{"guid": "ussr:d0b58f1a-5d8a-4283-8ef7-0a12afc1afac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.528.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 528/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 528/2015 z 21. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 528/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.528.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d0b58f1a-5d8a-4283-8ef7-0a12afc1afac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.528.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.528.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.528.2015.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 528/2015-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika\nprerokoval sťažnosť spoločnosti TIPL spol. s r. o., Priemyselná 13, Ladomerská Vieska,\nprávne zastúpenej spoločnosťou Záhoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Renáta Záhoráková, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 CoKR 38/2014-290\nz 24. februára 2015 a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo spoločnosti TIPL spol. s r. o., na súdnu ochranu zaručené čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4 CoKR 38/2014-290 z 24. februára 2015 p o r u š e n é b o l o .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 CoKR 38/2014-290 z 24. februára\n2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti TIPL spol. s r. o.\ntrovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)\nna účet jej právneho zástupcu, spoločnosti Záhoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2015\ndoručená sťažnosť spoločnosti TIPL spol. s r. o., Priemyselná 13, Ladomerská Vieska\n(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 CoKR 38/2014-290\nz 24. februára 2015.\n1. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konkurze vyhlásenom uznesením\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) z 29. mája 2008 na majetok\nspoločnosti\n\n(ďalej len „úpadca“),\n\nv konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 15/2007 si spoločnosť\n\n,\n\n(ďalej len „právny predchodca sťažovateľa“), prihlásila 16. júna\n2008 štyri pohľadávky v celkovej sume 5 271 716 €. Právnym titulom prihlásených\npohľadávok boli zmluvné pokuty dojednané v zmluvách o pôžičkách uzavretých medzi\núpadcom a\n\n, ktorý v období uzatvorenia\n\npredmetných zmlúv (1. októbra 1998 – 10. januára 2000) bol jediným spoločníkom\na konateľom úpadcu. Neskoršími postúpeniami pohľadávok sa veriteľom z nich stal právny\npredchodca sťažovateľa.\nOkresným súdom ustanovený správca poprel 18. septembra 2008 všetky uvedené\nprihlásené pohľadávky, čo sa týka právneho dôvodu aj výšky, a to z dôvodu rozporu\ndojednaných zmluvných pokút s § 3 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Právny predchodca\nsťažovateľa podal na okresnom súde žalobu o určenie popretých pohľadávok. Konanie bolo\nvedené pod sp. zn. 1 Cbi 58/2008. Po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávok\nna sťažovateľa, ktorý vzal podaný žalobný návrh čiastočne späť (týkajúci sa výšky).\nNa základe toho okresný súd uznesením z 10. apríla 2013 konanie čiastočne zastavil.\n\n2\n\nOkresný súd rozsudkom č. k. 1 Cbi 58/2008-262 z 28. júna 2010 v spojení\ns opravným uznesením č. k. 1 Cbi 58/2008-284 z 3. júla 2014 (opravený bol dátum\nrozsudku z 28. júna 2010 na 14. mája 2013) incidenčnú žalobu zamietol. Okresný súd\npovažoval za „nesporné, že pôvodne dohodnutá výška zmluvnej pokuty je v rozpore\ns dobrými mravmi pre jej neprimeranosť. V zmysle ustálenej judikatúry je tiež nesporné,\nže ročná výška zmluvnej pokuty vo výške 176 %, resp. 155 % je v rozpore s dobrými\nmravmi, a preto nie je možné ju na tomto právnom základe priznať“. K možnej čiastočnej\nkonvalidácii rozporu dojednaných zmluvných pokút s dobrými mravmi čiastočným\nspäťvzatím žalobného návrhu sťažovateľom okresný súd uviedol, že „späťvzatie bolo\nvýsledkom jednostranného právneho úkonu navrhovateľa, a preto žiadnym spôsobom\nnemôže konvalidovať absolútne neplatný právny úkon dohody o zmluvnej pokute pre rozpor\ns dobrými mravmi. Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav preto súd prvého stupňa\ndospel k záveru, že ani zmluvná pokuta vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň\nomeškania nie je primeraná významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku\nčoho je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku\na podľa § 39 OZ preto právu na jej zaplatenie nemožno priznať v súdnom konaní právnu\nochranu.“.\nSťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie. V ňom argumentoval,\nže „uplatnený nárok je dôvodný čo do výšky ako aj právneho základu. Z titulu späťvzatia\nnávrhu zo dňa 18.03.2013 bola upravená výška zmluvnej pokuty na 0,3 p. a. z dlžnej čiastky\nza každý deň omeškania, a preto neodporuje zákonu, je v súlade s Obč. z.