{"guid": "ussr:ab7ee928-5f10-44aa-b12c-88cb2c50e6ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.539.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 539/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 539/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 539/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.539.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ab7ee928-5f10-44aa-b12c-88cb2c50e6ac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.539.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.539.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.539.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 539/2015-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Matejom Valjentom, Jesenského 232, Partizánske,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 176/2011\na jeho rozsudkom z 18. júna 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 17 Co 770/2013 zo 17. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín ďalej len („okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 176/2011 a jeho rozsudkom z 18. júna 2013 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 770/2013\nzo 17. septembra 2014.\nZo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že okresný súd\nnapadnutým rozsudkom rozhodol vo veci sťažovateľa (ako odporcu) tak, že určil,\nže „zmluva o úvere zo dňa 03.11.2009 uzatvorená medzi navrhovateľmi 1) a 2) ako\ndlžníkmi a odporcom ako veriteľom je neplatná...“. Ďalej rozhodol, že „zmluva o zriadení\nzáložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.11.2011 uzatvorená medzi navrhovateľmi 1)\na 2) ako záložcami a odporcom ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie\nzáložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v\nbytového domu\n\na to k bytu\n\npostavenom na pozemku\n\na\n\nspoluvlastníckeho podielu 73/2081 na spoločných častiach a spoločných zriadeniach\nbytového domu so súp.\n\na na pozemku\n\nzapísané v katastri nehnuteľností pre\n\n, všetky nehnuteľnosti\nna\n\nje neplatná... odporca je\n\npovinný zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v\nsume 528,38 eur, k rukám... advokátky...“ .\nProti označenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie proti\nvšetkým výrokom, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) a žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací podľa § 220\nOSP napadnuté výroky rozsudku okresného súdu zmenil tak, že žalobu navrhovateľov 1)\na 2) ako nedôvodnú zamietne a súčasne zaviaže navrhovateľov 1) a 2) zaplatiť mu náhradu\ntrov konania a trov právneho zastúpenia tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania,\nalebo aby podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a podľa\n§ 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O podanom odvolaní\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil\na sťažovateľa zaviazal zaplatiť navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania v sume\n74,90 €.\n\n2\n\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že „V súdnom spise sa na č. l. 14\nnachádza doplnenie žaloby zo strany navrhovateľov v 1. a 2. rade, pričom aj z obsahu tohto\ndoplnenia žaloby vyplýva, že ide o skutočné doplnenie odôvodnenia žaloby, pričom toto\ndoplnenie žaloby“ mu nebolo v priebehu konania pred prvostupňovým súdom nikdy\ndoručené, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu procesného postupu podľa § 114 ods. 2\nOSP a súčasne aj k „porušeniu jedného zo základných princípov občianskeho súdneho\nprocesu a to k porušeniu zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho poriadku (§ 1,\n§ 2 a § 18 Občianskeho súdneho poriadku)“.\nPodľa názoru sťažovateľa účastník konania ani jeho právny zástupca „nemajú\npovinnosť priebežne nahliadať do súdneho spisu a zisťovať, či žaloba zo strany žalobcov\nbola doplnená alebo nie“.\nNa základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že ako „účastník občianskeho\nsúdneho konania... nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k doplneniu žaloby, čím bolo\nporušené... právo na prístup k súdu a spravodlivé súdne konanie, a teda došlo k porušeniu\nzákona, v tomto prípade ustanovenia § 1, § 2 a § 18 Občianskeho súdneho poriadku a ide\nteda o autonómny dôvod na podanie mimoriadneho dovolania“.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuj na to, že krajský súd síce v napadnutom rozsudku\nna strane 7 konštatuje, že „doplnenie žaloby nebolo odporcovi ani jeho právnemu\nzástupcovi doručené, avšak podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne táto skutočnosť\nnemala žiadny vplyv na práva účastníka konania, nakoľko prvostupňový súd rozhodol\no neplatnosti právnych úkonov z iných dôvodov, ako boli uvedené v návrhu navrhovateľov\na v jeho doplnení“.\nUvedené tvrdenia krajského súdu sú podľa názoru sťažovateľa zjavne nesprávne,\npretože je nepochybné, že „v tomto prípade došlo k porušeniu ustanovenia § 1, § 2 a § 18\nObčianskeho súdneho poriadku tým, že účastníkovi občianskeho súdneho konania nebolo\ndoručené doplnenie žaloby a teda účastníkovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k týmto\n\n3\n\ndôvodom žaloby, pričom je právne irelevantné, z akých dôvodov rozhodol súd o neplatnosti\nprávnych úkonov“.\nNa žiadne iné pochybenia krajského súdu sťažovateľ v sťažnosti nepoukazuje.