{"guid": "ussr:2c73a737-356c-4757-804e-01debc9fe8b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.538.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 538/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 538/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 538/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.538.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-5", "nazov": "čl. 41 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c73a737-356c-4757-804e-01debc9fe8b6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.538.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.538.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.538.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 538/2015-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Michaelou Pagáčikovou, Radlinského 1710, Dolný Kubín, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 41 ods. 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 155/2013 a jeho\nrozsudkom z 10. marca 2014 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod\nsp. zn. 11 Co 266/2014 a jeho rozsudkom z 11. augusta 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia jej základných práv podľa čl. 41 ods. 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nNámestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 155/2013 a jeho\nrozsudkom z 10. marca 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“)\na postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 Co 266/2014 a jeho rozsudkom z 11. augusta 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“).\nSťažovateľka v úvode sťažnosti uviedla, že spolu s\n„odporca“) sú rodičmi maloletej dcéry\n\nnarodenej\n\n(ďalej len\n. Sťažovateľka od\n\nnarodenia maloletého dieťaťa nežila s odporcom v spoločnej domácnosti a o maloleté dieťa\nsa osobne starala. Do 30. septembra 2010 bola poberateľkou príspevku na dieťa v sume\n21,99 € mesačne ako štátnej sociálnej dávky, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu\nnezaopatreného dieťaťa v súlade so zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa\na o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 600/2003 Z. z.“). Keďže sa v priebehu roku 2010 odporca\nzamestnal v Rakúsku, kde pracoval pre švajčiarskeho zamestnávateľa, v súlade\ns legislatívou platnou na území Európskej únie (ďalej len „EÚ“) požiadali o poskytovanie\nprídavku na dieťa [približne 170 švajčiarskych frankov (asi 140 €) mesačne] zo strany\npríslušných orgánov vo Švajčiarsku ̶ konkrétne od „Ausgleichskasse Schwyz“.\nV zmysle legislatívy platnej v rámci EÚ a európskeho hospodárskeho priestoru,\nprídavky na to isté dieťa nemožno poberať súbežne vo viacerých štátoch v rámci EÚ\na európskeho hospodárskeho priestoru a z uvedeného dôvodu poskytovanie prídavku\nna dieťa na Slovensku bolo sťažovateľke pozastavené ̶ a to na základe rozhodnutia Úradu\npráce sociálnych vecí a rodiny v Námestove z 30. septembra 2010 ako správneho orgánu,\ndo ktorého kompetencie patrí rozhodovanie o príspevku na maloleté dieťa v rámci\nSlovenskej republiky v zmysle zákona č. 600/2003 Z. z., pričom pozastavenie výplaty\npríspevku na dieťa bolo v citovanom rozhodnutí odôvodnené práve skutočnosťou,\nže prídavky na maloleté dieťa budú poskytované zo strany iného štátu v rámci európskeho\nhospodárskeho priestoru.\n\n2\n\nSťažovateľka sa po narodení maloletej dcéry s odporcom ústne dohodla na úprave\npráv a povinností k maloletej, a to okrem iného aj na výške výživného s tým, že ak mu budú\npriznané prídavky na dieťa, tak jej ich bude vyplácať. Následne, ako to uvádza\nsťažovateľka, „odporca svojvoľne začal porušovať túto ústnu dohodu, a dohodnuté výživné\nzačal uhrádzať v ľubovoľne vysokých čiastkach, preto sa v roku 2013 sťažovateľka obrátila\nna Okresný súd Námestovo s návrhom na úpravu práv a povinností k mal.\n\n-\n\npredmetné občianske súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Námestovo pod\nč. :3 P/33/2013“. Okresný súd v označenom konaní rozsudkom sp. zn. 3 P 33/2013\nz 1. augusta 2013 schválil rodičovskú dohodu v takom znení, že maloletú dcéru zveril\ndo osobnej starostlivosti matky (sťažovateľky) a otca (odporcu) zaviazal prispievať\nod 17. apríla 2013 na výživu maloletej sumou 250 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci, ako\naj prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 50 € mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho\nmesiaca.; t. j. celkovo bol odporca zaviazaný prispievať na maloletú sumou 300 €. V tomto\nkonaní sťažovateľka potvrdila, že odporca prispieval na maloletú sumou 350 €, v ktorej boli\nzahrnuté aj rodinné prídavky poberané odporcom zo Švajčiarska. Uvedené uviedla aj\ndo správy orgánu sociálneho zabezpečenia.