{"guid": "ussr:b8c4dcb5-b2dc-4f8e-8264-c41061158c9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.551.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 551/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.551.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39", "nazov": "čl. 39 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b8c4dcb5-b2dc-4f8e-8264-c41061158c9f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.551.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.551.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.551.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 551/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Michalom Maslenom, PhD., Babuškova 3, Bratislava, pre\nnamietané porušenie jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39\nÚstavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 So/97/2014 z 19. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na primerané hmotné\nzabezpečenie podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So/97/2014 z 19. januára 2016 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ k 1. septembru\n2012 podal na Sociálnu poisťovňu – ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) žiadosť\no priznanie starobného dôchodku s tým, že od priznania dôchodku (16. decembra 2001;\nsťažovateľ nedefinoval typ dôchodku, pozn.) bol nepretržite v pracovnom pomere.\nRozhodnutím č. 44121670400 z 29. novembra 2012 Sociálna poisťovňa jeho žiadosť\nzamietla z dôvodu, že starobný dôchodok mu bol už priznaný od 16. decembra 2001\nrozhodnutím príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).\n3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 44121670400 z 29. novembra 2012 podal\nsťažovateľ opravný prostriedok. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne rozsudkom č. k. 8 Sd/39/2013-26 z 10. júna 2014 ako\nvecne správne podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) potvrdil. Na odvolanie sťažovateľa najvyšší súd\nnapadnutým rozhodnutím rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nZ dávkového spisu predloženého Sociálnou poisťovňou ako odporkyňou v konaní zistil, že\nsťažovateľ už v tom čase bol poberateľom výsluhového dôchodku a od 16. decembra 2001\nbol sťažovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom\nzabezpečení“) v spojení s čl. 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou\na čl. 8 a 9 Správnej dohody o vykonaní zmluvy od 1. júla 2002. Najvyšší súd poukázal na\nto, že v zmysle § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) sa tento starobný dôchodok odo dňa\njeho priznania považuje za výsluhový dôchodok; súčasne bol sťažovateľovi rozhodnutím\nministerstva vnútra č. p. SPC-118.704-1/6-2002 z 30. mája 2002 priznaný starobný\ndôchodok (nárok od 16. decembra 2001, pozn.). Najvyšší súd preto dospel k záveru, že\nsťažovateľovi „nemožno priznať ďalší starobný dôchodok, má však nárok na zvýšenie\n2\n\nstarobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok a výšku jeho\nstarobného dôchodku, priznaného od 16.12.2001, pričom právomoc rozhodnúť o takomto\nzvýšení starobného dôchodku patrí útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“.\nVzhľadom na uvedené dodal, že „nie je opodstatnená požiadavka navrhovateľa uložiť\nodporkyni povinnosť vyčísliť jeho starobný dôchodok, keďže odporkyňa mu ho priznávať\nnebude, a odpracované roky po priznaní starobného dôchodku mu budú zhodnotené jeho\nzvýšením, o ktorom rozhodne príslušný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“. Pre\npotvrdenie správnosti záverov najvyšší súd poukázal na to, že ide o ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyššieho súdu a tento právny názor bol vyslovený už napr. v jeho rozhodnutiach\nsp. zn. 9 So/41/2008, 9 So/43/2011, 9 So/190/2011 alebo sp. zn. 9 So/134/2010\nz 24. novembra 2011, ktorý bol správnym kolégiom najvyššieho súdu uverejnený v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2015 pod\nč. 57/2015.\n4. Sťažovateľ tvrdí, že týmto rozsudkom najvyššieho súdu bolo porušené jeho\nzákladné právo na primerané sociálne zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ústavy a základné\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. Porušenie prvého z nich vidí\nv tom, že „napriek celkovej dobe 56 rokov dôchodkového poistenia poberám starobný\ndôchodok k dnešnému dňu v súhrne cca 430,-eur, čo je v zjavnom rozpore s princípmi, na\nktorých je systém starobného dôchodku založený, najmä na princípoch zákonnosti, rovnosti,\nsolidarity a zásluhovosti“. Porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ústavy sa\nvšeobecné súdy mali dopustiť tým, že „jednostranne prihliadali len k tvrdeniam a názorom\nSociálnej poisťovne. K mojim námietkam a tvrdeniam neprihliadali napriek tomu, že boli\nargumentované\n\nplatnými\n\nzneniami\n\npríslušných\n\nustanovení\n\nprávnych\n\npredpisov.“.