{"guid": "ussr:11e726fe-5a86-489d-a99f-9228ddcfcb3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.520.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 520/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 520/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. augusta 2016, sp. zn. III. ÚS 520/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.520.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/11e726fe-5a86-489d-a99f-9228ddcfcb3f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.520.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.520.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.520.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 520/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Doriánom Mereššom, advokátska kancelária, Žriedlova 28,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodu prejavu\na na informácie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna slobodu prejavu zaručeného v čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nKošice I č. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014, rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014, rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 80/2015 z 29. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodu prejavu\na na informácie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna slobodu prejavu zaručeného v čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014, rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 80/2015 z 29. februára\n2016, ktorou sťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo\n\nna slobodu prejavu a na slobodné\n\nrozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a právo na slobodu prejavu podľa čl. 10\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Cdo 80/2015 a jeho rozsudkom z 29. februára 2016, postupom Krajského súdu\nv Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 527/2014 a jeho rozsudkom z 29. októbra\n2014 a postupom Okresného súdu Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 174/2012\na jeho rozsudkom z 28. januára 2014 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 80/2015\nz 29. februára 2016 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur)\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n2\n\n4. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Košice I je povinný zaplatiť\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n6.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia\n\nvo výške 363,79 €, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Doriána Merešša do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nAko zo sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu a z jej príloh vyplynulo,\nsťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania vedeného pred okresným súdom\nsp. zn. 19 C 174/2012, v ktorom sa proti sťažovateľovi domáhal\n(ďalej len „žalobca“), ochrany osobnosti v súvislosti s textami uverejnenými sťažovateľom\nna svojom blogu.\nSťažovateľ uverejnil na svojom internetovom blogu\n\n20. júna\n\n2012 príspevok s názvom „Primátor Košíc podporuje Harman Solution“, premenovaný\nna „Otvorený list primátorovi Košíc II“ s týmto textom: «K masakru z Devínskej Novej Vsi\nz pred dvoch rokov pribudol hurbanovský. Zrejmou príčinou oboch masakrov je zlyhanie\nosôb, ktorí zobrali do svojich rúk „spravodlivosť“ a spáchali zločin. Kde rastie takéto\nagresívne správanie? V psychike človeka zrejme vznikajú skraty, keď človek nedokáže\nracionálne riešiť svoj problém a rozpoznať dôsledky svojho ohavného činu. Takéto zlyhania\nzrejme vedia rozpoznať lekári a odborníci, venujúci sa zdraviu ľudí. Tento syndróm má však\nproblém rozpoznať košický primátor, ktorý sa podľa môjho osobného názoru\nnekompetentne rozhodol protizákonne stavať bytovku, prilepenú na rodinný dom. Masívny\nštart výstavby bytovky spôsobil praskanie múrov a skiel na oknách na viacerých miestach v\nmojom dome. Vibrácia a otrasy stavby sa dejú už druhý týždeň a budú zrejme pokračovať. V\npondelok médiám primátor Košíc povedal, ako ho to mrzí, ale on nemá právo súkromníkom\nbrániť vo výstavbe na ich majetku. Zrejme asi nevie o tom pán primátor, že na všetkých\n3\n\nrozhodnutiach stavebného úradu je jeho meno a je teda plne zodpovedný za vydávané\núzemné rozhodnutia i stavebné povolenia ako štatutár Stavebného úradu, aj keď on tieto\nrozhodnutia nepodpisoval. Na územnom rozhodnutí i stavebnom povolení nie je podpis\nprimátora, ale nejakého anonymného úradníka a preto považujem realizáciu stavby\nza nelegálnu a škandalóznu. Týmto primátor predvádza nám občanom svoju „kompetenciu“\na kultúru v rozhodovaní. Možno primátor previedol svoje kompetencie niekomu inému\npodpisovať rozhodnutia stavebného úradu, ale ten dotyčný si zrejme chráni svoju\nanonymitu a jeho meno je nezverejnené. Otázkou však je, či nejde o spáchanie trestného\nčinu falšovania verejnej listiny tým, že nejaký anonym sa podpíše za štatutára, v tomto\nprípade za primátora mesta Košice. Ak je to tak, tak právna kultúra nášho primátora je\nveľmi nízka a len potvrdzuje, že svojou nekompetentnosťou v pozícii primátora nám\nobčanom ubližuje. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo vnáša chaos do výstavby a tým rastie\nagresivita, intolerancia a xenofóbia vo vzájomných susedských vzťahov, ktoré môžu prerásť\ndo podobných konfliktov, aké vznikli v Devínskej Novej Vsi, či v Hurbanove. Ak pán\nprimátor si dovolil schváliť výstavbu bytovky z jednej strany rodinného domu v zmysle toho,\nako sa vyjadruje, je povinný schváliť bytovky z ďalších strán rodinného domu, ak terajší,\nči budúci vlastník nehnuteľnosti bude chcieť maximálne speňažiť 4 árové parcelky.\nBa navyše môže vyrásť bytovka ešte aj medzi cestou a rodinným domom na páse verejnej\nzelene, podobne ako schválil výstavbu obludného domu na začiatku Čermeľskej cesty\n(konečná električky číslo 2). Len tak ďalej pán primátor, se na najlepšej ceste\nk posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí. Môžete\nvykrikovať do médií, aby si ľudia adoptovali stromy, ako Vám záleží na verejnej zeleni\na pohode občanov. Ja už Vám neverím. A neveria Vám už ani tí, ktorí chodia si obzerať\nvykopanú jamu a nechápavo krútia hlavu, ako je možné chváliť ďalší nezmysel\nna Čermeľskej ceste. Pán primátor, toto podporujete a rozvíjate ako lekár? Nechce sa mi\nveriť, že ste až taký zlý človek. Prajete si Harman solution aj v Košiciach, alebo až tak ste\nopitý mocou?»\nSťažovateľ zverejnil na svojom internetovom blogu\n\n29. júna\n\n2012 ďalší príspevok, a to s názvom „Primátor rozširuje zónu nezákonnosti z Luníka IX\nna celé Košice?“, ktorý znel: «Reakcia primátora Košíc na môj blog: „Pán\n4\n\nžiada,\n\naby mesto porušilo zákon. Tak ako na Luníku IX budú platiť aj preňho zákony. Osobne ma\nnavádzal na porušenie zákona, pretože chcel, aby som zmenil rozhodnutie, ktoré je vydané\nv súlade so všetkými predpismi. Dal som jeho blogy prešetriť a ak splnia skutkovú podstatu,\ndávam naňho trestné oznámenie“, má pre mňa dve závažné posolstvá. Prvým vážnym\nposolstvom pre mňa je, že primátor nezvláda základnú komunikáciu so svojím občanom\na namiesto toho, aby si dal vysvetliť nezákonný postup svojho úradu, tak obviňuje mňa, že\nho navádzam na porušenie zákona. Skutočne „dômyselná“ lož. Lož má krátke nohy\na klamať v kultúrnej spoločnosti sa nepatrí. Druhé závažné posolstvo je, že nezákonnosť,\nktorá je na Luníku IX, prerastá ako rakovina z tohto po desaťročia neriešeného sídliska do\ncelého mesta a primátor mesta namiesto toho, aby túto zónu nezákonnosti utlmil, tak ju\nrozširuje na ďalšie lokality v meste. Primátor by sa mal zastaviť a porozmýšľať, aké\nposolstvá občanom mesta zvestuje. Ja by som si prial, aby v meste vládol duch zákonnosti,\ntransparentnosti, tolerancie a solidarity a o to by sa mal snažiť aj primátor. Aby verejnosť\nvedela v čom je nezákonný postup stavebného úradu, ktorý ohrozuje majetok i komfort\nbývania mojej rodiny a zohyzďuje architektúru mesta, z ktorého údajne sa má šíriť\nkultúra európskeho formátu v roku 2013. Dňa 07.09.2011 vydalo Mesto Košice, pracovisko\nKošice- Staré Mesto, ako stavebný úrad I. stupňa príslušný v zmysle stavebného zákona,\npod sp. zn.: A/2011/07081-21/I/GAB Rozhodnutie o umiestnení stavby „Bytový dom\nso 4 bytmi,\n\n“, na pozemkoch parcelné čísla\n\nv katastrálnom území Severné mesto pre stavebníka\n\n,\n\na\nso sídlom\n\n. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote prostredníctvom\nprávneho zástupcu som podal ako účastník konania odvolanie a žiadal som odvolací orgán,\naby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého konania, ktoré mu\npredchádzalo, toto zrušil. Krajský stavebný úrad v Košiciach ako odvolací orgán\nrozhodnutím o odvolaní č. 2011/00941 zo dňa 10.11.2011 odvolanie zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil. Stavebný úrad schválil v napadnutom\nsprávnom konaní výstavbu predmetného bytového domu tak, ako je zakreslený v návrhu\numiestnenia stavby, a teda v dotyku s rodinným domom, ktorého som spoluvlastník.\nV konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo však hrubo porušil zákon, a to tým,\nže vôbec neskúmal, či navrhovaná stavba spĺňa požiadavky ochrany záujmov spoločnosti\npri výstavbe a pri užívaní stavby, ale ani dodržanie požiadaviek určených dotknutými\n5\n\norgánmi, najmä však vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych dopadov stavby a jej\nužívania na životné prostredie, aj keď podľa zákona tak urobiť mal. Podmienky\nna umiestnenie stavby majú byť výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území\ns prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska súladu urbanistickoarchitektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu\nk susedným stavbám a výšky stavby. Stavebný úrad sa v konaní mal zaoberať posúdením\nnávrhu na umiestnenie stavby z hľadiska jeho dôsledkov v území, zaoberal sa však\npredovšetkým\n\nposúdením\n\nnávrhu\n\nz hľadiska\n\nsúladu\n\ns\n\nvšeobecnými\n\ntechnickými\n\npožiadavkami na výstavbu. V konaní nezisťoval urbanisticko-architektonické dopady stavby\nna jej okolie a tým porušil svoje povinnosti v zmysle platnej legislatívy, nakoľko stavba\nvýškou nezodpovedá okolitej výstavbe s rodinnými domami a jej realizácia by výrazne\nnegatívnym spôsobom zasiahla do kvality života rodín žijúcich v bezprostrednom okolí.\nStavebný úrad nezisťoval vhodnosť umiestnenia stavby v danej lokalite, ani to, či sú splnené\npožiadavky pre komfort bývania v okolitej zástavbe. Na tieto ako aj na názory obyvateľov\nsusedných domov nereflektoval ani po podaní námietok účastníkmi konania. Z jeho\nrozhodnutia nie je možné relevantne usúdiť, akými úvahami sa správny orgán\npri rozhodovaní vo veci spravoval. Tým došlo k porušeniu § 47, ods. 3 zákona o správnom\nkonaní. Stavebný úrad v konaní nevzal do úvahy, že zákonodarca legislatívne upravil\nminimálne rozostupy medzi rodinnými domami. V zmysle vyhlášky č. 532/2002 sú\nminimálne rozostupy medzi rodinnými domami ustanovené na 7,4 a 3 metre. Je však zrejmé,\nže vzdialenosť medzi rodinným domom a bytovým domom má byť ešte väčšia. Keďže\nplánovaná výstavba týmto kritériám nezodpovedá, stavebný úrad bol povinný zamietnuť\nnávrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Z toho, že v minulosti už bol na hranici\npozemku dom, je podľa stavebného úradu možné usudzovať, že výstavbou 4-poschodovej\nbudovy ako náhrady zaň, nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku. Stavba,\nktorá v minulosti na pozemku existovala, zodpovedala svojou výškou, ďalšími parametrami\naj priestorom so záhradou charakteru danej lokality, čo sa o plánovanom objekte povedať\nnedá. Z rozhodnutia stavebného úradu vôbec nie je jasné ako dospel k tomu, že medzi\nstavbami nemá byť žiaden odstup. V tomto prípade predsa nejde o prestavbu rodinného\ndomu pôvodne stojaceho na pozemku stavebníka na bytový dom, ale o výstavbu nového\nbytového domu, ktorý nezodpovedá frontálnej línii okolitých stavieb. Navyše, stavebné\n6\n\núrady svojou praxou ustálili, že za nízko podlažnú budovu je považovaný iba rodinný dom.\nNie je možné porovnávať rodinný dom s takmer 12-metrov vysokým bytovým domom, ktorý\nby mal lemovať pozemok v susedstve obývaného rodinného domu v dĺžke 13 metrov.\nRozhodnutie stavebného úradu je v rozpore s územným plánom obce. Stavebný úrad však\nnemôže konať v rozpore s územným plánom obce, v opačnom prípade je takéto konanie\nporušením zákona. Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia\nrešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecných právnych predpisov chrániacich\nvšeobecné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne\núzemného plánu zóny. (§ 4 ods. 1 vyhl. 532/2002 Z. z.). Vzájomné odstupy stavieb musia\nspĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické,\nveterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej\nbezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie\npohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi\nstavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným\nvyužívaním územia. (§ 6 ods. 1 vyhlášky 532/2002 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti\no všeobecných technických požiadavkách na výstavbu). Stavbu možno umiestniť na hranici\npozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na\nurčený účel. (§ 6 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti\no všeobecných technických požiadavkách na výstavbu). Stavebný orgán si veľmi nesprávne\nvysvetlil § 6 ods. 2 vyššie citovanej vyhlášky, a to tým, že mal za to, že je možné aplikovať\nho za akýchkoľvek podmienok. Takýto výklad príslušného ustanovenia však neguje celý jeho\nzmysel. Stavebný úrad nezisťoval, či použitie tohto ustanovenia vyhlášky je vôbec na túto\nsituáciu možné. Aplikácia tohto ustanovenia by bola na mieste v prípade, ak by išlo\no radovú zástavbu alebo o rodinný dom v takej výške ako bol pôvodne na tomto mieste\npostavený, teda s max. 3 podlažiami. Za účelom posúdenia vhodnosti daného typu stavby\nv predmetnej lokalite stavebný úrad pred vydaním príslušného rozhodnutia požiadal\no vyjadrenie Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako svoj ústredný\norgán a rovnako aj Útvar hlavného architekta mesta Košice. Ministerstvo dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojom metodickom usmernení č. 2011/2930/V-442/I\nzo dňa 8.3.2011 presne špecifikovalo nízko podlažnú zástavbu ako bytový dom s menej ako\nštyrmi nadzemnými podlažiami. Do počtu nadzemných podlaží sa nezahŕňa podkrovie ani\n7\n\nposledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50% zastavanej\nplochy predchádzajúceho podlažia. Z tohto odporúčania ministerstva vyplýva nevhodnosť\numiestnenia navrhovanej stavby v danej lokalite, keďže nespĺňa parametre nízko podlažnej\nbudovy. Stavba nie je nízko podlažnou budovou, je výstavba je v rozpore s územným plánom\na tým došlo k porušeniu zákona. Stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice\ntaktiež znelo na nevhodnosť umiestnenia takejto stavby v bezprostrednej blízkosti rodinných\ndomov. V stanovisku sa uvádza, že ÚHA mesta Košice by vedel prehodnotiť svoj názor\nv prípade, ak by aj ostatní vlastníci priľahlých pozemkov mali záujem o stavbu tohto typu\nbudov, a teda zmenil by sa celý charakter územia. V tejto súvislosti uvádzam, že majitelia\nsusedných rodinných domov nemajú záujem na stavbe podobných nehnuteľností a zmene\ncharakteru územia, v ktorom žijú. Podmienky na umiestnenie stavby musia byť vymedzené\npriamo vo výroku rozhodnutia a vyznačené v grafickej prílohe, ktorá tvorí jeho\nneoddeliteľnú súčasť. Stavebný úrad pri ich určovaní vychádza zo stanovísk dotknutých\norgánov, ktoré spolupôsobili v územnom konaní, a z oprávnených námietok účastníkov.