“. Sťažovateľ\nv odvolaní poukázal aj na možnosť moderácie uplatnenej zmluvnej pokuty súdom\npodľa § 545a Občianskeho zákonníka, „a preto neprimeraná výška zmluvnej pokuty nemôže\nbyť bez ďalšieho dôvodom pre jej nepriznanie zo strany súdu“. V nadväznosti na to\nsťažovateľa dôvodil relevantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nz ktorej podľa jeho názoru plynie, že aj zmluvná pokuta predstavujúca 1 % z dlžnej čiastky\nza každý deň omeškania je primeraná. Sťažovateľ poukázal i na konanie vedené okresným\nsúdom o určenie popretej pohľadávky na základe návrhu iného veriteľa v tom istom\nkonkurze (sp. zn. 1 Cbi 60/2008), pričom v tomto konaní okresný súd určil pravosť\nprihlásenej pohľadávky.\n\n3\n\nKrajský súd rozsudkom č. k. 4 CoKR 38/2014-290 z 24. februára 2015 napadnutý\nrozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil. Stotožnil sa\nso skutkovými i právnymi závermi okresného súdu zhodnotiac, že „zmluvná pokuta ako\nsankcia musí vychádzať z obsahu a charakteru zmluvného záväzku, musí vychádzať\nz obsahu, výšky povinnosti, ktorej splnenie zmluvne sankcionuje v podobe zmluvnej pokuty,\na preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, ak sa zaoberal predmetnými zmluvami\no pôžičke a výškou pôvodne dohodnutej pokuty a v zhode s ustálenou judikatúrou\nkonštatoval, že táto výška je v rozpore s dobrými mravmi pre jej neprimeranosť. Zároveň sa\nsúd zaoberal a prihliadol k tomu, že osoba konajúca za dlžníka a osoba veriteľa je\nR. Rajkov, čím je jednoznačne preukázané, že predmetný nárok dohodnutý v zmluve\npodpísaný tou istou osobou na strane dlžníka a na strane veriteľa, je dohodnutý účelovo,\nv rozpore so zákonom, s vedomím, že predmetná pôžička vrátená nikdy nebude, a teda že sa\nnavýši pohľadávka veriteľa neprimerane o výšku zmluvnej pokuty (176 % p. a., resp. 155 %\np. a.). Je preto zrejmé, že takémuto výkonu práva podľa § 265 Obch. z. nie je možné priznať\nprávnu ochranu. Súd prvého stupňa preto postupoval vecne správne, ak ani na základe\nčiastočného späťvzatia uplatneného nároku, tento nárok navrhovateľa nepriznal a žalobu\nzamietol. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa vo veci\nmoderačného práva súd podľa § 545a OZ, nakoľko nie je možné uplatniť moderačné právo\nsúdu a zmluvnú pokutu znížiť, ak je vyslovená absolútna neplatnosť ustanovení zmluvy,\nna základe ktorých bola táto zmluvná pokuta v konaní uplatnená... Vo vzťahu ku konaniu,\nktoré uvádza odvolateľ pod sp. zn. 1Cbi/60/2008, odvolací súd zistil, že predmetná nárok\npriznaný súdom navrhovateľ uplatnil z iného právneho titulu, než je uplatnené v konaní\nvedenom v posudzovanej právnej veci, preto nie je možné ani k tomuto konaniu pod sp. zn.\n1Cbi/60/2008 prihliadnuť (uplatnené boli navrhovateľom úroky z omeškania).“.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ napadnutý rozsudok krajského\nsúdu kritizuje, pretože podľa jeho názoru vo výsledku nerešpektuje zásadu nediskriminácie\nveriteľov v konkurze. Poukazuje v tejto súvislosti na vec sp. zn. 1 Cbi 60/2008,\nv ktorej okresný súd priznal inému veriteľovi v tom istom konkurze „úrok z omeškania\nvo výške 0,4 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania; súdy sa odmietli zaoberať\nargumentom sťažovateľa o tom, že zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú právne inštitúty\n\n4\n\nvo svojej podstate rovnaké, keď v danom prípade oba inštitúty očividne plnili úlohu sankcie\na paušalizovanej náhrady škody; úpadca obom veriteľom... neuhradil svoje záväzky riadne\na včas; v dôsledku rozdielneho posudzovania súladnosti oboch inštitútov z hľadiska\nustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, konkurzný veriteľ\nnadobudol výhodnejšie postavenie v konkurznom konania na úkor sťažovateľa, nakoľko\nzískal viac hlasovacích práv v konkurze (istina predstavovala 7 550 670 Sk + úrok\nz omeškania vo výške 42 011 927,88 Sk, teda ide o vyše 500%-né navýšenie, ktoré súd\nschválil!; pre porovnanie: v prípade pohľadávky č. 177 sťažovateľa, istina predstavovala\nsumu 9 934 600 Sk a zmluvná pokuta sumu 1 820 345 Sk)...“.\nĎalej sťažovateľ v sťažnosti udáva, že v predmetnom konkurznom konaní okresný\nsúd akceptoval incidenčnú žalobu ďalšieho veriteľa (sp. zn. 1 Cbi 63/2008) podanú\n„o 10 dní neskôr, ako mu uplynula lehota na doručenie žaloby na súd, jeho pohľadávka\nbola premlčaná a ani nebola evidovaná v účtovníctve úpadcu“.\nSťažovateľ poukazuje aj na uznesenie krajského súdu č. k. 2 CoKR 71/2013-264\nz 28. augusta 2014 (fotokópia je priložená k sťažnosti) týkajúce sa ďalšej incidenčnej\nžaloby sťažovateľa v tom istom konkurze, ktorou však navrhol určenie pravosti iných\nprihlásených pohľadávok. Skutkové a právne pozadie tohto konania je však rovnaké ako\nv posudzovanej veci. V tomto uznesení podľa sťažovateľa ten istý krajský súd „dospel\nk záveru, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň\nomeškania je vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu primeraná a dojednanie\no zmluvnej pokute nie je v takomto prípade neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre\nrozpor s dobrými mravmi;... rozdielnosť postoja toho istého súdu v identických prípadoch\nnebola žiadnym spôsobom odôvodnená a preto rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\ntouto sťažnosťou napadnuté sa javí ako arbitrárne. Správnosť postup Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2CoKR/71/2013 má oporu aj v predchádzajúcej\njudikatúre...