{"guid": "ussr:2cf9fd38-6dc2-4b61-99e9-a67468dd1c3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.510.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 510/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 510/2015 z 20. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 510/2015, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.510.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2cf9fd38-6dc2-4b61-99e9-a67468dd1c3d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.510.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.510.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.510.2015.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 510/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015\npredbežne\n\nprerokoval\n\n,\n\nsťažnosť\n,\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nzastúpenej\n\nspoločnosťou\n\n,\n\n, v mene ktorej koná advokát a konateľ\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nTrnava sp. zn. 27 C 3/2011 z 27. augusta 2013 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n10 Co 238/2013 z 31. júla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra\n2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 37 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 27 C 3/2011\nz 27. augusta 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 238/2013 z 31. júla 2014 (ďalej aj\n„uznesenie z 31. júla 2014“ alebo „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 27 C 3/2011\nz 9. júna 2011 v právnej veci žalobcov „1.\nproti žalovanému v 1. rade:\n\n... a 2.\n...\n\n...\n\nžalovanému v 2. rade:\n\n... o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 16.12.2010,\nktorým návrh zamietol. O trovách konania mal súd prvého stupňa rozhodnúť po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nDňa 27.06.2011 podali žalobcovia spoločne odvolanie voči rozsudku súdu prvého\nstupňa... ,ktorým navrhovali, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa\n16.12.2010 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.\nKrajský súd v Trnave... 29.05.2012 vydal rozsudok č. k. 10 Co/151/2011, ktorým\npotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V časti trov konania napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nDňa 22.06.2012 vydal súd prvého stupňa uznesenie č. k. 27 C/3/2011, ktorým\nrozhodol o trovách konania. Nakoľko súd nepriznal Sťažovateľovi ako žalovanému v 2. rade\ntrovy konania v rozsahu, v akom si ich tento uplatnil, podal Sťažovateľ voči tomuto\nuzneseniu dňa 17.07.2012 odvolanie v zmysle ust. § 201 a nasl. OSP. Dôvodom na podanie\nodvolania bolo to, že podľa názoru Sťažovateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221\n2\n\nods. 1 OSP a napokon konanie malo aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nO podanom odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 27.06.2013 uznesením č. k.\n10 Co/147/2012, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania\nSťažovateľovi zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“.\nNásledne okresný súd napadnutým uznesením priznal sťažovateľke náhradu trov\nkonania v sume 631,16 €. Keďže okresný súd opäť nepriznal sťažovateľke trovy konania\nv rozsahu, v akom jej vznikli a v akom si ich uplatnila, podala proti tomuto uzneseniu\nodvolanie. Dôvodom na podanie odvolania bolo podľa sťažovateľky to, že „rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa opäť vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie\nmalo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“.\nKrajský súd uznesením z 31. júla 2014 odvolaním napadnuté uznesenie okresného\nsúdu zmenil tak, že obaja žalobcovia sú povinní zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania\nv sume 631,16 €, teda „výška priznaného nároku zostala v porovnaní s rozhodnutím súdu\nprvého stupňa nezmenená“.\nNa základe opísaného skutkového stavu je sťažovateľka toho názoru, že napadnutým\nuznesením okresného súdu v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk porušeniu jej základných práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 37 ods. 2\nlistiny, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nSťažovateľka pritom vychádza z toho, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd pri\nrozhodovaní o trovách konania vec nesprávne právne posúdili, keď na určenie základnej\nsadzby tarifnej odmeny advokáta za úkony právnej služby aplikovali § 11 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vychádza z údajnej\nneoceniteľnosti predmetu konania a svoje závery odôvodňuje hospodárnosťou konania.\n3\n\nZdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva v hypotéze možnosti iniciovania\nviacerých konaní (aj rôznych druhov: určenie vlastníctva vs. neplatnosť dražby), ktorého\nvýsledkom by podľa odvolacieho súdu mala byť absurdná situácia, kedy pri každom konaní\ns rozdielnymi predmetmi bola považovaná za hodnotu veci hodnota aj potenciálne\npožadovateľného plnenia, je pre sťažovateľku nepochopiteľná.\nSťažovateľka nerozumie, «ako uvádzané príklady súvisia s prejednávanou vecou.