\n\nSťažovateľ namietal účelovosť a neprípustnosť interpretácie a aplikácie príslušných\nustanovení zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zákona o sociálnom\npoistení, ktorú si na základe rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 So/41/2008\nz 29. septembra\n\n2008\n\no\n\nnemožnosti\n\nsúbehu\n\npôvodne\n\nstarobného\n\ndôchodku\n\nprekvalifikovaného na výsluhový dôchodok (§ 125 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov) osvojili Sociálna poisťovňa a následne aj oba všeobecné súdy. Podľa\nsťažovateľa táto „nemá oporu v textoch uvedených prameňov práva. Nie neprípustnosť\n3\n\nsúbehu ale naopak možnosť súbehu jednoznačne vyplýva zo znenia ustanovenia § 66 zákona\nč. 328/2002 Z. z. Z dôvodovej správy k ustanoveniu... Interpretácia ustanovenia ods. 1 §\n125 zákona je v judikátoch za hranicou možného súdneho výkladu, nakoľko sa tu nejedná\no preklenutie medzier v platnej právnej úprave, ale o jej zmenu judikátom. Využitie žiadosti\no zvýšenie už priznaného dôchodku na ktoré mňa odkazuje Sociálna poisťovňa by bolo len\nreťazením diskriminácie, ktorú predstavuje vo vzťahu k tzv. staro dôchodcom platná právna\núprava v Slovenskej republike ako aj jej interpretácia a aplikácia príslušnými subjektmi.“.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosť\nprijal na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 1 So/97/2014 z 19. januára\n2016 porušil základné právo sťažovateľa na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\npodľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 So/97/2014 z 19. januára\n2016 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak\nústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07,\nI. ÚS 453/2011). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\n\n5\n\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n12. Predmetom predloženej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľa na primerané zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ústavy v spojení s porušením\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 So/97/2014 z 19. januára 2016. Týmto rozsudkom najvyšší súd potvrdil rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bolo na základe riadne podaného opravného prostriedku (§ 250l\nOSP) potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti sťažovateľa\no priznanie starobného dôchodku od 1. septembra 2012 z dôvodu, že mu je už od\n16. decembra 2001 ministerstvom vnútra priznaný a vyplácaný starobný dôchodok\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý sa za výsluhový dôchodok len\npovažuje (§ 132, § 133 zákona o sociálnom zabezpečení, čl. 8 a 9 Správnej dohody\no vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou v spojení s § 125 ods. 1 zákona\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Poukázal pritom na rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 9 So/41/2008 z 29. septembra 2008. Dodal, že sťažovateľ má v zmysle § 67\nods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov možnosť požiadať ministerstvo\nvnútra o zvýšenie už priznaného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po\n31. decembri 2003. Tento právny názor vyslovili aj krajský súd, aj najvyšší súd, ktorý ho\npodporil poukazom na ďalšiu svoju rozhodovaciu a judikačnú činnosť.\n13. Podstatou námietky sťažovateľa je tvrdenie, že Sociálna poisťovňa a aj\nvšeobecné súdy nesprávne a účelovo interpretovali a na jeho vec aplikovali príslušné právne\nnormy zákona o sociálnom zabezpečení, zákona o sociálnom poistení a zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov, keď vylúčili možný súbeh výsluhového dôchodku podľa\nzákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a starobného dôchodku podľa zákona\no sociálnom poistení.\n14. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\n6\n\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nIII.\nIII. 1 K dôvodom odmietnutia sťažnosti v časti namietaného porušenia\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti napáda správnosť právnych záverov najvyššieho\nsúdu z dôvodu nesprávnej interpretácie a aplikácie príslušných právnych predpisov.\n17. Za sporný z hľadiska výkladu považuje sťažovateľ najmä § 125 ods. 1 zákona\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, v zmysle ktorého sa starobné dôchodky\npolicajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa\ndoterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, odo dňa účinnosti\ntohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili\nku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho\nzabezpečenia ministerstva.\n7\n\n18. Vo veci vedenej pred ním pod sp. zn. 9 So/41/2008 najvyšší súd riešil obdobnú\nvec, v ktorej spornou otázkou bol vzťah starobného dôchodku priznaného podľa § 132\na § 133 zákona o sociálnom zabezpečení a výsluhového dôchodku podľa zákona\nč. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, resp. zákona č. 328/2002 Z. z.\nV rozsudku z 29. septembra 2008 vyslovil, že: „Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovaných\nustanoveniach uviedol, že starobné dôchodky sa považujú za výsluhový dôchodok podľa\nzák. č. 114/1998 Z. z., resp. že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 91 zák.\nč. 114/1998 Z. z. sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zák.