“.\nPodľa sťažovateľa rozhodnutia okresného súdu i krajského súdu „sú arbitrárne\nz dôvodu, že žiadnym spôsobom náležite a riadne neodôvodnili svoje rozhodnutia;\nnezaoberali sa základnými znakmi zmluvnej pokuty podľa ustanovenie § 544 Občianskeho\n\n5\n\nzákonníka v kontexte skúmania jej výšky s ohľadom na okolnosti tohto prípadu spočívajúce,\nnajmä v dôvodoch, ktoré viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty a na význame a hodnote\nzabezpečovanej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Neprimeranosť\nvýšky zmluvnej pokuty len konštatovali bez akéhokoľvek odôvodnenia a prihliadli na to,\nže pôvodný veriteľ p.\n\nbol osobou majetkovo a personálne prepojenou\n\ns úpadcom; v tejto súvislosti však ignorovali skutočnosť vyplývajúcu z konkurzného spisu,\nže tento veriteľ nebol osobou, ktorá by podala návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok\núpadcu; naopak p. Rajkov sa usiloval o to, aby konkurzné konanie voči úpadcovi nebolo\nzačaté, keďže majetok úpadcu postačoval na úhradu záväzkov a neboli naplnené zákonné\npredpoklady pre vyhlásenie konkurzu...“.\n2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením\nč. k. III. ÚS 528/2015-12 z 20. októbra 2015 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\nZároveň nevyhovel návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu.\n3. Následne ústavný súd 16. novembra 2015 vyzval krajský súd na vyjadrenie\nsa k vecnej stránke sťažnosti, na zaslanie dotknutého súdneho spisu a na stanovisko\nk možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.\n4. Krajský súd doručil 11. decembra 2015 ústavnému súdu vyjadrenie,\nv ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. Pokiaľ ide o vecnú\nstránku sťažnosti, uviedol, že v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku sa „úplne\nvysporiadal s absolútnou neplatnosťou dohody strán o zmluvnej pokute a svoje rozhodnutie\nnáležite a v súlade s ustanoveniami O. s. p. odôvodnil, pričom nemohol prihliadnuť\nk odvolaniu navrhovateľa vo veci moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 545a\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník..., nakoľko nie je možné uplatniť moderačné\nprávo súdu a zmluvnú pokutu znížiť, ak je vyslovená absolútna neplatnosť zmluvy, na\nzáklade ktorej bola táto zmluvná pokuta v konaní uplatnená... Odvolací súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia zároveň uviedol, že vo vzťahu ku konaniu, ktoré uvádza odvolateľ\n\n6\n\npodľa sp. zn. 1Cbi/60/2008 zistil, že predmetný nárok priznaný súdom navrhovateľ uplatnil\nz iného právneho titulu, než je uplatnené v konaní vedenom v posudzovanej právnej veci,\npreto nebolo možné\n\nv odvolacom konaní vedenom tunajším odvolacím súdom\n\npod sp. zn. 4CoKR/38/2014, k tomuto konaniu vedenému pod sp. zn. 1Cbi/60/2008\nprihliadnuť (uplatnené boli navrhovateľom úroky z omeškania), preto sa senát\n4CoKR Krajského súdu v Bratislave na takto zistenom skutkovom základe stotožnil\nso zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho vykonal súd prvého stupňa a konštatoval, že\nOkresným súdom Bratislava I ako súdom prvého stupňa je v konaní vedenom pod č. k.\n1Cbi/58/2008, v spojení s opravným uznesením vydaným súdom prvého stupňa dňa\n03.07.2014, vyvodený správny právny záver, preto jeho rozhodnutie potvrdil...“.\nZ citovaných dôvodov podľa názoru krajského súdu „nie sú splnené podmienky\npre konštatovanie porušenia práva sťažovateľa“.\n5. Vyjadrenie krajského súdu zaslal ústavný súd 7. januára 2016 právnemu\nzástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.\n6. V stanovisku doručenom ústavnému súdu 7. júna 2016 sťažovateľ vyjadril súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci. K veci samej iba uviedol, že sa so závermi\nkrajského súdu nestotožňuje a v celom rozsahu sa pridržiava vyjadrení obsiahnutých\nv sťažnosti.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n7\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nSťažovateľ založil petit svojej sťažnosti na troch okruhoch námietok. Najprv\nargumentuje, že napadnuté rozhodnutie (i prvostupňové rozhodnutie okresného súdu)\nporušuje § 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“). Následne konštatuje nedostatočnosť odôvodnenia\npotvrdzujúceho rozsudku krajského súdu. Napokon tvrdí, že krajský súd nesprávne\npodriadil posudzovaný právny vzťah obchodno-právnemu režimu, namiesto režimu\nobčiansko-právneho.\nZ metodologického hľadiska daného charakterom sťažnostných námietok, zároveň\nvšak diktovaného snahou o čo najzrozumiteľnejšie objasnenie výroku tohto nálezu,\npovažuje ústavný súd za osožné venovať sa dominantne námietke, ktorú sťažovateľ\nsformuloval ako druhú v poradí. Nedostatočnosť odôvodnenia totiž sťažovateľ tvrdí\nv relácii k záverom okresného súdu i krajského súdu, ktoré sú v sťažnosti súčasne\nkritizované aj z hľadiska namietaného nerešpektovania § 1 Občianskeho súdneho poriadku.