\nNavrátenie vlastníckeho práva v prípade úspechu žalobcov v konaní o určenie neplatnosti\ndražby je zákonným dôsledkom takéhoto rozhodnutia, a teda nejde o žiadne potenciálne\npožadovateľné plnenie ani o mechanické stotožňovanie požiadavky na negovanie\ndobrovoľnej dražby s hodnotou vydraženej nehnuteľnosti, ale o reálny zákonný dôsledok\nsúdneho rozhodnutia. Rovnako podľa nášho názoru neobstojí ani názor odvolacieho súdu\nvo veci možného súbehu dvoch vyššie uvedených konaní takým spôsobom, aby sa súd pre\núčely dražby zaoberal aj prípadným návrhom na určenie vlastníckeho práva. Pretože\nz rozhodnutia súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/186/2010 vyplýva, že otázku\nneplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa\nust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku\nprejudiciálnu, t.j. ani v konaní o určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie odvolacieho súdu\nsa v tomto zmysle odkláňa od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, a to bez toho aby\nsúd uviedol akékoľvek dôvody tohto odklonu. Vychádzajúc z predmetného rozhodnutia\nNajvyššieho súdu je pritom jednoznačné, že v prípade podania žalôb rôznych druhov, tak\nako to uvádza odvolací súd, by nevyhnutne muselo dôjsť k zamietnutiu všetkých žalôb\ns výnimkou žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Napriek tomu, že iniciovanie\naj dvoch takýchto konaní nie je možné vylúčiť, pretože „dominus litis“ je\nžalobca/navrhovateľ, tak je potrebné uviesť, že vo vzťahu k trovám konania nemá takýto\nsúbeh ten následok, že by Vyhláška vylučovala možnosť uplatnenia trov právneho\nzastúpenia z hodnoty veci pre účely dražby. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná len o úvahu\nodvolacieho súdu, ktorá ale nemá žiadnu oporu v existujúcom právnom poriadku.».\n\n4\n\nSťažovateľka vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nústavný súd vydal takéto rozhodnutie:\n„Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy SR uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 27 C/3/2011 zo dňa 27.08.2013\na uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10 Co/238/2013 zo dňa 31.07.2014 porušené\nbolo.\nZákladné právo\n\nna ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1\n\nÚstavy SR a právo na legitímne očakávanie nadobudnutia majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného\nsúdu Trnava č. k. 27 C/3/2011 zo dňa 27.08.2013 a uznesením Krajského súdu v Trnave\nč. k. 10 Co/238/2013 zo dňa 31.07.2014 porušené boli.\nZákladné právo\n\nna právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2\n\nListiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 27 C/3/2011 zo\ndňa 27.08.2013 a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10 Co/238/2013 zo dňa\n31.07.2014 porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Okresného súdu Trnava, č. k.\n27 C/3/2011 zo dňa 27.08.2013 spolu s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k.\n10 Co/238/2013 zo dňa 31.07.2014 a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.\nOkresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave sú povinní nahradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 340,90 EUR na účet právneho\nzástupcu...“.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.\nPodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\n6\n\nSťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nÚstavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza,\nže k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií\nna uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby\na právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody\npotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení\nprávnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z\nnositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny\nvýkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú\nprocesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však\nnevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd.\nÚstavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto\nkonania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom\nustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd\nz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II.\nÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje\nsvojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup\norgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov\nzisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje\naj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich\nvyužitia v súlade s procesnými predpismi.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\n7\n\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru (ako ekvivalentu čl. 46 ods. 1 ústavy) zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\n8\n\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, § 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej\nveci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že okresný súd a krajský súd\nnapadnuté uznesenia neodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberali sa všetkými\nnámietkami sťažovateľky. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenie krajského súdu\nmá arbitrárny charakter z dôvodu, že krajský súd v konaní o určenie neplatnosti dražby\nnepriznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia podľa hodnoty draženej nehnuteľnosti.