\nV danom prípade sa tak nestalo. Závery stanovísk ÚHA Mesta Košice tlmočené\nprostredníctvom Magistrátu, ako aj metodického usmernenia ministerstva boli zo strany\núradných osôb odignorované a zmietnuté zo stola s odôvodnením, že stavebný úrad listiny\nneberie na zreteľ, lebo nemajú záväzný charakter, iba odporúčací. Týmto svojim prístupom\nstavebný úrad fakticky dehonestuje právny názor jemu nadriadenej inštitúcie- ministerstva,\nako aj odborné stanovisko hlavného architekta mesta Košice a zároveň porušuje\nustanovenie § 32 zákona o správnom konaní. V konaní pred správnym orgánom som\nopakovane namietal zaujatosť úradníčky\n\n, ktorá vychádza z jej konania\n\na spôsobu vybavovania veci, odbornej nekompetentnosti a neznalosti práva. Táto najskôr\ntvrdila, že pri rozhodovaní sa opiera o metodický pokyn ministerstva, následne po našej\nnámietke, že ide o kategóriu budovy so 4 a viac poschodiami v tom istom konaní v krátkom\nčase už metodické usmernenie nebrala do úvahy s odôvodnením, že nie je záväzné. Po\nznovu vysvetlení z mojej strany o tom, že po zrealizovaní výstavby sa zmení charakter\núzemia riešila iba protipožiarny posudok a tienenie. Opäť sa vôbec nezaoberala\nurbanistickou a architektonickou vhodnosťou plánovanej stavby v území. Jej úvahy a úkony\nboli nasmerované jednoznačne v prospech stavebníka. Celé stavebné konanie bolo\njednostranné s úmyslom za akýchkoľvek podmienok vyhovieť stavebníkovi. Z toho vyplýva\n8\n\naj neobjektívnosť postupu stavebníka. Bolo ukončené na základe nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a navyše zo strany správneho orgánu došlo aj k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci a porušeniu zákona. Navyše teraz, keď stavebník začal stavať bytovku,\npopraskali mi steny a sklá na balkónových dverách, čím sa len potvrdilo, že Stavebný úrad\nsvojím rozhodnutím pochybil a ohrozil statiku môjho domu a za to budem žiadať\no kompenzáciu škôd a znehodnotenie majetku. V civilizovanom svete by kompenzácia škôd\nprerástla aj do ďalších škôd, ako je trauma mojej rodiny. Snáď sa takého práva dožijeme aj\nna Slovensku. Dnes došiel list od stavebného úradu. Zas podpísaný pre mňa neznámou\nosobou a nie primátorom Košíc. Pri šetrení úrad sa neunúval pozrieť sa na popraskané\nsteny i okná. Takže nič mi neostáva iba nahlas hovoriť, že primátor rozširuje zónu\nnezákonnosti na celé mesto.» V texte blogu nasleduje list stavebného úradu zo 14. júna\n2012, z ktorého vyplýva, že po vykonaní stavebného dohľadu bolo zistené, že stavba sa\nrealizuje v súlade so stavebným povolením s tým, že ak by sa preukázala súvislosť medzi\nrealizáciou stavby a vznikom trhlín na dome sťažovateľa, môže sa sťažovateľ obrátiť na súd\nso žalobou o náhradu škody.\nŽalobca – primátor mesta Košice – svoju žalobu odôvodnil tým, že zo strany\nsťažovateľa nejde o oprávnené využitie ústavnej slobody prejavu a nejde o primeraný prejav\nobčianskej nespokojnosti ani o oprávnenú kritiku. Pokiaľ sťažovateľ považuje postup\nstavebného úradu za protizákonný, má možnosť obrátiť sa na príslušne orgány. Dosiaľ\nžiadny príslušný orgán nerozhodol o tom, že dotknuté stavebné povolenie bolo vydané\nv rozpore so zákonom, napriek tomu ho za také sťažovateľ verejne označil, keď uviedol, že\n„košický primátor nekompetentne rozhodol protizákonne stavať bytovku, prilepenú\nna rodinný dom“. Aj ďalšia kritika sťažovateľa je nepravdivá, nevecná. Hodnotenie, podľa\nktorého „na územnom rozhodnutí v stavebnom povolení nie je podpis primátora,\nale nejakého anonymného úradníka, a preto považujem realizáciu stavby za nelegálnu až\nškandalóznu“, je neadekvátne. Za najzávažnejšie považoval žalobca tie časti príspevku,\nv ktorých sťažovateľ uvádza, že „primátor Košíc podporuje Harman solution“, teda\nHarmanovo riešenie, a odkazuje na tragické udalosti v Devínskej Novej Vsi, kde v roku\n2010 Ľubomír Harman streľbou zo samopalu usmrtil viacerých ľudí. Sťažovateľ sa\nvyjadruje v tom zmysle, že dotknuté rozhodnutie stavebného úradu je nesprávne, jeho\n9\n\nnásledkom dochádza ku škodám, a že z toho dôvodu by mohlo dôjsť k násiliu − Harman\nsolution, ktoré údajne žalobca podporuje svojím konaním. Sťažovateľ uvádza, že žalobca\nsvojimi rozhodnutiami a úradným postupom schvaľuje, vyvoláva a podporuje násilie,\nna konci ktorého je zásah do ľudského života alebo zdravia. Pôsobenie žalobcu vo funkcii\nprimátora tak spája s udalosťami, keď boli na Slovensku v nedávnej minulosti zastrelení\nľudia. Podľa sťažovateľa je kultúra žalobcu „veľmi nízka a len potvrdzuje, že svojou\nnekompetentnosťou, v pozícii primátora nám občanom ubližuje“. Takéto tvrdenia\na hodnotiace úsudky o osobe žalobcu zo strany žalovaného sú znevažujúce a hanlivé, ktoré\nvzbudzujú u žalobcu i obavu pred možným násilím smerujúcim najmä proti nemu. Výroky\nsťažovateľa sú spôsobilé vyvolať predstavu, že žalobca ako primátor mesta Košice koná\nprotiprávne s cieľom podporovať páchanie rôznych trestných činov proti životu a zdraviu.\nObdobne nepravdivé tvrdenia sú uvedené aj v príspevku sťažovateľa z 29. júna 2012\n(najmä. „primátor mesta namiesto toho, aby túto zónu nezákonnosti utlmil, tak ju rozširuje\nna ďalšie lokality v meste“). Aj tu ide o nepravdivé a hanlivé konštatovanie. Textami\nna svojom blogu sťažovateľ neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu jeho cti\na ľudskej dôstojnosti, znevážil osobu žalobcu ako primátora mesta Košice, ale aj ako\nobyvateľa Košíc medzi ostatnými obyvateľmi Košíc. Aj keď je zrejmé, že osoby pôsobiace\nvo verejnej funkcii musia zniesť intenzívnejší zásah do svojej osobnostnej sféry života,\nkonanie žalovaného je také intenzívne, že prekračuje mieru, ktorá je v demokratickej\nspoločnosti tolerovateľná a zákonom príslušná. Výroky sťažovateľa sa nezakladajú\nna pravdivých skutočnostiach a sú neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu\njeho osobnosti. Tvrdenie, že žalobca ako primátor mesta Košice koná protizákonne\na podporuje násilie, je klamlivé a vo verejnosti vyvoláva domnienku, že žalobca pri výkone\nsvojej funkcie porušuje zákon. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že konanie osoby,\nktorá koná protizákonne, sa považuje v očiach verejnosti za nemorálne, a teda sťažovateľ\nvzbudzuje vo verejnosti dojem, že žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa\npreto domáhal upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti\na aby sa odstránili následky týchto zásahov, žiadal primerané zadosťučinenie vo forme\nospravedlnenia a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v primeranej výške 3 000 €.\n\n10\n\nSťažovateľ žiadal žalobu zamietnuť a poukazoval na to, že iba realizoval svoju\nslobodu prejavu. Jeho texty boli motivované udalosťami, ktoré jeho a jeho okolie\npoškodzujú, snahou otvoriť diskusiu vo veci, ktorá sa dotýka nielen sťažovateľa, ale aj\nverejného záujmu. Žalobca sa mohol zapojiť do diskusie a presvedčiť občanov o dôvodnosti\nvýstavby štvorpodlažného bytového domu na malej ploche bez priľahlého pozemku\nv lokalite rodinných domov. Iba to, že sťažovateľ má rôzne právne možnosti na uplatnenie\nsvojich nárokov, ho nevylučuje z práva vyjadriť verejne svoj názor k problematike\nrozhodnutí o umiestnení stavieb po prechode pôsobnosti na obecné samosprávy. Vyjadrenie\nnázoru o nekompetentnosti a protizákonnosti rozhodnutia stavebného úradu vychádza\nz presvedčenia sťažovateľa. Žalobca je verejný činiteľ a takúto kritiku musí zniesť. Občania\nsú si vedomí toho, že sa vydávajú rôzne rozhodnutia, a nie každé právoplatné rozhodnutie je\nspoločensky užitočné a dobré a musí byť i zákonné. Skutočnosť, že iné osoby podpisujú\nrozhodnutia, a nie sám primátor mesta, síce nie je protizákonná, ale ak podpisujúca osoba\npri mene primátora neoznačuje svoje meno a funkciu, ktorá ju oprávňuje na podpísanie\nadministratívneho aktu, takýto postup už nie je iba čudný, ale aj protizákonný, najmä ak\nnevplýva z organizačného poriadku. Žalobca zveličuje fakty, vykrúca a skresľuje údaje\nz úvah zverejnených na blogu a účelovo cituje iba vytrhnuté časti z kontextu, v snahe uviesť\núvahy a závery sťažovateľa do iného svetla. Pokiaľ ide o príspevok s názvom „Primátor\nrozširuje zónu nezákonnosti z Luníka IX na cele Košice?“, jeho titulok je otázkou.\nSťažovateľ ďalej konštatoval, že v danom právnom vzťahu dochádza ku stretu práva\nna slobodný prejav a práva na osobnú česť a dobrú povesť a ku vzťahu práva na ochranu\nosobnosti a oprávnenej kritiky osoby verejne známej aj politicky činnej. Hranice prijateľnej\nkritiky sú širšie pri verejne činných osobách než pri súkromných osobách. Sťažovateľ\nzdôraznil i to, že témou textov bola otázka verejného záujmu − rozhodovanie v stavebnom\nkonaní, poukázal i na to, že žalobca bol oslovený a vyzvaný na diskusiu, čo však nevyužil.\nOkresný súd žalobe čiastočne rozsudkom č. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014\nvyhovel. Určil, že sťažovateľ zverejnením textu: „Prajete si Harman solution aj\nv Košiciach?