\nPrípadné vyslovenie nedostatočnosti odôvodnenia testovaného rozsudku krajského súdu\ntaktiež umožňuje ústavnému súdu lepšie rozoznať kontúry limitov vlastného prieskumu\nrozhodnutia všeobecného súdu v predmetnom prípade, čo je dané požiadavkou\nminimalizácie ústavno-súdnej intervencie do výkonu právomoci všeobecných súdov\na zdržanlivosti ústavného súdu pri korekcii právnych záverov všeobecných súdov.\nK námietke nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku krajského súdu ústavný súd\nin abstracto udáva, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces\n(čl. 46 ods. 1 ústavy) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu\npresvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť [(§ 132\n\n8\n\na § 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo\nprihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej\nstrane a právnymi závermi na strane druhej (m. m. III. ÚS 36/2010).\nVšeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 Občianskeho súdneho\nporiadku; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07 a III. ÚS 332/09).\nÚstavný súd vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy konštantne\nzdôrazňuje, že toto právo zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, poukazujúc pritom\naj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (rozsudok ESĽP vo veci Georgidias v. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\n\n9\n\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nVzhľadom na obsah rekapitulovanej stabilizovanej judikatúry je úlohou ústavného\nsúdu ustáliť, či krajský súd zodpovedal všetky tie otázky nastolené sťažovateľom v jeho\nodvolaní, ktoré mali pre rozhodnutie o jeho žalobe o určenie pravosti popretej pohľadávky\npodstatný význam. Pritom ústavný súd musel vziať do úvahy aj koncept, podľa ktorého\nodôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu s prihliadnutím na § 219\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 327/08), a tak odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je\nnevyhnutné hodnotiť v spojitosti s rozsudkom okresného súdu.\nZ obsahu príloh sťažnosti i z vyžiadaného spisu odvolacieho súdu ústavný súd zistil,\nže odvolacie námietky sťažovateľa sa koncentrovali výlučne do roviny právneho posúdenia\nveci. Skutková stránka veci teda sporná nebola.\n1. Sťažovateľ v odvolaní argumentoval možnosťou súdu konajúceho o incidenčnej\nžalobe aplikovať v prípade záveru o neprimeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty\ntzv. moderačné právo podľa § 545a Občianskeho zákonníka. Krajský súd sa s touto\nnámietkou vysporiadal tak, že „nie je možné uplatniť moderačné právo súdu a zmluvnú\npokutu znížiť, ak je vyslovená absolútna neplatnosť ustanovení zmluvy, na základe ktorých\nbola táto zmluvná pokuta v konaní uplatnená“. Podľa názoru ústavného súdu odpoveď\nkrajského súdu v tomto prípade nie je dostatočná. Nepochybne pritom ide o otázku\npodstatnú, keďže prípadná aplikácia moderačného oprávnenia súdu by bola spôsobilá viesť\nk odlišnému právnemu posúdeniu veci i k odlišnému rozhodnutiu vo veci samej.\nOkresný súd i krajský súd zhodne vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute\nako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi plynúci z neprimeranosti dojednanej\nzmluvnej pokuty. Ich výhrady tak výlučne smerovali k výške zmluvnej pokuty,\n\n10\n\nnie k ostatným okolnostiam jej dojednania, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť\nposudzovanej zmluvnej pokuty. Práve tento právny aspekt prejednávanej veci vyžadoval\ndôkladnú a podstatne hlbšiu odpoveď na sťažovateľovu odvolaciu námietku o moderačnom\npráve súdu. Odôvodnenie krajského súdu (vyslovené v podstate in abstracto) by bolo\nústavne akceptovateľné, ak by dôvodom absolútnej neplatnosti bola iná vada právneho\núkonu, ktorým kontrahenti zmluvnú pokutu dojednali (napr. absencia písomnej formy podľa\n§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne vady podľa § 37 ods. 1 a 38 ods. 1\nObčianskeho zákonníka). V takom prípade by aj citované stručné odôvodnenie bolo\npostačujúce. Krajský súd však úplne opomenul, že neprimeranosť rezultujúca podľa jeho\nnázoru do absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute je zároveň výslovne\nformulovaným\n\nzákonným\n\naplikačným\n\ndeterminantom\n\nmoderačného\n\noprávnenia\n\nvšeobecného súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka, ktorého použitia sa sťažovateľ\nv odvolaní domáhal. Krajský súd nijako nereagoval na predstavu zákonodarcu\ninkorporovanú do konštrukcie právnej úpravy, ktorá na jednej strane poskytuje súdu\ndiskrečný priestor pri hodnotení okolností spôsobujúcich rozpor s dobrými mravmi,\nna strane druhej však pri inštitúte zmluvnej pokuty podporuje úvahu o preferencii\nzachovania platnosti právneho úkonu, ak má táto byť spochybnená iba neprimeranosťou\ndojednanej výšky zmluvnej pokuty. Citované odôvodnenie krajského súdu v konečnom\ndôsledku nereflektuje skutočnú podstatu odvolacej námietky sťažovateľa, ktorá sa\ndominantne orientovala na obhajobu platnosti dohôd o zmluvnej pokute a úvahu\no moderačnom oprávnení konštruovala ako podporný argument. Krajský súd však\nťažiskovo dôvodil vylúčením možnosti moderácie v dôsledku absolútnej neplatnosti\nprávneho úkonu, ktorú tým postavil do polohy nemennej východiskovej konštanty. Na\nmožnosť interpretácie pojmu dobré mravy in concreto v dôsledku dikcie § 545a\nObčianskeho zákonníka nedal žiadnu odpoveď. Nevenoval sa tak podstatnej otázke\ntvoriacej súčasť súdnej ochrany poskytovanej sťažovateľovi ako navrhovateľovi\na odvolateľovi v incidenčnom konaní.