\nV dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n9\n\nústavy, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny a práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd vychádzal z čl. 127\nods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je\nrozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je\nústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSúčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04,\nIV. ÚS 362/2010, IV. ÚS 372/2010).\nÚstavný súd konštatuje, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohla\nsťažovateľka podať odvolanie (čo aj urobila), o ktorom je (bol) oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n10\n\nK namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy\na listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského\nsúdu ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n,,I tentoraz tu bola námietka nesprávnym právnym posúdením veci, vykazujúca znaky\ntvrdošijného zotrvávania odvolateľky na vlastnom názore na problém nastoľovaný\nodvolaním už opätovne, resp. nesúhlasu účastníčky s celkom jednoznačným (jej predstavám\nvšak zjavne nekonvenujúcim) odchylným názorom odvolacieho súdu. Zaoberanie sa\nodvolaním proti druhému uzneseniu tak s výnimkou dôvodne vytýkaného nesprávneho\nurčenia paričnej lehoty bolo nutným predovšetkým pre pretrvávajúcu neochotu žalovanej\n2/ zmieriť sa s tým, že by jej na náhrade trov právneho zastúpenia mala byť priznaná len\nsuma zodpovedajúca odmene advokátskej spoločnosti za tzv. neoceniteľné úkony a nie\nnezanedbateľne vyššia odmena odvodzovaná od ceny nehnuteľností, predstavujúcich\npredmet dražby (kde inak oproti stavu v čase prvého zapodievania sa tunajšieho súdu\nproblémom došlo k nárastu požiadavky uplatňovanej odvolaním v porovnaní s tou\npriznanou súdom prvého stupňa zo skoršieho viac než 46­násobku na viac než 50­násobok\nprísudku).“\nKrajský súd napadnutým uznesením zdôraznil, „že sa na tému oceniteľnosti\na neoceniteľnosti predmetov konaní vyjadril už viackrát v minulosti a v zhode s názormi\npreferovanými aj súdom prvého stupňa uzavrel, že záujmu na čo najväčšej hospodárnosti\nsúdneho konania zodpovedá len taký výklad, ktorý pri požiadavkách na určenie neplatnosti\nprávnych úkonov a stále existujúcej možnosti žalovať aj o určenie existencie alebo\nneexistencie práv (pominúc na tomto mieste hľadisko naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení) hovorí v prvom prípade (u úkonov) o neoceniteľnosti a len v tom\ndruhom o možnosti určovania ako základu pre vyrubovanie súdnych poplatkov, tak i ceny\nkonania pre určenie výšky tarifných odmien advokátov z ceny veci alebo práva, o ktoré tu\nide.\n\n11\n\nVýrazom takejto ustálenej rozhodovacej praxe je o. i. tiež súdom prvého stupňa\nzmieňovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10. decembra 2007 č. k. 11 Co/150/2007­\n111 (vydaný vo veci rovnakého súdu prvého stupňa, teda Okresného súdu Trnava sp. zn.\n37 C/57/2006). Relevanciu záverov vyslovených v takomto rozsudku a rozhodných aj pre\nprejednávanú vec pritom vôbec neznižuje fakt, že tento (rozsudok odvolacieho súdu) bol\n(spolu s ním potvrdeným prvostupňovým rozsudkom) zrušený Najvyšším súdom SR, pretože\nsa tak stalo výlučne pre odchylný (liberálnejší) pohľad na otázku existencie naliehavého\nprávneho záujmu na určovacích žalobách v tzv. spotrebiteľských veciach a teda bez\nvyslovenia tiež akýchkoľvek výhrad dovolacieho súdu k tomu, ako tunajší súd posúdil\nproblém trov konania. Preto možno opäť len čiastočne zopakovať už skôr ustálené, teda že\nnapriek nepopierateľnosti obsahu právnej úpravy, podľa ktorej sa za cenu práva považuje i\nhodnota záväzku (§10 ods. 2, časť vety za bodkočiarkou advokátskej tarify) a podľa ktorej\nneoceniteľnosťou sa rozumie, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva\nv peniazoch, alebo je ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 advokátskej\ntarify) treba vychádzať tiež z logiky právnej úpravy pripúšťajúcej rôzne druhy žalôb (kde\ninak pre ilustráciu postačí i základné rozlíšenie na žaloby o plnenia na jednej strane\na žaloby o určenia na strane druhej, resp. i rozlišovanie medzi viacerými do úvahy\nprichádzajúcimi žalobami o určenie). Ak by sa potom účastník s tvrdeným právom takéhoto\npráva domáhal a mal pritom k dispozícii 1. možnosť bránenia sa požiadavke na určenie\nv jednom konaní s uplatňovaním vlastnej požiadavky na plnenie v inom konaní, 2. možnosť\noponovania vlastnou žalobou na určenie inej určovacej požiadavke svojho protivníka\nv spore a tiež 3. možnosť uplatnenia jednej určovacej požiadavky a neskôr inej takejto\npožiadavky (samozrejme za predpokladu, že by tu v žiadnom z opisovaných príkladov\nnevznikla prekážka skôr začatého konania o tej istej veci či dokonca prekážka veci\nprávoplatne rozsúdenej), nastala by absurdná situácia, pri ktorej by sa v každom\nz naznačených konám s nepochybne odlišne vymedzenými predmetmi za hodnom veci\npovažovala hodnota i len potenciálne požadovateľného plnenia, hoci účelom niektorého\nči prípadne aj viacerých do úvahy prichádzajúcich konaní by bolo len ustálenie okolnosti\nexistencie iného práva či niektorej pre jeho existenciu významnej skutočnosti. Takýto výklad\nvšak nemôže byť súladný so zásadou procesnej ekonomiky, pretože by súbor všetkých\n12\n\npotenciálne zahájiteľných konaní ako celok neúmerne predražoval. Preto aj v situáciách\ndruhovo totožných s tou z prejednávanej veci treba trvať na tom, že tu hodnotu veci ani\npráva nejde určiť v peniazoch, pretože tu nemožno požiadavku na negovanie dobrovoľnej\ndražby mechanicky stotožňovať s cenou vydraženej veci ani s hodnotou práva, majúceho sa\nv prípade úspechu žalobcovi (pokiaľ je tento vlastníkom vydraženej veci) prinavrátiť\na hocako takémuto výkladu nejde uprieť istú logiku, zastiera sa ním to, že popri žalobe\no neplatnosť dražby tu za určitých okolností nemožno vylúčiť ani štandardnú určovaciu\nžalobu či žalobu o plnenie (napr. o vydanie hnuteľnej veci alebo vypratanie\nnehnuteľnosti)...