“ v príspevku s názvom „Otvorený list primátorovi Košíc II“ zverejneným\nna svojom internetovom blogu neoprávnene zasiahol do práva na ochranu občianskej cti\na ľudskej dôstojnosti žalobcu, uložil sťažovateľovi túto časť textu z blogu odstrániť\n11\n\na na blogu uverejniť ospravedlnenie žalobcovi za tento výrok s textom uvedeným vo výroku\nrozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že uložiť\nsťažovateľovi povinnosť uverejniť rozsudok je neprimerané a na priznanie práva\nna primerané zadosťučinenie v peniazoch nie sú splnené zákonné podmienky, postačujúcou\nje morálna satisfakcia. Ako z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva,\npo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, podľa ktorého je výrok „Prajete si Harman\nSolution aj v Košiciach?“ hodnotiacim úsudkom, ktorý je ako jediný z uverejneného textu\nsťažovateľa neprimeraný a neadekvátny, vyvoláva reálny dojem, že úmyslom žalobcu je\nvyvolať násilie a tragédiu obdobnú tej, ktorá sa odohrala v Devínskej Novej Vsi.\nNa odvolanie žalobcu i sťažovateľa krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 Co 527/2014\nz 29. októbra 2014 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určil, že sťažovateľ\nneoprávnene zasiahol do práv žalobcu na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti\nzverejnením (celého) príspevku s názvom „Otvorený list primátorovi Košice II“ z 20. júna\n2012 pôvodne nazvanom „primátor Košíc podporuje Harman Solution“ a zverejnenom\nna svojom internetovom blogu\n\n, uložil sťažovateľovi (celý) tento\n\npríspevok z blogu odstrániť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a písomne sa ospravedlniť\nžalobcovi tak, že zverejní ospravedlnenie na svojom internetovom blogu po dobu 30 dní\nod jeho zverejnenia do 3 dní do právoplatnosti rozsudku v znení: «Dňa 20.6.2012 som\nna svojom internetovom blogu\n\nzverejnil príspevok s názvom\n\n„Otvorený list primátorovi Košice II“ pôvodne s názvom „primátor Košíc podporuje\nHarman Solution“. Týmto sa ospravedlňujem primátorovi mesta Košice\n, MPH, že zverejnením tohto príspevku som neoprávnene zasiahol do jeho\npráva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.» Vo výroku o zamietnutí žaloby\ntýkajúcom sa priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch a vo výroku o trovách konania\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd rozsudok sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014 odôvodnil takto:\n«Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa\nz vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny skutkový záver, ak za difamujúci výrok\n\n12\n\npovažoval vo vzťahu k žalobcovi iba text „Prajete si Harman Solution aj v Košiciach?“\nuvedený v príspevku s názvom „Otvorený list primátorovi Košice II“ zo dňa 20.6.2012. ...\nV prejednávanej veci sa žalobca domáha ochrany občianskej cti a ľudskej\ndôstojnosti. Ochranu poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú\nobjektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektom práva tým, že znižujú jeho česť\nu iných ľudí a tým ohrozujú vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je\npritom rozhodujúce, či k ujme skutočne došlo, ale stačí už objektívna spôsobilosť konania\ntakú ujmu spôsobiť. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými\ntvrdeniami difamačného charakteru, ale tiež publikáciou neprípustných hodnotiacich\núsudkov o tejto osobe. Ak sú v kritike k charakterizácii určitých javov a osôb použité výrazy,\nktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, resp. ak je obsah kritiky\ncelkom neadekvátny k posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z neho vyplýva\númysel kritizovanú osobu znevážiť, či uraziť (tzv. intenzívny exces), ide o kritiku\nneprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.\nHodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu\nzaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe\nvlastných (subjektívnych kritérií). Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať,\nje však nutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej\nprezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným\njavom výkonu kritiky, to znamená primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie\ndanej osoby. Oprávnenou kritikou verejne činnej osoby nie je uvádzanie nepravdivých\núdajov o tejto osobe, alebo hodnotiacich úsudkov z týchto údajov vychádzajúcich.\nZ odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa\nsvoje rozhodnutie založil predovšetkým na úvahe, že v danej veci išlo o kritiku voči osobe\n(žalobcovi) s výraznými prvkami verejne činnej osoby v zásade povahy hodnotiacich\núsudkov a žalobu posúdil ako dôvodnú iba čiastočne a to vo vzťahu k difamujúcemu výroku\n„Prajete si Harman Solution aj v Košiciach?“ zverejneného v článku s názvom „Otvorený\nlist primátorovi Košice II.“. Súd považoval tento výrok za tzv. intenzívny exces,\nt. j. neprimeranú kritiku spôsobilú zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.\nSvoje rozhodnutie založil predovšetkým na úvahe, že sporom dotknutý výrok možno\n\n13\n\nposudzovať izolovane z celkového kontextu príspevku s názvom „Otvorený list primátorovi\nKošice II“.\nOdvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že uvedený výrok\nnemožno izolovať od ostatného textu príspevku vzhľadom na to, že tento je potrebné vnímať\nv celom kontexte tohto príspevku. Ako uviedol súd prvého stupňa predmetný výrok vyvoláva\nreálny dojem, že úmyslom žalobcu ako primátora bolo, resp. je vyvolať alebo spôsobiť také\nnásilie a takú tragédiu podobnú ako v Devínskej Novej Vsi, pri ktorej prišlo o život sedem\nľudí. S uvedeným záverom možno súhlasiť. Nemožno však súhlasiť so záverom súdu, že\nuvedený výrok nemožno izolovať od ostatného textu príspevku. Je tomu tak preto, lebo\nz príspevku vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku uviedol ďalšie hodnotiace\núsudky a to, že „žalobca z tohto dôvodu vnáša chaos do výstavby, čím dochádza k nárastu\nagresivity, intolerancie a xenofóbie vo vzájomných susedských vzťahoch, ktoré môžu\nprerásť do podobných konfliktov, aké vznikli v Devínskej Novej Vsi, či v Hurbanove“. Aj v\nďalšom texte tohto príspevku žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku uvádza, že žalobca ako\nprimátor je „na najlepšej ceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry\ndo prostredia ľudí“. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedené hodnotiace úsudky idú\nďaleko nad rámec tolerovateľného novinárskeho preháňania, nejedná sa o vecnú kritiku ani\no dovolené subjektívne hodnotenie, ktoré by požívalo právnu ochranu slobody prejavu,\nak žalovaný výkon funkcie žalobcu spája s nežiaducimi spoločenskými javmi ako sú\nagresivity intolerancia a xenofóbia.\nDotknutý príspevok sa venoval kritike pomerom v stavebnom konaní, ktorého\nŠtatutárnym zástupcom je žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu priemerný čitateľ, ktorý\nčítal uvedený príspevok, v kontexte celého článku musí chápať kritiku žalovaného vo vzťahu\nk žalobcovi tak, že ten v rámci výkonu svojej funkcie má úmysel vyvolať alebo spôsobiť\nnásilie alebo tragédiu s následkom smrti, ak poukazuje na udalosti v Devínskej Novej Vsi\na v Hurbanove a zároveň uvádza, že žalobca svojím konaním vnáša chaos do výstavby, čím\nmá dochádzať k nárastu agresivity, intolerancie a xenofóbie vo vzájomných susedských\nvzťahoch, ktorá môže prerásť do podobných konfliktov aké vznikli v Devínskej Novej Vsi,\nči Hurbanove. Uvedené potvrdzuje aj ďalšia veta v príspevku, že žalobca je na najlepšej\nceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí. Ako\nbolo vyššie uvedené oprávnenou kritikou verejne činnej osoby nie je uvádzanie\n14\n\nnepravdivých údajov o tejto osobe, alebo hodnotiacich úsudkov z týchto údajov\nvychádzajúcich. Preto pri hodnotení základu hodnotového úsudku je nutné vziať zreteľ\nna celý príspevok a nie na jednu, či dve dotknuté vety. Z uvedeného príspevku je zrejmé,\nže bol koncipovaný ako príspevok kritický, ktorý veľmi negatívne hodnotí žalobcu, ako\nstrojcu vydávania nezákonných rozhodnutí, ktorých následkom má byť páchané násilie.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný na vyjadrenie svojej nespokojnosti\nso stavebným konaním použil výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere\nk cieľu kritiky (stavebného konania) a navyše je obsah kritiky celkom neadekvátny\nk posudzovaniu konaní žalobcu (ako štatutárneho orgánu), pričom z neho vyplýva úmysel\nžalobcu znevážiť (tzv. intenzívny exces), a teda ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá\nzasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Pri hodnotení týchto súvislostí nebol súd\nprvého stupňa dôsledný a teda nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov, resp. prednesov účastníkov vyplynuli.