\nPreto na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález v tomto\nznení:\n„1. Základné právo\n\nna rovnosť účastníkov v konaní zaručené v článku\n\n47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivý proces zaručené\nv článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/176/2011 a jeho rozsudkom\nzo dňa 18. júla 2013 (správne má byť 18. júna 2013, pozn.) v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 17 Co/770/2013-147 zo dňa 17. septembra 2014 porušené\nbolo.\n2. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 15 C/176/2011-101 zo dňa 18. júla 2013\n(správne má byť 18. júna 2013, pozn.) a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n17 Co/770/2013-147 zo dňa 17. septembra 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n340,89 EUR..., ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet jej právneho\nzástupcu...“\nPodľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal dovolanie proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n2. 1 K namietanému postupu a rozsudku okresného súdu\nZ princípu subsidiarity, z ktorého vychádza čl. 127 ods. 1 ústavy, vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní\nsa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, bol sťažovateľ oprávnený podať odvolanie (čo aj urobil), o ktorom bol oprávnený\n\n5\n\na aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu vylučuje právomoc ústavného súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie.\n2. 2 K namietanému postupu a rozsudku krajského súdu\nSťažovateľ založil svoju sťažnosť v tejto časti na skutočnosti, že spôsob, akým sa\nkrajský súd v napadnutom rozsudku vysporiadal z jeho odvolacou námietkou o nedoručení\ndoplnenia žaloby, je nesprávny, a keďže uvedeným postupom okresného súdu došlo podľa\njeho názoru k porušeniu § 1, § 2 a § 18 OSP a uvedený postup okresného súdu bol krajským\nsúdom vyhodnotený ako taký, ktorý nemohol mať vplyv na rozhodnutie okresného súdu\nvo veci samej, došlo aj k porušeniu jeho v sťažnosti označeného základného práva podľa\nčl. 47 ods. 3 ústava a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZo sťažnosti ani z jej príloh nebolo možné ustáliť, kedy sa sťažovateľ dozvedel\no doplnení žaloby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu však vyplýva,\nže sťažovateľ svoje odvolanie oprel okrem iného aj o dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b)\nOSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci),\na to že mu nebolo doručené doplnenie návrhu na začatie konania. Z vyjadrenia\nnavrhovateľov podaného k odvolaniu sťažovateľa však vyplýva, že títo poukázali na to,\nže sťažovateľ v priebehu konania pred okresným súdom túto skutočnosť žiadnym spôsobom\nnenamietal.\nKrajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke sťažovateľa poukázal na to,\nže podľa súdnej praxe sa inou vadou rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré\nmohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie\nprocesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ustanovenie § 221 ods. 1 OSP, ale\n\n6\n\nich dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho\nrozhodnutia vo veci samej.\nKrajský súd ďalej zistil, že „doplnením podania zo dňa 07.05.2012“, na ktoré\npoukazuje sťažovateľ, navrhovatelia uvádzali „dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva\no úvere neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi a ďalej citoval ustanovenia § 52,\ntýkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a zdôrazňovali, že spotrebiteľské zmluvy nesmú\nobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j, neprijateľná podmienka“.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však bolo krajskému súdu\nzrejmé, že výrok okresného súdu, ktorým určil neplatnosť zmluvy o úvere, ako i záložnej\nzmluvy, „súd prvého stupňa neodôvodnil s odkazom na jej rozpor s § 3 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka ani pre neprijateľné podmienky, teda v súvislosti s posudzovaním jej charakteru\nako spotrebiteľskej zmluvy“. Za takejto situácie potom nedoručenie doplnenia podania\nnemalo podľa názoru krajského súdu „žiadnym spôsobom vplyv na výrok napadnutého\nrozhodnutia“.\nÚstavný\n\nsúd\n\nv zmysle\n\ndnes\n\nuž\n\nustálenej\n\njudikatúry\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej republiky [ďalej len ,,najvyšší súd“ (pozri k tomu napr. uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 218/2011 z 5. januára 2012 – www.nsud.sk)] poukazuje na to,\nže Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku\nurčitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti\nna podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady\na podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti\nkonania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktorú sú\ntaxatívne vymenované v § 237 OSP, pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam\n– vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (pozri § 237\nOSP) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod [pozri § 241 ods. 2 písm. a) OSP].\nAj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti\nprocesných vád v zmysle § 237 OSP pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady,\n\n7\n\nktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. „iné vady“), považuje –\nna rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 OSP – (len) za relevantný dovolací\ndôvod [pozri § 241 ods. 2 písm. b) OSP ], pričom ale vady tejto povahy prípustnosť\ndovolania nezakladajú. Treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom\njednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým došlo\nv občianskom súdnom konaní v postupe súdov.