\n2. Druhá odvolacia námietka sťažovateľa sa orientovala na odchýlenie sa okresného\nsúdu i krajského súdu od rozhodovacej praxe všeobecných súdov. Sťažovateľ tu poukázal\nna odlišné posudzovanie prípadnej (ne)primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty,\n\n11\n\nale aj na odlišné rozhodnutie okresného súdu o incidenčnej žalobe iného veriteľa v tom\nistom konkurznom konaní (sp. zn. 1 Cbi 60/2008).\n2.1 Ústavný súd stabilne judikuje, že k imanentným znakom právneho štátu patrí\nneodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež\npožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\nDiametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke\nza rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne\nodôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).\nZároveň však ústavný súd ustálil, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8\nods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky (resp. jeho plénu a kolégiám; ďalej len „najvyšší súd“), keď mu\nokrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05,\nIII. ÚS 171/2016). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať\nnejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak,\naby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní.\nZdanlivo protirečivé dva uhly pohľadu na tú istú otázku ústia do zdržanlivosti\nústavného súdu pri hodnotení sťažnostnej argumentácie založenej na tvrdení o odlišnosti\nrozhodovacej praxe v sústave všeobecných súdov. Ústavný súd vzhľadom na to, že nie je\nsúčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich\nvýklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (napr. II. ÚS 70/2014).\n\n12\n\nZjavnú neodôvodnenosť hodnotiacich záverov krajského súdu pri odôvodňovaní\nzáveru o neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty ústavný súd zistil. V tomto bode\nodôvodnenia svojho nálezu je nevyhnutné prepojenie hodnotenia kvality odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu s hodnotením ústavno-právnej kvality jeho samotných právnych\nzáverov. Miera a charakter ich interferencie do základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu totiž podľa názoru ústavného súdu vyžaduje využitie jeho právomoci podľa čl. 127\nods. 2 ústavy.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu (strana 4 rozsudku) zreteľne vyplýva, že\nprávny záver o neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty bol výsledkom synergického\npôsobenia jej dohodnutej výšky a z dokazovania vyplývajúceho faktu, že zmluvná pokuta\nzabezpečovala záväzok zo zmlúv o pôžičke uzavretých medzi fyzickou osobou a obchodnou\nspoločnosťou, v ktorej táto fyzická osoba vystupovala ako štatutárny orgán a jediný\nspoločník. Z toho krajský súd vyvodil, že „predmetný nárok dohodnutý v zmluve..., je\ndohodnutý účelovo, v rozpore so zákonom, s vedomím, že predmetná pôžička vrátená nikdy\nnebude, a teda že sa navýši pohľadávka veriteľa neprimerane o výšku zmluvnej pokuty...“.\nÚstavnému súdu je známa všeobecne zažitá spoločenská\n\npodozrievavosť\n\nvoči pozadiu a motivácii zmluvných úkonov medzi personálne prepojenými subjektmi\npráva. Toto poznanie ako opora pre citovaný kategorický záver krajského súdu (alebo\naj akéhokoľvek iného orgánu verejnej moci) pri súčasnej absencii ďalších dôkazov však\nnemôže obstáť. Krajský súd vôbec nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o účelovosti\ndojednanej zmluvnej pokuty, ba dokonca k záveru, že bola dojednaná s vedomím, že sa\nzabezpečovaný záväzok nikdy nesplní. Ak tým krajský súd narážal na snahu neprimerane\nnavýšiť pohľadávku veriteľa do budúcnosti, potom ústavný súd odkazuje na preukázaný\nfakt, že\n\nbrojil proti vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu (uznesenie\n\nkrajského súdu z 5. septembra 2007 vo veci sp. zn. 2 CoKR 3/2007), čo prima facie\nvýznamne spochybňuje koncept, z ktorého krajský súd pri vyhodnocovaní preukázaných\nfaktov vychádzal. S týmto rozporom sa krajský súd nijako nevysporiadal.\n\n13\n\nAnalyzované závery krajského súdu svojou kategorickosťou možno pôsobia\nna laického čitateľa presvedčivo, súdne rozhodnutie, ktoré má byť v prvom rade založené\nna dôslednom rešpektovaní práva, však musí takéto hodnotenia spoľahlivo skutkovo\ni právne podložiť. To krajský súd zjavne neurobil. Z prieskumu podkladov, ktoré ústavný\nsúd mal k dispozícii, nevyplývajú žiadne ďalšie skutkové okolnosti, ktoré by jednoznačné\nzávery krajského súdu podporovali. Jeho hodnotenia sú tak svojvoľné, že aj napriek\noddelenosti ústavného súdnictva od súdnictva všeobecného ústavný súd nemôže zotrvať\nv pasivite, lebo odvolanie sa na rešpektovanie samostatnosti všeobecných súdov\npri využívaní ich právomoci by v posudzovanom prípade bolo zo strany ústavného súdu\nprejavom ústavne neakceptovateľného alibizmu.