\nV tejto súvislosti je potrebné uzatvoriť, že ak vybočí kritika z medzí prípustnosti,\njedná sa o exces, ktorý predstavuje neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby\nso všetkými s tým spojenými následkami občiansko-právnej zodpovednosti osoby, ktorá sa\ntakého zásahu dopustila. Na tomto závere potom nemôže meniť nič ani skutočnosť, pokiaľ\nbola týmto spôsobom dotknutá osoba tzv. verejného záujmu, v danom prípade primátor\nmesta.\nNemožno preto súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného v odvolaní, že uvedeným\npríspevkom nedošlo k neprimeranej a neadekvátnej kritike žalobcu ako politika, primátora\nmesta a verejne činnej osoby vydávajúcej (priamo alebo nepriamo) rozhodnutia na úrovni\nsprávneho konania. Právo a sloboda sú obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto\npráva plynú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku republiky, či z iných zábran daných\nzákonom chrániacich celospoločenské záujmy, či hodnoty. Právo vyjadrovať názory však\nmôžu zbaviť právnej ochrany nielen obsahové obmedzenia, ale i forma, ktorou sa názory\nnavonok vyjadrujú. Preto ak vybočí tak publikovaný názor z medzí všeobecne uznávaných\npravidiel slušnosti demokratickej spoločnosti, stráca tým charakter konkrétneho úsudku\na ako taký sa spravidla ocitá už mimo medzí právnej ochrany, pričom je treba dbať na to,\naby s prihliadnutím k okolnostiam každého prípadu jednému z týchto práv nebola\nbezdôvodne daná prednosť pred druhým. V danom prípade kritika zo strany žalovaného\n15\n\nvybočila z medzí prípustnosti a teda predstavuje neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu,\nvzhľadom na to, že žalobca použil výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere\nk cieľu kritiky. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v tejto časti nepovažuje odvolanie\nžalovaného za dôvodné.\nZa dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k uverejnenému\npríspevku s názvom „Otvorený list primátorovi Košice II“, preto odvolací súd postupom\npodľa § 220 O. s. p. zmenil napadnutý rozsudok čiastočne v zamietavom výroku a určil,\nže žalovaný uvedeným príspevkom zasiahol do práv na ochranu občianskej cti a ľudskej\ndôstojnosti žalobcu a preto uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi\nzverejnením ospravedlnenia na jeho internetovom blogu. ...\nNáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca v prejednávanej veci\ndomáha) môže súd podľa citovaného § 13 ods. 2 priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia\nnezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby,\nalebo i vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len\ndemonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá\npostačujúce.\nPodmienkou priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda vždy - v závislosti\nna individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú\nujmu treba podľa právneho názoru odvolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba\nvzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie\nalebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu\ndo práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej\nmiere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti.\nV tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu vysloveným v odvolaní,\nže zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti je iba demonštratívnym\nzákonným predpokladom pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nJe tomu tak preto, že z citovaného ustanovenia § 13 ods. 2 vyplýva, že toto právo vzniká\n„najmä“ v tomto prípade. Preto ak súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy v konaní tak,\nže žalobca nepreukázal zníženie jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti bez skúmania\n\n16\n\nďalších okolností a vyhodnotenia dôkazov, jeho záver treba považovať za predčasný a teda\nza nesprávny.»\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie a zároveň podal\nsťažnosť ústavnému súdu na porušenie svojho základného práva na slobodu prejavu\na na informácie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na slobodu prejavu zaručeného v čl. 10 ods. 1\ndohovoru a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsmerujúcu proti rozsudku okresného súdu č. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014\ni rozsudku krajského súdu sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014. Ústavný súd o tejto\nsťažnosti rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 595/2015-16 z 1. decembra 2015 tak, že sťažnosť\nvo vzťahu k rozsudku krajského súdu sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014 odmietol\npre jej predčasnosť, keďže sťažovateľ proti tomuto rozsudku podal i dovolanie, o ktorom\nnebolo v čase vydania tohto uznesenia ústavného súdu ešte rozhodnuté, a sťažnosť\nvo vzťahu k rozsudku okresného súdu č. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014 odmietol\npre nedostatok právomoci, pretože zákon zveruje preskúmanie tohto rozsudku odvolaciemu\nsúdu, ktorý vo veci o odvolaní sťažovateľa i rozhodol, a to rozsudkom sp. zn.\n1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014.\nSťažovateľ v dovolaní poukázal na to, že sloboda prejavu je základným pilierom\ndemokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam\na vynášať hodnotové súdy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnom blogu kritizoval\nžalobcu ako politika, primátora mesta Košice vystupujúceho ako štatutárny orgán mesta\nKošice v stavebnom konaní. Vo všetkých týchto pozíciách vystupuje žalobca ako verejne\nčinná osoba, ktorá musí zniesť väčšiu mieru kritiky ako iné kategórie osôb. Poznamenal,\nže porovnanie udalosti v Devínskej Novej Vsi, ktoré sú vo verejnosti známe s poukazom\nna vývoj udalostí bezprostredne týkajúcich sa žalovaného, sú plne legitímne hodnotiace\núsudky. Podľa názoru sťažovateľa nedošlo jeho výrokmi k neprimeranej a neadekvátnej\nkritike žalobcu. Najmä v prípadoch, aký je tento, musí byť uprednostnená sloboda prejavu,\nktorá je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej\nspoločnosti.\n\n17\n\nO dovolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd\nrozsudkom sp. zn. 2 Cdo 80/2015 z 29. februára 2016 tak, že dovolanie sťažovateľa proti\nzmeňujúcim výrokom o určení, že sťažovateľ neoprávnene zasiahol textom „Otvorený list\nprimátorovi II“ zverejnenom na svojom blogu do práv žalobcu na ochranu občianskej cti\na ľudskej dôstojnosti a o uložení povinnosti sťažovateľovi z blogu príspevok odstrániť\na žalobcovi sa ospravedlniť, zamietol; vo vzťahu k zrušujúcemu výroku dovolanie\nsťažovateľa odmietol a žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania.\nRozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 80/2015 z 29. februára 2016 nadobudol\nprávoplatnosť 8. apríla 2016.\nSťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu na porušenie základného práva na slobodu\nprejavu a na informácie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na slobodu prejavu zaručeného v čl. 10\nods. 1 dohovoru a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom okresného súdu č. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014, rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014 a rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Cdo 80/2015 z 29. februára 2016 odôvodnil tým, že všeobecné súdy vyriešili\nkolíziu základného práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti v rozpore\nso zásadou\n\nproporcionality\n\nformulovanou\n\nEurópskym\n\nsúdom\n\npre\n\nľudské\n\npráva\n\ni rozhodovacou praxou ústavného súdu (najmä nález sp. zn. II. ÚS 152/08, sp. zn.\nII. ÚS 184/2015). Hoci najmä okresný súd vykonal čiastočne test proporcionality, odvolací\na dovolací súd jeho vykonanie zrejme za potrebné nepovažovali. Odôvodenie ich rozhodnutí\nje preto nedostačujúce. Nedostatočne z tohto dôvodu zohľadnili najmä to, že sťažovateľ\nkonal ako občan (nie ako novinár); neprihliadli na to, že výrok „Prajete si Harman solution\naj v Košiciach, alebo ste až tak opitý mocou?