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v septembri 2013 podala na okresnom súde\nžalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti odporcovi, a to preto, že odporca síce\n„predmetný prídavok na dieťa... poberá, ale tento si neoprávnene ponecháva (prisvojuje)\na neposkytuje ho sťažovateľke, ktorá s mal. dieťaťom žije v spoločnej domácnosti\na od narodenia sa o mal. dieťa osobne stará“.\nSťažovateľka svojím návrhom žiadala, aby okresný súd zaviazal odporcu\nna vyplatenie podľa jej názoru „neoprávnene zadržaných peňažných prostriedkov, ktoré\nv podobe prídavku na dieťa - mal.\n\nboli odporcovi vyplateného zo strany\n\nAusgleichskasse Schwyz, a to nielen prídavku na dieťa, ktorý bol do dňa podania návrhu\nvyplatený“, ale aby okresný súd zaviazal odporcu aj povinnosťou poskytovať peňažné\nprostriedky získané z prídavkov na ich maloletú dcéru „aj smerom do budúcnosti po celú\ndobu poberania tejto štátnej dávky zo strany Ausgleichskasse Schwyz“.\n\n3\n\nOkresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľky o vydanie bezdôvodného\nobohatenia zamietol, pretože nezistil žiadnu takú právnu skutočnosť, na základe ktorej by\nprichádzalo do úvahy použitie niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia\nupraveného v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd v ňom vyslovil záver,\nže odporca sa nijako bezdôvodne neobohacuje na úkor sťažovateľky tým, keď na základe\ndohody s ňou poberá prídavok na maloletú v zahraničí.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, pričom sa\nstotožnil so záverom okresného súdu o neexistencii základu nároku, keď medzi\nsťažovateľkou a odporcom nemožno konštatovať vznik právneho vzťahu z bezdôvodného\nobohatenia, a navyše uviedol, že nemá právomoc rozhodovať o tom, kto je oprávnenou\nosobou na poberanie prídavku na dieťa.\nPodľa názoru sťažovateľky došlo opísaným postupom oboch všeobecných súdov\nkonajúcich v tejto veci k porušeniu jej základného práva podľa čl. 41 ods. 5 a čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZásadné pochybenie súdov vidí sťažovateľka v tom, že stotožňujú „odporcom\nuhrádzané výživné s prídavkom na dieťa (ako štátom poskytovanou dávkou sociálneho\nzabezpečenia)“. Podľa jej právneho názoru nemožno výživné poskytované odporcom\nsťažovateľke na základe rodičovskej dohody stotožňovať s prídavkom na dieťa,\nresp. s akýmikoľvek dávkami sociálneho zabezpečenia či príspevkami poskytovanými\norgánmi štátu pre účely výživy maloletého dieťaťa. V žiadnom prípade sa tak sťažovateľka\nnemôžeme stotožniť s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého «prídavok poskytovaný\nštátom predstavuje „príjem“ odporcu, ktorý je „zohľadnený“ resp. „započítaný“\nvo výživnom ktoré odporca poskytuje mal. dieťaťu na základe rodičovskej dohody».\nV neposlednej rade sú podľa názoru sťažovateľky „rozhodnutia prvostupňového\ni druhostupňového súdu postihnuté i ďalšou vadou, ktorá podľa nášho názoru má\nza následok nesprávnosť rozhodnutí vo veci, a síce; v rozhodnutiach absentuje dostatočné,\nvyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie rozsudku, v ktorom by súd podrobne vysvetlil\n\n4\n\nsvoje úvahy ktorými sa spravoval a na základe ktorých vyhodnotil skutkový a právny stav\ntak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\nNapadnuté rozhodnutie Krajského súdu Žilina i rozhodnutie Okresného súdu\nNámestovo považujeme vo svojej podstate za nesprávne, nezákonné a nespravodlivé, ich\nodôvodnenia za nepreskúmateľné, vzhľadom na absenciu uspokojivého odôvodnenia\nrozsudku.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní takto\nrozhodol :\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, v zmysle čl. 46. Ústavy SR a práva\nna spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými článkom VI. ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj práva na osobitnú ochranu\nrodiča sfárajúceho sa o dieťa v zmysle čl. 41 ods. 5 Ústavy SR bolo v konaní pred Krajským\nsúdom Žilina vedenom pod sp. zn.: 11 Co/266/2014 a v konaní vedenom na Okresnom súde\nNámestovo pod sp. zn.: 8 C/155/2013 porušené.\nÚstavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn.: 11 Co/266/2014\nzo dňa 11. 8. 2014 a rozhodnutie Okresného súdu Námestovo, sp. zn.: 8 C/155/2013 zo dňa\n10. 3. 2014 vo všetkých výrokoch a vec vracia Okresnému súdu Námestovo na nové\nrozhodnutie.\nPorušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania a trovy právneho\nzastúpenia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju\nzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nV súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody\nna jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru, podľa\nktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\n6\n\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n1. K napadnutému postupu a rozsudku okresného súdu\nZ princípu subsidiarity, z ktorého vychádza čl. 127 ods. 1 ústavy, vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní\nsa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, bola sťažovateľka oprávnená podať odvolanie (čo aj urobila), o ktorom bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť\no odvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu vylučuje právomoc ústavného\nsúdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie.\n2. K napadnutému postupu a rozsudku krajského súdu\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru aj napadnutým rozsudkom (a postupom) krajského súdu, ktorým\n7\n\nkrajský súd rozhodol o odvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu tak, že toto\nrozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.\n2.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\n8\n\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale\nnemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že uvedený článok ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\n9\n\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré\ntoto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nKrajský súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že napadnutý rozsudok okresného\nsúdu je vecne správny. Okresný súd podľa jeho názoru v dostatočnom rozsahu zistil\nskutkový stav veci a vec správne právne posúdil, keď návrh sťažovateľky na vydanie\nbezdôvodného opatrenia zamietol. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu\no neexistencii základu nároku, keď medzi sťažovateľkou a odporcom nemožno konštatovať\nvznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia.\nZ rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu vyplýva, že tieto\nsúdy považovali za preukázané (jednak z výpisov z bankového účtu odporcu, z výpovedí\nsťažovateľky a odporcu, ako aj správy orgánu sociálneho zabezpečenia), že odporca do dňa\npodania\n\nžaloby\n\no vydanie\n\nbezdôvodného\n\nobohatenia\n\nplnil\n\ndohodu\n\nuzavretú\n\nso sťažovateľkou (najskôr ústnu a neskôr vyplývajúcu zo súdom schváleného zmieru),\nže bude platiť dohodnuté výživné na maloletú, ako aj prídavky na dieťa poberané\nzo Švajčiarska (ktoré poberal na základe ich vzájomnej dohody). Okresný súd k tomu\nuviedol, že nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou, či odporca vyplatil sťažovateľke\nprídavky „presne do jedného eura alebo nie“, pretože nepovažoval za preukázaný ani\nzáklad uplatneného nároku, ktorý sťažovateľka odvodzovala od bezdôvodného obohatenia.\nĎalej krajský súd uviedol, že „Prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorý\nje účelovo určený na zabezpečenie výchovy a výživy nezaopatreného dieťaťa. Právomoc\nrozhodovať o tom, kto je oprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa, nepatrí\ndo právomoci súdu. Ide o oblasť verejného pravá a rozhodovaciu právomoc tu majú orgány\nsociálneho zabezpečenia. Nepatrí preto do predmetu dokazovania v tomto konaní, či je\nodporca oprávnenou osobou na poberanie prídavku ma dieťa a či postupom odporcu\nnedochádza k použitiu štátnej sociálnej dávky v rozpore s účelom jej poskytnutia, ktorým je\nzabezpečenie potrieb nezaopatreného dieťaťa. Tieto okolnosti však patria do rozhodovacej\nprávomoci príslušných orgánov sociálneho zabezpečenia či už v Slovenskej republike, alebo\nv inej krajine Európskej únie, ktorej je rodič dieťaťa zamestnancom...“.\n10\n\nZáväzkovo-právny vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne podľa názoru krajského\nsúdu vyjadreného v napadnutom rozsudku pri splnení týchto predpokladov:\n„a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného- v peňažných jednotkách\nna strane povinného (obohateného),\nb) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe\nprávnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone v § 451 ods. 2 a § 454\nObčianskeho zákonníka,\nc) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú\nosobu(oprávnený), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému\nobohateniu na strane obohateného,\nd) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému\nprospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. V danom prípade\nsplnenie týchto podmienok konštatovať nemožno, keď nepochybne nie sú splnené\npredpoklady ani na jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedených\nv § 451 ods. 2 a 454 Občianskeho zákonníka. Nemožno preto konštatovať základ\nuplatneného nároku a rozsudok okresného súdu je správny...