\n2.2 Druhá rovina námietky o odchýlení sa krajského súdu od ustálenej súdnej\njudikatúry však už podľa názoru ústavného súdu „dvíha obočie“. Sťažovateľ v odvolaní\nargumentoval, že v rovnakom konkurznom konaní ten istý okresný súd rozhodol\no incidenčnej žalobe iného veriteľa odlišne. Krajský súd reagoval, že v odkázanom prípade\n„nárok priznaný súdom navrhovateľ uplatnil z iného právneho titulu... preto nie je možné\nk tomuto konaniu pod sp. zn. 1Cbi/60/2008 prihliadnuť (uplatnené boli navrhovateľom\núroky z omeškania)“.\nÚstavný súd vníma odlišnosti v konštrukcii úrokov z omeškania (zákonný základ)\na zmluvnej pokuty (zmluvný základ), zároveň však berúc do úvahy požiadavku\nmateriálneho prvku pri ochrane ústavnosti nemôže prehliadnuť viacero rovnakých funkcií\n(sankčná, zabezpečovacia, prevenčná i kompenzačná), ktoré oba predmetné právne inštitúty\nplnia a ktoré sú dostatočne rozanalyzované v odbornej spisbe (najnovšie napr.\nŠtevček, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha : C. H. Beck,\n2015. s. 1788 a 1882) i v judikatúre (rozsudok najvyššieho súdu vo veciach sp. zn.\n2 Cdo 172/2007, sp. zn. 7 M Cdo 9/2012).\nV posudzovanom\n\nprípade\n\nidentitu\n\nfunkčnej\n\norientácie\n\núrokov z omeškania\n\na zmluvnej pokuty znásobuje aj zákaz zvýhodňovania veriteľov v konkurze vyplývajúci\nz § 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov\n\n14\n\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Jeho úlohou je usmerňovať\nrozhodovaciu prax súdov v prípadoch, ktoré výslovne právna úprava nereguluje. Ide teda\no významný výkladový a aplikačný princíp, ktorého narušenie je determinované\nexplicitným zákonným zakotvením. Použitie zákazu zvýhodňovania veriteľov je však\nnepochybne potrebné aj pri aplikácii právnych noriem obsiahnutých v iných právnych\npredpisoch („nekonkurzných“), pokiaľ ich použitie a výklad konkurzné konanie vyžaduje.\nRešpektovanie tohto princípu preto vtláča konkurznému konaniu aj iným konaniam\novplyvňujúcim postavenie veriteľov v konkurze pečať súladu so základným právom\núčastníkov týchto konaní na súdnu ochranu.\nZákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení použiteľnom na prípad predmetného\nkonkurzu (do 31. decembra 2011) neposkytuje žiadnu oporu pre záver o potrebe\nrozdielneho posudzovania pohľadávok spočívajúcich v zákonnom nároku na úroky\nz omeškania a pohľadávok majúcich základ v dohode o zmluvnej pokute. Z tohto hľadiska\nje odkaz krajského súdu na odlišnosť hmotnoprávneho základu pohľadávky uplatňovanej\nveriteľom a pohľadávky súdenej v konaní sp. zn. 1 Cbi 60/2008 irelevantný.\nNa podklade uvedeného vyhodnocuje ústavný súd spôsob, akým sa krajský súd\ns predmetnou odvolacou námietkou sťažovateľa vysporiadal, za veľmi povrchný\na formalistický, a tým aj nedostatočný. Nevzal do úvahy funkčnú podstatu úrokov\nz omeškania a zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou\nnámietkou sťažovateľa spôsobom vo výsledku ovplyvňujúcim materiálnu rovnosť veriteľov\nv danom konkurze. Nemožno zabúdať, že zamietavý výrok v spornom incidenčnom konaní\npriamo ovplyvňuje konkrétnu podobu pravidla „pari passu“ v prebiehajúcom konkurze.\nTým je daná dôležitosť otázky nastolenej sťažovateľom v odvolaní.\n3. Ústavný súd tak dospel k záveru, že krajský súd odôvodnením svojho rozsudku\nnenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu,\na to v podobe nedostatočného vysporiadania sa s odvolacou námietkou vyvracajúcou rozpor\ns dobrými mravmi na podklade aplikovateľnosti § 545a Občianskeho zákonníka,\nako aj s odvolacou námietkou poukazujúcou na odlišné posudzovanie pohľadávok iného\n\n15\n\nveriteľa v tom istom konkurze. Ústavnú neakceptovateľnosť preskúmavaného odvolacieho\nrozsudku významne završuje bez potrebného skutkového a právneho základu vyslovený,\na tým v konečnom dôsledku procesne nepodložený právny názor krajského súdu\no účelovosti zmluvných pokút dojednaných údajne s motiváciou „umelého“ navyšovania\npohľadávok do budúcnosti.\nVypočítané nedostatky žalovaného rozsudku krajského súdu by aj pri izolovanom\nposudzovaní boli spôsobilé viesť k pozitívnemu rozhodnutiu o prerokovávanej sťažnosti.\nÚstavný súd však zdôrazňuje, že závažnosť ústavno-právnych dopadov tohto rozsudku,\nresp. jeho dopadov na základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, je významne\nznásobená ich vzájomným pôsobením na výsledné postavenie sťažovateľa v prebiehajúcom\nkonkurze. Krajský súd (v spojení s okresným súdom) totiž svojimi rozhodnutiami zjavne\ndosiahol podstatné zhoršenie pozície sťažovateľa ako veriteľa v konkurze pri uspokojovaní\njeho prihlásených pohľadávok, a to na báze už popísaných ústavne neakceptovateľných\nvýhrad, ktoré pri posudzovaní popretých pohľadávok iných veriteľov neboli uplatnené.\nZ pohľadu zákazu zvýhodňovania veriteľov v konkurze preto odvolací rozsudok krajského\nsúdu neobstojí. Ústavný súd v žiadnom prípade nemôže ignorovať zistené nedostatky.