“.\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom\nuznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými\nodvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto napadnuté uznesenie\nokresného súdu síce formálne zrušil, ale v skutočnosti sťažovateľke priznal náhradu trov\nkonania v takej istej sume, ako to urobil okresný súd vo svojom uznesení (obaja žalobcovia\nsú povinní zaplatiť sťažovateľke náhradu trov prvostupňového konania v sume 631,16 €).\nNapadnuté uznesenie krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych\nzáveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel\nv napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.\nVo vzťahu k judikatúre ústavného súdu, na ktorú poukazuje sťažovateľka na podporu\nodôvodnenosti svojej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že ju nemožno posudzovať paušálne.\nJe potrebné rozlišovať, čo tvorí predmet sporu. K sťažovateľkou označenému nálezu\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012 je potrebné dodať, že tento sa týkal\nnákladov súdneho konania, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k určitej\nveci (osobného automobilu). Ústavný súd v tomto rozhodnutí judikoval, že trovy právneho\nzastúpenia je pri sporoch o určenie vlastníckeho práva nutné určovať z predpokladanej ceny\nveci, o ktorú ide. Nie je možné vychádzať z predpokladu, že hodnota súdneho sporu sa nedá\nurčiť, resp. že sa dá určiť len s nepomernými ťažkosťami. Ústavný súd v ňom teda vyslovil\n13\n\nnázor, že pri žalobách o určenie vlastníckeho práva k predmetnej veci je nutné počítať cenu\njedného právneho úkonu podľa prvého pravidla, teda z hodnoty sporu, a nie druhého\npravidla, teda ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju\nmožno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Hodnotou sporu sa rozumie hodnota veci, vo\nvzťahu ku ktorej sa má rozhodnúť o vlastníckych pomeroch účastníkov konania.\nV namietanom prípade, ktorý je predmetom tohto prerokovania pred ústavným\nsúdom, bolo predmetom konania pred okresným súdom a krajským súdom rozhodovanie\no určenie (platnosti) dobrovoľnej dražby (nehnuteľnosti). Meritórnym rozhodnutím\no zamietnutí žaloby okresný súd v predmetnom konaní rozhodol, že pri dobrovoľnej dražbe\nnebolo preukázané porušenie zákona, a preto návrh na jej vyhlásenie za neplatnú zamietol.\nV danom prípade krajský súd správne posúdil predmetnú žalobu ako určovaciu\nžalobu podľa § 80 písm. c) OSP, t. j. že ide o žalobu o určenie (ne)platnosti dobrovoľnej\ndražby, a teda aj odpovedal na otázku, že ide o konanie o určenie, či tu právo alebo právny\nvzťah je alebo nie je, a teda išlo o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. Je\npreto nesprávny názor sťažovateľky, že správne mal odvolací súd ustáliť, že konanie sa týka\nnehnuteľnosti a následne pre účely zistenia tarifnej odmeny mal zistiť ich hodnotu. Aj\nústavný súd poukazujúc napr. na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 MCdo 9/2010,\nsp. zn. 3 MCdo 9/2009, sp. zn. 1 MObdoV 17/2006, 2 MObdoV 3/2012 je toho názoru, že\nv danom prípade nebolo možné vyjadriť hodnotu veci ani práva v peniazoch. Hodnota veci\npri predmete konania – určenie, že dobrovoľná dražba (nehnuteľnosti) je neplatná, nie je\nhodnota nehnuteľnosti, o dražbu ktorej išlo.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základným\nprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základným právom na právnu pomoc\npodľa čl. 37 ods. 2 listiny a právom na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\nktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej\nby ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k\n14\n\nzáveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK\n\nnámietke\n\nnevysporiadania\n\nsa\n\nso\n\nvšetkými\n\nskutočnosťami\n\nuvádzanými\n\nsťažovateľkou v jej vyjadrení ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou\nuvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nV\n\nobdobnej\n\nveci\n\nsťažovateľky\n\nuž\n\nústavný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\nuznesením\n\nsp. zn. III. ÚS 387/2015 z 18. augusta 2015, a to tak, že v sťažnosti napadnuté uznesenie\nodvolacieho súdu (založené na obdobnom odôvodnení ako v prerokúvanej veci) odmietol\nako zjavne neopodstatnené.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého\nuznesenia okresného súdu a krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie\nnáhrady trov právneho zastúpenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. októbra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "dražba", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53dc15fa-60ef-43e5-91ab-fea94ec4d3c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.387.