“.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku vyslovil, že je netypické, že „prídavok na dieťa\npoberá rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Túto právnu\nskutočnosť (zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky) založilo vydanie\nrozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3 P/33/2013 zo dňa 01.08.2013 a v čase\nrozhodovania o prídavku na maloletú nebola rozhodujúcim orgánom známa. Súd však nie je\nv tomto konaní oprávnený hodnotiť, či po vzniku tejto skutočnosti je odporca aj naďalej\noprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa a či prípadné použitie prídavku\nvyplácaného orgánmi sociálneho zabezpečenia Švajčiarskej federácie mimo určeného účelu\nnie je dôvodom na zmenu doposiaľ vydaného rozhodnutia. O tom môžu rozhodnúť iba\npríslušné orgány sociálneho zabezpečenia, pričom doposiaľ vydané právoplatné\nrozhodnutie považuje odporcu za oprávnenú osobu na poberanie prídavku.“.\nKrajský súd sa však nestotožnil s názorom okresného súdu, že prídavok na dieťa,\nktorý rodič poberá, je súčasťou príjmu rodiča, ktorý je smerodajný pre určenie rozsahu\nvyživovacej povinnosti. Podľa názoru krajského súdu „Ide totiž o štátnu dávku, ktorá je\n11\n\npriamo určená na zabezpečenie výchovy a výživy dieťaťa. Na tento účel musí byť aj použitá.\nKaždý rodič má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, vychádzajúc z jeho príjmu z pracovnej\nalebo inej činnosti, ako aj ďalších osobných a majetkových pomerov.“. Vyživovaciu\npovinnosť si preto nemožno podľa názoru krajského súdu „splniť poskytnutím prídavku ako\nštátom vyplácanej dávky účelovo určenej“. Na druhej strane podľa krajského súdu „ale\nprídavok predstavuje dávku, na ktorú treba prihliadnuť pri určení výživného, a to v tom\nsmere, že táto dávka je spôsobilá zabezpečiť časť potrieb maloletého dieťaťa, ktoré potom\nnemusia byť pokryté výživným zo strany rodičov. Táto dávka sa musí dostať do sféry\nmaloletého dieťaťa okrem určeného výživného povinného rodiča.\nVzhľadom na, posledný uvedený záver sa však nič nemení na vecnej správnosti\nnapadnutého rozsudku,, že nie je daný základ uplatneného nároku navrhovateľky voči\nodporcovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil.“.\nKrajský súd správne uviedol, že prídavky na dieťa sú sociálnou dávkou\nposkytovanou štátom, ktorou tento prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu\nnezaopatreného dieťaťa. Povinnosťou oprávnenej osoby je zabezpečiť použitie prídavku\nna výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Pokiaľ v danej veci boli prídavky na dieťa\npo dohode so sťažovateľkou vyplácané priamo odporcovi, a tento ich zasielal sťažovateľke\n(čo nepochybne vyplýva z výpisov z jeho účtu, ako aj z výpovedí oboch rodičov), nemohlo\nna strane odporcu dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Prijatím plnenia vo forme\nvyplácaných prídavkov na dieťa odporca nemohol získať majetkovú hodnotu, ktorou by sa\nna úkor sťažovateľky bezdôvodne obohatil.\nV danej veci považovali súdy za preukázané, že na strane odporcu nedošlo k prijatiu\ntakého plnenia, ktoré by zakladalo vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi,\nna základe ktorého by sťažovateľka bola oprávnená domáhať sa vo vzťahu k odporcovi\nvydania bezdôvodného obohatenia.\nPokiaľ sťažovateľka navrhovala okresnému súdu, aby zaviazal odporcu na vydanie\nbezdôvodné obohatenia (spočívajúceho v pravidelných mesačných prídavkoch na dieťa až\ndo roku 2026, tak ako mu bolo priznané) aj do budúcna ako opakujúce sa plnenie, ústavný\n12\n\nsúd dodáva, že takéto plnenie by ani nebolo možné priznať, keďže ešte nenastali\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej nárok na plnenie. Nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia je možné priznať do rozhodnutia súdu, ale nie za dobu po rozhodnutí súdu\n(do budúcna) formou opakujúceho sa plnenia z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu je podľa\n§ 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.\nVychádzajúc predovšetkým z citovaného ústavný súd zastáva názor, že krajský súd\nsa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom zaoberal a vysporiadal\nso všetkými podstatnými odvolacími námietkami sťažovateľky smerujúcimi proti\nodvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu sťažovateľky\nna vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru ústavného súdu argumentácia\nkrajského súdu zodpovedá príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Závery\nkrajského súdu preto nemožno považovať ani za zjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne.\nÚstavný súd rešpektuje, že je primárnou úlohou všeobecného súdu vykladať zákony\na ďalšie právne predpisy, pričom právny názor krajského súdu a jeho závery možno\nv posudzovanej veci považovať za zrozumiteľné, logické a vyvážené, a preto z ústavného\nhľadiska za akceptovateľné a udržateľné.\nVzhľadom na to, že ústavný súd zhodnotil právne závery krajského súdu ako\nsprávne, nezistil relevantnú súvislosť medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu (ako aj\njeho postupom) a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy ani jej právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n2.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 41 ods. 5 ústavy\nPodľa čl. 41 ods. 5 ústavy rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.\nÚstavný súd už vyslovil právny názor, v zmysle ktorého čl. 41 ústavy priznáva\nochranu manželstvu,\n\nrodičovstvu\n\na\n\nrodine\n\nako osobitným právnym inštitútom\n\n(II. ÚS 47/97). Táto ochrana sa poskytuje prostredníctvom celého radu právnych noriem\npatriacich najmä do odvetvia rodinného, ale aj správneho, finančného, prípadne aj trestného\n13\n\npráva, ktorých základom nie sú subjektívne práva, ale ktoré vychádzajú z materiálnej\npodstaty zmyslu a účelu manželstva a rodiny. Ochrana manželstva, rodičovstva a rodiny\nzaručená prostredníctvom čl. 41 ústavy nie je preto podľa názoru ústavného súdu v priamej\npríčinnej súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľky v konaní\npred ústavným súdom.\nJe nepochybné, že aj právo na pomoc štátu zaručené čl. 41 ods. 5 ústavy je\nv konkrétnej podobe rozpracované v príslušných právnych predpisoch (napr. finančného\na rodinného práva, práva sociálneho poistenia). Z čl. 51 ods.1 ústavy, ktorý obsahuje vlastné\ninterpretačné pravidlo k niektorým ustanoveniam článkov ústavy, medzi ktoré patrí aj čl. 41\nústavy, vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v týchto článkoch sa možno len v medziach\nzákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\nÚstavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto jej časti ako zjavne\nneopodstatnenú pre absenciu príčinnej súvislosti medzi postupom a právnymi závermi\nvo veci konajúceho krajského súdu a namietaným porušením tohto označeného základného\npráva.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "dieťa-prídavok na dieťa", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3b214506-d4d9-4838-8ce5-253e3cddb14f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/97 z 28. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "6509e7a8-028d-4740-935c-db96542c520c:a924e613-0d0c-44f0-94e7-596fc456d342", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7812209908.2", "spisova_znacka": "11Co/266/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/266/2014 z 26. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7812209908.2"}], "citovane_v": [{"guid": "09d5602f-ff87-4725-9274-b00b9107f777:e30ddd99-dcca-4a68-ba04-a0a943b7cbba", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:7622205035.1", "spisova_znacka": "19CoP/6/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoP/6/2026 z 29. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:7622205035.1"}, {"guid": "ef80bfee-dcd4-4112-9d05-0c730ee926a4:4401667b-32aa-4a2f-8ea8-b305d0ff09a9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7715220368.1", "spisova_znacka": "7CoP/39/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/39/2019 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7715220368.1"}, {"guid": "ef80bfee-dcd4-4112-9d05-0c730ee926a4:f21ce0e2-e358-40a5-9140-c779a4ee042b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7715220368.1", "spisova_znacka": "7CoP/39/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/39/2019 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7715220368.1"}, {"guid": "89dc7673-dc6c-4649-8801-44ff09c13e4d:6b2fad47-f7f4-4973-8c96-e551836382cf", "ecli": "ECLI:SK:OSPK:2026:1726200979.2", "spisova_znacka": "54P/70/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 54P/70/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPK:2026:1726200979.2"}, {"guid": "da7280ba-7015-4533-9aec-9bab98e21e54:5488b79f-cafd-4dd3-9308-8968f3de54da", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2024:5624201141.2", "spisova_znacka": "9Pc/13/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Pc/13/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2024:5624201141.2"}]}