\nKeďže dospel k záveru o dôvodnosti sťažovateľových námietok, vyslovil porušenie\nzákladného práva sťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).\n4. Na základe záverov zhrnutých v predchádzajúcom odseku ústavný súd rešpektujúc\npožiadavku minimalizácie vlastných zásahov do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\nuž nepovažoval za potrebné analyzovať ostatné námietku sťažovateľa rozporujúcu zaradenie\nžalovanej kauzy krajským súdom do režimu obchodného práva.\n5. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nVzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľa\n\n16\n\nna súdnu ochranu, bolo namieste využitie právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a zrušiť\nsťažnosťou atakovaný rozsudok krajského súdu (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nPo vrátení veci bude potrebné, aby krajský súd rozhodol o podanom odvolaní\nna podklade odôvodnenia, v ktorom sa komplexne, dôkladne a v intenciách kritiky\nústavného súdu obsiahnutej v tomto náleze opätovne vysporiada s otázkou (ne)primeranosti\nposudzovanej zmluvnej pokuty, a to so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré v spornom\nincidenčnom konaní vyšli najavo. Vezme do úvahy aj možný vplyv neprimeranosti\nako legálnej kategórie na platnosť dojednania zmluvnej pokuty, zohľadňujúc pritom\nmožnosť a vôľu, ktorú zákonodarca zakotvil a prejavil v § 545a Občianskeho zákonníka.\nSúčasne bude potrebné, aby zodpovedal nastolenú otázku odlišného posúdenia incidenčnej\nveci sp. zn. 1 Cbi 60/2008 bez opomenutia identity funkcií, ktoré úroky z omeškania\na zmluvná pokuta plnia. Krajský súd bude povinný vyhodnotiť všetky popísané\ndeterminanty aj s ohľadom\n\nna fakt prebiehajúceho konkurzu a\n\nna posúdenie\n\n(ne)primeranosti zabezpečovacích inštitútov dojednaných u iných veriteľov. Len tak môže\nrozsudok krajského súdu obstáť z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich zo zákazu\nzvýhodňovania veriteľov v konkurze, čo je faktor podstatne ovplyvňujúci základné právo\nveriteľa na súdnu ochranu, ktorej sa incidenčnou žalobou sťažovateľ domáhal.\nIII.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ v sťažnostnom petite navrhol priznať mu náhradu trov právneho\nzastúpenia. Sumu trov nevyčíslil.\n17\n\nÚstavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti považoval\nza potrebné priznať sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nposkytnutej\n\njeho právnym zástupcom,\n\na to za\n\nprevzatie\n\na prípravu zastúpenia,\n\nako aj za písomné podanie – sťažnosť. V stanovisku doručenom ústavnému súdu\n7. júna 2016 totiž sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu neuviedol žiadne\nnové skutočnosti alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť\nkonečný úsudok ústavného súdu o predmete konania.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚkony právnej služby boli vykonané v roku 2015. Základná tarifa podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 839 € pre úkony\nv roku 2015), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2015 odmenu v sume 139,83 € a k tomu\nrežijný paušál za jeden úkon v sume 8,39 €.\nNáhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia\nsťažovateľa, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje 279,66 €. K tomu bolo potrebné\npripočítať dvakrát režijný paušál, teda dvakrát po 16,78 €. Sťažovateľ má nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia v sume 296,44 € (bod 3 výroku tohto nálezu), pričom krajský súd\nje povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom\nsúde v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).\nVzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoKR/38/2014", "guid": "ec0530a4-428e-4214-b037-bdcebd053a59:d15674c6-c17f-4c17-a841-118fdf9f6b29", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7e41922-56cf-498d-8219-086378f6bb86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.171.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2016 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.171.2016.1"}, {"guid": "ussr:db80ac0e-457d-4fc4-acde-9319ad97b6df", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db80ac0e-457d-4fc4-acde-9319ad97b6df"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "ec0530a4-428e-4214-b037-bdcebd053a59:d15674c6-c17f-4c17-a841-118fdf9f6b29", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1108234560.2", "spisova_znacka": "4CoKR/38/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/38/2014 z 23. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1108234560.2"}, {"guid": "616ef22c-669b-425d-81a2-d1da5ca358ae:94fd44fd-9008-4a9a-a0de-519d4e559656", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1108234551.1", "spisova_znacka": "2CoKR/71/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/71/2013 z 27. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-08-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1108234551.1"}, {"guid": "63a175a6-88c4-4fcd-b958-53a98d37d7bb:c55a09c6-9a15-4f4e-b9e3-a64c744e5c5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cbi/58/2008", "nazov": "Opravné uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 1Cbi/58/2008 z 3. 7. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-07-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/63a175a6-88c4-4fcd-b958-53a98d37d7bb:c55a09c6-9a15-4f4e-b9e3-a64c744e5c5c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:da80d6d0-5a4b-4217-9fdc-ca646d1f2ac5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.126.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 126/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.126.2018.1"}, {"guid": "ussr:1146e9d1-e6e2-4db9-8c1e-7a6a76ea4f16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.519.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 519/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 519/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.519.2017.1"}, {"guid": "a4e55776-89d3-4c59-a15f-b752894d01b5:7fe36d85-f00b-4185-8e93-6aab65c2f340", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123408500.2", "spisova_znacka": "6Co/89/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/89/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123408500.2"}, {"guid": "ac2cd0b0-179d-49ca-b970-c14c0c24d67c:be54ea98-e4c0-4cae-9a67-752338b27847", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6122274905.2", "spisova_znacka": "3Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/21/2025 z 5. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6122274905.2"}, {"guid": "0379c577-8ecf-4229-a3b5-ef03c12f17d9:6443b29d-6de1-4c06-b810-a7f536d77219", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2217214439.1", "spisova_znacka": "21Cob/78/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/78/2020 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2217214439.1"}, {"guid": "0379c577-8ecf-4229-a3b5-ef03c12f17d9:63ae7572-7219-4d34-b86b-f9679efe3369", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2217214439.1", "spisova_znacka": "21Cob/78/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/78/2020 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2217214439.1"}, {"guid": "16fcebca-a275-4be5-9e86-20af2587e664:25f64af2-b785-4898-a3a0-054e6490f2d2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4618201496.2", "spisova_znacka": "7Co/62/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/62/2020 z 17. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4618201496.2"}, {"guid": "16fcebca-a275-4be5-9e86-20af2587e664:cdcbf7e8-2553-4362-9d0e-e72d2c63076f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4618201496.2", "spisova_znacka": "7Co/62/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/62/2020 z 17. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4618201496.2"}, {"guid": "06b54afc-f8d2-4176-b75b-ca302046fe33:dc32e6cd-e572-4f8e-80c6-1604a01fb11b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1712221552.4", "spisova_znacka": "6Co/459/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/459/2016 z 18. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1712221552.4"}, {"guid": "06b54afc-f8d2-4176-b75b-ca302046fe33:88f36e37-0223-4612-8711-f864edcbd7b4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1712221552.4", "spisova_znacka": "6Co/459/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/459/2016 z 18. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1712221552.4"}, {"guid": "06b54afc-f8d2-4176-b75b-ca302046fe33:3c0ef30e-3379-4866-8a4b-eade303115b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1712221552.4", "spisova_znacka": "6Co/459/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/459/2016 z 18. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1712221552.4"}, {"guid": "df465ab7-88a9-4133-8c2e-d61731bcaffd:09bc07b9-ee4c-40d7-8139-8c93ee4eb973", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7124219286.5", "spisova_znacka": "21C/35/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 21C/35/2024 z 8. 10. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7124219286.5"}, {"guid": "99039cc1-3180-46e0-8c1e-d868852167ed:bf347c9b-3b82-4e32-bd9a-4ac3e5084fb9", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:6124372164.6", "spisova_znacka": "57Cb/194/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 57Cb/194/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:6124372164.6"}, {"guid": "2df5cdf2-9567-4340-ba88-1c66cb829a47:7e08ed86-d7a1-452a-a7c1-be1c85363a95", "ecli": "ECLI:SK:OSZH:2025:6123446407.2", "spisova_znacka": "28Csp/29/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Csp/29/2024 z 28. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2025-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2025:6123446407.2"}, {"guid": "89dc9352-0221-4c09-95b6-66a75597c789:4dd33657-8bbf-4dd1-ba31-6de2aa82b45a", "ecli": "ECLI:SK:OSMI:2024:6122274905.7", "spisova_znacka": "10C/53/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C/53/2022 z 14. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2024-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2024:6122274905.7"}]}