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.387.2015.1"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:7dfe6aea-0c9a-4885-8a0a-e4559ad14d25", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2010 z 7. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7dfe6aea-0c9a-4885-8a0a-e4559ad14d25"}, {"guid": "ussr:f442b220-1875-4b84-b9c1-bfadbe7aaebe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f442b220-1875-4b84-b9c1-bfadbe7aaebe"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "c59da912-74c9-43ed-b486-01755172bf65:53c1ae3a-0e0d-4c89-8e93-fa6148c72932", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5412204287.1", "spisova_znacka": "10Co/238/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/238/2013 z 27. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412204287.1"}, {"guid": "3bed3dd6-bcde-4ea7-a4d1-37192ab57a2b:e7fa5ff1-34f3-43b2-a8e1-01e2f4f35efe", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2111200448.1", "spisova_znacka": "10Co/151/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/151/2011 z 28. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-05-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111200448.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:105dd34e-dc76-4475-9c2e-4ea2b239a32b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.490.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 490/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 490/2026 z 13. 10. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.490.2026.2"}, {"guid": "ussr:c3337f0b-64df-4b1a-b314-168e1eb2e07e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.499.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 499/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 499/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.499.2022.1"}, {"guid": "ussr:3c6db3f4-16c8-449d-8d94-473513a46452", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.652.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2020 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.652.2020.1"}, {"guid": "ussr:ea6ef15c-073c-4ae7-b3df-e865f0982062", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2020.1"}, {"guid": "ussr:6a5b99ca-9009-4447-992f-aac0bfe46745", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.451.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 451/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 451/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.451.2020.1"}, {"guid": "ussr:03c25df6-91a7-4b50-af7b-88d6f7e9d04c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.119.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.119.2019.1"}, {"guid": "ussr:a7d732a3-9c19-424f-b3fa-9f9e656747d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.109.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 109/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.109.2017.1"}, {"guid": "ussr:3be2510c-50d5-4522-b048-bdfac377bd2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.650.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 650/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 650/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.650.2016.1"}, {"guid": "2a2b8670-8851-49f6-b2dc-c7b173c157c9:7b6db9e2-b159-44d2-87e9-1a930160d2d9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3116205944.1", "spisova_znacka": "19Co/33/2019", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/33/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3116205944.1"}, {"guid": "10b24ed2-3b8a-487b-addf-092c89cdbe1f:32eac93f-a479-4671-9679-becbd5a5d75f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3715205538.2", "spisova_znacka": "19Co/369/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/369/2016 z 22. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3715205538.2"}, {"guid": "0968b586-2b71-4c3b-96d4-321f87bbd5c0:350bb24b-ed9b-4043-a75f-50264534ae34", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3715205543.2", "spisova_znacka": "19Co/337/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/337/2016 z 22. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3715205543.2"}, {"guid": "08e1f8ad-1899-4c57-9ca1-ae7f6dc5f003:7647ab5e-fd64-4156-94ab-a5da72b13c43", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3715205541.2", "spisova_znacka": "5Co/352/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/352/2016 z 27. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3715205541.2"}, {"guid": "1ea4cd28-7a31-40e0-bbd5-2dedc429d399:6e3b5c01-e6bd-4301-bf05-58a9a95be778", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3715205539.2", "spisova_znacka": "5Co/321/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/321/2016 z 20. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3715205539.2"}, {"guid": "f24987df-7fe7-4097-af6e-f39dd318aef2:566c20c4-b6b3-48c1-b0fb-6a2bd745e020", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4414214108.3", "spisova_znacka": "5Co/231/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/231/2016 z 9. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4414214108.3"}, {"guid": "efd5fcd6-b61a-4af7-8fdc-97ee366b9c26:f7d3ca74-5bc6-4e25-9a53-45a519f6a431", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115210761.1", "spisova_znacka": "4Cob/74/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/74/2016 z 29. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115210761.1"}]}