, ktoré nie sú\nidentické s jej vecou, prispôsobuje svojím argumentom vzneseným „počas celého konania\n(vrátane dovolacieho konania)“.\n27. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ktorý sa v podstate\npriklonil k právnemu názoru vyslovenému okresným súdom (a tento zas pri svojom\nrozhodovaní vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu vydaného vo veci vedenej\npod sp. zn. 22 Cdo 1229/2003), vytýka, že je ústavne neudržateľné, zjavne neodôvodnené\na arbitrárne, pretože zo strany týchto súdov nedostala uspokojivé odpovede na svoje\nargumenty, ktoré majú vyvracať akýkoľvek právny nárok žalobkyne na 1/4 spoluvlastnícky\npodiel na dotknutých nehnuteľnostiach.\n28. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že predpokladom\nna záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie garantované v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je také porušenie,\nktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím\nkonania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými\nprostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku (účinnom do 30. júna\n2016, m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). Rovnako v súlade so svojou\nrozhodovacou činnosťou ústavný súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu ochranu\n(siedmy oddiel ústavy) „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako\ncelok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí\n11\n\nod pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04,\nIV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n29. Z uvedeného vyplýva, že ústavnou kompetenciou ústavného súdu nemôže byť\nzmena alebo náprava prípadného, či už namietaného alebo skutočného pochybenia\nvšeobecných súdov v dosiaľ neskončených konaniach, ale je zásadne povolaný posúdiť,\nči konanie ako celok a jeho výsledok po právoplatnom skončení veci obstoja\nz komplexného hľadiska v ústavnoprávnej rovine. Každý iný postup by neprípustne\nrozširoval jeho kompetencie a vo svojich dôsledkoch z neho robil ďalšiu súdnu inštanciu,\nktorá by bola mimoriadna okrem iného aj tým, že by mohla zasahovať do dosiaľ\nprebiehajúcich konaní (obdobne IV. ÚS 233/2011).\n30. Ústavný súd totiž už v minulosti judikoval, že vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou. Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (obdobne napr.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 222/2012).\n31. Ústavnému súdu neprislúcha ani zjednocovať in abstracto judikatúru\nvšeobecných súdov a suplovať právomoc, ktorá je podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdoch“) zverená práve najvyššiemu súdu. V tejto súvislosti aj najvyšší súd\nv rozsudku sp. zn. 1 Cdo 185/2006 z 1. októbra 2013 vyslovil, že je tým orgánom verejnej\nmoci, ktorý „ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v občianskom\n12\n\nsúdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania súdov, zaujíma\nstanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a tak\npredurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach“, pričom „ak bol k určitej\nprávnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku najvyššieho súdu, sú všetky súdy\nvšeobecných súdov, vrátane samotného najvyššieho súdu, povinné pri svojom rozhodovaní\nz neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné“.\n32. Zákonnou podmienkou využitia právomoci jednotlivých kolégií najvyššieho súdu\npodľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona o súdoch je zistenie, že došlo k výkladovým\nrozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia. Cez túto\npodmienku zjednocovacia právomoc kolégií najvyššieho súdu prirodzene napĺňa stabilne\njudikovanú požiadavku ústavného súdu, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu\npatrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež\npožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\n33. Netreba však opomínať, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v právne\nobdobných prípadoch nemožno automaticky stotožňovať s porušením základného práva\nna súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto právnych názorov založená\nna racionálnej právnej argumentácii. Je pritom vecou (a najmä povinnosťou) vo veci\nkonajúcich všeobecných súdov vysporiadať sa nielen so zákonnosťou, ale aj ústavnosťou\nsvojich rozhodnutí (čl. 144 ods. 1 ústavy, m. m. III. ÚS 595/2012).\n34. Rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je\nprirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému, resp. každého súdneho systému,\nktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veci Beian v. Rumunsko zo 6. 12. 2007).\n35. K rozdielnej judikatúre preto prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej\ninštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je však dôležité, aby táto inštancia pôsobila ako\nregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne\nprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\n\n13\n\n36. Ústavný súd konštatuje, že po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu dospel k záveru, že z hľadiska ústavnoprávnej konformity je\nudržateľné a akceptovateľné, pretože z neho zrozumiteľne vyplýva nielen to, v čom spočíva\nnesprávnosť právneho posúdenia danej veci odvolacím súdom, ale aj to, na ktorú otázku sa\nmá odvolací súd v ďalšom konaní sústrediť, pričom vo vzťahu „k otázke vplyvu neplatnosti\nprávneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov“ poukázal nielen na svoju\nvlastnú judikatúru, ale aj na relevantnú judikatúru ústavného súdu. Preto bude plne\nv kompetencii krajského súdu, aby sa v ďalšom konaní s právnym názorom najvyššieho\nsúdu prezentovanom v jeho zrušujúcom rozhodnutí vysporiadal tak, že vzniknutú\nproblematiku posúdi v súvislosti so skutkovými okolnosťami daného prípadu a so zreteľom\nna účel (v súčasnosti už) civilného sporového konania, ktorým je v zmysle čl. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku poskytnutie spravodlivej a účinnej ochrany\nohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov.\n37. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v sebe nezahŕňa\nzáruku úspechu v konaní (II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07). Ak sa konanie\npred všeobecným súdom neskončí podľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť sama\nosebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia týchto práv sťažnosťou pred\nústavným súdom. Skutočnosť, že sťažovateľka sa so skutkovým a právnym názorom\nkrajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho\nprávny názor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom\nprávnych názorov krajského súdu. Okrem toho, reálne uplatnenie a garantovanie základného\npráva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to,\naby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (IV. ÚS 340/04).\n38. Výkon spravodlivosti v právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený\npostup) a dodržiavanie zákonných a ústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné\nmožno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne\nsúladného postupu (I. ÚS 154/08).\n\n14\n\n39. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n40. Skutočnosti uvedené v bodoch 25 až 39 tohto uznesenia viedli ústavný súd\nk záveru o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky, ktorou napádala porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n41. Z tohto dôvodu sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal, keďže\nrozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-procesnej povahy", "dražba", "rozhodnutie-odôvodnenie", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "vlastníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29b6f8c3-c617-4964-9b2f-da8b5967e8e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.26.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2016 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.26.2016.1"}, {"guid": "ussr:b6c82b2a-5c6f-412f-ad88-2abb63af10d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:adc638a0-360d-4b74-977c-282458dfc214", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2012 z 11. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-11", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adc638a0-360d-4b74-977c-282458dfc214"}, {"guid": "ussr:af92f4a1-26e2-4e77-8de1-dedfd6455764", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 222/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af92f4a1-26e2-4e77-8de1-dedfd6455764"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d5a0b723-8889-47fc-8af9-26e3c5faaa2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.566.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 566/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 566/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.566.2023.1"}, {"guid": "ussr:9d2dd788-f3e6-400b-89b5-6eeba71e02f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.245.2022.1"}]}