“ je otázkou, pričom právom občana v diskusii\nje pýtať sa; dostatočne nezohľadnili ani to, že žalobca je verejne činnou osobou, ktorá musí\nzniesť väčšiu mieru kritiky. Porovnanie udalostí v Devínskej Novej Vsi je legitímnym\nhodnotiacim úsudkom. Metóda komparácie javov a skutočností verejného života v prepojení\nso súkromným – s prípadom sťažovateľa ako občana márne sa dovolávajúceho\nspravodlivosti – je jednou zo základných metód hodnotenia týchto javov a skutočností a ich\n18\n\nzverejňovanie je plne legitímne. Pokiaľ odvolací súd dôvodil značnou mierou expresivity\npoužitých výrazov, ktorá bola podľa jeho názoru v značnom nepomere k cieľu kritiky, nie je\nz jeho rozhodnutia zrejmé, ktoré výrazy mal na mysli. Sťažovateľom uvedené texty neboli\nneprimeranou ani neadekvátnou kritikou žalobcu, ktorý je politikom (primátorom mesta\na poslancom parlamentu).\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n19\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby\n\nvyžadovali\n\nudeľovanie\n\npovolení\n\nrozhlasovým,\n\ntelevíznym\n\nalebo\n\nfilmovým\n\nspoločnostiam.\nSťažovateľ tvrdí, že k porušeniu týchto jeho základných práv došlo jednak\nrozsudkom okresného súdu č. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014, jednak rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014, ale aj rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 Cdo 80/2015 z 29. februára 2016.\nÚstavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014.\n\n20\n\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nAko vyplýva z uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 595/2015-16 z 1. decembra\n2015, ústavný súd týmto rozhodnutím rozhodol o sťažnosti sťažovateľa, ktorá mu bola\ndoručená 29. decembra 2014 v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu sp. zn.\n19 C 174/2012 z 28. januára 2014, tak ju odmietol pre nedostatok právomoci. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil ústavný súd tým, že „proti napadnutému rozsudku okresného súdu\nč. k. 19 C 174/2012-202 z 28. januára 2014 bolo možné podať odvolanie ako riadny\nopravný prostriedok (čo sťažovateľ aj využil), a na jeho základe odvolací súd bol\noprávnený, ale aj povinný poskytnúť sťažovateľovým základným právam alebo slobodám\nochranu v prípade zistenia, že prvostupňový súd svojím postupom alebo rozhodnutím\ndo nich zasiahol. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu.“. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v časti\nsťažnosti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu nejde o prípad, v ktorom sa\nrozhodovalo len o podmienkach konania, a v ďalšom návrhu by už podmienky konania\nmohli byť, resp. boli splnené.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti postupu okresného\nsúdu a rozsudku sp. zn. 19 C 174/2012 z 28. januára 2014 odmietol podľa § 24 písm. a)\nzákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nĎalej sa ústavný súd zaoberal časťou sťažnosti smerujúcou proti rozsudku krajského\nsúdu sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra 2014.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa postupom\na zmeňujúcim rozsudkom krajského súdu ústavný súd poznamenáva, že v citovanom čl. 127\nods. 1 in fine ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže\nkonať o namietanom porušení práv sťažovateľa, a vecne sa zaoberať sťažnosťou iba vtedy,\nak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.\n21\n\nNamietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky\nnezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že\nochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným\nštátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu sp. zn. 1 Co 527/2014 z 29. októbra\n2014 vzhľadom na jeho zmeňujúci charakter bolo prípustné (§ 238 ods. 1 OSP) dovolanie\n(čo sťažovateľ aj využil) a na jeho základe dovolací súd bol oprávnený, ale aj povinný\nposkytnúť sťažovateľovým základným právam alebo slobodám ochranu v prípade zistenia,\nže krajský súd svojím postupom alebo rozhodnutím do nich zasiahol. Právomoc najvyššieho\nsúdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného\nsúdu.\nÚstavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nUvedené závery adekvátne platia aj vo vzťahu k tej časti rozsudku krajského súdu\n(jeho výrokov), ktorá bola svojou povahou zrušujúca, v dôsledku čoho bolo dovolanie\nsmerujúce voči nim odmietnuté. Krajský súd týmto výrokom zrušil výrok o zamietnutí\nžaloby žalobcu o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a vec vrátil na ďalšie\nkonanie okresnému súdu. Sťažovateľ bude mať možnosť proti následnému prvostupňovému\nrozhodnutiu o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch podať účinný prostriedok nápravy\n22\n\nv prípade, ak bude presvedčený, že novým rozhodnutím okresného súdu by došlo k zásahu\ndo jeho základných práv a slobôd.\nOdlišná je situácia vo vzťahu k rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 80/2015\nz 29. februára 2016, presnejšie vo vzťahu k jeho výrokom o zamietnutí dovolania\nsťažovateľa, ktoré sú predmetom sťažnosti sťažovateľa. Ústavnému súdu patrí právomoc\ntoto rozhodnutie najvyššieho súdu preskúmať.\nNajvyšší súd rozsudok sp. zn. 2 Cdo 80/2015 z 29. februára 2016 vo výrokoch\no zamietnutí dovolania sťažovateľa odôvodnil takto:\n«V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým I. zmenil napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zásahu do práv na ochranu\nobčianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu zverejnením príspevku žalovaného na svojom\nblogu, o uložení povinnosti žalovanému odstrániť predmetný príspevok z jeho blogu\na zároveň o uložení povinnosti sa žalobcovi na svojom blogu ospravedlniť; 2. zrušil\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku ohľadom nepriznanej\nnemajetkové ujmy a vo výroku o trovách konania.\nDovolací súd sa v prvom rade zaoberal dovolaním žalovaného smerujúcim proti\nzmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu.\nPodľa § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho\nsúdu,ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. ...\nŽalovaný v dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), keďže sa\nnestotožnil s právnymi závermi odvolacieho sudu ohľadom toho, že v danom prípade kritika\nzo strany žalovaného prezentovaná v príspevku na jeho blogu vybočila z medzí prípustnosti\na teda predstavuje neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu. Zastáva názor, že v tomto\nprípade mala byť uprednostnená sloboda prejavu, ktorá je nevyhnutá pre demokraciu.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\n\n23\n\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. ...\nŠtúdiom v súdnom spise Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dôvodom\npre zmenu rozhodnutia sudu prvého stupňa odvolacím súdom bolo rozdielne právne\nposúdenie otázky rozsahu a formy zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, keď súd\nprvého stupňa zastáva názor, že výrok: „Prajete si Harman Solulion aj v Košiciach?“ ako\njediný z celého príspevku treba považovať za neprimeraný a neadekvátny v rámci kritiky\nžalovaného, ktorá je namierená voči žalobcovi. Súd prvého stupňa považoval tento výrok\nza tzv. intenzívny exces, t. j. neprimeranú kritiku spôsobilú zasiahnuť do práva na ochranu\nosobnosti fyzickej osoby. Svoje rozhodnutie založil predovšetkým na úvahe, že sporom\ndotknutý výrok možno posudzovať izolovane z celkového kontextu príspevku s názvom\n„Otvorený list primátorovi Košice II“ (ďalej len ako „príspevok“). Odvolací súd na rozdiel\nod súdu prvého stupňa vyjadril názor, že uvedený výrok nemožno izolovať od ostatného\ntextu príspevku vzhľadom na to, že tento je potrebné vnímať v celom kontexte tohto\npríspevku, odvolací sud teda uzavrel, že žalovaný nedovolene zasiahol do osobnostných\npráv žalobcu celým jeho príspevkom nazvaným „Otvorený list primátorovi Košice II“,\npôvodne nazvaným „primátor Košíc podporuje Harman Solulion“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, podľa\nktorého výrok uvedený vo forme otázky: „Prajete si Harman Solulion aj v Košiciach“, ktorý\nza difamujúci považujú oba súdy nižšieho stupňa, nemožno izolovať od ostatného textu\npredmetného príspevku žalovaného. Pri posudzovaní jednotlivých výrokov, vrátane\npôvodného názvu príspevku žalovaného „Primátor Košíc podporuje Harman Solulion“ je\nnevyhnutné zohľadniť vzájomnú organickú väzbu medzi jednotlivými výrokmi (primátor\nvnáša chaos do výstavby a tým rastie agresivita, intolerancia a xenofóbia vo vzájomných\nsusedských vzťahoch, čo môže prerásť do podobných konfliktov, aké vznikli v Devínskej\nNovej Vsi, či v Hurbanove: len tak ďalej pán primátor. Ste na najlepšej ceste k posilňovaniu\nagresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí: prajete si Harman Solution\naj v Košiciach, alebo až tak ste opitý mocou?) a aj pôvodným názvom príspevku.