\nPreto ak sťažovateľ je toho názoru, že označeným postupom všeobecných súdov bolo\nspôsobené to, že „nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k doplneniu žaloby, čím bolo\nporušené... právo na prístup k súdu... a ide teda o autonómny dôvod na podanie\nmimoriadneho dovolania“, mohol a mal podať dovolanie podľa § 237 písm. f) OSP, podľa\nktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa\núčastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 102/04) odňatím možnosti\nkonať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu tých\nprocesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa\npojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i\nprávnej stránke veci a pod). Z obdobných právnych názorov vychádza aj judikatúra\nnajvyššieho súdu (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 5 Cdo 102/01 z 27. septembra 2001\nalebo sp. zn. 5 Cdo 93/2000 z 25. októbra 2000).\nZnemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom\nuplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je nesporne vadou\nkonania v zmysle § 237 písm. f) OSP. Takáto vada zakladá prípustnosť dovolania proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom dovolací súd musí na ňu vždy prihliadnuť.\nSťažovateľ však dovolanie nepodal.\n\n8\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol už\npri jej predbežnom prerokovaní pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nK sťažovateľovej námietke porušenia čl. 47 ods. 3 ústavy, podľa ktorého všetci\núčastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní, ústavný súd uvádza, že zásada rovnosti strán\nv procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého\nprocesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje\nobčianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02).\nPod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie,\nktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje\nzásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje\nzáujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.\nObsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov\nobčianskeho súdneho procesu spočíva teda v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho\nkonania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu majú rovnaké\nprocesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok\nbez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné\npostavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa\nstane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02).\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuvádza žiadnu skutočnosť\nvo vzťahu ku krajskému súdu, ktorá by ústavnému súdu umožnila dospieť k záveru\no možnom porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 47 ods. 3 ústavy označeným\npostupom a rozsudkom krajského súdu.\nZ uvedených dôvodov bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n9\n\nV závere nad rámec veci ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 520/2010 z 24. marca 2011,\nresp. na paralelu medzi ním a jeho sťažnosťou, z označeného nálezu ústavného súdu\nvyplýva, že ústavný súd v ňom vyslovil, že postupom najvyššieho súdu v konaní\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky bola porušená\njedna z požiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania, pretože\nsťažovateľke nebolo umožnené zaujať stanovisko k mimoriadnemu dovolaniu, a tým sa\núčinne podieľať na bránení svojho už právoplatne priznaného práva. Vzhľadom na uvedené\nústavný súd skonštatoval porušenie jej základného práva na rovnosť účastníkov v konaní\nzaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu ako súdu rozhodujúceho o mimoriadnom\ndovolaní.\nProcesná situácia sťažovateľa však bola podľa názoru ústavného súdu iná, ako\nprocesná situácia sťažovateľky vo veci sp. zn. II. ÚS 520/2010, ktorej vôbec nebolo\numožnené vyjadriť sa k mimoriadnemu dovolaniu ako takému a najvyšší súd rozhodol bez\ntoho, aby poznal jej názor vo veci.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "úver-zmluva o úvere", "konanie-procesný postup", "občianske súdne konanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fd563158-5726-4bf7-aae8-a326effd0bb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2010 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd563158-5726-4bf7-aae8-a326effd0bb8"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04 z 14. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-14", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "9e2856bf-7f6b-40fb-a54c-4e747f724e6e:9ebcfe02-7cfd-438f-922b-3b8625eae157", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3111233183.1", "spisova_znacka": "17Co/770/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/770/2013 z 16. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3111233183.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae31a970-ccd1-49e3-abc3-32d33921d550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.403.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.403.2020.1"}, {"guid": "ussr:0b30b3ff-b449-4fe8-b2e1-949e24e0f6b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.31.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.31.2020.1"}, {"guid": "ussr:6c5c985e-23c8-41df-92c8-cc0891723c53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.313.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 313/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 313/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.313.2018.1"}]}