\nč. 328/2002 Z. z., je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými\ndôchodkami podľa zák. č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002\nZ. z. sa iba považujú, najmä na účely ich zvyšovania za dobu trvania služby. Taký záver\nvyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na\nstarobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov\npriznaných podľa §§ 22 až 24 v spojení s §§ 132 a 133 zák. č. 100/1988 Zb. a spôsobu\nvýpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 28 zák. č. 114/1998 Z. z., resp.\npodľa § 39 zák. č. 328/2002 Z. z. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými\ndôchodkami priznanými podľa zák. č. 114/1998 Z. z., resp. podľa zák. č. 328/2002 Z. z.\na starobnými dôchodkami, priznanými podľa zák. č. 100/1988 Zb., ktoré sú za výsluhové\ndôchodky iba považované, vyplýva aj zo znenia zák. č. 494/2001 Z. z. o zvýšení\nvýsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov\nv roku 2001 (§ 1 ods. 1 a 2), prípadne zák. č. 471/2003 Z. z. o zvýšení výsluhových\npríspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov\nv roku 2003 (§§ 1 až 3 a § 4 ods. 1)“ [zvýraznené ústavným súdom]. Súčasne dodal, že\n„Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zák. č. 100/1988 Zb. súčasne\nvylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003\nZ. z. Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania po vzniku nároku na starobný\ndôchodok je preto možné posúdiť len podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., t. j. podľa\npredpisov účinných do 31. decembra 2003.“. V tomto zmysle rozhodol najvyšší súd aj\nrozsudkom sp. zn. 9 So/43/2011 z 29. marca 2012.\n\n8\n\n19. Rozsudkom sp. zn. 9 So/134/2010 z 24. novembra 2011 (uverejnenom aj\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2015 pod č. 57/2015), na\nktorý poukázal najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí, najvyšší súd vyslovil, že:\n„I. Okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového\nveku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov\nuž raz priznaný, vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku\n(starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení.\nII. Navrhovateľ má však nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby\nzamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok a výšku starobného dôchodku, pričom\no zvýšení rozhodne orgán, ktorý rozhodol o priznaní starobného dôchodku.“\nV tamojšej veci najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne o žiadosti žiadateľa o započítanie doby poistenia - „10\nrokov z celkových 35 rokov započítaných v systéme Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, v ktorom mu na výšku dôchodku postačovalo 25 rokov“. Krajský súd dospel\nk záveru, že „z dôvodu, že navrhovateľ je poberateľom dvoch dôchodkov podľa rôznej\nprávnej úpravy, pričom pre každý bola zhodnotená rôzna doba dôchodkového poistenia,\npodľa názoru krajského súdu požiadavka navrhovateľa, aby zo zhodnotenej doby poistenia\npre výsluhový dôchodok mu bola započítaná časť doby aj pre novo priznaný starobný\ndôchodok, nemá oporu v zákone. Súčasne považoval za nedôvodnú požiadavku\nnavrhovateľa na ustanovenie znalca na účely preverenia výšky starobného dôchodku“.\nNajvyšší súd v rozsudku vo veci sp. zn. 9 So/134/2010 poukázal na to, že zákon\no sociálnom zabezpečení bol všeobecným právnym predpisom sociálneho zabezpečenia\na vzťahoval sa aj na policajtov. Od 1. júla 2002 došlo k čiastočnému vylúčeniu\npolicajtov zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, a to na účely ich\nvýsluhového zabezpečenia výlučne za dobu ich služby v policajnom zbore. Zo znenia\n§ 125 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vyvodil záver, „že\nstarobný dôchodok navrhovateľa, priznaný podľa §§ 132 a 133 zákona o sociálnom\nzabezpečení a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. (1. januára 2002), vyplácaný\norgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra je naďalej starobným dôchodkom,\nnie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z.. Za výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty\n9\n\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Okolnosť, že navrhovateľovi bol\nstarobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov už raz priznaný, vylučuje možnosť\nvzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho\nzákona o sociálnom poistení.“.\n20. Preskúmaním sťažnosťou napadnutého rozsudku ústavný súd dospel k záveru, že\nnajvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, príslušné zákonné ustanovenia podstatné\npre posúdenie veci sťažovateľa interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho\núvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne\nakceptovateľné, pričom rešpektujú aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu vo veciach\nsociálnych. Ústavný súd preto nemá absolútne žiaden dôvod, no ani právomoc zasahovať do\nrozhodovacej činnosti najvyššieho súdu.\n21. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nezistil možnú spojitosť medzi\nnapadnutým rozhodnutím a tvrdeným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nústavy. Preto v tejto časti sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavom súde).\nIII. 2 K dôvodom odmietnutia sťažnosti v časti namietaného porušenia\nzákladného práva sťažovateľa na primerané zabezpečenie v starobe podľa čl. 39\nústavy\n22. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n23. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 39 ústavy\nústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,\nIV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ak toto\nporušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy\n10\n\nvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. O prípadnom porušení týchto práv by bolo možné uvažovať zásadne\nlen vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého\nzo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48\nústavy, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07). Medzi takéto práva nepochybne\npatrí aj základné právo podľa čl. 39 ústavy.\n24. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že zjavne nie je dané opodstatnenie tvrdeniu\nsťažovateľa o porušení jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nústavy, je tvrdenie porušenia základného práva sťažovateľa na primerané zabezpečenie\nv starobe podľa čl. 39 ústavy o to viac neopodstatnené. Teda, zjavne nie sú dané dôvody na\nprijatie sťažnosti sťažovateľa v tejto časti. Ústavný súd ju preto ako zjavne neopodstatnenú\nzamieta (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n25. Ústavný súd dodáva, že odôvodnenie sťažnosťou napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu plne vyhovuje požiadavkám základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie a najvyšším súdom prezentovaný výklad relevantných právnych predpisov v ich\nvzájomnej súvislosti rešpektuje požiadavku čl. 152 ods. 4 ústavy. Závery najvyššieho súdu\nnepopierajú právo sťažovateľa na vyšší starobný dôchodok; vylučujú však súbeh dôchodkov\npre zabezpečenie v starobe pochádzajúcich jednak zo všeobecného systému dôchodkového\nzabezpečenia a jednak z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia policajtov\na vojakov. Je to naopak názor sťažovateľa, ktorý by pri faktickej aplikácii viedol\nk znevýhodneniu osôb zúčastnených na sociálnom poistení len v jednom z uvedených\nsystémov, pretože by mu umožnil poberať dva starobné dôchodky súbežne. Pokiaľ\nsťažovateľ namieta porušenie princípov zákonnosti, rovnosti, solidarity a zásluhovosti,\nústavný súd mu pripomína princíp solidarity. Sťažovateľ opomenul, že jeho vlastná\n„interpretácia“ by bez ďalšej osobitnej právnej úpravy viedla k vyňatiu starobných\ndôchodkov priznaných a vyplácaných policajtom a vojakom ešte na základe zákona\no sociálnom zabezpečení spod systému výsluhových dôchodkov podľa zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov, ako aj spod zákona o sociálnom poistení, čím by bola\npríslušnému správnemu orgánu správy sociálneho zabezpečenia na určenom osobitnom\n11\n\núseku odňatá právomoc a zároveň aj povinnosť tieto dôchodky medziročne upravovať.\nTento argument najvyšší súd vyslovil práve v už spomínanom rozsudku sp. zn.\n9 So/134/2010 (R 57/2015).\n26. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n27. Keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\na namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39 ústavy, ústavný súd\npredloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\n28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bezpredmetné rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa v nej uplatnených.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "sociálna poisťovňa", "dôchodok-starobný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 75/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "3cafb542-2927-4bcf-bfd2-d7802eed4287:a49bad9a-a508-4d7e-97da-9dd460a42c17", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7013200684.1", "spisova_znacka": "8Sd/39/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/39/2013 z 30. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200684.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6c51ca56-9a55-4f3e-aaae-c70d5585aeda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2"}, {"guid": "77f625ec-d661-4cd5-a7b9-6214e852d70e:1feed668-0540-4162-8f42-e2372b7189bc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201235.1", "spisova_znacka": "8Sa/85/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/85/2018 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201235.1"}, {"guid": "77f625ec-d661-4cd5-a7b9-6214e852d70e:347d51a7-3462-46a9-acac-4c1be0a1581c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201235.1", "spisova_znacka": "8Sa/85/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/85/2018 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201235.1"}, {"guid": "77f625ec-d661-4cd5-a7b9-6214e852d70e:477096b4-d105-42a2-818c-8cf256d6edc4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201235.1", "spisova_znacka": "8Sa/85/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/85/2018 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201235.1"}, {"guid": "7ecdab97-740c-48f9-998e-bc1ffff19358:a486c104-2775-44bb-b4e0-dba2f07dce73", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2015200763.1", "spisova_znacka": "20Sd/47/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sd/47/2015 z 23. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2015200763.1"}]}