\nPri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktami\na hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti\nhodnotiacich úsudkov dôkazy, naopak, nepripúšťa (napr. Lingens proti Rakúsku, bod 46:\n24\n\ntiež rozsudok ESĽP z 12. júla 2001 vo veci sťažnosti Feldek proti Slovensku č. 29032/95,\nbod 75), hoci aj tie musia vychádzať z dostatočného faktického základu (rozsudok F.SKP\nz 24. februára 1997 De Haas a Gijsels proti Belgicku č. 19983.92, bod 47). Európsky súd\npre ľudské práva opakovane judikoval, že hodnotiaci úsudok bez dostatočného skutkového\nzákladu môže byť excesívny a z toho dôvodu nepožívajúci ochranu podľa čl. 10 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku,\nrozsudok veľkého senátu, bod 76). Všeobecne platí, že čím závažnejšie je obvinenie\nkritizovanej osoby, tým pevnejší skutkový základ musí toto obvinenie mať (napr. Petrenco\nproti Moldavsku. bod 64). Výroky žalovaného prezentované v jeho príspevku (primátor\nvnáša chaos do výstavby a tým rastie agresivita, intolerancia a xenofóbia vo vzájomných\nsusedských vzťahoch, čo môže prerásť do podobných konfliktov, aké vznikli v Devínskej\nNovej Vsi, či v Hurbanove; len tak ďalej pán primátor. Ste na najlepšej ceste k posilňovaniu\nagresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí: prajete si Harman Solution\naj v Košiciach, alebo až tak ste opitý mocou?) je potrebné považovať za hodnotiace úsudky\nžalovaného bez dostatočného faktického základu. Predmetný príspevok môže u priemerného\nčitateľa vyvolať reálny dojem, že úmyslom žalobcu ako primátora je pri výkone právomoci\nvyplývajúcich z jeho funkcie vyvolať alebo spôsobiť také násilie, akého sme boli svedkami\npri tragických udalostiach v Devínskej Novej Vsi či v Hurbanove, pričom na tvrdenia\ntakého druhu nemal žiadny reálny skutkový podklad. Dovolací súd z uvedeného dôvodu\npovažoval príspevok žalovaného (ktorý hodnotil komplexne v zmysle jeho obsahu a\nvýpovednej hodnoty) za excesívny, nespôsobilý požívať ochranu v zmysle čl. 26 Ústavy\nSlovenskej republiky, resp. čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že dovolanie žalovaného bezdôvodne\nvytýkalo odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie nie je správne. Keďže dovolací súd nezistil\nani vady konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p.. ani iné (v § 237 O. s. p. neuvedené) vady,\nktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok\nsmerujúci voči jeho zmeňujúcej časti rozsudkom zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.).\nDovolací súd sa ďalej zaoberal dovolaním smerujúcim voči výroku odvolacieho\nsudu. ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku ohľadom\nnepriznanej nemajetkové ujmy a vo výroku o trovách konania. ...\n\n25\n\nS prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce\ndovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na pripadnú procesnú vadu uvedenú v § 237\nods. 1 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj\notázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonne\nustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku\nči uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných\nprocesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok\nprávomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého\núčastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa\nnepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia\nmožnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo\nnesprávne obsadeným súdom).\nDovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/\nO. s. p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.\nPrípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nPokiaľ dovolateľ aj v tejto súvislosti namietal nesprávne právne posúdenie veci\nodvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), dovolací súd pripomína, že súd právnym\nposúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ...»\nSťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva na slobodu prejavu\na na informácie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na slobodu prejavu zaručeného v čl. 10 ods. 1\ndohovoru a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru týmto\nrozsudkom najvyššieho súdu došlo z dôvodu, že toto rozhodnutie nie je dostatočne\nodôvodnené, nevyplýva z neho, či najvyšší súd vykonal test proporcionality, a v konečnom\ndôsledku najmä z dôvodu, že najvyšší súd uprednostnil právo žalobcu na ochranu osobnosti\npred právom sťažovateľa na slobodu prejavu, čím vec nesprávne právne posúdil.\n\n26\n\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho\nsúdu dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ\nv konaní nastolil. Najvyšší súd v rozsudku vysvetlil, ako dospel k záveru o správnom\nprávnom posúdení veci krajským súdom a z akých dôvodov muselo byť dovolanie\nsťažovateľa zamietnuté. Z jeho rozhodnutia je zrejmé i to, v čom spočíval neoprávnený\nzásah do osobnosti žalobcu, ale aj to, z akých dôvodov po zvážení rozhodujúcich okolností\nžalobcovi vyhovel, hoci ide o osobu verejného záujmu, a v čom spočíval exces sťažovateľa.\nPokiaľ sťažovateľ výslovne poukazuje na to, že z odôvodenia rozhodnutia najvyššieho súdu\nnie je zrejmé, ako postupoval pri vykonaní testu proporcionality a či ho vôbec vykonal,\nústavný súd je toho názoru, že rozhodujúcim pre vec nie je to, či najvyšší súd formalisticky\npopísal postup pri teste proporcionality, ale to, či jeho záver je v zhode s výsledkami tohto\ntestu.\nOdôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu preto spĺňa všetky požiadavky\nvyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu\nk odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n\n27\n\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\nÚstavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\n28\n\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\nPokiaľ sťažovateľ argumentuje nesprávnym právnym posúdením veci najvyšším\nsúdom, ktoré má spočívať v nesprávnom výklade inak správne identifikovaných\naplikovaných noriem jednoduchého práva, ústavný súd sa s týmto názorom sťažovateľa\nnestotožňuje.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek\nzákladného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne\nakceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp.\nna základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j.\nospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo)\nvyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť\no obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02,\nI. ÚS 193/03).\nV danom prípade išlo nepochybne o obmedzenie slobody prejavu sťažovateľa\nna zákonnom podklade, ktorý tvorili ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,\npričom zároveň išlo o obmedzenie, ktoré sledovalo ochranu práva na občiansku česť\na dôstojnosť žalobcu, čo nepochybne možno považovať za legitímny cieľ.\nZa týchto okolností bolo z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu kľúčové posúdiť, či bol zásah do slobody prejavu sťažovateľa\nprimeraný, t. j. či zodpovedal zásade proporcionality. Ústavný súd preto pristúpil\nk preskúmaniu proporcionality medzi zásahom do slobody prejavu sťažovateľa a ústavnými\ngaranciami práva na občiansku česť a dôstojnosť žalobcu.\n29\n\nNa ten účel, obdobne ako v iných porovnateľných prípadoch (napr. II. ÚS 152/08,\nII. ÚS 326/09, I. ÚS 408/2010, IV. ÚS 492/2012), ústavný súd vykonal test proporcionality\nzaložený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom\nprípade uverejnil informáciu.\n1. KTO zásah do práva na ochranu osobnosti (práva na súkromie) vykonal\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody\nprejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného\nzáujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. 4. 1995, sťažnosť\nč. 1594/90, alebo rozsudok ESĽP Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku z 20. 5. 1999,\nsťažnosť č. 21980/93). Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie\na myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto\ninformácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania\na provokácie (Perna v. Taliansko, sťažnosť č. 48898/99, rozsudok ESĽP zo 6. 5. 2003,\nbod 39).\nV prípade sťažovateľa nejde o novinára či vydavateľa periodickej tlače, alebo\nvysielateľa. Sťažovateľ texty umiestnil na svoj blog ako občan v súvislosti s riešením\nsvojho vlastného prípadu, hoci tento mal nepochybne určitý presah aj vo vzťahu k iným\nobyvateľom a svojím zovšeobecňovaním problému sa sťažovateľ dotkol aj celkového\nfungovania stavebného úradu; nebolo to však jeho prvotným zámerom.\n2. O KOM boli inkriminované články a do koho osobnostnej sféry zasahovali\nDôsledkom snahy o podporu výmeny názorov o verejne zaujímavých témach je aj\nkategorizácia osôb, ktorých sa rozširované informácie týkajú a do ktorých osobnostnej sféry\nmôžu negatívne zasiahnuť. Hranice akceptovateľnosti šírenia informácií týkajúcich sa\nosobnostnej sféry sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných“ občanov.\n\n30\n\nŽalobca bol v čase publikovania inkriminovaných článkov osobou verejného záujmu\n(primátorom mesta a poslancom parlamentu) a uverejnený text sa zaoberal jeho činnosťou\nnie ako súkromnej osoby, ale ako primátora mesta.\nAj vo vzťahu k osobám verejného záujmu však platí, že aj im patrí právo\nna zachovanie občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, hoci hranice ich súkromia sú zúžené\na povinnosť tolerovať kritiku zvýšená. Znamená to, že aj vo vzťahu k osobám verejného\nživota je potrebné zaoberať sa otázkou obsahu a primeranosti kritiky prednesenej na ich\nadresu a aj vo vzťahu k takýmto osobám nie je vylúčené kritiku v niektorých prípadoch\npovažovať za neoprávnený zásah do práva na ochranu ich osobnosti.\n3. ČO bolo obsahom inkriminovaných článkov\nPri posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na ochranu\nosobnosti je nevyhnutné posúdiť aj obsah prejavu sťažovateľa, ktorý mal spôsobiť\nneprípustný zásah do osobnostných práv žalobcu.\nTu ústavný súd poukazuje v zhode s obsahom rozhodnutia krajského súdu\ni najvyššieho súdu na obsah textov sťažovateľa, ktoré je potrebné vnímať v ich celosti\na z neho najmä na tie časti, ktoré zvýraznili i všeobecné súdy. V tejto súvislosti najvyšší súd\npovažoval za významné, že pri posudzovaní jednotlivých výrokov vrátane pôvodného názvu\npríspevku žalovaného „Primátor Košíc podporuje Harman Solulion“ je potrebné zohľadniť\nvzájomnú organickú väzbu medzi jednotlivými výrokmi.\nIde najmä o tieto časti sťažovateľom uverejneného textu týkajúce sa žalobcu: „...\nsvojou nekompetentnosťou v pozícii primátora nám občanom ubližuje. Prečo? Nuž\njednoducho preto, lebo vnáša chaos do výstavby a tým rastie agresivita, intolerancia\na xenofóbia vo vzájomných susedských vzťahov, ktoré môže prerásť do podobných\nkonfliktov, aké vznikli v Devínskej Novej Vsi, či v Hurbanove. ... Len tak ďalej pán\nprimátor, Ste na najlepšej ceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry\n\n31\n\ndo prostredia ľudí. ...Prajete si Harman solution aj v Košiciach, alebo až tak Ste opitý\nmocou?“\nV zhode s názorom krajského súdu i najvyššieho súdu aj ústavný súd zastáva názor,\nže takto formulovaný text prekročil nielen hranice všeobecnej slušnosti, ale vybočil aj\nz hraníc ústavným právom chránenej slobody prejavu.\n4. KDE boli inkriminované články uverejnené\nUžitočným kritériom pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je miesto zaznenia\nči uverejnenia sporných výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia\ndistribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv.\nInkriminované texty rozširoval sťažovateľ prostredníctvom internetovej stránky\n(svojho blogu), prístup ku ktorej je v podstate nielen neobmedzený, ale v súčasnej dobe\nelektronizácie spoločnosti i pomerne jednoduchý, a preto v širokej miere využívaný.\nVýznamné je i to, že údaje rozširované umiestnením na webovej stránke sú k dispozícii\npotenciálnym adresátom po časovo dlhšie, resp. fakticky neobmedzené obdobie. Preto\ntakýto spôsob šírenia informácií je potrebné považovať za minimálne rovnako účinný ako\nrozširovanie údajov prostredníctvom elektronických médií, pri ktorých síce v momente\nuverejnenia informácie túto môže zachytiť väčší okruh adresátov, avšak s plynutím času\ntakáto informácia prestáva byť (na rozdiel od prípadu jej trvalého uverejnenia\nna internetovej stránke) dostupná. V tejto súvislosti má svoj význam aj možnosť\npoužívateľov internetu pomerne jednoduchým spôsobom vzájomne sa informovať\no umiestnení informácií, čím dochádza takto k sprístupneniu informácie (blogu) v pôvodnej\npodobe ďalším adresátom.\n5. KEDY boli inkriminované články uverejnené\nZ hľadiska času rozširovania informácií je významný predovšetkým ich odstup\nod udalostí, o ktorých informujú, ale i to, či sú rozširované v čase prebiehajúcej verejnej\n32\n\ndiskusie o danej téme, v neposlednom rade aj to, či určité načasovanie nesleduje aj iné\nzámery, než informovať o určitých udalostiach verejnosť.\nVerejná diskusia o téme verejného záujmu pritom môže byť síce iniciovaná aj len\njedinou osobou, nemožno však hovoriť o trvaní verejnej diskusie, pokiaľ sa do nej nezapojí\nširší okruh respondentov.\nV prípade veci sťažovateľa nepovažuje ústavný súd načasovanie uverejnenia\ninformácie za mimoriadne významný faktor pre posúdenie proporcionality zásahu.\nSťažovateľ síce reagoval na aktuálny problém výstavby vo svojom susedstve, ktorý sa\npokúsil zovšeobecniť a vyvolať diskusiu o spôsobe fungovania stavebného úradu, avšak javí\nsa, že uverejnené texty majú byť iba prostriedkom riešenia vlastnej veci sťažovateľa.\n6. AKO boli informácie v inkriminovaných článkoch formulované\nEurópsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní limitov slobody prejavu starostlivo\nrozlišuje medzi faktmi a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ\nčo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy. Hoci hodnotiaci úsudok\nvzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať\nz dostatočného faktického základu.\nV prípade sťažovateľa neboli predložené v konaní pred všeobecnými súdmi také\ndôkazy, ktoré by preukázali faktický základ hodnotiacich úsudkov vyslovených na adresu\nžalobcu (najmä tých, ktoré sú už citované a na ktoré poukázal i najvyšší súd). Na tomto\nzávere nič nemení ani formulácia vety, na ktorú poukazuje sťažovateľ, ako opytovacej.\nZ kontextu textu je totiž čitateľovi zrejmé, aké posolstvo sťažovateľ ponúka ako odpoveď.\nZohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší\nsúd v napadnutom rozsudku ústavne akceptovateľným spôsobom vyriešil konflikt\nzákladných práv, keď dovolanie sťažovateľa zamietol, a tým uprednostnil právo žalobcu\n\n33\n\nna ochranu jeho osobnosti pred slobodou prejavu sťažovateľa, ktorý z jeho hraníc vybočil\na túto slobodu zneužil.\nÚstavný súd je preto toho názoru, že v prípade sťažovateľa nemožno považovať\nzávery rozsudku najvyššieho súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie sťažovateľom označených základných práv alebo slobôd.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti\nrozsudku najvyššieho súdu podľa § 25 zákona o ústavnom súdu z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2016\n\n34", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochrana osobnosti", "verejný činiteľ"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:600acfd9-ef01-42bf-8006-a4a4df4cd507", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.595.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.595.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2010 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 193/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/02 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "f6270ff5-ab2f-4dbd-b6ce-3e42144dacdb:f8092e4b-912a-4816-ab8e-f0988dc01f85", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912213597.2", "spisova_znacka": "1Co/527/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Co/527/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213597.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4ae709db-7d02-4757-a814-8daf2881d04f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2017.1"}, {"guid": "ussr:bdc19c02-63de-475c-aca7-1509df1c054b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.5.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.5.2017.1"}]}